Videokanál poslanca

Áno. Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky.
Ja som už v rozprave povedal, že, áno, vnímam pozmeňovací návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Zemanová, ktorý určitým spôsobom zjemňuje ten pôvodný návrh zákona. Je to na zamyslenie, či to je dostačujúce. Napriek tomu sa obávam, že práve tie nedbanlivostné trestné činy sú stále neprimerané vo vzťahu k tej skutkovej podstate, ale je, je to na zamyslenie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, som veľmi rád, že sa venujeme tejto téme týraniu zvierat, pretože je to naozaj vážny celospoločenský problém. Pokiaľ mám správne informácie, tento návrh bol už pripravovaný v minulom volebnom období, len sa nestihol už doriešiť v rámci legislatívneho konania. Takže ja naozaj podporujem tento návrh a som rád, že sa tým zaoberáme.
Na druhej strane však ja nie som zástancom kriminalizácie za každú cenu. V návrhu zákona sa rieši týranie zvierat, kde sa tieto skutkové podstaty presúvajú do inej časti zákona pod environmentálne trestné činy z hľadiska systematiky a precizujú sa určitým spôsobom. To je v poriadku a s tým, s tým aj súhlasíme.
Ale zavádza sa aj nová skutková podstata nedbanlivostného trestného činu, konkrétne zanedbanie starostlivosti o zviera, teda o jedno zviera, kde treba povedať, že v zmysle odbornej právnickej literatúry, ako aj judikatúry Najvyššieho súdu, resp. Ústavného súdu, najmä Ústavného súdu Českej republiky, trestné právo by malo byť založené na princípe ultima ratio.
Čo je princíp ultima ratio? Tento princíp spočíva v povinnosti zákonodarcu dať prednosť prijatiu netrestných opatrení právnej a neprávnej povahy pred kriminalizáciou a taktiež povinnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní dať prednosť uplatňovaniu zodpovednosti podľa netrestnej právnej normy pred postihom páchateľa pomocou noriem trestného práva.
Princíp ultima ratio spočíva v tom, že trestnoprávne normy majú byť používané, len pokiaľ použitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úvahy alebo ich využitie je zjavne neúčelné. Zákonodarca by mal kriminalizovať len tie najzávažnejšie prípady a umožniť čo najširšie uplatnenie mimotrestných reakcií na porušenie práva, a to najmä pokiaľ ide o nedbanlivostné konanie.
Trestný zákon je principiálne postavený na tom, že má postihovať úmyselné konania, nie nedbanlivostné. Nedbanlivostné naozaj len v takej miere a v takých prípadoch, keď je to úplne nevyhnutné a keď nepostačujú iné normy práva, najmä administratívneho práva.
Domnievam sa, že v prípade nedbanlivostných trestných činov a tu máme administratívne normy, napríklad zákon o veterinárnej starostlivosti a ďalšie, ktoré majú možnosť sankcionovať nedbanlivostné konania naozaj vysokými pokutami a tieto by mohli byť dostačujúcim nástrojom na to, aby postihovali takéto konanie, resp. aby pôsobili odstrašujúco od konaní takýchto z nedbanlivosti.
Čiže z tohto pohľadu ja namietam najmä § 305b, ktorý hovorí o zanedbaní starostlivosti, potrebnej starostlivosti o jedno zviera. Ako vnímam pozmeňujúci návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Zemanová, napriek tomu sa však domnievam, že, že toto ustanovenie najmä pre nedbanlivostné trestné činy je neprimerané aj z hľadiska sankcie, aj z hľadiska vôbec zavedenia do právneho poriadku vzhľadom na iné druhy trestných činov, najmä proti životu a zdraviu vo všeobecnosti.
A preto mi dovoľte, aby som podal pozmeňujúci návrh, ktorý je len vrátením súčasného právneho stavu, kde toto nedbanlivostné konanie je aj v súčasne platnej právnej úprave zaradené systematicky v inej časti zákona, ktoré sa však týka, ak sa takéto, ak sa takýto čin spácha na viacerých zvieratách.
Čiže to je stručné zdôvodnenie pozmeňujúceho návrhu a teraz prečítam tento pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 155.
V čl. I prvý bod § 305b znie:
"§ 305b
Zanedbanie starostlivosti o zvieratá
Kto z nedbanlivosti spôsobí smrť alebo trvalé následky na zdraví viacerých zvierat, ktoré vlastní alebo o ktoré je povinný sa starať, tým, že zanedbá potrebnú starostlivosť o tieto zvieratá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky."
Ďakujem pekne. Skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, téma odpadového hospodárstva je naozaj široká a veľmi ťažká a nastavenie správnej a zodpovedajúcej legislatívy je ešte o to ťažšie, a preto si dovoľujem vysloviť pochybnosť o tom, že takto rýchlo predkladaný návrh zákona bez diskusie so všetkými zainteresovanými subjektami, ako ich nazval pán minister, stakeholdrami, v rámci odpadového hospodárstva, to znamená, výrobcami, združeniami výrobcov, teda tými tzv. OZV, organizáciami zodpovednosti výrobcov, zberovými spoločnosťami a samotnými recyklátormi je možné, je možné nastaviť tak, aby to v praxi fungovalo, aby to všetci rešpektovali a nejakým spôsobom to neobchádzali, tak ako to v minulosti bolo zvykom.
Keďže tento návrh prišiel pred piatimi minútami, naozaj nebolo možné si z neho spraviť nejakú podrobnejšiu analýzu. Čo však, by som na čo chcel upozorniť, je jedna vec, ktorú som zachytil pri tomto rýchlom skríningu tohto návrhu zákona, je cenová regulácia. Zavádza sa týmto návrhom cenová regulácia sadzieb pre určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnocovania odpadov bez zase nejakej podrobnejšej diskusie s stakeholdermi v odpadovom hospodárstve, ktorí, pokiaľ mám správne informácie, toto aj namietali a písali otvorené listy aj pánovi ministrovi s tým, že nesúhlasia s takýmto legislatívnym postupom. A ja chcem len upriamiť pozornosť na, na vôbec ústavnosť a na, na splnenie základných princípov na to, aby mohlo k cenovej regulácii dôjsť. Pretože nejde tu o cenovú reguláciu samoúčelnú, respektíve cenovú reguláciu štátu, ale ide tu o cenovú reguláciu, ktorú, kde štát zasahuje do súkromnoprávnych vzťahov.
Treba si uvedomiť, že výrobcovia, ako aj OZV, ako aj zberové spoločnosti a spracovatelia odpadu sú súkromné spoločnosti, teda medzi nimi sú uzatvorené súkromnoprávne vzťahy. A zaviesť cenovú reguláciu do súkromnoprávnych vzťahov je možné, ak existuje na trhu buď nejaký podnik, ktorý má monopolné postavenie alebo významné postavenie na trhu a podobné podmienky. V tomto prípade však žiaden takýto subjekt na trhu v odpadovom hospodárstve nie je. Preto ja sa domnievam a obávam sa, že zavedenie cenovej regulácie v týchto vzťahoch môže byť dosť problematické a môže byť spochybnené.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v tomto návrhu zákona sa rieši v zásade pri schvaľovaní týchto zmlúv, o ktorých tu pán predkladateľ hovoril, ex ante kontrola zo strany regulačného úradu vo vzťahu k novouzatváraným zmluvám, čo, s čím nemáme problém, považujeme za ústavne v poriadku.
S čím máme ale problém, je, sú prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra, kde navrhovatelia navrhujú, aby po vyhlásení nesúladu takéhoto zmluvného vzťahu vo vzťahu už k existujúcim uzavretým a platným a účinným zmluvným vzťahom tieto mohli, mohli zo zákona zaniknúť, ak úrad ako regulačný orgán vyhlási tieto za neprijateľné podmienky v týchto zmluvách, resp. tieto zmluvy za, za odporujúce tomuto zákonu.
Ako už judikoval v inom prípade aj Ústavný súd, vylúčenie, ako aj je napísané v stanovisku odboru legislatívy, vylúčenie štandardného uplatnenia príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a Občianskeho súdneho poriadku bez využitia právomoci súdov ako štátnych orgánov, ktoré ochraňujú platnosť právnych úkonov, je v rozpore s princípom deľby moci a je aj v rozpore s princípom právnej istoty.
Totižto ideme zasiahnuť normou verejného práva do existujúcich zmluvných vzťahov súkromnoprávnych, ktoré sú uzavreté a boli uzavreté podľa doterajšej právnej úpravy. A v takomto prípade je tu pochybnosť, či by zánik takýchto zmluvných vzťahov priamo zo zákona bol v súlade s týmito ústavnými princípmi. Čiže máme v tomto pochybnosti a dávame na zváženie navrhovateľovi, aby, aby zvážil ešte túto právnu úpravu, resp. upravil to možno inak tak, aby o tom rozhodoval nejaký nezávislý súdny orgán, ak ÚRSO vyhlási nejaké neprijateľné podmienky v takýchto zmluvách.
Pokiaľ pán navrhovateľ hovoril, že tieto zmluvy zanikajú zo zákona, tak musím upozorniť na skutočnosť, ak som dobre čítal spoločnú správu výborov, tak toto ustanovenie sa tam zmenilo a tieto zmluvy nebudú zanikať priamo zo zákona, ale má to byť dôvod na odstúpenie od zmluvy. Čiže na gestorskom výbore, ak som správne pozeral spoločnú správu výborov, tak bolo toto ustanovenie zmenené.
To však nič nemení na tej skutočnosti, čo som povedal, že máme pochybnosti o tom, že či takéto zasiahnutie normou verejného práva retroaktívne do už uzavretých existujúcich zmluvných vzťahov je v súlade s ústavou a že či by nemal o tomto naozaj rozhodovať súd.
Ďakujem pekne, to je všetko.

Ďakujem pekne za faktické pripomienky. Ja som nepovedal, že, že nemôžu byť novelizované viaceré ďalšie právne predpisy, ale tak ako citoval pán poslanec Dostál zo zákona o rokovacom poriadku, majú to byť také legislatívne zmeny a doplnky, ktoré priamo vecne a obsahovo súvisia s predkladaným návrhom zákona. Tie novelizácie ďalších právnych predpisov, ktoré som spomínal, sa týkajú aj tohto návrhu zákona, čo nerozporujem a s čím súhlasím, ale obsahujú množstvo vecne nesúvisiacich zmien a doplnkov, ktoré nesúvisia priamo s obsahom a objektom zákona o zaisťovaní majetku. A preto som namietol, a preto tvrdím alebo podľa môjho názoru sú, sú prílepkami. A keďže sú to najmä právne normy, ktoré sú kódexového typu, tak som povedal, že takéto kódexy si naozaj zaslúžia samostatnú novelizáciu a samostatnú právnu úpravu so samostatnou diskusiou a rozporovými konaniami k takýmto zmenám, ktoré priamo nesúvisia s navrhovaným znením zákona.
Takže nie je pravdou, že by som ja nesúhlasil alebo nechcel, aby sa zmenili tieto, tieto právne normy, aby sa, aby sa o nich diskutovalo, ale myslím si, že by sa malo diskutovať takým spôsobom, ako si to vláda napísala aj procesne v programovom vyhlásení vlády, čo si myslím, že v tomto prípade je úplne opačný prípad.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené dámy, páni, prvé čítanie k návrhu zákona by malo smerovať k rozprave o filozofii zákona ako takého, čiže ja by som sa v tomto vystúpení venoval priamej tej filozofii tohto zákona a možno niektorým otázkam legislatívneho procesu.
Keď si pozriete dôvodovú správu k tomuto návrhu zákona, tak v jednom odseku sa hovorí, že predkladateľ zvolil pri príprave návrhu zákona riešenie spočívajúce v sústredení úloh vyplývajúcich z programového vyhlásenia vlády, ako aj súvisiacich transpozičných a implementačných aktivít do jedného uceleného materiálu, čím sa vyhne viacerým paralelným novelizáciám zákonov kódexového typu.
No, keď si pozrieme programové vyhlásenie vlády a niektoré zo záväzkov vlády, ktoré si vláda dala v programovom vyhlásení, tak jedným z tých základných záväzkov bolo, že v rámci legislatívneho procesu nebude pristupovať k riešeniu novelizácií formou prílepkov.
Keď si pozriete tento návrh zákona, tak má, ak sa nemýlim, 16 ďalších článkov, ktoré novelizujú iné právne predpisy. Iné právne predpisy najmä kódexového typu, či už ide o Trestný zákon, alebo Trestný poriadok, ale aj ďalšie významné zákony a zákon o správe daní a ďalšie.
Myslím si, že tieto zákony, najmä zákony kódexového typu, by si zaslúžili naozaj vecnú, samostatnú odbornú diskusiu najmä z toho dôvodu, že v týchto novelizovaných prílepkoch sa neriešia len otázky súvisiace s meritom predkladaného návrhu zákona, teda zákona o zaisťovaní majetku, ale riešia sa aj ďalšie veci. Riešia sa nové skutkové podstaty trestných činov, ktoré nesúvisia priamo so zaisťovaním majetku. Rieši sa otázka európskeho generálneho prokurátora a ďalšie veci, ktoré vôbec nesúvisia s témou zaisťovania majetku. A preto si myslím, že sú to typické príklady prílepkov, ktoré sú v zmysle zákona o rokovacom poriadku neprípustné a ktoré navyše si vláda v programovom vyhlásení vlády dala za jasný cieľ, že nebude takouto formou novelizovať právne predpisy.
Pokiaľ ide o zriadenie samostatného úradu, ktorý by mal riešiť zaisťovanie majetku, tak keď si pozriete doložku zlučiteľnosti, resp. doložku vybraných vplyvov, tak zistíte, že tento úrad má mať 21 zamestnancov. Samotný návrh zákona okrem toho počíta s tým, že tento úrad bude jednotlivú správu jednotlivého zaisteného majetku môcť zveriť iným povereným osobám. Zákon už nedefinuje presne, kto tieto iné poverené osoby môžu byť, ale predpokladám, že to budú súkromné osoby. Teda máme vážne obavy a podozrenia z toho, že tu bude môcť dochádzať k určitému biznisu pre určité skupiny osôb, ktoré budú môcť spravovať cudzí majetok. Pretože ak si pozriete doložku vybraných vplyvov, tak naozaj 21 zamestnancov úradu nebude pravdepodobne schopných samostatne spravovať cudzie majetky, ktoré môžu byť od zaisteného majetku právnických osôb, to znamená celé firmy a chod firiem až po zaistenie majetku fyzických osôb.
Pokiaľ ide o samostatné novelizácie tých ďalších právnych predpisov, ktoré podľa môjho názoru sú prílepkami k tomuto zákonu, tak zoberieme si len Trestný zákon, ktorý, kde, ako pani ministerka aj v úvodnom slove povedala, sú navrhnuté ďalšie skutkové podstaty trestných činov, napríklad ako spomínala, aj spomínané dva, dve skutkové podstaty trestných činov, a to zneužitie práva a ten druhý je... prijatie a poskytnutie nenáležitej výhody.
Pokiaľ ide o trestný čin alebo skutkovú podstatu trestného činu zneužitia práva, treba povedať, že ide o právny inštitút, ktorý je prevzatý z nemeckého právneho poriadku, akurát že je vytrhnutý z kontextu nemeckého právneho poriadku bez toho, aby sa implementovali aj ďalšie ochranné mechanizmy, ktoré nemecký právny poriadok vo vzťahu k tomuto, k tejto skutkovej podstate má. Okrem toho nemecký právny poriadok, resp. ani právny poriadok iných krajín, ktoré majú takýto právny inštitút zavedený v právnom poriadku, nepozná skutkovú podstatu zneužitie právomoci verejného činiteľa, tak ako ju má nastavený právny poriadok v Slovenskej republike.
Domnievame sa, že tieto dve skutkové podstaty trestných činov si navzájom konkurujú, pretože tak ako je v Nemecku chápaný tento trestný čin zneužitia práva, je u nás chápaný aj aplikovaný práve trestný čin zneužitia právomocí verejného činiteľa, a teda ide o totožnú, totožný obsah, resp. totožnú objektívnu stránku tohto, alebo objekt tohto trestného činu, a preto to bude duplicita a budú aplikačné problémy, budú vznikať aplikačné problémy pri aplikácii práve tohto právneho inštitútu.
Pokiaľ ide o ten druhý z týchto skutkových podstát, a to prijatie a poskytnutie nenáležitej výhody, tak máme za to, že tento, toto ustanovenie z hľadiska jeho textácie, to znamená, kto prijme, žiada alebo teda sľúbi nenáležitú výhodu v súvislosti s jeho postavením alebo funkciou, je tak široká skutková podstata naformulovaná, že tu naozaj pod toto bude môcť byť subsumované čokoľvek a bude to vyvolávať určité pochybnosti a bude to vyvolávať v praxi problémy v tom, že tu bude kriminalizácia aj z možno iných pohnútok, ako je cieľom tejto navrhovanej úpravy, a máme za to, že takýto, takéto ustanovenia môžu byť v rozpore s ústavnosťou týchto, týchto ustanovení.
Čiže toľko na úvod v prvom čítaní k tomuto návrhu. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Baránik, no musím sa ohradiť voči tomu, čo ste povedali, že som vo svojom vystúpení klamal. Neviem, že či ak má niekto iný názor ako vy, tak automaticky je klamár, ale z vášho vystúpenia asi, asi áno. Nikto tu nepovedal, ani ja som nepovedal a nikto z nás nepovedal, že generálny prokurátor má byť neodvolateľný, alebo že nemôže byť odvolateľný. Jediné, čo sme tvrdili alebo čo tvrdím, je, že ak má byť odvolateľný, ak ho má niekto odvolať, tak by tu mal byť nejaký riadny proces nepolitický toho, aby sa preukázalo, že porušil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona, a to je zase disciplinárne previnenie, aby o tom rozhodol nezávislý Ústavný súd, tak ako rozhoduje aj v iných otázkach disciplinárnych previnení.
A ak ste ma dobre počúvali, áno, zo súčasného znenia zákona o prokurátoroch to možno tak vyplýva, že to môže byť len čin, ale ak ste ma dobre počúvali, ak ste si dobre prečítali návrh pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý sme podali v druhom čítaní v legislatívnom procese, tak sme vami navrhované znenie, to znamená, že ak neplní svoju funkciu čestne, riadne, nezávisle a nestranne, dali ako ďalší dôvod na disciplinárne konanie, o ktorom má rozhodovať Ústavný súd. Čiže bolo by to možné na návrh poslancov, aby Ústavný súd o tomto rozhodoval. Čiže nie je pravda, čo tvrdíte, že som klamal.
No a tak isto sa nemôžem stotožniť s tým, čo ste povedali, že prokuratúra má byť politická. Vy stále žijete v tom, že chcete, aby to bolo štátne zastupiteľstvo, ale pokiaľ si prečítate ústavu, tak prokuratúra tu má postavenie sui generis nezávislé od zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci. Čiže my nemáme tu taký model, ako majú v Čechách, a tomu by sme mali prispôsobiť aj spôsoby, či už voľby alebo odvolávania generálneho prokurátora.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Áno, pán poslanec Dostál, myslím si, že obidve tieto riešenia sú zlé a preto sme my boli proti tomu, aby mohol kandidovať na funkciu generálneho prokurátora, resp. špeciálneho prokurátora kandidovať osoba, ktorá nie je z prokurátorského stavu, pretože to môže na konci dňa spôsobiť práve takéto problémy. Na jednej strane nestrannosť prokuratúry, na druhej strane základné práva a diskriminácia, resp. nerovnaké podmienky jednotlivých prokurátorov. Preto si myslíme, že by bolo vhodné, aby nebola otvorená voľba pre neprokurátorov, resp. pre osoby, ktoré nesplnili podmienky na to, aby sa mohli stať riadnymi prokurátormi v rámci skúšok a všetkých ostatných náležitostí praxe, koncipientskej praxe a tak ďalej. Nepolemizujem v tom, že tá voľba má byť transparentná, otvorená z hľadiska, z hľadiska verejného vypočutia, to, čo hovoril pán podpredseda Grendel. S týmto absolútne nemáme problém. Nech sa, nech sa kandidáti na verejnom vypočutí grilujú, ale práve tieto veci, ktoré sme spomínali, môžu spôsobiť v jednom aj v druhom prípade, alebo mám pochybnosti, že by mohli spôsobovať ústavné problémy. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pani prezidentka vo svojich pripomienkach k vrátenému zákonu o prokuratúre potvrdila výhrady, ktoré sme prezentovali v prvom i druhom čítaní pri prerokovaní návrhu tohto zákona, ako aj pripomienky odborných profesijných zväzov, resp. združení.
Musím konštatovať, že sa stotožňujeme so všetkými pripomienkami pani prezidentky, čo je len logické, pretože sme na tieto rozpory upozorňovali už v samotnom legislatívnom procese prijímania tohto zákona, najmä pokiaľ ide o vágne ustanovenia dôvodov na odvolanie generálneho prokurátora a neskôr teda doplneného aj špeciálneho prokurátora hlasovaním v pléne parlamentu, teda ak generálny prokurátor či špeciálny prokurátor prestane vykonávať svoju funkciu riadne, čestne, nezávisle alebo nestranne.
Upozorňovali sme na skutočnosť, že, po prvé, ide o vágne ustanovenia bez jasne definovaného obsahu, čo môže vyvolávať pochybnosti o čisto účelovom a politickom rozhodovaní v pléne Národnej rady, teda že ide o zjavne politizáciu prokuratúry. A po druhé, že tak ako pripomienkuje i pani prezidentka, takáto konštrukcia nerešpektuje základné právo na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako si môžte i prečítať v odôvodnení nášho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý sme predložili v druhom čítaní, ktorý, žiaľ, nebol prijatý.
V druhom čítaní sme podali pozmeňujúci návrh, ktorý túto otázku riešil súladne s ústavou a judikatúrou Ústavného súdu, a to tak, že sme tieto dôvody definovali ako ďalšie dôvody pre disciplinárne konanie. Takéto riešenie by podľa nášho názoru bolo súladné s ústavou, zákonom o prokurátoroch, ako aj zákonom o Ústavnom súde, keďže ako aj pani prezidentka správne pripomienkovala, priamo ústava upravuje, že o porušení povinnosti generálneho prokurátora má rozhodovať Ústavný súd.
Teda o porušení povinnosti, jak povieme, že generálny prokurátor má vykonávať svoju funkciu riadne, čestne, nezávisle a nestranne, tak ak prestane vykonávať takýmto spôsobom svoju funkciu, tak sa dopustí porušenia povinností. A tu nemôžem súhlasiť s pánom podpredsedom Grendelom, ktorý hovoril, že to nie sú ďalšie dôvody na disciplinárne konanie, ale že je to nejaký iný dôvod, o ktorom má rozhodovať Národná rada hlasovaním. No ja sa domnievam naopak, že ak ide o porušenie povinností, ktoré mu, ktoré generálnemu prokurátorovi ukladá zákon, nech sú to akékoľvek povinnosti, tak ich porušením sa dopúšťa disciplinárneho previnenia, a teda mal by o tom rozhodovať disciplinárny orgán, ktorý v prípade generálneho prokurátora je Ústavný súd.
A v tomto zmysle sme aj pripravili ten pozmeňujúci návrh, ktorý hovoril o tom, že áno, poslanci Národnej rady môžu kvalifikovanou väčšinou dať návrh na to, aby Ústavný súd musel o tom konať a aby potom rozhodoval v rámci riadneho dokazovania, či generálny prokurátor porušil tieto povinnosti, ktoré by mu ustanovil zákon, teda plniť si svoju funkciu riadne, čestne, nezávisle a nestranne, a v prípade, že by dospel k záveru, že áno, že prestal takto vykonávať svoju funkciu, tak by takýto návrh posunul pani prezidentke, teda takéto rozhodnutie o porušení práva posunul pani prezidentke a pani prezidentka by mohla generálneho prokurátora odvolať. Tento pozmeňujúci návrh však nebol prijatý, a tak sa schválený zákon dostal podľa môjho názoru do rozporu s ústavou, ako aj pripomienkuje pani prezidentka vo vrátenom zákone.
Pokiaľ ide o právnu úpravu voľby a odvolávania špeciálneho prokurátora, už v legislatívnom procese v druhom čítaní sme takisto kritizovali, že takúto zásadnú zmenu nie je dobré riešiť doplňujúcim návrhom cez výbor šitým horúcou ihlou na poslednú chvíľu pár dní pred hlasovaním v pléne. Opäť sa ukazuje, že sme mali pravdu. Práca chvatná, málo platná. Navrhovatelia si nevšimli, že ústava expressis verbis ustanovuje, v akých prípadoch rozhoduje o porušení povinnosti prokurátora Ústavný súd. A že teda tento rozhoduje len v prípade generálneho prokurátora a nemá kompetenciu rozhodovať v disciplinárnom konaní o porušení povinností špeciálneho prokurátora, a teda, že na poslednú chvíľu skopírovaná úprava ´copy paste´ odvolávanie generálneho prokurátora vo vzťahu k špeciálnemu prokurátorovi je vadná v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Ako som už spomenul, práca chvatná, málo platná.
Na všetky tieto skutočnosti sme poukazovali už v máji a júni, resp. júli a nielen my opozícia, ale i Rada prokurátorov a ďalšie profesné odborné združenia, ale nikto nepočúval. No a dnes tu máme vrátený zákon s pripomienkami, myslím s jednoznačným zdôvodnením, prečo nemôže vojsť do platnosti a účinnosti v takomto znení, respektíve ak, vážená koalícia, prelomíte veto pani prezidentky, Ústavný súd nepochybne zaujme stanovisko súladne s doterajšou rozhodovacou praxou. Napokon ak si pozriete ostatnú programovaciu štúdiu Parlamentného inštitútu o odvolávaní generálneho prokurátora, tak aj Benátska komisia odporúča, aby odvolávaný generálny prokurátor mal možnosť sa obhájiť pred orgánom, ktorý bude rozhodovať o jeho odvolávaní. No v prípade konštrukcie, ktorá je zakomponovaná v tomto zákone, takéto právo generálny prokurátor nemá. Rada prokurátorov sa môže vyjadriť, ale samotný generálny prokurátor sa nemôže obhájiť a nemôže ani predložiť dôkazy o svojej nevine, resp. o tom, že si myslí, že sa nedopustil takéhoto porušenia povinností. Príde čisto o politické hlasovanie, tak ako to bude vyhovovať vládnej väčšine, resp. ak jej generálny prokurátor nebude vyhovovať, to, čo budú, tak ako budú chcieť, tak ho jednoducho odvolajú bez toho, aby sa generálny prokurátor mohol náležite a riadne obhajovať. Čiže aj Benátska komisia predpokladá, že by malo prísť ku konaniu, v rámci ktorého by generálny prokurátor mohol sa obhajovať a predkladať dôkazy na svoju obhajobu, čo v tomto prípade teda tak nie je, a preto sa domnievame, že je tu oprávnená obava, že je to v rozpore s ústavou a ústavnými princípmi.
Pokiaľ ide o ďalšiu pripomienku, pripomienkované ustanovenie vráteného zákona týkajúce sa automatického zániku funkcie prokurátora pri zániku funkcie generálneho prokurátora, resp. špeciálneho prokurátora, osoby, ktorá v čase vymenovania nie je prokurátorom, avšak vymenovaním za generálneho prokurátora, resp. špeciálneho prokurátora by sa stala prokurátorom, sa plne takisto stotožňujeme s názorom, že je to v rozpore s požiadavkou nestranného postavenia prokuratúry, ako to definuje pani prezidentka v článkoch 43, myslím, a nasledujúcich svojho rozhodnutia.
Teda ešte raz, stotožňujeme sa s pripomienkou pani prezidentky, že zánikom funkcie generálneho prokurátora alebo špeciálneho prokurátora by im nemala v spomínanom prípade automaticky zaniknúť funkcia prokurátora Generálnej prokuratúry, do ktorej svojím vymenovaním, alebo ktorými členmi svojím vymenovaním sa stanú, avšak má to aj druhú stránku mince. Totiž ak bude odvolaný alebo zanikne funkcia generálneho prokurátora alebo špeciálneho prokurátora a takýto, takáto osoba zostane prokurátorom Generálnej prokuratúry, nastane podľa môjho názoru situácia, že bude niekto vykonávať funkciu prokurátora bez splnenia podmienok, alebo teda za iných podmienok ako štandardný prokurátor, ktoré má na vymenovanie za prokurátora. Teda dostaneme sa do situácie porušovania iných základných práv a slobôd, konkrétne základného práva na rovnaký prístup voleným a iným verejným funkciám, ďalej základného práva vstúpiť za rovnakých podmienok do verejných služieb svojej krajiny v zmysle medzinárodného paktu o občianskych a ľudských právach, či základného práva na rovnaké zaobchádzanie a zákaz diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu. Čiže v tomto prípade sa domnievame, že obidva, obidve situácie sú zlé a preto, alebo to boli aj čiastočné dôvody, pre ktoré sme nesúhlasili s tým, aby sa generálnym prokurátorom či špeciálnym prokurátorom mohol stať neprokurátor, pretože takéto, takýto nedomyslený krok môže následne spôsobiť obrovské právne problémy.
O tom, či verejná alebo tajná voľba, pani prezidentka v svojich pripomienkach nehovorí, ale o tom sme, myslím, dosť hovorili pri predkladaní zákona.
Preto odporúčame hlasovať za prijatie všetkých pripomienok pani prezidentky k vrátenému zákonu, avšak v zmysle toho, čo som povedal, navrhujeme hlasovať proti opätovnému schváleniu zákona ako o celku.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Svrček, ja nespochybňujem potrebu zmeny nastavenia zákona o Generálnej prokuratúre alebo celej voľby alebo tých niektorých atribútov tejto voľby, ako je napríklad verejné vypočutie. Veď my sami sme zaviedli verejné vypočutie pri sudcoch Ústavného súdu a nemáme najmenší problém toto rozšíriť aj na kandidátov na Generálnu prokuratúru. Takisto nemáme problém ani s rozšírením navrhujúcich subjektov, takisto nemáme problém ani s ďalšími vecami v tomto zákone, avšak čo som, na čo som poukazoval, bolo to, že v programovom vyhlásení vlády ste si nastavili nejaké parametre na zlepšovanie kvality legislatívneho procesu, a ten proces, ktorým išiel práve tento návrh zákona, išiel úplne v rozpore s tými vyhláseniami, ktoré ste si z hľadiska kvality legislatívneho procesu sami nastavili v programovom vyhlásení vlády, kde je napísané niekoľkokrát, že sa zasadíte o to, aby sa neobchádzalo medzirezortné pripomienkové konanie. Mám za to, že takýto zásadný zákon z hľadiska justície a prokuratúry má byť garantovaný práve ministerstvom spravodlivosti, keďže vláda pripravovala programové vyhlásenie, a je to programové vyhlásenie vlády a ide to úplne mimo tento proces, čo neznamená, že nesúhlasím s tým, aby sa v rámci výberového konania zmenili predpisy. S čím ale vecne nesúhlasíme, je politizácia prokuratúry a to práve dôvodmi, ktoré ste nastavili na odvolanie generálneho prokurátora, resp. špeciálneho prokurátora obyčajným politickým hlasovaním v parlamente bez toho, aby nejaká súdna autorita dokazovaním dokázala, že generálny alebo špeciálny prokurátor porušil zákonné povinnosti, ktoré sú, ktoré ste tam nastavili.