Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, chcel by som sa vyjadriť veľmi v krátkosti k tomuto návrhu zmeny ústavy. Sme v prvom čítaní, čiže skúsim sa venovať len takým niektorým kľúčovým otázkam, ktoré, ktoré si myslím, že stoja za to, aby sme o nich potom ďalej diskutovali, či už tu v prvom čítaní, alebo potom v priebehu, v priebehu druhého čítania.
Samozrejme, že táto...
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, chcel by som sa vyjadriť veľmi v krátkosti k tomuto návrhu zmeny ústavy. Sme v prvom čítaní, čiže skúsim sa venovať len takým niektorým kľúčovým otázkam, ktoré, ktoré si myslím, že stoja za to, aby sme o nich potom ďalej diskutovali, či už tu v prvom čítaní, alebo potom v priebehu, v priebehu druhého čítania.
Samozrejme, že táto zmena ústavy zavádza niektoré inštitúty, ktoré sú aj súčasťou programového vyhlásenia vlády, ako je teda zriadenie Najvyššieho správneho súdu, na čo môžeme mať, samozrejme, odlišný názor, ale nedá sa vo vzťahu k tomu nejakým spôsobom asi právne namietať a argumentovať proti, takže k tomuto sa, k tomuto sa priamo vyjadrovať nebudem.
Čo by som chcel zdôrazniť alebo čo by som chcel vypichnúť k tomuto návrhu, je to, že vo veľa veciach s týmto návrhom – na rozdiel od toho, ako to je prezentované vo verejnosti – nesúhlasia ani samotní sudcovia a samotné sudcovské stavovské organizácie. A s niektorými z týchto, z týchto argumentov, ktoré tieto sudcovské organizácie namietajú, sa my ako klub stotožňujeme a tu by som chcel niektoré z týchto argumentov možno zdôrazniť a odôvodniť.
Máme totiž pochybnosti, že či tieto rozsiahle zmeny vo všetkých svojich bodoch, ja nehovorím, že vo všetkých, ale či vo všetkých svojich bodoch smerujú len k samotnej očiste justície, alebo či smerujú aj k neprípustnému podriaďovaniu súdnictva zákonodarnej a výkonnej moci, lebo podľa nášho názoru je tu obava alebo pochybnosť o tom, že by sa mohol porušovať najmä princíp deľby moci a neodňateľné a nezrušiteľné právo občanov na súdnu ochranu len nezávislým a nestranným súdom, prípadne princípy nezávislosti súdnictva a sudcov ako takých, resp. právnej istoty a ústavou garantovaného práva na prístup k verejnej funkcii výlučne len za rovnakých podmienok.
Treba povedať, že aj zákonodarná moc má svoje limity pre zákonodarnú činnosť a nie je možné ho z tejto, z týchto limitov ani zákonodarnú moc vylúčiť. To znamená, že nemôžme my ani z hľadiska ústavného, ústavného zákona alebo zmeny ústavy prijať, prijať čokoľvek, čo odporuje nejakým základným a zásadným princípom v demokratickom zriadení.
Čiže, aby som sa dostal k tým konkrétnym veciam, v prvom rade ja sa nestotožňujem s tým, že by sme mali obmedziť právo preskúmavať prípadnú protiústavnosť ústavného zákona s ústavou. Sú tu rôzne teoretické alebo teda názory právnych teoretikov, ale aj rozhodnutia ústavných súdov, ktoré, viacerých krajín, ktoré hovoria o tzv. materiálnom jadre ústavy, ktoré je tvorené základnými právami a slobodami občanov, ktoré sú neodňateľné a nezrušiteľné. Nevyhnutnosť ochrany tohto materiálneho jadra ústavy Ústavným súdom i pred ústavnými zákonmi vyplýva z viacerých rozhodnutí Ústavného súdu. Máme za to, že by mal byť niekto, kto by mohol preskúmať protiústavný zásah do materiálneho jadra ústavy, napr. ak by išlo do, zásah do základných ľudských práv a slobôd alebo niektorých iných základných princípov demokratického zriadenia. Čiže z tohto pohľadu si myslíme, že tu má byť nejaký takýto kontrolný mechanizmus, a tým kontrolným mechanizmom je práve, práve Ústavný súd, ktorý by mal mať možnosť toto, toto rozhodovať, pretože inak by schválením takejto zmeny sa vytvorilo ústavné oprávnenie pre ktorúkoľvek ústavnú parlamentnú väčšinu absolútne a svojvoľne, resp. neobmedzene obmedzovať až likvidovať neodňateľné a nezrušiteľné základné práva a slobody občanov. Čo v zásade sa dá povedať, že je ignorovaním zásadnej právnej skutočnosti, že ťažiskom ústavného systému je jednotlivec a jeho sloboda, do ktorej nemožno arbitrárne zasahovať, a súčasne i ústavné princípy materiálneho právneho štátu, a to konštatuje i Združenie sudcov Slovenska.
Ďalšia vec, ktorú, ktorou, alebo o ktorej máme pochybnosť, či je správna, je zrušenie súhlasu vzatia sudcu alebo generálneho prokurátora do väzby. Totižto ja chápem, že sú tu určité obavy, alebo sú, ako tu už bolo naznačené predtým z hľadiska, vo vystúpení pána podpredsedu, z hľadiska preskúmavania majetkových pomerov sudcov a tých skutočností, ktoré sa tu udiali, že je tu možno dôvod na takéto nejaké obmedzenie, len treba si povedať, že, že čo toto obmedzenie alebo čo sa sledovalo pri zavedení súhlasu vzatím do väzby. Obsahovo sa tým zabezpečuje rešpektovanie funkčnej trestnoprávnej imunity sudcov za rozhodovanie, ktoré je jednou z tzv. osobných záruk nezávislosti sudcu, pričom jeho porušovanie je aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ohrozením nezávislého súdnictva. To konštatuje aj Združenie sudcov Slovenska, pričom si treba uvedomiť, že súhlas na vzatie do väzby nič nehovorí o tom, že sudca nemôže byť trestne stíhateľný. Je to len súhlas so vzatím do väzby a je to práve z takého dôvodu, aby nemohlo dôjsť k zasahovaniu výkonnej moci do sudcovskej nezávislosti a v konečnom dôsledku k právu občana na spravodlivý súdny proces.
Čiže z tohto pohľadu máme pochybnosti, že či naozaj je potrebné takéto opatrenie v novele ústavy zakotviť, lebo nevidíme v tom, v tom žiaden relevantný účel, keďže tak či tak je možné sudcu trestne stíhať. Tuná hovoríme len o súhlase vzatia do väzby. To vôbec nesúvisí s tým, že by sudcu nebolo možné, možné trestne stíhať.
Ďalšia oblasť, ktorú, ktorú by som chcel zdôrazniť, je postavenie Súdnej rady ako autonómneho a nie nezávislého ústavného orgánu. Súdna rada doteraz mala plniť justi; teda mala plniť najvyššiu nezávislú autoritu vo vzťahu k súdnej moci. Takýmto, takouto zmenou postavenia Súdnej rady sa vlastne zmení aj jej funkcia a bude plniť justičnú politiku vlády a parlamentu, čo si myslíme, že zasahuje do systému trojdelenia moci. V našom právnom systéme máme trojdelenie, systém deľby moci v tom, že tu máme zákonodarnú moc, výkonnú moc a súdnu moc. Tieto moci by si vzájomne nemali, nemali do svojich funkcií zasahovať, resp. mal by byť nastavený ten mechanizmus kontroly váh a tá brzda protiváh. A z toho princípu si myslím, že takýto zásah do postavenia samotnej Súdnej rady je porušením práve takéhoto princípu delenia štátnej moci a narušenie toho princípu bŕzd a protiváh.
Ďalej, pokiaľ ide o reformu súdnej mapy, samozrejme, dá sa súhlasiť s tým alebo je to, je to legitímna požiadavka na zmenu súdnej mapy a pokiaľ ja viem, tak na súdoch prebieha už projekt dlhodobejšie, ktorý má túto reformu súdnej mapy riešiť. Na druhej strane práve tá úprava toho, že by malo dôjsť aj k novému prerozdeľovaniu sudcov v rámci tejto súdnej mapy bez nejakých konkrétnych princípov, predstavy o tom, ako to bude fungovať, tak máme pochybnosť, či tu bude možné prekladať sudcov z vyššieho stupňa súdu na nižší stupeň súdu, respektíve mimo miesta bydliska a tak ďalej. Čiže to je tiež otázka na konci dňa tohoto celého procesu, otázka na právo na zákonného sudcu, práva tých sudcov na to, ako boli zvolení, kde boli zvolení a tak ďalej. Čiže tuná máme pochybnosti, že akým spôsobom toto bude prebiehať, a to by sme chceli počuť od pani ministerky, ako si, ako si toto predstavuje.
Ďalšia vec je zmena textu ústavy, ktorá upravuje, že rozhodovanie, za rozhodovanie nemožno sudcu stíhať, a to ani po zániku funkcie, zúžením tohto na neprípustnosť stíhania sudcu len za právny názor vyjadrený pri rozhodovaní, považujeme za zásadný problém celej tejto novely, pretože imunita sudcu je zvláštne oprávnenie považované za jednu zo základných záruk sudcovskej nezávislosti, ktorá zase, opäť súvisí s deľbou štátnej moci, kde by nemala výkonná moc zasahovať do sudcovskej moci a je to v zásade porušenie osobných záruk nezávislosti sudcu a nezávislosti súdu ako takého a v konečnom dôsledku zase aj práva občana na nezávislý súdny proces. A k tomuto máme aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.
Ďalšia otázka, ktorú, ktorú by som chcel zvýrazniť, je otázka voľby sudcov Ústavného súdu. Navrhuje sa tu nejakým spôsobom delená duálna voľba sudcov Ústavného súdu z hľadiska ich funkčného obdobia, pokiaľ by došlo k voľbe viacerých, myslím, ako šiestich, pani ministerka? Viacerých sudcov Ústavného súdu jednou, jednou vládnou mocou, jedným parlamentom. Po posledných voľbách na Ústavný súd, myslím si, že v najbližších rokoch, a to, myslím, najbližších desať až dvadsať rokov takéto niečo, pokiaľ som správne počítal, nehrozí.
Na druhej strane si myslím, že takýto princíp je diskriminačný vo vzťahu k týmto kandidátom a znemožňuje za rovnakých podmienok prístup k voleným funkciám jednotlivých funkcionárov. Totižto navrhuje sa taká zmena, ktorá by, taký mechanizmus, ktorý by umožňoval pri voľbe sudcov tých, ktorí získali najväčší počet hlasov, voliť na dvanásť rokov, a tých, ktorí získajú menší počet hlasov, voliť na šesť rokov, pričom ak budú mať sudcovia zhodný počet hlasov v tom počte ďalších šesť, tak sa bude žrebovať žrebom. Tak? (Rečník sa obrátil na navrhovateľku.) Správne som to, myslím, pochopil, a toto si myslím, že je naozaj problém ústavný na právo za rovnakých podmienok k prístupu k volenej, k volenej funkcii.
Čiže toľko k úvodu k tomuto návrhu ústavy. S tými ostatnými ustanoveniami, o tých sa dá diskutovať, s tým nejakým spôsobom, to teraz nechcem ďalej, ďalej prezentovať, k tomu sa budeme vyjadrovať potom v druhom čítaní, ale z hľadiska prvého čítania a filozofie zákona zatiaľ toľko.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
