Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Ústavného súdu, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, rokujeme o zmene ústavy. Ešte raz by som to chcel zdôrazniť, že o zmene ústavy. Nejde o obyčajný bežný zákon, ide o základný zákon štátu, ktorý tvorí základný pilier demokracie, právnej istoty, ochrany prirodzených základných práv a slobôd občanov.
Ústava Slovenskej republiky je postavená...
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Ústavného súdu, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, rokujeme o zmene ústavy. Ešte raz by som to chcel zdôrazniť, že o zmene ústavy. Nejde o obyčajný bežný zákon, ide o základný zákon štátu, ktorý tvorí základný pilier demokracie, právnej istoty, ochrany prirodzených základných práv a slobôd občanov.
Ústava Slovenskej republiky je postavená na princípe deľby moci, ktorá sa delí na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc. Už Charles Montesquieu delil takto moc, pričom uvádzal, že vzájomné vyváženie týchto mocí je zárukou slobody. Samotný pojem deľba moci predstavuje rozdelenie moci medzi štátne orgány, ktoré sú od seba oddelené, navzájom nezávislé, vzájomne kontrolovateľné a ako celok tvoria moc štátu. Tieto tri zložky moci v štáte sú podľa ústavy prepojené väzbami ústavnej kontroly a spolupráce. To znamená, že ani zákonodarca nemôže voľne disponovať s jednotlivými zložkami moci v štáte.
Zákonodarný orgán je rovnako viazaný ústavou a princípmi vyjadrenými v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pričom zmenu Ústava Slovenskej republiky v tomto nepripúšťa, pretože majú konštitutívny význam pre demokratickú povahu Slovenskej republiky. Tak to vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z ´95 roku.
Vo vzťahu k navrhovaným zmenám ústavy máme pochybnosti, či je dodržaný tento systém bŕzd a protiváh. Domnievam sa, že ide o neprípustný zásah zákonodarnej moci a výkonnej moci do moci súdnej. V čom vidíme teda tento neprípustný zásah zákonodarnej moci do moci súdnej, už naznačil aj predseda Ústavného súdu na rokovaní ústavnoprávneho výboru. Obmedzením práva preskúmať prípadnú protiústavnosť ústavného zákona s ústavou doplnením textu čl. 125 ods. 4 ústavy neprípustne zasahuje do práva Ústavného súdu na univerzálnu celoplošnú ochranu ústavnosti.
Ako vyplýva z čl. 134 ods. 4 ústavy, povinnosť sudcov Ústavného súdu je okrem iného chrániť neporušiteľnosť prirodzených práv človeka a práv občana a princípy právneho štátu. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Tvoria spolu s princípmi právnemu štátu tzv. materiálne jadro ústavy.
Nevyhnutnosť ochrany materiálneho jadra ústavy Ústavným súdom i pred ústavnými zákonmi vyplýva i z rozhodnutí, predchádzajúcich rozhodnutí Ústavného súdu napríklad z roku ´95, podľa ktorého zákonodarný orgán je bez akýchkoľvek pochybností viazaný ústavou a jej princípmi, ktorých zmenu ústava nepripúšťa, lebo majú konštitutívny význam pre demokratickú povahu Slovenskej republiky, tak ako je to deklarované v čl. 1 ústavy. Okrem toho tento konkrétny návrh nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, dostal sa do novely ústavy niekde medzi skončením medzirezortného pripomienkového konania a zasadnutím vlády, pričom teda všetky povinne pripomienkujúce subjekty nemali možnosť sa k tejto zmene vyjadriť. Treba povedať, že v tomto prípade ide o zásadnú zmenu a zásadný zásah do trojdelenia štátnej moci a systému vzájomných bŕzd a protiváh.
Môžeme si povedať na príkladoch, čo to znamená, ak by sme takúto zmenu ústavy prijali. Znamenalo by to, že aj obsahovo nesúvisiaci zákon s ústavou, resp. návrh, ktorý by zasahoval do základných ľudských práv a slobôd alebo iných práv, by potom nemohol vôbec Ústavný súd posudzovať ako nesúladný s ústavou. V konkrétnom prípade ak vláda by napríklad mala pochybnosti o tom, či nejaké navrhované riešenie, ktoré vôbec nesúvisí s jednotlivými právnymi vzťahmi, ktoré priamo upravuje ústava, by mal pochybnosti o tom, že či je súladný s ústavou, tak jednoducho by mohol prijať ako ústavný zákon s ústavnou väčšinou, ktorú tento parlament alebo možno aj budúci parlament v nejakom zložení bude mať, a takýto návrh by potom nemal žiadnu poistku ochrany ústavnosti.
Dnes si to môžme ukázať na príklade, čo vláda zamýšľa urobiť, zamýšľa predlžovať núdzový stav. No čo by vláde bránilo prijať v tomto období ústavný zákon o predĺžení núdzového stavu na štyri roky do konca volebného obdobia? No nič. Chýbala by tu akákoľvek poistka ochrany ústavnosti. To znamená, že naozaj si chce táto vláda robiť, čo chce a prijímať ústavné zákony o čomkoľvek, aby to nemohol nikto už potom skontrolovať? Naozaj si myslíme, že to je neprípustný zásah do demokratických princípov právneho štátu a Slovenskej republiky.
Na ústavnoprávnom výbore na prerokovaní pani ministerka povedala, dovolím si zacitovať: "Je to na dlhú odbornú debatu, na ktorú teraz nemáme čas." Pýtam sa, prečo na to nemáme čas? Kam sa ponáhľame s takouto zásadnou zmenou? Ďalej pani ministerka povedala, znova si dovolím zacitovať: "Kým si neurobíme v tom jasno, tak je legitímne to zmeniť." Nemalo by to byť presne naopak, dámy a páni? Kým si neurobíme v tom jasno, tak to nechajme tak, ako to je a keď v tom budeme mať jasno, tak potom to meňme? Ja si myslím, že by to malo byť práve naopak. Veď nemáme sa kam ponáhľať. Táto vládna väčšina má pohodlných 95 hlasov v koalícii a môže kedykoľvek otvoriť ústavu a zmeniť tieto otázky, ak na to bude naozaj všeobecná zhoda.
V spoločnej správe je k tomuto návrhu pozmeňujúci návrh, ktorý však tiež nie je, nie je dobrý. Ako vyplýva z analýzy Ústavného súdu, ktorá nám bola zaslaná, pretože otáča naopak posudzovanie súladu medzinárodných zmlúv s ústavou a nebudem ju tu celú čítať, ale môžete si ju prečítať, je k dispozícii na ústavnoprávnom výbore. Z týchto dôvodov predložím na záver môjho vystúpenia v rozprave aj pozmeňujúci návrh, ktorým navrhnem toto ustanovenie z návrhu novely ústavy vypustiť. Zároveň v tejto súvislosti by som poprosil pána spravodajcu, aby dal hlasovať o každom bode spoločnej správy osobitne.
K ďalším veciam, ktoré upravuje návrh novely ústavy. Pokiaľ ide o postavenie a zadefinovanie postavenia Súdnej rady, je potrebné si spomenúť na rok 2001, kedy ústavným zákonom 90 z roku 2001 sa v rámci siedmej hlavy Ústavy Slovenskej republiky zriadil nový ústavný orgán reprezentujúci súdnictvo, a to Súdna rada Slovenskej republiky, ktorá mala posilniť alebo posilňuje inštitucionálnu nezávislosť súdnej moci a jej oddelenie od moci zákonodarnej a výkonnej. Tak to bolo definované v roku 2001. Dnes, keďže štatút alebo status a postavenie Súdnej rady nebolo definované v ústave tak, ako sú definované napríklad Ústavný súd, resp. všeobecné súdy, tak sa zadefinovala v návrhu ústavy Súdna rada ako orgán sudcovskej legitimity, nie ako nezávislý orgán sudcovskej legitimity, ale ako orgán sudcovskej legitimity. Čiže vypustilo sa odtiaľ slovo, resp. nezadefinovalo sa tam slovo nezávislý. A teraz si dovolím odcitovať pána podpredsedu Šeligu, ktorý teraz pred desiatimi minútami v rozprave povedal, že: "Sudcovská rada sa stane nezávislým orgánom sudcovskej spravodlivosti." No nestane sa nezávislým, pretože tento návrh novely ju nedefinuje ako nezávislý orgán sudcovskej samosprávy. Definuje ju ako orgán sudcovskej legitimity bez toho, že by bol nezávislý. A to, že nie je nezávislým vidíme aj v ďalších ustanoveniach, ktoré aj v návrhu novely ústavy aj ďalšieho zákona, ktorý máme ako ďalší bod pod tlačou 271, kde sa dávajú možnosti za akýchkoľvek podmienok odvolať členov Súdnej rady. Čiže podriaďuje sa Súdna rada výkonnej moci. A práve preto a účelovo ani v ústave nie je zadefinovaný ako nezávislý, nezávislý orgán. Pýtam sa, prečo. Chce naozaj vláda a pani ministerka podriadiť Súdnu radu pod výkonnú moc? Je to účel? A ak áno, je to správny účel? Domnievam sa, že nie.
Ďalšia otázka, ktorú by som chcel riešiť, ktorá sa rieši v návrhu novely ústavy, je zmena voľby verejnej, pardon, voľby tajnej na voľbu verejnú pri sudcoch Ústavného súdu. Tajnosť hlasovania je základným predpokladom slobodnej voľby a znamená, že nie je možné spoľahlivo zistiť ako konkrétny subjekt hlasoval. Je to jeden zo základných demokratických inštitútov na personálne obsadzovanie funkcií. Verejným záujmom je, aby funkciu či už sudcu Ústavného súdu, alebo generálneho prokurátora vykonávala osoba apolitická, nezávislá od politických strán a odborne zdatná. Garancia toho, že nikto sa nemôže dozvedieť, ako poslanec hlasoval, pôsobí preventívne a poslancovi umožňuje hlasovať slobodne bez neprípustného ovplyvňovania či nátlaku, alebo následného postihu. Skutočnosť, že nie je možné skontrolovať, ako poslanec hlasoval, znižuje motiváciu ovplyvňovať hlasovanie napríklad poskytovaním neprípustných výhod. Skutočnosť, že nie je možné skontrolovať to, ako hlasoval poslanec, vylučuje napríklad možnosť vnútrostraníckych či iných postihov poslanca za jeho hlasovanie. Z uvedeného potom rezultuje aj to, že tieto garancie sú významné vo vzťahu k rovnosti prístupu občanov k voleným funkciám. Tajnosť voľby je teda predpokladom vytvorenia, resp. zachovania prístupu k voleným funkciám za rovnakých podmienok. Pojem slobody volieb treba vykladať materiálne a nie iba formálne. O slobodné voľby ide vtedy, keď na voličov nie je vytvorený žiadny nátlak nútiaci ich hlasovať pre niektorý zo subjektov, keď majú možnosť k prístupu k relevantných informáciám a sú tak dané základné predpoklady na ich kvalifikované volebné rozhodovanie. Voliči musia mať slobodu už pri vytváraní svojich postojov nezávisle, bez použitia násilia či hrozby násilia, donútenia, navádzania či manipulatívneho ovplyvňovania akéhokoľvek druhu. V tomto ohľade nie je nijako zvlášť významné ani to, kto je voličom, to ešte voličom pri tajnej voľbe je občan alebo poslanec Národnej rady. Toto nie je len názor môj alebo názor strany SMER - sociálna demokracia, resp. opozície, ale je to judikovaný názor Ústavného súdu z roku 2007 a z roku 2011. Čiže máme zato, že táto navrhovaná zmena pri voľbe ústavných sudcov z voľby tajnej na voľbu verejnú je naozaj v rozpore so základnými princípmi slobodnej voľby, a podobne teda aj v prípade voľby generálneho prokurátora, a preto takisto na záver podám ďalší pozmeňovací a doplňujúci návrh, ktorým navrhnem tieto ustanovenia zmeniť a takisto by som potom poprosil pána spravodajcu, keby o, tento pozmeňovací návrh druhý bude mať dva body, aby o každom bode dal hlasovať samostatne.
Z ďalších ustanovení, ktoré rieši táto novela ústavy, treba spomenúť Najvyšší súd Slovenskej republiky a jeho pôsobnosť. Je otázka a naozaj sa pýtam, čo je účelom a prečo sa mení pôsobnosť pri riešení otázok ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánu územnej samosprávy práve na Najvyšší správny súd, ktorý bude obsadený v zmysle ďalšieho bodu zákona o reforme justície nielen sudcami. Nemal by o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy rozhodovať práve Ústavný súd, keď sa má jednať o ústavnosť? Veď na to tu máme zriadený Ústavný súd. To isté platí aj o písmene b). V čl. 142 ods. 2 písm. b) navrhovanej novely ústavy, kde sa hovorí, že Najvyšší správny súd má rozhodovať o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia. Tieto ustanovenia treba čítať v súvislosti s tým, ako má byť obsadzovaný Najvyšší správny súd. Sudcami Najvyššieho správneho súdu majú byť nielen sudcovia, majú byť aj iné právnické povolania, teda obsadenie Najvyššieho správneho súdu môže byť kýmkoľvek a podľa pozmeňovacieho návrhu, ktorý predložil pán poslanec Baránik v ústavnoprávnom výbore, dokonca aj predseda Najvyššieho správneho súdu môže byť nesudca, a teda je otázka, akým spôsobom bude personálne obsadzovaný tento súd a v tomto kontexte naozaj vyznieva veľmi zaujímavo práve táto kompetencia, ktorú získava Najvyšší správny súd o rozhodovaní ústavnosti, zákonnosti volieb, resp. o rozpustení a pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia. Vnímame to naozaj ako ohrozenie toho, že môže prísť k zásahu výkonnej moci v súvislosti aj s postavením Súdnej rady, aj s obsadzovaním personálnym Najvyššieho súdu do nezávislosti súdnictva a do zásahu výkonnej moci do moci súdnej.
Ďalšími bodmi, ktoré by som chcel spomenúť v tomto návrhu zákona, pardon, návrhu zmeny ústavy, je otázka súhlasu na vzatie sudcu do väzby, resp. otázka sudcovskej imunity. Pani ministerka povedala, že tento návrh je prerokovaný so všetkými sudcami a že je na ňom zhoda. No ja teda nemám informácie, že je na ňom zhoda. Všetci, myslím, ste dostali vyjadrenie stavovskej sudcovskej organizácie, ktorí, tak pardon, ak som to zle interpretoval, tak ste hovorili, že bol prerokovaný so sudcami a že je zhoda. (Reakcie z pléna.) Tak to teda vyznelo, pani ministerka. Všetci ste dostali na svoje maily vyjadrenie stavovskej sudcovskej organizácie, ktoré má na 20 stranách, nepamätám si to teda presne, aby som nezavádzal, námietky voči tomuto návrhu novely ústavy. Medzi niektoré z nich patria aj práve tieto dve oblasti, ktoré som povedal, a to je oblasť sudcovskej imunity a oblasť udeľovania súhlasu so vzatím do väzby.
A teraz si, páni kolegovia, kolegyne, dovolím v stručnosti zacitovať dva odseky práve z tohto listu, ktorý nám táto stavovská organizácia zaslala, z hľadiska súhlasu na vzatie do väzby sudcu, resp. generálneho prokurátora. Konštatuje sa tu, že ide o zrušenie kompetencie Ústavného súdu, ktoré je vnímané konštitucionalistikou ako súčasť garancií ochrany nezávislosti súdnej moci pred pokusmi o neústavné zásahy zo strany iných zložiek moci, ochrany deľby moci a má slúžiť ochrane sudcov pred potencionálnym zneužitím represívnych nástrojov trestného práva zo strany iných zložiek štátnej moci. Je to dokladované aj príslušným judikátom ústavného súdu. Ďalej obsahovo sa tým zabezpečuje rešpektovanie funkčnej trestnoprávnej imunity sudcov za rozhodovanie, ktoré je jednou z tzv. osobných záruk nezávislosti sudcu, pričom jeho porušenie je podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ohrozením nezávislého súdnictva. Nikto nehovorí, že sudca má rozhodovať svojvoľne. Na to je tu predsa inštitút disciplinárneho konania, ktorý sa v súčasnosti presúva podľa novely ústavy, čo nespochybňujeme, spod kompetencie Súdnej rady na Najvyšší správny súd, tak v poriadku. S týmto zásadný problém nemáme, ale otázka je, či to má byť zase úplne bezbrehé.
Pokiaľ ide o sudcovskú imunitu, tu opäť táto stavovská organizácia hovorí, že zúženie rozsahu imunity sudcov všeobecných súdov oproti pôvodnej úprave funkčnej imunity t. j. vecne opodstatnenému textu je likvidáciou nevyhnutnej funkčnej imunity, čím sa porušuje ústavná rovnováha troch rovnocenných mocí v právnom štáte, ktorý vyplýva z ústavného princípu delenia moci a je zrejmý z vnútornej konštrukcie ústavy i generálneho princípu právneho štátu. Ide o zásah do tzv. osobnej záruky nezávislosti sudcu a tým aj nezávislosti súdnictva, čím je jednoznačne ohrozené, porušené neodňateľné a nezrušiteľné právo občana na súdnu ochranu len nezávislým a nestranným súdom. Myslím si, že aj bez tohto, bez týchto ustanovení sú nastavené dostatočné záruky v rámci disciplinárneho konania na to, aby v prípade, ak by sudca rozhodoval svojvoľne, mohol byť za takéto konanie postihovaný.
Ďalším otázkam, ktorým sa chcem venovať, je otázka pozmeňovacích návrhov, ktoré boli prijaté na ústavnoprávnom výbore. Prvý z týchto pozmeňovacích návrhov je návrh, ktorý reaguje na vrátený zákon pani prezidentkou o odnímaní titulov. V stručnosti poviem, aby ste vedeli, o čo ide. Poslanci na ústavnoprávnom výbore reagovali, vládni poslanci, na tento vrátený zákon prezidentkou tak, že to, čo pani prezidentka vyčíta v tomto návrhu, ktorý vrátila späť, že prezident nemá z ústavy právo odvolávať profesorov len menovať, tak neriešia vo vrátenom zákone, ale riešia práve v novele tejto ústavy tým, že dopĺňajú do novely ústavy kompetenciu prezidentky Slovenskej republiky menovať aj odvolávať profesorov. Tu by som chcel poukázať na to, že toto riešenie podľa môjho názoru nie je správne a odôvodňuje to aj sama pani prezidentka v odôvodnení svojho návrhu, kde hovorí, že právnou skutočnosťou zakladajúcou odňatie titulu by malo byť právoplatné rozhodnutie orgánu, ktorý rozhodoval o splnení zákonných podmienok pre takéto odňatie titulu, to znamená rektor alebo odvolacie komisia a ktorý nesie aj zodpovednosť za správne a zákonné posúdenie veci, pričom jeho postup a rozhodnutie sú preskúmateľné súdom v správnom konaní. Ide o postup, ktorý zabezpečuje právo na spravodlivý proces a je v súlade s princípmi právneho štátu. Akt odvolania, ako aj rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o návrhu na odvolanie je v tomto kontexte nie len nadbytočný, ale aj nevhodný a naviac ústavou nepredpokladaný inštitút. Čiže máme zato, že táto vec sa vôbec nemusí riešiť v ústave týmto spôsobom a je ju úplne jednoznačne možné elegantne vyriešiť v samotnom zákone. Čiže považujeme to za nadbytočné a navrhujem, aby sme tento, tento návrh neschválili.
Ďalším návrhom, ktorý predložil pán poslanec Baránik na ústavnoprávnom výbore, je to, aby predsedom Najvyššieho správneho súdu mohol byť aj nesudca. Považujem to naozaj za, za zlé riešenie, pretože ak si pozrieme opäť v zákone o reforme justície, akým spôsobom bude personálne obsadzovaný Najvyšší správny súd, že tam môže byť naozaj väčšina nesudcov, tak ešte aby bol aj predseda Najvyššieho správneho súdu nesudca, považujem naozaj za veľmi zlé, veľmi zlé rozhodnutie.
Čiže toto sú dôvody, ktoré ma vedú k tomu, aby som, pán spravodajca, dal návrh na to, aby sme vrátili návrh novely ústavy pani prekladateľke na dopracovanie. A teraz, ak dovolíte, prečítam dva pozmeňujúce návrhy, teda jeden pozmeňujúci návrh a jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktoré som avizoval v priebehu rozpravy. S tým, ešte raz, pán spravodajca, neviem, či ste zaregistrovali, že žiadam, aby sme dali hlasovať o všetkých bodoch spoločnej správy, o každom jednom z nich osobitne a z tohto druhého návrhu môjho, ktorý bude, takisto obidva body osobitne.
Ďakujem pekne.
Čiže, pán predsedajúci, čítam pozmeňujúci návrh č. 1.
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Áno, pozastavte, prosím, časomieru. Ďakujem.
Nech sa páči, môžete čítať.
Susko, Boris, poslanec NR SR
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov (tlač 270). Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov sa mení takto:
V čl. I sa bod 3 vypúšťa. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Návrh druhý. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov (tlač 270). Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Z. z. v znení neskorších predpisov sa mení takto:
1. V čl. I bod 10 znie: 10. V čl. 134 ods. 2 znie: "2. Sudcov Ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať. O návrhoch hlasuje Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní po vypočutí osôb navrhnutých Národnej rade Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky nezvolí potrebný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu do dvoch mesiacov od uplynutia funkčného obdobia sudcu Ústavného súdu alebo do šiestich mesiacov zániku funkcie sudcu Ústavného súdu z iných dôvodov, prezident Slovenskej republiky môže vymenovať sudcov Ústavného súdu zo zvolených kandidátov na sudcov ústavného súdu."
2. V čl. I sa za bod 25 vkladá nový bod 26, ktorý znie: 26. V čl. 150 sa na konci dopĺňa nová veta, ktorá znie: "O návrhoch Národná rada Slovenskej republiky hlasuje v tajnom hlasovaní." Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, čo sa zohľadní aj v ustanovení o účinnosti.
Pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
