Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, podávam procedurálny návrh, aby sme hlasovali dnes o 11.00 hod. aj o termínovaných hlasovaniach, ktoré boli určené na štvrtok 29. júna, s tým, že po ukončení hlasovania o týchto prerokovaných bodoch, teda tých, čo boli dnes na 11.00 hod. a tie, čo mali byť vo štvrtok, sa 94. schôdza Národnej rady Slovenskej republiky skončí.
Odôvodnenie. Tento návrh odôvodňujem tým, že tu vznikol absolútny chaos pri zaraďovaní bodov do programu v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, nie je stanovisko ústavnoprávneho výboru, ktoré bolo zmarené, a nie je zhoda na tom, či tieto body sa majú, alebo nemajú prerokovať, ktoré boli dnes termínované, a preto si myslím, že z hľadiska aj záujmov Slovenskej republiky je lepšie, keď Národná rada skončí.
Ďakujem pekne.

Ďalším argumen... ďalším argumentom je, že neuplynula lehota podľa § 81 ods. 2, to znamená 48-hodinová predloženia spoločnej správy, keďže gestorské výbory boli včera, tak nemôžme rokovať o týchto návrhoch zákonov, ktoré sú termínované na dnes 9.00 hod.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený, vážený pán predsedajúci, chcem namietať rokovanie termínovaných bodov teraz na 9.00 hod. vzhľadom k tomu, že tieto sa zaradili do druhého čítania ako návrhy... ako v rozpore s § 74 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku spojený s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. A predseda ústavnoprávneho výboru účelovo znemožnil hlasovať o návrhu stanoviska ústavnoprávneho výboru k tejto veci, ktoré si vyžiadalo plénum Národnej rady, napriek tomu, že sa už nikto nehlásil do rozpravy a z rozpravy jednoznačne vyplývalo, že väčšina prítomných členov výboru sa stotožňuje s názorom, že išlo v danej veci o porušenie zákona o rokovacom poriadku. Pán predseda tak urobil s nezmyselným argumentom, že prerušuje rozpravu bez opory v pravidlách rokovania výboru, pretože si chce sám ako predseda vyžiadať k danej veci stanovisko vlády, pričom vláda s daným stanoviskom ÚPV o zákonnosti postupu procedúry prerokovania nemá ale že nič spoločné.
Ďalej tým, že neuplynula lehota podľa § 81 ods. 2, teda 48-hodinová le... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem všetkým za faktické poznámky.
No, pán predkladateľ, mrzí ma to, že na to neviete odpovedať a, žiaľbohu, pán poslanec Vetrák odišiel ako jeden z predkladateľov a myslím si, že ale toto je kľúčová vec pri rozhodovaní o tom, že či tento návrh zákona podporíme, alebo nepodporíme. Ak tento zákon bude nevykonateľný, resp. je tam podmienka, ktorá sa nedá overiť, no tak potom asi ťažko, ťažko o tom a za to môžme hlasovať. Ja si myslím, že to je ako kľúčová vec, že to jedna z podmienok na odpustenie dane z nehnuteľnosti pri predaji nehnuteľnosti a keď tú kľúčovú vec nevieme vlastne ani vy ju neviete ako predkladateľ potvrdiť, že akým spôsobom bude vykonateľná. No tak to je, to je podľa mňa, dosť problém.
No a pokiaľ ide o samotné porušovanie rokovacieho poriadku, pán poslanec Podmanický, ďakujem pekne za podporu a nielen, že 30-dňová lehota nie je dodržaná pri druhých čítaniach, ktoré majú byť zajtra, ale podľa môjho názoru, rokujeme v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku aj v tomto momente. Aj v tomto momente, pretože tu bolo nejakou procedúrou, tichou, všeobecným súhlasom, veľmi neštandardne, bez predchádzajúceho upozornenia alebo predchádzajúcej dohody grémia, alebo poslaneckých klubov, všeobecným súhlasom odsúhlasené, že budeme rokovať aj po 19.00 hodine do 21.00 hodiny, pričom zákon o rokovacom poriadku v § 38 hovorí jasne, že o procedurálnom návrhu, ktorý má zrejmú podporu Národnej rady, sa môže rozhodnúť bez hlasovania. No, keď tu sedelo 20 poslancov, tak ani náhodou to nemohla byť zrejmá podpora Národnej rady, teda uznášaniaschopnej Národnej rady so 76 poslancami. Takže ja si myslím, že aj teraz rokujeme v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. To, že sa niečo prijme všeobecným súhlasom, to neznamená, že to môže byť pri zjavnom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, cieľom tohto návrh zákona, teda ak opomenieme ten druhý pozmeňujúci návrh, ktorý rieši úplne nesúvisiacu oblasť a to je daňový bonus, ešte pred tým by som možno ešte zareagoval na pána poslanca Vetráka, ktorý povedal, že sa tu v minulosti porušoval rokovací poriadok a že teda čo nám vadí, že sa porušuje teraz.
No ja neviem, že či schvaľovanie porušovania zákona je úplne v poriadku od predstaviteľa tzv. protikorupčného hnutia, ktorý obhajuje to, že je v poriadku, že sa porušuje zákon o rokovacom poriadku, pretože alebo s odôvodnením, že však sa porušoval aj v minulosti. Tak myslím, že toto je argument, ktorý je absurdný.
Druhá vec, ktorá sa týka od toho rozširujúceho návrhu, práve preto som povedal, že alebo nehovoril som o konkrétnom ustanovení zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí o nesúvisiacich predpisoch, ale o tom, že tento návrh alebo poviem prílepok zákon o rokovacom poriadku nepozná. Čiže prílepkom môžme označiť čokoľvek, čo sa domnievame, že je prílepkom a ja sa domnievam, že tento pozmeňujúci návrh, ktorý rieši absolútne nesúvisiacu otázku s platením alebo s oslobodením od platenia dane z nehnuteľnosti, z prevodu nehnuteľnosti, je naozaj nesúvisiaci, aj keď rozširujúci návrh, v poriadku, ale nesúvisiaci, a preto je to podľa môjho názoru prílepok. Aj keď nie, v zmysle toho, čo hovoril pán poslanec Vetrák, teda nesúvisiaceho právneho predpisu. A to len na doplnenie možno toho, čo hovoril pán poslanec Vetrák.
No a vrátim sa späť, teda cieľom návrhu zákona je rozšíriť výnimky, kedy príjem z predaja nehnuteľnosti bude oslobodený od dane, pričom sa hovorí v dôvodovej správe, že za ostatné obdobie trhové ceny nehnuteľností rapídne stúpli a z tohto dôvodu ak napríklad rodina s viacerými deťmi dostane ponuku na kúpu väčšieho bytu alebo rodinného domu, ktorý potrebuje na bývanie, musí počkať na uplynutie 5-ročného obdobia, aby ich príjem z predaja bol oslobodený od dane, nakoľko ich pôvodná hodnota bytu na trhu vzrástla niekedy výrazne, čím im vznikala povinnosť zaplatiť nemalú daň z príjmu z predaja nehnuteľnosti. S takouto suchou konštatáciou môžem súhlasiť, na druhej strane je treba si povedať, aj čo bolo pôvodným úmyslom zákonodarcu, keď upravoval v pôvodnom zákone o dani z príjmu práve túto 5-ročnú lehotu. Bola to práve lehota na to, aby sa špekulatívne neobchodovalo najmä s bytmi. Preto tam bola tá 5-ročná lehota, lebo sa predpokladalo, predpokladá, že ak niekto býva v tom byte viac ako, viac ako 5 rokov, tak to naozaj nekupoval za účelom nejakého špekulatívneho obchodu, ale kupoval to za účelom bývania. Otázka je, či dvojročná doba je dostatočná doba na splnenie tohto účelu alebo nie, ale to už nechám na každého z nás alebo z vás na posúdenie.
Ale chcel by som sa opýtať jednu, jednu konkrétnu vec, ktorá je v tomto návrhu zákona, na jej vykonateľnosť. Totižto doterajší § 9 ods. 1 písm. a) príjmy oslobodené od dane hovorí, že od dane je oslobodený príjem z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie podľa písm. b) a to po uplynutí 5 rokov odo dňa nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku okrem príjmov, ktoré plynú nájomníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do 5 rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po 5 rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku.
Tento, toto ustanovenie sa v tomto návrhu zákona mení tým spôsobom, že sa rozdeľuje to písmeno a) na tri skupiny alebo 3 možnosti, kde sa hovorí, že oslobodené od dane z príjmu sú príjmy z predaja nehnuteľnosti, na ktorú sa nevzťahuje oslobodenie podľa písm. b) a to po uplynutí 2 rokov odo dňa jej nadobudnutia, ak daňovník má v tejto nehnuteľnosti bydlisko po dobu dvoch rokov bezprostredne pred jej predajom, pred uplynutím dvoch rokov odo dňa jej nadobudnutia, ak daňovník má v tejto nehnuteľnosti bydlisko, po dobu menej ako dva roky, bezprostredne pred jej predajom a súčasne použije a teraz to je, prosím, pozorne počúvajte, a súčasne použije všetky peniaze z predaja na uspokojenie ďalšej vlastnej bytovej potreby do jedného roka od prijatia kúpnej ceny, alebo po uplynutí 5 rokov odo dňa jej nadobudnutia alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do 5 rokov od nadobudnutia alebo od vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po 5 rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku. K tomuto bol predložený pánom predkladateľom pozmeňujúci návrh, ktorý rieši túto otázku trochu inak, avšak v tej časti, ktorú sa chcem opýtať a na ktorú narážam, sa to v zásade nemenilo, je to v bode, v tom pozmeňujúcom návrhu v 1. bode a v bode, v podbode 1, 2, ak to tak môžem povedať, že v čl. 1 bod 1, a potom je tam písm. a) bod 2, a tu sa hovorí, že oslobodený od dane teda je príjem, ak teda z predaja nehnuteľností, na ktorého sa nevzťahuje oslobodenie podľa písm. d), ak v nej predávajúci mal trvalý pobyt menej ako dva roky, bezprostredne pred predajom a súčasne peniaze z tohto predaja použil výlučne na obstaranie nehnuteľnosti v určenej na vlastné bývanie do jedného roka od prijatia úhrady za túto nehnuteľnosť, okrem a teraz sú tam výnimky. No a toto by som sa chcel naozaj opýtať pána predkladateľa, že akým spôsobom a kto bude toto kontrolovať a bude toto evidovať a vlastne bude vedieť overiť, že či niekto, kto užíval nehnuteľnosť dva roky, tú nehnuteľnosť predal a príjmy z tejto nehnuteľnosti do jedného roka použil na kúpu inej nehnuteľnosti, výlučne na bývanie. Veď, keď to spraví napríklad v decembri, daň z príjmu musí podať do konca marca, ako daňový úrad, na základe čoho bude kontrolovať a kedy alebo kto bude vlastne kontrolovať to, že či ten daňovník použil príjmy z takto predanej nehnuteľnosti na kúpu ďalšej nehnuteľnosti na bývanie do jedného roka a bez ohľadu na to, do akej doby, je otázka, kto to bude ako kontrolovať, ale ešte aj po podaní majetkového priznania k dani z príjmu, ešte stále on môže ďalej tie peniaze použiť a nakúpiť inú nehnuteľnosť, aký to bude mať vzťah k už podanému daňovému priznaniu, lebo v dani z príjmu v nasledujúcom roku, predsa musí odviesť daň z predaja tej nehnuteľnosti, ak je oslobodená, tak tak musí uviesť, že bola oslobodená, ale on ešte nevie, že bola oslobodená, lebo ešte nekúpil za tie prostriedky ďalšiu nehnuteľnosť, lebo na to má ešte, povedzme, keď to bude v decembri, tak to má ešte do konca ďalšieho roku.
Čiže tu sa ja chcem spýtať, akým spôsobom máte predstavu o vykonateľnosti tohto ustanovenia.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Šefčík, no v tomto volebnom období sa tu stalo akousi tradíciou a zvykom, že sa porušuje zákon o rokovacom poriadku a musím povedať, že v ostatnom období, ostatného mesiaca alebo tejto konkrétnej 94. schôdze už takým flagrantným spôsobom sa porušuje zákon o rokovacom poriadku, že to nemá obdobu v histórii slovenského parlamentarizmu. Takže z tohto dôvodu teda, aspoň aby pri predkladaní pozmeňujúcich návrhov sa dodržal rokovací poriadok, som si dovolil na to upozorniť, lebo v opačnom prípade by sme o tom druhom nemohli hlasovať.
No a pokiaľ ste hovorili, že nejde o prílepok, tak, lebo je to v tom istom zákone, tak technicky alebo gramatickým výkladom § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku máte pravdu.
Na druhej strane, zákony aj podľa rozhodovacej praxe Ústavného súdu treba vykladať aj z hľadiska ich účelu. Ten § 94 ods. 3 hovorí, že pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona. Hovorím, technicky máte pravdu, lebo je to ten istý zákon, avšak obsahovo tento zákon ako jedinú vec rieši daň z nehnuteľnosti pri predaji bytu alebo, alebo inej nehnuteľnosti, rodinného domu. Vy prilepujete k tomuto zákonu úplne nesúvisiaco daňový bonus. Z tohto dôvodu je to podľa môjho názoru jasné obchádzanie tohto ustanovenia a je to jednoznačne prílepok, ktorým takýmto spôsobom rozširujete tento návrh zákona, ktorý s tým vôbec, ale že vôbec nesúvisí a pozmeňovacím návrhom v pléne v zásade trištvrte hodinu, resp. dve aj tri štvrte hodiny pred hlasovaním o ňom, čo si myslím, že je z hľadiska... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán predkladateľ, pán poslanec Šefčík, chcem vás upozorniť na to, že ste podali tie pozmeňujúce návrhy v rozpore so zákonom v rokovacom poriadku. V § 29 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je jasne napísané, že poslanec prednesie svoje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy na záver svojho vystúpenia v rozprave, a to doslovným prečítaním pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu bez odôvodnenia. Z tohto dôvodu ten druhý pozmeňujúci návrh minimálne jeho odôvodnenie ako aj prečítanie celého pozmeňujúceho návrhu nemôže byť alebo nemalo by byť ani v zápise z rokovania a pán predkladateľ má možnosť sa prihlásiť do rozpravy kedykoľvek, takže ho žiadam, aby opätovne vystúpil v rozprave a predložil, odôvodnil a predložil ten druhý pozmeňujúci návrh v súlade so zákonom o rokovacom poriadku.
Ďakujem. Inak nebu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážený pán predkladateľ, no vidno, že, že sa zvolebnieva a že tu máme množstvo návrhov, ktoré majú čisto marketingový a volebný charakter a bez ohľadu na to, aký to má dopad na štátny rozpočet a verejné financie, ja by som takisto chcel požiadať, keby ste mohli ešte vystúpiť v rozprave a povedať, že aký tento návrh zákona bude mať dopad na verejné financie pre budúce obdobia a pre budúcoročný štátny rozpočet.
My keď sme pripravovali zákony, ten balík troch zákonov, ktoré sa týkajú cien potravín, tak sme veľmi podrobne diskutovali s jednotlivými subjektami na trhu vrátane Sociálnej poisťovne a veľmi detailne sme počítali, aký dopad na štátny rozpočet bude mať, ak sa odpustia zamestnávateľom odvody za zamestnancov do výšky minimálnej mzdy, zamestnancov v potravinárstve, ktoré sa týkajú základných druhov potravín, či už išlo o pekárske výrobky, alebo niektoré, niektorú živočíšnu výrobu, kde sme napočítali nejaký konkrétny, konkrétny vplyv ale na základe toho, že sme zistili, že ten vplyv bude minimálny, tak sme si dovolili v tomto období, aj keď ide o naozaj významnú tému v súčasnosti z hľadiska dopadu spotrebiteľských cien na trhu, tak sme si dovolili s týmto návrhom aj v tomto období ísť.
Avšak pri tomto návrhu my nemáme ani predstavu, koľko desiatok miliónov môže mať takýto návrh vplyv na štátny rozpočet a myslím si, že to je dôležitá informácia pri hlasovaní o tomto návrhu, ako sa zachováme, resp. jednotlivé politické strany alebo politické kluby v parlamente z hľadiska toho, aký to bude mať aj vplyv na štátny rozpočet, keďže vieme, že to zadlženie Slovenskej republiky do ďalšieho obdobia je, bude naozaj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Viskupič, neviem, že či som to úplne nezrozumiteľne hovoril vo svojej rozprave, ale teda skúsim, skúsim to zopakovať.
My práve sme nechceli ísť tou maďarskou cestou a práve sme sa chceli odlíšiť aj od iných návrhov, ktoré sú tu v pléne a ktoré sa snažia stropovať samotné obchodné prirážky. My týmto návrhom zákona vôbec nehovoríme, že cenový regulačný orgán má zastropovať či už ceny, alebo marže, alebo obchodné prirážky. Práve v tom je ten pozmeňovací návrh, pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Takáč, ktorý hovorí o tom, že ministerstvo financií ako cenový regulačný orgán ak na základe analýzy, ktorú je povinný podľa tohto návrhu vykonať, dospeje k tomu, že naozaj pretrváva nepriaznivý vývoj na trhu s cenami potravín, tak má možnosť predložiť vláde na schválenie opatrenia. A už sa nehovorí, opatrenia podľa tretej časti zákona o cenách, ale opatrenia vo všeobecnosti. A tie opatrenia nemusia znamenať ani stropovanie marží, ani stropovania cien, ani obchodných prirážok, ani spôsob výpočtu ceny. Tie opatrenia môžu napríklad znamenať aj určité, určitú podporu pre domácich výrobcov, či už pekárov, mliekarov, alebo chovateľov dobytku, či už formou dotovania elektrickej energie, alebo iných vstupov, ktoré vplývajú na to, že naši slovenskí výrobcovia majú vyššie ceny, ako dovážame zahraničné potraviny. A o toto nám ide, aby sme na základe takejto analýzy navrhli, alebo ministerstvo financií aby navrhlo také opatrenia, aby to na konci dňa u toho konečného dodávateľa a spotrebiteľa malo vplyv na koncovú cenu a znížilo tú koncovú cenu.
A ešte raz opakujem, nejedná sa o opatrenia, ktoré majú byť striktne podľa zákona o cenách, ktoré hovoria len o cenovej regulácii samotných, samotných cien a marží a obchodných prirážok, ale môžu to byť aj iné opatrenia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za faktickú poznámku, pán podpredseda. Áno, ja by som chcel zdôrazniť ešte, aby to bolo úplne jasné a odznelo to, že sa bavíme o prechodnom období šiestich mesiacov, že my tu nejdeme riešiť koncepčné systémové riešenie do, do budúcna, pretože máme aktuálne negatívny vývoj cien na trhu a potrebujeme riešiť aktuálnu situáciu. To, ako sa nastaví koncepčne celý, celý systém napríklad viazaný na nejaké percento inflácie a podobne, sa môže riešiť do budúcna, ale my momentálne riešime aktuálnu, aktuálne negatívny vývoj na trhu s potravinami a je to len na obmedzené obdobie šiestich mesiacov, čiže aj nejaké výčitky toho, že či je, ide o nedovolenú štátnu pomoc a podobne, to neprichádzajú do úvahy aj po konzultáciách, ako mám informácie, s Protimonopolným úradom aj s ďalšími inštitúciami o tom, že vzhľadom k tomu, že ide to len na obmedzené obdobie šiestich mesiacov z hľadiska negatívneho vývoja, boli predmetom, tento celý návrh zákona bol predmetom prestupových rokovaní, nikto k tomu nevzniesol pripomienky, takže malo by to byť právne a legislatívne v poriadku.
A to, čo bude po šiestich mesiacoch, sa uvidí na začiatku budúceho roka a tam sa môžu nastaviť buď systémové opatrenia, alebo sa môže aj v tomto pokračovať. A treba to vnímať celé ako balík zákonov týchto dvoch plus ďalší, ktorý pôjde zákon o sociálnom poistení, kde vlastne na jednej strane tuná dávame možno nejakú záťaž pre, pre podnikateľov z hľadiska možnej prípadnej regulácie, na druhej strane zase ideme zamestnávateľom uľaviť tým, že im do výšky minimálnej mzdy odpustíme odvody na toto isté obdobie za zamestnanca, plus im to vlastne má zasanovať aj zvýšené náklady, ktoré vznikli za príplatky za soboty, nedele a prácu v neštandardnom pracovnom čase. Čiže myslím si, že to riešime naozaj ako celkový balík, ktorý ak by bol prijatý v celosti všetkých troch zákonov, tak bude mať naozaj pozitívny dopad na koncovú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)