Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

23.7.2021 o 16:10 hod.

JUDr. PhD.

Boris Susko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 16.9.2021 15:21 - 15:28 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, samozrejme, že chápeme potrebu prijať disciplinárny poriadok Najvyššieho správneho súdu vzhľadom teda k vzniku samotného Najvyššieho správneho súdu. Na druhej strane musím povedať, že s niektorými vecami filozoficky nesúhlasíme, keďže sme v prvom čítaní a v prvom čítaní by sme sa mali baviť o filozofickom nastavení predkladaného návrhu zákona a o konkrétnych potom ustanoveniach v druhom čítaní, tak budem sa snažiť povedať k týmto filozofickým nastaveniam. Samozrejme, že nepôjde to bez toho, aby som poukázal aj na konkrétne ustanovenia tohto návrhu zákona.
S čím zásadne nemôžeme súhlasiť a preto ani tento návrh zákona v prvom čítaní nemôžeme podporiť, je to, čo už pani ministerka povedala aj v úvodnom slove, a to, že disciplinárne konania Najvyššieho správneho súdu budú zásadne jednoinštančné.
Keď si pozrieme dôvodovú správu, ale aj samotný § 4 navrhovaného zákona, tak sa hovorí, že Trestný poriadok sa tu použije subsidiárne, respektíve že celé disciplinárne konanie je postavené na zásadách trestného konania. No a zásady trestného konania sa zásadne riadia dvojinštančným konaním, teda princípom dvojinštančnosti, teda aby bolo možné využiť aj opravné prostriedky voči rozhodnutiam orgánov v prvom stupni. Teda aj v rámci disciplinárneho konania by mala zásadne byť dvojinštančnosť tohto konania, nie tak, ako sa v návrhu zákona uvádza, že len vo vybraných prípadoch, a to v dvoch prípadoch, ktoré sú upravené v § 37, je prípustné, prípustný opravný prostriedok a v ostatných prípadoch nie je prípustný opravný prostriedok. Nevidíme naozaj dôvod na to, aby tieto konania neboli dvojinštančné, ak teda sa má za to, že toto konanie sa riadi zásadami Trestného poriadku.
Čiže toto je prvá, prvý zásadný filozofický problém, ktorý máme s týmto návrhom zákona a vôbec s vedením disciplinárnych konaní ako takých.
Ďalší taký filozofický problém je otázka, otázka náležitosti, resp. náležitostí návrhu na disciplinárne konanie, resp. späťvzatie disciplinárneho návrhu. Zase ak vychádzame z toho, že tento disciplinárny proces sa riadi podľa Trestného poriadku alebo na princípoch Trestného poriadku, tak neviem o tom, že v Trestnom poriadku pokiaľ prokurátor podáva obžalobu, tak súd by mu vrátil obžalobu na dopracovanie v prípade, že tam zistí nedostatky. Keď si zoberiete zoznam navrhovateľov, kto môže byť navrhovateľom na prejednanie pred disciplinárnymi, disciplinárnym súdom v zásade, tak všetko sú to kvalifikované osoby s právnickým vzdelaním, či už je to ministerka spravodlivosti alebo minister spravodlivosti, alebo je to predseda Súdnej rady atď. Takže my naozaj nevidíme dôvod na to, aby tu sa v prípade, ak takýto návrh nebude dostatočne kvalifikovaný, tuná dávali, a má nedostatky, aby sa tu vyzývalo na doplnenie takéhoto návrhu a poučoval sa navrhovateľ, že čo má takýto návrh obsahovať. Myslím si, že všetci navrhovatelia sú dosť kvalifikovaní na to, aby vedeli predložiť kvalifikovaný návrh.
Obdobne aj pokiaľ ide o späťvzatie disciplinárneho návrhu, tak nevidíme vôbec žiaden relevantný zmysel, aby späťvzatie disciplinárneho návrhu muselo byť vecne odôvodnené, v opačnom prípade naň disciplinárny senát neprihliadal. No tak pokiaľ je tu dispozičné právo...
===== kvalifikovaný návrh. Obdobne aj pokiaľ ide o späť vzatie disciplinárneho návrhu, tak nevidíme vôbec žiaden relevantný zmysel, aby späť vzatie disciplinárneho návrhu muselo byť vecne odôvodnené, v opačnom prípade naň disciplinárny senát neprihliada. No tak pokiaľ je tu dispozičné právo s návrhom ako takým, ktoré sa viaže aj v rámci trestného konania, ak sa zase analogicky má použiť trestný poriadok, tak si myslím, že navrhovateľ má plné dispozičné právo s týmto návrhom a teda môže ho aj kedykoľvek vziať späť bez toho, aby to musel zdôvodňovať, respektíve zdôvodniť to musí, ale bez toho, aby teda sa neprihliadalo na to, pokiaľ teda bude mať takýto, alebo niekto vyhodnotí, že takéto odôvodnenie nie je dostatočné.
Čiže to sú také základné dva, by som povedal filozofické problémy, samozrejme potom tam vidíme ešte celý rad ďalších chýb, ktoré tento návrh zákona má, ktoré budeme riešiť v druhom čítaní. Ja len poviem v stručnosti niektoré z nich, napríklad čo sa týka prísediacich, tak jednou, jedným z kvalifikačných predpokladov na to, aby niekto mohol vykonávať prísediaceho, je, že nebude odsúdený za úmyselný trestný čin, pričom ale tento prísediaci bude rozhodovať o disciplinárnych postihoch sudcov, ktorí budú posudzovaní takto aj za nedbanlivostný trestný čin, čiže prísediaci, ktorý môže byť odsúdený za nedbanlivostný trestný čin, bude posudzovať disciplinárne sudcu, ktorý sa previnil ako za neúmyselný trestný čin, čiže tuná vidíme absolútnu neproporčnosť.
Ďalšie veci, ktoré sa týkajú vzdania sa funkcie prísediaceho, ktorý ešte tri mesiace ak sa sám vzdá dobrovoľne, tak ešte tri mesiace má vykonávať túto svoju činnosť, čo môže byť objektívne nemožné, ďalšia vec je napríklad pri postúpení veci pokiaľ sa zistí, že nejde o trestný čin a postupujúca vec je na disciplinárne konanie, tak sa už nepostupujú všetkým tým, ktorí majú návrhové právo, ale len ministerke spravodlivosti a generálnemu prokurátorovi, čo zase nevidíme odôvodnené, keď návrhovú právomoc má aj predseda súdnej rady, aj ďalší, čiže myslíme si, že to by mali mať všetci tí, ktorí majú aj štandardne návrhové právo. No a posledná vec, ktorá nám vadí, je článok 2 a to je novela Trestného poriadku, kde sa v zásade dopĺňa prílepok, dopĺňa sa úprava mladistvého, respektíve teda úprava úplne veci, ktorá nesúvisí s disciplinárnym poriadkom Najvyššieho správneho súdu, úplne iná, vôbec nesúvisiaca s touto vecou a ktorá ešte aj vecne by som povedal nie je podľa nášho názoru v poriadku, ale k tomu sa budeme vyjadrovať v druhom čítaní, avšak ako prílepok to považujeme v tomto návrhu zákona za absolútne neadekvátne. Takže toľko z mojej strany k prvému čítaniu a k dôvodom prečo tento návrh v prvom čítaní nemôžme podporiť. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.9.2021 15:21 - 15:28 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, samozrejme, že chápeme potrebu prijať disciplinárny poriadok Najvyššieho správneho súdu vzhľadom teda k vzniku samotného Najvyššieho správneho súdu. Na druhej strane musím povedať, že s niektorými vecami filozoficky nesúhlasíme, keďže sme v prvom čítaní a v prvom čítaní by sme sa mali baviť o filozofickom nastavení predkladaného návrhu zákona a o konkrétnych potom ustanoveniach v druhom čítaní, tak budem sa snažiť povedať k týmto filozofickým nastaveniam. Samozrejme, že nepôjde to bez toho, aby som poukázal aj na konkrétne ustanovenia tohto návrhu zákona.
S čím zásadne nemôžeme súhlasiť a preto ani tento návrh zákona v prvom čítaní nemôžeme podporiť, je to, čo už pani ministerka povedala aj v úvodnom slove, a to, že disciplinárne konania Najvyššieho správneho súdu budú zásadne jednoinštančné.
Keď si pozrieme dôvodovú správu, ale aj samotný § 4 navrhovaného zákona, tak sa hovorí, že Trestný poriadok sa tu použije subsidiárne, respektíve že celé disciplinárne konanie je postavené na zásadách trestného konania. No a zásady trestného konania sa zásadne riadia dvojinštančným konaním, teda princípom dvojinštančnosti, teda aby bolo možné využiť aj opravné prostriedky voči rozhodnutiam orgánov v prvom stupni. Teda aj v rámci disciplinárneho konania by mala zásadne byť dvojinštančnosť tohto konania, nie tak, ako sa v návrhu zákona uvádza, že len vo vybraných prípadoch, a to v dvoch prípadoch, ktoré sú upravené v § 37, je prípustné, prípustný opravný prostriedok a v ostatných prípadoch nie je prípustný opravný prostriedok. Nevidíme naozaj dôvod na to, aby tieto konania neboli dvojinštančné, ak teda sa má za to, že toto konanie sa riadi zásadami Trestného poriadku.
Čiže toto je prvá, prvý zásadný filozofický problém, ktorý máme s týmto návrhom zákona a vôbec s vedením disciplinárnych konaní ako takých.
Ďalší taký filozofický problém je otázka, otázka náležitosti, resp. náležitostí návrhu na disciplinárne konanie, resp. späťvzatie disciplinárneho návrhu. Zase ak vychádzame z toho, že tento disciplinárny proces sa riadi podľa Trestného poriadku alebo na princípoch Trestného poriadku, tak neviem o tom, že v Trestnom poriadku pokiaľ prokurátor podáva obžalobu, tak súd by mu vrátil obžalobu na dopracovanie v prípade, že tam zistí nedostatky. Keď si zoberiete zoznam navrhovateľov, kto môže byť navrhovateľom na prejednanie pred disciplinárnymi, disciplinárnym súdom v zásade, tak všetko sú to kvalifikované osoby s právnickým vzdelaním, či už je to ministerka spravodlivosti alebo minister spravodlivosti, alebo je to predseda Súdnej rady atď. Takže my naozaj nevidíme dôvod na to, aby tu sa v prípade, ak takýto návrh nebude dostatočne kvalifikovaný, tuná dávali, a má nedostatky, aby sa tu vyzývalo na doplnenie takéhoto návrhu a poučoval sa navrhovateľ, že čo má takýto návrh obsahovať. Myslím si, že všetci navrhovatelia sú dosť kvalifikovaní na to, aby vedeli predložiť kvalifikovaný návrh.
Obdobne aj pokiaľ ide o späťvzatie disciplinárneho návrhu, tak nevidíme vôbec žiaden relevantný zmysel, aby späťvzatie disciplinárneho návrhu muselo byť vecne odôvodnené, v opačnom prípade naň disciplinárny senát neprihliadal. No tak pokiaľ je tu dispozičné právo...
===== kvalifikovaný návrh. Obdobne aj pokiaľ ide o späť vzatie disciplinárneho návrhu, tak nevidíme vôbec žiaden relevantný zmysel, aby späť vzatie disciplinárneho návrhu muselo byť vecne odôvodnené, v opačnom prípade naň disciplinárny senát neprihliada. No tak pokiaľ je tu dispozičné právo s návrhom ako takým, ktoré sa viaže aj v rámci trestného konania, ak sa zase analogicky má použiť trestný poriadok, tak si myslím, že navrhovateľ má plné dispozičné právo s týmto návrhom a teda môže ho aj kedykoľvek vziať späť bez toho, aby to musel zdôvodňovať, respektíve zdôvodniť to musí, ale bez toho, aby teda sa neprihliadalo na to, pokiaľ teda bude mať takýto, alebo niekto vyhodnotí, že takéto odôvodnenie nie je dostatočné.
Čiže to sú také základné dva, by som povedal filozofické problémy, samozrejme potom tam vidíme ešte celý rad ďalších chýb, ktoré tento návrh zákona má, ktoré budeme riešiť v druhom čítaní. Ja len poviem v stručnosti niektoré z nich, napríklad čo sa týka prísediacich, tak jednou, jedným z kvalifikačných predpokladov na to, aby niekto mohol vykonávať prísediaceho, je, že nebude odsúdený za úmyselný trestný čin, pričom ale tento prísediaci bude rozhodovať o disciplinárnych postihoch sudcov, ktorí budú posudzovaní takto aj za nedbanlivostný trestný čin, čiže prísediaci, ktorý môže byť odsúdený za nedbanlivostný trestný čin, bude posudzovať disciplinárne sudcu, ktorý sa previnil ako za neúmyselný trestný čin, čiže tuná vidíme absolútnu neproporčnosť.
Ďalšie veci, ktoré sa týkajú vzdania sa funkcie prísediaceho, ktorý ešte tri mesiace ak sa sám vzdá dobrovoľne, tak ešte tri mesiace má vykonávať túto svoju činnosť, čo môže byť objektívne nemožné, ďalšia vec je napríklad pri postúpení veci pokiaľ sa zistí, že nejde o trestný čin a postupujúca vec je na disciplinárne konanie, tak sa už nepostupujú všetkým tým, ktorí majú návrhové právo, ale len ministerke spravodlivosti a generálnemu prokurátorovi, čo zase nevidíme odôvodnené, keď návrhovú právomoc má aj predseda súdnej rady, aj ďalší, čiže myslíme si, že to by mali mať všetci tí, ktorí majú aj štandardne návrhové právo. No a posledná vec, ktorá nám vadí, je článok 2 a to je novela Trestného poriadku, kde sa v zásade dopĺňa prílepok, dopĺňa sa úprava mladistvého, respektíve teda úprava úplne veci, ktorá nesúvisí s disciplinárnym poriadkom Najvyššieho správneho súdu, úplne iná, vôbec nesúvisiaca s touto vecou a ktorá ešte aj vecne by som povedal nie je podľa nášho názoru v poriadku, ale k tomu sa budeme vyjadrovať v druhom čítaní, avšak ako prílepok to považujeme v tomto návrhu zákona za absolútne neadekvátne. Takže toľko z mojej strany k prvému čítaniu a k dôvodom prečo tento návrh v prvom čítaní nemôžme podporiť. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 16.9.2021 13:18 - 13:19 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Žiadam presunúť a termínovať tlače 628, 634 a 674 na zajtra, piatok 17. 9. 2021 o 9.00 h. Sú to návrhy skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Romanovi Mikulcovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Odôvodnenie. Prvý návrh na odvolanie Romana Mikulca povereného riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bol predložený 25. júla a v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národná rada o ňom mala rokovať do sedem dní. V rámci koaličnej obštrukcie bolo zablokované toto rokovanie aj ďalšie dva návrhy na vyslovenie nedôvery Romanovi Mikulcovi až do dnešného dňa čo je už vyše, vyše dvoch mesiacov a považujeme to za obchádzanie zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí, že takáto schôdza sa má uskutočniť do sedem dní.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.7.2021 22:12 - 22:14 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne všetkým za faktické poznámky. Chcel by som reagovať najmä na pána poslanca Osuského. Áno, pán poslanec, máte absolútnu pravdu, je to vaše absolútne osobné právo sa rozhodnúť, že tieto údaje poskytnete komukoľvek. Lenže tento zákon nehovorí o tom, že občania majú toto právo. Tento zákon o tom hovorí, že tí občania majú povinnosť tie údaje poskytnúť, ak chcú ísť do autobusu, ak chcú ísť do práce, ak chcú ísť za zábavou alebo kamkoľvek inak, inam. Majú povinnosť. A povinnosti môže ukladať len zákon alebo môžu byť na základe zákona, avšak tie medze musia byť určené. Tuná tento zákon dáva absolútny bianko šek Úradu verejného zdravotníctva, aby si stanovil pravidlá, aké len bude chcieť. A to je neprípustné. Nie je prípustné, aby orgán štátnej správy, nie zákon, ale sám orgán si stanovoval medze obmedzenia základných práv a slobôd. Tak potom načo tu máme zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, núdzového stavu, ktorý hovorí len kedy možno ktoré práva a slobody obmedziť, keď tuná dávame splnomocnenie Úradu verejného zdravotníctva obmedziť základné práva a slobody akokoľvek a kedykoľvek. Veď nie, nie je jasné čo je to prevádzka, zariadenie, kde sa zhromažďujú ľudia. Veď to môže byť čokoľvek. Nie sú jasné opatrenia aké ten Úrad verejného zdravotníctva môže nastaviť do ktorých to môže zakázať, do ktorých nie. Oni povedia, že bude to závisieť od pandemickej situácie. Ale to musí povedať zákon. To si nemôže povedať Úrad verejného zdravotníctva len tak. Čiže toto ja spochybňujem, prečo je tento zákon v rozpore s ústavou. A bez ohľadu na to, čo tu už bolo počas dvoch dní celé povedané o tom, že je to diskriminačné. Ako také. Toto rozdeľovanie medzi zaočkovaných a nezaočkovaných, pretože stále nie je nikým potvrdené, že zaočkovaný nemôže byť šíriteľom vírusu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 24.7.2021 21:55 - 22:04 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pokúsim sa ešte raz vysvetliť a zopakovať, čo som povedal predtým vo faktickej poznámke s nejakými ďalšími poznámkami k tomu. V prvom rade je treba povedať, že tu máme medzinárodné dokumenty, najmä rezolúciu Európskeho parlamentu, ktorá hovorí jednoznačne, že štáty členské, ktorými sme teda aj my, musia zabezpečiť, aby občania boli informovaní o tom, že očkovanie nie je povinné a že nikto nie je pod politickým, sociálnym alebo iným tlakom, aby bol očkovaný, ak si to neželá. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, ukľudnime sa počúvajme pána poslanca Suska.

Susko, Boris, poslanec NR SR
Čiže ešte raz členské štáty, sú povinné zabezpečiť, aby boli občania informovaní o tom, že očkovanie nie je povinné a že nikto nie je pod politickým, sociálnym alebo iným tlakom, aby bol očkovaný, ak si to neželá. Aby nikto nebol diskriminovaný za to, že nebol očkovaný kvôli možným zdravotným rizikám alebo že nechce byť očkovaný. A transparentne oznamovať obsah zmlúv s výrobcami očkovacích látok a sprístupniť ich verejnosti na parlamentnú a verejnú kontrolu. Čiže ešte raz rozoberme si to. Nikto nemôže byť diskriminovaný za to, že nechce byť očkovaný. A nikto nesmie byť akýmkoľvek tlakom politickým, sociálnym alebo iným za to, že si neželá byť očkovaný.
Stále sa hovorí o tom, že očkovanie je dobrovoľné. Aj pán minister, aj ostatní koaliční poslanci hovoria o tom, že očkovanie je dobrovoľné. Áno, to je pravda, je dobrovoľné. Na druhej strane však sa tu vyvíja tlak ekonomický, sociálny a iný na to, aby sa občania zaočkovať dali, pretože ak sa nedajú, budú mať problém chodiť do práce, budú mať problém chodiť mestskou hromadou dopravou, budú mať problém sa zúčastňovať na akýchkoľvek podujatiach, resp. v akýchkoľvek prevádzkach, kde sa môžu zhromažďovať ľudia. A to je neprijateľné podľa medzinárodných dokumentov, podľa medzinárodného dokumentu.
A teraz sa vráťme naspäť na Slovensko a povedzme ústavnoprávne aspekty tohto návrhu zákona. Prečítam tu znenie zákona. Úrad verejného zdravotníctva môže vydať nariadenie, ktorým dočasne podmieni vstup do prevádzkových priestorov zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb a vstupu na hromadné podujatia preukázaním sa vstupujúcich osôb potvrdením o absolvovaní očkovania proti ochoreniu COVID-19 alebo potvrdením o prekonaní ochorenia COVID-19 alebo potvrdením o negatívnom výsledku testu na ochorenie COVID-19, bez ďalších podrobností.
Na ústavnoprávnom výbor pán minister sám povedal, že do návrhu tohto zákona nedávali žiadne podrobnosti, preto, lebo si to budú upravovať podľa toho ako si to situácia bude vyžadovať. Vážené dámy a páni, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, toto je v príkrom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, aby si Úrad verejného zdravotníctva mohol stanovovať obmedzovanie základných práv a slobôd občanov Slovenskej republiky vo forme nariadenia Úradu verejného zdravotníctva. Ústava Slovenskej republiky hovorí jasne v čl. 13 povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, čiže rozhodnutím štátneho orgánu, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. V prvom rade pri zachovaní základných práv a slobôd a v druhom rade v medziach toho zákona, na základe ktorého má takýto štátny orgán rozhodovať. Avšak tie medze hovorí čl. 13 ods. 2 medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Žiadnym nariadením, žiadnou vyhláškou. Len zákonom. Čiže nie je možné dať v zákone blanketnú normu, odkazujúcu normu na podzákonnú právnu normu, ktorá by mala upravovať medze základných práv a slobôd. Je to v rozpore s ústavou. Schválili ste v prvom čítaní návrh zákona, ktorý je v rozpore s ústavou.
Okrem toho ďalej jeden zo zamestnancov ministerstva zdravotníctva na ústavnoprávnom výbore povedal, že v prípade preukazovania sa tzv. tými covidpasmi, resp. teda potvrdeniami o absolvovaní očkovania či potvrdenia o prechorení ochorenia alebo výsledku testu nejde o spracovanie osobných údajov. Takže ja vám prečítam zo zákona o ochrane osobných údajov, čo sa rozumie pod spracovaním osobných údajov. Spracovanie osobných údajov je spracovateľská operácia alebo súbor spracovateľských operácií s osobnými údajmi alebo so súbormi osobných údajov, najmä získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, atď., ale aj prehliadanie, poskytovanie prenosom, šírením, atď. bez ohľadu na to, či sa vykonáva automatizovanými prostriedkami alebo neautomatizovanými prostriedkami. Čiže ešte raz. Spracovanie osobných údajov je spracovateľská operácia alebo súbor spracovateľských operácií s osobnými údajmi, najmä ich získavanie a prehliadanie. Údaje o zdravotnom stave, to znamená aj údaje o očkovaní alebo o tom, či je niekto pozitívny alebo negatívny je údaj o zdravotnom stave fyzickej osoby. Podľa zákona o ochrane osobných údajov § 5, pardon § 16 hovorí o spracovaní osobitných kategórii osobných údajov. § 16 ods. 1 hovorí jednoznačne zakazuje sa spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov. Zakazuje sa. Osobitnými kategóriami osobných údajov sú údaje, ktoré odhaľujú rasový pôvod alebo etnický pôvod, politické názory, náboženskú vieru, filozofické presvedčenie, členstvo v odborových organizáciách, genetické údaje, biometrické údaje a údaje týkajúce sa zdravia alebo týkajúce sa sexuálneho života alebo sexuálnej orientácie fyzickej osoby. Údaje týkajúce sa zdravia. Zakázané spracúvať. Zákon potom v odseku 2 vymenúva výnimky z tohto zákazu spracúvania. Avšak tie výnimky sú vždy presne definované. A pokiaľ sú to otázky týkajúce sa zdravia, tak sú tam výnimky pre zdravotnú poisťovňu, Sociálnu poisťovňu, zdravotnícke zariadenia a podobne vždy s odkazom na konkrétny zákon, ktorý takúto kompetenciu príslušnému orgánu, resp. inej inštitúcii dáva z hľadiska zachovania zdravia. Žiaden takýto odkaz na zákon o ochrane verejného zdravia v zákone o ochrane osobných údajov nie je. Čiže je tu konflikt s ďalším zákonom Slovenskej republiky pri takomto spracovaní osobných údajov.
A nemôžem súhlasiť s tým, čo povedali kolegovia zamestnanci ministerstva na výbore, že v tomto prípade nejde o spracovanie osobných údajov. Samozrejme, že ide. Čiže z týchto pohľadom my nemôžme a opätovne upozorňujem na to, že tento návrh zákona je v rozpore s ústavou a nemôžme ho podporiť. A dúfam, kolegovia a kolegyne, že si to uvedomíte do zajtra a pri hlasovaní o tomto návrhu zákona v druhom čítaní ho nepodporíte. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 24.7.2021 20:15 - 20:15 hod.

Boris Susko
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Počas rozpravy bol podaný procedurálny návrh pánom poslancom Ficom a následne aj pánom poslancom Kuffom, o ktorých ste dali hlasovať, avšak Národná rada nebola uznášaniaschopná. Povedali ste, že dáte o nich hlasovať pri najbližšom hlasovaní. Takže očakávam, že dáte o týchto návrhoch, respektíve o jednom, lebo to bol ten istý návrh, teraz hlasovať ešte pred hlasovaním o samotnom bode programu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.7.2021 18:37 - 18:39 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Taraba, musím súhlasiť so všetkým čo ste povedali, aj napriek tomu čo ste povedali o Ústavnom súde, tak chcem vás ubezpečiť ako aj občanov, ktorí stoja vonku pred Národnou radou, že v prípade, že by tento návrh zákona náhodou prešiel, čo dúfam, že neprejde, tak my sa určite na Ústavný súd obrátime. Obrátime sa preto, pretože som presvedčený o tom, že tento návrh zákona je v rozpore s ústavou. Je v rozpore s ústavou preto, že čl. 13 ústavy, hovorí, že povinnosti možno ukladať len zákonom alebo na základe zákona v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. A tieto medze ktoré hovorí ústava, že možno len v jeho medziach, tak možno upraviť len za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.
A keď si pozriete tento návrh zákona, ktorý hovorí, že dočasné podmieňovanie vstupu do prevádzkových priestorov zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb a vstupu na hromadné podujatia, je možné len preukázaním sa vstupujúcich osôb potvrdením o absolvovaní očkovania alebo o prekonaní ochorenia alebo potvrdení negatívneho výsledku testovania, neuvádza žiadne medze. My nevieme čo je to dočasné podmieňovanie, my nevieme čo sú to prevádzkové priestory zariadení, pretože z takéhoto, z takejto definície to je pracovisko, zamestnanie, je to škola, je to verejná jedáleň, je to reštaurácia, respektíve akékoľvek iné zariadenie. Električka, autobus, trolejbus, čokoľvek je prevádzkový priestor zariadenia.
Čiže a ďalej nevieme čo je to hromadné podujatie, hromadné podujatie takisto nie je nikde definované. Čiže žiadne medze zákonom stanovené nie sú, a žiadne nariadenie Úradu verejného zdravotníctva takéto stanoviť nemôže. Okrem toho je to v rozpore aj so zákonom o ochrane osobných údajov, kedy údaje o zdraví sú osobitnou kategóriou osobných údajov, ktoré sú zakázané spracúvať a výnimky, ktoré zákon uvádza, ani jedna z nich neod...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 24.7.2021 11:13 - 11:14 hod.

Boris Susko
Ďakujem pekne. Ja by som chcel len zdôrazniť a poprosiť to, čo už predniesol pán podpredseda Blanár v rozprave, že po skončení rozpravy k prvým čítaniam k skráteným legislatívnym konaniam v tých dvoch zákonoch žiadame o pätnásťminútovú poradu pred hlasovaním. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.7.2021 16:10 - 16:12 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Šeliga, hovorili ste, že táto debata by podľa vás mala byť o tom, že či má byť väzba päť mesiacov alebo, alebo viac alebo menej. Ja si myslím, že táto debata o väzbe aj v nadväznosti, čo povedal pán poslanec Fico, má byť aj o tom, že akým spôsobom sa zneužíva inštitút väzby v súčasnom právnom prostredí Slovenskej republiky. A nielen preto, že to hovorí opozícia, alebo preto, že to hovoríme my, ale preto, že to hovoria rozhodnutia Ústavného súdu, rozhodnutia Najvyššieho súdu a rozhodnutia generálneho prokurátora. A tieto jednoznačne formulujú to, že tieto rozhodnutia, ktorými sú niektoré osoby alebo boli niektoré osoby vzaté do väzby, boli vzaté do väzby svojvoľne, bez akejkoľvek, bez akýchkoľvek dôvodov, ktoré odôvodňujú použitie väzobného stíhania. Čiže to sú dôvody, pre ktoré je aj tu tento návrh zákona, ktorý má riešiť väzbu. A nie je to len o dĺžke väzby, ale je to aj o tých podmienkach, za akých je možné takúto väzbu nariadiť.
No, a samozrejme, v súvislosti s tým je to aj o podmienkach výkonu väzby, pretože tie sú naozaj nie dobré, a preto je aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý rieši aj zákon o výkone väzby a pokiaľ bude dobrá vôľa, ja verím, že aj to málo, ktoré v tomto návrhu je, že určitým spôsobom pomôže nevinným, resp. tým, ktorí sa majú považovať za nevinných, kým nebudú právoplatne odsúdení a ktorí vykonávajú väzbu na to, aby vedeli tú väzbu ako nevinní zvládnuť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.7.2021 15:47 - 15:49 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Lehotský, to nie sú, nie sú moje názory, to konštatoval Ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach, že ide tu o nadužívanie väzby v konkrétnych prípadoch a že ide o absolútne bezdôvodné dôvody, ktoré viedli v konkrétnych prípadoch k tomu, že boli nevinní ľudia vzatí do väzby, respektíve že neboli dôvody na účel, na ktorý je väzba určená. A tých rozhodnutí dnes máme už viacero. A takisto sú to názory, ktoré boli medializované, trestných sudcov, ktorí hovoria, že dnes sa bežne prestáva používať forma spolupáchateľstva a nadkvalifikuje sa vždy to konanie ako organizovaná alebo zločinecká skupina, a tým pádom automaticky dochádza k vzatiu takýchto obvinených do väzby.
Pokiaľ ide o štatistiky, ja som vychádzal z mediálnych, mediálne prezentovaných údajov, nemám mať odkiaľ konkrétne policajné šta... alebo teda zo Zboru väzenskej a justičnej stráže štatistiky, a tieto štatistiky, ktoré som použil, boli verejne dostupné, mediálne zverejnené.
Pokiaľ ide o pána poslanca Kyselicu, tu sa nezhodneme, pretože to, čo ste vy hovorili, všetky tieto aj nekonania, aj konania, ktoré smerujú napríklad k vybavovaniu si pasu a podobne, už sú konania, ktoré sa vzťahujú k danému druhu väzby, či už ide o útekovú väzbu, alebo ide o preventívnu väzbu, alebo pokračovaciu väzbu, alebo ide o kolúznu väzbu. Čiže tam vždy aj to nekonanie môže byť konaním, ale to nie sú ďalšie skutočnosti. A tu máme aj v rozhodnutiach znova Ústavného súdu konštatované, že tieto ďalšie skutočnosti sú vymyslené a sú odôvodnené takýmito výmyslami na zdôvodnenie väzby, a preto by takéto ďalšie skutočnosti, ktoré nie sú konkrétnymi konaniami smerujúce ku kolúznemu konaniu alebo konaniu smerujúcemu k útekovej alebo preventívnej, resp. pokračujúcej väzbe... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis