Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol ako aj gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 30. januára 2023. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovania návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Ďakujem pekne. Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Šefčík, ja naopak od mojich predrečníkov som rád, že ste vystúpili aj v rozprave, aj s faktickou poznámkou, pretože ako jeden z troch koaličných poslancov, ktorí dnes za celý deň vystúpili, ste v zásade potvrdili opodstatnenosť tejto schôdze a potvrdili ste to, že minister vnútra Roman Mikulec nezvláda svoju funkciu.
Vy ste povedali, že štát nikdy nemôže skôr a lepšie riešiť migračnú krízu ako dobrovoľníci. Tým ste len potvrdili, že Roman Mikulec ako minister vnútra a ministerstvo vnútra nezvláda migračnú krízu, lebo je to úlohou štátu v prvom rade, aby riešil migračnú krízu, nie úlohou dobrovoľníkov. Samozrejme, dobrovoľníkom treba poďakovať, ale sám ste týmto len potvrdili to, že Roman Mikulec nezvláda migračnú krízu a mal by odstúpiť sám, a keď tak neurobí, tak je to na Národnej rade Slovenskej republiky, aby mu vyslovila nedôveru, takže ja som veľmi rád, že ste to povedali a že ste ako koaličný poslanec potvrdili to, že Roman Mikulec nezvláda svoju funkciu a že ho treba odvolať, resp. mu vysloviť nedôveru.
A keď sme pri tých úlohách, keď si pozriete zákon o Policajnom zbore, kde Policajný zbor zodpovedá ministrovi vnútra, tak jednou zo základných úloh ministerstva v § 2 ods. 1 písm. h) sa hovorí, že Policajný zbor zabezpečuje kontrolu hraníc Slovenskej republiky, čo policajný zbor nerobí, a zodpovedný za to je minister vnútra, ktorý túto funkciu nezvládol, a teda má niesť politickú zodpovednosť, čo znamená, že má odstúpiť, resp. mu má byť vyslovená nedôvera.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Saloň, veľmi dobre si poukázal na to, aký rozdiel je medzi tým, keď sme čelili migrácii v roku 2015 my, ako sme to zvládali, ako to teraz zvláda minister vnútra. Minister vnútra vo svojej obhajobe tu dnes v zásade plakal nad tým, že nemá dostatočné kapacity.
No ja sa pýtam, koho je to chyba po dva a pol roku vládnutia, že nemá dostatočné kapacity. Koľkokrát a o koľko miliárd si táto vláda navýšila štátny rozpočet v roku 2020, 2021 a 2022? Myslím si, že tie zdroje sú dostatočné na to, aby si vedel aj rezort vnútra zabezpečiť kapacity na takéto krízové situácie. A keď už tie kapacity teda nie sú dostatočné, tak tu predsa máme aj ozbrojené sily. Je zaujímavé, že keď bolo treba vykonať celoplošné testovanie, tak zo dňa na deň sa nasadili všetky možné sily z ozbrojených síl, mali sme tu vojakov na každom rohu, ale dnes, keď treba chrániť hranice voči nelegálnej migrácii, tak zrazu tieto možnosti ako keby ani neboli a minister vnútra sa vyhovára na nedostatočné kapacity. Tomuto naozaj, naozaj nerozumiem.
A pokiaľ si hovoril o tom, že tu nie je bezpečnostné riziko, áno, minister to spomínal v súvislosti s konfliktom v Sýrii, že týchto občanov nie je možné, možné tam vracať. Len treba si povedať, že kto sú títo migranti. Sú to sýrski občania, keď nemajú pasy, keď ich nevieme skontrolovať ich totožnosť a ich pôvod? Toto je asi základný, základný problém.
Čiže oháňať sa tu medzinárodnými dohovormi o readmisii, ktoré, ktoré v súvislosti priamo so Sýriou toto zakazujú, asi tu nie je namieste, keď my nevieme overiť totožnosť týchto migrantov, keďže ani jeden z nich nemá, nemá platný cestovný doklad ani iný doklad.

Ďakujem pekne za slovo. Pán minister Mikulec, minister vnútra Českej republiky po zavedení kontrol na hraniciach so Slovenskou republikou povedal, že je to opatrenie, ktoré robí v záujme ochrany občanov Českej republiky, teda svojich občanov. Ja sa chcem spýtať, pán minister Mikulec, čo ste urobili vy a ministerstvo vnútra na ochranu občanov Slovenskej republiky, najmä z hľadiska zníženia bezpečnostných rizík. No neurobili ste, neurobili ste nič.
Pán minister Matovič keď prednášal stanovisko vlády k návrhu na vyslovenie nedôvery, tak povedal, že vláda sa stará o základné potreby migrantov. No to je síce pekné, ale ja sa pýtam, kedy sa vláda začne starať o základné potreby svojich občanov, teda občanov Slovenskej republiky, najmä potrieb z hľadiska zabezpečenia bezpečnosti a zníženia bezpečnostných rizík, ktoré plynú z takejto nelegálnej migrácie.
Ďalej ste povedali, že stanové mestečko bolo najlepšie riešenie a po konzultácii so starostami je to najoptimálnejšie riešenie. No to sme mohli vidieť v ostatných dňoch pri protestoch, ktoré prebiehali práve v Kútoch a v týchto oblastiach.
No a nakoniec ste povedali, že, že kon... zavedenie kontrol na hraniciach s Maďarskom nie je koncepčné riešenie. No isteže to nie je koncepčné riešenie, takisto ako nie je koncepčné riešenie uzavretie alebo zavedenie kontrol na slovensko-českých hraniciach zo strany Českej republiky, ale je to dočasné riešenie na eliminácie akútneho bezpečnostného rizika spojeného s akútnou migráciou a myslím si, že to sme mali urobiť aj my, a na to ste mali mandát.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán minister, tá situácia, ktorá je v súčasnosti v zdravotníctve len určitým vrcholom ľadovca, ktorý je dôsledkom toho, že sa neriešili problémy v zdravotníctve počas celého tohto volebného obdobia. A ja si myslím, že naozaj je na čase, aby ste prišli s tým, aby ste odrokovali so zdravotníckymi odborármi tieto požiadavky v memorande, aby ste ich odsúhlasili, aby ste vybojovali s ministrom financií dostatočné finančné prostriedky na to, aby sa mohli tieto požiadavky splniť aj z hľadiska organizačno-technických, aby sa naplnili všetky tie ostatné alebo väčšina z tých požiadaviek v memorande. A čo chcem povedať, je to, že moja osobná skúsenosť napríklad s tým, ako funguje ústavná pohotovostná zdravotná starostlivosť, ktorá je tiež jedným z tých vecí, ktorých dôsledkom je aj táto situácia, ktorá je teraz.
Nemyslím si, že je úplne normálne, aby v Bratislave s počtom obyvateľov, ktoré Bratislava má, plus spádové oblasti, napríklad Senec, mali jedinú ústavnú zdravotnú pohotovostnú službu v Bratislave v Ružinove, kde čakacia doba na urgentnom príjme v noci je priemerne 7,5 hodiny. A to je moja osobná skúsenosť, to nemám žiadne štatistiky, ale tak to proste je. A toto je tiež, ja viem, že tam má vplyv vyšší územný celok, ale toto je aj úloha štátu, aby zabezpečila aj tieto služby. A toto je potom neriešenie týchto problémov dôsledkom aj tá situácia, ktorá je dnes.
A čo je najdôležitejšie na tom všetkom, že to nie je otázka ani politická, ale je to otázka najmä toho, že na konci dňa na to doplatia všetci občania Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pani poslankyňa Kolíková, môžme sa tu, si tu argumentovať alebo si tu hovoriť, že kto z nás má pravdu, ale ja nehovorím, že si to myslím, ja mám tie informácie priamo z Krajského súdu v Bratislave, ktorí tvrdia, že sa naozaj nerozhoduje od stola, ale rozhoduje sa na pojednávaniach. Takže váš názor, môj názor môže byť rozdielny, ale názor tých, ktorí o tom rozhodujú, je asi, asi relevantný.
Pán poslanec Baránik, teda toto som na toto teda ani neviem ako zareagovať a neviem, čo má duch Harabina spoločný s poručenskou agendou a s tým, že chcem dosiahnuť to, aby vo veciach, kde sa koná o maloletých deťoch, najmä slabšie sociálne skupiny, kde to je vo väčšine prípadov týchto rozhodovaní, nemuseli cestovať z jedného kraja do druhého kraja. Čo je na tom Harabinovské, tak tomu fakt nerozumiem.
A, pán poslanec Dostál, to, čo ste povedali s tým prijímaním cez výbor, že je tam v zásade komplikácia, lebo aby to výbor mohol prijať, no ale to platí len o opozičných návrhoch. Ale pokiaľ sa bavíme o tom, že bol tu prijatý nejakým vsunutím do iného zákona, to, čo bolo v pléne Národnej rady zamietnuté, tak stále išlo o koaličný návrh. Takže ani na výbore si neviem predstaviť, aká obštrukcia by bola, aj keby to išlo cez výbor pozmeňujúcim návrhom, keď máte vo výbore väčšinu. Čiže to, čo ste povedali, platí, ale platí to len pre opozičné návrhy zákonov a opozičné návrhy pozmeňovanie a doplňujúce.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako nechcel som už vystupovať v ústnej rozprave, ale keďže pani exministerka ma tu obvinila, že klamem a zavádzam, no tak musím, musím k tomu vystúpiť, pretože to nepovažujem za, za korektné, aby to takto zostalo, zostalo visieť vo vzduchu.
Pani ministerka, vy ste povedali, že všetky rozhodnutia v poručenských veciach alebo väčšina rozhodnutí sa robí od stola. No v poručenských veciach je možné na odvolacom súde, čím je, ktorým je teda krajský súd, možno zrušiť, zmeniť alebo potvrdiť a to v senátnom rozhodnutí. Neviem si predstaviť, ako senát rozhoduje od stola, to je prvá vec a druhá vec. Ak je možno niečo rozhodnúť v týchto veciach, tak možno len zrušenie, ale určite nie zmenu rozsudku, ani potvrdenie rozsudku. Aj tie, ktoré sa zrušia rozsudky, tak je možné takisto vo veľa prípadoch až po nejakom preverení skutočností, ktoré sa udeje v pojednávacej miestnosti. Čiže tie pojednávania sú vždy nariadené.
Len na ilustráciu, v roku 2021, keď ste teda hovorili o štatistikách, že, že ich nemám, tak v roku 2021 bolo napadnutých na Krajskom súde v Bratislave 677 poručenských vecí, z toho bolo 637 vecí vybavených. Len na jednom krajskom súde. Podotýkam, len na jednom. Za prvý polrok v roku 2022 bolo napadnutých 318, vybavených 311 poručenských vecí. Neviem si predstaviť, ja neviem teda, keď vy tvrdíte, že sa rozhodujú od stola, či vy máte nejakú štatistiku o tom, že sa rozhodujú od stola, lebo taká štatistika neexistuje, že sa rozhodujú od stola a pri akejkoľvek zmene rozsudku alebo potvrdení rozsudku, je, sa rozhoduje v pojednávacej miestnosti, kde môžu prísť účastníci konania, kde sa aj vo väčšine prípadov preverujú tieto veci s účastníkmi konania.
Pokiaľ sa jedná ešte o túto poručenskú agendu, treba znova zopakovať, že ide o sociálne najslabšiu skupinu obyvateľstva, ktorí budú musieť cestovať z rôznych krajov do iného kraja v takýchto prípadoch. Čo neúmerným spôsobom zaťaží týchto občanov z hľadiska ekonomických finančných nákladov, či už z hľadiska trov konania, resp. nákladov na cestovanie a podobne.
Pokiaľ sa týka mestských súdov, tak napríklad Okresný súd Bratislava V v Petržalke, prečo bol zriadený? Pozrime sa trochu do histórie. Tento okresný súd bol zriadený práve preto, že tu máme mestskú časť v Bratislave, ktorá má 150-tisíc obyvateľov alebo mala v čase zriaďovania tohto mestského súdu, dnes je to ďaleko viacej. Teda preto, aby ľudia, ktorí žijú v tomto obvode, tam mali svoj súd, na ktorý môžu, môžu prísť. Vy ste tento súd z akéhokoľvek relevantného dôvodu bez analýzy dopadov zrušili alebo teda tento zákon ho ruší a presúva túto agendu do iných súdov, kde teda nie hneď, ale postupne sa majú aj presunúť personálne kapacity, pričom takéto voľné miesta nikde nie sú. To isté napríklad koncentrácia civilných sudcov na Okresný súd Bratislava IV, sa takisto nezmestia do existujúcej budovy. Takže ide tu naozaj o biznis s budovami?
No a pokiaľ ide o pána poslanca Baránika s tými pozmeňovacími návrhmi, no, pán poslanec, to snáď nemyslíte vážne, čo ste povedali, že na pozmeňujúci návrh treba 15 podpisov. Veď to nie je pravda. Na pozmeňujúci návrh, ktorý sa predkladá v pléne Národnej rady, je treba podpisy pätnástich, podpisov. Ak sa pozmeňujúci návrh predkladá na výbore Národnej rady, tak to môže podať aj jeden jediný poslanec, čiže ten argument toho, že návrh zákona môže podať jediný poslanec a pozmeňovací návrh môže podať len 15 podpisov, je absolútne irelevantný.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Dostál, no dosť ste ma teraz prekvapili, lebo nevedel som, že presadzujete teóriu výkladu právnej normy čisto formalistickým a gramatickým spôsobom, že nepozeráte na účel tej právnej normy a účelom tohto ustanovenia zákona o rokovacom poriadku je práve to, aby sa Národná rada opakovane v krátkom období, to znamená v období šesť mesiacov, nezaoberala schvaľovaním právnej úpravy v tej istej veci. A to, že je tam napísané, že návrh zákona v tej istej veci, no tak predpokladá sa, že keď sa prvýkrát niečo navrhovalo v nejakom návrhu zákona, tak sa to opakovane bude navrhovať v návrhu zákona.
To neznamená, že by sme to mali formalisticky, gramaticky vykladať tak, že ak sa to predloží ako pozmeňovací návrh a je to v tej istej veci, tak je to niečo iné. Podľa mňa účelom toho ustanovenia zákona o rokovacom poriadku, a teda mali by sme z hľadiska práva sledovať aj to, čo bolo účelom zákonodarcu upraviť, je práve to, aby sa Národná rada Slovenskej republiky opakovane v krátkom období bez nejakej zmeny spoločenských vzťahov a podobne nezaoberala tou istou vecou, ktorú už raz Národná rada odmietla.
A toto je práve ten prípad, kde ste účelovo obišli takýmto gramatickým formalistickým výkladom práve toto obmedzenie, ktoré hovorí, ktoré obmedzuje zákon o rokovacom poriadku, aby sa opakovane v priebehu šesť mesiacov nerokovalo a nerozhodovalo o tej istej veci, ktorú už raz plénum Národnej rady odmietlo. A to si myslím, že je úplne jasné.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Dostál, no ja si trvám na tom, že to bolo v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. Vy veľmi účelovo tvrdíte a veľmi gramaticky vykladáte ustanovenie zákona o rokovacom poriadku a ja vám prečítam citát zo stanovísk ústavnoprávneho výboru práve k tomuto ustanoveniu o šesťmesačnej lehote, v ktorej nie je možné predložiť návrh v tej istej veci, kde stanovisko ústavnoprávneho výboru, ktoré je zverejnené v zborníku stanovísk, hovorí, že pojem v tej istej veci je pre účely § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku potrebné vykladať tak, že tou istou vecou sa rozumejú tie isté právne vzťahy, ktoré upravoval neschválený návrh zákona. Čiže to, že vy tie isté právne vzťahy vložíte do iného zákona, nedáte to samostatným zákonom, je podľa môjho názoru len čisté, účelové obchádzanie tohto ustanovenia zákona o rokovacom poriadku, tak ako ho vyložil ústavnoprávny výbor už dávno.
No a pokiaľ ide, pani poslankyňa Kolíková, o poručenskú agendu a o jednotlivé mestské súdy, myslím si, že o ktorých tu bolo napísaných veľa odborných článkov, kedy samotní sudcovia kritizovali práve tú kauzálnu príslušnosť pre tri krajské súdy na celom území Slovenskej republiky z hľadiska dostupnosti účastníkov konania, teda občanov k súdu, tak aby mohli sa efektívne zúčastňovať práve týchto odvolacích konaní a nie je pravdou, že vo väčšine prípadov sa rozhoduje od stola a že tí účastníci konania tam nemajú, nemajú prísť a v prípade, že aj ak by to bola štatisticky pravda, nemám tu tie štatistiky, tak tí, ktorí tam majú prísť, budú mať sťažený prístup k tomuto súdu a zriadenie mestský súdov sme kritizovali už aj v procese prípravy a tomu vlastne, výsledok toho bolo aj, že tieto dva zákony o zriadení mestského súdu v Bratislave a v Košiciach neboli schválené. No tak asi nebola vôľa pôvodne schváliť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, k reforme súdnej mapy bolo toho už naozaj povedané v rámci legislatívneho procesu veľmi veľa, tak z hľadiska procesného, ako aj z hľadiska vecného. Len na pripomenutie, z procesného hľadiska je naozaj zaujímavý legislatívny proces prijímania tejto reformy, kedy samotní sudcovia kritizovali, že s nimi nebola v dostatočnej miere táto reforma komunikovaná napriek tomu, že to vyžadujú aj medzinárodné štandardy, najmä Európska komisia pre efektívnu justíciu, ktorá jednoznačne hovorí, že takáto forma reformy musí byť komunikovaná so sudcami a mala by si získať podporu sudcovského stavu na to, aby mohla byť naozaj efektívne, efektívne implementovaná, k čomu teda v celom tom procese nedošlo.
Ďalej z hľadiska teda toho procesného aj väčšinový nesúhlas odbornej verejnosti s návrhom reformy súdnej mapy ako takej, nehovoriac o tom už, že neprijatie zákonov o mestských súdoch, ktoré boli predložené ako vládne návrhy zákona do pléna Národnej rady a boli neodhlasované, a následne teda pri porušení všetkých pravidiel legislatívneho procesu bola táto úprava zriadenia mestských súdov vsunutá do tohto zákona, o ktorom teraz, o ktorej novelizácii teraz rokujeme, napriek tomu, že tieto, ako som povedal, neboli schválené a podľa zákona o rokovacom poriadku bolo potrebné dodržať šesťmesačnú lehotu na ich opätovné prerokovanie. Na čo sme upozorňovali už vtedy, avšak napriek tomu tieto boli opätovne schválené. V tejto súvislosti musím povedať, že mi prišlo až komické vystúpenie pána poslanca Dostála včera ráno k skrátenému legislatívnemu konaniu, kde kritizoval, čo má byť alebo nemá byť predmetom skráteného legislatívneho konania po tom, čo predviedla táto koalícia pri prijímaní tejto reformy, keď, ako som povedal, obišla celý legislatívny proces podľa zákona o rokovacom poriadku, kde, ako som povedal, ak nebol prijatý zákon v riadnom procese v pléne Národnej rady v druhom a resp. v treťom čítaní, tak je ho možné opätovne predložiť až po 6 mesiacoch, na čo teda táto vládna koalícia, pani ministerka, obišla celé toto ustanovenie zákona o rokovacom poriadku tým, že vsunula túto istú úpravu, ktorá neprešla v samostatných zákonoch do iného zákona, do zákona, o ktorom dnes rokujeme a takýmto spôsobom boli tieto mestské súdy schválené, podľa môjho názoru, ako som upozorňoval aj vtedy a opakujem to aj teraz v rozpore s legislatívnymi pravidlami, resp. v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku.
Z vecného hľadiska, ako som spomenul, nesúhlas širokej odbornej verejnosti je možné dokumentovať aj na samotnej legislatívnej komisii pri Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, kde pri prerokovaní v tejto komisii v zásade všetci členovia tejto komisie boli proti prijatiu súdnej reformy v takom tvare a v takej forme, ako bola predložená, ako nakoniec aj bola schválená v pléne Národnej rady.
No a dnes, dnes tu máme dôsledky tohto spackaného procesu v priamom prenose, kedy musíme odkladať účinnosť tejto reformy, pretože v praxi by aplikácia tejto úpravy od 1. 1. 2023 znamenala v zásade zrútenie celého systému, čo v konečnom dôsledku by znamenalo nie zefektívnenie a zrýchlenie prístupu k súdu ako základného princípu a aj základného cieľa tejto celej reformy, ale naopak by znamenala predĺženie súdnych konaní a sťaženie prístupu občanov k súdu, čo je základné aj ústavné právo.
Včera v rozprave vo faktických poznámkach tu tak ako pán poslanec Lehotský, tak aj pán poslanec Baránik rozprávali o tom, že ako treba zabezpečiť, ako je tento návrh novely zákona zlý, lebo treba zabezpečiť rýchlosť konania a efektívnosť konania, no ale práve ak by sme ponechali zákon účinný od 1. 1. 2003 v takom stave, ako je, tak by znamenal v konečnom dôsledku pravý opak ako zrýchlenie súdnych konaní.
Na koniec môžme to dokumentovať aj na indikatívnom prieskume ministra spravodlivosti, ktorý bol, ktorý pán minister spravodlivosti, keď nastúpil do funkcie, zrealizoval v septembri roku 2022, kde v tomto prieskume sa pýtal pán minister jednotlivých sudcov, ako vnímajú pripravenosť súdov na túto reformu, osobitne vo vzťahu k zriadeniu správnych súdov. Tohto prieskumu sa zúčastnilo 453 sudcov, resp. sudkýň, teda viac ako tretina celého sudcovského stavu. Na otázku či je legislatívna úprava implementácie súdnej mapy a správnych súdov dostatočná, z týchto 453 sudcov 381, to je 84 %, odpovedalo že nie. Na otázku či je personálna pripravenosť implementácie súdnej mapy a správnych súdov dostatočná, odpovedalo 413 sudcov že je, čo je 91 %. Na otázku či je materiálno-technická pripravenosť implementácie súdnej mapy a správnych súdov dostatočná, odpovedalo 415 sudcov nie, čo je 92 % všetkých týchto sudcov, ktorí sa zúčastnili tohto prieskumu a na otázku, aký bude mať súdna mapa a správne súdy vplyv na prístup k spravodlivosti odpovedalo 73 %, to znamená 330 sudcov, že negatívny.
A podľa, teda na otázku podľa ich názorov ako prispeje, resp. či prispeje vznik správnych súdov k skvalitneniu a zrýchleniu ich rozhodovacej činnosti, odpovedalo že nie 395 sudcov, čo je 87 %. No a úplne na záver pokiaľ sa bavíme najmä o dôvodoch na túto legislatívnu úpravu, ktorá má posunúť účinnosť z 1. 1. 2023 na 1. júna 2023, kedy sa pán minister pýtal sudcov, či plánujú požiadať do konca roku 2022 súdnu radu o preloženie na novozriadený správny súd, odpovedalo až 433 sudcov, to znamená 95,6 % že nie.
Čiže aj z tohto možno vidieť, že tá pripravenosť súdov a sudcov na túto reformu, najmä pokiaľ ide o zriadenie správnych súdov, je absolútne nedostatočná, a preto oprávnenosť tohto návrhu zákona na odloženie účinnosti je úplne, úplne v poriadku a ja musím povedať za stranu SMER - sociálna demokracia, že tento návrh zákona podporíme.
Samozrejme, s tým súvisia aj ďalšie opatrenia, ktoré sú v tomto návrhu zákona, ktoré tu boli toľko kritizované počas včerajšieho dňa, ktoré by mali personálne zabezpečiť obsadenosť týchto správnych súdov a my si myslíme, že sú v poriadku, pretože, ako sa aj hovorí v dôvodovej správe, máme 10-tisíc spisov, ktoré majú prejsť na tieto správne súdy a pri súčasnom personálnom obsadení alebo pri tom ako vyzerá, že bude personálna obsadenosť na správnych súdoch, je toto absolútne, absolútne nerealizovateľné a to, čo hovorila včera pani ministerka, že však dá sa to riešiť aj tak, že niektoré z nich ostanú na existujúcich súdoch a niektoré prejdú na tie nové správne súdy, no tak to by ešte len vznikol chaos a to by naozaj zabezpečilo zrýchlenie, "zrýchlenie" súdnych konaní a prístup k súdu, ja si myslím, že to by bol absolútny chaos a predĺžili by sa súdne konania nieže o dni a týždne, ale o mesiace, o celé mesiace. Čiže z tohto pohľadu si myslím, že je to úplne legitímna požiadavka.
Ja som na výbore aj apeloval, resp. som interpeloval pána ministra s tým, že či nie je možné zvážiť aj úpravu, ako je v Čechách, český model, že by na krajskej úrovni zostali správne kolégiá, tak ako sú dnes a, samozrejme, odvolacím orgánom by bol Najvyšší správny súd, ktorý je už zriadený tak, ako to funguje v Čechách, avšak pán minister z hľadiska toho, že reforma je už nejakým spôsobom rozbehnutá, tak s týmto nevyjadril súhlas, čo chápem, ale z hľadiska toho, aby naozaj sme zabezpečili funkčnosť týchto správnych súdov, tak určite, určite je potrebný takýto odklad účinnosti a najmä zabezpečenie personálneho obsadenia, ale aj materiálno-technického vybavenia a ďalšie súvislosti, ktoré s tým sú spojené tak, aby tá agenda mohla plynule prejsť na jednotlivé správne súdy a aby sa tieto konania nezdržiavali.
Vzhľadom k tomu, že máme otvorený tento zákon, tak sa nám tu otvára priestor aj na niektoré ďalšie úpravy, k čomu predložím aj pozmeňujúce návrhy a to vo vzťahu k mestským súdom v Bratislave a k riešeniu poručenskej agendy, tak ako je nastavená v tomto zákone. Treba povedať, že z hľadiska mestských súdov v Bratislave problém doterajších alebo súčasných okresných súdov v Bratislave nie je ich nedostatočná špecializácia, ale dlhodobé poddimenzovanie najmä pokiaľ ide o Okresný súd Bratislava I, pričom zriadenie mestských súdov v Bratislave v aktuálne schválenej podobe túto situáciu nijakým spôsobom nerieši a bez personálneho doplnenia povedie k tomu, že z pohľadu rýchlosti konania sa dnes neakceptovateľný stav najmä na Okresnom súde Bratislava I v priebehu rádovo niekoľkých mesiacov prenesie na mestské súdy, osobitne na Mestský súd Bratislava I a Mestský súd Bratislava IV. Navyše, keďže v Bratislave zostáva zachovaných 5 okresných prokuratúr, v prípade Mestského súdu Bratislava I tiež reálne hrozí, že prokuratúra nedokáže zabezpečiť účasť prokurátorov príslušnej okresnej prokuratúry na všetkých nariadených hlavných pojednávaniach a verejných zasadnutiach, čo v konečnom dôsledku povedie k zbytočným prieťahom v konaniach. A so zreteľom teda na uvedené považujeme náklady a úsilie, ktoré budú musieť byť vynaložené v súvislosti so zriadením mestských súdov v Bratislave, za bezprecedentné mrhanie materiálnymi a personálnymi kapacitami, ktoré nepovedie k reálnemu naplneniu cieľov reformy, a to je zefektívnenie a zrýchlenie konaní.
Pokiaľ si zoberieme dôvodovú správu k návrhu zákona, tak v dôvodovej správe sa takisto hovorí, že organizačno-technické zabezpečenie zriadenia štyroch bratislavských mestských súdov si vyžaduje vzhľadom na pomernú komplikovanosť parlamentom schváleného riešenia usporiadania prvostupňových súdov v hlavnom meste Bratislava dlhšie obdobie pre riadnu implementáciu, situáciu komplikuje aj pilotná účasť rezortu spravodlivosti pri zavádzaní nového ekonomického informačného systému v gescii rezortu financií. Schválená právna úprava so sebou prináša isté riziká spojené s procedúrou tvorby rozvrhov práce súdov dotknutých reformou súdnej mapy, ktorú sú dôsledkom absencie jednoznačnej zákonnej úpravy aj riziká spojené s prekladaním sudcov pri zmenách v sústave súdov, pričom oba tieto aspekty môžu negatívne ovplyvňovať posudzovanie otázok spojených s inštitútom zákonného sudcu. Čiže to sú dôvody, ktoré ma viedli k tomu, aby som predložil svoj alebo aby som teda mal dôvod predložiť svoj pozmeňovací návrh č. 1, ktorý rieši návrat späť k systému okresných súdov v Bratislave. Pokiaľ ide o pozmeňujúci návrh č. 2, ktorý takisto predložím, ktorý je aj súčasťou návrhu č. 1, a predkladám ho alternatívne pre prípad, že by môj pozmeňujúci návrh č. 1 nebol schválený, je riešenie poručenskej agendy.
V súčasnom znení po schválení tejto reformy súdnej mapy došlo k stanoveniu kauzálnej príslušnosti pre tri krajské súdy v poručenskej agende a to Krajský súd Žilina, Krajský súd Trnava a Krajský súd v Prešove, pričom Krajský súd v Žiline má byť odvolacím súdom v týchto veciach pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici a Trenčíne, Krajský súd v Trnave pre obvody Krajského súdu v Bratislave a v Nitre a Krajský súd v Prešove pre obvody Krajského súdu v Košiciach. Domnievam sa, že práve je potrebné prehodnotiť túto kauzálnu príslušnosť v poručenskej agende, teda v agende, ktorej sa týka riešenia sporov o maloleté deti a to vo vzťahu k týmto krajským súdom najmä vzhľadom na to, že účastníkmi týchto konaní sú často sociálne odkázané osoby, kde takýto, takéto stanovenie kauzálnej príslušnosti len pre tri krajské súdy na území Slovenska dramaticky zvýši trovy konania, zvýši dostupnosť, resp. nedostupnosť súdu pre tieto osoby a bude problematické z hľadiska aplikácie a z hľadiska zvyšovania nákladov pre občanov. Preto si myslím, že je potrebné prehodnotiť aj túto otázku a vrátiť sa späť k tomu, že túto agendu poručenskú budú vykonávať naďalej všetky krajské súdy.
Čiže toľko úvodom a k odôvodneniu týchto mojich pozmeňujúcich návrhov, pred tým ešte ako prečítam tieto pozmeňujúce návrhy, by som opätovne chcel upozorniť aj pána spravodajcu, že predkladám dva pozmeňujúce návrhy, kde v tom prvom pozmeňujúcom návrhu je úprava mestských súdov a takisto poručenskej agendy, ktorý sa vylučuje s tou úpravou toho druhého pozmeňujúceho návrhu, čiže ak by prešiel v hlasovaní ten prvý návrh, tak ako ho predkladám, potom o tom druhom návrhu by sa už nehlasovalo. Ak by nebol schválený ten prvý návrh, tak potom nie je problém s konfliktom a môže sa hlasovať o tom druhom pozmeňovacom návrhu.
Takže, pán predsedajúci, budem teraz čítať prvý pozmeňujúci návrh, pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1285.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. II sa vkladajú nové body 1 až 3, ktoré znejú:
"1. § 15 ods. 2 znie: "Konanie v prvom stupni v obvode Okresného súdu Bratislava I vykonáva Okresný súd Bratislava I, ak tento zákon neustanovuje inak."
2. V § 16 ods. 1 písm. a) znie:
"a) v obvode Krajského súdu v Bratislave
1. Okresný súd Bratislava I pre územný obvod okresu Bratislava I, územný obvod okresu Malacky, územný obvod okresu Pezinok a územný obvod okresu Senec,
2. Okresný súd Bratislava II pre územný obvod okresu Bratislava II,
3. Okresný súd Bratislava III pre územný obvod okresu Bratislava III,
4. Okresný súd Bratislava IV pre územný obvod okresu Bratislava IV,
5. Okresný súd Bratislava V pre územný obvod okresu Bratislava V,"
3. V § 16 ods. 2 písm. a), v § 521 ods. 2 a v § 562 ods. 2 sa slová "Mestský súd Bratislava I" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava I".
Doterajšie body sa primerane preznačia.
2. V čl. III sa vkladajú nové body 1 až 5, ktoré znejú:
"1. V § 22 písm. a) a v § 26 písm. a) sa slová "Mestský súd Bratislava III" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava I".
2. V § 23 písm. a), v § 28 písm. a) a v § 29 sa slová "Mestský súd Bratislava III" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava V".
3. V § 24 písm. a) sa slová "Mestský súd Bratislava IV" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava III".
4. V § 27 sa slová "Mestský súd Bratislava III" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava II".
5. V § 33 sa slová "Mestský súd Bratislava IV" nahrádzajú slovami " Okresný súd Bratislava III"."
Doterajšie body sa primerane preznačia.
3. V čl. IV sa vkladajú nové body 1 až 3, ktoré znejú:
"1. V § 3 sa vypúšťajú ods. 3, 4, 5 a 7.
Doterajšie odseky sa primerane preznačia.
2. V § 124 písm. a) sa slová "Mestský súd Bratislava II" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava I".
3. V § 27í ods. 3 písm. a) sa slová "Mestský súd Bratislava III" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava I"."
Doterajšie body sa primerane preznačia.
4. V čl. VIII sa vkladajú nové body 1 až 5, ktoré znejú:
"1. V § 2 odseky 1 až 4 znejú:
"(1) Sídlom Okresného súdu Bratislava I je mesto Bratislava. Jeho obvod tvorí územný obvod okresu Bratislava I.
(2) Sídlom Okresného súdu Bratislava II je mesto Bratislava. Jeho obvod tvorí územný obvod okresu Bratislava II.
(3). Sídlom Okresného súdu Bratislava III je mesto Bratislava. Jeho obvod tvorí územný obvod okresu Bratislava III.
(4) Sídlom Okresného súdu Bratislava IV je mesto Bratislava. Jeho obvod tvorí územný obvod okresu Bratislava IV."
2. V § 2 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:
"(5) Sídlom Okresného súdu Bratislava 5 je mesto Bratislava. Jeho obvod tvorí územný obvod okresu Bratislava V."
Doterajšie odseky 5 až 36 sa označujú ako odseky 6 až 37.
3. V § 3 ods. 2 písm. a) znie:
"a) Okresný súd Bratislava I,"
4. V § 3 ods. 2 sa za písm. a) vkladajú nové písm. b) až e), ktoré znejú:
"b) Okresný súd Bratislava II,
c) Okresný súd Bratislava III,
d) Okresný súd Bratislava IV,
e) Okresný súd Bratislava V."
Doterajšie písm. b) a c) sa označujú ako písm. f) a g).
5. § 18n sa vrátane nadpisu vypúšťa."
Doterajšie body sa primerane preznačia.
5. V čl. X sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
1. V § 196a ods. 1 písm. a) sa slová "Mestský súd Bratislava III" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava I".
Doterajšie body sa primerane preznačia.
6. Za čl. V sa vkladá nový čl. VI, ktorý znie:
"Čl. VI
Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 234/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 48/1996 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č.382/2004 Z. z., zákona č. 36/2005 Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z., zákona č. 273/2007 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 388/2011 Z. z., zákona č. 102/2014 Z. z., zákona č. 267/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 108/2022 Z. z. a zákona č. 150/2022 Z. z. sa mení takto:
V § 68a písm. b) sa slová "Mestský súd Bratislava" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava I".
7. Za čl. X sa vkladajú nové čl. XI až XIV, ktoré znejú:
"Čl. XI
Zákon č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii z Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 396/2019 Z. z., zákona č. 150/2022 Z. z. sa mení takto:
V § 9 ods. 3 sa slová "Mestský súd Bratislava I" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava I".
Čl. XII
Zákon č. 533/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody, alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii v znení zákona č. 396/2019 Z. z., zákona č. 150/2022 Z. z. sa mení takto: V § 10 ods. 1 v druhej vete sa slová "Mestský súd Bratislava I" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava I".
Čl. XIII
Zákon č. 161/2013 Z. z. o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii v znení zákona č. 396/2019 Z. z., zákona č. 150/2022 Z. z. sa mení takto: V § 12 ods. 1 v druhej vete sa slová "Mestský súd Bratislava I" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava I".
Čl. XIV
Zákon č. 236/2017 Z. z. o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 150/2022 Z. z. sa mení takto: V bode 36 ods. 1 sa slová "Mestský súd Bratislava I" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava I".
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
8. Za čl. XI sa vkladá čl. XII, ktorý znie:
"Čl. XII
Zákon č. 11/2019 Z. z. o pravidlách riešeniach sporov týkajúcich sa zdanenia v znení zákona č. 150/2022 Z. z. sa mení takto:
V § 30 ods. 1 sa slová "Mestský súd Bratislava III" nahrádzajú slovami "Okresný súd Bratislava II"."
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú.
Takže, pán predsedajúci, prečítal som prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Teraz prečítam druhý pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa týka kauzálnej príslušnosti v poručenskej agende krajských súdov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1285.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a odvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. XIV sa vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
"1. V § 3 ods. 3 a 4 sa vypúšťa slovo "miestne".
2. V § 3 sa vypúšťajú ods. 5 a 7
Doterajší ods. 6 sa preznačí ako ods. 5."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som.