Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

27.1.2021 o 9:26 hod.

JUDr. PhD.

Boris Susko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 27.1.2021 9:26 - 9:38 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, cieľom tohto návrhu zákona, ako aj spomenula aj pani ministerka, ako je uvedené v dôvodovej správe, je zmena spôsobu deklarovania vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu tak, aby bola zabezpečené ochrana vlastníckeho práva za súčasného zachovania princípu právnej istoty. Pričom toto oprávnenie sa vyníma z právomoci notárov, nakoľko v rámci vydávania osvedčení o vyhlásení vydržania notármi boli evidované určité problémy pri aplikácii súčasnej právnej úpravy, a v niektorých prípadoch došlo aj k zneužitiu tohto právneho inštitútu na úkor ústavnej ochrany vlastníckeho práva. Navrhuje sa prenesenie tejto právomoci na súd.
Toľko hovorí dôvodová správa k tomuto návrhu zákona bez ďalších podrobností o nejakej právnej analýze, ktorá by hovorila, v koľkých prípadoch prišlo k takémuto zneužitiu, či to je naozaj systémová vada, alebo to je pochybenie jednotlivcov, ktoré by sa mohlo riešiť v disciplinárnych konaniach. V každom prípade som takisto za to, aby sa posilnilo právo vlastníkov nehnuteľností oproti právam držiteľov, ktorí mohli takéto vydržanie si uplatniť. Avšak je na diskusiu a bolo to takisto diskutované aj na komisií ústavnoprávneho výboru, aj na ústavnoprávnom výbore samotnom, či by sa to nedalo urobiť nejakou úpravou priamo v notárskom poriadku alebo v Občianskom zákonníku, kde by sa posilnili tie práva vlastníkov nehnuteľností vo vzťahu k držiteľom a nemuseli sa zaťažovať súdy ďalšou agendou, ktorá zjavne nebude, keď to počuli, že je to v tisíckach prípadoch, ktorá zjavne nebude minoritná. Čiže je to na diskusiu, ale súhlasím s tým, že práva vlastníkov by sa mali posilniť.
Čo však je v tomto návrhu zákona aj ďalej, sú ďalšie články, ktorými sa novelizujú ďalšie zákony, a jedným z týchto zákonov okrem teda Civilného mimosporového poriadku je aj notársky poriadok a tu sú dve veci, ktoré sú, ktoré sa menia a ktoré sú v dôvodovej správe len veľmi stroho a chabo odôvodnené a nepoznáme ten pravý dôvod a pravú príčinu, prečo sa tak deje.
Jedna z týchto vecí je vedenie lokálnych registrov notárov, kde notársky poriadok, zákon hovorí alebo dáva teda splnomocnenie samosprávnej organizácií notárov na to, aby si vydávali alebo určovali svoje registre a tu sa vedenie týchto registrov, ktoré v súčasnosti upravuje interný predpis Notárskej komory dáva pod súhlas ministerstva. V dôvodovej správe sa dočítame len veľmi stroho, že vedenie týchto registrov upravuje interný predpis Notárskej komory a navrhovaná právna úprava posilňuje právny základ pre vedenie týchto registrov, ktorý bol daný prostredníctvom splnomocňujúceho ustanovenia na účely odstránenia rozdielnych výkladov. Na zriadenie registrov interných predpisov notárskej komory sa vyžaduje súhlas ministerstva. To je všetko, čo sa dočítame a nevieme, že alebo teda ja nerozumiem, akých rozdielnych výkladov pri tomto a prečo sa takýmto spôsobom zasahuje do samosprávy Notárskej komory a dávajú sa tieto registre pod súhlas ministerstva, keby potom pani ministerka mohla na to nejako zareagovať a povedať, že čo sú konkrétne dôvody na takéto konanie.
No a dostávam sa ku koreňu veci, prečo som sa rozhodol aj k tomuto návrhu vystúpiť, a to je ďalšia zmena v tejto právnej úprave, ktorú považujem naozaj za neprijateľnú, a to je zmena požičiavania spisov. Doterajšia právna úprava v § 83 ods. 1 hovorí, že notár svoje spisy požičia na odôvodnenú písomnú žiadosť iným notárom, orgánom určeným v § 82 ods. 1., čo sú prezídium komory, minister a ním poverení pracovníci ministerstva, orgány činné v trestnom konaní a orgány finančnej kontroly a súdy a tiež znalcom za podmienok uvedených v § 82 ods. 2. V § 82 ods. 2 sa hovorí, že oprávnenými osobami sú osoby, vo veciach ktorých sa v spise konalo (účastníci), ich právni nástupcovia, zástupcovia týchto osôb a znalec, ak ho príslušný orgán uvedený v odseku 1 za znalca ustanovil a uložil mu povinnosť nazrieť do spisu. Čiže v zásade, ak to mám zhrnúť, dáva sa možnosť požičiavať spisy na odôvodnenú žiadosť iným notárom, znalcom, ministerke alebo ministrovi spravodlivosti, jeho povereným pracovníkom ministerstva, orgánom činným v trestnom konaní, orgánom finančnej správy a finančnej kontroly, pardon, a súdom.
Táto právna úprava sa mení tak, že sa vypúšťa obligatórne odôvodnenie žiadosti oprávneného orgánu o zapožičanie spisu notára. V dôvodovej správe sa zase dočítame, že účelom tejto právnej úpravy je najmä odstránenie pretrvávajúcich výkladových problémov, keďže sa v praxi objavovali prípady, kedy bol uprednostňovaný striktný jazykový výklad zákonného ustanovenia napriek tomu, že mala byť uprednostnená teologická metóda výkladu, čím sa obchádzal účel zákonného ustanovenia, ktorým bolo okrem iného aj vytvorenie zákonnej platformy pre výkon zákonných oprávnení a povinností oprávnených orgánov. Dôvodom písomnej žiadosti o zapožičanie spisov právnym orgánov je výkon štátneho dohľadu, čo vyplývalo aj z doterajšej právnej úpravy.
Toto ustanovenie sa mení tým spôsobom, že sa v ods. 1 tohto § 83, ods. 1 hovorí, že notár svoje spisy požičia na odôvodnenú písomnú žiadosť iným notárom a znalcom za podmienok uvedených v § 82 ods. 2, čo je v poriadku alebo a teraz je tu písm. b) na písomnú žiadosť oprávneným orgánom uvedených v § 82 ods. 1. Čiže, čo to v praxi znamená? V praxi to znamená, že oprávnený orgán už nemusí zdôvodňovať svoju žiadosť na požičanie spisu, to znamená, že notár ho musí zabaliť a doporučene zaslať takémuto orgánu a môže si v zásade vyžiadať spis na požičanie akejkoľvek fyzickej osoby, akéhokoľvek občana a môže si pozerať, čo v ňom je. Nevidím naozaj dôvod na to, aby aj oprávnené orgány o to viac ministerstvá a poverení úradníci ministerstva, ktorí síce vykonávajú štátny dohľad, ale aby bez udania dôvodu si mohli požičať spis ktoréhokoľvek občana Slovenskej republiky a takýmto spôsobom doňho nazerať.
Keď si pozriete § 89 Notárskeho poriadku dohľad nad činnosťou notárov a výkon disciplinárnej právomoci, tak sa hovorí, že štátny dohľad nad činnosťou notárov podľa § 3 ods. 1 a komory vykonáva ministerstvo. Všeobecná formulácia, ktorá je ďalej rozvedená ako lex specialis, teda ďalej v ods. 2 sú právne podrobnosti o výkone tohto štátneho dohľadu, kde sa hovorí, že komora vykonáva dohľad nad činnosťou notárov podľa § 3 ods. 1 a nad vedením notárskych úradov. Dohľad sa vykonáva najmä vybavovaním sťažností podľa osobitného predpisu a kontrolou spisov, listín predmetu, úschov a registrov. Príslušný orgán komory uloží notárovi povinnosť v primeranej lehote odstrániť zistené nedostatky, čiže nie ministerstvo vykonáva kontrolu nad spismi, ale komora. A v ods. 2 sa hovorí, že sťažnosti na notárov vybavuje komora, čo len potvrdzuje to, čo je v odseku 2 a sťažnosti na komoru vybavuje ministerstvo, čiže ministerstvo kontroluje komoru a komora kontroluje notárov. A naozaj považujem za bezprecedentný zásah do základných ľudských práv a slobôd, že si môže ministerstvo ako politický orgán vyžiadať zapožičanie spisu ktoréhokoľvek občana, fyzickej osoby bez udania dôvodu. V týchto spisoch notárskych sa častokrát alebo teda v každom takomto spise sa nachádzajú osobné údaje fyzických osôb a nachádzajú sa údaje o súkromí fyzických osôb, či o majetkových pomeroch, alebo iných pomeroch fyzickej osoby, či už sa bavíme o spôsobilosti na právne úkony, či sa bavíme a iných skutočnostiach čisto osobnej, súkromnej povahy fyzických osôb, ktoré sú chránené ústavou a Občianskym zákonníkom a, samozrejme, v rámci výkonu dohľadu môže mať aj ministerstvo oprávnenie nazerať do takýchto spisov, ale mali by takáto žiadosť a takéto, takáto pohnútka, by mala byť odôvodnená niečím. A teraz sa navrhuje, že ešte raz to prečítam: "Notár svoje spisy požičia na písomnú žiadosť oprávneným orgánom uvedených v § 82 ods. 1, čo je napríklad minister a ním poverený pracovníci ministerstva, teda politický orgán bez toho, aby museli udávať akýkoľvek dôvod na to, aby si taký spis požičali. Čo je podľa môjho názoru nad rámec základných ľudských práv a slobôd garantovaných ústavou. Pokiaľ je takáto žiadosť odôvodnená, tak, samozrejme, je to v poriadku a tam sa aj fyzická osoba môže voči tomu potom brániť. Ale pokiaľ teda tam chýba to odôvodnenie, tak ministerstvo alebo poverený úradník ministerstva si môže požiadať o zaslanie notárskeho spisu fyzickej osoby bez udania dôvodu, to znamená kohokoľvek, kedykoľvek, bez akýchkoľvek dôvodov. A naozaj na toto ja nevidím, aký je dôvod, aby sme takúto zmenu teraz schvaľovali.
Čiže vo vzťahu k tomuto som pripravil pozmeňovací návrh, ktorý jednoducho vypúšťa tento, tento článok tejto novely a vracia stav súčasnému zneniu, to znamená tak, aby si aj oprávnené orgány štátu, to znamená aj ministerstvo, resp. poverení pracovníci ministerstva, resp. orgány, mohli tieto spisy požičiavať, ale s udaním odôvodnenia, čo je, si myslím, že je v demokratickej spoločnosti úplne normálne.
A teraz, pán predsedajúci, prečítam tento pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2005 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákona tlač 324.
V čl. III sa vypúšťa bod 7.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem, skončil som, pán predsedajúci.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.1.2021 9:17 - 9:19 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, len veľmi krátko k tomuto návrhu zákona, kde sa menia niektoré základné náležitosti na požiadavky, na žiadosti a najmä na zverejňovanie informácií na internetovej stránke ministerstva spravodlivosti.
Tu by som sa chcel pristaviť pri jednom bode, kedy sa navrhuje zmena, kedy sa poskytovanie alebo spresňovanie informácií, ktoré sa zverejňujú na webovom sídle ministerstva v súvislosti s poskytovaním dotácií, už sa nezverejňuje schválený rozpočet na dotácie na príslušný rozpočtový rok, ale len predpokladaný rozpočet, čo si myslím, že nie je správne vzhľadom k tomu, že žiadatelia o dotácie by mali poznať celkový rozpočet, aby si vedeli potom podávať tieto žiadosti.
V dôvodovej správe je veľmi stručne napísané, že to nie je možné, pretože tieto informácie sa zverejňujú v októbri, kedy ešte nie je schválený rozpočet, ale ja si myslím, že to nie je prekážka k tomu, aby sa takýto schválený rozpočet zverejnil aj následne potom, ako bude schválený celý rozpočet kapitoly ministerstva spravodlivosti.
Ja viem, že sme v prvom čítaní, ale vystúpil som práve k tomuto bodu konkrétne už teraz, aby sme vedeli a prípadne mohli toto upraviť potom v druhom čítaní, či už na výbore, alebo v pléne.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.1.2021 17:58 - 18:00 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, máte pravdu v tom, že, že to pomohlo v prvej vlne, a teda bolo by dobré, aby vláda o tomto rokovala a nastavila ten odklad splátok úverov aj v tejto druhej vlne o to viac, že teraz ďaleko viac podnikateľov je v horšej situácii, ako bolo v tej prvej vlne.
Na druhej strane toto je pomoc len polovičná. Pokiaľ sa vláda nedohodne s bankami a neodpustí úroky za toto, takýto odklad splácania úverov, tak je to naozaj len pomoc polovičná.
V iných krajinách to vlády dokázali a dokázali s bankami vyrokovať, že počas takéhoto odkladu platenia alebo splatenia úverov sa nebudú počítať úroky, tak to má svoj zmysel. Ale pokiaľ to tak nebude, tak sa len čiastočne tým podnikateľom pomôže, lebo sa im to oddiali, ale o to viac budú platiť tých úrokov. Čiže v konečnom dôsledku to nie je pomoc, ale je to zase viac peňazí pre banky.
Takže apelujem na vás aj na vládu, aby sme to dotiahli do konca, a keď chceme tým podnikateľom pomôcť, tak nielen aby im vláda vyrokovala odklad splatenia úverov, ale aby vyrokovala aj to, aby za tento odklad a túto, tento čas nemuseli platiť úroky, pretože banky o nič neprídu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.1.2021 17:39 - 17:40 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Borguľa, úplne s vami súhlasím, čo ste povedali. Je to vážna vec a naozaj to posledné alebo ostatné sčítanie dopadlo tak, ako ste povedali.
Na druhej strane práve o to viac je na zváženie, že či robíme dnes dobre, že novelizujeme zákon tak, ako ho novelizujeme, pretože sme stále v núdzovom stave. V priebehu februára a marca, kedy má prebehnúť sčítanie opätovné, ešte stále budeme minimálne v mimoriadnej situácii, ak nie stále v núdzovom stave, a je otázka, že či ľudia tomu naozaj budú klásť takú vážnosť, ako by to malo byť, pretože každý, alebo teda väčšina ľudí má svoje existenčné problémy, má úplne iné, iné priority, ako je, ako je sčítanie ľudu, alebo teda obyvateľov. A ešte navyše aj tak tie údaje budeme mať až na konci roku, pretože to dosčítavanie, ako je nastavená táto novela, má prebiehať, ak sa nemýlim, až do konca októbra, čiže, čiže aj tak tie údaje budeme mať až po rozpočte, čiže aj tak to nebude mať ten vplyv na rozpočty obcí, ako by to malo mať.
A preto sa pýtam a dávam na zváženie, že či by nebolo lepšie tú novelu urobiť tak, že sa celé to sčítanie obyvateľstva presunie na rok 2022. Vtedy predpokladám, že už táto situácia mimoriadna nebude a budeme sa tomu naozaj môcť seriózne a vážne venovať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.1.2021 17:05 - 17:12 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani kolegyne, kolegovia, rokujeme o schvaľovaní predĺženia núdzového stavu na základe zase znásilneného procesu schválenia ústavného zákona 28. decembra minulého roka, kedy v čase, keď sa tento ústavný zákon v skrátenom legislatívnom konaní prijímal, tak navrhovatelia aj koaliční poslanci argumentovali s tým, že treba schváliť v ústavnom zákone predĺženie, predlžovanie alebo možnosť vlády predlžovať núdzový stav, pričom ako kontrolný mechanizmus má zabezpečovať túto úlohu Národná rada Slovenskej republiky, teda náš parlament.
Dnešné schvaľovanie predĺženia núdzového stavu ani náhodou nemôžme nazvať kontrolnou funkciou parlamentu. Je to smiešne, je to výsmech. Ak vláda v svojom návrhu vyhlási núdzový stav a stanoví, určí opatrenia a Národná rada len následne buď schváli, alebo neschváli, a už vôbec nemôže o tom diskutovať, že či tieto opatrenia sú dobré, nie sú dobré, či majú byť takto nastavené, alebo nemajú byť takto nastavené – tak aká je to kontrolná funkcia? Aký to má vôbec zmysel? Je to čistá fraška a je to čistý len figový list pre vládu, aby sa zakryla tým, že veď aj parlament to schválil.
Preto sme navrhovali, aby, pozmeňujúcim návrhom k tomuto ústavnému zákonu, aby o tom parlament rokoval dopredu, aby to schvaľoval trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, aby naozaj sa rozdiskutovalo a aby sa debatovalo o tom, či núdzový stav je potrebný a nie, a hlavne aké opatrenia v rámci toho núdzového stavu sa nastavia alebo nenastavia.
Pretože samotné vyhlásenie núdzového stavu alebo jeho predĺženie samé osebe nerieši nič. Riešia až opatrenia, ktoré sú na základe toho prijaté, a to či už samotnou vládou, príslušnými ministrami, resp. subjektami hospodárskej mobilizácie alebo Úradom verejného zdravotníctva. O týchto opatreniach však nerokujeme vôbec. Nerokovali sme ani predtým, neumožnili ste to tým, že by sa rokovalo o tomto pred vyhlásením alebo predĺžením núdzového stavu, a nerokujeme o tom ani dnes.
Máme tu schvaľovanie predĺženia núdzového stavu, a keď si pozriete ten návrh, tlač 380, tieto dve strany (rečník na chvíľu zobral do rúk materiál, ukazujúc ho plénu) , ktorým vláda navrhuje predĺžiť núdzový stav, tak sa v tom materiáli nedočítate nič o tom, prečo treba núdzový stav s takými a s takými opatreniami predĺžiť. Áno, je tu, že to je z hľadiska ochrany, ochrany zdravia občanov. Ale to je tak všeobecná formulácia, ktorá nehovorí o tom, prečo takéto opatrenia, ktoré sú v uznesení vlády, prečo opatrenia, ktoré sú vydané vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva, teda hlavného hygienika, prečo v takej skladbe, prečo v takom rozsahu, prečo také obmedzenie základných ľudských práv a slobôd a prečo nie iné. Nedočítate sa v tomto návrhu na predĺženie núdzového stavu ani slovo o týchto opatreniach.
Čiže načo tu vôbec dnes celý deň sme a celý deň rokujeme, keď o týchto opatreniach sa tu nikto nebavil ani slovo, ani sa nemáme o čom, lebo to v tomto návrhu nie je.
Z tohto dôvodu teda je moja otázka, k čomu vlastne slúži toto schvaľovanie predlžovania núdzového stavu v parlamente? Je to naozaj kontrolná funkcia parlamentu? No podľa mňa v žiadnom prípade.
Okrem toho, keď si pozriete zákon č. 355/2007 o ochrane zdravia, tak v § 48 ods. 4 Úrad verejného zdravotníctva má kompetenciu vyhlásiť zásadné opatrenia, ktoré majú znížiť mobilitu a vzájomnú interakciu medzi ľuďmi tak, aby sa nešírila pandémia aj bez vyhlásenia núdzového stavu. A keď si pozriete, naopak, uznesenie vlády, ktorým bol predĺžený núdzový stav, tak tam nájdete len obmedzenia základného práva a slobody občanov na slobodu pohybu a slobodu pobytu, a to v rôznych, v rôznych rozsahoch, kde je, kde je tu obmedzenie, nič iné.
Pritom základný argument, ktorý tento návrh hovorí, sa hovorí o tom, že je to potrebné v rámci opatrení hospodárskej mobilizácie, ktorým je organizácia zdravotníckeho zabezpečenia v nadväznosti na aktuálnu epidemiologickú situáciu. Ale aké tie opatrenia majú byť, sa tu zase vôbec v tomto materiáli nedozvieme.
Čiže o čom vlastne dneska, o čom vlastne dnes tu rozhodujeme? Viete vôbec, o čom rozhodujeme? Aké opatrenia vlastne schvaľujeme?
Ďalšia vec, ktorú som predpokladal, že pri takomto návrhu či už vyhlásenia, alebo predlžovania núdzového stavu sa budeme o tom baviť, sú výnimky. Dnes sme sa dozvedeli, že Úrad verejného zdravotníctva vydal osemtisíc výnimiek. Na základe čoho? Kto má tieto výnimky? Kto o tom rokoval? Zase sa o tomto nič nedozvieme.
Čiže moja otázka na záver môjho krátkeho vystúpenia je, že predlžovanie núdzového stavu je naozaj v záujme ochrany zdravia alebo má slúžiť na iný účel?
No a bonbónik na koniec, ktorý tu už viackrát zaznel, ale ja si ho neodpustím, je, že celý ústavný zákon, ktorý toto umožňuje, sa riešil v skrátenom legislatívnom konaní, na štyrikrát sa schvaľoval, lebo nebol dostatok vládnych poslancov na to, aby sa mohol schváliť. Čiže na jednej strane to bolo treba spraviť veľmi rýchlo v skrátenom legislatívnom konaní, na druhej strane tu nebol dostatočný počet poslancov. A dnes, keď sa, keď parlament má schváliť predĺženie, teda to, ani nieže predĺženie, ale schváliť to, že vláda predĺžila núdzový stav sama od seba, tak vláda to považuje tak za dôležité, a teraz mi prepáčte so všetkou úctou, pán minister školstva, že sem pošle ministra školstva, aby toto odôvodnil. Čo s týmto má minister školstva? Prečo tu nie je premiér? Prečo tu nie je minister zdravotníctva, keď sa tu jedná o ochranu zdravia a je to tak vážna vec, že si to vyžadovalo skrátené legislatívne konanie dokonca s tým, že tu prišli hlasovať poslanci, ktorí boli pozitívni na COVID? Tak toto považujem za absolútny výsmech tomuto parlamentu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 10.12.2020 15:13 - 15:13 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, no, nemôžme toto akceptovať vôbec takéto, takúto možnosť presunutia tohoto bodu vzhľadom na to, že už nemáme ďalšie body rokovania a mali by sme pokračovať riadne v rokovaní o to viac, že ide o skrátené legislatívne konanie, kde v odôvodnení obidvoch týchto návrhoch zákonov je napísané, že je nevyhnutné ich prijať čo najskôr, okamžite. Takže nevidíme dôvod na to, aby sa presúvalo (potlesk) rokovanie o týchto bodoch na štvrtok budúceho týždňa, keď nemáme už žiadne ďalšie body na rokovanie. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.12.2020 10:50 - 10:52 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán Dostál, k tej otázke toho, že čo hovorí čl. 84 ods. 2 ústavy, akože toho sme si vedomí, ale máme za to, že aj v intenciách toho, ako ste schválili novelu ústavy o súlade a o teda možnosti Ústavného súdu skúmať ústavné zákony s ústavou, tak len ste potvrdili to, čo sa domnievame, že ústavný zákon a jeho prijatie alebo jeho prijatím sa stáva tento súčasťou ústavy, a teda ako by to bolo napísané v ústave. Tým pádom aj, aj zmena takéhoto hlasovania sa dostane ústavným zákonom do ústavy a je úplne v poriadku. Čiže na toto máme odlišný právny názor.
A čo sa týka toho prechodného ustanovenia k tým ďalším článkom, myslím si, že som vo svojom vystúpení to odôvodnil dostatočne. A k tomu prechodnému ustanoveniu, k tomu bodu 7 čl. I, ktorý navrhujeme vypustiť, pretože sa domnievame, že je retroaktívny, no my sa naopak práve domnievame, že sa to bude týkať práv a povinností, ktoré vyplývajú z núdzového stavu, ktorý bol vyhlásený za súčasného právneho stavu, za súčasného znenia ústavného zákona, pretože veď musí tu existovať aj nejaká právna istota. Právna istota v to, ako platia právne normy a keď je tu nejaký predpoklad toho, že sa núdzový stav nejakým dňom skončí a jednotlivé práva a povinnosti tých osôb tým pádom prestanú byť obmedzené, a potom tu dochádza k právnej úprave, ktorá hovorí, že ale neskončí sa, ale bude, bude pokračovať ďalej, no tak ako tu mi chýba tá právna istota, predvídateľnosť práva, kde tí občania, z hľadiska práva na predvídateľnosť právnych noriem dochádza tu k tomu, že vlastne sú nepredvídateľné, lebo keď ich takýmto spôsobom môže zákonodarca meniť a predlžovať, no tak kde tu máme akú predvídateľnosť práva? No nemáme ju žiadnu. Čiže z tohto pohľadu sa domnievam, že tu je, ide o retroaktivitu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.12.2020 10:37 - 10:38 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vyjadrím sa len k jednej faktickej poznámke pána poslanca Saloňa. Áno, je to presne tak, že je to čisto formálne a čistý alibizmus vlády, lebo aj to ustanovenie o tom, že to bude schvaľovať obyčajná väčšina, no ešte sa nestalo v tomto parlamente, že by vládna väčšina neschválila nejaký návrh vlády. Či už ten návrh bol naozaj na hrane, alebo podľa nášho názoru úplne v rozpore s ústavou, za všetko táto vládna väčšina zahlasovala, čiže aj pokiaľ to má byť obyčajnou väčšinou schvaľované v parlamente, tak je to naozaj len čisto, čisto alibizmus vlády, aby sa zakryla parlamentom, že to, čo chce schváliť, sa aj, aj parlament akože potvrdí, ale len akože, pretože pokiaľ to bude obyčajná väčšina, zase to bude schválenie len vládnou väčšinou.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.12.2020 10:16 - 10:33 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, kolegovia, opäť musím zdôrazniť, že rokujeme o ústavnom zákone, ktorého účelom je opakovane predlžovať núdzový stav, ktorý máme dnes vyhlásený, na opakovane už teda v pochybnostiach, či je to v súlade s ústavou alebo nie, na 90 dní. A vláda teda má za to, že je potrebné opakovane tento núdzový stav predlžovať a preto tu predkladá túto novelu ústavného zákona.
V skrátenom legislatívnom konaní som už komentoval legislatívny proces, ale nedá mi, aby som tu nezopakoval, že tá mimoriadna situácia, ktorá tu teraz je, nevznikla včera ani predvčerom, ani pred mesiacom, ale vznikla už na jar. A už v lete, resp. začiatkom jesene tu bolo jednoznačne zrejmé, že príde ďalšia vlna, ktorá bude ďaleko silnejšia ako tá prvá, vláda, a teda vláda mala dosť času na to, aby tento návrh zákona pripravila v riadnom legislatívnom procese, aby mohol, mohla prebehnúť diskusia v rámci medzirezortného pripomienkového konania, aby sa k tomu mohli vyjadriť povinne pripomienkujúce subjekty, aby sa k tomu mohli vyjadriť odborné organizácie, aby sa k tomu mohla vyjadriť verejnosť. Žiaľ, nestalo sa tak a opätovne tu máme už asi 55. a 56. návrh v skrátenom legislatívnom konaní a o to ešte viac, že ide v tomto prípade o návrh ústavného zákona, ktorým sa opäť novelizuje ústava v skrátenom legislatívnom konaní počas núdzového režimu, čo je teda nevídané.
Treba povedať, že vyhlásenie, resp. existencia núdzového stavu a jeho predlžovanie nie je len tak samoúčelné. To predlžovanie, resp. existencia núdzového stavu znamená, že vláda v takomto prípade môže zásadným, opakujem zásadným spôsobom obmedzovať základné ľudské práva a slobody. Či už ide o slobodu pohybu alebo pobytu, alebo iné druhy základných ľudských práv a slobôd. Práve v takomto prípade považujeme tento typ legislatívneho konania, skrátené legislatívne konanie, za veľmi nešťastný, pretože bez akejkoľvek diskusie sa tu idú zavádzať možnosti a ohrozenia k tomu, aby sa mohli takto bezprecedentne obmedzovať základné ľudské práva a slobody. A teda v kontexte toho, čo sme schválili pred dvomi dňami, resp. včera v novelizácii ústavy, že Ústavný súd už explicitne výslovne z ústavy nebude môcť posudzovať ústavné zákony s ústavou, tak ani tieto obmedzenia, ktoré predpokladá tento návrh ústavného zákona, Ústavný súd už nebude môcť posudzovať, že či sú v súlade s ústavou alebo nie.
Či už, že už samotné opatrenia, ktoré vláda nariadi, bude môcť posudzovať Ústavný súd, je druhá vec. Ale ten rozsah, ktorý stanovuje práve tento návrh ústavného zákona, už Ústavný súd nebude môcť posudzovať, čo v kontexte teda tejto zmeny ústavy je veľmi zaujímavé.
No ale poďme teda k tým konkrétnym ustanoveniam tohto návrhu ústavného zákona a poďme si ich rozobrať, že v čom sú podľa nášho názoru nesprávne a v čom sú neakceptovateľné. Nechceme v tomto prípade len kritizovať, ale prichádzame aj s konkrétnymi riešeniami a návrhmi, ako by sa tieto ustanovenia, ktoré teraz budem analyzovať, ako by sa dali vylepšiť a ako by sa dali nastaviť tak, aby boli podľa nášho názoru súladné so základnými princípmi právneho štátu a demokratického zriadenia. A k tomu teda na záver potom predložím pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Po prvé ide o, ide o čl. I tohto návrhu ústavného zákona, ktorý v zásade umožňuje vláde predĺžiť núdzový stav aj po 90 dňoch na opakovane na ďalších 40 dní s tým, že Národná rada má možnosť schváliť do 20 dní už po opakovanom vyhlásení takéhoto núdzového stavu existenciu takéhoto núdzového stavu. Zo znenia tohto ustanovenia v čl. I ods. 2, aj podľa niektorých ústavných právnikov, bývalých sudcov Ústavného súdu, nie je úplne zrejmé, že či ten súhlas Národná rada bude dávať iba raz a potom vláda opakovane bude môcť predlžovať núdzový stav na ďalších 40 a 40 dní už bez súhlasu Národnej rady, alebo bude Národná rada musieť vyhlásiť alebo udeliť súhlas na takéto opätovné predĺženie pri každom ďalšom predĺžení takéhoto núdzového stavu.
Čiže je to zmätočné ustanovenie, ktoré nedáva jednoznačnú interpretáciu, a teda v súlade s tým, čo bolo schválené v ústave, že Ústavný súd to nebude môcť posudzovať, tak je opätovne takýto návrh podľa nášho názoru zmätočný a treba ho upraviť, pretože dáva priestor na pochybnosti.
Okrem toho treba povedať, že aký zmysel má vôbec takýto návrh dodatočného schvaľovania Národnou radou, a to obyčajnou väčšinou. No myslíme si, že to nemá žiaden zmysel, že to je len formálna zásterka, aby sa urobilo zadosť hlasom, ktoré kritizujú súčasný núdzový stav. Čiže povedzme si, že či je vlastne ten núdzový stav a najmä opatrenia, ktoré z neho táto vláda stanovuje pre občanov Slovenskej republiky, namieste. Dnes sme v situácii, kedy veľa podnikateľských subjektov, malých živnostníkov, ktorí sú naviazaní na dodávanie tovarov či už reštauráciám, hotelom alebo iným prevádzkam, ktoré sú dnes zavreté, že kolabujú. Kolabujú, majú existenčné problémy s prežitím. My práve tým, že budeme opakovane vyhlasovať núdzový stav a vláda bude prijímať opatrenia na základe tohoto núdzového stavu, my likvidujeme postupne existenciu, existenčné, existenciu vôbec jednotlivých rodín a občanov a ich možnosť zabezpečenia, hmotného zabezpečenia svojich rodín.
No a teda vrátim sa k tomu, aký to má zmysel. Obyčajná väčšina v parlamente, keď si zoberieme čisto matematicky počty, znamená 39 poslancov. Keď tu bude 76 poslancov, tak v zásade 38 - 39 poslancov môže schváliť núdzový stav. Ten núdzový stav znamená v konečnom dôsledku pri opatreniach, ktoré vláda stanovuje, taký zásah do základných ľudských práv a slobôd a ich obmedzovaní, že si myslíme, že na to, aby opakovane mohol byť vyhlasovaný po 90 dňoch, už mala byť naozaj tá situácia tak vážna, že sa na tom vie zhodnúť väčšina politického spektra v parlamente. A preto si myslíme, že by o takomto návrhu mala rozhodovať kvalifikovaná väčšina v parlamente, to znamená, ústavná väčšina. Preto aj v tom pozmeňujúcom návrhu navrhujeme, že bude o tom rozhodovať alebo mala by o tom rozhodovať trojpätinová väčšina všetkých poslancov.
A tretia vec, ktorá nám tam vadí, je to dodatočné schvaľovanie, pretože pokiaľ to vláda vždy bude môcť vyhlásiť na 40 dní a z toho 20 dní bude môcť fungovať ten núdzový stav aj bez súhlasu parlamentu, no tak, aký to má zmysel? Tak na dvadsiaty deň sa parlament rozhodne, že to neschváli, napríklad, a vláda o tri dni ho vyhlási znova. A znova bude na 20 dní a po 20 dňoch znova bude rozhodovať parlament. Aký to, aký to má vôbec konkrétny a reálny zmysel? No je to čisto formálna záležitosť. Čisto formálna záležitosť bez akejkoľvek naozaj reálnej kontroly a výkonu, reálnej kontroly parlamentu nad takýmto konaním vlády. Pretože ak to má byť, lebo tento inštitút, ktorý je v článku I odsek 2, je reálnym nástrojom kontroly parlamentu nad činnosťou vlády. Ale v takom znení, ako je predložený, je naozaj len čisto formalistický. Čiže preto aj v tom pozmeňujúcom návrhu navrhneme, aby to bol predchádzajúci súhlas Národnej rady pred opakovaným vyhlásením, alebo predĺžením núdzového stavu a aby bol schvaľovaný naozaj kvalifikovanou trojpätinovou väčšinou.
Ďalšiu vec, ktorej nerozumieme, a ktorú navrhneme aj v pozmeňovacom návrhu vypustiť z tohto návrhu ústavného zákona, je článok, je článok III, pardon, bod 3, v článku I. bod 3, kde sa dopĺňa pri obmedzení nedotknuteľnosti osoby a možnosti evakuácií na určené miesto aj nútený pobyt v obydlí. Čo je nútený pobyt v obydlí? Je to v zásade domáce väzenie, hej? Čiže vláda bude môcť občanom na základe predĺženého núdzového stavu vyhlásiť domáce väzenie. No povedzte mi, prosím vás, načo toto potrebujeme? Máme v písmene g), či už v súčasnom znení alebo po zmene, ktorú vláda navrhuje, máme možnosť občanom obmedziť právo pobytu a pohybu. Takéto nútené väzenie je už zahrnuté v tomto obmedzení pohybu a pobytu, čiže považujeme takéto niečo, zakotvenie v tom písmene a), za úplne nadbytočné a neprimerané.
Pokiaľ ide o článok, článok IV. V článku IV. doteraz bolo znenie, ktoré hovorilo, odcitujem, že: "Vláda môže na základe vyhláseného núdzového stavu obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase a zákazom vstupu na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené územie.". Čiže to obmedzenie základného práva ľudského na slobodu pohybu a pobytu v návrhu, resp. v zákone platnom, je určené určitým rozsahom, ako ho môže vláda obmedziť. Vláda teraz v tomto návrhu ten rozsah vypúšťa. Už sa navrhuje len, že môže obmedziť slobodu pohybu a pobytu bez akéhokoľvek určenia rozsahu. Čiže môže urobiť čokoľvek.
Bavili sme sa, mali sme debatu dnes ráno, dlhú, na, na, vyše hodinovú na ústavnoprávnom výbore, kde sme sa bavili aj o tejto skutočnosti, kde pán podpredseda vlády hovoril, že to zavádzajú práve preto, aby mohli zjemniť tento, toto obmedzenie nielen tým, že niekomu zakážu slobodu pohybu na, zákazom vychádzania alebo vstupom na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené územie, ale aj povedzme len nejakým obmedzením pohybu medzi okresmi alebo na nejakom teritóriu a pod. To je síce pekná myšlienka, avšak aj Benátska komisia hovorí sama, že určité ohrozenia obmedzovania základných ľudských práv a slobôd sú, pokiaľ nie sú limitované, sú takisto nebezpečné, ako nejaké zneužitie alebo ohrozenie samo.
Čiže akokoľvek si môžme myslieť o tom, že vláda má v tomto prípade dobrý úmysel a že to nebude zneužívať, tak to ohrozenie toho zneužitia takýmto návrhom zákona vytvára. Nemusíme mať pochybnosť o tom, že vláda to chce zneužiť. Ale to, ale to nebude platiť len pre túto vládu, to bude platiť pre ďalšie vlády. Ako vieme, kto bude, kto bude, kto bude vládnuť? Ako vieme, že aj táto vláda nepríde do nejakej situácie, kedy to bude môcť zneužiť? Čiže my keď nastavujeme legislatívu, tak ju musíme nastaviť tak, aby tie opatrenia nielen v rámci dobrého úmyslu mohli fungovať, ale aby boli aj nezneužiteľné. A takéto rozšírenie, resp. neurčenie rozsahu toho obmedzenia slobody pohybu a pobytu považujeme za ohrozenie toho, že by mohlo dôjsť k zneužitiu. Ešte raz. Nemyslím si, že vláda má nekalé úmysly, ale my legislatívu musíme tvoriť tak, aby k takémuto ohrozeniu vôbec nemohlo prísť. A takéto znenie navrhované, ktoré tu je, naozaj vytvára tak široký priestor na zneužitie, že si myslíme, že je to neakceptovateľné a preto aj navrhujeme tento, toto ustanovenie, túto zmenu toho písmena g) v článku IV vypustiť.
No a nakoniec je, sú tu prechodné ustanovenia v bode 7 v článku I, ktorý hovorí, odcitujem: "Predĺžiť možno aj núdzový stav vyhlásený pred účinnosťou tohto ústavného zákona.". Tu ani nejde o nepriamu retroaktivitu, ale tu ide výslovne o priamu retroaktivitu, kedy sa zákonom idú meniť podmienky, ktoré už boli podľa predchádzajúcej právnej úpravy nejakým spôsobom nastavené. A keďže retroaktivita je v práve zakázaná v Slovenskej republike, tak takisto navrhujeme toto ustanovenie vypustiť.
A teraz by som, ak dovolíte, prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Poprosím pána spravodajcu, ten návrh má štyri body, keby sa potom o každom bode dalo hlasovať osobitne.
Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh Borisa Suska k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, tlač 357.
Vládny návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, tlač 357, sa mení a dopĺňa takto:
1. Článok I. bod 1. znie:
„1. V čl. 5 odseky 1 a 2 znejú:
«(1) Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, k ohrozeniu životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území.
(2) Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní. Núdzový stav vyhlásený z dôvodu ohrozenia života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas predĺžiť najviac o ďalších 40 dní, a to aj opakovane.» S predĺžením podľa núdzového stavu, pardon, «s predĺžením núdzového stavu podľa druhej vety, a to aj v prípade každého opakovaného predĺženia musí vysloviť predchádzajúci súhlas Národná rada, a to trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Súhlas Národnej rady je potrebný aj v prípade opätovného vyhlásenia núdzového stavu, ak od skončenia predchádzajúceho núdzového stavu vyhláseného z tých istých dôvodov neuplynulo 90 dní.»."
2. V čl. I bod 3 sa vypúšťa.
3. V čl. I bod 4 sa vypúšťa.
4. V čl. I bod 7 sa vypúšťa.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.12.2020 17:20 - 17:22 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Dostál, spomínali ste v súvislosti s týmto neštandardným legislatívnym procesom pri schvaľovaní ústavy, pri schvaľovaní, pardon, tohto zákona, že v prípade ústavy prebehol štandardný legislatívny proces. Áno, formálne áno. Ale vecne a materiálne to vôbec tak nemôžeme konštatovať a musím povedať, že to nie je pravda. Je to vidno najmä v tom, ako bola schválená ústava a aké zmeny v tejto ústave boli schválené. Keď si zoberieme najspornejšie zmeny, ktoré v ústave boli schválené, a to, či to je kompetencia Ústavného súdu, ktorá nebola predmetom MPK, dostala sa tam až po MPK pred rokovaní Legislatívnej rady vlády, resp. vlády, a teda nikto v rámci MPK sa k tomu nemohol vyjadriť, ani z povinne pripomienkujúcich subjektov, ani z verejnosti.
A nehovoriac o tom, že ani dôchodkové zabezpečenie, ktorý sa do..., ktoré sa dostalo do novelizácie ústavy tu v pléne, takisto nebolo predmetom žiadnej odbornej diskusie a pokusy o podriadenie prokuratúry pod exekutívu ani nehovorím, ktoré našťastie neprešlo.
No a v tomto prípade pokiaľ hovoríme o tomto zákone, tak tu už vôbec neplatí, že ide o nejaký štandardný proces, pretože sa k tomu nemohli vyjadriť žiadni ani odborníci, ani povinne pripomienkujúce subjekty, ani verejnosť. No a vyplynul z toho návrh, na ktorom sa to aj odzrkadlilo z hľadiska kvality, pretože sú tu určité pochybnosti o zmätočnosti z hľadiska toho, kedy parlament a či opakovane a či raz bude vyjadrovať tento súhlas pri schvaľovaní núdzového stavu, pochybnosti o tom, že ide o neprimerané rozšírenie obmedzení základných ľudských práv a slobôd, a pochybnosti aj o retroaktivite prechodných ustanovení.
Takže tento legislatívny proces má svoje limity... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis