Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Dostál, nesúhlasím s vami a myslím si, že ste si sám odpovedali na, na tú otázku vo vzájomnom rozpore, pretože keď ste povedali, že vláda takisto schvaľuje návrh zákona a predkladá ho parlamentu, takže môže aj takýto materiál. No len s tým rozdielom, že pri návrhoch zákonov v čl. 115 ods. 3 tieto nie sú vylúčené z pôsobnosti rozhodovať v zbore. Naopak, oproti písmenu i), kde sú rozhodnutia o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, tieto sú vylúčené z rozhodovania vlády. Takže z tohto pohľadu je pravdou, je absolútnou pravdou, čo ste povedali, len to potvrdzuje to, čo som povedal ja, že vláda o tomto nemôže rozhodnúť a posunúť to do parlamentu, lebo ani o návrhoch zákonov nerozhoduje vláda. Schvaľuje ich ako návrhy, ktoré predkladá do parlamentu, takisto ako tento dokument. Avšak pri tomto dokumente podľa písmena i) nemá tú ústavnú kompetenciu takto rozhodnúť.
A dovoľte mi, neodpustím si jednu politickú poznámku na záver pre mňa netradične, keď ste povedali, že malo by byť zodpovedné schváliť takúto obrannú politiku napriek tomu, že je vláda v demisii. No ja si myslím, že malo by byť zodpovedné, keď niekto vysloví nedôveru vláde, aby ju nedržal zubami nechtami ďalší rok a vystavoval ju tak práve týmto rizikám, ktoré vyplývajú z toho, že vláda je v demisii a nemôže takéto opatrenia zásadného charakteru prijímať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za faktické poznámky. Pôjdem postupne. Samozrejme, nesúhlasím ani s jednou, ani s druhou faktickou poznámkou.
Pán poslanec Kyselica, no to, či vláda poskytne niekomu dotáciu alebo nie, sa môžme, to je naozaj sporná otázka, že či to je, či to je zásadné opatrenie zabezpečenia hospodárskej a sociálnej politiky. Pokiaľ ide o naše návrhy na cenovú reguláciu v prípade potravín, tak tam nehovoríme o tom, že má rozhodnúť vláda, lebo to je kompetencia cenového orgánu, ktorým je ministerstvo financií. Čiže a ministerstvo financií rozhoduje samostatne bez rozhodovania vlády v zbore. Takže to sa tohoto netýka. Takže tam si myslím, že pri strategickom dokumente, dlhodobom, na desať rokov do roku 2035, aby sme povedali, že toto nie je zásadná otázka vnútornej politiky, no tak potom čo už je zásadná otázka vnútornej politiky?
A pokiaľ ide o to, čo hovoril pán poslanec Dostál, s tým absolútne nemôžem súhlasiť, pretože takisto ako vláda, takisto aj Národná rada Slovenskej republiky rozhoduje uznesením, prijíma uznesenie, ktorým rozhoduje, že schvaľuje dokument. A keď si pozriete samotnú predkladaciu správu, tak posledná veta predkladacej správy je: „Vláda Slovenskej republiky materiál schválila uznesením č. 190/2023 z 19. apríla 2023." To znamená, že takisto ako uznesením Národná rada tento dokument schvaľuje, tak takisto ho schválila vláda. Čiže vláda rozhodla v zbore. Vláda nemá iný spôsob rozhodovania ako rozhodovať uznesením o schválení dokumentu. Čiže vláda ten dokument schválila. Ako môžte povedať, že to, že ho vláda schválila, neznamená, že nerozhodla o ňom. Však samozrejme, že o ňom rozhodla a ho schválila. To, že ho predkladá ďalej Národnej rade na ďalšie schvaľovanie, je len ďalší procesný postup. Ale vláda ho schválila v zbore, rozhodla o ňom v zbore, že ho schvaľuje a že ho postupuje do parlamentu. Na čo podľa môjho názoru podľa písm. i) ústavy nemá ústavnú kompetenciu a koná v rozpore nad rámec ústavných kompetencií vlády. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme tu predložený dlhodobý plán, čo je inými slovami strategický dokument. Samotná aj predkladacia správa hovorí o tom, že ide o strategický dokument, teda mám za to, že ide o dokument, ktorý má zásadný charakter pre vnútornú a zahraničnú politiku Slovenskej republiky, keďže ide o dlhodobú stratégiu obrannej politiky, tak obranná politika má určite zásadný charakter aj pre vnútornú, aj pre zahraničnú politiku Slovenskej republiky.
Podľa článku 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ešte na úvod by som teda chcel povedať, že nebudem sa venovať vecnej stránke, keďže ja nie som odborník na obrannú politiku, ale ide mi o tú procesnú stránku predloženia tohto materiálu do Národnej rady Slovenskej republiky, respektíve vôbec o to, či vláda Slovenskej republiky mohla vôbec takýto dokument v demisii schváliť.
Podľa článku 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ak prezident Slovenskej republiky odvolá vládu rozhodnutím vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čo sa tak stalo, poverí ju vykonávaním jej pôsobnosti až do vymenovania novej vlády, avšak výlučne v rozsahu podľa článku 119 písm. a), b), c), a pardon, a), b), e), f), m), n), o), p) a r) výkon pôsobnosti vlády podľa článku 119 písm. m) a r) je v každom jednotlivom prípade viazaný na predchádzajúci súhlas prezidenta Slovenskej republiky. Podľa článku 119 Ústavy Slovenskej republiky vláda rozhoduje v zbore. Rozhoduje o návrhoch zákonov a nariadeniach vlády, o programe vlády a jeho plnení, o zásadných opatreniach zabezpečenia hospodárskej a sociálnej politiky, po e) o návrhu štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu, o medzinárodných zmluvách, o súlade s prenesením dojednávania medzinárodných zmlúv, o podaní návrhu na Ústavný súd a tak ďalej. Medzi inými, podľa písm. i) o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky a podľa písm. r), podľa písm. r) o ďalších otázkach, ak to ustanoví osobitný zákon.
Ako som už predtým citoval ustanovenie článku 115 ods. 3, ak teda vláda je poverená prezidentkou Slovenskej republiky, inými slovami je v demisii, niektoré z týchto kompetencií nemôže robiť vôbec a niektoré môže robiť len, teda niektoré môže robiť, niektoré nemôže robiť vôbec a niektoré môže robiť len s predchádzajúcim súhlasom prezidentky Slovenskej republiky, a to v každom jednotlivom prípade osobitne. Ak si zoberieme článok 119 písm. i), kde sa hovorí, že vláda rozhoduje v zbore o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, toto písmeno vo vymenovaných písmenách podľa článku 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nie je vymenované. To znamená, túto kompetenciu vláda nemá vôbec, ani so súhlasom prezidentky, ani bez jej súhlasu a nemôže túto kompetenciu vláda realizovať vôbec, teda o týchto otázkach, o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky vláda v demisii nemôže rozhodovať vôbec. Pokiaľ ide o písm. r), a to je, že rozhoduje o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon, tak môže rozhodovať len s predchádzajúcim súhlasom prezidentky Slovenskej republiky, a to v každom jednotlivom prípade osobitne.
Z predkladacej správy k tomuto materiálu, tak ako bol doručený Národnej rade Slovenskej republiky, ani z materiálov, ktoré boli doručené do podateľne Národnej rady Slovenskej republiky a ktoré sú zverejnené na internetovej stránke, nevyplýva na základe čoho, na základe ktorého ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky vláda tento dokument schválila a na základe čoho ho predkladá do Národnej rady. Je tam síce, že ho predkladá na základe zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky, avšak vláda v demisii musí odôvodniť schválenie takéhoto materiálu a predloženie do Národnej rady aj s ohľadom na ústavné obmedzenia, ktoré vyplývajú vláde v demisii. Toto sa z dôvodovej správy nedozvieme. Čiže nedozvieme sa ani, či vláda postupovala podľa písm. r), to znamená, že podľa toho, že môže schvaľovať v zbore alebo rozhodovať v zbore o otázkach iných alebo ďalších, ak to ustanoví zákon, alebo či teda rozhodovala podľa písm. i), a teda rozhodovala o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. Ako som citoval o písm. i), vláda nemôže rozhodovať vôbec.
Ak by sme aj pripustili, že keďže túto kompetenciu vláde určuje osobitný právny predpis, a to teda zákon o obrane Slovenskej republiky, teda že by vláda rozhodovala podľa písm. r) a mala predchádzajúci súhlas prezidentky Slovenskej republiky, ktorý však nemáme k dispozícii a nevidíme ho, tak aj tak si myslím, že to je v rozpore s ústavou. Pretože písm. i) hovorí jasne, že vláda nemôže rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. Strategický dokument, plán, ktorý má dlhodobý charakter až do roku 2035, je podľa môjho právneho názoru jednoznačne dokument, ktorý má zásadný charakter alebo tvorí zásadné otázky vnútornej a zahraničnej politiky. Písmeno r) je možné uplatniť len vtedy, ak daný dokument alebo dané rozhodovanie vlády v zbore nespĺňa predchádzajúce písmená. Už len z teórie práva vychádzajúc, že neskoršie ustanovenia vlastne dotvárajú tie predchádzajúce, tak písm. r) sa môže použiť len vtedy, keď nie je naplnené písm. i), navyše, navyše to písm. r) hovorí úplne jasne o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon. Čiže o ďalších, to znamená iných ako tie, ak nespĺňajú ani jedno z tých predchádzajúcich písmen, teda písm. a) až p). Lebo v opačnom prípade by potom aj každé predloženie zákona, ak to vyplýva vláde z nejakého osobitného zákona, muselo prejsť predchádzajúcim schválením prezidentky, čo asi takto nerozumieme a nechápeme, že na tie predchádzajúce písmená, na ktoré vláda kompetenciu má, tak ju môže robiť aj bez súhlasu prezidentky. Na tie, ktorú kompetenciu nemá, nemôže robiť vôbec a až na ďalšie, ktoré nie sú pod písm. a) až p), môže využiť písm. r), ak tak ustanovuje osobitný zákon, a potom na to potrebuje predchádzajúci súhlas prezidentky.
Tento môj názor právny a výklad viem podložiť aj právnou analýzou, ktorú robila právnická fakulta pre zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, kde hovorí, že pokiaľ ide o ďalšie otázky stanovené zákonom do pôsobnosti vlády, aj v ich prípade platí, ako to napokon aj vyplýva z formulácie textu ústavy, že konkrétny výpočet týchto otázok nie je v ústave obsiahnutý. Rozhodovanie o akýchkoľvek otázkach, ktoré vláde zveril zákon a nie priamo ústava, či už v súčasnosti platný a účinný zákon alebo zákon prijatý v budúcnosti, si tak v prípade odvolanej a dočasne poverenej vlády bude vyžadovať súhlas prezidenta. Čiže inými slovami, použiť písm. r), kde sa predkladá takýto materiál na základe osobitného zákona, je možné len v tom prípade, ak nespĺňa náležitosti alebo podmienky, kde by mohlo byť zaradené pod tie predchádzajúce písmená, teda v tomto prípade pod písm. i), pretože podľa môjho názoru ide jednoznačne o zásadnú otázku vnútornej a zahraničnej politiky.
Z tohto dôvodu si myslím, že vláda Slovenskej republiky tu prekročila zjavne svoje ústavné právomoci a rozhodla v zbore o tomto dokumente, na čo nemala ústavné oprávnenie, a teda nemôže ani tento dokument byť predložený a prerokovávaný v Národnej rade Slovenskej republiky. A keďže nebol hlasovaním vyradený z programu, ako som navrhoval na úvode schôdze, tak si dovolím požiadať pána ministra s ohľadom na to, čo som povedal, aby tento, tento materiál, materiál stiahol.
Ďakujem pekne za slovo., skončil som.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, mám dva procedurálne návrhy.
Prvý návrh. Žiadam o vyradenie tlače 1702 z programu 90. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Odôvodnenie: Vláda Slovenskej republiky schválila materiál uznesením č. 190 z roku 2023 z 19. apríla 2023. Predmetný materiál dlhodobý plán rozvoja podpory obrany štátu s výhľadom do roku 2035 je strategickým dokumentom a ako taký nepochybne predstavuje zásadnú otázku vnútornej a zahraničnej politiky. Podľa čl. 119 Ústavy Slovenskej republiky o takýchto otázkach rozhoduje vláda v zbore. Podľa čl. 115 ods. 3 ústavy však vláda v demisii o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky rozhodovať nemôže vôbec, a preto nemôže takýto dokument ani predkladať Národnej rade Slovenskej republiky a Národná rada Slovenskej republiky teda o tom ani nemôže rokovať a rozhodovať. Argument, že ide o materiál podľa písmena r), to znamená podľa osobitného zákona, je neadekvátny a nemôže byť prijatý, pretože tento sa použije len vtedy, ak nejde o predchádzajúce písmená a toto je písmeno j), kde vláda nemôže o tomto vôbec rozhodovať v zásadných otázkach o vnútornej a zahraničnej politiky. Čiže vláda o tom nemohla rozhodnúť, nemohla nám to sem predložiť a my o tom nemôžme rozhodovať.
Čiže to je prvý návrh a druhý návrh, pán predsedajúci, žiadam o vyradenie tlače 1534 z programu 90. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Predloženie návrhu... Odôvodnenie: Predloženie návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1534) je v rozpore s § 96 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, nakoľko dňa 29.03.2023 nebol schválený návrh zákona v tej istej veci (tlač 1440) a predtým nebol schválený takisto ďalší návrh zákona v tej istej veci pod tlačou 1415. Podľa, ja rozumiem, že stanovisko ústavnoprávneho výboru z dnešného dňa povedalo, že je to v poriadku, ale toto stanovisko je čisto politické a podľa doterajšieho konštantného rozhodovania ústavnoprávneho výboru doteraz vždy návrh v tej istej veci, to znamená, návrh, ktorý upravoval tie isté vzťahy, sa považoval za návrh v tej istej veci a nebol... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Poprosím pokoj!

Susko, Boris, poslanec NR SR
Pán podpredseda, chcel by som sa spýtať, zaradili sme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na skrátené legislatívne konanie. V zmysle obmedzení vlády v demisii, vyplývajúcej z čl. 115 ods. 3 a čl. 119 Ústavy Slovenskej republiky na to, aby vláda mohla predložiť návrh na skrátené legislatívne konanie, potrebuje súhlas prezidenta Slovenskej republiky. Chcem sa spýtať, či Národná rada disponuje takýmto dokumentom. Ďakujem.

Chcel by som zdôvodniť, prečo s tým vyjadrujem nesúhlas. V tejto odpovedi, ja to zostručním, nebudem to čítať celé, tá odpoveď by mala byť zverejnená, sa hovorí, že súhlas pani prezidentky Slovenskej republiky v predkladacej správe uvedený nie je, nakoľko materiál je doručený na Úrad vlády Slovenskej republiky, až následne ho predseda vlády zasiela pani prezidentke so žiadosťou o vyjadrenie súhlasu. Súhlas pani prezidentky Slovenskej republiky na webstránke rokovaní vlády ako aj v predkladacej správe nie je povinnosťou zverejňovať. No s týmto, samozrejme, nie som spokojný a ani s tým nesúhlasím a odôvodním prečo.
Vláda Slovenskej republiky, ktorej bola vyslovená nedôvera Národnou radou Slovenskej republiky a ktorá zodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky a Národná rada má kontrolnú pôsobnosť voči vláde Slovenskej republiky, má obmedzené kompetencie. Tým že bola vyslovená nedôvera vláde a bola prezidentkou Slovenskej republiky vláda odvolaná, bola poverená vykonávaním funkcií vlády až do vymenovania novej vlády, a to v obmedzenom rozsahu v intenciách a rozsahu, ktorý stanovuje Ústava Slovenskej republiky v čl. 115 ods. 3, resp. v súvislosti s čl. 119 Ústavy Slovenskej republiky. Na niektoré kompetencie vláda má, resp. niektorú pôsobnosť, kde vláda rozhoduje v zbore, má neobmedzenú pôsobnosť, niektorú pôsobnosť nemôže robiť vôbec ako napr. zásadné otázky týkajúce sa hospodárskej a sociálnej politiky, resp. vnútornej a zahraničnej politiky a niektoré kompetencie vláda rozhodovať v zbore má len s kontrasignáciou prezidentky Slovenskej republiky, a to sa týka najmä pri vymenovaní vyšších štátnych úradníkov, okrem teda samotných ministrov, ktorí už túto kompetenciu nemajú, ale vláda môže menovať ďalších významných vyšších štátnych funkcionárov na základe buď osobitného zákona, avšak takúto kompetenciu vláda má len po predchádzajúcej kontrasignácii, teda s predchádzajúcim súhlasom prezidentky Slovenskej republiky, a to v každom jednotlivom prípade samostatne. To hovorí čl. 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, kedy sa hovorí, že ak prezident odvolá vládu podľa ods. 1, rozhodnutím vyhlásením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ju poverí vykonávaním jej pôsobnosti až do vymenovania novej vlády, avšak výlučne v rozsahu čl. 119 písm. a), b), e), f), m), n), o), p) a r), pričom výkon pôsobnosti vlády podľa čl. 119 písm. m) a r) je v každom jednotlivom prípade viazaný na predchádzajú súhlas prezidenta Slovenskej republiky. V tomto prípade sa jedná najmä o písm. m).
Aj keď Národná rada Slovenskej republiky stratila svoju kontrolnú pôsobnosť v tom zmysle, že nemôže už ďalej vyslovovať, či nedôveru vláde, alebo nevysloviť dôveru vláde, keďže táto vláda je už odvolaná, už jej bola vyslovená nedôveru a bola odvolaná, napriek tomu Národná rada stále má ďalšie kontrolné právomoci voči vláde a vláda stále aj keď je v demisii, zodpovedá Národnej rade Slovenskej republiky. Legitimita vlády Slovenskej republiky je odvodená od legitimity poslancov Národnej rady, ktorí ju naďalej majú právo kontrolovať a vláda za to aj Národnej rade zodpovedá.
Tým, že súčasťou materiálov, ktoré sa predkladajú na rokovanie vlády, ktoré vláda má schvaľovať, tento dokument absentuje, tak Národná rada Slovenskej republiky nevie vykonávať svoju kontrolnú činnosť, pretože nemá vedomosť o tom a nemá ju odkiaľ vedieť, či prezidentka Slovenskej republiky pri výkone svojich právomocí rozhodovať v zbore o otázkach, kde je potrebná kontrasignácia prezidentky Slovenskej republiky, či túto pôsobnosť vykonáva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, alebo ju nevykonáva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu si myslím, že odpoveď pána premiéra v tom zmysle, že súhlas pani prezidentky na webstránke rokovaní vlády ako ich v predkladacej správe nie je povinnosťou zverejňovať, je absurdná.
Pokiaľ si zoberieme dokumenty, podľa ktorých rokuje vláda, tak je to najmä rokovací poriadok vlády Slovenskej republiky schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 512 z 13. 6. 2001, ako aj smernica na prípravu predkladania materiálu na rokovanie vlády Slovenskej republiky schválených uznesením vlády Slovenskej republiky č. 512 z 13. 6. 2001. Obidva tieto dokumenty sú však dokumenty do dobrých časov. Do dobrých časov, kedy vláda vládne v plnom rozsahu svojich právomocí, teda keď nemá obmedzenú pôsobnosť na základe poverenia prezidentky Slovenskej republiky alebo prezidenta Slovenskej republiky. Ani jeden z týchto dokumentov nereflektuje na skutočnosť, že by vláda bola v demisii a že okrem štandardných náležitostí, ktoré sú súčasťou materiálov na zasadnutie vlády, tu môže byť aj iný dokument, ktorý vyžaduje Ústava Slovenskej republiky na to, aby vláda v zbore vôbec mohla o takomto uznesení, ktorým odvoláva alebo vymenováva vyšších štátnych úradníkov, rozhodovať, a preto si myslím, že takýto dokument mal byť neoddeliteľne súčasťou materiálu, ktoré sú predkladané na vládu.
Pokiaľ sa budem opierať o samotný rokovací poriadok vlády, tak v čl. 16 - Sprístupňovanie informácií súvisiacich s rokovaním vlády - ods. 3 sa hovorí, že Úrad vlády Slovenskej republiky sprístupňuje na internete texty materiálov predložených na rokovanie vlády, stanoviská organizačných útvarov Úradu vlády Slovenskej republiky k týmto materiálom, programy rokovania vlády, prijaté uznesenia, vrátane ich príloh, ešte raz, vrátane ich príloh, záznamy z rokovaní vlády a konečné znenia materiálov schválených vládou, ak to nie je v rozpore s osobitnými predpismi. Súhlas prezidentky Slovenskej republiky s vymenovaním štátnych úradníkov alebo odvolávaním vyšších štátnych úradníkov je prílohou materiálu, o ktorom rokuje vláda, aj keď nie je súčasťou možno, tak ako sa píše v odpovedi, materiálu, ktorý sa predkladá na vládu, ale ktorým následne predseda vlády žiada prezidentku, aby vyjadrila predchádzajúci súhlas, a tento súhlas musí byť doručený vláde Slovenskej republiky pred rozhodovaním vlády o takomto uznesení. To znamená, že tento materiál nie je žiaden problém dodatočne zaradiť do materiálu, ktoré sú predkladané na vládu, pretože ten materiál musí mať vláda k dispozícii pred tým, ako začne rokovať o tomto bode programu.
Čiže ak samotný rokovací poriadok hovorí, že úrad vlády sprístupňuje na internete aj materiály vrátane ich príloh, tak tento dokument tvorí prílohu celého materiálu, pretože na základe tohto a len na základe tohto súhlasu prezidentky Slovenskej republiky vláda môže rozhodovať v zbore o týchto otázkach. Aby som pokračoval vrátených príloh, záznamy z rokovaní vlády a konečné znenia materiálov schválených vládou, ak to nie je v rozpore s osobitnými predpismi. Čiže ak to aj nie je súčasťou pôvodného návrhu materiálov, ktoré sa na vládu predkladajú, tak súčasťou konečného, konečných, konečného znenia materiálu schválených vládou, to musí byť, pretože ten súhlas prezidentky v každom jednotlivom prípade musí byť súčasťou materiálu na vládu.
Smernica na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády Slovenskej republiky, ktorú som citoval, schválená uznesením vlády č. 512/2001 hovorí v čl. 6 návrhu uznesenia vlády: "Návrh uznesenia vlády nesmie byť v rozpore s právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ani politickými záväzkami prijatými Slovenskou republikou a nesmie presahovať pôsobnosť a právomoc vlády ani toho, komu sa úlohy navrhujú," nesmie presahovať právomoc.
No pokiaľ súčasťou toho materiálu ten súhlas prezidentky nie je, tak nikto nevie ani Národná rada ako kontrolná inštitúcia nad vládou, či takýto, takéto uznesenie vlády a takéto rozhodovanie vlády v zbore prekračuje právomoc vlády alebo, alebo neprekračuje.
Takisto čl. 8 - Náležitosti vlastného materiálu - hovorí, že vlastný materiál, správa koncepcie a informácia a podobne musí byť doručený a musí pritom poskytovať presnú a komplexnú informáciu o danej problematike. A potom hovorí, že čo má obsahovať najmä. Okrem toho predkladacia správa k danému materiálu hovorí, že musí obsahovať, ak bol materiál prerokovaný v poradných orgánoch, ktorých a s akým výsledkom a v ktorých poradných orgánoch ešte má byť prerokovaný. Ak materiál bol prerokovaný vládou, sa má predložiť inému orgánu, ktorému orgánu a na aký účel, takisto musí byť súčasťou predkladacej správy.
Napriek tomu, že expressis verbis výslovne dokument s názov Súhlas prezidenta Slovenskej republiky s odvolaním alebo vymenovaním vyšších štátnych úradníkov nie je vymenovaný v ani smernici, ani v rokovacom poriadku, keďže tieto dokumenty, ako som povedal, sú vytvorené pre dobré časy, kedy vláda vládne s plnými kompetenciami, tak zo znenia aj rokovacieho poriadku vlády a zo znenia aj smernice na predkladanie materiálov a prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády, si myslím, jednoznačne vyplýva, že takýto súhlas prezidenta Slovenskej republiky, ktorý vyjadruje kontrasignáciu v zmysle ústavy na to, aby vláda vôbec mala kompetenciu rozhodovať v zbore, musí byť súčasťou materiálov, ktoré sú zverejňované na internetovej stránke, a preto považujem túto odpoveď za nepostačujúcu a za v zásade v rozpore s ústavou a s Právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka vlády, vážený pán minister, vážené pani ministerky, vážené kolegyne, kolegovia, interpeloval som predsedu vlády Slovenskej republiky s otázkou, prečo vláda v demisii, ktorá má obmedzené právomoci a ktorá na určité úkony potrebuje kontrasignáciu prezidenta Slovenskej republiky, v tomto prípade prezidentky Slovenskej republiky, tento súhlas, ktorý v zmysle Ústavy Slovenskej republiky prezidentka je povinná dať ako prechádzajúci súhlas v každom jednotlivom prípade, nie je súčasťou materiálu, ktorý schvaľuje vláda, pretože na takéto schválenie takýto súhlas vláda potrebuje. Odpoveď som dostal pod č. 7558/2003, 3558 /2003/ZP a s touto odpoveďou vyjadrujem teda nesúhlas a žiadam, aby sa Národná rada k tomuto vyjadrila hlasovaním.

Ďakujem pekne. Chcel by som upozorniť členov výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že pokračovanie schôdze výboru je dnes 12.30 h v štandardnej miestnosti rokovania. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 28. apríla tohto roku.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja si myslím, že tento návrh zákona je naozaj v tejto dobe veľmi potrebný najmä v kontexte tých snáh a pokusov zákonodarných iniciatív, ktoré smerujú k volebnej korupcii, čiže určite som za to, aby sme tento zákon podporili. A podľa môjho názoru ten, ten, takýto návrh zákona tu mal byť už dávno. Keď si pozrieme programové vyhlásenie tejto vlády, slovo transparentnosť sa tam nachádza 87-krát. Osemdesiatsedemkrát s tým, že dokonca sa tu hovorí o tom, že sa má premeniť Slovensko na transparentnú krajinu. No tak ak to zvyšky tejto vládnej koalície myslia vážne s tým, že chcú premeniť Slovensko na transparentnú krajinu, tak aj v intenciách týchto zákonodarných iniciatív, o ktorých som hovoril, by mali všetci do jedného tento návrh zákona podporiť.
Ďakujem pekne.