Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

22.10.2020 o 11:20 hod.

JUDr. PhD.

Boris Susko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 22.10.2020 11:20 - 11:20 hod.

Boris Susko
Ďakujem, chcem pripomenúť členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že 7. schôdza výboru pokračuje dnes o 13.00 hod. v miestnosti výboru č. 147 na I. poschodí tu v budove. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.10.2020 17:42 - 17:43 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, je to určité zlepšenie toho textu, ktorý tam bol doteraz, avšak stále to nerieši ten problém ako taký. Ja len chcem upozorniť vás aj všetkých kolegov, aby ste vedeli, o čom idete hlasovať.
Zoberte si situáciu, že máte kamaráta z detstva, s ktorým ste sa hrávali na ihrisku, celý život ste s ním prežili ako kamarát, ten vás zavolá na hokej do skyboxu, kde lístok stojí neviem koľko, predpokladám, viac ako 200 eur, a v zásade ste prijali neoprávnenú výhodu a budete môcť byť súdený za trestný čin. Pretože tu sa nehovorí, že, že ste boli tým ovplyvnený, ale že to môže v nejakom prípade vás ovplyvniť. Hej, čiže tam nemusí byť preukázaná príčinná súvislosť s tým. Považujem to za úplne, ako tak, tak neurčité a nejasné, že to môže byť čokoľvek, hej. A myslím si, že to je teda nad rámec toho, čo je cieľom a účelom tejto právnej úpravy. A teda neviem si predstaviť, že by sme toto zapisovali do registra darov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.10.2020 16:09 - 16:10 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec Dostál, veď práve ste to sám povedali, že môžu to byť zmeny; však ja netvrdím, že tam nemôžu byť, nemôže sa novelizovať ďalších iks článkov, samozrejme, že sa môže, ale sám ste povedali, že hovoria legislatívne pravidlá, že majú byť súvisiace s prerokovanou vecou. Áno, Trestný zákon je súvisiaci s prerokovanou vecou v tých iných veciach, ktoré rieši, ale zrovna v tomto teda súvisiaci nie je. A ja si nemyslím, alebo ja si to nevykladám tak, že keď je otvorený Trestný zákon ako článok k nejakému inému zákonu, kde sa novelizujú súvisiace veci, že sa tam môže nabáchať hocičo, aj čo nesúvisí s predkladanou vecou. Čiže nestotožňujem sa s tým názorom, že sa môže, ak je otvorený ten článok k nejakému zákonu, že sa v ňom môže novelizovať hocičo. S tým teda nemôžem ja súhlasiť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.10.2020 15:55 - 16:05 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, bavíme sa tu o návrhu zákona o zaistení majetku, ktorý rieši, tak ako povedali moji predrečníci, zásadným spôsobom, nejakým spôsobom nakladanie s majetkom na zabránenie prípadného prevodu alebo ďalšieho nakladania s majetkom, ak je podozrenie z toho, že mohol byť nejak spáchaný trestný čin, respektíve iné takéto konanie. Ja by som v tejto súvislosti chcel len upozorniť na § 17, ktorý hovorí o nakladaní s takto, s takto zaisteným majetkom.
Totižto, ako to už bolo povedané, zriaďuje sa úrad, ktorý bude vykonávať správu zaisteného majetku. Ten úrad bude mať aj určité personálne zabezpečenie, ktoré však z hľadiska toho, ako je to v dôvodovej správe, ako som to spomínal už v prvom čítaní, nebude disponovať dostatočnými kapacitami na to, aby mohol sám spravovať zaistený majetok. Preto zákon predpokladá, že správu zaisteného majetku zverí do rúk komerčných subjektov, čiže zásadne ide o biznis pre komerčné subjekty, pre správcov alebo iné právnické osoby, ktoré budú spravovať takýto cudzí majetok.
No a tu podľa mňa je kritický moment, ktorý hovorí o tom, že podľa § 17 ods. 2, kedy je možné takýto zaistený majetok predať bez súhlasu dotknutej osoby okrem nehnuteľností, bytových a nebytových priestorov. A sú tu vymenované, vymenované v zásade tri možnosti, kedy tak môže urobiť.
Tá prvá možnosť je, pokiaľ zaistený majetok podľahne rýchlej skaze alebo inej ťažko odvrátiteľnej škode. Čo je pochopiteľné a s týmto nemám ja až taký problém.
Ale tie ďalšie dve podmienky, a to je, ak zaistený majetok bude rýchlo strácať na hodnote alebo so správou zaisteného majetku budú dlhodobo spojené neprimerané náklady v pomere k hodnote zaisteného majetku, je v zásade podľa nášho názoru neoprávnený zásah do vlastníckeho práva pred, samozrejme, bavíme sa o tom, že to ide o konanie pred rozhodnutím o veci samej. To znamená pred tým, ako bude rozhodnutie či už v trestnom konaní, alebo v inom konaní. A vyplýva tu z toho veľké riziko spôsobenia škody a náhradnej a náhrady škody štátom, kde teda štát bude, bude zodpovedný za takúto náhradu škody, čo však v inom ustanovení zákona sa limituje tým, že ak takýto, takýto správca majetku neurobil všetky úkony, ktoré boli nevyhnutné na to, aby zabezpečil ten majetok, že v zásade sa z toho vie vyviniť.
No a tu naozaj máme za to, že dané ustanovenie výrazne zasahuje do vlastníckeho práva čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a môže viesť naozaj k neprimeraným opatreniam. To, že majetok rýchlo stráca na hodnote, je veľmi ťažko definovateľné a posúdenie bude predmetom subjektívneho názoru, a to subjektívneho názoru komerčného subjektu, v tomto prípade už ani nie štátu alebo úradu, pretože ak úrad zverí správu tohto zaisteného majetku do rúk súkromnej osoby, tak, podnikateľa, tak to bude na jeho, na jeho zvážení. Čiže máme za to, že je tu pochybnosť o tom, či je toto ústavne komfortné, aby sa mohol takto predať majetok na základe len subjektívneho posúdenia, že majetok rýchlo stráca na hodnote.
Pokiaľ ide o ďalšie veci, ktoré by som chcel upozorniť, tak je to, je to novelizácia ďalších článkov, článkov tohto návrhu zákona, ktoré podľa môjho názoru a podľa nášho názoru kolegov v strane považujeme za nie súvisiace s predmetným návrhom zákona.
Zákon o rokovacom poriadku hovorí, že v rámci novelizácie zákona môžu byť novelizované iné zákony, to znamená rôznymi článkami ďalšími v tomto návrhu zákona, iné zákony vtedy, ak súvisia s prejednávanou vecou. To znamená, ak súvisia s prejednávaným návrhom zákona. No máme tu Trestný zákon, kde sa dopĺňajú nové skutkové podstaty trestných činov, ktoré sa ja pýtam, že akým spôsobom súvisia s prejednávaným, vecne, s prejednávaným zákonom o zaistení majetku. Mám za to, že s ním vôbec nesúvisia.
Ja viem, bol tu použitý ten argument, no veď ale máme otvorený Trestný zákon. Áno, máme otvorený Trestný zákon, ale máme ho otvorený v súvislosti so zákonom o zaisťovaní majetku. Ale to neznamená, že je v súlade s rokovacím poriadkom, ak sa v tomto zákone, Trestnom, ktorý ako článok neviem ktorý v tomto zákone, ak sa v ňom dopĺňajú veci, ktoré vôbec nesúvisia s tým základným zákonom, o ktorom rokujeme, a to je zákon o zaisťovaní majetku. No a mám za to, že práve spomínané už aj mojimi predrečníkmi trestné činy, či už prikrmovania, alebo ohýbania práva nesúvisia so zákonom o zaisťovaní majetku, a teda že sú doplnené z tohto pohľadu takýmto spôsobom ako prílepok tohto zákona v rozpore s rokovacím poriadkom.
A preto podávam procedurálny návrh, respektíve návrh na to, aby sme vrátili návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie s tým, aby vypustil tieto ustanovenia z tohto. A ak chce navrhovateľka, tak, samozrejme, je tu štandardný legislatívny proces, ktorým to môže, môže dať samostatne so zmenou Trestného zákona.
Pokiaľ ide o samotné tieto dve skutkové podstaty trestných činov, tak takisto tu máme určité pochybnosti. Pokiaľ ide o trestný čin prikrmovania, tak keď si pozriete nie samotné, tú skutkovú podstatu, ale definíciu toho, čo to je, čo sa považuje za nenáležitú výhodu na účely tohto zákona, tak keď si to naozaj podrobne prečítate a podrobne si to zanalyzujete, toto ustanovenie, tak prídete k záveru, že to je veľmi neurčitá formulácia. Totižto ak je niečo spôsobilé ovplyvniť, neznamená to automaticky, že verejný činiteľ bol aj takýmto konaním ovplyvnený. A pokiaľ sa teda bavíme, máme tu o tomto trestnom čine, tak je to v zásade len subskupina trestného činu úplatku, čiže my ho vôbec nepotrebujeme, pokiaľ by naša aplikačná prax naozaj začala dôsledne uplatňovať existujúce skutkové podstaty trestných činov, tak pokojne môže na tento, na tieto skutky aplikovať aj súčasné znenie trestného činu úplatku, a pričom pri takomto trestnom čine ani nie je toto obmedzené žiadnou, žiadnou hranicou nejakej oceniteľnej sumy v peniazoch.
Pokiaľ ide o ohýbanie práva, tento inštitút sa navrhuje a je prevzatý z nemeckého právneho poriadku. Treba povedať jedným dychom, že v nemeckom právnom poriadku neexistuje trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa. V zásade každý štát má nejakým spôsobom upravené takéto konanie, kde by bolo možné postihovať nejakým spôsobom svojvôľu pri rozhodovaní. Niektorí to majú tak, ako sa to tu navrhuje, v rámci ohýbania práva, niektorí to majú tak, ako sme to mali my doteraz zavedené v Trestnom zákone, vo forme zneužitia právomoci verejného činiteľa. Neviem o tom, že by niektorá krajiny mala súbežne takto upravené obidva, obidve skutkové podstaty, pretože tieto sa prelínajú a nie je úplne zjavné a jasné, ktorý sa kedy má použiť.
Pokiaľ si zoberieme ústavnú judikatúru nemeckého spolkového súdu a nemeckého ústavného súdu, tak táto vykladá v nemeckom právnom poriadku ohýbanie práva veľmi reštriktívne a v zásade sudca je zodpovedný za zneužitie práva, iba ak sa úmyselne a závažne odchyľuje od zákona a práva. Pri našom, pri našej formulácii, ktorá je navrhovaná, svojvoľné uplatňovanie práva v praxi môže zahŕňať aj rozhodovanie, ktoré je v zjavnom rozpore so zákonom a s právom; nevylučujem; ale táto formulácia môže byť interpretovaná aj veľmi, oveľa širšie. A to oveľa širšie je až bezhranične široko, pretože nie je jasné úplne, čo je definované ako svojvôľa. Čiže z tohto pohľadu by si táto právna úprava zaslúžila naozaj precíznejšie formulovanie, tak, aby sme sa vyhli aplikačným problémom pri uplatňovaní a možnosti zneužitia uplatňovania tohto inštitútu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.10.2020 15:12 - 15:14 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán poslanec Baránik, musím povedať, že v úvode svojho príspevku v rozprave ste sám si charakterizovali celý vlastný príspevok, a to je slovom demagógia. Povedali ste, že stav justície spôsobenej tajnou voľbou, že to je, že terajší stav justície je spôsobený tajnou voľbou. No tak prepáčte, ale to je ako absolútna demagógia. Pokiaľ ide o verejnú aj tajnú voľbu, môžem vám dokladovať množstvo odborných článkov, ktoré sa zaoberajú touto témou a zaoberajú sa proporcionalitou transparentnosti a verejnej kontroly a na druhej strane práv osôb, ktoré sú volené a ktorí sú voliteľní, z hľadiska toho, či môžu byť následne postihovaní za to, ako volili, respektíve či môžu si žiadať nejakú výhodu za to, ako a koho volili. A tu je treba nájsť tú rovnováhu a vyváženosť a zaoberať sa tým, ktorá z týchto volieb – či verejná, alebo tajná – má tú väčšiu váhu z hľadiska práve týchto princípov, ktoré som hovoril. A z hľadiska demokratických princípov a demokratického zriadenia väčšina odborných článkov sa prikláňa práve k tomu, že tajnosť voľby v otázkach personálnych je lepšia a je demokratickejšia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.10.2020 14:54 - 14:55 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Fico, chcel by som zdôrazniť jednu vec, čo ste povedali ohľadom presunu kompetencie riešiť disciplinárne konania na Najvyššom správnom súde. Doteraz túto kompetenciu nominovať členov disciplinárnych senátov má Súdna rada, pričom je paradoxné, že keď si prečítame dôvodovú správu k tomuto návrhu novely ústavy, tak sa tu hovorí, že vláda Slovenskej republiky vníma Súdnu radu ako dôležitý ústavný orgán verejnej kontroly súdnictva a sudcovskej legitimity zodpovedajúci za transparentnosť a dôveryhodnosť súdnictva, ktorý by mal disponovať právomocami, opakujem, ktorý by mal disponovať právomocami smerujúcimi k výkonu dohľadu nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti a nad riadnym výkonom sudcovskej funkcie. Napriek tomuto konštatovaniu, čo je, myslím si, úplne jasné v dôvodovej správe, sa odoberajú kompetencie Súdnej rade a presúvajú sa na Najvyšší správny súd. A myslím si, že tá motivácia je úplne jasná a úplne presne ste ju pomenovali.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.10.2020 14:37 - 14:38 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, jako, Dostál, nespochybňujem to, že by bolo možno lepšie, aby Ústavný súd nemal rovnako volených sudcov, respektíve na rovnaký čas, v rovnakom časovom, v časovej osi. S týmto sa, s tým sa dá súhlasiť. Ale nesúhlasím s tým modelom, ktorým sa to má zabezpečiť. Ako vedel by som si predstaviť, ak by v nejakom čase sa volili sudcovia nie na dvanásťročné, ale šesťročné obdobie. Ale pri jednej voľbe, tak ako je nastavený ten mechanizmus, voliť sudcov aj na dvanásť, aj na šesť rokov podľa toho, koľko získajú počtu hlasov, resp. žrebom, tak považujem za rozpor so základným ústavným princípom na rovnaký prístup k volenej funkcie. Takže to sme sa trošku asi nepochopili.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.10.2020 14:24 - 14:26 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem, ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda.
No, pán poslanec Baránik, ťažko na toto nejakým spôsobom reagovať, lebo neviem, či teda ste mali pocit, že nejakým spôsobom bojujem. Ja som povedal, že chcem poukázať na niektoré pochybnosti, ktoré máme a ktoré sú, sa stotožňujeme so stanoviskom sudcov Slovenska, a to nielen jedného samosprávneho združenia, ale vo veľa tých veciach, ktoré som povedal, aj s druhým združením sudcov Slovenska, čiže s obidvomi samosprávnymi organizáciami, pokiaľ teda mám správne informácie. A nebol to boj, ale bolo to vyjadrenie pochybností a v prvom čítaní návrh na to, aby sme o týchto veciach mohli v druhom čítaní diskutovať.
Ja som nespochybnil to, že je potrebné tu nejakým spôsobom reformu justície zaviesť, ale spochybnil som niektoré konkrétne návrhy, ktoré v tomto návrhu ústavy sú, ktoré si myslím, že sú na diskusiu a sú také, ktoré si vyžadujú naozaj odbornú diskusiu a posúdenie, že či nie sú v rozpore so základnými princípmi demokratického štátu.
A pokiaľ ide o materiálne jadro ústavy, ak teda ste ma dobre počúvali, ja som sa neodvolával na žiaden konkrétny, konkrétne rozhodnutie Ústavného súdu, ale odvolával som sa najmä na rozhodnutia či už ústavných súdov iných krajín, a najmä na názory právnych odborníkov z právnej teórie a praxe, ktorí takýmto spôsobom materiálne jadro ústavy uznávajú, najmä pokiaľ sa týka základných ľudských práv a slobôd. A to je, myslím si, nespochybniteľné.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.10.2020 14:08 - 14:21 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, chcel by som sa vyjadriť veľmi v krátkosti k tomuto návrhu zmeny ústavy. Sme v prvom čítaní, čiže skúsim sa venovať len takým niektorým kľúčovým otázkam, ktoré, ktoré si myslím, že stoja za to, aby sme o nich potom ďalej diskutovali, či už tu v prvom čítaní, alebo potom v priebehu, v priebehu druhého čítania.
Samozrejme, že táto zmena ústavy zavádza niektoré inštitúty, ktoré sú aj súčasťou programového vyhlásenia vlády, ako je teda zriadenie Najvyššieho správneho súdu, na čo môžeme mať, samozrejme, odlišný názor, ale nedá sa vo vzťahu k tomu nejakým spôsobom asi právne namietať a argumentovať proti, takže k tomuto sa, k tomuto sa priamo vyjadrovať nebudem.
Čo by som chcel zdôrazniť alebo čo by som chcel vypichnúť k tomuto návrhu, je to, že vo veľa veciach s týmto návrhom – na rozdiel od toho, ako to je prezentované vo verejnosti – nesúhlasia ani samotní sudcovia a samotné sudcovské stavovské organizácie. A s niektorými z týchto, z týchto argumentov, ktoré tieto sudcovské organizácie namietajú, sa my ako klub stotožňujeme a tu by som chcel niektoré z týchto argumentov možno zdôrazniť a odôvodniť.
Máme totiž pochybnosti, že či tieto rozsiahle zmeny vo všetkých svojich bodoch, ja nehovorím, že vo všetkých, ale či vo všetkých svojich bodoch smerujú len k samotnej očiste justície, alebo či smerujú aj k neprípustnému podriaďovaniu súdnictva zákonodarnej a výkonnej moci, lebo podľa nášho názoru je tu obava alebo pochybnosť o tom, že by sa mohol porušovať najmä princíp deľby moci a neodňateľné a nezrušiteľné právo občanov na súdnu ochranu len nezávislým a nestranným súdom, prípadne princípy nezávislosti súdnictva a sudcov ako takých, resp. právnej istoty a ústavou garantovaného práva na prístup k verejnej funkcii výlučne len za rovnakých podmienok.
Treba povedať, že aj zákonodarná moc má svoje limity pre zákonodarnú činnosť a nie je možné ho z tejto, z týchto limitov ani zákonodarnú moc vylúčiť. To znamená, že nemôžme my ani z hľadiska ústavného, ústavného zákona alebo zmeny ústavy prijať, prijať čokoľvek, čo odporuje nejakým základným a zásadným princípom v demokratickom zriadení.
Čiže, aby som sa dostal k tým konkrétnym veciam, v prvom rade ja sa nestotožňujem s tým, že by sme mali obmedziť právo preskúmavať prípadnú protiústavnosť ústavného zákona s ústavou. Sú tu rôzne teoretické alebo teda názory právnych teoretikov, ale aj rozhodnutia ústavných súdov, ktoré, viacerých krajín, ktoré hovoria o tzv. materiálnom jadre ústavy, ktoré je tvorené základnými právami a slobodami občanov, ktoré sú neodňateľné a nezrušiteľné. Nevyhnutnosť ochrany tohto materiálneho jadra ústavy Ústavným súdom i pred ústavnými zákonmi vyplýva z viacerých rozhodnutí Ústavného súdu. Máme za to, že by mal byť niekto, kto by mohol preskúmať protiústavný zásah do materiálneho jadra ústavy, napr. ak by išlo do, zásah do základných ľudských práv a slobôd alebo niektorých iných základných princípov demokratického zriadenia. Čiže z tohto pohľadu si myslíme, že tu má byť nejaký takýto kontrolný mechanizmus, a tým kontrolným mechanizmom je práve, práve Ústavný súd, ktorý by mal mať možnosť toto, toto rozhodovať, pretože inak by schválením takejto zmeny sa vytvorilo ústavné oprávnenie pre ktorúkoľvek ústavnú parlamentnú väčšinu absolútne a svojvoľne, resp. neobmedzene obmedzovať až likvidovať neodňateľné a nezrušiteľné základné práva a slobody občanov. Čo v zásade sa dá povedať, že je ignorovaním zásadnej právnej skutočnosti, že ťažiskom ústavného systému je jednotlivec a jeho sloboda, do ktorej nemožno arbitrárne zasahovať, a súčasne i ústavné princípy materiálneho právneho štátu, a to konštatuje i Združenie sudcov Slovenska.
Ďalšia vec, ktorú, ktorou, alebo o ktorej máme pochybnosť, či je správna, je zrušenie súhlasu vzatia sudcu alebo generálneho prokurátora do väzby. Totižto ja chápem, že sú tu určité obavy, alebo sú, ako tu už bolo naznačené predtým z hľadiska, vo vystúpení pána podpredsedu, z hľadiska preskúmavania majetkových pomerov sudcov a tých skutočností, ktoré sa tu udiali, že je tu možno dôvod na takéto nejaké obmedzenie, len treba si povedať, že, že čo toto obmedzenie alebo čo sa sledovalo pri zavedení súhlasu vzatím do väzby. Obsahovo sa tým zabezpečuje rešpektovanie funkčnej trestnoprávnej imunity sudcov za rozhodovanie, ktoré je jednou z tzv. osobných záruk nezávislosti sudcu, pričom jeho porušovanie je aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ohrozením nezávislého súdnictva. To konštatuje aj Združenie sudcov Slovenska, pričom si treba uvedomiť, že súhlas na vzatie do väzby nič nehovorí o tom, že sudca nemôže byť trestne stíhateľný. Je to len súhlas so vzatím do väzby a je to práve z takého dôvodu, aby nemohlo dôjsť k zasahovaniu výkonnej moci do sudcovskej nezávislosti a v konečnom dôsledku k právu občana na spravodlivý súdny proces.
Čiže z tohto pohľadu máme pochybnosti, že či naozaj je potrebné takéto opatrenie v novele ústavy zakotviť, lebo nevidíme v tom, v tom žiaden relevantný účel, keďže tak či tak je možné sudcu trestne stíhať. Tuná hovoríme len o súhlase vzatia do väzby. To vôbec nesúvisí s tým, že by sudcu nebolo možné, možné trestne stíhať.
Ďalšia oblasť, ktorú, ktorú by som chcel zdôrazniť, je postavenie Súdnej rady ako autonómneho a nie nezávislého ústavného orgánu. Súdna rada doteraz mala plniť justi; teda mala plniť najvyššiu nezávislú autoritu vo vzťahu k súdnej moci. Takýmto, takouto zmenou postavenia Súdnej rady sa vlastne zmení aj jej funkcia a bude plniť justičnú politiku vlády a parlamentu, čo si myslíme, že zasahuje do systému trojdelenia moci. V našom právnom systéme máme trojdelenie, systém deľby moci v tom, že tu máme zákonodarnú moc, výkonnú moc a súdnu moc. Tieto moci by si vzájomne nemali, nemali do svojich funkcií zasahovať, resp. mal by byť nastavený ten mechanizmus kontroly váh a tá brzda protiváh. A z toho princípu si myslím, že takýto zásah do postavenia samotnej Súdnej rady je porušením práve takéhoto princípu delenia štátnej moci a narušenie toho princípu bŕzd a protiváh.
Ďalej, pokiaľ ide o reformu súdnej mapy, samozrejme, dá sa súhlasiť s tým alebo je to, je to legitímna požiadavka na zmenu súdnej mapy a pokiaľ ja viem, tak na súdoch prebieha už projekt dlhodobejšie, ktorý má túto reformu súdnej mapy riešiť. Na druhej strane práve tá úprava toho, že by malo dôjsť aj k novému prerozdeľovaniu sudcov v rámci tejto súdnej mapy bez nejakých konkrétnych princípov, predstavy o tom, ako to bude fungovať, tak máme pochybnosť, či tu bude možné prekladať sudcov z vyššieho stupňa súdu na nižší stupeň súdu, respektíve mimo miesta bydliska a tak ďalej. Čiže to je tiež otázka na konci dňa tohoto celého procesu, otázka na právo na zákonného sudcu, práva tých sudcov na to, ako boli zvolení, kde boli zvolení a tak ďalej. Čiže tuná máme pochybnosti, že akým spôsobom toto bude prebiehať, a to by sme chceli počuť od pani ministerky, ako si, ako si toto predstavuje.
Ďalšia vec je zmena textu ústavy, ktorá upravuje, že rozhodovanie, za rozhodovanie nemožno sudcu stíhať, a to ani po zániku funkcie, zúžením tohto na neprípustnosť stíhania sudcu len za právny názor vyjadrený pri rozhodovaní, považujeme za zásadný problém celej tejto novely, pretože imunita sudcu je zvláštne oprávnenie považované za jednu zo základných záruk sudcovskej nezávislosti, ktorá zase, opäť súvisí s deľbou štátnej moci, kde by nemala výkonná moc zasahovať do sudcovskej moci a je to v zásade porušenie osobných záruk nezávislosti sudcu a nezávislosti súdu ako takého a v konečnom dôsledku zase aj práva občana na nezávislý súdny proces. A k tomuto máme aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.
Ďalšia otázka, ktorú, ktorú by som chcel zvýrazniť, je otázka voľby sudcov Ústavného súdu. Navrhuje sa tu nejakým spôsobom delená duálna voľba sudcov Ústavného súdu z hľadiska ich funkčného obdobia, pokiaľ by došlo k voľbe viacerých, myslím, ako šiestich, pani ministerka? Viacerých sudcov Ústavného súdu jednou, jednou vládnou mocou, jedným parlamentom. Po posledných voľbách na Ústavný súd, myslím si, že v najbližších rokoch, a to, myslím, najbližších desať až dvadsať rokov takéto niečo, pokiaľ som správne počítal, nehrozí.
Na druhej strane si myslím, že takýto princíp je diskriminačný vo vzťahu k týmto kandidátom a znemožňuje za rovnakých podmienok prístup k voleným funkciám jednotlivých funkcionárov. Totižto navrhuje sa taká zmena, ktorá by, taký mechanizmus, ktorý by umožňoval pri voľbe sudcov tých, ktorí získali najväčší počet hlasov, voliť na dvanásť rokov, a tých, ktorí získajú menší počet hlasov, voliť na šesť rokov, pričom ak budú mať sudcovia zhodný počet hlasov v tom počte ďalších šesť, tak sa bude žrebovať žrebom. Tak? (Rečník sa obrátil na navrhovateľku.) Správne som to, myslím, pochopil, a toto si myslím, že je naozaj problém ústavný na právo za rovnakých podmienok k prístupu k volenej, k volenej funkcii.
Čiže toľko k úvodu k tomuto návrhu ústavy. S tými ostatnými ustanoveniami, o tých sa dá diskutovať, s tým nejakým spôsobom, to teraz nechcem ďalej, ďalej prezentovať, k tomu sa budeme vyjadrovať potom v druhom čítaní, ale z hľadiska prvého čítania a filozofie zákona zatiaľ toľko.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.10.2020 11:55 - 11:56 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, no, ja nemôžem úplne súhlasiť so všetkým, čo ste povedali, pretože ako sa už ľudovo hovorí, nehádžme všetkých do jedného vreca. Samozrejme, pochybenia niektorých jednotlivcov sú nespochybniteľné, ale tým nemôžme povedať, že všetci sudcovia sú skorumpovaní alebo všetci sudcovia, sudcovia sú zlí. S týmto by ste asi ani vy nesúhlasili, s takýmto, s takýmto konštatovaním. Čiže určite nejakú reformu urobiť treba. Otázka je, že či táto reforma je nastavená vo všetkých svojich bodoch správne; k tomu sa ešte pokúsim neskôr vyjadriť.
A pokiaľ sa týka toho, čo ste povedali ohľadom preverenia majetkových pomerov sudcov, áno. Na druhej strane nemôžte sa tváriť, že ste teraz objavili Ameriku a že idete urobiť niečo, čo sa tu predtým nesnažilo spraviť. Ak si spomeniete na volebné obdobie 2012 – ´16, tak my sme prijali zákon, ktorý riešil preverenie majetkových pomerov sudcov. Žiaľbohu, dopadol na Ústavnom súde tak, ako dopadol, ale tie, ten pokus na práve túto otázku, ktorú ste zvýraznili ako najpodstatnejšiu, sme sa už pokúšali zaviesť v rokoch 2012 až ´16.
Ďakujem.
Skryt prepis