Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

28.4.2020 o 15:36 hod.

JUDr. PhD.

Boris Susko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 28.4.2020 15:36 - 15:46 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vo svojom vystúpení k programovému vyhláseniu vlády by som sa chcel venovať len vybraným častiam vzhľadom na čas, avšak nedá mi povedať aj ako k celku, že tento dokument je zjavne nesúrodý a chýbajú mu akékoľvek merateľné ukazovatele, na základe ktorých by sa dalo odpočtovať plnenie tohto programu, ako aj na mnohých miestach uvádzaná konštrukcia, že vláda zváži, z čoho len ťažko možno usúdiť, aký má vláda zámer.
Ale poďme konkrétne k niektorým vybraným bodom prvej a druhej časti a potom, pokiaľ čas dovolí, aj k časti životného prostredia.
Boj proti korupcii je, samozrejme, legitímny cieľ tejto vlády. Avšak obávam sa, že opatrenia a nástroje, ktoré vláda v programovom vyhlásení navrhuje za týmto cieľom, nevyriešia tento problém, naopak, vytvárajú politizáciu jednotlivých inštitútov, resp. možnosti ešte väčšieho zneužitia. Poviem napríklad ktoré.
„Vláda chce odpolitizovať proces kontroly majetku verejných funkcionárov, vláda Slovenskej republiky zriadi nezávislú inštitúciu, ktorá bude mať na starosti etiku verejných funkcionárov, konflikt záujmov a kontrolu majetkových priznaní.“ Nie je však jasné, kto a akým spôsobom bude kreovať takúto nezávislú inštitúciu. Vláda? Teda vládnuca strana, resp. koalícia bez zastúpenia opozície?
Toto vyvoláva oprávnené obavy, že takto kreovaná inštitúcia môže byť práve nástrojom na šikanu opozície, resp. na samotnú politizáciu. Terajšia úprava je podľa môjho názoru dostatočná a transparentná prostredníctvom výboru Národnej rady Slovenskej republiky, kde sú reprezentatívne zastúpené všetky strany vládnej moci, ako aj opozície, a takýto orgán je výsledkom moci pochádzajúcej z demokratických parlamentných volieb. Vytváranie kvázi nezávislých inštitúcií vyvoláva pochybnosti o účele takého opatrenia a sú to veľmi nebezpečné precedensy. Nie je tu ani zmienka o tom, ako si vláda predstavuje zabezpečenie nezávislosti takejto inštitúcie. Okrem samotného nominovania a personálneho obsadenia sú to nejasné otázky financovania, odmeňovania, kompetencií a tak ďalej.
Ďalej. „Vláda zavedie funkčný mechanizmus hmotnej zodpovednosti a trestania pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami.“ Čo je to funkčný mechanizmus hmotnej zodpovednosti? Toto je veľmi populárna fráza, ktorá sa objavila ako volebné heslo mnohých kandidujúcich strán v ostatných parlamentných voľbách, avšak doposiaľ nikto presne nepovedal, čo konkrétne si pod týmto predstavuje. Štatutári pôsobiaci v exekutívnych funkciách denne rozhodujú o mnohých otázkach častokrát len na základe odporúčaní úradníkov, nemajú šancu v tak širokých rezortoch byť odborníkmi vo všetkých oblastiach, teda rozhodujú sa politicky na základe odporúčaní a za to nesú aj politickú zodpovednosť. Ak by však mali zodpovedať hmotnoprávne za všetky rozhodnutia, obávam sa, že to bude mať skôr opačný efekt a štatutári nebudú chcieť v ťažkých veciach rozhodovať a budú tieto veci odsúvať. Alebo potom to asi všetci urobia tak ako pán premiér a rozdelia si bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a všetko prepíšu pani manželke a v takom prípade by on totiž nemal čím hmotne zodpovedať.
Ďalšie heslo programového vyhlásenia vlády je odborníci namiesto „našich ľudí“ do štátnych podnikov. „Vláda Slovenskej republiky zavedie transparentný výberový proces tak, aby boli do funkcie zástupcov štátu vyberaní ľudia napĺňajúci tie najlepšie odborné a osobnostné predpoklady.“
Toto snáď ani netreba komentovať vo svetle, ako svedkami práve v týchto dňoch, ako sa obsadzujú jednotlivé miesta, napr. v NDS, SEPS, v Hlavnom banskom úrade, na niektorých ministerstvách a ďalších bez akéhokoľvek výberového konania ľuďmi, ktorí sú politicky doporučení, čiže realita je presne naopak, ako sú vznešené ciele tohto programového vyhlásenia vlády.
„Vláda Slovenskej republiky zabezpečí pravidelné informovanie občanov Slovenskej republiky prostredníctvom doručovania bezplatných informačných novín do domácností, ktoré budú obsahovať odpočet činnosti jednotlivých ministerstiev.“
Čo to znamená? Znamená to, že vláda si za peniaze daňových poplatníkov ide robiť tlačový PR. A nebude to stáť málo. To už naozaj nestačí objektívne spravodajstvo verejnoprávnych médií? Myslím si, že toto nepotrebuje ďalší komentár.
Ďalej niekoľko otázok k justícii, k voľbe členov Súdnej rady sudcami na regionálnom princípe.
„Podstatnou otázkou pri regionálnom princípe volieb členov Súdnej rady sudcami je to, že každý sudca v Slovenskej republike má v zmysle ústavy právo voliť ktoréhokoľvek z deviatich členov Súdnej rady volených sudcami, a nielen jedného z jeho obvodu.“ Ide o rovnosť volebného práva, ktoré je garantované ústavou, a je na zamyslenie, či je lepšie, aby každý sudca mohol voliť z celého územia Slovenskej republiky a zvoliť povedzme dvoch sudcov z toho istého kraja, alebo čisto len jedného z daného regiónu, pričom si treba uvedomiť, že tieto regióny nie sú proporcionálne z hľadiska zastúpenia jednotlivých sudcov.
Nominovanie členov Súdnej rady vládou, parlamentom a prezidentom: len nesudcov. Toto je otázka, o ktorej sa už veľa rozprávalo. Navrhovaná úprava by podľa nášho názoru zakotvila jednak porušenie základného práva každého na prístup k inej verejnej funkcii za rovnakých podmienok, čím by zároveň došlo k diskriminácii sudcov, ktorí by spĺňali predpoklady členstva v Súdnej rade. Uvedené by malo vplyv na nezávislosť justície od vlády, parlamentu a prezidenta. Teda išlo by o zásah do zásadného princípu trojdelenia štát..., trojdelenia moci. Okrem toho teda môžme krásne sledovať aj, ako vláda si plní tieto svoje vznešené ciele z hľadiska nominovaní svojich kandidátov, či už v parlamente, alebo vládou, kde nominovala troch sudcov práve v tomto období. Ale o tom sme už porozprávali dosť.
No a posledné v tejto oblasti, ktoré mi čas dovolí, je povedať niečo o zrušení imunity sudcov za rozhodovanie. Toto je otvorenie Pandorinej skrinky. Ide o zásah do garancie nezávislosti funkcie sudcu pri jeho rozhodovaní, a teda porušenie samotnej nezávislosti súdu. Európsky súd pre ľudské práva opakovane konštatoval, že imunita sudcov pri rozhodovaní je dôležitou garanciou nezávislosti súdnictva. V prípade, že sudca vydá svojvoľné rozhodnutie, je aj za súčasnej právnej úpravy postihnuteľný v disciplinárnom konaní. Ak sa sudca pri rozhodovaní dopustí trestnej činnosti, napr. korupčným správaním, na jeho postih sú taktiež v súčasnosti dostatočné nástroje postihu v rámci trestného konania.
Podľa môjho názoru nie je možné ani účelné kvôli pochybeniam jednotlivcov búrať základné princípy demokracie a delenia moci medzi súdnu, výkonnú a zákonodarnú moc. A takto by som mohol pokračovať ďalej v tejto časti, či už sa jedná o rozširovanie použitia odpočúvania, teda informačno-technických prostriedkov, resp. vláda sa zasadí o to, aby podnikateľské subjekty pri svojvoľnom nezaplatení faktúry páchali trestný čin, čo, si myslím, že je úplne v rozpore so zásadou ultima ratio v trestnom práve.
Ale dovoľte mi, aby som ešte povedal niečo k téme životného prostredia, keďže som v predchádzajúcom volebnom období zastával funkciu štátneho tajomníka na ministerstve životného prostredia. A musím povedať, že na to, že všetky strany deklarovali v predvolebnej kampani, že ochrana životného prostredia je pre, pre ne najvyššia priorita, tak tejto časti vláda zo 121 strán venovala až šesť aj štvrť strany. Z toho treba povedať, že je cca 90 % pokračovanie pokračovanie v tom, čo začala naša, predchádzajúca vláda, alebo sú tu veci, ktoré už boli zrealizované alebo sú v realizácii ešte na základe rozhodnutia predchádzajúcej vlády.
Napríklad vláda sa hlási k záväzku Parížskej klimatickej dohody, k Agende 2030, k Stratégii environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 a iných nadväzujúcich sektorových stratégií. To sú všetko dokumenty, ktoré boli prijaté za predchádzajúcej vlády. Okrem toho vláda v programovom vyhlásení vlády hovorí, že bude preferovaná nízka emisná forma dopravy. Navrhujeme možnosť, aby obce mohli spoplatniť viac osobných automobilov do centier. Už dávno je zavedená možnosť, aby si obce VZN-kom stanovili nízkoemisné zóny, kde môžu regulovať dopravu. Progresívne zvyšovanie zákonného poplatku za skládkovanie odpadov v miere, ktorá bude jednoznačne motivovať všetkých producentov odpadov k ich dôkladnému triedeniu. Dávno zavedené nariadením vlády. Vláda podporí budovanie verejných vodovodov v obciach do 2 000 obyvateľov. Dávno zavedené. Je uznesenie vlády pod vedením Petra Pellegriniho, ktoré schválilo 50 mil. každoročne na najbližších 10 rokov práve na budovanie vodovodov a verejných kanalizácií. A takto ďalej by som mohol pokračovať.
Na záver už len poviem, že ma veľmi mrzí, že v tejto časti sa programové vyhlásenie vlády viac nevenovalo otázkam, ktoré bolo predmetom predvolebných sľubov jednotlivých strán koalície, či už ide o presun Správy lesov pod rezort životného prostredia, ktoré, tak vehementne nás aj kritizovali, aj sa zaväzovali, že, že strany urobia ďalej. Jednotliví predstavitelia hovoria, že vyriešia situáciu s dravými chránenými zvieratami, s medveďom hnedým a ďalšími a tak ďalej.
Čiže musím povedať už len na záver, že z uvedeného vyplýva, že v oblasti životného prostredia predchádzajúca vláda to robila dobre, a držím palce novej vláde, aby v oblasti životného prostredia pokračovali v nami nastavených stratégiách a zodpovedne ich plnili.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.4.2020 9:05 - 9:06 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, musím povedať, že som si podrobne čítal programové vyhlásenie vlády a hneď na ôsmej strane, hneď druhý bod pri obnove dôvery v právny štát a zabezpečenie toho, aby zákon a spravodlivosť platili pre každého rovnako, je napísané, že chcete ako vládna koalícia v záujme vyváženosti zloženia Súdnej rady Slovenskej republiky zavedenie pravidla, že zákonodarná a výkonná moc budú nominovať vždy len osoby, ktoré nie sú sudcami, a zákonodarná moc až po ich riadnom vypočutí v príslušnom výbore.
Sme v čase, keď sa toto programové vyhlásenie vlády práve prerokováva a ide schvaľovať a v tom istom čase tu máme návrh vládnej koalície na troch sudcov, pardon, na troch členov Súdnej rady, z ktorých dvaja sú sudcovia, jeden bývalý sudca a jeden aktívny sudca. Z tohto pohľadu teda nerozumiem potom tomu, že či je toto úplne ignorantstvo vlastného programového vyhlásenia, ale minimálne to považujem za gól do vlastnej brány. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.4.2020 18:12 - 18:14 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda parlamentu, ja takisto musím súhlasiť s tým, čo si povedal, že celé toto programové vyhlásenie vlády je len určitá paralelná realita vzhľadom k tomu, že tento dokument neobsahuje žiadne merateľné kritériá. Ja si neviem predstaviť, ako priebežne ani na konci volebného obdobia bude terajšia vládna moc odpočtovať plnenie úloh z tohto programového vyhlásenia. Na množstve strán tohto dokumentu je, že vláda zváži to a to, vláda zváži tam a to, a to som zvedavý, ako toto chce vláda odpočtovať.
Pokiaľ si hovoril o tom, že sa tu zavádzajú nové organizácie, ktoré budú stáť túto krajinu a daňových poplatníkov obrovské peniaze, to je jedna vec, ale je tu aj iná a, by som povedal, nebezpečnejšia vec a to, že sa tu zavádzajú nové "nezávislé" inštitúcie, ktoré majú suplovať doterajšiu úlohu opozície. To je jeden z odkazov tohto programového vyhlásenia vlády, že už vládu nebude kontrolovať opozícia, ako je to v demokratických krajinách bežné a normálne, ale kvázi nezávislé inštitúcie, ktoré však bude personálne obsadzovať samotná vláda, ako to už ukázali v dnešných dňoch pri obsadzovaní niektorých funkcií, bez výberového konania, napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády sa píše, že chcú profesionalizáciu a transparentný výber tých najlepších kandidátov. Ale oni raz tiež ešte budú v opozícii.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 20.4.2020 15:58 - 16:01 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, teším sa, že tu máme prvý z takých návrhov, ktorý sa týka aj podnikateľského prostredia pomoci podnikateľom. Avšak treba povedať jednu vec, že doteraz keď sme sa zaoberali týmito skrátenými konaniami vo vzťahu k nejakým úľavám, vo vzťahu k fyzickým osobám a teraz aj podnikateľom, tak sa to vždy vzťahovalo k verejnému právu, teda k plneniu si nejakých povinností zo strany či už fyzických osôb alebo podnikateľov voči štátu.
V tomto návrhu však ide o zásah do súkromného práva. To znamená zásah do súkromno-právnych vzťahov medzi podnikateľmi navzájom. A tu sa obávam, že toho, aby sme týmto niektorými týmito ustanoveniami tohto zákona nespôsobili ešte väčšie problémy, ako podnikatelia teraz majú.
Len veľmi stručne jeden príklad, konkrétne k § 17 ods. 6, kde sa hovorí, že druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s podnikateľom pod dočasnou ochranou alebo od nej odstúpiť pre omeškanie s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred poskytovaním dočasnej ochrany, a vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je neúčinné. Sa obávam, že môže naozaj spôsobiť obrovský problém, a to z toho dôvodu, že môže spôsobiť aj druhotnú platobnú neschopnosť týchto veriteľov.
Pretože ak veriteľ, ktorý najmä teda s ohľadom na účinnosť tohto zákona, dokedy majú tieto opatrenia platiť, pretože majú platiť do 1. októbra a vláda ho môže predĺžiť až do konca decembra tohto roku, a ak nastane situácia, že veriteľ nebude si môcť nieže uplatniť si svoje právo na plnenie od podnikateľa iného, ktorý je pod dočasnou ochranou, a nebude môcť si ani zabezpečiť, povedzme, nejaké druhotné suroviny na to, aby mohol si skompletizovať svoj výrobok a ďalej ho predať a nedostal sa sám do sekundárnej platobnej neschopnosti a nebude môcť ani vypovedať zmluvu so svojím dodávateľom, ktorý je pod dočasnou ochranou, tak sa sám môže dostať do platobnej druhotnej neschopnosti a môže to nabrať obrovskú špirálu do budúcnosti. Čiže ja len dávam na zváženie toto ustanovenie a vôbec celý tento návrh aj z tých ostatných ustanoveniach, aby sme ho možno ešte v druhom čítaní upravili tak, aby sa takéto situácie nestávali. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.4.2020 10:56 - 10:58 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Ja len zareagujem na pani poslankyňu Zemanovú v krátkosti ohľadom transparentnosti výberu správcu.
Ja neviem, pani poslankyňa, skúste mi povedať, v čom tento výber nebol transparentný, my sme dodržiavali len všetky lehoty, ktoré, ktoré zákon nastavil, a začali sme tento proces, kde sa prihlásili, tak ako ste správne povedali, uchádzači dvaja, z toho jeden ten uchádzač, ktorý, ktorý v zásade prešiel tým prvým kolom, je konzorcium, kde sú zas..., kde je zastúpená väčšina výrobcov plastových obalov, takže nevidím, v čom to bolo netransparentné. Navyše my sme ten proces len začali, ten proces by mal pokračovať ďalej. Ako dobre viete, zákon predpisuje verejné vypočutie a hodnotenie prostredníctvom komisie, ktorú stanovuje minister, čiže minister si môže nastaviť komisiu, ako chce, a dokonca minister sám môže aj nevyhodnotiť, resp. vyhodnotiť ako nedostatočného tohto uchádzača a môže zopakovať celý výber správcu. Čiže tuná neviem, o akej transparentnosti sa bavíme, minister má všetky páky v rukách na to, aby vybral za správcu toho, koho chce, resp. koho uzná za vhodné, že bude spĺňať všetky náležitosti na to, aby ten systém dobre fungoval.
Ja len hovorím, že keď sa malo odložiť, tak sa mali odložiť lehoty, keď teda hovoríme o správcovi, výberu správcu, ale nie zálohovania ako takého. A keď, ako pán Kazda povedal, je tu názor na tom, o tom, že to bude predražené, táto diskusia inak tu v parlamente už prebehla pred trištvrte rokom, tak máte všetky nástroje na to aj dostatok hlasov v parlamente, aby ste ten zákon úplne zrušili. Tak ho zrušte celý a je to vybavené. Ale naozaj nechápem teraz... Aj so všetkými dopadmi a v riadnom legislatívnom procese, samozrejme. Nechápem naozaj teraz, prečo a čo pomôže na vyriešenie krízy odkladanie samotného zálohovania o rok.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.4.2020 10:40 - 10:40 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v krátkosti uviedol niekoľko poznámok k tomuto návrhu zákona, najmä k jeho niektorým, niektorým článkom.
Tak ako sme boli doteraz pri týchto skrátených legislatívnych konaniach a návrhoch zákonoch, ktoré v ostatnom období boli predložené, zvyknutí, tak tieto návrhy väčšinou smerovali k tomu, aby sa nejakým spôsobom uľavilo občanom a aby sa obmedzilo stretávanie sa, stretávanie sa ľudí, ale najmä aby občania, ktorým vyplývali zo zákona nejaké povinnosti z titulu toho, aby sa nemuseli stretávať, sa im tieto povinnosti tuná odkladali.
Avšak v tomto, v tomto návrhu sú niektoré ustanovenia, nie všetky, samozrejme, sa tohto týkajú, ale niektoré sú, ktoré, si osobne myslím, že nejdú týmto smerom a skôr nám pozastavia rozvoj na Slovensku. Mám tým na mysli najmä čl. IV, čl. IV, ktorý sa týka konaní v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie. Ako pán minister životného prostredia navrhuje, majú sa zastaviť všetky konania, resp. zákon priamo hovorí, že neplynú lehoty v týchto konaniach, ak sa v týchto konaniach predpokladá verejné prerokovanie, resp. ak je v týchto konaniach možnosť nahliadať do spisov alebo do dokumentácie. Vážení kolegovia, uvedomme si, že to sú všetky konania EIA, všetky konania o posudzovaní vplyvu na životné prostredie spĺňajú tieto predpoklady. Čiže vo všetkých týchto konaniach by sa, by neplynuli lehoty do konca krízy. Obávam sa, že toto tu spôsobí naozaj veľký ekonomický problém, pretože EIA posudzovanie vplyvov na životné prostredie je predpokladom pre budúce stavebné konania, a my týmto celý proces investičnej výstavby ako taký a vôbec rozvoja spoločnosti odsunieme o niekoľko, o niekoľko mesiacov a to si myslím, že v súčasnej situácii nie je veľmi šťastné riešenie a môže naozaj znamenať obrovský ekonomický problém.
Ako riešenie vidím obdobne, ako sme to urobili pri hlasovaniach na zastupiteľstvách, ak teda ja rozumiem tomu, že sa tu vyžaduje účasť verejnosti na ústnych prejednaniach, ale máme tu aj iné možnosti, máme tu možnosti per rollam nejakého hlasovania, resp. per rollam pripomienok, ktoré sa dajú zaslať poštou, elektronicky alebo inými spôsobmi, čiže dalo by sa toto vyriešiť aj inak ako to, že samotné lehoty nebudú plynúť ďalej, čo si, čo považujem teda za naozaj obrovský, obrovský problém z hľadiska rozvoja Slovenska, z hľadiska budúcej ekonomiky, kde sa vlastne zastaví alebo posunie celý, ešte raz hovorím, posunie celý ten proces výstavby a rozvoja o niekoľko mesiacov.
Ďalší, ďalší článok, s ktorým, na ktorý sa chcem opýtať a ktorému nerozumiem a ktorý aj pán minister tu spomenul v úvodnom slove, je čl. 10 a to je zálohovanie jednorazových obalov. V minulom volebnom období sme schválili..., alebo poslanci, Národná rada schválila zákon, ktorým sa zaviedlo na Slovensku zálohovanie jednorazových plastových obalov, a to od roku 2022. Ten zákon mal delenú účinnosť, nadobudol účinnosť 1. decembra 2019 a samotný systém zálohovania nadobúda účinnosť 1. 1. 2022, a to práve preto, aby mali všetky subjekty, ktoré v tomto systéme sa majú podieľať, mali čas sa pripraviť, a preto je tá legisvakačná lehota taká dlhá, aby sa mali všetci čas pripraviť na to, aby tieto povinnosti mohli plniť. Prečítam z odôvodnenia, ktoré je v tomto navrhovanom znení zákona, a to odôvodnenie hovorí: „Navrhuje sa posun termínu v súvislosti s povinnosťou zavedenia zálohového systému za účelom zabezpečenia riadneho procesu výberu správcu, ktorý je časovo náročný.“
Kolegyne, kolegovia, my sme nastavili ešte v minulom volebnom období ten časový rámec tak dlhý, až do roku 2022, do 1. 1., aby sa to, aby sa to stihlo. Proces výberu správcu bol začatý ešte za minulého volebného obdobia a ten beží. Ja naozaj nerozumiem, aké, aký náročný proces časovo je taký, aby sme teraz v skrátenom legislatívnom konaní museli odkladať zavedenie zálohovania jednorazových plastových obalov, ktoré tak či tak má nastúpiť až v roku 2022. Na to je čas ešte ďalšie dva roky, keď sa to nebude stíhať, aby v riadnom legislatívnom konaní po zvážení a analýze všetkých dopadov, ekonomických aj spoločenských, aj iných a najmä dopadov na životné prostredie sme to vedeli urobiť. Ale nie teraz v skrátenom legislatívnom konaní, si myslím. Na to je naozaj ešte dostatočne dlhý čas.
Treba povedať, že prečo bol tento zákon o zálohovaní jednorazových plastových obalov prijatý. Bol prijatý preto, pretože tu máme nejaké medzinárodné záväzky, ktoré hovoria o tom, ako máme, akú mieru vytriedenia máme v nejakých časových úsekoch dosiahnuť a ako máme znižovať mieru skládkovania odpadov. Za týmto účelom bol tento zákon prijatý a bol prijatý, myslím si, veľkým konsenzom a nerozumiem teda teraz, prečo teraz v skrátenom legislatívnom konaní, čo vôbec nesúvisí s touto krízou, ho ideme posúvať ešte o rok ďalej, až na rok 2023. Hovorím, na to máme času ešte naozaj veľmi veľa.
No a k tomu poslednému bodu, ktorý som chcel, z tohto návrhu jednu poznámku povedať, je čl. 11, ktorý, pán minister už hovoril, že, že nesúvisí s krízou. Ja akceptujem, samozrejme, že sa, je potrebné z hľadiska toho, že máme nejaké medzinárodné záväzky, aj v tomto období niektoré veci upraviť, len nerozumiem tomu, že v jednej veci v čl. 10 nás medzinárodné záväzky nezaujímajú a v čl. 11 nás zrazu zaujímajú.
A ešte jedna vec k tomu čl. 11, pán minister, neviem, či ste si všimli, ide o to, že po prvé je to, je to novelizácia novely, čo neviem, teda úplne že či je v súlade s legislatívnymi pravidlami, a druhá vec je, že sa tu hovorí o tom, že sa skracuje lehota na 15. apríla 2020, to znamená o pár dní na možnosť vyhlasovania území medzinárodného významu. Zákon ale pri územiach medzinárodného významu predpokladá, že ak sa má vyhlásiť územie medzinárodného významu, tak toto musí zabezpečovať stupeň ochrany a vyhlásenie v rámci sústavy národnej chránených území. A čl. 1 tohto istého zákon hovorí o tom, že sa, že lehoty neplynú, ak je treba vyhlásiť územie národného významu, lebo je tam treba verejné prerokovanie. Čiže si sami tieto ustanovenia navzájom odporujú.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.3.2020 15:08 - 15:10 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Dostál, áno, správne ste povedali, rokovanie ústavnoprávneho výboru trvalo tri hodiny a z toho dve hodiny 45 minút sme sa bavili v zásade len o tom čl. IV navrhovaného znenia zákona. A prečo sme sa o tom dve aj trištvrte hodiny bavili? No preto, lebo sme všetci neboli úplne spokojní s tým ako to znenie navrhovaného zákona je. A ani s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré tam boli, k tým bola tiež búrlivá diskusia, ak teda si pamätáte, dúfam, že sa na tom zhodneme. Samozrejme, mohol som aj ja v pléne predložiť návrh vrátiť návrh zákona späť navrhovateľke na dopracovanie, ale nechcel som to úmyselne urobiť, pretože v tom návrhu zákona sú aj dobré veci. V článku I sú dobré veci, ktoré my nespochybňujeme. Ale články II, III a hlavne IV sú články, ktoré, s ktorými proste nemôžme súhlasiť, a preto sme chceli, aby sa tieto články vypustili, aby sme za ten návrh zákona ako taký mohli zahlasovať. Preto sme to spravili takto.
A sám dobre viete, že tá diskusia na ústavnoprávnom výbore bola naozaj dramatická v tom, že nikto nevedel zhodnotiť z členov ústavnoprávneho výboru, ako by to malo znieť tak, aby to bolo dobré. A na to je potrebná širšia diskusia a na to aj zaznelo na ústavnoprávnom výbore, že, a neviem, či aj z vašich úst, že, ak si dobre spomínam, že možno by bolo lepšie túto časť zákona stiahnuť a vypracovať ju ako samostatnú časť a predložiť ju ako samostatný návrh zákona, či už v skrátenom legislatívnom konaní alebo v riadnom legislatívnom konaní, pretože zase až taký chvat v tom nepotrebujeme, aby sme to museli schváliť dnes.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.3.2020 14:05 - 14:07 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani ministerka, ak ste si všimli, ja som vo svojom vystúpení nijakým spôsobom nepovedal, že máte zlý úmysel a tým, čo ste teraz povedali, že čo vy chcete. Ja tiež nespochybňujem, čo vy chcete, alebo že či máte dobrý, alebo zlý úmysel. To by som si nedovolil vôbec, vôbec v tomto, v tomto pochybovať.
Ale my tu zasahujeme, ešte raz, do základných ľudských práv a slobôd. My ideme obmedziť tieto základné ľudské práva a slobody a tu nie je, nie je otázka toho, že čo chceme, alebo čo nechceme, ale ako je tá právna norma nastavená a čo do budúcna umožňuje, či už vašej vláde, alebo inej vláde, čo tu príde. Pretože táto situácia môže nastať aj, aj v inom období. A bude to určitým spôsobom precedens a tá právna úprava, ktorá tu je, nespochybňujem, že po predložení alebo schválení pozmeňujúceho návrhu, ktorý je v záverečnej správe, bude ďaleko zjemnenejší ten, ten rozsah, ale stále nevylučuje tú sledovanosť a analytiku toho, kto komu volal.
Ja sa stále pýtam, prečo sa tomu tak bránite toto spresniť a zacieliť to len naozaj na to, čo má byť cieľom tejto právnej úpravy? Že to má byť lokalizácia potenciálne chorých a infikovaných ľudí. A toto je tá otázka, ktorú, o ktorej, o ktorej stále ja hovorím a ktorú som aj sa snažil akcentovať v svojom príspevku, že tá právna úprava je veľmi široká a dáva veľmi široké možnosti zneužitia, bez ohľadu na to, že či si myslím, že či to bolo cieľom alebo nie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.3.2020 13:54 - 13:56 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja ďakujem všetkým diskutujúcim za, za faktické poznámky. Ja by som na záver chcel možno všetkým spoločne odpovedať len jedným vyjadrením, a to, ktoré odznelo, odznelo dnes aj na ústavnoprávnom výbore. Totižto otázka je, že čo je cieľom tejto právnej úpravy čl. IV tohto navrhovaného zákona, teda zmeny zákona o elektronických komunikáciách? Čo je cieľom a čo sa tým chce dosiahnuť? Chce sa tým dosiahnuť, že budeme vedieť lokalizovať infikovaných ľudí, alebo sa tým chce dosiahnuť niečo iné? Pani ministerka na ústavnoprávnom výbore povedala, že vláda ešte nemá jasno v tom, akú aplikáciu na toto bude použivať, akú aplikáciu vôbec vyvinie, lebo z tých slov som pochopil, že ešte len vyvíjajú informaticky túto aplikáciu, a nevie ešte ani presne, čo bude jej cieľom, alebo aký by mal byť jej cieľ a už vôbec nie tú logistiku a prostriedky. Ale že potrebuje vytvoriť legislatívny rámec alebo teda zákonnú licenciu na to, aby tu mohli použiť. A ja sa pýtam, ale prečo to máme robiť opačne? Prečo máme najprv vytvárať legislatívny rámec a určitú zákonnú licenciu tak široko, ako ju možno ani vôbec nebudeme potrebovať? Pretože, ak sa rozhodneme, že pôjdeme českým modelom, teda že bude potrebný súhlas dotknutej osoby na to, aby si, aby sa mohla lokalizovať, tak nepotrebujeme žiadnu zákonnú úpravu. Teda zasahovať do základných ľudských práv. Čiže my ešte dnes nevieme, čo budeme potrebovať, ale už ideme zavádzať zásadný široký zásah do základných ľudských práv a slobôd. A toto je ten problém, na ktorý som chcel upozorniť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.3.2020 13:24 - 13:37 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
8.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zákon o rokovacom poriadku hovorí, že čo má byť predmetom prvého čítania a čo má byť predmetom druhého čítania. Že predmetom prvého čítania je v zásade diskusia alebo rozprava o filozofii zákona a predmetom druhého čítania by mali byť už konkrétne ustanovenia navrhovanej právnej úpravy.
Ja by som sa teda v rámci tohto druhého čítania chcel venovať niektorým z navrhovaných konkrétnych ustanovení tohto vládneho návrhu zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 a v justícii, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákona, čiže v súvislosti so šírením koronavírusu. V tejto súvislosti by som sa chcel najmä venovať článku II, III a IV tohto vládneho návrhu zákona. Teda tým článkom, ktoré novelizujú alebo menia už existujúce iné právne predpisy.
Pokiaľ ide o článok II navrhovaného zákona, teda zákona č. 175/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, navrhuje sa tu doplniť návrh na odvolanie predsedu Súdnej rady, kde môžu podať najmenej piati členovia Súdnej rady, pričom takéhoto predsedu môže odvolať Súdna rada, ak jeho zotrvaním vo funkcii môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva. Teda rozširujú sa tu dôvody na odvolanie predsedu súdnej rady. Avšak treba povedať, že bez akejkoľvek diskusie s odbornou verejnosťou, v zásade s obídením alebo obchádzaním medzirezortného pripomienkového konania, čo je štandardnou súčasťou legislatívneho konania, ak by takýto návrh zákona bol prijímaný v štandardnom legislatívnom procese, teda nie v skrátenom, a vôbec širšej diskusie ako takej. To, čo terajšia koalícia a minulá opozícia najviac kritizovali na vtedajšej koalícii v minulom volebnom období v rámci skrátených konaní, že vlastne sa tým obchádza celý legislatívny proces a možnosť vyjadrenia sa odbornej verejnosti, v tomto prípade stavovských sudcovských organizácií, tak to kritizovala, dnes v zásade robí týmto návrhom to isté. Že nepoznáme vôbec názory sudcovskej samosprávy na takúto právnu úpravu, či už v článku II alebo to isté platí aj o článku III, a bez toho to ideme v skrátenom legislatívnom konaní prijímať a vôbec to nesúvisí nijakým spôsobom so šírením koronavírusu, teda tými inými mimoriadnymi opatreniami, ktoré sú práve v názve tohto, tohto právneho predpisu.
J
a chápem, samozrejme, všetci chápeme potrebu riešenia aj tohto problému v súdnictve, ale naozaj nevidím dôvod to riešiť práve v tomto návrhu a v skrátenom konaní bez odbornej diskusie k tejto veci. Okrem toho vecne treba povedať, že tá formulácia, ešte raz ju zopakujem, môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť súdnictva alebo dobrá povesť súdnictva, je tak široká formulácia, umožňujúca tak široký subjektívny výklad tohto ustanovenia bez jasných pravidiel, že je podľa môjho názoru možnosť vážneho zneužitia takejto formulácie právnej úpravy. Mala by sa jednoznačne vyšpecifikovať, čo sa tým má na mysli a akým spôsobom sa to bude vyhodnocovať. Že to je k tejto prvej časti článkov II a III návrhu zákona.
Pokiaľ ide o článok IV, k článku IV tu už bola veľká diskusia. Aj včera v prvom čítaní aj dnes na ústavnoprávnom výbore. Treba povedať a, prosím vás, treba si to, aby sme si to všetci uvedomili, že hovoríme tu o základných ľudských právach a slobodách, ktoré sú zakotvené v ústave ako výdobytok v zásade Novembra 89.
Ústava, čl. 22, Slovenskej republiky hovorí, že: „Listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú. Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.“ To hovorí ústava. Na to potom nadväzuje zákon o elektronických komunikáciách, ktorý hovorí v § 63, čo je predmetom telekomunikačného tajomstva. Teda to, čo je zakázané ďalej poskytovať tretím osobám, každému, koho sa to týka, ale aj tomu, kto sa s ním dostane do styku čo i len náhodne, hovorí výslovne zákon o elektronických komunikáciách. No a predmetom telekomunikačného tajomstva sú štyri skutočnosti. Je to obsah prenášaných správ, to je pod písm. a) § 63 ods. 1. Pod písm. b) sú súvisiace údaje komunikujúcich strán, ktorými sú telefóne číslo, obchodné meno a sídlo právnickej osoby, alebo obchodné meno a miesto podnikania fyzickej osoby-podnikateľa alebo osobné údaje fyzickej osoby, ktorými sú meno, priezvisko, titul, adresa trvalého pobytu; predmetom telekomunikačného tajomstva nie sú údaje, ktoré sú zverejnené v telefónom zozname. Po c) sú to prevádzkové údaje, ktoré sa vzťahujú na všetku komunikáciu, to znamená, sú to rôzne identifikátory, či už IP adresa, email, čas, dĺžka trvania hovoru, obsah, teda nie obsah, ale, ale množstvo prenesených dát, atď., a lokalizačné údaje, ktoré lokalizujú užívateľa príslušného zariadenia.
Pokiaľ si pozrieme dôvodovú správu k tomuto návrhu zákona, v dôvodovej správe je jasne napísané, že je to na účel včasného identifikovania potenciálnych nositeľov nákazy a zabráneniu jej ďalšieho šírenia. Čiže len tých, ktorí sú potenciálnymi nositeľmi nákazy, a jej ďalšieho šírenia a to vďaka monitorovaniu pohybu a kontaktov už identifikovaných nakazených jedincov a nemusia tak čakať na splnenie si povinnosti zo strany fyzických a právnických osôb podľa § 51, a tak ďalej, zákona o ochrane a podpore rozvoja verejného zdravia. Toto hovorí dôvodová správa, čiže len identifikovaných nakazených osôb. Kdežto právna úprava, ktorá je navrhovaná v návrhu zákona, sa týka všetkých občanov Slovenskej republiky, resp. všetkých, ktorí majú, ktorí majú, sú zapojení do telekomunikačnej siete nejakým spôsobom. A to sa týka nielen, a čo je najdôležitejšie, nielen pôvodcov, resp. zdroja komunikácie, ale aj adresátov komunikácie, teda nielen volajúcich, ale aj volaných účastníkov, keď si to zoberieme na telefonickú prevádzku.
Koronavírus sa nešíri po elektronických komunikačných sieťach, my nepotrebujeme vedieť, kto si s kým volá. My potrebujeme vedieť, ak, tak potrebujeme vedieť, kde osoba konkrétna, ktorá je držiteľom nejakého zariadenia, sa v danom čase nachádza. Okrem toho sa nejedná čisto o telefonickú komunikáciu. Toto ustanovenie je všeobecne v zákone o elektronických komunikáciách a týka sa tak telefonickej komunikácie, ako aj iných druhov elektronických komunikačných sietí a služieb. To znamená, prenosu elektronickou poštou, komunikácie na internete a tak ďalej. A tam už vôbec nevidím dôvod na to zhromažďovať takéto údaje ani o zdroji komunikácie, ani adresátovi, pretože z toho nezistíme lokalizáciu daného užívateľa.
Nechcem špekulovať o zámere tohto návrhu, ale je faktom, že z takto neobmedzene spracovaných údajov sa dajú analyticky sledovať napríklad sociálne väzby medzi ľuďmi, teda kto s kým je kamarát, kto ako často s kým telefonuje, kto ako často si a v akom obsahu resp. rozsahu dát si vymieňajú údaje a podobne. A to údaje teda, ktoré sa ústava a základná listina práv a slobôd snaží chrániť. Inými slovami, aj keď nie on-line, pretože sa hovorí, že sa tieto údaje nebudú spracovávať on-line, ale s časovým oneskorením na základe tohto ustanovenia je možné sledovať všetkých občanov.
Pokiaľ ide o to, čo tu pán spravodajca hovoril z hľadiska spoločnej správy bodu 5, to, čo predkladal na ústavnoprávnom výbore pán poslanec Šeliga, áno tento návrh, návrh pozmeňujúci je určitým zmiernením takéhoto širokého, možnosti takéhoto širokého uplatňovania tohto návrhu zákona. Ale tak isto neeliminuje to, čo som povedal, že je tu možné skúmať sociálne väzby, že nehovoríme len o tom, kto volá alebo kto kde je v konkrétnom čase, pretože z mobilných z telefónov sa aj dá zistiť bez toho, aby niekto, aby niekto volal, že kde sa v danom čase nachádza, ale aby mohol sledovať aj adresáta komunikácie, resp. tieto väzby medzi volaným a volajúcim. Nechápem, prečo sa predkladateľ návrhu zákona tak bráni tomu, aby sa táto právna úprava vzťahovala len na zdroj komunikácie, teda na volajúceho alebo inými slovami teda pôvodcu tejto komunikácie, resp. na zariadenia ako také.
A už len pár postrehov na záver, aby som, aby som nezdržoval. Treba si uvedomiť, že je to v čase, kedy vláda nie je v úplnej legitimácii. Máme tu vládu, ktorá ešte, ktorej ešte nebola vyslovená dôvera Národnou radou, nebolo schválené programové vyhlásenie vlády. V takejto situácii vláda predkladá v skrátenom legislatívnom konaní zásadné zákony, ktoré obmedzujú ľudské práva a slobody. Ďalšou, ďalším takým postrehom je, prečo tento návrh zákona nebol predmetom rokovania výboru pre ľudské práva. V tejto súvislosti je možné aj špekulovať o tom, že prečo doteraz nebol zvolený predseda tohto výboru. No a ešte raz na záver, základné ľudské práva a slobody chránené ústavou by sme mali my, poslanci, resp. nemali by sme my, poslanci, vytvárať zákonný priestor na možnosť zneužitia.
Ja nehovorím, že cieľom týchto alebo účelom a cieľom týchto opatrení súčasnej pani navrhovateľky to je, ale my by sme mali dbať na to, aby sme nevytvárali vôbec žiaden zákonný priestor možnosti zneužitia, či už je to teda cieľom tohto návrhu alebo nie.
Z tohto pohľadu som skončil v rozprave, pán predseda, a chcel by som predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý by ste mali mať, resp. je na stránke zverejnený, sme ho dali už včera na organizačný výbor.
Teda pozmeňujúci návrh skupiny poslancov za SMER – SD k vládnemu návrhu zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony (tlač 29). Navrhované znenie znie:
1. článok II návrhu zákona sa vypúšťa.
2. článok III návrhu zákona sa vypúšťa.
3. článok IV návrhu zákona sa vypúšťa.
4
. článok V návrhu zákona a článok VI návrhu zákona sa prečíslujú ako článok II a článok III návrhu zákona.
Tým som skončil a, pán predseda a pán spravodajca, poprosím, aby sa o bodoch 1, 2 a 3 tohto návrhu hlasovalo osobitne.
Ďakujem pekne za slovo. (Potlesk.)

Skryt prepis