Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.5.2021 o 16:42 hod.

JUDr. PhD.

Boris Susko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.5.2021 16:42 - 16:44 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Takáč, môžem len súhlasiť so všetkým, čo ste povedali, ale chcel by som zdôrazniť ešte jednu, jednu vec, a to je, že rokujeme o programovom vyhlásení kvázi novej vlády, ale ktorá je v svojej podstate tou istou vládou a je potvrdením v zásade toho istého premiéra, lebo vidíme, že, že stále riadi túto vládu aj z pozície, na ktorej sa teraz nachádza, ministra financií. Čiže je pochopiteľné, že aj to programové vyhlásenie je také isté, pretože, ako som povedal, je to tá istá vláda.
Na druhej strane však sme už rok ďalej. Za ten rok sa udiali mnohé nové veci a jednou z tých zásadných vecí, ktoré zdramatizovali celospoločenské vzťahy na Slovensku, je práve pandémia COVID-19. No a tu treba povedať, že v tomto programovom vyhlásení vlády sa celá táto pandémia, celý ten rok a tie zmeny, ktoré sa udiali na Slovensku, ktoré majú zásadný vplyv na spoločenské vzťahy, vôbec neodrazili.
V programovom vyhlásení vlády sa nedočítame vôbec o tom, ako chce ministerstvo pôdohospodárstva sanovať sektor, ktorý bol okrem gastra a cestovného ruchu ďalším najviac postihnutým sektorom, a to je sektor potravinárstva a sektor poľnohospodárstva. Nedočítame sa v programovom vyhlásení vlády nič o tom, akým spôsobom chce, chce tento rezort týmto ľuďom pomôcť. A to je, myslím si, naozaj smutné, nehovoriac o tom, že, že ako viackrát bolo povedané, z Plánu obnovy sa v rezorte poľnohospodárstva a pôdohospodárstva neobjavili žiadne zdroje na krytie (ruch v sále a zaznievanie gongu) takýchto opatrení, tak neobjavili sa ani tie zdroje na krytie tých vecí, ktoré v tom programovom vyhlásení vlády sú. A to je napríklad potravinová sebestačnosť. Takže myslím si, že z tohto pohľadu toto programové vyhlásenie je absolútne nedostatočné.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.4.2021 13:20 - 13:22 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda Blanár, je pochopiteľné, že táto zrekonštruovaná vláda, pretože nejde o novú vládu, keďže ako už z úvodného slova pána nového premiéra Hegera vyplynulo, tak túto vládu stále riadi Igor Matovič. Takže je pochopiteľné, že táto, tá istá vláda, len trochu zrekonštruovaná, predložila to isté programové vyhlásenie, len očistené o niektoré veci, ktoré už splnili.
Na druhej strane však je absolútne neprijateľné, že v tomto novom programovom vyhlásení vlády vláda absolútne nereaguje na celý skutkový stav, ktorý sa dial minulý rok, z hľadiska pandemickej situácie a z hľadiska dopadov opatrení vlády na jednotlivých občanov, fyzické osoby aj právnické osoby. Dnes tu máme okrem už toľkokrát spomínaného gastra a cestovného ruchu aj tisícky, tisícky živnostníkov, ktorí skrachovali, ktorí museli ukončiť svoju podnikateľskú činnosť, a v programovom vyhlásení vlády nenájdeme žiadne ustanovenia o tom, ako chce vláda týmto osobám pomôcť.
Podporujem tvoje vyhlásenia a slová, ktoré sa týkajú zodpovednosti vlády za vyše 11 600 úmrtí na Slovensku, a to konkrétnymi slovami bývalého ministra zdravotníctva Mareka Krajčího, ktorý minulý rok po vláde, keď plakal, že neboli prijaté opatrenia, ktoré on navrhoval, mediálne sa vyjadril, že on aj vláda vedeli, že budú zomierať ľudia, napriek tomu tieto opatrenia neprijali. No tak čo iné potom je to ako zodpovednosť vlády, keď vedeli, že budú zomierať ľudia, napriek tomu opatrenia, ktoré sám minister zdravotníctva predkladal, neprijali.
A pokiaľ ide o núdzový stav, treba povedať, že 20-dňová lehota nie je lehota pre vládu. Je to lehota pre parlament. Vláda akonáhle prijme predĺženie núdzového stavu, tak ho má bez... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.4.2021 16:14 - 16:15 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne všetkým, ktorí mali faktické poznámky, za tie pozitívne, ale aj za tie kritické. A chcel by som sa k tým kritickým najmä vyjadriť.
Pán poslanec Krajčí, no, som rád, že ste to povedali, že to antigénové testovanie odhalí len 50 % ľudí, ktorí sú pozitívni. A to je práve ten problém. Áno, tých 50 % možno z toho vyselektujeme, ale tých ďalších 50 %, ktorí sú pozitívni, posielame domov s falošnou nádejou, že sú zdraví. A tí sa pre... sa im oslabí tá schopnosť dodržiavať všetky prísne epidemiologické opatrenia v najbližších dňoch, pretože majú pocit, že sú negatívni a že si môžu dovoliť viac nedodržiavať tie ochranné postupy, ktoré inak by dodržiavali, či sa to týka nosenia rúška, stretávania sa s rodinou, komunikácie nejaké osobné v rodine a tak ďalej. Čiže tu je to riziko aj povedzme potom pri ceste z toho testovacieho miesta domov a tak ďalej. Čiže tu je to riziko, kde sa zvyšuje tá nákaza. A veď presne, ako bolo povedané, veď robíme to isté čo ostatné krajiny, jediné, čo robíme inak, je celoplošné testovanie antigénovými testami. Všetkým ostatným tie krivky v zásade klesajú, nám stúpajú. Tak asi bude niekde problém, niekde problém tam, keď ostatné veci robíme veľmi podobne ako ostatné krajiny.
A hovorili ste, že neschvaľujeme tieto obmedzenia v súvislosti s antigénovými testovaniami, že je to len v oblasti COVID automatu. No, to nesúhlasím, lebo keď si prečítate konkrétne výnimky, ktoré sú tam, tie sú všetky naviazané na testovanie – či už 7-dňové, alebo 14-dňové – v rámci COVID automatu. Áno, ale všetky sú naviazané na povinné testovanie a preukazovanie sa povinným či už antigénovým, alebo PCR testom. Takže s tým nemôžem súhlasiť.
No a pokiaľ hovorila pani poslankyňa Pleštinská, že Ústavný súd rozhodol... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 1.4.2021 15:30 - 15:37 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim. Zaznievanie gongu.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, počkajte chvíľočku! Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím, tí, ktorí máte záujem sa zúčastniť diskusie, aby ste ostali, tí, ktorí nie, tak dávam priestor, aby ste mohli ísť za inými povinnosťami, ak máte.
Pán poslanec, nech sa páči, môžete pokračovať.

Susko, Boris, poslanec NR SR
Takže ešte raz, ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, v úvode by som chcel zablahoželať pánovi predsedovi vlády k dnešnému vymenovaniu do funkcie a teraz už sa budem venovať predloženému návrhu na predĺženie núdzového stavu.
V úvode by som chcel krátko povedať k včerajšiemu rozhodnutiu Ústavného súdu, keďže viete, že strana SMER – sociálna demokracia, spolu s niektorými nezaradenými poslancami podali sme návrh na Ústavný súd s otázkou, či je predĺženie alebo či bolo predĺženie núdzového stavu vykonané v súlade s príslušnými článkami Ústavy Slovenskej republiky, na základe obrovského množstva žiadostí od občanov Slovenskej republiky. A takisto bol podaný aj návrh generálneho prokurátora na, vo vzťahu k súladu jednotlivých výnimiek, ktoré sú stanovené v tomto predĺžení núdzového stavu alebo v uznesení vlády, ktorým sa predĺžil núdzový stav s príslušnými článkami Ústavy Slovenskej republiky a ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu. Aby som predišiel teda faktickým pripomienkam vo vzťahu k tomu, že Ústavný súd rozhodol, že je to v súlade, tak chcem konštatovať, že áno, Ústavný súd rozhodol, že predĺženie núdzového stavu aj opatrenia, ktoré sú tam, sú v súlade s napadnutými článkami Ústavy Slovenskej republiky a ústavného zákona o bezpečnosti štátu.
Zároveň je však potrebné skonštatovať, že traja sudcovia pléna Ústavného súdu pripojili odlišné stanovisko tak čo do výroku tohto rozhodnutia, teda vyjadrenia samotného súladu s ústavou a ústavným zákonom, ako aj vo vzťahu k odôvodneniu. Čiže treba konštatovať, že toto rozhodnutie pléna Ústavného súdu nebolo prijaté jednomyseľne. Samotný súlad predĺženia núdzového stavu s ústavou však nerovná sa tomu, či opatrenia, ktoré sú v rámci vyhláseného núdzového stavu a predĺženého núdzového stavu zo 17. marca 2021 sú nastavené správne a najmä či sú nastavené účelne.
No a teraz k samotnému návrhu vlády na predĺženie núdzového stavu. Návrh vlády je síce omnoho podrobnejší, ako boli predchádzajúce návrhy na predĺženie či vyhlásenie alebo predĺženie núdzového stavu, avšak stále v tomto návrhu chýba podrobná hĺbková analýza účinnosti doteraz prijatých opatrení a v súvislosti s tým aj nastavenia opatrení v rámci tohto predĺženia do budúcnosti. Môžme konštatovať, že v zásade terajšie opatrenia, ktoré sú v tomto predĺženom núdzovom stave, sú skopírované z predchádzajúcich núdzových stavov, z predchádzajúcich trvaní núdzových stavov, ba dokonca sú sprísnené, či už hovoríme o pobyte v prírode, alebo hovoríme napríklad o zahraničných rekreáciách. Ale čo nás najviac trápi, je obmedzenie základných ľudských práv a slobôd, a to najmä práva na ochranu osobnosti a osobnej integrity a práva na slobodu pohybu a slobodu pobytu.
Poďme teda ku konkrétnym, konkrétnemu zneniu tohto návrhu na predĺženie núdzového stavu.
Na strane 2 sa hovorí, že "vyhlásenie núdzového stavu umožňuje v prípade akútnej potreby dopĺňať chýbajúci zdravotnícky personál", a ďalej sa hovorí, že "opäť je nutné zdôrazniť, že vyššie uvedený inštitút sa využíva zriedkavo a vo veľmi obmedzenej miere. Je to spôsobené aj tým, že zdravotnícki pracovníci si v plnej miere uvedomujú závažnosť situácie a aj napriek únave a vyčerpaniu sa s veľkým nasadením podieľajú na poskytovaní zdravotnej starostlivosti." Ďalej sa hovorí: "Nepredĺžením núdzového stavu by rezort zdravotníctva stratil efektívny nástroj na manažovanie nemocníc počas pandémie najmä pri tvorbe dostatočných kapacít covidových lôžok pre pacientov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje hospitalizáciu či intenzívnu zdravotnú starostlivosť. V prípade zrušenia núdzového stavu by bolo vo veľmi krátkom čase potrebné nájsť iné nástroje na zachovanie súčasného rozsahu a úrovne poskytovanej zdravotnej starostlivosti."
Čiže vidíme tu samotný rozpor v tomto návrhu, kde na jednej strane sa hovorí, že nepredĺžením núdzového stavu by rezort zdravotníctva stratil efektívny nástroj tým, že by nemohol ukladať najmä zdravotnú a povinnosť zdravotnej služby. Na druhej strane tu priamo tento návrh hovorí, že je nutné zdôrazniť, že vyššie uvedený inštitút sa využíva zriedkavo, v veľmi obmedzenej miere a že je to spôsobené tým, že zdravotnícki pracovníci si v plnej miere uvedomujú závažnosť situácie a napriek únave a vyčerpaniu sa s veľkým nasadením podieľajú na poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Takisto sa chcem poďakovať všetkým zdravotníckym pracovníkom, či sú to lekári, zdravotné sestry a ďalší personál zdravotnícky, ktorí naozaj nonstop poskytujú zdravotnú starostlivosť, ale nemyslím si, že to poskytujú na základe toho, že takisto, ako tu je napísané, na základe toho, že sú nútení núdzovým stavom, ale na základe toho, že si uvedomujú tú nevyhnutnosť takejto, takéhoto poskytovania zdravotnej starostlivosti. A tu je moja otázka aj v rámci tohto rozporu, že či je teda potrebný na to núdzový stav, či by nebolo lepšie tých zdravotníckych pracovníkov motivovať. Motivovať ich finančne alebo inými nástrojmi, tak aby, keďže aj tak vykonávajú tú prácu dobrovoľne, aby za to boli aj náležite odmeňovaní a nepotrebujeme na to núdzový stav, aby sme ich do tohto nútili.
Ďalšia vec, ktorú tento návrh hovorí, že celkovo platí, že epidemická situácia na Slovensku sa zlepšuje a odhad národného reprodukčného čísla je v rozmedzí 0,8 až 0,9. Problém však je, že táto situácia nie je homogénna po celom Slovensku. Tak sa pýtam, prečo teda je núdzový stav opäť vyhlásený alebo predĺžený na celom území Slovenskej republiky? Ústavný zákon o bezpečnosti štátu hovorí jednoznačne, že je možné predĺžiť núdzový stav len v nevyhnutnom rozsahu na postihnutom území alebo na bezprostredne ohrozenom území. No a keď tu samotný návrh hovorí, že to nie je na celom území Slovenskej republiky rovnaké, že tu sú okresy, kde sa tá situácia dramaticky zlepšila, tak je otázka, že či je naozaj nevyhnutné a odôvodnené, aby núdzový stav bol vyhlásený stále na celom území Slovenskej republiky.
Ďalej, na strane 4 sa hovorí, že "vláda Slovenskej republiky zároveň dáva aj na tomto mieste výslovne Národnej rade Slovenskej republiky a občianskej spoločnosti signál, že aj v čase pandémie ochorenia COVID-19 si ctí a rešpektuje základné práva a slobody každého jednotlivca. Vláda Slovenskej republiky má na pamäti, aby garancie ochrany základných práv a slobôd boli zachované v čo najširšej možnej miere pri každom rozhodnutí vlády aj počas núdzového stavu." No a teraz sa pýtam, že ako si vlastne vláda toto ctí a rešpektuje tieto základné práva a slobody jednotlivca, keď ich bez akejkoľvek analýzy doterajšieho stavu opätovne predlžuje v takom istom rozsahu ako doteraz.
Ďalej, na strane 7, "jedným z najdôležitejších opatrení naviazaných na núdzový stav je zákaz vychádzania. (...) V tandeme s pravidelným týždenným Ag testovaním sme dokonca dosiahli aktuálnu hodnotu 0,8 (k 21. až 28. marcu 2021). Obmedzenie pohybu s cieľom znížiť mobilitu a sociálne kontakty a pravidelné testovanie sa javia ako účinný nástroj pre spomaľovanie šírenia koronavírusu SARS-CoV-2." No toto si ja myslím, že je absolútny nezmysel, a vysvetlím prečo. Myslím si, že je to práve naopak.
Nachádzame sa tu v nejakom zacyklenom, začarovanom kruhu, kedy aj sám pán premiér nový dnes v úvodnej, v úvodnom slove povedal, že tým cieľom by malo byť zníženie mobility. Zníženie mobility občanov, respektíve osôb žijúcich na území Slovenskej republiky. No len práve nútenie fyzických osôb zúčastňovať sa pravidelného sedemdňového testovania práve zvyšuje mobilitu týchto osôb. Zvyšuje mobilitu v tom, že sa dopravujú spoločnými prostriedkami hromadnej dopravy na miesta testovania, že sa tam zhromažďujú, že tam spolu komunikujú, že tam čakajú spoločne na výsledky týchto testov antigénových a navzájom sa môžu, môžu nakaziť, čo následne zvyšuje počet nakazených osôb a čo zase potom v tejto logike odôvodňuje vyhlásenie alebo predĺženie núdzového stavu a obmedzovanie mobility. Čiže začarovaný kruh.
Obmedzujeme mobilitu, na druhej strane nútime ľudí sa zhromažďovať na antigénových testoch celoplošných, pretože je to podmienka účasti do zamestnania každý týždeň, to znamená, kde sa zase môžu nakaziť a zase tým, že sa nakazia, sa zvyšuje to percento nakazených, nakazených osôb alebo teda pozitívne testovaných osôb a zase to odôvodňuje núdzový stav a obmedzenie základných ľudských práv na slobodu pohybu a slobodu pobytu. Čiže sme v jednom začarovanom kruhu, z ktorého nevieme ísť von. A keď sa pozrieme na doterajšie, doterajší priebeh tohto ochorenia na Slovensku, tak zisťujeme, že práve od momentu, kedy sa začalo s týmto celoplošným testovaním, sa tie čísla u nás dramaticky zvyšujú. Neklesajú, ale sa dramaticky zvyšujú. Začali klesať až v súvislosti s tým, že sa začalo očkovať, že začala vakcinácia.
Dnes sme preberali tento návrh aj na ústavnoprávnom výbore. Na ústavnoprávnom výbore riaditeľ Inštitútu zdravotných analýz povedal, citujem doslovne: "Prevažná časť prenosu je pri asymptomatických osobách, teda bezpríznakových osobách." Ešte raz. "Prevažná časť prenosu tohto ochorenia sa vyskytuje pri asymptomatických osobách," teda pri osobách, ktoré sú bezpríznakové. Antigénové testy, ktoré, ktorými vláda núti v sedemdňových intervaloch testovať sa všetkých, všetky osoby na území Slovenskej republiky pod hrozbou straty zamestnania, nie sú určené pre bezpríznakové osoby. Je to napísané priamo v príbalovom letáku, ikskrát to bolo zverejnené v médiách odborníkmi, epidemiológmi a inými zdravotníckymi odborníkmi. Nie sú určené pre bezpríznakových, bezpríznakové osoby, ešte raz opakujem. Sú určené pre osoby, ktoré už majú symptómy, ktoré už majú prejavy tohto ochorenia, a vtedy to vie na vysoké percento odhaliť. Pri asymptomatických pacientoch alebo teda osobách tie testy sú veľmi nepresné.
Čo teda, aký to má dôsledok? Má to dôsledok ten, že tieto osoby nadobúdajú určitú falošnú nádej, že nie sú prenášačmi tohto ochorenia, ako sám povedal pán riaditeľ Inštitútu zdravotných analýz dnes, že práve tieto osoby sú najväčšími prenášačmi tohto ochorenia. Tak potom sa pýtam, prečo ich nútime sa testovať nepresnými antigénovými testami a vkladáme im falošnú nádej, že sú negatívni, a oni potom, ako sám povedal generálny riaditeľ alebo riaditeľ inštitútu, ktorý je, patrí pod ministerstvo zdravotníctva, že práve tieto osoby sú tými najväčšími prenášačmi. Čiže z tohto vyplýva len jeden jediný záver, že vláda týmito opatreniami sama zvyšuje mieru prenosu tejto nákazy.
Poďme ďalej. Čo sa týka prog... v návrhu sa píše: "Čo sa prognózy týka, riziko nepredĺženia núdzového stavu bude okamžitá eskalácia reprodukčného čísla na predošlé hodnoty 1,2 – 1,3, čo znamená zdvojnásobenie počtu infekcií každé dva-tri týždne." A tu sa chcem opýtať teda, že kde máme k tomu nejakú analýzu, že z čoho vychádzajú tieto čísla, lebo to nie je ničím podložené, že ako teda predkladateľ vie, že keby sa nepredĺžil núdzový stav sám osebe, že by to znamenalo takýto, takýto dopad. Na to nemáme žiadne zdôvodnenie ani žiadnu analýzu.
Na strane 9 tohto návrhu sa opätovne píše: "Antigénové testovanie samo osebe totiž nedokáže zamedziť šíreniu britskej mutácie v populácii. Toto musí ísť v tandeme s prísnymi protiepidemickými opatreniami." Čiže sám návrh na predĺženie núdzového stavu hovorí o tom, že antigénové testovanie nedokáže zamedziť šíreniu britskej mutácie. A teda opätovne sa pýtam: Prečo sú všetky opatrenia, ktoré sú nastavené v tomto predĺženom núdzovom stave, naviazané na povinné antigénové testovanie? Pobyt v prírode, cesta do zamestnania, cesta na iné aktivity, všetky tieto výnimky, ktoré sú zo zákazu vychádzania medzi piatou ráno a dvadsiatou hodinou, teda ôsmou hodinou večer, sú podmienené výsledkom antigénového testu, ktorý, sám tento návrh hovorí, že nedokáže zamedziť šíreniu britskej mutácie. Čiže vôbec tomu, vôbec tomu nerozumieme a toto je jeden z dôvodov, prečo napriek tomu, že chápeme, že niektoré opatrenia, čo sa týka hospodárskej mobilizácie, niektoré opatrenia, ktoré sa týkajú aj reprofilizácie lôžok a tak ďalej, sú potrebné, ale toto sú opatrenia, kvôli ktorým my nemôžme súhlasiť s takýmto predlžovaním núdzového stavu.
To isté šport. Dodnes sme nepochopili, prečo bolo doplnené o týždeň uznesenie vlády, zmenené a bolo zakázané športovať po dvadsiatej hodine. Veď to na to nepotrebujeme byť žiadni epidemiológovia ani zdravotníci, aby sme vedeli, že šport zlepšuje zdravotnú kondíciu. Predlžuje sa svetlo do neskorších večerných hodín a nevidíme žiaden, ale že žiaden dôvod na to, aby sme obmedzovali ľudí, aby nemohli vo večerných hodinách športovať. Toto, pán predseda vlády, keď môžte vysvetliť, aký je na toto dôvod, ja naozaj neviem si vysvetliť, aký na toto je dôvod.
Záverom by som sa chcel vyjadriť ešte k tomu, čo povedal, povedal pán predseda vlády v úvode. Povedal, že Národná rada plní funkciu bŕzd a protiváh pri schvaľovaní tohto núdzového stavu. No, bolo by to tak, ak by Národná rada, ak by zákon, ústavný zákon o bezpečnosti štátu dával túto kompetenciu Národnej rade vopred, teda pred predĺžením, respektíve zavedením núdzového stavu, a vyžadoval by kvalifikovanú väčšinu na schválenie takéhoto vyhlásenia alebo predĺženia núdzového stavu. V takomto prípade, keď Národná rada to má robiť 20 dní po tom, ako bol predĺžený núdzový stav, tak si myslím, že to je len čistá fraška a čistá... a Národná rada plní len naozaj čistú slúžku vláde, pretože aj tak už ten núdzový stav 20 dní trvá a je to, a tým, že je potrebných len 39 poslancov v zásade na to, aby sa mohol, aby Národná rada mohla schváliť takéto predĺženie núdzového stavu, ktoré obmedzuje zásadným spôsobom základné ľudské práva a slobody, že naozaj je len čistá fraška.
No a úplne záverom by som chcel ešte dve veci spomenúť, a to je... aha, ešte jedna predtým, a to je pandemický zákon. Pán predseda vlády tu spomínal, že sa pripravuje, pripravuje nejaký iný zákon, ktorý by riešil tieto opatrenia mimo núdzového stavu. No my sme sa dnes na výbore pýtali priamo pani štátnej tajomníčky ministerstva zdravotníctva, či o takomto niečom vie a či sa takýto zákon pripravuje, a pani štátna tajomníčka povedala, že nemá tušenie a že teda podľa jej vedomostí sa žiaden takýto zákon nepripravuje. Takže neviem, pán predseda vlády, boli ste doteraz minister. (Reakcia premiéra.) Ale povedala pani štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva, že ona o tom nič nevie.
No a posledné dve veci, ktoré, ku ktorým by som sa chcel vyjadriť, je práve zákon číslo, ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. čl. 5 ods. 3 písm. a), kde sa hovorí o tom, že počas núdzového stavu má vláda, v nevyhnutnom rozsahu môže obmedziť základné ľudské práva a slobody, a konkrétne v písmene a) "obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia núteným pobytom v obydlí alebo evakuáciou na určené miesto." Priznávam rovno, že toto ustanovenie bolo aj napadnuté generálnym prokurátorom na Ústavnom súde. Keďže poznáme len z tlačovej správy výrok, ale nepoznáme zatiaľ odôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu, tak uvidíme, ako bude odôvodnené to, že Ústavný súd rozhodol o súlade tohto ustanovenia, ja si to však neviem naozaj predstaviť, pretože keď raz hovorí ústavný zákon, že obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia možno len núteným pobytom v obydlí alebo evakuáciou na určené miesto a nie odberom biologického materiálu, čo je jednoznačne zásah do súkromia a nedotknuteľnosti osoby, tak som naozaj veľmi zvedavý, aké bude odôvodnenie Ústavného sudu k tomu, že takýto zásah je v súlade s týmto ústavným článkom.
No a úplne na záver, na porovnanie, ako to vyzerá v iných krajinách, by som chcel dať do pozornosti v tejto súvislosti veľmi zaujímavé rozhodnutie pražského súdu z posledných dní, ktorý zrušil povinnosť negatívneho testu pri návrate do krajiny v Českej republike, pričom predseda tohto súdu podľa medializovaných informácií uviedol, že súd nechce zľahčovať pandémiu, nie je však možné rezignovať na základné princípy právneho štátu a nemožno obmedziť právo občanov Českej republiky na slobodný návrat do vlasti, ak to nie je bezpodmienečne nutné.
Myslím si, že toto hovorí za všetko a že my by sme sa mali zamyslieť naozaj aj nad tým, v akej miere my obmedzujeme základné ľudské práva a slobody a či to je naozaj nevyhnutné v takej miere a takýmto spôsobom v súvislosti s testovaním obmedzovať na území Slovenskej republiky v tomto núdzovom stave.
Ďakujem pekne. Skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 31.3.2021 18:12 - 18:13 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, ja by som sa chcel spýtať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Poprosím.

Susko, Boris, poslanec NR SR
... keby ste nám mohli vysvetliť, ako ste sa vysporiadali s § 24 zákona o rokovacom poriadku ods. 6, ktorý hovorí, že ak je rokovacím dňom schôdze Národnej rady štvrtok, zaradí sa vždy do jej programu hodina otázok so začiatkom o štrnástej hodine s výnimkou schôdze zvolanej podľa § 17 ods. 2 alebo 109 ods. 2. Ani jeden z týchto prípadov nebol splnený, ja viem, že grémium rozhodlo, ale obávam sa, že v zmysle zákona grémium nemá takúto kompetenciu rozhodnúť o nezaradení hodiny otázok, a preto by ma zaujímalo, že ako ste sa vysporiadali s týmto ustanovením zákona o rokovacom poriadku. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.3.2021 11:40 - 11:42 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Zemanová, áno, ten pozmeňujúci návrh určitým spôsobom rieši túto situáciu tak, aby bola v súlade so smernicou. Na druhej strane, podľa môjho názoru, súčasné znenie zákona hneď v § 1 ods. 2 písm. d) jednoznačne hovorí, že zákon o verejnom obstarávaní sa na tieto služby nevzťahuje s výnimkou toho, ak ide o 100-percentné financovanie samotných verejných obstarávateľov, čo si myslím, že úplne jasná formulácia a nedá sa zle aplikovať, hej. Úplne jasná formulácia, a tým pozmeňujúcim návrhom, podľa mňa, sa do toho vnáša len určitý zmätok, a preto ja budem navrhovať nepodporiť tento návrh, pretože nerieši nijakým iným spôsobom to, čo už je dnes platné v zákone.
A pán poslanec Dostál, ja nespochybňujem, že či pani poslankyňa, teda neviem to overiť, ale v predchádzajúcich volebných obdobiach, ak si pamätáte, tak sa pozmeňujúce návrhy vždy museli pred tým, ako boli prečítané v rozprave, rozdať poslancom do lavíc alebo teda v čase minimálne, kedy boli predkladané, tak aby sa poslanci mohli s nimi oboznámiť a zareagovať na nich a zmena rokovacieho poriadku, ktorá hovorila o tom, že poslanec ich musí odovzdať na zverejnenie mala práve plniť tento účel, aby poslanci, ktorí sú tu v sále a ktorí chcú reagovať na ten pozmeňovací návrh, aby bol zverejnený na intranetovej stránke alebo internetovej stránke Národnej rady, aby sa vedeli s ním oboznámiť a reagovať na to. Čiže aj to, tá formulácia § 29 ods. 1, kedy hovorí, že musí byť vyhotovené písomne a odovzdané na zverejnenie, zjavne smeruje k tomu, že musí byť zverejnený, inak to, inak to nemá zmysel, aby, aby bol niekde, niekde len písomne odovzdaný. Čiže z tohto pohľadu býva aj zvykom pri všetkých iných návrhoch, že tieto sú v čase, keď ich predkladateľ predkladá už zverejnené na webovej stránke, preto som na toto upozornil.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 31.3.2021 11:33 - 11:36 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Takže ešte raz, aby som to zhrnul. Ako som hovoril už v prvom čítaní a takisto na výbore a takisto teraz, podľa môjho názoru aj nášho názoru tento návrh je nadbytočný a zmätočný, pretože rieši, v pôvodnom znení rieši v rozpore so smernicou uvedenú problematiku a aj po tomto pozmeňovacom návrhu, ktorý bol predložený pani predkladateľkou dnes v rozprave, tak sa domnievam, že rieši len to, čo už je v zákone vyriešené a myslím si, že úplne jasne a ak aplikačná prax to zle aplikuje, tak to nie je problém zákona (zaznievanie gongu), ale problém zlej aplikácie a takáto novelizácia je... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Páni poslanci! Už sme raz nedali priestor pánovi predsedovi Suskovi, buďte, prosím vás, tolerantní, aby v pokoji tí, ktorí majú záujem o tento bod, mohli vypočuť si vystúpenie pána predsedu Suska, ktorý si myslím, že hovorí k veci a zásadne, čo je potrebné, aby bolo zohľadnené aj pri rokovaní.
Pán predseda, nech sa páči.

Susko, Boris, poslanec NR SR
Takže aj v zmysle tohto pozmeňovacieho návrhu, ktorý predložila pani poslankyňa Zemanová, sa domnievam, že tento návrh bude len zmätočný a zbytočne rieši to isté, čo už je v zákone dávno vyriešené a ešte raz upozorňujem na stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva Národnej rady, ktorý jasne povedal, že znenie zákona, tak ako bolo predložené, by mohlo predstavovať rozpor s predmetnou smernicou a to isté konštatovala aj Legislatívna rada vlády.
A to, čo som na záver chcel povedať, pani poslankyňa Zemanová ma usmernila, že bol podaný pozmeňovací návrh písomne, pretože § 29 hovorí, že poslanec môže v rozprave podať k prerokúvanej veci pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, ktoré musia byť vyhotovené písomne a odovzdané na zverejnenie na webovom sídle Národnej rady najneskôr bezprostredne pred ich prednesením v rozprave, tak chcem len upozorniť, že do terajšieho momentu tento pozmeňovací návrh nie je zverejnený na webovej stránke Národnej rady a teraz neviem overiť, že či bol predložený pred tým alebo nie, ale poslanci sa s ním v zásade nemohli oboznámiť, pretože doteraz na webovej stránke Kancelárie Národnej rady ani na intranete zverejnený nie je.
Ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 31.3.2021 10:54 - 11:00 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani navrhovateľka, milé kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona, ktorý je veľmi stručný, v zásade má len, myslím, jeden bod, ktorým sa dopĺňa § 8 ods. 2 je odôvodnený tým, že rieši goldplating, že rieši v zásade ustanovenia našej právnej úpravy, ktorá je nad rámec povinností vyplývajúcich z Európskej únie. Ja už som k tomuto vystúpil v prvom čítaní a namietal som, že znenie tohto návrhu zákona, tak ako bolo predložené, vôbec nie je goldplatingom, naopak, že tento návrh zákona ide priamo do rozporu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady.
Vysvetlím, vysvetlím teraz prečo. §8 ods. 2 hovorí o výnimkách, na ktoré sa nevzťahuje § 8 ods. 1 a § 8 ods. 1 hovorí, že ak verejný obstarávateľ poskytne osobe, ktorá nie je verejný obstarávateľ ani obstarávateľ, viac ako 50 % z finančných prostriedkov na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác a na poskytnutie služieb, je táto osoba povinná postupovať a teraz sú tam vymenované postupy verejného obstarávania, ktoré je povinná táto osoba dodržiavať.
V návrhu tohto zákona v ods. 2 sa dopĺňa výnimka, kedy povinnosť podľa ods. 1 sa nevzťahuje na osobu, ktorá nie je verejný obstarávateľ ani obstarávateľ, ktorej verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ poskytne finančné prostriedky na zákazku na poskytnutie výskumných a vývojových služieb zodpovedajúcich kódom spoločného slovníka obstarávania, a teraz sú tam vymenované tie, ktoré citovala pani predkladateľka. Pričom táto výnimka sa vzťahuje teda na všetky takéto služby, kde verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ poskytne finančné prostriedky na zákazku na poskytovanie výskumných a vývojových služieb, ak je financovaná viac ako 50 % finančných prostriedkov.
Podľa ustanovenia čl. 14 smernice táto hovorí, že táto smernica sa uplatňuje iba na verejné zákazky na poskytovanie služieb v oblasti výskumu a vývoja, na ktoré sa vzťahujú kódy CPV, zas sú vymenované tie isté kódy, za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky. Prospech plynie výlučne verejnému obstarávateľovi na využitie pri plnení vlastných úloh a odplatu za poskytnutú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ.
Čiže dopĺňa sa do zákona výnimka, ktorá hovorí, že všetky takéto služby v oblasti výskumu a vývoja aj také, kde 100 % týchto nákladov za poskytnutú službu alebo odplatu za poskytnutú službu sú v plnom rozsahu hradí verejný obstarávateľ, sú vyňaté z pod pôsobnosti tohto zákona.
Čo je v rozpore teda so smernicou a je to v rozpore aj so súčasným platným znením § 1 ods. 2 písm. d), kedy sa hovorí, že výskumné a vývojové služby okrem výskumných a vývojových služieb zodpovedajúcich kódom spoločného slovníka obstarávania, zase vymenované tie isté CPV kódy, z ktorých prospech plynie výlučne verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi na využitie pri plnení vlastných úloh, a odplatu za poskytnuté služby poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ. Tento zákon sa na tieto nevzťahuje.
Čiže v súčasnosti platná právna úprava hovorí, že podľa § 1 ods. 2 písm. d), že zákon sa nevzťahuje na výskumné a vývojové služby vo vymenovaných CPV kódoch s výnimkou tých, ktoré sú poskytované za odplatu a poskytnutú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ. Doplnením predmetného ustanovenia § 8 ods. 2, kde sa nevzťahuje, nevzťahujú postupy verejného obstarávateľa na tieto výskumné a vývojové služby nad 50 % bez obmedzenia, ideme v prvom rade do rozporu s § 1 ods. 2 písm. d), ktoré hovorí, že sú vylúčené všetky okrem tých, kde 100 % hradí verejný obstarávateľ, čiže to je prvý rozpor vnútorný v zmysle tohto zákona a druhý rozpor, čo je ešte dôležitejšie je rozpor so smernicou, kde takisto smernica hovorí, že zákon sa nemá vzťahovať na všetky výskumné a vývojové služby okrem tých, ktoré sú v plnom rozsahu hradené verejným obstarávateľom.
Čiže naopak, tento zákon, tento návrh zákona nerieši goldplating, ale naopak ide do rozporu so smernicou. Hovoril som to už v prvom čítaní a dával som teda pani predkladateľke na vedomie, že tento návrh zákona ide do rozporu so smernicou a že je potrebné to riešiť. Obávam sa, že ani predložený pozmeňujúci návrh... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán predseda Susko, prepáčte, že vás preruším, už máme jedenástu hodinu, čas na hlasovanie. Chcem sa spýtať, ak to máte na dlhšie dokončíte ešte? Poprosím, vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Susko dokončí a pristúpime k hlasovaniu.

Susko, Boris, poslanec NR SR
Čiže domnievam sa, že tento návrh zákona aj v rámci v zmysle tohto pozmeňovacieho návrhu je absolútne nadbytočný, pretože rieši situáciu takú, ktorá je úplne jasne zadefinovaná už dnes v platnom zákone a nie je potrebné ju vôbec, vôbec meniť a zbytočne len pôsobí určitým spôsobom zmätočne.
Okrem toho chcem upozorniť aj na to, čo povedal Legislatívny odbor Národnej rady... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Páni poslanci, ešte vás pokoj, o pokoj poprosím. Je možné, že tento bod vieme ešte pred hlasovaním ukončiť a hlasovať o ňom, takže poprosím vás.

Susko, Boris, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, budem pokračovať potom, to nemá zmysel.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ak máte záujem radšej preložíme po hlasovaní vaše vystúpenie?

Susko, Boris, poslanec NR SR
Ako poviete, pán predsedajúci, ja môžem to dokončiť.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Je to na dlho?

Susko, Boris, poslanec NR SR
Dokončím.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Susko už má len nejakú minútku, aby dokončil svoje vystúpenie, takže poprosím vás ešte o pokoj.
Nech sa páči, pán poslanec.

Susko, Boris, poslanec NR SR
Čiže chcel by som ešte upozorniť na stanovisko Odboru aproximácie a legislatívy Národnej rady, ktorý hovorí úplne jasne v svojom stanovisku, že v súvislosti s navrhovaným znením uvádzame, že vzhľadom na znenie úvodnej vety v § 8 ods. 1 môže verejný obstarávateľ poskytnúť aj 100 % úhrady na zadané výskumné a vývojové služby. V takomto prípade pri splnení aj druhej vyššie uvedenej podmienky by navrhovanou právnou úpravou mohlo dôjsť k vyňatiu z pod povinnosti verejného obstarávania aj tých služieb v oblasti výskumu a vývoja, ktoré pod neho spadajú, čo by mohlo predstavovať rozpor s predmetnou smernicou.
Čiže hovorí Odbor legislatívy a aproximácie práva to isté, čo som povedal ja už v prvom čítaní a teraz znova. A chcel by som upriamiť pozornosť aj na stanovisko Legislatívnej rady vlády, ktoré hovorí k čl. 1, že ak zámerom návrhu zákona bolo oslobodiť od povinnosti ukladaných zákonom č. 343/2015 Z. z. osoby vykonávajúce verejné zákazky na poskytovanie služieb v oblasti výskumu a vývoja, tak predložený návrh zákona nebude transpozíciou smernice 2014 - 24 EÚ, ale bude v priamom konflikte s touto smernicou. Návrh zákona je potom potrebné v zmysle uvedenej výhrady korigovať. (Ruch v sále.)
Čiže a nakoniec hovorí, že predmetný článok smernice v zmysle nášho zákona úprava uvedená v predloženom návrhu zákona by tak mohla byť nadbytočná a zároveň zmätočná (zaznievanie gongu) vzhľadom na to, že všetky výskumné a vývojové služby okrem výskumných a vývojových služieb (zaznievanie gongu) zodpovedajúcim kódom spoločného slovníka obstarávania, z ktorých prospech plynie výlučne verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi na využitie pri plnení vlastných úloh a odplatu za poskytovateľa služieb poskytuje v plnom rozsahu verný obstarávateľ, je v zásade nadbytočná (zaznenie gongu) a v rozpore s touto smernicou.
Čiže tak ako som to povedal ja v prvom čítaní (zaznenie gongu), takisto to skonštatoval aj Legislatívny odbor Národnej rady a takisto to skonštatovala Legislatívna rada vlády, že takáto právna úprava je nadbytočná, pretože všetko, čo v tom návrhu zákona dnes platné je, je v poriadku (zaznievanie gongu) a takáto úprav by znova len zaviedla zmätok do tejto právnej úpravy.
Preto, pán spravodajca, dávam návrh v zmysle rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Chcel by som ešte upriamiť pozornosť na § 2... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Páni poslanci, poprosím ešte pokoj.

Susko, Boris, poslanec NR SR
Na záver, pán predsedajúci, chcel by som upozorniť na § 29 zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí, že poslanec môže v rozprave podať v prerokovanej veci pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, ktoré musia byť vyhotovené písomne a odovzdané na zverejnenie na webovom sídle Národnej rady. (Ruch v sále.) Do času, kedy pani navrhovateľka predkladala tento návrh (zaznenie gongu), tento návrh pozmeňujúceho návrhu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.3.2021 12:16 - 12:19 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, opäť musím zopakovať to, čo som povedal pred pár minútami pri tom prvom skrátenom legislatívnom konaní, že keď si pozriete predkladaciu správu tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak opäť tam nenájdete konkrétne dôvody, ktoré by napĺňali zákonom stanovené podmienky na to, aby mohlo byť prijaté a schválené skrátené legislatívne konanie.
Zákon o rokovacom poriadku hovorí jasne, ešte raz to zopakujem, že musí nastať mimoriadna okolnosť, musia byť ohrozené základné ľudské práva a slobody alebo musia hroziť štátu značné hospodárske škody.
Keď si pozriete dôvodovú správu k návrhu zákona ako takému, tak v dôvodovej správe zistíte, že výdavky štátneho rozpočtu, resp. výdavky verejnej správy na opatrenia, ktoré majú byť prijaté na základe zákona, sú 100 mil. eur, 100 mil. eur.
V návrhu na skrátené legislatívne konanie sa však nedočítate nič o tom, aké hrozia štátu značné hospodárske škody z titulu vzniku mimoriadnej okolnosti, resp. aké základné ľudské práva a slobody sú ohrozené vzniknutím mimoriadnej okolnosti. Aká je medzi nimi kauzalita, aký je medzi nimi súvis s tým, čo sa v tej dôvodovej správe píše, a s týmito následkami, ktoré majú byť dôvodmi na skrátené legislatívne konanie.
Opäť nespochybňujem, že opatrenia, ktoré sú v návrhu zákona, môžu mať ten charakter a sú potrebné, aby prišlo k takému konaniu, ale samotný návrh na skrátené legislatívne konanie tieto dôvody, žiaľ, neobsahuje a neobsahuje tú kauzalitu k tým podmienkam, ktoré stanovuje zákon o rokovacom poriadku. Je to zase dôvod na to, aby pani prezidentka nám tento návrh zákona vrátila.
Všetci dobre viete, čo sa stalo s ostatným vráteným návrhom pani prezidentky, že neprešiel v opätovnom rokovaní Národnej rady. Nerozumiem tomu, prečo vláda takýmto spôsobom fláka odôvodňovanie skrátených legislatívnych konaní a riskuje to, že prezidentská kancelária nám opätovne vráti tento návrh z titulu toho, že neboli dodržané podmienky na skrátené legislatívne konanie, pričom tie podmienky sa možno dali vyargumentovať a nájsť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.3.2021 11:59 - 12:03 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, sme opäť v ďalšom skrátenom legislatívnom konaní a máme tu ešte ďalšie dve okrem tohto, tohto, o ktorom rokujeme teraz, a keď si pozriete odôvodnenie týchto skrátených legislatívnych konaní, osobitne toto, ale aj tie ďalšie, tak opäť sme v situácii, kedy, kedy tieto odôvodnenia na skrátené legislatívne konanie nie sú v súlade so zákonom o rokovacom poriadku.
Ja teraz nespochybňujem vecnú opodstatnenosť toho návrhu, ktorý príde v prvom čítaní, tohto návrhu zákona, na druhej strane teraz tu máme skrátené legislatívne konanie. Na skrátené legislatívne konanie sú dané jednoznačné dôvody v rámci § 89 zákona o rokovacom poriadku, kde musia byť ohrozené základné ľudské práva a slobody, musí byť mimoriadna okolnosť, ktorá vyvoláva takúto, takéto ohrozenie základných ľudských práv a slobôd a ktorá alebo ktorá vyvoláva potrebu, alebo teda hrozbu značných hospodárskych škôd.
Keď si pozriete ten návrh na skrátené legislatívne konanie, ja viem, že pán minister je tu v zastúpení, že to nie je jeho agenda, ale keď si pozriete ten návrh na skrátené legislatívne konanie, ktorý, ktoré tu v doterajších vyše 60 prípadoch boli kritizované, že neobsahujú dostatočné zdôvodnenie potreby skráteného legislatívneho konania, pani prezidentka nám opakovane vracia návrhy zákonov práve z titulu toho, že neboli dodržané dôvody na skrátené legislatívne konanie, tak, a dokonca aj vaši koaliční kolegovia kritizovali kvalitu odôvodnenia skrátených legislatívnych konaní, tak keď si pozrieme aj tento návrh, tak takisto tu nenájdeme výslovne dôvody na skrátené legislatívne konanie.
Ja nespochybňujem opodstatnenosť tých dôvodov, ktoré sú tam napísané, ako opodstatnenie dôvodov na prijatie toho zákona ako takého. Hovorím, že tie dôvody nie sú tak naformulované a nie sú tak zdôvodnené, aby odôvodňovali skrátené legislatívne konanie. Napriek tomu, že si myslím, že tie dôvody tam sú, v tomto prípade tohto zákona na to, aby to išlo v skrátenom legislatívnom konaní, ale tie dôvody v tom návrhu odôvodnenia na skrátené legislatívne konanie tam nie sú uvedené.
A to je moja otázka, že prečo, keď vláda pripravuje skrátené legislatívne konanie a naozaj existujú objektívne dôvody, prečo ich tam neuvedie? Prečo nezanalyzuje, či sú? Lebo keď si pozriete doložku vplyvov pri konkrétnom návrhu zákona a ďalšie dokumenty, tak z tých dokumentov to vyplýva, ale v samotnom návrhu na skrátené legislatívne konanie tieto dôvody uvedené z nepochopiteľných dôvodov nie sú.
Takže dávam na zváženie, či sú dôvody na hlasovanie o tomto skrátenom legislatívnom konaní, ako aj o tých ďalších.
Ďakujem.
Skryt prepis