Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

25.2.2021 o 17:14 hod.

JUDr. PhD.

Boris Susko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 25.2.2021 17:14 - 17:15 hod.

Boris Susko
Ďakujem pekne. Nie je to až tak procedurálny návrh, ako otázka k procedúre, pretože nie som si istý, že či sme jasne povedali, že ako sa bude hlasovať. Je 17.14, o 17.00 sa malo hlasovať a nie som si istý, či bolo jasne odsúhlasené, že sa bude hlasovať po prerokovaní či tohto bodu, alebo všetkých bodov na záver. Tak by som poprosil, že ako to.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.2.2021 17:11 - 17:12 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. No musím konštatovať, že pani ministerka sama povedala, že zavádza, pretože ja som citoval to ustanovenie, ktoré je v návrhu na predĺženie núdzového stavu, a z toho ustanovenia jednoznačne vyplýva to, čo som povedal. Tam je jednoznačne napísané, že až po dosiahnutí kolektívnej imunity môžme hovoriť o návrate do normálu, keď už núdzový stav nebude potrebný a dosiahnutie kolektívnej imunity je približne pri zaočkovaní 60 až 80 % populácie. To tam je výslovne napísané. Pani ministerka povedala, že ak to budete takto šíriť, tak je to zavádzajúce. Čiže pani ministerka v zásade povedala, že ak budeme šíriť to, čo je napísané v návrhu, to, čo sama predkladá, tak je to zavádzajúce. Čiže inými slovami povedala, že ona sama zavádza. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.2.2021 17:00 - 17:02 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky, aj za tie, najmä za tie podporné, ale aj za tie, ktoré neboli podporné, a to myslím priamo pána poslanca Dostála, takže budem odpovedať len na tie.
Áno, pán poslanec, je to zdôvodnenie už lepšie, aj keď nie priamo v návrhu, ale v tom doplnkovom materiáli, ktorý bol predložený až dodatočne, ale tiež sú tam tie opatrenia nastavené len veľmi všeobecne. A tie opatrenia takto všeobecne, ktoré sú tam pomenované, máme aj dnes. A vidíme, aký je dnes stav a že tieto opatrenia teda zásadne nepomáhajú. Tak preto sa pýtam, že kde máme analýzu dopadov týchto opatrení a z toho vyvodené nejaké návrhy do budúcnosti, ako by tie opatrenia mali vyzerať inak, aby sa zlepšili? Lebo keď budeme dodržiavať len tie opatrenia, ktoré stále máme a ktoré majú za následok ten stav, ktorý máme, tak to nám asi veľmi, veľmi nepomôže.
A to, čo som chcel najmä zdôrazniť, je, že celý núdzový stav aj všetky opatrenia v rámci núdzového stavu, ktoré sú podľa ústavného zákona, nie podľa iných predpisov, podľa zákona o ochrane zdravia, verejného zdravia, kde sa dajú nastaviť iné opatrenia, ale tie podľa ústavného zákona sú všetky opatrenia voči zdravým ľuďom. Ale my nerobíme nič voči chorým ľuďom, voči pozitívne testovaným. My už keď niekoho otestujeme, že je pozitívny, pošleme ho domov do karantény a povieme mu, že nahlás sa svojmu obvodnému lekárovi a tým celá štátna pomoc vo vzťahu k tým ľuďom, ktorí sú pozitívne testovaní, končí. A na toto som ja chcel upozorniť, že celý núdzový stav je nastavený z hľadiska opatrení vo vzťahu k všetkým ľuďom. Ale my sa vôbec, ale vôbec nestaráme ako štát vo vzťahu k pozitívne testovaným. My im nedávame žiadnu ďalšiu pomoc, pošleme ich domov do karantény a tým to skončilo. A toto ja hovorím, že tu by sme sa mali baviť o tom, že čo im chceme ako štát pomôcť. Akým... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.2.2021 16:38 - 16:51 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, predlžovanie núdzového stavu nie je samoúčelné, je to nástroj a predpoklad na to, aby mohli byť prijaté účelné opatrenia, ktoré majú mať za cieľ elimináciu rizika ohrozenia života a zdravia v prípade núdzového stavu v súvislosti s pandémiou. Podľa ústavného zákona je to predpoklad na to, aby mohli byť obmedzené základné ľudské práva a slobody, najmä teda pokiaľ ide o slobodu pohybu a pobytu, respektíve opatrenia, ktoré súvisia s povinnou domácou alebo štátnou karanténou, povinnou pracovnou službou a niektoré ďalšie.
Na druhej strane však existuje celý rad opatrení, ktoré je možno uložiť aj bez núdzového stavu na základe osobitných právnych predpisov, či už je to zákon o ochrane verejného zdravia, zákon o hospodárskej mobilizácii respektíve niektoré ďalšie, na ktoré sa nevyžaduje núdzový stav.
No a teraz si povedzme, na základe čoho a aké sú tieto opatrenia, ktoré majú byť uložené dnes. Aj včera sme tu počúvali celý deň o tom, prečo má byť alebo nemá byť zavedený núdzový stav. Ale ako som povedal, núdzový stav je len prostriedok k tomu, aby mohli byť uložené opatrenia na základe ústavného zákona, ktoré je nevyhnutné a účelné, najmä účelné, zaviesť za účelom zmenšenia rizika ohrozenia života a zdravia v súvislosti s pandémiou.
Počúval som pozorne, aj keď som možno nie vždy sedel tu v sále, jednotlivé vystúpenia, ale v jednotlivých vystúpeniach som ani raz nepočul diskusiu, debatu o tom, aké majú byť zavedené konkrétne opatrenia, resp. opatrenia, ktoré boli zavedené doteraz v rámci už existujúceho núdzového stavu, či splnili svoj účel alebo nesplnili svoj účel, a na aký, v akom rozsahu ten účel splnili alebo nesplnili. To sme sa tu nedozvedeli v rozprave a nedozvedeli sme sa to ale ani z návrhu, ktorý je písomne predložený na predlžovanie núdzového stavu. Nedozvedeli sme sa, či zákaz vychádzania v takom rozsahu, ako bol stanovený, s výnimkami, ktoré boli stanovené či už z hľadiska dochádzania do práce, či už z hľadiska samotného výkonu práce, či už z hľadiska pobytu v prírode, resp. iných výnimkách, ktoré tu sú, vrátane cezhraničného prechodu, či boli nastavené správne alebo neboli nastavené správne. Chýba nám tu analýza týchto opatrení, na základe ktorých by sme my vedeli posúdiť, že či ten núdzový stav, ktorý chceme predĺžiť, alebo teda vláda chce predĺžiť, či tie opatrenia, ktoré majú byť ďalej nastavené, či sú správne alebo nie sú správne. My dokonca ani nevieme, aké opatrenia chce vláda v rámci tohto predĺženého stavu nariadiť.
Teda na základe čoho chceme schváliť núdzový stav ako prostriedok k uloženiu obmedzenia základných ľudských práv a slobôd, keď nevieme, nemáme výsledky analýzy z toho, či doterajšie opatrenia sú správne a nevieme teda ale ani, aké vláda chce ďalšie opatrenia prijať. A nedozvedeli sme sa to ani z písomného návrhu na predĺženie núdzového stavu a nedozvedeli sme sa to ani v rozprave.
Na tlačovej konferencii, ktorú mala pred pár dňami pani prezidentka Slovenskej republiky aj s odborníkmi z oblasti či už zdravotníctva alebo analytiky, sme sa dozvedeli, že nemáme žiadne dáta, a bolo to tam niekoľkokrát zdôraznené, že žiadne dáta, na základe ktorého by sme vedeli analyzovať, či doterajšie opatrenia boli správne nastavené alebo nesprávne. Nevieme, kde sa ľudia najviac nakazili, či sa najviac nakazili v obchode, v nemocniciach, u lekára, v hromadnej doprave, v práci či v škole, teda nemáme ani analýzu alebo zodpovedanú otázku, na základe čoho sa stanovujú opatrenia či už individuálne, alebo na základe akých sa nastavil vôbec COVID-automat, keďže aj dáta, ktoré prichádzali z celoplošného testovania, resp. testovania v jednotlivých mestách a obciach, mali takú výpovednú hodnotu, že vláda hovorila iné čísla a jednotliví starostovia miest a obcí hovorili iné čísla. Takže ktoré tie čísla boli správne, na základe čoho vlastne sa rozhodujeme?
Keď si porovnáme prvú a druhú vlnu tejto pandémie, tak zistíme zásadné rozdiely. V prvej vlne bol dôraz kladený na trasovanie kontaktov pozitívne testovaných osôb, dohľadávanie týchto kontaktov, ich následné oslovovanie a kontaktovanie a zisťovanie, či tieto osoby sú alebo nie sú pozitívne v zmysle teda nakazenia sa COVID-19 a bola povinná karanténa, ktorá bola určitým spôsobom kontrolovaná a sledovaná. A v tom čase sme mali aj čísla také, aké sme mali a boli sme najlepší v Európe, ak nie na svete.
Dnes sme najhorší na svete. A keď si pozrieme, prečo sme najhorší na svete, tak keď si porovnáme tie opatrenia, ktoré boli v prvej vlne a teraz, a ktoré sú v iných krajinách ako u nás, tak v zásade rúška, máme najprísnejšie nosenie, v ostatných krajinách sa na verejnosti rúška v niektorých nenosia, majú lepšie čísla ako my. Pokiaľ ide o dezinfekciu rúk, sú v zásade všade rovnako, pokiaľ ide o odstupy, v zásade všade rovnako, a pokiaľ ide o zatvorenie všetkých služieb, prevádzok, tak sme zase najprísnejší, napriek tomu máme najhoršie čísla v rámci tejto druhej vlny.
Čiže ak si to veľmi jednoduchým sedliackym rozumom zrekapitulujeme, tak čo sme urobili inak? Zaviedli sme celoplošné testovanie, kde sme zhromažďovali ľudí na jednom mieste vo veľkej kapacite, v takejto veľkej kapacite sa tí ľudia presúvali na tieto miesta testovania či už hromadnou dopravou alebo, alebo inak, a prestali sme dohľadávať kontakty. A dnes máme stav, aký máme, z hľadiska úmrtnosti sme najhorší na svete.
Ak teda ideme predlžovať núdzový stav, aké opatrenia chceme nastaviť do budúcnosti? Opakujem ešte raz, nedozvedeli sme sa, aké chce vláda nastaviť opatrenia na to, aby sa tento stav zlepšil. Samotný núdzový stav to nevyrieši. Riešia to len opatrenia, ktoré na základe či už núdzového stavu alebo aj bez neho, na základe iných osobitných predpisov vláda chce nastaviť na to, aby sme tento stav zlepšili.
V návrhu sú všeobecné zdôvodnenia potreby núdzového stavu, ale nie sú tam žiadne konkrétne opatrenia, ktoré chceme zaviesť, aby plnili účel ochrany života a zdravia a samotný núdzový stav nič nerieši. Ako ich chceme nastaviť, keď nemáme tieto analýzy úspešnosti alebo neúspešnosti doterajších opatrení? Chceme teda opäť len, len hádať?
Kde máme nejaké nastavené opatrenia na liečbu? Počuli sme tu už viackrát, že peňazí máme dosť, tak prečo nedáme aspoň každému, napríklad pozitívne testovanému, nejaký balíček záchrany s vitamínmi, podpornými liekmi a možno aj účinnými experimentálnymi liekmi, ktoré tu už niekoľkokrát boli spomínané, keď z úst lekárov, infektológov, pneumológov a iných odborníkov počúvame, že tieto lieky sú účinné a v ťažkých stavoch v nemocniciach už nemajú ten efekt, ako v účinnosti, jak sa nasadí hneď v prvé dni tejto choroby, keď sa tieto osoby zistia teda, že majú, majú túto chorobu? Tak prečo nerozdáme tieto lieky a takýto balíček, záchranný, rovno pozitívnym pacientom? Prečo ich znova nezačneme trasovať? Prečo znova nezačneme kontrolovať karanténu, keď doterajšie opatrenia, ako vidíme z toho stavu, ktorý máme, nie sú účinné?
Zavedenie alebo predĺženie znova tohto núdzového stavu vzhľadom na to, čo som povedal, je len bianco šek pre vládu, aby si mohla nastaviť akékoľvek opatrenia, aké bude chcieť. A my dnes alebo vy dnes keď chcete schvaľovať predĺženie núdzového stavu, tak by ste mali vedieť, alebo mali by sme vedieť, že aké chce vláda nastaviť opatrenia, či budú účelné a mali by byť zdôvodnené, že prečo majú byť účelné na dosiahnutie tohto cieľu. Ale dnes ani z návrhu sme tieto opatrenia sa nedočítali ani nepočuli.
No a úplný nonsens je predikcia núdzového stavu, ktorá je uvedená v návrhu, o ktorom rokujeme. Pani ministerka to už viackrát povedala, aj včera na záver v záverečnom, resp. na záver diskusie večer, na záver rozpravy povedala, že je to nedorozumenie a že si to zle vykladáme. No ja si dovolím odcitovať to ustanovenie návrhu na predĺženie núdzového stavu a poukázať na to, že tu nie je nedorozumenie alebo nejde tu o nejaké zlé si vysvetľovanie, pretože to jednoznačne z toho textu vyplýva. Čiže citujem z návrhu na predĺženie núdzového stavu:
"Jediná cesta von, a teda aj mapa k tomu, kedy sa konečne zbavíme predĺžení núdzových stavov, je level zaočkovanosti." Jediná cesta von. "Kolektívnu imunitu dosiahneme približne pri zaočkovaní 60 až 80 % populácie. Konečná hladina závisí aj od toho, aké varianty sa dovtedy vyvinú a aká bude konečná efektivita vakcín. Až po dosiahnutí kolektívnej imunity", vraciam sa späť, kolektívnu imunitu dosiahneme približne pri zaočkovaní 60 až 80 %, pokračujem v tej poslednej vete: "Až po dosiahnutí kolektívnej imunity môžeme hovoriť o návrate do normálu, keď už núdzový stav nebude potrebný."
Teda aké nedorozumenie, aký zlý výklad? Z tohoto sa nedá iné vyložiť, len to, že núdzový stav bude odvolaný vtedy, ak bude zaočkovaných 60 až 80 % z populácie. Nedá sa z toho vyvodiť iný záver. Ak si to prečítate, naozaj tu nejde o nedorozumenie, ale iný záver sa z tohto nedá vyvodiť. Čo to znamená? Prieskumy hovoria o tom, že na Slovensku sa ľudia chcú zaočkovať v 40 až 46 percentách. To znamená, kedy sa dosiahne 60 až 80-percentná zaočkovanosť? Za dva roky? Za tri roky? Za štyri roky? Nikdy? To znamená, že vláda chce vládnuť celé volebné obdobie v núdzovom stave?
Čo z toho vyplýva, aký záver? Z uvedeného mi naozaj vychádza len jeden záver, že táto vláda chce vládnuť celé štyri roky v núdzovom stave, aby nemusela dodržiavať žiadne štandardné a normálne postupy pri vládnutí, či už sa týkajú samotnej pandémie alebo obstarávania, alebo legislatívneho procesu, alebo právneho či sociálneho štátu, resp. demokracie ako takej. Pretože z doterajšej skúsenosti za ostatných dvanásť mesiacov vidíme, že vláda Igora Matoviča vládla absolútne autoritárskym spôsobom, ktorý s demokratickými princípmi nemá nič spoločné, a z tohto návrhu vychádza, že chce takto autoritársky vládnuť celé volebné obdobie.
Opakujem na záver ešte raz, nemáme žiadnu analýzu predloženú na základe relevantných dát, na základe ktorých by navrhovateľ predĺženia núdzového stavu vedel povedať, čo sú účelné opatrenia, ktoré majú pomôcť v boji s pandémiou, a vôbec aké opatrenia chce v predĺženom núdzovom stave nastaviť, keďže vidíme, že doterajšie opatrenia nefungujú, keďže máme stav taký, ako je. Čiže takýto bianco šek vláde v žiadnom prípade my podporiť nemôžme.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.2.2021 13:48 - 13:51 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, opakovanie je matka múdrosti, sme v skrátenom legislatívnom konaní a musím opätovne už niekoľkýkrát v tomto volebnom období, keďže tento inštitút skráteného legislatívneho konania táto vládna koalícia naozaj používa už na čokoľvek a kedykoľvek, zopakovať to, čo hovorí zákon o tom, kedy je možné použiť skrátené legislatívne konanie.
Ešte raz upozorňujem, že o tom hovorí zákon, zákon o rokovacom poriadku. To nie je nejaké vnútorné pravidlo Národnej rady, ale je to všeobecne záväzný právny predpis vo forme zákona, ktorý hovorí, že, v § 89, opäť to musím zopakovať, že "za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona."
No v tomto prípade asi nejde o mimoriadnu okolnosť, keďže pandémiu tu máme už vyše roka a vláda vedela, že je tento problém, pretože tento problém nevznikol včera ani pred týždňom, ani pred dvomi týždňami, ani pred mesiacom. Tento problém je tu už dlhšie a vedela o tom vláda aj pred mesiacom, aj pred dvomi mesiacmi, aj pred tromi mesiacmi, aj pred štyrmi mesiacmi, čiže mohlo to ísť v štandardnom legislatívnom procese a aj dnes to môže ísť v štandardnom legislatívnom procese a nič sa nestane, ak to bude na ďalšej schôdzi alebo schválené na tej ďalšej schôdzi. Dnes mohlo v kľude prejsť prvé čítanie a na ďalšej schôdzi ďalšie čítanie.
Ďalej, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd; nedochádza tu k žiadnemu ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd ani bezpečnosti. Alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, štátu značné hospodárske škody. Keď si pozriete ten návrh na skrátené legislatívne konanie, nie je tam žiadna analýza toho, že štátu hrozia značné hospodárske škody, a vyčíslenie, aké značné hospodárske škody to sú. Značné hospodárske škody máme definované v našom právnom poriadku, čo znamenajú a koľko to je, ale z tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie sa to nedočítate. My nemáme žiadnu analýzu finančných dopadov, koľko to pre štát bude znamenať plus, resp. koľko by to znamenalo mínus. A nehovoríme tu o nejakých, nejakých povinných platbách, hovoríme tu o sankciách. Tu nehovoríme o niečom, čo vieme predpokladať. Čiže aké značné hospodárske škody tu štátu vznikajú, keď ich nevieme ani kvantifikovať?
Čiže domnievam sa, že tento návrh na skrátené legislatívne konanie nespĺňa žiadnu z podmienok zákona na to, aby mohlo takéto skrátené legislatívne konanie tu byť, a že ideme pri tomto do úmyselného konania v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.1.2021 9:30 - 9:37 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Dobrý deň všetkým. Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, milé kolegyne, kolegovia, návrhom tohto zákona sa majú zľahčiť spôsoby verejného obstarávania pre obstarávanie verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom vo veciach služieb vo vede a výskume, kde v dôvodovej správe, tak ako aj pani predkladateľka na úvod povedala, tak sa má, cieľom tejto novely je odstránenie národného goldplatingu. Teda čo to znamená? Národný goldplating je to, sú to požiadavky, ktoré sú navyše od požiadaviek, ktoré stanovujú jednotlivé normy Európskej únie.
Ďalej sa v dôvodovej správe hovorí, že oblasť verejného obstarávania je v základných rámcoch regulovaná na európskej úrovni smernicou č. 2014/24/EÚ v platnom znení, kde súčasná slovenská právna úprava je v niektorých aspektoch prísnejšia a to aj v oblastiach postupov subjektov, ktorých zákazky sú spolufinancované viac ako 50 % verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom. V súčasnosti tieto subjekty musia zabezpečiť obstaranie služieb v oblasti výskumu a vývoja, výskumu a vývoja prísnejšími postupmi podľa zákona o verejnom obstarávaní. Toľko sa hovorí v dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona.
Keď si pozrieme, čo hovorí smernica 24/2014/EÚ o verejnom obstarávaní v oblasti výskumu a vývoja, respektíve v oblastiach zákaziek s príspevkom verejných obstarávateľov, tak čl. 14 tejto smernice hovorí, že, s nadpisom Služby v oblasti výskumu a vývoja, hovorí, že táto smernica sa uplatňuje iba na verejné zákazky na poskytnutie služieb v oblasti výskumu a vývoja, na ktoré sa vzťahujú kódy CPV, a teraz sú tam vymenované kódy, a to sú tie isté, ktoré sú v návrhu, v návrhu tohto zákona, za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky: po a) prospech plynie výlučne verejnému obstarávateľovi na využitie pri plnení vlastných úloh, po a), a po b) odplatu za poskytnutú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ.
Keď si pozriete náš platný zákon o verejnom obstarávaní, § 1 ods. 2, tak čo hovorí náš platný zákon o verejnom obstarávaní? Hovorí, že tento zákon sa nevzťahuje, čiže negatívne vymedzenie, tento zákon sa nevzťahuje na výskumné a vývojové služby okrem výskumných a vývojových služieb zodpovedajúcich kódom spoločného slovníka obstarávania pod kódmi CPV, a zase sú tu vymenované tie isté kódy, z ktorých prospech plynie výlučne verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi na využitie pri plnení vlastných úloh a odplatu za poskytnutú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ.
Čiže keď si porovnáte znenie čl. 14 smernice, ktorá hovorí, že táto smernica sa vzťahuje iba na, a teraz sú tam tie služby na poskytnutie v oblasti výskumu a vývoja, ktorých prospech plynie výlučne verejnému obstarávateľovi na využitie pri plnení vlastných úloh, a po b) odplatu za poskytovanú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ, a porovnáte si to so znením našeho platného zákona, § 1 ods. 2, kde je to isté, len negatívne vymedzené, to znamená, že zákon sa nevzťahuje na výskumné a vývojové služby okrem tých, ktoré sú v prospech, výlučne v prospech verejnému obstarávateľovi a odplatu za poskytovanú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, tak zistíte, že tieto dve znenia sú úplne totožné. Len jeden to hovorí pozitívne a druhý to hovorí negatívne. Ale tam nie je žiaden rozdiel.
Pokiaľ si pozriete čl. 13 smernice 24/2014, tak sa hovorí, že táto smernica sa uplatňuje na zadávanie týchto zákaziek: zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, na ktoré verejní obstarávatelia prispievajú priamo vo výške viac ako 50 % a ktorých predpokladaná hodnota bez DPH sa rovná alebo je vyššia ako 5 mil. 350-tisíc eur, ak tieto zákazky zahŕňajú jednu z týchto činností: stavebno-inžinierske činnosti, ďalej stavebné práce v nemocniciach a tak ďalej, a po b) zákaziek na poskytovanie služieb, na ktoré verejní obstarávatelia prispievajú priamo vo výške viac ako 50 % a ktorých predpokladaná hodnota bez DPH sa rovná alebo je vyššia ako 214-tisíc euro a ktoré sú spojené so zákazkou na uskutočnenie stavebných prác uvedených pod písm. a). Čiže tie, ktoré, na ktoré sa nevzťahuje, sa netýkajú vôbec výskumu a vývoja, ale týkajú sa stavebných prác.
Takže z tohoto mi vyplýva pravý opak, teda že táto právna úprava, ktorú navrhuje pani poslankyňa Zemanová, neodstraňuje goldplating, ale, naopak, zavádza jednoduchšie postupy vo verejnom obstarávaní pre výskum a vývoj nad rámec smernice, čo môže zakladať dôvod na to, aby Slovenská republika, podľa môjho názoru, bola predmetom konania Európskej únie vo vzťahu k Slovenskej republike za nedodržiavanie tejto smernice. A neviem teda, z čoho pani predkladateľka vychádza, a teda by som poprosil, keby mohla konkrétne odôvodniť, ktorými ustanoveniami smernice je zavedený v našom zákone goldplating.
Ja nebudem zatiaľ dávať návrh na nepokračovanie v rokovaní v zmysle rokovacieho poriadku, ale najskôr by som chcel počuť od pani predkladateľky, že v čom je teda konkrétne, s poukázaním konkrétneho ustanovenia smernice a nášho zákona, v čom je tu zadaný goldplating, a teda v čom by sme mali, v čom by mala naša právna úprava ísť nad rámec smernice. V opačnom prípade teda sa dostávame do stavu, kedy budeme v rozpore so smernicou, a to sa obávam, že asi, asi nikto nechceme, aj keď ako ja nespochybňujem to, že v rámci výskumu a vývoja by mohli byť jednoduchšie spôsoby o verejnom obstarávaní, ale v tomto prípade sa domnievam, že ideme nad rámec smernice.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 28.1.2021 11:16 - 11:17 hod.

Boris Susko
Ďakujem pekne za slovo. Ja by som tak isto chcel pripomenúť členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že zasadnutie výboru je dnes o 12.30 hod. v miestnosti č. 30 tu v hlavnej budove. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.1.2021 10:08 - 10:10 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Nemôžem s vami súhlasiť a nie je to pravda, čo ste povedali, že dnes môžu orgány činné v trestnom konaní, resp. súdy si požičiavať spisy od notárov bez dôvodu. Takisto to dnes podľa súčasne platnej právnej úpravy musia zdôvodniť a je to v poriadku. Orgán činný v trestnom konaní to zdôvodní tým, že začal trestné stíhanie vo veci alebo proti osobe, a tým pádom je to dôvod na to, aby si ten spis zapožičal. A to isté aj súd, ak začne súdne konanie, tak si súd môže vyžiadať alebo zapožičať spis od notára, ale je to zase dôvodné tým, že začal nejaké súdne konanie.
Naopak táto právna úprava pre ministerstvo zavádza dôvod na to, aby si mohli bez akéhokoľvek odôvodnenia vyžiadať spis od notára. Ja na to nevidím naozaj žiaden dôvod, veď keď ministerstvo z hľadiska dohľadu potrebuje si ten spis vyžiadať, tak predsa to vie jednoducho zdôvodniť. Ja naozaj nevidím dôvod na právnu úpravu toho, aby to mohlo byť bez akéhokoľvek dôvodu. Naozaj nevidím ten dôvod.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.1.2021 9:53 - 9:55 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Zareagujem stručne na tri veci.
Jedna je ohľadom vydržania samotného. Ja som, pani ministerka, povedal vo svojom vystúpení, že podporujem posilnenie vlastníckych práv proti právam držiteľov. Otázka je len, ja som povedal, že je to na diskusiu, akým procesom, ale nespochybnil som tú právnu úpravu.
Pokiaľ ide o registre. Ja som sa len opýtal, lebo v dôvodovej správe je, že je to z dôvodu odstránenia rozdielnych výkladov. A to mi nebolo jasné, aké rozdielne výklady pri registroch sú, čo sú dôvodom na takúto zmenu právnej úpravy. Čiže ja som nespochybňoval, že či to je v poriadku alebo nie. Ja som sa len pýtal, že aké sú tie, aké sú tie dôvody.
No a pokiaľ ide o tú tretiu vec, tak tam sa, pani ministerka, určite nezhodneme, pretože ja som nespochybnil tú kompetenciu ministerstva na štátny dohľad, na výkon štátneho dohľadu, ale spochybnil som, že by to mali byť bez udania dôvodu. To znamená, z akého, ani bez dôvodu. Ministerstvo alebo úradníci ministerstva si môžu bez akého dôvodu, bez akéhokoľvek dôvodu vyžiadať a zapožičať notársky spis. Čo považujem, že nie je namieste a nie je to proporcionálne, že to nemôže prejsť testom proporcionality oproti právam všetkých občanov Slovenskej republiky. Aj ak sa bavíme o tom, že niektorí notári nechceli akceptovať zdôvodnenie, tak bolo to potrebné riešiť individuálne vo vzťahu k týmto notárom. A veď tam má ministerstvo nástroje na to, aby týchto notárov riešilo. Ale určite nie je proporcionálne vo vzťahu k tomu, že niektorí notári v pár prípadoch nechceli tie spisy ministerstvu predložiť. A ministerstvo má tie páky ich riešiť disciplinárne a inými spôsobmi na to, aby dosiahlo tento cieľ, aby sa ohrozili všetky ústavou chránené práva fyzických osôb na Slovensku.
Čiže nie, pani ministerka, že namiesto toho, aby ste riešili týchto notárov, tak ste prijali takúto, práve naopak by to malo byť. Namiesto toho, aby ste obmedzili všetky práva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.1.2021 9:42 - 9:44 hod.

Boris Susko Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec Borguľa, áno, v zásade je to presne tak, ako ste povedali. Nie pod čiarou, ale v čl. 3, ktorý táto novela zákona o Civilnom mimosporovom poriadku rieši, je, sa novelizuje aj Notársky poriadok, kde sa táto úprava robí. A áno, tak ako ste povedali, teraz si to môže bez dôvodu minister alebo jeho poverení zamestnanci vyžiadať tento spis a nielen doňho nazerať, ale môže si ho požičať, čiže notár mu ho musí poslať. Nazeranie do spisov rieši iné ustanovenie Notárskeho poriadku, kde nie je napísané síce výslovne, že s odôvodnenou žiadosťou, ale pri nazeraní do spisu sa robí záznam v tomto spise, že kto doňho nazeral a čo vlastne, čo vlastne v ňom prezeral. Čiže tam tá žiadosť odôvodnená je zaznamenaná priamo pri nazeraní do spisu. Kdežto tu pri požičiavaní spisov je to iná situácia, kde notár ho musí zabaliť a odoslať tomuto orgánu, teraz v navrhovanom znení bez akejkoľvek, bez akéhokoľvek odôvodnenia, akéhokoľvek dôvodu.
Pán poslanec Pročko, no to, čo ste teraz povedali, len preukazuje to, ako sa táto vládna koalícia stavia k ústave a základným ľudským právam a ústavným právam na ochranu súkromia. Keď je pre vás ústavné právo na ochranu súkromia a osobných údajov trápne a mantra, tak potom to len svedčí o tom, ako sa celá táto koalícia stavia k demokracii a k právnemu štátu.
Ďakujem. (Reakcie z pléna.)
Skryt prepis