Videokanál poslanca

Kolega, veľmi správne si podotkol, že nám bolo projektované, ako to bude celé fraška, ako to je celé našité na jednu osobu, ako sme tendenčne upravovali zákon kvôli jednému kandidátovi, ktorý napokon nekandiduje. Veľmi správne si podotkol, že teda sme s tým boli veľmi dlho a obsiahlo konfrontovaní a ako kontrast sme ponúkli jeden z najtransparentnejších, ak nie najtransparentnejší proces výberu kandidáta na generálneho prokurátora. To hovorí myslím samo osebe dosť.

Kolega, veľmi správne si poukázal na ten moment, že v súčasnom procese podliehať nejakému falošnému pocitu spokojnosti, a teda nejakej falošnej viere v to, že už sme vyriešili problém, by bolo veľmi predčasné, je naozaj predčasné.
Pred generálnym prokurátorom sú mnohé veľké úlohy, preto je veľmi dôležité, aby sa na tento post dostal ten najschopnejší a ten najlepší z kandidátov, ktorých sme mali. A ja, samozrejme, veľmi držím palce v tom, aby ten kandidát, ktorý sa napokon stane generálnym prokurátorom, dokázal naplniť sľuby, ktoré nejakým spôsobom formuloval alebo vízie, ktoré formuloval, a aby naozaj pohol prokuratúru dopredu, pretože tento moloch, tento obrovský aparát sa nachádza v tak zlom stave, že je pred novým generálnym prokurátorom nepochybne veľmi, veľmi ťažká úloha a veľmi dobrá, dlhá cesta, aby sme mohli napokon konštatovať, že sme dobre zvolili.
Ďakujem veľmi pekne za túto striedmosť.

Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, musím do poslednej bodky súhlasiť. Neviem, či si to všetci prítomní do dôsledkov uvedomujú, ale sme v situácii, kedy čelní predstavitelia polície, prokuratúry a súdov čelia bezprecedentným a veľmi závažným obvineniam, z ktorých keby sa aspoň 30 % potvrdilo, tak je to mrazivou správou o tom, ako vyzerala spravodlivosť na Slovensku. Je to veľmi zlou správou o tom, ako nezávisle a nestranne, v úvodzovkách, fungovali inštitúcie, ktoré mali garantovať spravodlivosť a zákonnosť. A je to vizitkou predchádzajúcich vládnych garnitúr samou osebe.
Som hrdý a som naozaj veľmi rád, že som mohol byť súčasťou jednej z najtransparentnejších volieb alebo procesu voľby generálneho prokurátora aj prostredníctvom bezprecedentne tvrdého a bezprecedentne dôsledného vypočutia, ktoré dúfam prispeje k tomu, že si vyberieme najlepšieho prokurátora Generálnej prokuratúry, generálneho prokurátora, akého kedy Slovenská republika mala.
Ďakujem.

Pán podpredseda, je to presne tak, ako hovoríš, mne k tomu napadá len jedna vec. Paradox demokracie spočíva v tom, že demokratická spoločnosť plná tolerantných ľudí nemôže tolerovať netolerantných ľudí. Ďakujem. (Reakcie z pléna.)

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, už tu bolo toho povedané relatívne veľa, obsiahlo, tak ja si dovolím len pár slov ku tomuto návrhu uznesenia, ktorým Národná rada vyjadruje svoj postoj k situácii v oblasti Náhorného Karabachu.
Chcem povedať, že jednoznačne podporujem túto iniciatívu koaličných poslancov a vážim si ju. Vítam vyvážený postoj predkladateľov, ktorý jednoznačne odsudzuje násilie, vyzýva ku riešeniu sporu mierovou cestou a nefavorizuje ani jednu, ani druhú stranu, no volá po dodržiavaní princípov medzinárodného práva. Som presvedčený, že naozaj posledné, čo tento zložitý región potrebuje, sú ďalšie konflikty a násilie medzi jeho obyvateľmi. Konflikty by sa mali riešiť za rokovacím stolom, nie prostredníctvom zbraní, a tak ako ja, aj Národná rada dôrazne odsudzujeme akékoľvek násilné riešenie sporov medzi štátmi bez ohľadu na to, akého sú tieto spory pôvodu, a to nielen preto, že takýto postup je v rozpore s medzinárodným právom, no hlavne kvôli dopadom na civilné obyvateľstvo, ktoré vždy najviac trpí každým jedným konfliktom. Pre obyvateľov v epicentre konfliktu totiž nie je najdôležitejšie, kto si s kým začal a kto je prvý na vine, ale najdôležitejší je podľa môjho skromného názoru pre nich mier, stabilita a možnosť žiť pokojne svoj život.
Nechcem, samozrejme, ešte raz hovorím, nekriticky zastávať a nezastávam pozíciu jednej strany, obe majú totiž svoj podiel viny a sú na nich podozrenia aj z útokov voči civilnému obyvateľstvu, chcem sa ale pridať k výzve všetkým zúčastneným, aby sa namiesto ozbrojených stretov a konfrontácií zamerali na mierové riešenie celej tejto situácie v záujme rešpektovania princípov medzinárodného práva, pokojného riešenia sporov medzi štátmi a v záujme obyvateľov Náhorného Karabachu.
Ďakujem veľmi pekne.

Kolega, ja som veľmi rád, že som vás takto zaujal a vlastne vám chcem poďakovať za tú pozornosť, čo ste mi venovali. A k tomu všetkému, čo ste povedali, len jedna vec. Diela marxistických a leninských teoretikov výslovne spomínajú možnosť fyzickej likvidácie triednych nepriateľov a vyslovene spomínajú, že revolúcia v spoločnosti, ktorá má viesť ku budovaniu komunizmu, áno, cez cestu socializmu, má byť násilná, lebo inak bude neefektívna. Len toľko, ďakujem.

Kolega, no vôbec nie. Ja k tomu iba veľmi krátko a v zásade iba to, že keby to bolo tak, ako to hovoríte, tak tu dnes nesedíte. A vy ste dôkazom toho, že nie je pravda to, čo ste teraz povedali. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť ku predloženému návrhu zákona a hneď na úvod konštatovať, že veľmi vítam túto iniciatívu predkladateľov. Osobne ju považujem za prvý odvážnejší, no o to dôležitejší pokus sa aspoň na nejakej morálnej úrovni vysporiadať s ťažkými čiernymi a kontroverznými obdobiami našej histórie. Pomenovať veci, tak ako naozaj sú, bez krvavých očí, triezvo, jednoducho, pravdivo. Bez hnedej či červenej clony.
Komunistický režim rovnako ako ten nacistický či fašistický bol jedným z najzločineckejších režimov, aké ľudstvo zažilo a o akom máme dôkazy a záznamy. Tieto dva režimy si dokopy vyžiadali možno cez 100 mil. obetí. Od druhej svetovej vojny si väčšina ľudí osvojila, no a ja podotýkam, že veľmi správne, presvedčenie o extrémistickej povahe nacizmu a fašizmu a nemá problém, až na pár našich kolegov, ktorí tu momentálne nie sú a nie sú ani historici, odsúdiť tento režim a je o tak dobre.
Nacizmus a fašizmus boli naozaj neľudské a nemorálne režimy, ktoré potláčali práva svojich vlastných občanov a zvykli sme si ich stíhať, stíhať aj hlásenie sa k tejto ideológii a znovu podotýkam, správne.
V prípade komunistického režimu sme však boli pre mňa z nepochopiteľných a neprijateľných dôvodov benevolentnejší. Žiaden oprávnený orgán štátu, bohužiaľ, vrátane súdov či OČTK nedokázal dôrazne a naozaj bez akýchkoľvek pochybností povedať, že velebenie komunistického režimu, ktorý bol minimálne tak zlý ako režim nacistický, a tak neprijateľný, a tak cez čiaru a v demokratickej spoločnosti tak neakceptovateľný, že je nemorálny. A nielen to. Niekomu, nikomu nebolo bránené, pardon, ak predstaviteľom tohto režimu vzdávali pocty, osadzovali tabule a vyhotovovali busty. Dnes sa ideme pokúsiť zjednať aspoň čiastočnú nápravu.
Predložený návrh zákona chce komunistický režim aspoň v morálnej rovine postaviť na roveň toho fašistického, čo z neho robí veľmi podstatný krok správnym smerom. Tento návrh má snahu označiť komunistický systém za nemorálny. A on ním skutočne bol. Jeho nemorálnosť nespočívala len v tom, že na ceste k pokroku ako k svetlejším zajtrajškom bolo povolené fyzicky zlikvidovať svojho oponenta, triedneho nepriateľa, ale jeho nemorálnosť spočívala aj v akejsi vnútornej schizofrénii, ku ktorej štátny aparát tlačil svojich občanov. Doma si vyznávať, čo chceš, na verejnosti však buď vzorný súdruh, súdružka, vyznávač ideálou marxizmu-leninizmu, zväzák, pionier a tak ďalej. Ak nie, máš problém.
Režim učil ľudí mnohokrát klamať, ohýbať svoje svedomie, povoľoval alebo minimálne ticho súhlasil s kradnutím a s predstieraním. Veľakrát z tých, čo sa rozhodli spriečiť tomuto režimu, na to veľmi, veľmi škaredo doplatili. Niektorí zamestnaním, iní majetkom, niektorí dokonca životom. Mnohí následkom zneužívania štátnej moci, zneužívania inštitútov štátneho donútenia utrpeli rozsiahle ujmy. Presedeli dlhé mesiace a roky v ťažkých žalároch, utržili v mene republiky nespočet buchnátov, kopancov, znevažovania, dehumanizácie a ostrakizácie neraz s celoživotnými následkami. A stali sa obeťou ťažkého psychického a fyzického týrania.
Na záver môjho vystúpenia mi dovoľte ešte raz poďakovať sa predkladateľom za ich iniciatívu a oceniť ju. Režim, ktorý nerešpektuje slobodnú vôľu jednotlivca a nevytvára všetkým rovnaké podmienky na rozvoj, či dokonca cielene stratifikuje občanov na horších a lepších, podľa straníckej príslušnosti či kádrovej spoľahlivosti im priznáva viac alebo menej práv, si nič iné, ako byť označený za nemorálny a protiprávny, nezaslúži. Návrh zákona má aj moju podporu. Veľmi rád mu dám svoj hlas a ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Kolega, vy máte takú naozaj veľmi zvláštnu optiku, cez ktorú sa pozeráte na realitu, ale to je jedno. K vašej teórii o pakte Ribbentrop - Molotov, však iste, nemôžte sa pripravovať na vlastnú obranu, keď chystáte útok. Historické záznamy jednoznačne vravia o tom, že Stalin pod zámienkou podpísaného paktu s nacistickým Nemeckom, a teda nejakým spôsobom jednoznačne chystal vlastnú vojnovú operáciu.
A ešte jedna vec. Vaša predstava o slobode a to tvrdenie, že sloboda prišla z východu, je naozaj scestné. Keď si vy predstavujete slobodu tak, že niekto príde na vaše územie a na 40 rokov povie, že to je jeho územie, tak máte naozaj veľmi, veľmi zvláštnu predstavu o slobode.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Milan, toto bol jeden veľmi dobrý a úprimný príspevok plný sebareflexie aj smerom k nám, ktorý si nezakrýval oči, ktorý pomenoval veci tak, ako sú, a nebál sa hovoriť ani do vlastných radov a uviedol mnohé veci, mnohé klamstvá, mnohé tie mantry, ktoré sa tu do kolečka opakujú, na pravú mieru a pomenoval vinníkov, či už ich vidí v súčasnej opozícii alebo súčasnej koalícii. Ďakujem veľmi pekne.