Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, viac-menej keď sme v roku 2020 novelizovali ústavu a naštartovali sme snahu o reformu justície, tak sme zasahovali vlastne aj do právomocí Ústavného súdu, a to tým spôsobom napríklad, že do 31. júla 2021 do právomocí Ústavného súdu Slovenskej republiky patrilo aj preskúmavanie alebo teda riešenie agendy súdnej kontroly volieb do orgánov územnej samosprávy. Od 1. júla prešla táto agenda do právomocí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, avšak nie celkom šťastným spôsobom a nie v dostatočnom rozsahu. Tento prechod odzrkadľovala prijatá právna úprava, pretože Najvyšší správny súd nedostal k dispozícii potrebné nástroje a mechanizmy na efektívne rozhodovanie v tejto agende bez prieťahov a riadne, včas, efektívne. Keďže voľby do orgánov územnej samosprávy sú vyhlásené 31. októbra, je nevyhnutné upraviť Správny súdny sporiad..., poriadok, pardon, spôsobom, akým bolo v minulosti upravené konanie v tejto agende pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. To znamená, to isté konanie s tými istými pravidlami za tých istých podmienok, v zásade len pod iným orgánom, alebo veľmi podobné konanie vo veľmi podobnom režime, len iným, inému orgánu zverené, pardon. Riadne fungovanie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky je totiž aj prioritou z pohľadu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020 - 2024, resp. ´21 - ´24.
Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci... prvé čítanie alebo druhé? (Reakcia predsedajúceho: „Prvé.") Dobre, len či som našiel správny papier. Dobre, ok. Ďakujem veľmi pekne, ospravedlňujem sa za zmätok.
Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý jeho účel. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Dovolím si akurát ohlásiť termín hlasovania, dnes o sedemnástej hodine.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.
Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona, návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol ako aj gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval na návrh, prerokoval návrh ústavného zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore. Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor, a určila lehotu na jeho prerokovanie v gestorskom výbore.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval na svojej 119 schôdzi a odporúča ho Národnej rade schváliť. Časť IV správy obsahuje jeden pozmeňujúci návrh, gestorský výbor ho odporúča schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona uverejneného pod tlačou 931a bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 26. apríla 2022. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne.
Je to presne tak, ako hovoríš, Lucka, ďakujem ti za faktickú poznámku. Možno si málo za života uvedomujeme, že v istom štádiu života, niekto v neskoršom veku, niekto v skoršom, niekto vlastným pričinením, niekto bez vlastného pričinenia, každý jeden z nás bude osobou so zdravotným postihnutím, aj keď možno niekto na to nedostane oficiálne papier od úradu práce, pretože to úrad práce možno bude vidieť inak a bude ho vidieť zdravšieho, ako v reálnom živote tento človek je, ale toto konkrétne vedomie by sme mali mať všetci na pamäti niekde v pozadí ako veľké memento toho, že problémy, ktoré nás možno momentálne tak veľmi netrápia, pretože ich priamo nepociťujeme, sa nás možno o pár rokov, možno o pár mesiacov, možno zajtra a možno o dve hodiny budú týkať možno oveľa bytostnejšie a oveľa bezprostrednejšie, ako by sme boli bývali kedy mysleli.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážená pani komisárka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, asi naozaj platí, že každá spoločnosť je iba tak vyspelá a tak dobrá, ako sa dokáže postarať o tých, ktorí najviac potrebujú jej podporu a jej pomoc. No a mám taký pocit a asi to nebude iba pocit, že vo svetle toho, čo tu rok čo rok minimálne dvakrát, čo si ja pamätám, a určite veľakrát, čo by si pamätali kolegovia, ktorí sú v parlamente dlhšie, odznieva, asi platí, že ešte stále nie sme dostatočne dobrá spoločnosť, pretože ešte stále nie sme dostatočne vnímaví a dostatočne citliví a dostatočne ochotní počúvať a byť vnímaví na potreby tých, ktorí sú medzi nami najnúdznejší, ktorí potrebujú pomoc a podporu na to, aby si dokázali dostatočne efektívne a dostatočne účinne uplatniť svoje práva.
Pani komisárka, vám by som chcel, samozrejme, tak ako aj minulý rok, tak aj tento rok poďakovať za vašu kvalitnú prácu, ktorú odvádzate počas celého roka, častokrát na limite, až za limitom svojich možností. To je možno vec, ktorú bežná verejnosť nevie, a ja teda, keďže prichádzam do kontaktu s vaším úradom, tak som si tohto faktu vedomý a už aj pracujeme na tom, aby došlo k náprave alebo zmierneniu tohto stavu. Dúfam, že naše úsilie bude v tomto smere účinné a úspešné. Zatiaľ to vyzerá veľmi sľubne.
Osobitne sa mi páčil aspekt vašej správy, v ktorom ste kládli dôraz na osobnú autonómiu osôb so zdravotným postihnutím, aj tie s mentálnym postihnutím alebo so psychickým ochorením, kde ste kládli dôraz a cez jednotlivé prípady demonštrovali nedostatky toho, ako sa správame k týmto ľuďom, a kládli ste dôraz na to, že aj tento človek má právo tak na ľudskú dôstojnosť, tak všetky ostatné práva, ktoré mu majú byť napĺňané a rešpektované, na rovnakom základe s ostatnými osobami, to znamená rovnako ako ktorejkoľvek inej zdravej osobe, podľa jeho potrieb a možností a, samozrejme, v istých prípadoch aj podľa možností spoločnosti.
Mimoriadne ma mrzí, že opakovane počúvame o druhovo tých istých problémoch, avšak individuálne odlišných ľudí, niekedy možno aj tých istých, ktorí zostávajú vo svojich zápasoch sami a ktorí si s týmito problémami nevedia účinne rady. Je to, myslím, veľmi zlým vysvedčením pre štát ako taký a pre zákonodarcu, a to je kritické aj voči mne, ktorý možno nedostatočne počúva, nedostatočne realizuje kroky smerujúce k tomu, aby sa stav zmenil. Sľubujem, že sa pokúsim polepšiť, aspoň za seba, a myslím si, že máme naozaj v tejto oblasti veľmi veľa čo doháňať, či už sú to tie sieťové postele v domovoch sociálnych služieb, či už je to spôsob, akým komunikuje alebo nekomunikuje odborník alebo lekár, alebo sociálny pracovník s osobou so zdravotným postihnutím, akým spôsobom komunikuje úradník s osobou so zdravotným postihnutím, ako veľa predsudkov máme, keď vidíme osobu so zdravotným postihnutím, napríklad typicky s detskou mozgovou obrnou, a automaticky prezumujeme u takejto osoby zdravotné postihnutie, ktoré ovplyvnilo negatívne jej intelekt. Sám, aj keď nie som osobou s detskou mozgovou obrnou ani inou diagnózou, ktorá by mohla navodzovať tento dojem, som sa stretol so situáciou, kedy sa ma ako študenta prvého ročníka vysokej školy na právnickej fakulte pýtala určitá úradníčka, či viem písať a čítať. To len na nejakú demonštráciu tých absurdít, s ktorými sa veľakrát osoby so zdravotným postihnutím stretávajú.
A musím priznať, že aj ja pociťujem veľakrát veľmi silnú frustráciu, keď počúvam donekonečna tie isté príbehy, ako na prvom stupni niečo zamietli, odvolali sa na ústredie, ústredie vrátilo s nejakým usmernením na prvý stupeň, prvý stupeň si aj tak rozhodol po svojom, znovu bolo rozhodnutie zrušené, znovu to bolo vrátené, na súd to išlo. Veľakrát sa naozaj stretávame s deficitmi najmä v tej odbornej a takej tej ľudskej sfére, či už je to slabou erudíciou, alebo je to slabým ľudským prístupom toho konkrétneho úradníka, jeho slabým záujmom o klienta, ktorého má pred sebou. Štát sa správa, bohužiaľ, k týmto ľuďom spupne, v mnohých oblastiach veľmi spupne a úrady práce namiesto ministerstva, bohužiaľ, mám ten pocit a nebude to asi len pocit, realizujú jeho fiškálnu politiku, čo nebude asi úplne účelom úradov práce šetriť na osobách so zdravotným postihnutím a na počte priznaných alebo nepriznaných príspevkov.
A nakoniec by som vám chcel naozaj iba poďakovať za to, že nám nastavujete zrkadlo, nastavujete ho vytrvalo, nastavujete ho neoblomne a myslím si, že dosť presne. A myslím si, že by sme mali konečne nabrať odvahu sa nielen pozrieť do tohto zrkadla, ale aj reflektovať na ten obraz, ktorý v tom zrkadle vidíme, a oveľa viac sa snažiť realizovať konkrétne odporúčania, z ktorých mnohé nestoja ani euro, a pretavovať ich do života, ale najmä aby sme sa snažili byť viac s ľuďmi, viac počúvať, viac sa pozerať okolo seba a viac reflektovať na to, čo vidíme a počujeme.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja na jednu stranu, samozrejme, súhlasím s tým, že človek by mal mať právo na slobodu slova. A viem prijať aj výklad, že právo na informácie a na ich šírenie zahŕňa aj právo vyhľadávať a šíriť aj dezinformácie, čo ale neznamená, že štát nemá za žiadnych okolností právo do tohto práva jednotlivca vstúpiť. A myslím si, že toto právo je dôležitejšie o to viac pri mladých demokraciách, ktoré ešte nemajú takú tú inštitucionálnu pamäť a sú také ešte ako to teľa krátko po pôrode, keď je na takých vratkých nohách. A tu si práve myslím, že takéto prezervačné opatrenia môžu mať isté svoje opodstatnenie.
Na stranu druhú si myslím, že o to väčšia zodpovednosť je na zákonodarcovi, aby správne nastavil mieru, ako sa zasahuje do tohto práva.
A ešte takú jednu otázku na záver si dovolím. Aký je tvoj postoj k zavedeniu trestného činu šírenia nepravdivej informácie v kontexte toho, čo si povedal?

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Nebudem sa opakovať a nebudem ani opakovať to, čo hovorili kolegovia, len som chcel zvýrazniť, že teda som rád, že druhé čítanie splnilo svoj účel aj napriek skrátenému legislatívnemu čítaniu, a poďakovať všetkým zúčastneným aktérom za ich vklad do tohto procesu, ktorého som mal tú česť byť účastný, a som za to celkom rád a vďačný, že sa napokon dostavil takýto výsledok.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Musím povedať, že je mimoriadne príjemné v parlamente vidieť aj takéto vyslovene pozitívne a vyslovene správne a dobre smerované pozmeňujúce návrhy, ktoré sledujú legitímny cieľ a dosahujú ho legitímnymi prostriedkami. Ja sám som si vedomý týchto problémov, a preto veľmi rád podporím túto problematiku a tento pozmeňujúci návrh, keďže napráva podľa mňa aj formalizmus, ktorý doteraz umožňoval už spomínaným spôsobom vysielateľom formálne plniť povinnosti, ktoré im ukladal zákon vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím, teraz konkrétne zmyslovým. Považujem to za veľmi správny krok správnym smerom, aj keď, áno, presne ako si povedala, Janka, treba ísť ďalej a veľmi rád budem ďalej súčinný pri tom, aby sme pomaly, možno malými krokmi, ale isto išli čím ďalej, tým viac vpred a dali osobám so zdravotným postihnutím pocítiť, že sú rovnocennými členmi našej spoločnosti.
Ďakujem.