Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

21.6.2023 o 16:45 hod.

Ing.

Jarmila Halgašová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 21.6.2023 16:45 - 16:47 hod.

Jarmila Halgašová Zobrazit prepis
Ja budem veľmi stručná. Ja chcem len povedať, že všetky tieto návrhy, ktoré predkladá jednak teda strana SMER - SD sú viac-menej nesystémové a populistické. A to stretnutie, na ktoré sa odvolávajú, tak rovnako stretnutie urobila aj nová vláda a boli tam jednak SPPK, agrárna komora, potravinárska komora, ministerstvo financií, ministerstvo hospodárstva, Inštitút finančnej politiky, Útvar hodnoty za peniaze, Protimonopolný úrad, Národná banka Slovenska, ministerstvo práce, sociálnych vecí, zväz obchodu a Slovenská aliancia moderného obchodu. A prišli teda, zhodli sa a výsledkom je materiál, kde teda jednoznačne skonštatovali, že takého nesystémové pomoci, ako napríklad selektívne, selektívne vyberanie tých odvetví, kde teda sa odpustí na určité obdobie odvodové, odvody, je maximálne nesystémové, akurát sa s tým urobia problémy v rámci Sociálnej poisťovne, ktoré, ktoré to budú mať problém nastaviť.
A tu sú závery a odporúčania, kde, kde jednoznačne hovoria, že je potrebné sa zamerať na, na najviac ohrozené skupiny, najrizikovejšie skupiny, pretože inflácia zvýšila nominálne zisky fariem aj potravinárov. Čiže nie je to, nie je to tak zlé, ako sa to tu vykresľuje. Je to hlavne teda populistické a, samozrejme, súvisí to aj s nadchádzajúcimi voľbami.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 21.6.2023 16:45 - 16:45 hod.

Jarmila Halgašová
Ja som sa pomýlila, ja som chcela faktickú.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2023 16:45 - 17:00 hod.

Jarmila Halgašová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Ja chcem zopakovať, že nikto nechce rušiť poľovnícku komoru, že sa tu ide len zrušiť povinné členstvo a nemyslím si, že je našou úlohou, aby sme riešili vzťahy medzi Slovenskou poľovníckou komorou a Slovenským poľovníckym zväzom. To nech si vyriešia samy. Tým pádom, keď bude teda to dobrovoľné členstvo, nech si upratajú doma samy.
Chcem sa opýtať, že či naozaj poľnohospodári budú donekonečna a teda vinohradníci donekonečna pestovať hrozno pre tie daniele a budú čakať, že budú odškodnení finančne. Vám sa to zdá normálne, že niekto celý rok chodí do vinohradov a že teda na konci dňa ten daniel mu zožerie výhonky, resp. hrozno, lebo však je sladké, a potom dostane nejakých pár eur a čo ako, ide si kúpiť potom hrozno, aby mohol, alebo rovno mušt, aby teda naozaj zostal tým vinárom? Mne to pripadá nenormálne. To je roky-rokúce neriešený problém a ja som presvedčená, že toto riešiť treba.
A potom mne pripadá úsmevné, lebo vy sami si protirečíte. Tu som sa dozvedela, že zver je štátna, a teda keď škody spôsobuje štátna zver, tak to je vlastne štát a štát by mal aj tým pádom odškodňovať a všetko to mať v správe a vy tu hovoríte, že vlastne je problém, keď do toho domu, to je ten revír, príde nejaký cudzí človek. Ale veď oni dostali od štátu poverenie a právo vyko... starať sa o ten dom a keď to nerobia, no tak tam pustím niekoho druhého, nech sa o to po... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2023 16:30 - 16:45 hod.

Jarmila Halgašová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
No, nielen daniele, ale všeobecne ako zver je obrovský problém, a teda ja, ja som odtiaľto a naozaj je mi, je mi ľúto a naozaj sú oči len pre plač, to čo vidím v Malokarpatskej oblasti. Tie premnožené daniele, to je vizitka poľovníkov, ich nečinnosti. Je to vizitka aj politikov a predchádzajúcich vlád, pretože naozaj nerobili vôbec nič a nechápem tomu, keď teda z Rakúska, z Nemecka návštevníci sa čudujú, ako je možné, že u nás máme daniele voľne v prírode. Je to nepôvodný druh, oni ich chovajú v oborách. Čiže áno, súhlasím, treba veľmi radikálne túto situáciu riešiť a treba ju riešiť čo najskôr. Ja si nemyslím, že sa netreba obávať a že treba mať zľutovanie. Nakoniec danielie mäso je veľmi, veľmi výživné.
No a pokiaľ ide o medvede, áno, treba riešiť aj túto situáciu a treba si žiadať potom, ak sa dokáže nejaká škoda, povolenie na mimoriadny odlov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.5.2023 16:15 - 16:30 hod.

Jarmila Halgašová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení-né, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, no, pán kolega Taraba, myslím si, že teda to, čo ste povedali, tak ste povedali vlastne aj to, čo si myslím ja. Tento zákon a vôbec zákon o poľovníctve ako taký sa, žiaľ, predkladá takmer vždy na konci volebného obdobia, pretože je to veľmi ťažká téma a tým pádom to vychádza tak, že, že, že sa nedokáže nájsť zhoda a nedokáže sa jednoducho prijať či už novela, alebo nový zákon, pretože na konci minulého volebného obdobia bol predložený komplet nový zákon a rovnako to neprešlo, pretože už bol koniec volebného obdobia, žiaľ.
Áno, ja rovnako hovorím to, že v komore je asi veľký problém personálny vo vedení komory, ale nerozumiem, prečo si ho tam nedokážu poľovníci vyriešiť. A počúvam sťažnosti od poľovníkov, rovnako chodím medzi, medzi ľudí a medzi poľovníkov, rozprávam sa s nimi, počúvam sťažnosti na hospodárenie v Slovenskej poľovníckej komore, a to bol dôvod, prečo hneď na začiatku tohto volebného obdobia po teda ťažkých diskusiách som predložila návrh zákona a bol schválený, kde teda sme ustanovili povinnosť Slovenskej poľovníckej komore, ktorá teda predkladá ministerstvu pôdohospodárstva a financií prehľad o príjmoch a výdavkoch za predchádzajúci kalendárny rok do 31. 7. so stavom k 31. 12., teda aby, aby to ministerstvo malo prehľad o tom, ako, ako Slovenská poľovnícka komora hospodári. A teda súhlasím s tým, že jedným zo zásadných problémov slovenského lesného hospodárstva a najmä poľnohospodárstva je enormné a roky pretrvávajúce premnoženie zveri; ide najmä o daniele, diviaky a muflóny. A dôsledkom toho je skutočnosť, že zver vo svojom prirodzenom prostredí nemá dostatok potravy, spása úrodu z polí a vinohradov a spôsobuje nadmerné škody, a to aj v lese. A už mám dnes, opäť mi zaslali fotografie z vinohradov s komentárom: tak už nastúpili. Daniele už obžierajú tie výhonky a naozaj je to smutný pohľad. Škody sa odhadujú minimálne na 120 miliónov eur ročne. A tým zver okrem iného existenčne priamo ohrozuje farmárov a vinohradníkov, ktorí sú živiteľmi rodín, a nepriamo aj potravinovú sebestačnosť a ekologickú rovnováhu v krajine.
Nejde pritom len o škody na poľnohospodárskych porastoch a plodinách, tieto škody spôsobené premnoženou zverou v lese sú rovnako enormné a znemožňujú vypestovanie mladého lesa. Zanedbávanie povinnosti poľovníkov v počtoch odlovenej zveri a enormné premnoženie zveri je fakt, ktorý je nepochybný a túto skutočnosť uznáva aj štát, teda ministerstvo pôdohospodárstva, ako aj Slovenská poľovnícka komora. A už v roku 2016, presne 9. marca, bolo uzavreté memorandum o spolupráci medzi Slovenskou lesníckou komorou, Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou, Slovenskou poľovníckou komorou, kde bola explicitne konštatovaná premnoženosť poľovnej, predovšetkým raticovej a diviačej zveri. A napriek tomu, že existuje zhoda na povahe a rozsahu problému, nedošlo k prijatiu žiadnych efektívnych a praktických opatrení zameraných na zníženie stavu zveri, a tak výška škôd spôsobených zverou z roka na rok narastá. Otázka je, či sa vlastne chce poľovníkom loviť viac, či to nie je pohodlnosť, či to je nie je naozaj, nechcem hovoriť o trofejovom poľovníctve, ale naozaj ak by sa lovilo podľa plánu, tak potom zasa teda túto zver treba, treba spracovať. A ďalšia vec je, keď teda už chodíme medzi ľudí a rozprávame sa, tak sa mi dostala informácia, že jednoducho tie stavy zveri sú viac-menej, respektíve viac alebo menej vymyslené. Ale stavy narastajú a tie škody tiež narastajú. Situácia sa za 14 rokov, 14 rokov hovorím od prijatia zákona o poľovníctve v roku 2009, pretože zákon o poľovníctve pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona riešil odškodňovanie škôd spôsobených zverou a ten problém nebol taký vypuklý, čiže poľnohospodári, vinohradníci sú dneska v zúfalej situácii a jednoducho táto mimoriadna situácia si vyžaduje mimoriadne riešenia, a preto navrhujeme nasledovné zmeny zákona o poľovníctve.
Stručne, je to celoročný lov tzv. nebonitovanej škodnej zveri, zveri spôsobujúcej škody na poľnohospodárskych plodinách a porastoch bez rozdielu veku, pohlavia, vekových tried a kritérií chovnosti, a to po celý deň, zrušenie rozhodnutia o poverení poľovníckej organizácie vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver, pokiaľ si nebude plniť svoje povinnosti, povolenie loviť prostredníctvom nočného videnia a tlmičov hluku výstrelu, povinnosť okresného úradu nariadiť zníženie stavov zveri, ak zistí, že zver je premnožená alebo ak spôsobuje neakceptovateľné škody, a oprávnenie majiteľov poľnohospodárskych pozemkov na ochranu svojich pozemkov využívaných na poľnohospodársku výrobu a úrody prostredníctvom osôb oprávnených vykonávať právo poľovníctva.
Takto v skratke a teraz mi dovoľte prečítať pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Halgašovej a Anny Zemanovej k návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, číslo parlamentnej tlače je 1386.
1. V čl. I bode 9 § 26 odsek 5 znie:
„(5) Užívateľ poľovného revíru je povinný v oblastiach s premnoženým stavom poľovnej zveri v spolupráci s okresným úradom znižovať stavy tejto zveri tak, aby nespôsobovala škodu na poľnohospodárskych porastoch alebo plodinách v rozsahu prevyšujúcom 3 % predpokladanej úrody alebo predpokladaného prírastku na príslušnej parcele alebo na lesných porastoch v rozsahu prevyšujúcom 3 % výmery príslušnej jednotky priestorového rozdelenia lesa. Pokiaľ sa nepreukáže počas obdobia dvoch po sebe nasledujúcich rokov, že užívateľ poľovného revíru plní povinnosti podľa prvej vety, v treťom roku je povinný nahradiť užívateľovi poľnohospodárskej pôdy alebo lesnej pôdy škodu, ktorá mu porušením povinnosti od jej vzniku vznikla. Okresný úrad v takom prípade zruší rozhodnutie podľa § 13 ods. 5 do 30 dní od uplynutia dvoch rokov podľa prvej vety."
2. V čl. I sa za bod 28 vkladajú nové body 29 a 30, ktoré znejú:
„29. V § 56 odsek 2 znie:
„(2) Okresný úrad môže rozhodnúť z dôvodov podľa odseku 1 o znížení počtu niektorého druhu zveri. Ak okresný úrad zistí alebo ak je preukázané, že zver spôsobila škody na poľnohospodárskych porastoch alebo plodinách v rozsahu prevyšujúcom 3 % predpokladanej úrody alebo predpokladaného prírastku na príslušnej parcele, alebo ak zistí alebo ak je preukázané, že zver je premnožená, je povinný bezodkladne nariadiť užívateľovi poľovného revíru znížiť počet zveri a určiť mu na to lehotu. Ak ide o zver, ktorá nemá v poľovnom revíri určené normované kmeňové stavy, okresný úrad je povinný nariadiť úplné zníženie počtu zveri bez ohľadu na počet, obdobie lovu, vek, vekové triedy, pohlavie a kritériá chovnosti. Ak je to potrebné, okresný úrad vykoná alebo zabezpečí vykonanie objektívneho sčítania zveri v poľovnom revíri, pričom súčasne určí aj metodiku sčítania zveri a umožní účasť vlastníkov a užívateľov poľovných pozemkov na sčítaní. Okresný úrad vykoná kontrolu nariadenia zníženia počtu zveri a ak je to potrebné, tak zníženie počtu zveri nariadi aj opakovane. Ak užívateľ poľovného revíru nerealizuje rozhodnutie, okresný úrad je povinný bezodkladne zabezpečiť zníženie počtu zveri na jeho náklady a určiť spôsob zníženia počtu zveri; za týmto účelom je okresný úrad oprávnený najmä poveriť vykonaním rozhodnutia osoby oprávnené na lov zveri alebo organizovať spoločnú poľovačku namiesto užívateľa poľovného revíru, pričom postupuje primerane podľa § 58. Výnosy za zver sa v tomto prípade po odpočítaní nákladov poukážu na osobitný účet užívateľa poľovného revíru, ktorý je užívateľ poľovného revíru povinný na tento účel zriadiť. Prostriedky na osobitnom účte je možné použiť výlučne na náhradu škôd spôsobených zverou."
30. Za § 57 sa vkladá § 57a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠57a
Škodná zver
Druhy zveri v poľovných revíroch, v ktorých nemá zver určené normované kmeňové stavy, možno loviť celoročne, po celý deň, bez ohľadu na vek, vekové triedy, pohlavie a kritériá chovnosti."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za bod 29 vkladajú nové body 30 až 40, ktoré znejú:
„30. V § 65 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c).
Doterajšie písmená d) až n) sa označujú ako písmená c) až m).
31. V § 65 ods. 3 písm. d) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí v prípade použitia mieridiel a puškových ďalekohľadov vybavených hľadáčikom na streľbu v noci s elektronickým zväčšením obrazu alebo na prevrátenie obrazu a ďalších podobných zariadení umožňujúcich streľbu v noci, infrazameriavačov, noktovízorov, laserových zameriavačov, zameriavačov so zosilnením svetla a optických zameriavačov, ktoré sú prispôsobené na videnie v noci,".
32. V § 65 ods. 3 písm. j) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to neplatí v prípade podľa § 56 ods. 2 a § 57a.
33. V § 65 ods. 8 sa slová "a) až c) a k)" nahrádzajú slovami „a) až b) a j)".
34. V § 69 odsek 4 znie:
"(4) Škodu spôsobenú užívaním poľovného revíru počas doby lovu vlka dravého uhrádza užívateľ poľovného revíru, v ktorom bola škoda spôsobená, ak mohol loviť."
35. V § 69 ods. 5 sa na konci prvej vety bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak nie je uvedené inak.".
36. V § 69 ods. 7 v písm. a) sa vypúšťa: "na nepoľovných plochách alebo".
37. V § 69 ods. 7 v písm. e) sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to neplatí, ak ide o škodu spôsobenú zverou podľa § 57a."
38. Za § 69 sa vkladá § 69a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 69a
Osobitné ustanovenia o opatreniach na zabránenie vzniku škôd spôsobovaných zverou
"(1) Za účelom zabránenia vzniku škôd spôsobených zverou je vlastník alebo užívateľ poľovných pozemkov, vinice alebo sadu oprávnený uzavrieť písomnú zmluvu s oprávnenou osobou alebo s oprávnenými osobami na ochranu poľovných pozemkov, vinice a sadu pred zverou. Uzavretie zmluvy je vlastník alebo užívateľ poľovných pozemkov, vinice a sadu povinný oznámiť okresnému úradu a užívateľovi poľovného revíru.
(2) Za osobu oprávnenú na výkon poľovníctva sa považuje poľovnícka organizácia alebo osoba, ktorá je držiteľom poľovného lístka (ďalej len „oprávnená osoba"). Povolenie na lov sa nevyžaduje. Oprávnená osoba preukazuje oprávnenie loviť zmluvou podľa odseku 1.
(3) Oprávnená osoba je najmä oprávnená loviť zver na poľovnom pozemku, vo vinici a sade, ktorého ochranou je poverená, alebo na susedných pozemkoch, cez ktoré zver prechádza na poľovný pozemok, vinicu alebo sad, ktorého ochranou je poverená. Ak je vlastník alebo užívateľ poľovných pozemkov, vinice alebo sadu sám oprávnenou osobou, je oprávnený vykonávať tieto práva sám alebo spoločne s inou oprávnenou osobou; písomnou zmluvou podľa odseku 1 nie je povinný sa preukázať. Povolenie na lov na nepoľovných plochách sa nevyžaduje.
(4) Vlastník alebo užívateľ vinice alebo sadu podľa miestnych podmienok vykoná primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany života, zdravia a majetku pri love vo vinici alebo v sade.
(5) Oprávnená osoba oznámi užívateľovi poľovného revíru najneskôr deň vopred, kedy sa bude zdržovať v poľovnom revíri; v prípade nočnej poľovačky súčasne oznámi, kde a dokedy bude čakať na zver. Užívateľ poľovného revíru je povinný bezodkladne zapísať oprávnenú osobu do knihy návštev.
(6) Užívateľ poľovného revíru je povinný po oznámení podľa odseku 1 vydať oprávnenej osobe potrebný počet značiek na označenie a prepravu ulovenej a nájdenej zveri. Ak užívateľ poľovného revíru značky oprávnenej osobe nevydá, oprávnená osoba nie je povinná označiť ulovenú zver značkami a plniť s tým súvisiace povinnosti podľa tohto zákona.
(7) Oprávnená osoba je povinná bezodkladne oznámiť ulovenie zveri užívateľovi poľovného revíru, pričom je povinná uviesť druh a počet ulovenej zveri.
(8) Ulovená zver sa stáva vlastníctvom oprávnenej osoby, ustanovenie § 66 sa nepoužije.
(9) Oprávnená osoba je povinná do 15 dní od ulovenia zveri odviesť na účet užívateľa poľovného revíru za každý ulovený kus zveri peňažnú sumu vo výške 20 eur. Z tejto sumy je používateľ poľovného revíru oprávnený uhradiť vecné náklady na značky vydané oprávnenej osobe, zvyšok použije užívateľ poľovného revíru na náhradu škôd spôsobených zverou."
39. V § 70 odsek 1 znie:
"(1) Nárok na náhradu škody si uplatní poškodený u užívateľa poľovného revíru pri škodách na
a) poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách a poľnohospodárskych porastoch do 30 dní odo dňa, keď škodu zistil, najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla,
b) lesných porastoch, ak škody vznikli od 1. júla predchádzajúceho kalendárneho roka do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, v lehote 30 dní od uplynutia uvedeného obdobia."
40. V § 70 odsek 2 znie:
"(2) Súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody uvedie poškodený výšku škody. Ak poškodený vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov v lehotách uvedených v odseku 1 vznik škody nenahlási a súčasne nenahlási požadovanú výšku náhrady a neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou, jeho nárok na náhradu škody zaniká. Ak bola škoda spôsobená na poľnohospodárskych plodinách a poľnohospodárskych porastoch a jej rozsah sa dá zistiť len v čase zberu, poškodený uvedie jej výšku do 30 dní po vykonaní zberu."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I sa za bod 34 vkladá nový bod 35, ktorý znie:
"35. V § 76 ods. 1 písm. i) sa čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „to neplatí, ak sa podľa tohto zákona nevyžadujú,".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a pekne poprosím o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu a zákona. Ďakujem.
Skryt prepis
 

10.5.2023 15:45 - 16:00 hod.

Jarmila Halgašová Zobrazit prepis
Ak niekto hovorí, že zákony sa, ktoré sa prijímajú, nie sú politické, tak klame, pretože každý jeden zákon je aj výsledkom práce politika, tak bol aj výsledkom práce politikov zákon o poľovníctve, ktorý bol prijatý v roku 2009, ktorý zriadil Slovenskú poľovnícku komoru a dal tam povinnosť členstva. To nebola odbornosť, to bola politika.
Ja sa pýtam, kto platil poľovníkom poistné pred rokom 2009, ako vtedy čo, vtedy, keď... Chcem sa opýtať, kto má trpieť za škody, ktoré spôsobuje zver, či to majú byť štát; ja chápem, že zver je štátna, teda škody spôsobuje štát, a teda štát by mal odškodňovať poľnohospodárov za tie škody, ktoré spôsobí zver, za to, že poľovníci si neplnia svoje povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona? Ja vám prečítam potom môj pozmeňovací návrh.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2023 14:45 - 15:00 hod.

Jarmila Halgašová Zobrazit prepis
Kolega, Slovenská poľovnícka komora bola zriadená zákonom v roku 2009, dovtedy fungoval Slovenský poľovnícky zväz a od roku 2009 fungujú obidve organizácie, by som povedala, ako dvojkoľajné súbežné organizácie. Nikto nevie, ktorá organizácia pomaly čo robí, tak nerozumiem tej výhrade, že prečo, prečo ste proti tomu, aby sa zrušilo povinné členstvo v komore. Zrušením povinného členstva sa neruší okamžite, resp. automaticky organizácia ako taká. Jasným príkladom je Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, ktorá bola zriadená zo zákona v roku 1992. V roku 2002 bolo zrušené tiež zákonom povinné členstvo a SPPK funguje, pozrite sa, aj úplne krásne do dnešného času a nemajú s tým najmenší problém.
Ja si myslím, že tu je skôr obava možno o nejaké funkcie alebo takéto záležitosti. A nemyslím si teda, ešte ak môžem, pred rokom 2009 všetky funkcie, ktoré vykonáva dnes SPK, čiže vlastne má prenesený výkon štátnej správy, vykonával štát. Tak zrušením povinného členstva a odobratím týchto činností a prenesením, spätným prenesením na štát, ja si myslím, že nemusíme mať najmenšiu obavu, že by to štát nezvládol.
A áno, je to politické rozhodnutie, nie odborné rozhodnutie a ako vidíte, zákon o poľovníctve je veľmi ťažká téma. Nakoniec každá jedna politická garnitúra s nejakým návrhom prišla a bolo to obyčajne na konci volebného obdobia a vždy s nulovým výsledkom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 22.3.2023 18:43 - 18:51 hod.

Jarmila Halgašová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený kolega, vážená pani poslankyňa, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti povedala niečo k tomuto návrhu zákona, ktorý predkladá kolega Linhart.
Ja osobne nemám problém podporiť žiaden zákon, ak je dobrý, a budem radšej vecná. Len nedávno tento návrh si predkladal ako pozmeňovací návrh k zákonu o obnoviteľných zdrojoch energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby, čo bolo nepriamou novelizáciou zákona a vtedy som už upozornila na to, že tento zákon je v rozpore s legislatívou Európskej únie. A teraz vlastne ten zákon bol stiahnutý a teraz prakticky v tom istom znení je predkladaný ako samostatný zákon.
Rada by som upozornila na skutočnosť, že podľa návrhu zákona sa za krátky odbytový reťazec považuje dodávanie poľnohospodárskych produktov a potravín od prvovýrobcu, výrobcu potravín alebo spracovateľa konečnému spotrebiteľovi. Hneď z nasledujúcej vety zákona však vyplýva, že odbytové združenie môže dodávať poľnohospodárske produkty a potraviny aj zariadeniam spoločného stravovania. Zariadenia spoločného stravovania však určite nespĺňajú definíciu spotrebiteľa ani podľa zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorej spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá, fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. A nakoniec, pojem konečný spotrebiteľ definuje aj nariadenie č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovuje postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín nasledovne. Konečný spotrebiteľ znamená posledného spotrebiteľa potravín, ktorý nevyužíva potraviny ako súčasť akejkoľvek potravinárskej prevádzky alebo činnosti. Čiže zariadenia spoločného stravovania spotrebiteľom ani konečným spotrebiteľom určite nie sú.
Čo však považujem ja osobne za podstatnejšie je skutočnosť, že táto právna úprava je nielen v rozpore s právom Európskej únie, ale naviac aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Podľa tohto návrhu majú byť odbytové združenia vylúčené z pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami. Avšak len organizácie uznané podľa tohto nariadenia majú výnimku zo súťažného práva Európskej únie, napríklad aj ohľadom možnosti vyjednávania cien. Ak by teda odbytové združenie podľa návrhu kolegu vyjednalo spoločnú cenu za všetky subjekty v tomto odbytovom združení, a čo nepochybne bude musieť urobiť, ak bude chcieť svoje produkty predávať, porušilo by článok 101 zmluvy o fungovaní Európskej únie. Protimonopolný úrad by odbytovému združeniu uložil pokutu až do výšky 10 % obratu všetkých zúčastnených členov za dohodu, ktorá obmedzuje súťaž. Jednoducho povedané, za kartelovú dohodu.
Podobná situácia nastala vo Francúzsku, čiže to nie je vymyslené a vyfabulované, o ktorej rozhodoval Súdny dvor Európskej únie. Je to vec číslo 671/15, pričom jednoznačne ustanovil, že ak je odbytové združenie vylúčené z pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu č. 1308/2013, nevzťahuje sa naň výnimka z článku 101 zmluvy o fungovaní Európskej únie a musia dodržiavať všetky pravidlá hospodárskej súťaže vrátane tvorby cien. Samotné vylúčenie odbytových združení z pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a to, čo som spomínala č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, však bude mať ešte ďalšie následky, ktoré si zrejme neuvedomujeme alebo teda kolega neuvedomuje. Odbytové združenia totiž nebudú môcť čerpať žiadne finančné prostriedky na propagáciu poľnohospodárskych výrobkov a potravín z fondov Európskej komisie, ani prostriedky z programu rozvoja vidieka. Ale na druhej strane táto, tento návrh zákona stanovuje odbytovým združeniam povinnosť zabezpečovať propagáciu poľnohospodárskych výrobkov a potravín členov tohto združenia.
Pýtam sa preto, z akých peňazí budú túto propagáciu vykonávať? Bude im na túto činnosť prispievať štát a peniaze, ktoré prídu z fondov Európskej únie, im ich potom vrátime do Bruselu? A ak teda bude prispievať štát na túto podporu a na propagáciu a budú propagované výlučne slovenské potraviny alebo výlučne slovenské produkty, tak sa zasa jedná o porušenie základného princípu voľného pohybu tovaru, pretože by sa týmto opatrením obmedzoval obchod s tovarom z ostatných členských štátov Európskej únie a na takéto porušenia rovnako existuje judikatúra Európskeho súdneho dvora.
Napokon nemenej dôležitá je aj skutočnosť, že bude výlučne na rozhodnutí ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, koľko a ktoré vytvorené odbytové združenia do vzniknutej sústavy zaradí. Na zaradenie podľa navrhovanej právnej úpravy totižto nie je žiaden právny nárok. A aj teda, ak splníte tie všetky stanovené zákonom predpoklady. Takáto právna úprava teda nielen vytvára stav, kedy o trhu a jeho fungovaní má rozhodovať jeden centrálny orgán, ktoré sme, čo sme mali teda pred tridsiatimi tromi rokmi, ale vytvára aj rozsiahly priestor pre korupciu. Ja neviem, toto je naozaj skutočne zámerom tohto zákona? Ja teda ako teba poznám, kolega, pán poslanec Linhart, tak verím, že určite nie. Verím, že určite nie.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a ja som ochotná podporiť akýkoľvek dobrý zákon, možno by bolo dobré ho dopracovať, prepracovať, pretože si myslím, že myšlienka je dobrá, možno problém je v tom, ako je to v zákone uvedené.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.2.2023 18:13 - 18:15 hod.

Jarmila Halgašová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Kolega, vy ste vlastne splnomocnencom vlády pre šport a teda už viacej ako päť mesiacov máte svojho nominanta na rezorte školstva. Čiže vlastne vyhovárať sa na nášho nominanta, myslím si, že je absolútne nenáležité. A som presvedčená, že ak chcete niečo urobiť pre šport, tak je potrebné najprv riešiť infraštruktúru a nie prikazovať hodinu navyše. Pretože vy musíte veľmi dobre vedieť, že jedna tretina škôl vôbec nemá telocvične, deti vozia do ďalších škôl, že sú v dezolátnom stave, že deti cvičia po chodbách. Ja sama som bolo toho svedkom, pretože chodím do regiónov a vidím, čo sa tam deje. Druhá tretina má telocvične v havarijnom stave, podlahy, strechy zatekajú a majú prasknuté okná. Čiže treba riešiť v prvom rade asi toto a až potom hodinu navyše.
A na margo tej sexuálnej výchovy. Osobne som presvedčená, že žijeme v 21. storočí a deti by sme mali viesť aj k týmto vedomostiam a v tejto oblasti vzdelávať. Som matkou dvoch deti a ja keď som bola dieťa, to bolo v hlbokej totalite, sme takúto výchovu mali.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.2.2023 16:53 - 16:58 hod.

Jarmila Halgašová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne. Aj ja budem stručná a budem možno viac faktická. V dôvodovej správe sa píše, že v súvislosti so zlúčením štátneho podniku Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, štátny podnik so štátnym podnikom Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik má dôjsť na základe rozhodnutia ministerstva pôdohospodárstva, a teda že sa jedná o legislatívno-technickú úpravu.
Tak ja si dovolím poukázať na zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, kde sa teda hovorí o tom, že nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu uvedené v § 1 ods. 1 spravuje právnická osoba zriadená zákonom s výnimkou: a) pozemkov, na ktorých hospodária Národný žrebčín Topoľčianky, štátny podnik Závodisko, štátny podnik Bratislava, Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra, štátny podnik, Plemenárske služby Slovenskej republiky, štátny podnik a Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, štátny podnik a Lesy Slovenskej republiky.
V bode, v písmene b) hovorí, nehnuteľnosti uvedených v § 1 ods. 1 písm. b) a c), s ktorými hospodári Národný žrebčín Topoľčianky, štátny podnik a Závodisko, štátny podnik Bratislava, Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra, štátny podnik, Plemenárske služby Slovenskej republiky, štátny podnik a Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, štátny podnik, Lesy Slovenskej republiky a ktoré spravuje organizácia ochrany prírody a krajiny.
Pozemkový fond nespravuje obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby slúžiace lesnej výrobe alebo vodného hospodárstvu, ktoré s ňou súvisia a ktoré spravujú právnické osoby podľa osobitného predpisu. Zároveň zákon sa vzťahuje na pôdu, ktorú tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí a v rozsahu ustanoveným týmto zákonom aj na pôdu, ktorú tvorí lesný pôdny fond, na obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby, na obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu včítane zastavených pozemkov a na iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20.
Chcem tým povedať, veľmi stručne, čiže pozemky, na ktorých hospodária Lesy Slovenskej republiky, nerovná sa pozemky, na ktorých hospodária Lesohospodársky majetok Ulič, a asi sa zhodneme v tom, že pozemky, na ktorých hospodária Lesy Slovenskej republiky, je oveľa viac a tie, na ktorých hospodári Lesohospodársky majetok Ulič. Je to preto, je preto potrebné to čítať aj v kontexte toho paragrafu, ktorý som čítala, a treba to rozlíšiť, či je pôdny alebo lesný fond, a skrýva sa za tým určite viac ako len legislatívno-technická úprava. Prečo v tomto ustanovení pôvodne neboli uvedené Lesy Slovenskej republiky ako výnimka z pravidla... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Páni poslanci, ešte vás poprosím chvíľočku.

Halgašová, Jarmila, poslankyňa NR SR
Rovnako nehnuteľnosti v § 1 ods. 1 písm. b) a c) nerovná sa nehnuteľnosti Lesohospodárskeho majetku Ulič, a tu treba opäť poukázať na odsek 2 tohto ustanovenia, ktoré hovorí o obytných budovách, hospodárskych budovách a iných stavbách slúžiacich lesnej výrobe, opäť je to odlišná skupina stavieb, ako navrhujete.
Takže ja som, ja vás upozorňujem, kolegovia, že nejde o jednoduchú legislatívno-technickú úpravu a ja za tento zákon nezahlasujem. Ďakujem pekne.
Skryt prepis