Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán predseda, mám tri procedurálne návrhy. Skúsim to stihnúť do minúty.
Prvý je, aby sme po tomto hlasovaní pokračovali ešte v rokovaní o návrhu pána ministra Matoviča, je to tlač 808. A po prerokovaní je tam ešte jeden pán poslanec v rozprave, aj o tomto prvom čítaní hlasovali. To je prvý procedurálny návrh.
Druhý procedurálny návrh, samozrejme, dáte hlasovať osobitne o nich, je, aby Národná rada vzhľadom na to, že ešte musia rokovať výbory k niektorým veciam, začala rokovanie pléna až zajtra o 14. hodine. To je druhý procedurálny návrh.
A tretí procedurálny návrh je, v mene troch poslaneckých klubov, OĽANO, SME RODINA a SaS, navrhujem, aby sa ihneď po prerokovaní tlače 808 a po hlasovaní prerokovali body 23, to je tlač 755, 24, tlač 740, a 27, tlač 764.
Ďakujem pekne.

Pani ministerka, ja rozumiem, že vy zastupujete ministra vnútra v tejto situácii, tak mi odpustite, že na vás bude asi adresované moje mierne rozhorčenie. Pretože ja som sa to pýtal ministra vnútra preto, že sa to nemôžem pýtať policajného prezidenta, lebo tak je nastavený rokovaní poriadok. A pri všetkej úcte k vám, keďže vy ste boli len poverená zastupovaním, to, čo ste prečítali, je vata. Policajný zbor Slovenskej republiky nerobí dokopy nič. Nič a to podľa mňa, a mám aj na vás otázku s tým, aj vy ako dáma a ako ministerka kultúry, ktorá vníma to verejné prostredie, s tým bude súhlasiť. Pán Hamran chodí po médiách a hovorí, že ide bojovať proti temným silám. Tak ja hovorím, že tie temné sily sú za dverami panelákov, kde muž mláti svoju ženu a deti. A my s týmto po roku a pol nerobíme nič, dokopy nič a tvárime sa, že to vlastne nie je problém, lebo nejaký pán úradník alebo pani úradníčka napíšu A4-ku, ako strašná prevencia sa deje na ministerstve vnútra, respektíve aby som nekritizoval ministra vnútra, na Policajnom prezídiu.
Prepáčte mi, keď vás mláti manžel, vy sa máte ísť pozrieť na stránku ministerstva vnútra s tým, že tu nájdem nejaký preventívny leták? Mnoho ľudí hovorí, že sme v 21. storočí, akí máme byť moderní. Myslím si, že v tomto naša spoločnosť brutálne zlyháva. Vy my neviete odpovedať, lebo ste ministerka kultúry, na niektoré ďalšie technické veci. Ale chcem sa vás opýtať ako ministerky kultúry, či naozaj máte pocit, že v tom mediálnom priestore robíme dosť na to, aby sme pomáhali prevencii proti domácemu násiliu a týraniu žien.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán generálny prokurátor. Ja začnem v tej doplňujúcej otázke tým, čo vy ste vlastne povedali na záver, že to, tá miera latencie alebo toho, že nepoznáme, že sa takáto trestná činnosť deje, je naozaj veľmi vysoká. Ja som presvedčený o tom, že ani tam nebola mierená tá otázka, že Generálna prokuratúra a vôbec prokuratúra na Slovensku stíha tieto trestné činy v momente, keď sa im dostanú na stôl, ak to povieme takto laicky. Ale mieril som skôr tam, lebo práve to, že táto trestná činnosť nie je oznámená, že v spoločnosti sa veľa o tom nehovorí, že či Generálna prokuratúra alebo koniec koncov aj vy, keďže sám aj komunikujete s médiami, aj používate sociálne siete, či nepripravujete nejaký program, kampaň, alebo neviem, ako to mám nazvať, jednoducho povedať tým ženám a deťom, ktoré sú týrané, že proste to nie je v poriadku, nebojte sa, oznámte to štátu.
Ja som sa rovnako pýtal aj tú otázku ministra vnútra, o tom bude odpovedať ďalej, ale toto sa mi zdá ako kľúčové, lebo ja naozaj nemám pochybnosti o tom, že vy robíte všetko, čo viete, keď to máte na stole. Ale mám pocit a podľa mňa iste mi v tom dáte za pravdu, my máme problém v tom, že na ten stôl sa to nedostáva, že je to v tých panelákoch, že tí susedia sú ticho a nevšímajú si to, že na tých dedinách otáčajú všetci hlavy na druhú stranu, len aby to nevideli. Čo s týmto vieme urobiť, resp. aj vy v rámci zákonných možností ako inštitúcia, s týmto vieme urobiť, pretože to proste je hanba, že máme takú vysokú mieru domáceho násilia a štát k tomu pristupuje, ako pristupuje.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ono sa to v praxi ukazuje, ako to je s tými právnikmi. Že dvaja právnici a päť právnych názorov. Ale z toho, čo povedal pán poslanec Kyselica, lebo tu sa nebavíme o konkrétnom rozhodnutí, konkrétnom prípade alebo konkrétnom generálnom prokurátorovi. A pán poslanec Kyselica za prvé citoval rozhodnutie Ústavného súdu, kde Ústavný súd hovorí: Nechávam na generálnom prokurátorovi, aby toto ustanovenia v aplikačnej praxi interpretoval.
A druhá vec, ktorú hovorí Ústavný súd: Nie je úplne jasné, čo je rozhodnutie vo veci. A ja teraz nejdem nikoho obhajovať, že tak alebo tak mal terajší generálny prokurátor rozhodnúť. Vôbec nie. Tá celá pointa tejto diskusie je v tom, že tak, ako to chce nastaviť pán poslanec Baránik, je to podľa mňa otázne. A argument, ktorý tu zaznieva, a áno, je to argument, o ktorom sa treba baviť, je to, ako má prokuratúra vystupovať. Ale interpretácia, že keď raz môžem podať sťažnosť, podám túto sťažnosť voči obvineniu, táto sťažnosť mi bola odmietnutá, tak mám počkať na súd. Je v niečom v rozpore s ustanovením § 2 ods. 10. To je môj právny názor. Práve preto, že ma limituje ako obvineného len k tomu, aby som sedel so založenými rukami a nohami a čakal, či si zmyslí prokurátor alebo vyšetrovateľ, že mi zruší obvinenie. A to je základ mojej argumentácie vo vzťahu k tomu, čo navrhuje pán poslanec Baránik. To nie je snaha obhajovať generálneho prokurátora Žilinku, vonkoncom nie. Však to sa zas poznáme. Takže o tomto, o tomto ja hovorím. A som rád, že pán poslanec Kyselica tu vytiahol práve toto rozhodnutie Ústavného súdu. Už len za toto by to malo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Kde začať v tejto ťažkej právnickej debate? Ja, pozrite, nespochybňujem, že máme na to iný názor, trošku sa mi prieči počúvať to, že tu hovorím nejaké sofizmy. Jednoducho tá moja pointa, poviem úplne laicky a rád sa budem v nej mýliť, veď ja nemám patent na rozum a nikdy som sa netváril, že mám patent na rozum.
Pointa je, je tu nejaký mimoriadny opravný prostriedok, ktorý bol alebo resp. je v určitom znení. To, čo hovorí pán poslanec Dostál, beriem, ale vrátim sa späť. Je v určitom znení, nejakým spôsobom ho chceme meniť a dnešné znenie mu umožňuje, umožňuje komukoľvek, či je to v prospech, neprospech, podať podnet na tento opravný prostriedok. To, čo hovorí pán poslanec Baránik, to nejakým spôsobom mení. Keď chcem byť láskavý, počujem tam ten argument, že Generálna prokuratúra má stoj čo stoj stíhať a oslobodzovať má súd. Dobre. To je určitý nejaký interpretačný rámec, ktorý som počul v tom, čo mi hovorí pán poslanec.
Ja nijakým spôsobom nehovorím, že zásady sú písmo Božie alebo niečo také, ale oni v tom zákone pre niečo sú a ten zákon nejakým spôsobom ako celok musí dávať logiku.
Vy tvrdíte, pán poslanec, alebo teda ty tvrdíš, pán poslanec, že toto nie je proti tým zásadám, len ja si myslím, že prinajmenšom tá debata je úplne legitímna a je dôležité sa o tom porozprávať, ak teda chceme, aby tento parlament bol aj odborným miestom a nie iba nejakou politickou arénou. Akokoľvek ďakujem za túto diskusiu, už sa nemôžem opäť prihlásiť, rád by som sa prihlásil znova, ale tak je nastavený rokovací poriadok a zásady, že diskusia a demokracia aj diskusia sa tu nemôžu uplatniť.
Ďakujem veľmi pekne.

Vidím, že pán poslanec Baránik sa teší na našu večernú právnickú debatu, ale k pánovi poslancovi Dostálovi.
Ja si myslím, že v tejto súvislosti treba hovoriť o troch veciach a o vývoji toho paragrafu a o aplikačnej praxi. A to, čo ja namietam a to, čo si ty hovoril, je, že si interpretoval to pôvodné ustanovenie § 363 aj s tou druhou vetou, ktoré bolo relatívne jasné. Ale potom sa asi zhodujeme na tom, že my ako právnici, keď navrhujeme určitý právny text, tak musíme byť v ňom úplne jasní. A aj v dôsledku tej novelizácie, ktorá prišla neskôr, sa ten text otvoril pre všetkých. Inými slovami, ten podnet pre generálneho prokurátora mohol v princípe podať ktokoľvek s tým, že to, čo navrhuje dnes pán poslanec Baránik, je limita, že to môže byť len v neprospech obvineného alebo poškodeného. Tá moja, a to, že to nejakým spôsobom doteraz bolo aplikované, je jedna vec.
Druhá vec je tá, že, opakujem, akokoľvek nesúhlasím s ustanovením § 363, myslím si, že to, ako navrhuje to znenie, však bavme sa v druhom čítaní, ak to prejde, o znení, pán poslanec Baránik, je v rozpore s § 2 ods. 10. Ale kľudne ja práve preto som to, to nebola len irónia s tou právnickou debatou a ak ponúknete ako kolegovia argumenty, ja si myslím, že špeciálne takto večer sme všetci otvorení a pripravení o tom diskutovať. Ja hovorím, že mám otáznik pri tom, či to je v súlade s ústavou a či to je, či to je udržateľné aj v tej prizme zásad trestného poriadku, ktoré sú obsiahnuté v tom § 2 ods. 10.
Ďakujem pekne.

Dámy a páni, dobrý večer, ja sa priznám, že takto komorne v utorok si dovolím trošku právnu debatu a menšiu polemiku s pánom poslancom Baránikom, pretože kde máme absolútnu zhodu, je, že podľa môjho názoru § 363 je v ostatnej dobe nadužívaný a za mňa, ja by som ho vypustil z nášho Trestného poriadku, lebo je to mimoriadny právny prostriedok, ktorý dokonca v určitých situáciách sa ani nemôže aplikovať vzhľadom na procesné štádium. Sú jednoducho osoby, ktoré nemajú nárok na podnet podľa § 363, a Ústavný súd povedal, že to je úplne v poriadku. Že v takom momente to nijako nevadí a nevytvára to žiadnu, povedzme laicky, nespravodlivosť vo vzťahu k týmto osobám. A to hlavne v prípade, keď podáva obvinená osoba sťažnosť voči obvineniu na Generálnu prokuratúru a rozhoduje o nej generálny prokurátor alebo jeho zástupca, tak tam už nie je možné podať podnet na prehodnotenie zákonnosti procesu podľa § 363.
Ale kde nesúhlasím alebo resp. mám otáznik s pánom poslancom Baránikom je to, či to naozaj nie je v rozpore so zásadami trestného konania. Ja sledujem túto debatu, vidím, že pán poslanec sa už začína usmievať a budem rád, keď potom aj bude na to reagovať, pretože predpokladám, že aj kolegovia a verejnosť, ktorá nás sleduje 18.20 v utorok, ich zaujíma táto právna debata. Takže nebudem politický a nebudem sa vyjadrovať ku generálnemu prokurátorovi, ale dostanem sa k tomu ustanoveniu toho alebo k tomu opravnému, mimoriadnemu opravnému prostriedku, a to v tom rozmere, že, myslím si, že ak by to bolo takto prijaté, ako to navrhuje pán poslanec Baránik, je tam otázka toho, či to je ústavné, alebo nie je.
A to v súvislosti tá otázka mne vzniká, ak mi ju pán poslanec vysvetlí, ja budem veľmi rád. Predpokladám, že aj pán poslanec Susko bude chcieť počuť, ako keby ešte hlbšiu odpoveď na túto otázku, a to je to, že či ak už, opakujem, ak už máme takýto mimoriadny opravný prostriedok v Trestnom poriadku, či nie je potrebné, aby bol prístupný pre všetkých. A ten návrh, ktorý vy podávate, pán poslanec Baránik, ho limituje naozaj len v neprospech obvineného alebo poškodeného. A teda vychádzam aj naozaj z toho ustanovenia § 2 ods. 10 Trestného poriadku, kde tá zásada nie je len niekde mimo Trestného poriadku napísaná, to je napísané v Trestnom poriadku pod § 2, ktorý hovorí, že tie dôkazy a všetky skutočnosti je potrebné vyhodnocovať či už v prospech, alebo v neprospech obvineného.
Podľa mňa my dvaja nemáme určite žiadny spor o tom, že generálny prokurátor môže zastaviť trestné konanie vo veci, to si myslím, že je nadinterpretácia tých ustanovení § 363 a § 364. Ale tuto alebo v tomto prípade si myslím, že by to mohlo zakladať prvok neústavnosti, opakujem, budem rád, ak mi to pán poslanec vysvetlí a pomôžem si, aby som to trošku zlaitizoval takým jednoduchším prípadom, hej. Že my máme v Trestnom poriadku možnosť dovolania. Len tá možnosť dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je otvorená ako pre jednu procesnú stranu, tak pre druhú procesnú stranu. A sú tam rôzne dôvody, kedy je možné podať dovolanie a kto môže podať dovolenie, ale nemáme napísané v Trestnom poriadku koncepciu dovolania takým spôsobom, že ju môže podať napríklad len minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor v neprospech obvineného. Že štát chce mať ešte ako keby, že ďalšie kladivo na obvinených, ktorí boli logicky oslobodení, lebo keby boli odsúdení, tak je málo pravdepodobné, že sa podáva ešte dovolanie.
To je ten otáznik, ktorý ja mám, pán poslanec, ja súhlasím aj s tým skrátením lehoty, to si myslím, že by možno už len to samotné skrátenie lehoty mnoho vecí vyriešilo, že by tam mohlo sa naozaj posudzovať len závažné porušenie. Rovnako súhlasím s tým, čo som povedal, že nie je možné podľa mňa zastavovať začaté trestné konanie vo veci, kde niet obvineného, kde niet poškodeného, kde niet oprávneného subjektu, ktorý by mohol podľa § 364 podať ten podnet. Ale v súvislosti s vaším návrhom je tu podľa mňa táto otázka, ktorú z doterajšej rozpravy sme podľa mňa málo rozanalyzovali, tak preto, opakujem, takto 18.24 si myslím, že si môžme dopriať luxus právnickej debaty v pléne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Keďže sú tu takéto návrhy, dávam procedurálny návrh, aby Národná rada odsúdila vyjadrenia obhajcov, ktorí zastupujú bývalých nominantov strany SMER, o fyzickej likvidácii špeciálneho prokurátora Lipšica. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca, ktorý bol navrhnutý ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh spĺňa formálnoprávne náležitosti. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre ľudské správ... ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol pán predseda ústavnoprávny výbor, rovnako určil lehoty pre ostatné výbory do 30 dní, gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania a prípadného schválenia v prvom čítaní.
Myslím, že zo znenia návrhu je zrejmý účel tejto úpravy. Ako spravodajca navrhnutý gestorským výborom po rozprave navrhnem, aby Národná rada hlasovala o tomto návrhu zákona a rozhodla, či ho prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam, samozrejme, ak sa tak stane, aby bol pridelený výborom vrátane určenia lehôt.
Ďakujem pekne. Prosím, otvorte rozpravu, pán predseda.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Beluský, kým sa dostaneme k tým ústavným rozmerom, samozrejme, že ten trest je v súlade s ústavou, aby, aby sme tú debatu posunuli ďalej.
Ja si myslím, že máme príliš veľa obligatórneho trestu prepadnutia majetku, to znamená, že príliš veľa skutkových podstát je podľa môjho názoru naviazaných na to, že súd musí uložiť tento trest. Myslím si, že ten trest by mal zostať súčasťou nášho právneho poriadku, ale je podľa mňa namieste tá diskusia, že či naozaj pri tých všetkých, a urobil by som to tak, to hovorím ako vstup do tej diskusie, že by som viac posilnil právomoc súdu. Nech súd vzhľadom na okolnosti prípadu sa rozhodne, či uloží, alebo neuloží ten trest. Sú potom, samozrejme, trestné činy, kde by sme to mohli pokojne nechať ako obligatórny trest prepadnutia majetku, ktorý sa uloží s trestom odňatia slobody.
A čo sa týka toho, čo hovoril váš kolega, tam sa mi ťažko niečo dodáva, lebo mi to prišlo, že to nie je vstup do diskusie, to je niečo, čo on má uzavreté ako svoj vlastný názor, a tam asi je zbytočné ho nejako presviedčať o tom, že je to inak. Ja len zopakujem to, čo som hovoril predtým.
Komunikácia a pochopenie verejnosti je kľúčové pre udržanie právneho poriadku. Nie preto, aby niekto bol za pekného, nie preto, aby niekoho mala verejnosť rada a iného menej rada, ale preto, aby občania, ktorí sa zriekajú časti svojej slobody a odovzdávajú ju štátu, ktorí štátu dávajú autoritu, aby udržiavala koncept pokojného života, ak to takto môžem povedať, rozumeli, čo ten štát robí a prečo v určitých prípadoch zasahuje aj trestnou politikou. V tom je kľúčová tá komunikácia, a preto je dôležitá.