Dobrý deň, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážený pán kolega spravodajca, pokračujeme v čítaní uznesenia Generálnej prokuratúry.
Obvinený jednoznačne uviedol, že až keď si sadol k počítaču, zistil, že vlastne nie je spracovaný ani realizačný návrh, nevidel žiadne papiere, ktoré by potvrdzovali nejaké konkrétne informácie. Z uvedeného jasne vyplýva vedomosť obvineného o tom, že sa podieľa na činnosti, ktorá je v rozpore so...
Dobrý deň, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážený pán kolega spravodajca, pokračujeme v čítaní uznesenia Generálnej prokuratúry.
Obvinený jednoznačne uviedol, že až keď si sadol k počítaču, zistil, že vlastne nie je spracovaný ani realizačný návrh, nevidel žiadne papiere, ktoré by potvrdzovali nejaké konkrétne informácie. Z uvedeného jasne vyplýva vedomosť obvineného o tom, že sa podieľa na činnosti, ktorá je v rozpore so zákonom, a že neexistujú informácie, ktoré by nasvedčovali podozreniu, že bol spáchaný trestný čin, a teda že absentujú skutočnosti odôvodňujúce začatie trestného stíhania.
Tvrdenie obvineného (po príchode obhajcu a po porade s ním), že je pravda, že koncipovali uznesenie o začatí trestného stíhania skôr, ako bol spísaný realizačný návrh, no konal v najlepšej viere, že aj bez realizačného návrhu skutočne existujú indície o páchanej trestnej činnosti, vyhodnocujem ako tendenčnú obranu obvineného, na ktorú sa orientoval po porade s obhajcom v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný skutok a tiež oslabiť význam jeho priznania učineného v úvode výsluchu.
K subjektívnemu presvedčeniu obvineného, že konal v najlepšej viere, je potrebné uviesť, že pre absenciu úmyselného zavinenia nestačí iba to, že obvinený vyhlási niečo o svojom subjektívnom presvedčení, ale podstatným je to, či aj skutočne (reálne a objektívne) mohol byť presvedčený o určitej okolnosti, ktorá mohla mať za následok absenciu úmyselného zavinenia.
Zo samotnej výpovede obvineného ako aj zo zvukových záznamov vyplýva, že presvedčený o zákonnosti inkriminovaného konania byť nemohol. Inak povedané, ak nemá obvineným tvrdené subjektívne presvedčenie oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. ak z vykonaného dokazovania vyplýva, že obvinený nemohol byť subjektívne presvedčený o určitej skutkovej okolnosti, ide len o vyvrátenú obhajobu obvineného.
Poukazujem na zvukový záznam zo 16. 7. 2021 a jeho prepis, kde Milan Sabota hovorí: „Paľo, tuto je jedna taká vec, eh. Tuto dávaš, že, eh, zhromažďovali prebiehajúcich trestných konaní informácie hej a tieto informácie následne odovzdávali osobám majúcim vzťah k SIS, aby tieto mohli byť použité následne pri čoho, proti členom, proti členom, hej? Pracovnú skupinu Očistec, hej? Takto. A chceš tam zakomponovať aj tú nenáležitú výhodu?“ Pavol Ďurka odpovedá: „No však to tam je. Len to mám, nemám to vyšpecifikované.“ Milan Sabota: „Ehe.“ Pavol Ďurka: „(nezrozumiteľné slová).“ Milan Sabota: „Prisľúbený nie, finančne, ehh, prisľúbený prospech, prospech, resp. toto tu, ehe, dobre, finančný tam daj, lebo ten finančný prospech tam, vopred prisľúbený nenáležitej výhody.“
Poukazujem tiež na zvukový záznam zo 16. 7. 2021 od 15:56:04 h do 17:02:10 h a jeho prepis, v ktorom Ján Čurilla hovorí Milanovi Sabotovi: „Rovno dopisuj. Rovno dopisuj, potom ti to zase pozrieme, dobre?“ Zvukový záznam jednoznačne vyvracia tvrdenia obvineného, že nevymýšľal, nefabuloval vo vzťahu k obsahu uznesenia, naopak, preukazuje, že bol pri jeho tvorení sám aktívny.
O aktívnej účasti Milana Sabotu na koncipovaní uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 svedčí aj ďalšia časť zvukového záznamu zo 16. 7. 2021 a jeho prepis, analyzovaná v časti uznesenia reagujúcej na vydanie uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 a obhajobnú námietku o údajnej štandardnej činnosti vyšetrovateľov NAKA PPZ pri jeho koncipovaní.
K sťažnostným námietkam obvineného Petra Scholtza vo vzťahu k uzneseniu prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. 3 Kv 41/21/1100 – 7 zo 14. 9. 2021:
Vo vzťahu k námietke obvineného týkajúcej sa nenaplnenia zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa poukazujem aj na argumentáciu uvedenú v texte nižšie, v časti odôvodňujúcej právnu kvalifikáciu skutkov, ktoré sú predmetom sťažnosťami napadnutých uznesení, pričom nad rámec nižšie uvedeného konštatujem nasledovné.
Obvinený v čase spáchania skutku vykonával funkciu dočasne povereného riaditeľa ÚIS, a teda pri výkone svojej funkcie sa podieľal na plnení úloh spoločnosti a štátu, ktoré mu vyplývajú z § 2 zákona č. 173/1991 Z. z., pričom na plnenie týchto úloh používal právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za ich plnenie zverená, a to konkrétne aj oprávnenie riadiť, organizovať, kontrolovať činnosť policajtov zaradených na ÚIS, v rámci čoho prichádzal do kontaktu s informáciami, ktoré boli získavané na účely odhaľovania trestných činov a zisťovanie ich páchateľov. Medzi základné úlohy, ktoré plní Policajný zbor, patrí okrem iných aj to, že spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku, odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov.
Krajský súd prezentoval v uznesení sp. zn. 2Tpo/67/2021 z 1. 10. 2021 názor, podľa ktorého vo vyšetrovacom spise nie sú dôkazy o tom, aké informácie mal obvinený vyzrádzať vyšetrovateľom NAKA. Na rozdiel od uvedeného záveru krajského súdu konštatujem, že z dôkazov doposiaľ zabezpečených do vyšetrovacieho spisu celkom jednoznačne vyplýva, že obvinený disponujúc informáciami o fungovaní vyšetrovacieho tímu Oblúk, ktorého účel zriadenia mu bol dobre známy a ktorý vyplýva z utajovanej prílohy, poskytoval v rozpore s jeho zákonnými povinnosťami vyšetrovateľom NAKA zaradeným do pracovnej skupiny „Očistec“ (teda osobám podozrivým v konaní vedenom na ÚIS pod ČVS:UIS-171/OISZ-2021) informácie, ktoré sa dozvedel pri výkone svojej služobnej činnosti (iniciatívne, osobne v sobotu 17. 7. 2021 poskytol obvineným vyšetrovateľom NAKA kamerové záznamy z kamerového systému nachádzajúceho sa na budove ÚIS, a to bez predchádzajúcej oficiálnej žiadosti o ich vydanie, ktorá bola vytvorená Pavlom Ďurkom v mene Štefana Mašina dodatočne v ten deň a zavezená do Senca na podpis Štefanovi Mašinovi; na uvedených kamerových záznamoch ich upozornil na stretnutie mjr. Mgr. Diany Santusovej s Branislavom Zurianom a neznámou osobou pri vozidle Škoda Kodiaq v blízkosti budovy ÚIS, ku ktorému došlo po realizácii procesného úkonu – výsluchu svedka Branislava Zuriana na ÚIS v trestnej veci ČVS:UIS-171/OISZ-2021; informoval ich o prítomnosti príslušníkov ÚIS zaradených vo vyšetrovacom tíme Oblúk na pracovisku počas dní pracovného voľna, o ich počtoch, počtoch vozidiel, o ich činnosti, o výsluchu svedka Branislava Zuriana, o úkonoch naplánovaných vedúcou vyšetrovacieho tímu Oblúk na 19. 7. 2021), čím im umožnil prispôsobiť taktiku ich postupu (ako podozrivých, ktorí disponovali informáciou o plánovanej akcii ÚIS smerujúcej k údajnému ich zadržaniu) voči členom vyšetrovacieho tímu Oblúk, zároveň účelovo koordinoval svoj služobný postup voči mjr. Diane Santusovej ako vedúcej vyšetrovacieho tímu Oblúk s obvineným Pavlom Ďurkom s cieľom znevierohodniť jej osobu a kriminalizovať jej činnosť s cieľom odvolať ju z funkcie vedúcej tímu, čo aj následne zrealizoval a zároveň dal pokyn príslušnému nadriadenému mjr. Mgr. Diane Santusovej, aby jej odňal konkrétne vyšetrovacie spisy, čím sledoval zbrzdenie a sťaženie fungovania tímu a zabránenie vykonávania riadneho dokazovania v konaní ČVS:UIS-171/OISZ-2021.
Konanie obvineného nemožno vnímať osamotene, ale, naopak, je nevyhnutné ho posudzovať v časových súvislostiach a v kontexte s konaním obvinených Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Milana Sabotu pri vykonštruovaní uznesenia ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021 a obvineného Štefana Mašina, ktorý ho následne podpísal, a to za účelom diskreditovať príslušníkov ÚIS a iné osoby zaradené do vyšetrovacieho tímu Oblúk, ako aj sťažiť až zmariť ich služobnú činnosť a účel trestného konania vedeného pod tým istým číslom.
Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že obvinený v piatok 16. 7. 2021 po pracovnej dobe, mimo miesta výkonu jeho služby, bez znalosti veci, na základe predchádzajúceho osobného stretnutia s obvinenými vyšetrovateľmi NAKA a následného telefonického dohovoru s obvineným Milanom Sabotom udelil súhlasné stanovisko na žiadosť prokurátora podľa Trestného poriadku, aby vyšetrovanie v trestnej veci ČVS:PPZ-205/NKA-BA1-2021, v ktorom ako podozrivé osoby vystupovali príslušníci ÚIS zaradení do vyšetrovacieho tímu Oblúk, vykonával vyšetrovateľ NAKA PPZ, odbor Bratislava, 2. oddelenie vyšetrovania.
Ďakujem, skončil som, pán predsedajúci.
Skryt prepis
