Ďakujem, vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené poslankyne, poslancovia, dovoľte mi, aby som aj ja prispel k tejto debate niekoľkými mojimi postrehmi, poznámkami, myšlienkami.
Keďže po viacročnej kariére v súkromnom sektore v oblasti IT som sa rozhodol, že prídem do Národnej rady, prídem do politiky, a chcem teda využiť svoje skúsenosti aj niečo zmeniť, tak ja, ja by som naozaj rád sa, teda rád by som pomohol v tom, čo naozaj...
Ďakujem, vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené poslankyne, poslancovia, dovoľte mi, aby som aj ja prispel k tejto debate niekoľkými mojimi postrehmi, poznámkami, myšlienkami.
Keďže po viacročnej kariére v súkromnom sektore v oblasti IT som sa rozhodol, že prídem do Národnej rady, prídem do politiky, a chcem teda využiť svoje skúsenosti aj niečo zmeniť, tak ja, ja by som naozaj rád sa, teda rád by som pomohol v tom, čo naozaj viem, a je to informatizácia, ktorej sa venujem celý život. A keďže pomáham na ministerstve, mám teda niekoľko takýchto postrehov.
Žijeme v informačnej dobe, kde vytváranie, používanie, distribúcia informácií je významnou časťou, súčasťou nášho života. A sme presýtení týmito informáciami, 90% ľudí na planéte je pripojených nejakým spôsobom na internet a vytvára alebo prijíma nejaké dáta. Tých dát je naozaj strašne veľa, a pretože ich je tak veľa, kĺžeme po povrchu a tie informácie nedokážeme naozaj konzumovať rozumieť im, tak v novinách čítame titulky, a keď sa pozrieme na graf, tak zapamätáme si akurát nejakú farbu a nepoužívame ich na to, na čo naozaj sú. Je tých informácií strašne veľa. Na to, aby sme ich vedeli spravovať, používame informačné systémy, na začiatku na veľmi jednoduché úlohy, ale dnes už informačné systémy vedia pomocou umelej inteligencie aj robiť rozhodnutia, podporovať rozhodnutia.
Ja vám poviem taký jednoduchý príklad. Keď som nastúpil ako mladý inžinier ešte do VSŽ, tak v tom čase informačný systém sa..., slúžil na to, aby sa evidovala výroba. Na každom agregáte sa napísalo, koľko ton sa vyvalcovalo, v akej kvalite. Bolo to iba zaznamenanie toho, čo sa vyrobilo. Počas 10-15 rokov budovania sa pomocou informačných technológií podarilo zdvojnásobiť kapacitu výrobu, výroby fabriky. Dnes sa zadá typ objednávky a všetky agregáty sa automaticky nastavia.
V IT biznise sa používa také hodnotenie vyspelosti informačných systémov od 1 do 5, to je taká škála. Jednotka je naozaj veľmi jednoduchý systém. Päť je systém, ktorý vám pomáha analyzovať a na základe dát vy viete robiť rozhodnutia, aby ste svoju činnosť optimalizovali, aby ste použili dáta, ktoré vám povedia, tu musíš pridať pár ľudí, tu musíš ubrať pár ľudí a veci budú fungovať lepšie a efektívnejšie.
Ja keď sa dívam na to, čo máme v štátnom IT, tak to tak vidím na 1 mínus. A keďže je tých informácií tak veľa, tak vytvárame si mýty. A ja by som zopár mýtov chcel spomenúť a vyvrátiť.
Ten prvý mýtus je o tom, ako kompetentné alebo nekompetentné vedenie tohto ministerstva je alebo bude. Chcel som to smerovať do ľavého dolného rohu, ktoré nie je až tak veľmi zastúpené, ale chcel by som napriek tomu povedať, že keď hovoríte o Veronike Remišovej, že či je na to pripravená, tak sa chcem opýtať, či ste počuli o takom niečom, že parížska univerzita Sorbonne. A kto, kto z nás na takejto univerzite dokázal študovať? Len obrovská túžba a pracovitosť dokáže to, že jednoduché dievča sa dostane na takúto univerzitu a tam naozaj aj tú univerzitu ukončí. Alebo Cambridge. Alebo univerzita CERIS v Bruseli. No chcem tým povedať, že je to, je to mýtus, ktorý tu niekto rozširuje, a možno preto, lebo to nedokáže pochopiť, čo toto znamená, študovať na takýchto univerzitách, pretože preňho je najväčším úspechom to, že sa mu podarilo zmaturovať, lebo odpisoval od spolužiaka.
Počúvame často o tom, ako štátne IT funguje, ako nám významne pomáha, ako je to skvelé. Minuli sme naozaj veľmi veľa peňazí, veľa hardvéru a softvéru a veľmi drahých poradcov sme si kúpili. Problém je, že tie systémy nefungujú. Každý rezort si vytvoril systém svoj a tie systémy navzájom nekomunikujú, nefungujú.
Vytvorili sme úrad pre informatizáciu v predchádzajúcom, v predchádzajúcich obdobiach, čo bol dobrý úmysel, aby sa riadenie týchto systémov nejakým spôsobom spojilo a centralizovalo, ale stalo sa iba to, že bolo to centrálne riadenie nákupu eurofondov pre informačné technológie. To naozaj nestačí. A keď si pamätáme, že sa tých peňazí minulo veľa, tak napriek tomu, že sa ich minulo veľa, stav je napríklad taký, že v Sociálnej poisťovni existuje mainframe so systémom COBOL, ktorý bol cool tak v 70. rokoch minulého storočia. A strašne veľa operácií a dôchodkov sa ráta ručne aj dnes.
Štát nemá vlastných ítečkárov, štát si dôležité veci nakupuje od externých zdrojov, a teda to, čo by, čo tí, ktorí tomu naozaj rozumejú, nie sú, nie sú štátni zamestnanci, sú zamestnanci dodávateľov. Je to veľké riziko a to nám bráni, aby sme naozaj tieto systémy budovali efektívnejšie.
Máme zopár registrov, ktoré by mali byť centrálne a fungovali všetkým. Nefungujú. Ja som sa pred piatimi rokmi presťahoval a dostal som predpis na platenie daní a tam nie je moja adresa. Keď som sa ale presťahoval, tak som zavolal do jednej súkromnej zdravotnej poisťovne a hovorím, presťahoval som sa, tu je moja nová adresa a oni hovoria, my vieme. A keď som zavolal do Sociálnej poisťovne, tak mi povedali, tam je PDF-ko, tak si ho vytlačte a čosi s ním urobte. Tak funguje náš systém. Je to len ilúzia, že tie systémy fungujú.
A ďalší mýtus je, a to tu už dnes zaznelo, obmedzujeme byrokraciu a urobili sme strašne veľa pre obmedzovanie byrokracie. A bol tu, bola tu otázka, že čo s treťou vlnou obmedzovania byrokracie. Tak ja vám niečo poviem o tom obmedzovaní byrokracie. Mám dnes 17 dokumentov, ktoré si úradníci môžu vytlačiť sami. Nemusíme ich my ako občania niesť na ten úrad, ale úradník si ho vie vytlačiť sám. Je to úspora, že občan nemusí cestovať na ten úrad. Ale zas na tej druhej strane tej priehradky ten úradník si ten doklad musí vytlačiť, zasunúť do toho fascikla alebo ho poslať poštou. Čiže my sme, áno, ušetrili cestu na úrad, ale prácu štátnym úradníkom sme zväčšili. Tak kde je vlastne tá úspora? Koľkých tých úradníkov sme ušetrili? Koľko tej byrokracie na tej strane tých úradníkov sme naozaj ušetrili?
Ďalší mýtus: minuli sme na IT 1 mld. Tak vám poviem tajomstvo. Pravdou je, že od roku 2011 sme minuli 1 mld. z európskych fondov na informatizáciu, ale ďalšie stovky miliónov sme minuli zo štátneho rozpočtu. A podľa tohto dokumentu, ktorý v týchto dňoch bude prerokovaný na vláde, je to dokument Informatizácia: 0, revízia výdavkov, sme od roku 2011 do dnes minuli 4,5 mld. eur na obstarávanie alebo prevádzku informačných systémov. Je to tento dokument. (Rečník zobral do rúk dokument, ukazujúc ho plén.) Netrestaj ma, ukazujem. (Rečník sa obrátil na predsedajúceho.)
Pozrite si ho, je to veľmi zaujímavé. Štyri a pol miliardy eur! A tento istý dokument hovorí, že ak by sme to riadili efektívne, tak by sme vedeli ušetriť 30 až 70 mil. eur ročne. Ja si myslím, že je to veľmi konzervatívny odhad a že tých, tých úspor môže byť oveľa, oveľa viac.
A to ja očakávam od nového ministerstva. Čaká nás veľa práce, čaká nás, ale máme plán, čaká nás to, aby sme naozaj začali mnohé z týchto opatrení, ktoré aj v tomto, aj v iných dokumentoch sú, aby sme ich zavádzali do praxe, aby tie systémy naozaj začali fungovať a začali slúžiť občanom, podnikateľom aj štátnym úradníkom, aby sme ich nepoužívali iba na evidovanie dokladov, ale na skutočné riadenie štátu a rozhodovanie podľa dát.
Ďakujem.
Skryt prepis
