Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vitajte, pán minister, a ďakujem za odpoveď. Takisto pekne pozdravujem všetkých ostatných pánov ministrov a pani ministerky, pani podpredsedníčku vlády.
Ja len veľmi krátko na doplnenie. Teším sa, že teda sa proces aktívne spustil, hoc len teda druhý týždeň ste vo vláde, a budem sa ešte viac, keď to bude naozaj verejné transparentné výberové konanie, aby naozaj sme predišli akýmkoľvek nepríjemným situáciám, ktoré som si ja sám osobne zažil, a zároveň by som sa rád ešte opýtal, hoc doplňujúcu otázku, keď hovoríte o tom, že sú to, že je to komisia pre všeobecne verejné obstará... verejné výberové konania, pardon, či takéto niečo prípadne chcete nastaviť aj pre výber komisára za Slovenskú republiku, pretože toto nás čaká po májových voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024.
Ja osobne sa za to prihováram, ale celkom ma zaujíma vaša odpoveď.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Samozrejme, budem reagovať na pána poslanca Dostála. Ako už sme uňho zvyknutý, tak vypichol tie najpodstatnejšie veci a ja som tak isto v šoku, že v čase, kedy pomerne značná časť spoločnosti žiada, aby sme § 363 vypustili alebo aspoň zreformovali tak, aby naozaj sa vrátil k tej pôvodnej podstate, o ktorej pán poslanec Dostál hovoril, tu máme návrh, ktorý vlastne tento paragraf ešte rozširuje a umožňuje, presne ako bolo už spomínané v tejto diskusii, inštitúcii a konkrétne jednému človeku v podstate prevziať do rúk akúkoľvek možnosť rozhodovať o vine alebo nevine, keďže toto rozhodnutie sa vlastne zrealizuje tak, aby sa o tomto nemohlo rozhodovať v procese súdov a tým sa podľa nášho názoru v mnohých podrýva vlastne systém právneho štátu.
Mne nedá sa neopýtať pána poslanca Dostála a aj na jeho názor, či vôbec si myslí, že je ešte reformovateľný § 363 a všeobecne Generálna prokuratúra ako taká a či by sme sa nemali vrátiť k tej myšlienke, o ktorej sa tu hovorí už niekoľko rokov, a teda, že či by sme nemali zaviesť systém podobný v Českej republike, v ktorom už Generálnu prokuratúru sovietskeho typu nepoznajú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Súhlasím s pani predsedníčkou poslaneckého klubu SaS, tu nejde o Juraja Krúpu, tu ide o politikárčenie, najmä pokiaľ ide o jeho jasné postoje k našej zahraničnej politike. Ja si veľmi dobre pamätám diskusiu, ktorá sa v tejto súvislosti viedla v súvislosti s DCA, a tu chcem poďakovať pánovi predsedovi, že zaujal jednoznačné a konzistentné postoje a takisto si vážim jeho postoj k Ukrajine.
Čiže za mňa považujem toto odvolanie naozaj za ďalšiu z politických hier, ktorú nám tu predvádza opozícia, a určite na hlasovaní budem hlasovať proti tomuto návrhu. Budem držať palce, aby sa to takto nakoniec podarilo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Ďakujem pekne aj kolegovi za vystúpenie. Ja by som rád len na margo tých medzinárodných zmlúv a dohovorov naozaj potvrdil tie slová, ktoré hovoril aj pán poslanec, a teda že najmä naši partneri či už z Litvy, Poľska, Maďarska, Rumunska, Bulharska, Grécka, a teda z tých krajín, kde sa predpokladá cesta Via Karpatia, pomerne pravidelne prízvukujú, že sa veľmi silne obávajú malého lieviku, ktorý sa môže objaviť práve na úseku diaľnice alebo teda v tomto prípade rýchlostnej cesty R4, a teda ponúkajú akúkoľvek pomoc a súčinnosť vrátane legislatívy. Viem o tom, že ministerstvo dopravy najmä s našimi poľskými partnermi je v aktívnom kontakte, a teda moja pripomienka k tomuto návrhu zákona je možno prosba, aby sme aj pri komunikácii častejšie používali práve tento typ problému a možno aj dobré príklady zo zahraničia, ktoré vychádzajú aj z toho, čo spomínal pán poslanec, a to je práve Poľsko, ktoré je mimoriadne efektívne v tejto oblasti a nikto mu nevyčíta to, že by napríklad s európskymi prostriedkami v tomto prípade narábali neefektívne, ale aj už zmienené Chorvátsko. Čiže ak je možnosť doplniť komunikáciu ministerstva dopravy aj o tieto príklady, ja osobne by som to viac ako privítal.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem pekne za predstavenie zákona, pán poslanec. Ak dovolíš, rád by som sa ťa opýtal možno takú laickú otázku, ak by obec napríklad nedovolila chov nejakej tarantuly, ktorá je ale, samozrejme, adekvátne uložená na nejakom mieste, v nejakom súkromnom byte dajme tomu, je nejaký opravný prostriedok, s ktorým sa dá potom prípadne vychádzať? Pretože môže to byť aj o nejakom spore medzi konkrétnou osobou a dajme tomu starostom obce. Či máme aj takúto možnosť.
Ďakujem pekne.

Príjemný dobrý deň, dámy a páni, dúfam, že ma budete počuť, lebo som prišiel o hlas včera. Každopádne ja budem veľmi stručný, referendum je taká moja srdcová záležitosť, o tom sa tu všeobecne vie už osem rokov. Takže dovolím si len nakrátko prispieť k tejto téme.
Myslím si, že je to rozumný návrh, len by som sa rád opýtal predkladateľov, či v ňom počítali aj s tým, že by to naozaj mohlo byť len v druhom a treťom roku, ako je to štandardom vo viacerých krajinách vo svete. Do akej miery chceme hýbať aj s petičnými prahmi, pretože predsa len si uznajme, že tých 350-tisíc podpisov môže byť nedosiahnuteľných pre isté skupiny a nie teda politické strany, ako sme mali možnosť to vidieť v minulosti. A takisto ma zaujíma, že či sa zamýšľali nad tou myšlienkou, ktorú my tu presadzujeme v Národnej rade už dlhšie, a teda, že začnime sfunkčňovať referendum na miestnej a regionálnej úrovni, tak ako je to v iných krajinách, kde referendum je štandardnou súčasťou politického systému. Pretože pokiaľ sa naši občania nenaučia, že hlasovať v referende nohami nie je správne, to znamená, že ak chcú povedať nie, zostanú doma, tak vysoká pravdepodobnosť, že by sme mali nejaké platné referendá ešte na Slovensku tu nie je a pravdepodobne by sme čelili ďalším neplatným za milióny až desiatky miliónov eur. Takže toto je niečo, čo by som si rád s predkladateľmi vyjasnil, a preto som sa prihlásil do rozpravy.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja už sa nebudem opakovať, ale naozaj by som rád spomenul, ako hovoril aj pán poslanec Dostál, že charakter týchto spojených volieb bol iný okrem iného aj v tom, že na tých jednotlivých hlasovacích lístkoch mali mnohí občania rovnaké mená. To znamená, že do miestneho zastupiteľstva kandidovali rovnakí ľudia ako do mestského zastupiteľstva a potom prípadne aj krajského zastupiteľstva. Teraz sa nejdem sporiť o tom, či je to správne alebo nesprávne, ale aj to bol jeden z dôsledkov alebo dôvodov toho chaosu, ako ste to označili v predchádzajúcej diskusii vy, a ja si osobne nemyslím, že toto je niečo, čo by len náznakom hrozilo pri spojení prezidentských volieb a volieb do Európskeho parlamentu.
Tu už možno len malý dovetok, ja si osobne myslím, že aj voľby do Európskeho parlamentu samé osebe by zniesli zmenu, ja sa prikláňam k semiproporčnému systému, zhodou okolností tomu, ktorý funguje vo voľbách do miestnych a mestských a župných zastupiteľstiev, to znamená mali by sme si aj v nich vyberať konkrétnych kandidátov, nie stranícke zoznamy, čo vo veľkej miere súvisí aj s tým, že potom tu vôľa voliť v týchto európskych voľbách nie je veľmi vysoká, pretože občania nevnímajú tie strany ako zástupcov nejakej straníckej rodiny z Európskeho parlamentu, oni tam chcú mať konkrétne volené osobnosti. Takáto zmena sa nám zatiaľ na Slovensku nedarí, ale ja verím tomu, že príde správna doba, aby sme o nej mohli debatovať. Ak to niekoho zaujíma, bol to jeden z bodov programu SaS ešte v roku 2016 a verím tomu, že tento zostane zachovaný.
Takže chce to zmeny, chce to veľa zmien, ale začnime aspoň tým, čo je v tejto chvíli v tomto volebnom období možné, a som presvedčený o tom, že návrh, ktorý predkladá ministerstvo vnútra, je v rámci tej pomyselnej salámovej metódy to najlepšie, čo v tejto chvíli môžme mať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za veľmi konštruktívne príspevky.
Pán poslanec Saloň a pán poslanec Kočiš, nesúhlasím s tým, že teda problém sú samotné spojené voľby. Môžme sa rozprávať o tom, ako sa nám ich podarilo spojiť na prvýkrát v prípade komunálnych a regionálnych volieb, a tu je presný opak toho, čo ste vy hovorili, a teda práve tým, že tá blízkosť volieb a možno aj to, že občania nie celkom rozumejú, aký je rozdiel medzi zastupiteľským zborom župy, mesta a prípadne mestskej časti, mohli spôsobovať takýto chaos. Môžme sa sporiť aj o tom, že či nebolo vhodné, aby občania dostali hlasovacie lístky vopred, aby nehľadali tie správne mená až za plentou, čo spôsobovalo zase zdržanie a tak ďalej a tak ďalej. O tomto všetkom môžme diskutovať a podľa mňa veľmi racionálne a dať aj podnety pre ministerstvo vnútra, aby sa podobné problémy okrem iného aj s neplatnými lístkami neopakovali, ale všade vo svete je trendom voľby spájať a je to dobrý trend, pretože to zvyšuje mieru transparentnosti.
Spomínali ste, že to znížilo počet zúčastnených na komunálnych voľbách, ale ja si skôr myslím, že to je spoločenský trend a dôvera v nás politikov, prečo občania neprišli aj na komunálne voľby, ale zas na druhej strane výrazne to zvýšilo mieru účasti na voľbách do vyšších územných celkov. Čiže pohár nie je v tomto prípade poloprázdny, je poloplný. A ja zase mám veľkú dôveru v našich občanov, že vedia rozlišovať medzi poslancami Európskeho parlamentu, ktorých by mali voliť, a prezidentskými kandidátmi. Čiže tam predpokladám, že miera, to, čo ste označili za chaos, bude výrazne-výrazne nižšia, a preto si myslím, že je dôležité, aby sme tie voľby, voľby spojili.
A ďakujem pekne aj pani poslankyni Pleštinskej za podporu a to, že spomenula našich kolegov a kolegyne v európskych inštitúciách a naprieč celým svetom. Týka sa to okrem iného aj našich zastupiteľských úradov. Naši veľvyslanci a naši kolegovia a kolegyne zo zahraničnej služby nemôžu vycestovať na voľby, pretože niekto tam jednoducho musí zostať, a týchto ľudí ukracujeme vo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Príjemný podvečer prajem všetkým, ktorí ste sa rozhodli zostať. Je to dôležitá súčasť nášho parlamentného života, to, akým spôsobom umožníme stovkám tisíc občanov žijúcich v zahraničí voliť v budúcich parlamentných voľbách a ja sa stále nádejam, že aj v prezidentských voľbách napriek teda tomu, čo skonštatoval predrečník pán poslanec Dostál, z tých troch cieľov sa nateraz javí dosiahnuteľný len jeden. Ako som spomínal aj v mojej faktickej poznámke, verím, že ministerstvo vnútra ešte prehodnotí možnosť znovu zaradiť zmenu ústavy a že tentoraz sa tých sedem chýbajúcich hlasov nájde a budeme môcť hlasovať v prezidentských voľbách spoločne s voľbami do Európskeho parlamentu začiatkom mája roku 2024.
Hovorím to s plnou vážnosťou a hovorím to preto, lebo pokiaľ sa takáto zmena nestane, tak si, prosím pekne, uvedomme, že máme tu troje voľby v priebehu troch mesiacov, čo by podľa môjho názoru znamenalo ďalšiu veľkú európsku katastrofu pre Slovensko, pretože my už sme dvakrát po sebe prekonali náš vlastný rekord v neúčasti a ja mám veľmi vážnu obavu, že tentoraz by to bolo opäť dokonca možno aj pod tých famóznych 13 %, ktoré sme dosiahli pred takmer ôsmimi rokmi.
Čiže z tohto uhla pohľadu prosím, aby ministerstvo vnútra naozaj zvážilo, že využijeme tú šesťmesačnú lehotu a ešte sa sem do Národnej rady pán minister vráti a predloží návrh zákona, ktorý nám toto spojenie umožní. O to zvlášť, keď vidíme, že je na to priamo naviazaná aj možnosť zjednodušenia voľby poštou v prezidentských voľbách ako takých. Dlho sme tu diskutovali, pamätám si, ešte v opozičných laviciach o tejto možnosti. Veľmi nám vtedy záležalo na tom, aby naši občania žijúci v zahraničí nemuseli merať stovky až tisícky kilometrov, aby mohli voliť prezidenta, respektíve prezidentku Slovenskej republiky. Pamätám si, že vtedy aj vtedajšia vláda, osobitne teda pán vtedajší premiér Pellegrini hovoril, že treba to umožniť, urobme to. No tak verím, že je tu na tom teraz celospoločenská zhoda, akurát že tých sedem hlasov nám chýbalo. Takže dúfam, že toto nebude problém o pár mesiacov, ak dobre počítam, najneskôr v máji by sme to tu mohli mať opäť. A verím, že tentoraz, tentoraz to dáme.
Čo je ale podstatné spomenúť, je, že od prvých volieb, kedy sa volilo poštou do Národnej rady, v roku 2006 sa nám zásadne zmenil aj záujem občanov o voľbu poštou. Vtedy to bolo 3 427 občanov, dnes ich rátame v desiatkach tisíc a ja verím tomu, že to bude v stovkách tisíc, pretože naozaj mnohí využívajú túto alternatívu ako veľmi vhodnú a ja si myslím, že je našou povinnosťou, aby sme umožnili našim občanom voliť si okrem iného aj hlavu štátu.
Tiež ma mrzí, že nemáme možnosť rozšíriť túto voľbu aj o voľby do Európskeho parlamentu. Tí, ktorí ste sledovali moje vystúpenia a takisto aj vystúpenia pána poslanca Dostála, ale viacerých z vtedajšieho klubu, poslaneckého klubu OĽANO, áno, už sú to takmer tri roky, čo som tu stál naposledy, tak viete, že nám na tom mimoriadne záležalo a niekoľkokrát sme sami navrhovali takúto zmenu. Fakt je ale ten, že tu máme tú technickú prekážku, a teda že nie všetky štáty Európskej únie, a teraz nechcem menovať, aby sa to niekoho nedotklo, ale môžeme hovoriť aj o susedných krajinách, sú zdielne, pokiaľ ide o zoznam ich občanov a už tobôž pokiaľ ide o vyhodnotenie voľby do Európskeho parlamentu v zmysle účasti, aby naozaj nedochádzalo k duplicite. Bohužiaľ, aj Slovensko má nepríjemnú skúsenosť s tým, že sa tu pokúšali niektorí ľudia negatívnym spôsobom zasiahnuť do výkonu volebného práva tým, že hlasovali niekoľkokrát na rôzne doklady totožnosti. Čiže tá obozretnosť je na mieste. To posledné, čo by sme potrebovali, je naozaj mať akúkoľvek možnosť spochybnenia legitímnosti volieb, v tomto prípade volieb do Európskeho parlamentu. Ale ja verím tomu, že sa nám to podarí vyriešiť.
A tu by som možno na záver môjho vystúpenia, ktoré som chcel, aby bolo krátke, spomenul ešte stále aj tú alternatívu, ktorú nám svojho času ponúkol vtedajší minister Miroslav Lajčák a ktorú som ja ponúkal dva a pol roka, keď som chodieval na rokovania o tejto téme, a teda možnosť využiť aj ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí ako poštára. Chápem kolegov z ministerstva vnútra, že to možno nechcú v nejakej podobe komplikovať a využívať napríklad naše zastupiteľské úrady či už ako priestor na voľbu samotnú, alebo aspoň ako priestor na zbieranie hlasovacích lístkov, ale zvážme, zvážme prípadne aj túto alternatívu, ak by to malo byť akokoľvek nápomocné aspoň tým občanom, ktorí to nemajú na naše zastupiteľské úrady, prípadne generálne konzuláty, honorárne konzuláty, alebo máme tu krajiny, ktoré si dokonca prenajímajú priestory pre takéto účely, ak týmto občanom dokážeme vyjsť v ústrety, verím tomu, že sa tým výrazne zvýši aj legitimita samotných volieb ako takých.
A tu by som možno ešte úplne na záver dodal, že nesúhlasím s tým názorom, že tí, ktorí nie sú permanentne na území Slovenskej republiky, by sa nemali vyjadrovať k tomu, kto bude zastupovať ich záujmy. Každý občan Slovenskej republiky má právo vo voľbách, v akýchkoľvek voľbách vyjadriť svoj názor a osobitne, pokiaľ sa to týka volieb prezidenta, Národnej rady Slovenskej republiky a poťažme Európskeho parlamentu. Na väčšiu diskusiu je potom otázka regionálnych a komunálnych volieb. Ja osobne som v tomto smere liberál a myslím si, že by sme mali rozšíriť voľbu poštou, prípadne iné alternatívne voľby aj o tieto typy volieb, keď nám to či už technika, alebo iné okolnosti umožnia. V tejto chvíli na to, bohužiaľ, pristúpiť nemôžme a tie dôvody, ako nám boli niekoľkokrát spomínané aj zo strany ministerstva vnútra, sú nateraz aj z môjho pohľadu legitímne.
Takže toľko za mňa. Ďakujem ministerstvu vnútra, že sa pokúša zjednodušiť ten proces, že tu máme možnosť využiť alternatívu v zmysle zbierania hlasovacích lístkov priamo na ministerstve vnútra, a teda odbremeníme tým naše mestá a obce. Takisto si myslím, že je veľmi dobré aj z hľadiska transparentnosti procesu, že politické strany budú môcť nominovať do tohto špecifického okrsku svojich vlastných sledovateľov, koordinátorov celého procesu a do jednotlivých komisií, a toto podľa môjho názoru zvýši aj mieru transparentnosti a legitímnosti týchto volieb. Takže dúfam, že sa to podarí, a prihováram sa aj ja za to, čo spomínal pán poslanec Dostál, a teda skúsme naozaj tú deviatku dať na osobitné hlasovanie.
Tiež si nemyslím, že je nevyhnutné, aby sme potrebovali celý budúci rok na testovanie. Skúsme tam nájsť aspoň alternatívu, že by to mohlo byť od 1. 7. 2023, aby v prípade, že by boli voľby, predčasné voľby na jeseň v roku 2023, tak aby sme už mohli využiť tú zjednodušenú a podľa mňa veľmi rozumnú možnosť hlasovania prostredníctvom okrsku, ktorý bude na tento účel špeciálne zriadený.
Takže moja prosba, pán minister, na záver takáto, ak je čo len trochu šanca, urobme to.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja budem veľmi stručný vzhľadom na to, že naozaj nám začína pomaličky čas hlasovania, takže budem reagovať len na to, že ja som trošku viac optimistický, že to zosúladenie volieb ešte nie je úplne neodvratné, a teda apelujem aj na pána ministra vnútra a verím, že aj na jeho kolegyne a kolegov, že to nevzdávame a že hoc teda nám na prvý pokus o sedem hlasov táto možnosť nevyšla, stále ju môžme ešte doplniť v priebehu šiestich mesiacov a vtedy aj táto novela, o ktorej dnes rokujeme, dostane úplne iný charakter a tie tri ciele budú naplniteľné. Ja sa tomu budem venovať trošičku viacej potom v rozprave, kde sa chcem prihlásiť ústne.
Ďakujem pekne.