Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, naša návšteva Ukrajiny bola tak trochu symbolická. Uskutočnila sa rok po začiatku vojny a v čase, keď sme si pripomínali Medzinárodný deň žien. Nie každá žena mala v ten deň dôvod na úsmev. Nie každá v ten deň dostala do rúk kvety. Som však presvedčená, že všetky ženy si zaslúžia žiť v slobodnej demokratickej a mierovej krajine. Aj tie ukrajinské,...
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, naša návšteva Ukrajiny bola tak trochu symbolická. Uskutočnila sa rok po začiatku vojny a v čase, keď sme si pripomínali Medzinárodný deň žien. Nie každá žena mala v ten deň dôvod na úsmev. Nie každá v ten deň dostala do rúk kvety. Som však presvedčená, že všetky ženy si zaslúžia žiť v slobodnej demokratickej a mierovej krajine. Aj tie ukrajinské, ktoré dnes potrebujú našu podporu a rovnako aj naše pochopenie.
Čo bolo cieľom našej návštevy? Pravdivo informovať o aktuálnej situácii na Ukrajine. A v rámci našich možností poskytnúť spoluprácu a pomoc obetiam násilia, najmä však týraným ženám a deťom. Dôveryhodné zdroje, akými je napríklad Organizácia spojených národov, informovala, že na území Ukrajiny sú páchané vojnové zločiny. Ide najmä o popravy, mučenia a sexuálne násilie. Boli zdokumentované prípady, keď páchateľmi sexuálneho násilia boli ruskí vojaci. Organizácia spojených národov tiež dokumentuje zločiny proti deťom vrátane ich znásilňovania a mučenia. Ukrajinská strana si želá, aby práve Organizácia spojených národov a Červený kríž vyvinuli väčšie úsilie najmä v súvislosti s unášaním ukrajinských detí mimo ich vlasť. Únosmi detí sa už začala intenzívnejšie zaoberať aj Európska komisia a informuje o nich aj komisár ukrajinského parlamentu pre ľudské práva.
V súvislosti s vojenským konfliktom na Ukrajine sa do popredia dostáva aj činnosť ukrajinskej generálnej prokuratúry, ktorá zločiny vyšetruje a eviduje, aby boli zločinci postavení pred súd a došlo k náhrade škôd spôsobených vojenskou agresiou. Ak hovoríme o sexuálnych útokoch, tie sa týkajú detí, žien a rovnako aj mužov. Počas našej návštevy sme boli v kontakte s viacerými ženami na Ukrajine. Boli medzi nimi také, ktoré poskytujú pomoc a starostlivosť v detských integračných centrách, kde sa individuálne venujú deťom s osobitnými výchovno-vzdelávacími potrebami. Ďalej sme sa stretli s pedagogičkami, ktoré vzdelávajú deti v školách, ale aj s pracovníčkami v centrách pre obete domáceho násilia.
Podľa podpredsedníčky Najvyššej rady Ukrajiny Oleny Kondratiuk ženy sú súčasťou ukrajinskej armády, kde ich je aktuálne 60-tisíc a okolo 5-tisíc ich dnes pôsobí priamo vo frontovej línii. Ak to porovnáme s inými krajinami, ide o významný podiel žien v ozbrojených silách nášho východného suseda. Napríklad na Slovensku máme v ozbrojených silách približne 12 % žien, na Ukrajine je to približne o 10 % viac. Pre úplnosť však treba dodať, že na Slovensku máme časy mierové, na Ukrajine vojnové.
V súvislosti s vojnovým konfliktom u nášho východného suseda veľa žien a detí opustilo krajinu, no v boji za svoju vlasť pokračujú aj v zahraničí. Sama som s niektorými matkami na Slovensku v kontakte. Tieto ženy si želajú odchod ruských vojsk z Ukrajiny a svoj návrat späť domov. Jedna z nich sa mi snažila intenzívne pomáhať aj počas ruského útoku na Kyjev, keď sme noc strávili v úkryte v podzemí. Posielala mi informácie zo Slovenska o tomto útoku a radila mi, čo mám v takýchto chvíľach robiť. V tú noc na weboch celá Ukrajina svietila na červeno a my sme osem hodín strávili v úkryte. Mala som dosť času premýšľať nad tým, ako sa cítia Ukrajinky, Ukrajinci a ich deti, keď každý deň počujú zvuk sirén, sú skrytí v podzemí, v metre, v pivniciach, či je deň, alebo či je noc. Ale ja som tej chvíli myslela na tých, ktorí na Slovensku šíria dezinformácie o situácii na Ukrajine. Sú ničím neohrozovaní, spokojní, vyspatí, oddýchnutí, so svojskými odporúčaniami pre ukrajinský národ.
My sme na Ukrajine však videli na vlastné oči ruiny materskej školy či budovu základnej školy, ktorá bola zničená požiarom. Komunikovali sme so starostami obcí, ktorí nám rozprávali o priamych stretoch s ruskou armádou, o pozostatkoch mín v okolí ich miest. O individuálnych prípadoch hovoriť nebudem, pretože sa mi to nielen ťažko hovorí, ale veľmi ťažko sa to aj počúva. Väčšina Ukrajincov pri našich stretnutiach ďakovala Slovenskej republike za jej pomoc a podporu. V centre pre vojnové obete sexuálneho násilia v Ivanofrankivskej oblasti bola napríklad v interiéri vyvesená slovenská vlajka.
Ako som už povedala, mnohé z vojnových zločinov boli spáchané na civilnom obyvateľstve, a to najmä v okupovaných územiach. Referujú o tom médiá a my sme mali možnosť presvedčiť sa o tom počas našej cesty na Ukrajine, a to predovšetkým v centrách Eleos, ktoré spravuje ukrajinská pravoslávna cirkev. Ide o útulky pôvodne určené obetiam domáceho násilia, napríklad ženám, ktoré sa ocitli na okraji spoločnosti alebo HIV pozitívnym ženám. Dnes sa v centrách poskytuje pomoc a poradenstvo ženám a deťom z vojnových oblastí, ktoré sa stali obeťami sexuálneho násilia. Eleos centier na Ukrajine je v súčasnosti šesť. No podľa slov vladyku Epifanija, metropolitu ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, by ich potrebovali minimálne desať. V týchto centrách je materiálna pomoc rovnako dôležitá ako tá duchovná či psychologická. Ale čo je dôležité, práve týmto centrám pomáha aj Slovenská republika, a to financiami z fondu vzájomnej pomoci.
Ministerstvo zahraničných vecí získalo z fondu vyše 110-tisíc eur pre projekt NGO Eleos na vybudovanie centra pre obete sexuálneho násilia počas vojnového konfliktu v Ivanofrankivskej oblasti. Konkrétnu pomoc zabezpečuje slovenské veľvyslanectvo na Ukrajine pod vedením jeho excelencie Mareka Šafina, ktorý bol aj naším sprievodcom počas návštevy na Ukrajine. Slovensko v rámci projektu pomáha napríklad materiálno-technicky, kým napríklad Južná Kórea zdravotníckym materiálom. Ďalej nápomocné sú aj mimovládne organizácie z Litvy, Lotyšska a napríklad aj Washingtonská univerzita.
Jedno z centier Eleos sa napríklad nachádza v Buči, kde sú umiestňované ženy, ktoré boli v ruskom zajatí, konkrétne v celách predbežného zadržania v Donecku. Ďalšie, ktoré sme navštívili, sa nachádza v západnej Ukrajine, bolo otvorené 1. decembra minulého roka a projekt potrvá do 1. júna tohto roka. Pokračovať však bude iba v prípade, že získa dostatočnú finančnú podporu na ďalšiu prevádzku tohto centra. Ide o tzv. prístrešie sv. Oľgy, kde pomáhajú s evakuáciou žien a detí. Toto centrum má sociálnu pracovníčku a šoféra, ženu vyzdvihne vo frontovej oblasti na dohodnutom mieste a privezie do tohto centra. Poskytujú predovšetkým ubytovanie a rovnako aj prístrešie pre znásilňované ženy a pre ich deti. Poskytujú pomoc psychológov, sociálnych pracovníkov a rovnako aj duchovných. Poskytujú bezplatnú komplexnú lekársku starostlivosť vrátane gynekologických, stomatologických a psychiatrických služieb. Eleos spolupracuje s piatimi klinikami na Ukrajine, dve v Ivanofrankivsku, dve v Kyjeve a jedna v Mukačeve. Psychiatrická starostlivosť je poskytovaná v spolupráci so špecializovanou psychiatrickou klinikou v meste Ľvov. Ďalej je týmto klientom pre to, čo prežili, aj právna pomoc.
Do centra sa tieto klientky dostávajú tak, že samy, individuálne môžu kontaktovať tieto centrá. Ďalší podnet môže prísť z generálnej prokuratúry Ukrajiny, alebo z polície, ktorá pôsobí na okupovaných územiach. Niektoré ženy sa však o možnosti pomoci dozvedia napríklad z čerpacích staníc. Tu sú rozmiestnené upozornenia a letáky s kontaktnými údajmi, kde môžu znásilnené ženy alebo deti nájsť pomoc. V tomto centre nachádzajú útočisko tehotné ženy, ale aj matky s deťmi, týrané, mučené, znásilnené. Ide o obete, ktoré mnohokrát z pochopiteľných dôvodov nechcú hovoriť o tom, čo zažili. Podľa slov zamestnancov z centra častejšia sa tieto ženy otvoria pri bežných činnostiach v rámci centra, akými sú napríklad varenie alebo upratovanie.
Liečiť ukrajinské ženy a ich deti z tráum bude musieť Ukrajina dlhodobo. Ide najmä o traumatické zážitky v rôznej intenzite, ktoré podľa slov odborníkov môžu viesť až k samovraždám. Dôvody sexuálnych zločinov sú naozaj rôzne. Každá žena alebo znásilnené dieťa si so sebou nesie svoj vlastný tragický príbeh. Práve preto potrebujú zdravotnícku i právnu pomoc. Ale to, čo potrebujú najviac a potrebujú to aj od nás, je naša ľudskosť. Eleos poskytol pomoc vrátane online konzultácií viac ako 120 ženám z Kyjevskej, Doneckej, Chersonskej, Mykolajivskej a Luhanskej oblasti. Ženy a deti môžu v ktoromkoľvek útulku zotrvať jeden až šesť mesiacov s možnosťou predĺženia ich pobytu. Kapacita útulku pre klientov je 15 až 20 žien a detí. Celková kapacita ubytovania vrátane personálu je 30 osôb.
Predstavitelia Eleosu spolupracujú intenzívne s ukrajinskou generálnou prokuratúrou, oddelením pre vyšetrovanie vojnových zločinov, ministerstvom vnútra Ukrajiny, políciou, bezpečnostnými službami a ďalšími medzinárodnými organizáciami pre ľudské práva. Tam sme sa napríklad dozvedeli, že najmladšou obeťou sexuálnou násilia bolo štvorročné dievčatko a najstaršími obeťami boli seniorky, mali viac ako 80 rokov. V čase nášho pobytu sme zaznamenali aj pôrod jednej z klientiek z centra. Narodilo sa jej šieste dieťa. Rovnako v centre bola napríklad umiestnená matka s dcérou, ktorá bola znásilnená a mučená.
V súčasnosti štatistiky hovoria, že obetí znásilnenia bolo 171. Mužských obetí znásilnenia 36. Predpokladá sa však, že v skutočnosti bolo na Ukrajine znásilnení oveľa viac. Pomôcť Ukrajine by sme v tomto smere mohli napríklad podporou projektu Eleos, ale aj odbornou pomocou špecialistov, najmä z radov psychológov a psychiatrov, ale napríklad aj organizovaním pobytov pre tieto matky so svojimi deťmi na Slovensku, kde by sa cítili v bezpečí.
Ľudia z Ukrajiny, s ktorými sme mali možnosť stretnúť sa, úprimne ďakovali Slovensku za pomoc. Na druhej strane, Ukrajina vie o rôznych náladách v našej spoločnosti v súvislosti s vojnovým konfliktom, napriek tomu však Ukrajinci boli vďační, priateľskí a veľmi chápaví. O situácii na Ukrajine by sa dalo hovoriť dlhšie a témy by mohli byť naozaj rôzne. Som však presvedčená, že Národná rada Slovenskej republiky uplatní pri hlasovaní za predloženú deklaráciu princíp solidarity, spolupatričnosti a prispejeme tak k spravodlivejšiemu a ľudskejšiemu svetu. V súvislosti s deklaráciou Národnej rady Slovenskej republiky predkladám plénu nasledujúci doplňujúci návrh.
Doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Polláka, Jarmily Vaňovej, Moniky Kozelovej, Anny Miernej a Martiny Brisudovej k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Anny Miernej, Moniky Kozelovej, Martiny Brisudovej a Anny Zemanovej na prijatie Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o zločinoch páchaných na ukrajinských ženách a deťoch.
Za slová „vyzýva Ruskú federáciu k okamžitému zastaveniu deportácií ukrajinských detí a žien a k vráteniu deportovaných osôb naspäť na Ukrajinu;" sa vkladá nový odsek, ktorý znie:
„vyzýva Ruskú federáciu k okamžitému zastaveniu vraždenia, znásilňovania a mučenia civilného obyvateľstva na Ukrajine;".
Ďakujem pekne za slovo. (Potlesk.)
Skryt prepis
