Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Opäť chcem na úvod povedať, že tento návrh zákona vzišiel na základe diskusie ľudí z praxe. A na základe toho sme započít... zapracovali niektoré návrhy do zákona o hmotnej núdzi. Avizujem vopred, každý poslanec, ktorý bude mať záujem dať nejakú pripomienku, návrh, proste vydiskutovať si niečo, je vítaný, pred druhým čítaním určite by sme urobili takéto stretnutie. Ja len pre, tak stručne niekoľko z takých vecí, ktoré, ktoré meníme. Napríklad ochranný príspevok dnes máme v troch výškach, 70, 39 eur a 15 eur. Zjednocujeme ho kvôli zjednodušeniu na 75,70 €.
Po ďalšie, vznikol nám tehotenský príspevok. Tehotenský príspevok nebudeme započítavať do hmotnej núdze. To znamená, naozaj že praktické veci, aby sme nekomplikovali ľuďom život.
Po ďalšie, dávame voľnosť úradom posudzovať niektoré veci, kde bol zákon príliš prísny. Poviem vám ako príklad. Predstavte si, že manželia sú rozvedení, ale nemajú vysporiadané BSM. Manžel má vilu, no ale tá manželka s dieťaťom v nej nebýva, ale napriek tomu nemohla dostať dávky v hmotnej núdzi, pretože jednoducho sa posudzoval ešte ich spoločný majetok. Ako príklad to hovorím. Druhá vec, predstavte si, že majetok bol taký, ktorý neumožňoval poskytnúť príspevok v hmotnej núdzi, no ale ten majetok bol zablokovaný exekútorom, to znamená, tá rodina ho nemohla využívať. Tak dávame možnosť posúdiť tomu úradu práce, že či predsa len tej rodine treba pomôcť.
Ďalšia vec, ktorá bola, množstvo ľudí, najmä na vidieku, má ešte neodhlásené staré autá, najmä traktory, ktoré využívajú svojpomocne na záhumienkoch, no ale tak vlastníctvo takéhoto traktora je častokrát v rozpore s výškou majetku, ktorú môže mať človek, aby mohol dostať pomoc v hmotnej núdzi.
Čiže robíme naozaj veľa takýchto praktických opatrení, ktorými chceme pomôcť ľuďom. A nebránim sa akýmkoľvek pripomienkam alebo diskusii o tom, aby sme tento návrh aj vylepšili. Ak sme na niečo zabudli alebo možno niečo treba nastaviť lepšie, som na to pripravený.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Richter, chcem, chcem na to zareagovať. Platí definícia, ktorú povedal pán predseda, je presná. So všetkým, čo ste povedali, súhlasím. To znamená, tá motivácia, prečo ste to urobili, bola dobrá. A ja ako akékoľvek vzdelávanie považujem za lepší nástroj toho, aby si človek zachoval, teda vzdelávanie nepodceňujem, ale proste ráno musí človek vstať a ísť sa nejakým spôsobom aktivovať. S týmto na sto percent súhlasím. Čiže bolo správne, že sa to zaviedlo. Ale presne tú obec, ktorú ste spomenuli, tak jednoducho keď fyzicky napočítate počet ľudí, ktorí by sa mali aktivovať, tak nemáte že čo by ešte mohli upratať, tam je taký počet, taký počet ľudí.
A práve preto chceme iba jednu vec. Celá táto novela aj novela o hmotnej núdzi vznikla tak, že ja som komunikoval dlho-dlho-dlho a potom aj osobne na jednej veľkej porade so všetkými tými zamestnancami úradov práce, ktorí to prakticky vyplácajú, a zbierali sme skúsenosti dobré, zlé, čo treba zmeniť, čo treba opraviť a tak ďalej. A pýtal som sa každého, stalo sa na výbore pre zamestnanosť, kde sú aj zástupcovia sociálnych partnerov, že by niekedy nejaký objektívne dobrý projekt neprešiel iba kvôli tomu, že by niekomu chcel niekto robiť zle? Všetci mi povedali, že absolútne, ak, tak vôbec mizivé prípady. Čiže toto je len, iba poistka na to, aby sa stalo, že aby si ten projekt posúdili a povedali, v poriadku, dáme ti aktivačné, ale na 120 ľudí, nie na 1 200. Skús pre tých zvyšných vymyslieť niečo iné ako zametanie.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy a páni, aj k tomuto návrhu zákona som pozval tých poslancov, ktorí chceli dať pozmeňujúce, doplňujúce návrhy. Myslím, že sme nakoniec dospeli k dohode. Tu aspoň pán predseda ma opraví, pán predseda výboru, ak náhodou som na niečo zabudol. Neviem o žiadnom nejakom, nejakej nedoriešenej veci, ktorá by zostala. Chcem teda povedať, že tie veci, ktoré bude pán predseda potom hovoriť, ktoré, síce neprešla, myslím, spoločná správa, ale iba ako informácia. Prešla? (Reakcia spravodajcu.) V tomto prešla, tak pani tajomníčka, možno som... ale je to v poriadku. To znamená, to, čo pán predseda bude hovoriť, tak bolo po dohode a aj to podporujem, aj vás chcem poprosiť, že aby ste to podporili.
Ďakujem. Vrátane toho návrhu, ktorý pán predseda predstavil už v tej predchádzajúcej rozprave, lebo sa síce týka sociálnej ekonomiky, ale treba to upraviť aj v zákone o službách zamestnanosti. Takže s tým návrhom, ktorý prišiel pán predseda ako s kompromisným, ja súhlasím.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, pán poslanec Ledecký, pán poslanec Tomáš, pán poslanec Richter, pani Vorobelová, pán poslanec Oravec, na tejto téme mi veľmi záleží a práve preto by som chcel s emocionálnym pohnutím, pretože mi na tom záleží, ale vecne zareagovať podľa mňa na omyly alebo fakt nepochopenia, ktoré ste niekedy vyčítali v tom zákone a neni to tam, alebo ste povedali, že neni to tam, malo by to tam byť, ale ono tam v skutočnosti je. Takže skúsim to postupne všetko prejsť.
Pán predseda výboru pre sociálne veci, ja oceňujem, že spolupráca nielen nás oboch, ale aj s výborom, je dobrá a korektná. A práve preto ma mrzí, že niektoré veci proste nie sú tak, pokúsim sa potom vysvetliť, že ktoré, ktoré tam sú. Napríklad viacerí ste povedali, nevidím dôvod, prečo by sa mal rodinný podnik chcieť evidovať alebo registrovať. No ale veď tým hovoríte, že je to dobrovoľná vec. Nikto nikoho k ničomu nenúti. Ak jednoducho pre niekoho je rodinné podnikanie, či už farmárčenie, alebo to, že má malú reštauráciu, alebo že má akúkoľvek rodinnú firmu, jednoducho natoľko dôležité, že chce, aby tento rodinný podnik plnil aj sociálnu funkciu, on sám dobrovoľne, my mu iba dávame možnosť, nikoho nenútime, nikoho ničím nesankcionujeme. Ale prečo mu chcete zobrať možnosť, že sa on chce registrovať ako rodinný podnik? Lebo on je na to hrdý. On je na to hrdý, že chce mať rodinnú firmu.
Pán poslanec Oravec, veď ty veľmi dobre vieš, že sme pripravovali túto novelu od začiatku s podnikateľmi, so Slovenskou asociáciou malého a stredného podnikania, s pánom Sirotkom. Úplne od začiatku. Ale áno, my sme to pripravovali s malými a strednými podnikateľmi, s farmármi, s malými farmármi sme to pripravovali. My predsa nehovoríme, že každá rodinná firma musí plniť sociálnu funkciu. Veď ja úplne rešpektujem Matador, je to obrovská firma, zamestnáva stovky, možno tisíce ľudí, nechcem ich uraziť, ja ich považujem za veľmi dobrú firmu, je to rodinná firma. A chápem, že oni sa nechcú registrovať, ale veď ich nikto nenúti.
To znamená, prečo chcete zobrať možnosť malým a stredným podnikateľom, ktorí dobrovoľne chcú sa zaregistrovať ako rodinný podnik a dobrovoľne chcú na seba zobrať nejakú povinnosť, ktorá je nad rámec povinností všetkých ostatných podnikateľov? Oni berú na seba nad rámec povinnosť, úplne dobrovoľne. A to konkrétne, že 12 % zo svojho zisku po zdanení dajú na niektorú zákonom určenú vec, napríklad na podporu rodinného príslušníka, ktorý má nejaké zdravotné problémy. Alebo na podporu štúdia. Alebo na podporu ďalších vecí. Veď vyšpecifikujme si to, ak si myslíte, že je to príliš úzke, dajme tam širšie možnosti. Prečo im chcete brániť?
Pán poslanec Richter, to naozaj chcel som, keby pán poslanec Karahuta na to nereagoval, tak budem na to reagovať, aké papalášstvo?! Čo máte proti tomu, že podnikateľ po zdanení v rodinnej firme sa zaviaže, že bude podporovať napríklad niektorého svojho príbuzného v štúdiu na vysokej škole v zahraničí. Čo máte proti tomu? (Reakcia z pléna.) No. (Reakcia z pléna.) No ale však vy ste to povedali, vy ste to povedali, že je to papalášstvo. (Reakcia z pléna.) Vy ste to povedali, že je to papalášstvo, pán poslanec, a nevšimli ste si, nevšimli ste si, že tak ako v zákone o sociálnej ekonomike zadefinovávame, ako môže sociálny podnik použiť svoj zisk, tak takisto v druhej nohe toho zákona zadefinovávame, ako registrovaný rodinný podnik môže použiť svoj zisk. A tak ako nikoho na Slovensku nenútime, aby sa registroval ako sociálny podnik, tak nikoho na Slovensku nenútime, aby sa registroval ako rodinný podnik. Prečo im chcete brániť?! Veď to môžu urobiť iba dobrovoľne.
Ďalšia vec. Málokto si uvedomuje, že podpora rodinného podnikania prostredníctvom sociálnej ekonomiky, a preto to sem patrí, je legálna možnosť, ako v rámci Európskej únie podporiť malé domáce podniky, úplne legálne. Môžme podporiť domáce, našich domácich podnikateľov. Je to legálna možnosť.
Nie som si istý, či to bol pán poslanec Tomáš, ak to nebol on, ospravedlňujem sa, niektorí z vás, páni poslanci, povedali, že a nič za to nebude mať! No veď keď sa chce registrovať, aj keď za to nič nebude mať, čo vás po tom, keď na seba preberá iba povinnosti dobrovoľne? Prečo mu v tom chcete brániť? Však vás nenúti nikto.
Ale druhá vec. V tomto rozpočtovom období, páni poslanci, 156,6 mil. išlo na sociálnu ekonomiku a práve preto, aby sme mohli podporovať aj rodinné podnikanie, sociálne rodinné podnikanie, iba tých, ktorí chcú, tak tam dávame 183,6 mil. eur. Veď kvôli tomu som to robil, aby sme vedeli podporiť aj tento typ podnikania.
Pán poslanec Richter, § 15f, je presne zadefinované v tomto § 15f, registrovaný rodinný podnik je povinný najmenej 12 % zo zisku po zdanení na posilnenie svojich vnútorných a vonkajších vzťahov, a teraz je zadefinované, že na čo to môže ísť. Vzdelávanie členov spoločnej rodiny, čo proti tomu máte? Dôchodkové zabezpečenie spoločnej rodiny? Rekreačné pobyty? Zdravotná starostlivosť? Keď niekto okrem toho, že štát mu pomáha prostredníctvom zákonov, ešte sa rodinný podnik dohodne, že máme zdravotne postihnutého člena rodiny a budeme ho z nášho zisku podporovať? Aj tí ostatní členovia rodiny? Čo je na tom? Ešte raz, je to zisk po zdanení. Štát nepríde o nič! Oni sami dobrovoľne sa rozhodnú. A nechcete im to dovoliť.
Pán poslanec Orave... pán poslanec Oravec, takže takto, aby bolo úplne jasné, dva roky sme čakali, kým ministerstvo hospodárstva konečne pripraví legislatívu o rodinných podnikoch. Konečne! Podporovali sme to. My sme teda neboli žiadnym brzdičom tejto iniciatívy. Ale prepáč, keď po dvoch rokoch to nebolo ani na vláde, tak mám čakať ďalších dva, osem, päť rokov, kým bude všeobecná veľká legislatíva o rodinných podnikoch, ktorú podporujem, a nemôžme pomôcť aspoň tým malým a stredným podnikateľom, tým drobným farmárom, rodinným podnikom? Prečo by sme nemohli pomôcť? Veď ja podporujem legislatívu. Dajte ju do zákonov, ja za to zahlasujem. Veď ja som súhlasil s tým, aby sme v zákone o nelegálnej práci mali napríklad, že keď rodinný príslušník niekomu pomáha v rodinnej reštaurácii, no tak sa to nebude považovať za nelegálnu prácu. Ja som pripravený urobiť čokoľvek. Ale nebudem rukojemníkom toho, že ministerstvo hospodárstva, keď to nebolo dva roky schopné pripraviť tak, aby to získalo podporu, tak teraz hovoríte, počkajte, počkajte, počkajte, veď najskôr by malo ísť to naše. Však mohlo, dva roky mohlo. Pán poslanec Richter povedal, že tomu nerozumie potom, že prečo to bolo. Ani ja tomu nerozumiem, že prečo to bolo. Prečo to bolo? Prečo mne má byť vyčítané, že to, čo sme sa dohodli so Slovenskou asociáciou malého a stredného podnikania, že to urobíme, tak my sme si svoju časť urobili a teraz máme byť bití za to, že niekto iný to neurobil? Však to urobte! Však to urobte, my to podporíme. A aj sme to podporovali.
Čo sa týka definície, pán poslanec, tú definíciu sme naozaj napísali my. A že na komisii, a že na komisii bola dohodnutá, kde ju zástupcovia nášho rezortu, konkrétne, myslím, aj pán poslanec Karahuta doniesol a urobil sa z toho kompromisný návrh, v poriadku, veď je to úplne jedno, ale veď... (reakcia z pléna), fakt sme to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, mali ste možnosť vystúpiť.

Krajniak, Milan, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Toto sme urobili, toto sme urobili.
Úplne na záver by som chcel povedať, že veľakrát zažívam v parlamente vec, ktorá mne nie je ľudsky vlastná a ani ju nikdy nerobím. Keď niekto príde s tým, ako pomôcť nejakej časti ľudí na Slovensku, tak argumentom opozície je, že no a prečo nepomáhate aj tomu a prečo nepomáhate aj hentomu? Však pomáhajme aj tomu, aj hentomu. Teraz sa bavíme o podpore malého a stredného podnikania. Prečo má byť vylučujúcim prvkom, že nepodporujeme aj veľké podniky, tak tým pádom nepodporíme aj malé? Ja takto nerozmýšľam. Keď môžem pomôcť nejakej časti ľudí žijúcich na Slovensku, tak im chcem pomôcť. A zajtra pomôžem ďalšej skupine a pozajtra ďalšej skupine.
A z opozície častokrát počúvame, že no tak, ale to ešte aj hento treba vyriešiť, aj toto. V poriadku, ja súhlasím, ale kvôli tomu nepomôžeme ani tomu, čo môžeme urobiť dnes? Takto ja nerozmýšľam, keď môžem pomôcť nejakej skupine ľudí na Slovensku, nikomu inému tým nepoškodíme. Prečo to neurobíme? Ja aspoň fungujem v živote tak, že keď to môžem urobiť, nikomu to nepoškodí, týmto ľuďom to pomôže, tak to urobím.

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážené dámy a páni, k tejto novele zákona som, tak ako som sľúbil v prvom čítaní, zvolal na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny poradu so všetkými poslancami, ktorí mali záujem doplniť tento zákon alebo ho vylepšiť, alebo s niečím nesúhlasili. Podarilo sa nám, tak ako obyčajne, väčšinu týchto pripomienok konsenzuálne začleniť prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov a prostredníctvom aj výboru pre sociálne veci. Je tam jedna sporná vec, o ktorej asi budeme diskutovať a som pripravený potom v závislosti od tej diskusie na to zareagovať.
Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, podmienka, že matka nesmie mať staršie dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, sa v príspevku pri narodení dieťaťa nachádza od 1. 1. 2009, to znamená vyše trinásť rokov, takmer štrnásť, odkedy sa príspevok pri narodení dieťaťa vo vyššej sume začal poskytovať aj na deti narodené z druhého a tretieho pôrodu. To znamená, vtedy sa to zaviedlo.
Hlavným cieľom príspevku pri narodení dieťaťa je podpora rodín s deťmi. Zároveň je však dôležité, aby sa poskytované finančné prostriedky využívali v prospech rodín, a teda najmä v prospech tých detí na starostlivosť, o ktorých je to určené.
Nedostatočná starostlivosť rodičov o staršie dieťa alebo deti, resp. nezáujem o spoluprácu s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí na úpravu pomerov v rodine nevytvára predpoklad pre účelné využitie finančných prostriedkov určených na zabezpečenie potrieb novorodenca.
Zjednodušene povedané, pán poslanec, myslím si, že úrady práce alebo orgány sociálnoprávnej ochrany detí považujú odobratie dieťaťa a jeho zverenie do náhradnej starostlivosti až za poslednú možnosť, keď sa to nedá vyriešiť inak. Ale ak sa to udeje, tak nie je asi účelné vyplácať tento príspevok, keď sa jeho použitie zjavne míňa účelu. Toto bol asi zámer toho, kto pred tými trinástimi rokmi túto právnu normu takýmto spôsobom formuloval. Myslím, pokiaľ sa nemýlim, že to bola pani ministerka práce Tomanová vtedajšia. A zatiaľ sme nenašli alebo zatiaľ sa nám zdá, že nie je dôvod túto prax meniť.

Podľa informácií, ktoré mám ja osobne, ale aj od pána ministra Horeckého, s ktorým som naposledy bol včera na vláde, neavizuje žiadna vysoká škola, že by chcela obmedziť výučbu, pretože už asi možno tri týždne dozadu vlastne všetky alebo teda priebežne všetky tieto rokovania prebehli, boli uvoľnené finančné prostriedky na tento rok a sú v štátnom rozpočte navrhnuté dostatočné finančné prostriedky na budúci rok jednak na zvýšenie platov, ale, samozrejme, aj tá rezerva, ktorá bude použitá na zvýšené ceny energií.
Takže aktuálne by mala byť tá situácia vyriešená tak, že vlastne fungovanie vysokého školstva je aj vzhľadom na vyššie ceny energií zabezpečená. Situácia je stabilizovaná. Neviem vám teraz, pani poslankyňa, iba preto to nepoviem tak natvrdo, že je to vyriešené, lebo sa mohlo stať, že ešte je nedoriešená niektorá vysoká škola, ja nemám presnú informáciu, ale opačne keď to poviem, neviem od pána ministra o žiadnom otvorenom probléme, ktorý by ešte mal byť.

Vážený pán podpredseda, vážená pani poslankyňa, vzhľadom na to, že zastupujem pána ministra školstva Horeckého, chcel by som vás najskôr informovať, že okamžite po nástupe do funkcie pán minister Horecký rokoval so všetkými zúčastnenými aktérmi, tých, ktorých sa pýtate, čo sa týka vysokých škôl, a odvtedy sa, chvalabohu, situácia výrazne pohla k lepšiemu. A teraz by som vás informoval konkrétne vlastne, že čo sa všetko udialo.
Celková suma viazania pre verejné vysoké školy od roku 2020 pôvodne bola 72 478 462 eur, ale k poslednému plánovanému viazaniu rozpočtu verejných vysokých škôl pre rok 2023 vo výške 27 mil. eur nedošlo. To znamená, táto suma sa odblokovala. Zároveň sa rozpočet verejných vysokých škôl na rok 2023 z dôvodu valorizácie platov zamestnancov verejných vysokých škôl navyšuje o sumu 75 mil. eur. Je to vyše, zaokrúhľujem tú sumu. Súčasne v roku 2020 a v roku 2021 bolo verejným vysokým školám poskytnutá kompenzácia výpadkov príjmov z dôvodu pandémie covid-19 vo výške 19 mil. 780-tisíc eur, zaokrúhľujem znovu a 24 mil. 250-tisíc eur. Do konca roka 2022 bola verejným vysokým školám poskytnutá aj finančná kompenzácia z dôvodu nárastu cien energií vo výške približne 17 mil. eur. Ďalších navyše.
V rámci návrhu rozpočtu pre rok 2023 je v rezerve na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií vyčlenená suma 3,5 mld. eur a z toho konkrétne je pre verejnú správu alebo verejný sektor určená suma 700 mil. eur, kde sa počíta znovu aj pre budúci rok aj s kompenzáciami, s finančnými prostriedkami, čo sa týka nárastu cien energie, teda nielen pre vysoké školy, na ktoré sa pýtate, ale, samozrejme, aj pre ďalšie školy. Aj napríklad čo sa týka môjho rezortu pre zariadenia sociálnych služieb.
Okrem rokovaní so zástupcami Slovenskej rektorskej konferencie, a to aj za účasti predsedu vlády, prebehli rokovania s reprezentáciami zastupujúcimi vysoké školy, ako sú Rada vysokých škôl či Študentská rada vysokých škôl. Minulý týždeň pán minister Horecký taktiež inicioval rokovanie na východnom Slovensku so zástupcami Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, Prešovskej univerzity, Technickej univerzity v Košiciach a Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bolo potvrdené, že na základe týchto konkrétnych krokov, ktoré sa udiali, neplánujú prerušiť prezenčnú výučbu po 17. 11.
Rovnaké vyjadrenie vyjadrila alebo vyjadrila verejne aj Univerzita Komenského v Bratislave. Čiže na základe tých podniknutých krokov, ktoré som vám odprezentoval, a rokovaní berieme tú situáciu tak, že pánovi ministrovi Horeckému sa v rokovaniach so zástupcami sektora vysokého školstva, všetkými, s ktorými sa mohol stretnúť, dosiahla dohoda taká, že vlastne a sa dofinancovali, a nielen pre tento rok, ale prezentoval pán minister aj na budúci rok, že aké zdroje máme pripravené na pomoc vysokým školám a na základe toho by mala výučba pokračovať aj po 17. novembri.

Pán poslanec... Môžem reagovať, že? (Reakcia predsedajúceho: "Áno.")
Odkážem pánovi ministrovi školstva, ktorý je služobne v zahraničí. Čiže nechcel sa vyhnúť, ale vyšlo to tak, že hodina otázok je teda v tomto čase. Chcem vám povedať, že v spolupráci s ministerstvom školstva aj náš rezort v spolupráci s celou tripartitou, zamestnávateľmi, odbormi. Naozaj túto vec riešime a snažíme sa to prispôsobiť akože realite takej, aká je, aby čo najviac aj finančných prostriedkov z tých, ktoré máme k dispozícii z EÚ prostredníctvom eurofondov, bolo využitých efektívne.
Čiže naozaj na tom robíme a ak by vás zaujímali bližšie podrobnosti, tak viem aj u nás na rezorte vás skontaktovať s kolegami, ktorí nielenže sa tomu profesionálne venujú, ale aj ich to baví. To znamená, je to ich srdcová záležitosť. Snažia sa, majú moju všemožnú podporu. Snažia sa to robiť naozaj dobre. Ak by vás to zaujímalo, dohodnem vám stretnutie, aby ste vedeli, že, že čo sa robilo doteraz a čo sa v tom novom programovacom období plánuje.

Vážený... (Rečník sa obrátil na predsedajúceho.) Môžem odpovedať?
Vážený pán podpredseda, vážený pán poslanec, vývoj v oblasti európskych politík vo všeobecnom, ale i odbornom vzdelávaní a príprave, legislatívne trendy na Slovensku, ako aj výstupy národného projektu duálne vzdelávanie a zvýšenie atraktivity a kvality odborného vzdelávania a prípravy, tzv. Duál II, spolu s prioritami v rámci Operačného programu Slovensko predstavujú balík návrhov opatrení, ktoré plánuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky spoločne so Štátnym inštitútom odborného vzdelávania ako aj Radou zamestnávateľov pre systém odborného vzdelávania a prípravy a príslušnými stavovskými a profesijnými organizáciami, zriaďovateľmi stredných škôl, príslušnými asociáciami, ako aj so samotnými strednými školami realizovať v nadchádzajúcom období. Krásna veta, že?
Je nespochybniteľné, že vzájomný vzťah medzi všeobecným a odborným vzdelávaním na úrovni vyššieho sekundárneho vzdelávania má svoje opodstatnenie. Už na základe odporúčaní zo strany Európskej komisie a OECD je potrebné podporovať formy realizácie praktického vyučovania v pracovných podmienkach na všetkých druhoch stredných škôl podľa charakteru poskytovaného vzdelávania. Aj z tohto dôvodu ministerstvo v rámci nadchádzajúceho programovacieho obdobia podporí transformáciu stredných odborných škôl na centre excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy. Jedná sa o inovačné jednotky, ktorých cieľom je poskytovať prvotriedne a vysoko kvalitné počiatočné a pokračujúce OVP pri zahrnutí všetkých relevantných aktérov do procesu koordinácie odborného vzdelávania a prípravy. S rastúcim významom odborného vzdelávania a prípravy a zvyšujúcim sa dopytom po vysokokvalifikovanej pracovnej sile v dôsledku automatizácie a digitalizácie priemyslu a služieb v kontexte priemyselnej revolúcie 4.0 je potrebné optimalizovať existujúce štruktúry poskytujúce vzdelávanie za účelom ich čo najefektívnejšieho využitia v praxi.
Cieľom centier excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy je kumulovať všetky prvky koordinácie odborného vzdelávania a prípravy, vrátane jeho nadrezortných prvkov, kariérove poradenstvo, definovanie obsahu vzdelávania pre praktickú časť výučby, ale i teoretickú časť výučby, všeobecno-vzdelávacie predmety, ako aj úprava vzťahu medzi všeobecno-vzdelávacími predmetmi a ich alternáciami v rámci aplikovaných predmetov tak, aby v čo najväčšej miere bola dosiahnutá kvalita a inovácie vo vzdelávaní v súlade s potrebami trhu práce a spoločnosti. Popri vyššie uvedených aktivitách sa budú podporovať aktivity na posilnenie prierezových a kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie tak, aby v rámci stredoškolského vzdelávania boli pokryté všetky aktuálne výzvy v oblasti spoločenského života a európskych hodnôt.
Skončil som.