Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za faktické poznámky.
K prvej faktickej pani poslankyne Kozelovej. Áno, tak ako v nadpise tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je napísané, že to dávam k vládnemu návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska, tak to logicky nedávam do ústavného zákona, čiže dávam to do tohto, ktorý je napísaný v nadpise. Absolútne s tebou súhlasím, že aby sme sa dostali na tú úroveň aj ostatných okolitých štátov, pretože vieme, že Tlačová agentúra Slovenskej republiky podľa predmetu a úloh, zákonných úloh, ktoré má v zákone uložené, má riešiť oblasť spravodajstva a zhromažďovať a riešiť všetky tieto okolnosti a oblasti, ktoré ukladá zákon, a v rámci ich služby verejnosti v oblasti spravodajstva aj plní svoje úlohy. Čiže na to, aby mala aspoň zabezpečené to financovanie v zákone, tak preto je predložený tento pozmeňujúci návrh, ktorý som pôvodne predložil na ústavnoprávnom výbore. Ale aby to bolo prekonzultované ešte aj s odborom legislatívy a aby o tom vedela aj pani ministerka, tak som to stiahol a predložil teda tuto v pléne.
Čo sa týka tej transparentnosti, o ktorej rozprával pán poslanec Čekovský, tak môžete si to dať do tohto programu v rámci volebnej kampane, keďže od 2020 si bol predseda výboru, čiže mal si možnosť otvoriť túto otázku a mal si možnosť aj riešiť, pretože bol si tou hlavou toho výboru, takže mal si tie možnosti na to, aby si otvoril túto tému. A čo sa týka toho prílepku, ja si to nemyslím, pretože, tak som uviedol v tej dôvodovej správe a v dôvodoch predloženia, je to verejnoprávne médium, ktoré by malo mať zabezpečenú možnosť financovania. V minulosti ti poviem rad príkladov, ktorými sa riešili presne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Nebudem sa veľmi dlho vyjadrovať k téme financovania RTVS, pretože predo mnou tu vystúpili viacerí páni poslanci a pani poslankyne, ktorí otvorili túto tému. Ja by som sa skôr chcel venovať problematike financovania Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. V rámci rozpravy predložím pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorým chcem upraviť spôsob financovania Tlačovej agentúry Slovenskej republiky zo štátneho rozpočtu formou nárokovateľného príspevku, ktorého výška sa bude odvíjať od hrubého domáceho produktu. Dôvodom navrhovanej úpravy je skutočnosť, že táto inštitúcia je rovnako ako Rozhlas a televízia Slovenska verejnoprávnou inštitúciou, verejnoprávnym médiom, takže tiež by mala mať zabezpečené financovanie touto formou.
Predkladám teda pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka a Milana Potockého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z. a zákona č. 177/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 6 ods. 1 písm. b) znie:
„b) nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu (ďalej len „nárokovateľný príspevok") podľa § 6a,".
2. V § 6a ods. 1 sa vypúšťa písm. c).
Doterajšie písm. d) až i) sa označujú ako písm. c) až h).
3. V § 6 sa vypúšťajú odseky 2 a 3.
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 2.
4. Za § 6 sa vkladá § 6a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠6a
Nárokovateľný príspevok
(1) Nárokovateľný príspevok je určený na finančné zabezpečenie služieb vo verejnom záujme, ktoré tlačová agentúra vykonáva v rámci hlavnej činnosti podľa § 3 ods. 5.
(2) Nárokovateľný príspevok sa poskytuje každoročne zo štátneho rozpočtu v sume rovnajúcej sa 0,0029 % z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky vyjadreného v bežných cenách za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa nárokovateľný príspevok poskytuje. Ak je nárokovateľný príspevok na príslušný kalendárny rok určený podľa prvej vety nižší ako nárokovateľný príspevok poskytnutý za predchádzajúci kalendárny rok, poskytne sa nárokovateľný príspevok najmenej v sume nárokovateľného príspevku za tento predchádzajúci kalendárny rok.
(3) Nárokovateľný príspevok sa poskytuje na úhradu nákladov alebo výdavkov vynaložených na zabezpečenie služieb vo verejnom záujme, ktoré tlačová agentúra vykonáva v rámci hlavnej činnosti podľa § 3 ods. 5 v kalendárnom roku, na ktorý sa nárokovateľný príspevok poskytuje alebo v nasledujúcich rokoch.
(4) Nárokovateľný príspevok sa poskytuje v celej sume bezhotovostne na účet tlačovej agentúry do 31. januára kalendárneho roka, na ktorý sa nárokovateľný príspevok poskytuje.
(5) Nárokovateľný príspevok sa pripísaním finančných prostriedkov na účet tlačovej agentúry považuje na účely podľa osobného predpisu¹⁵⁾ za vyčerpaný na určený účel.
(6) Náklady a výdavky vynaložené na zabezpečenie služieb vo verejnom záujme, ktoré tlačová agentúra vykonáva v rámci hlavnej činnosti podľa § 3 ods. 5 uhradené z nárokovateľného príspevku, sa sledujú oddelene od iných nákladov a výdavkov.
Poznámka pod čiarou k odkazu 15) znie:
„¹⁵⁾ § 19 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
5. V § 12 ods. 1 sa vypúšťa písmeno m).
Doterajšie písmeno n) sa označuje ako písmeno m)."
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
Novovložený čl. II nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť. V súvislosti s vložením nového čl. II sa primerane upraví názov zákona.
Toľko k pozmeňujúcemu návrhu. Ďakujem.

Pani poslankyňa, ďakujem ti za tvoje vystúpenie. Absolútne s tebou súhlasím. Normálne sa mi páčila tvoja rozprava, pretože všetko, čo si povedala, tak s tebou súhlasím do bodky. Len je mi trošku tak smutno a ľúto, že my tu diskutujeme de facto o tomto návrhu zákona ešte viac ako napríklad o celom štátnom rozpočte. Keď si to spočítam, že koľko tu bolo rozpráv v prvom čítaní, druhom, treťom, vrátený zákon, výbory. No fakt, že keď som si spočítal tie hodiny, tak oveľa viac diskutujeme tu k trom hodinám telesnej ako k návrhu štátneho rozpočtu na celý kalendárny rok. To je šialené. Toto ľudia keď sledujú vonku a pozerajú, že tu vôbec diskutujeme o takejto normálnej veci, o pohybe pre naše deti, tak to je šialené. Ako ja som aj v rozprave v prvom čítaní, aj v druhom, že my sa de facto vraciame naspäť. Lebo tu bola tretia hodina, ako aj okolitých štátoch, aj v Európskej únii, kde majú dokonca aj päť hodín. Čiže my sa vraciame naspäť, ideme spätných chodom a ešte aj toto je vytýkané, že sa dostávame naspäť do roku 2007, tuším. To je, to je úplne šialené a pritom máme aj odporúčania z Európskej únie, máme aj odporúčania ľudí, odborníkov, ktorí sa tomu venujú, že fakt pohyb je veľmi dôležitý. Ja súhlasím aj čo kolegovia predo mnou rozprávali vo faktických, aj ty v rozprave, že tak lepšie je, keď sedia naše deti a pozerajú do mobilov, akoby sa mali hýbať? A presne tak, súhlasím s tebou tiež. Nech sa radšej prechádzajú okolo školy alebo nech hrajú nejakú vybíjanú, alebo nech hrajú nejaké kolky, ale nech sa aspoň hýbu. Veď je možnosť vymyslieť nejaké spôsoby na to, aby sa hýbali. Len toto mi je už trošku trápne, že tu sedíme a diskutujeme o normálnych veciach, ktoré by mali byť normálne a automaticky prijaté. To je šialené.

Ďakujem veľmi pekne. Keďže máme prezidentkou vrátený zákon č. 222/2022 o štátnej podpore nájomného bývania a máme tam už neaktuálnu, de facto neaktuálnu účinnosť, tak predkladám rýchly pozmeňujúci návrh.
Týmto predloženým poslaneckým návrhom sa navrhuje upraviť nadobudnutie účinnosti prezidentkou Slovenskej republiky vrátený zákon na opätovné prerokovanie. Podľa § 90 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada môže zmeniť ustanovenie o účinnosti zákona vráteného prezidentom vrátane ustanovení súvisiacich s účinnosťou zákona, ak by mal zákon nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude vyhlásený. Prípadným prelomením veta by sa zákon nepodarilo vyhlásiť v zákonom ustanovených lehotách, preto navrhujeme v článku o účinnosti posunutie nadobudnutia účinnosti vetovaného zákona na 25. júna 2023. V nadväznosti na túto zmenu je potrebné upraviť aj prechodné ustanovenia súvisiace s účinnosťou zákona.
Preto predkladám nasledovný pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka k zákonu z 9. mája 2023, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1738).
V súlade s § 90 ods. 1 posledná veta zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov uplatňujem tento pozmeňujúci návrh:
V čl. II sa slová „15. júna" nahrádzajú slovami „25. júna".
V tejto súvislosti sa v čl. I bode 23 § 19a nadpise slová „15. júna" nahrádzajú slovami „25. júna" a v § 19a ods. 1 sa slová „k 15. júnu" nahrádzajú slovami „k 25. júnu".
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za vystúpenie, pán predseda výboru. Ja sa musím s tebou úplne stotožniť, aj s tvojím vyjadrením. Mňa len zaujala tá poznámka k medzinárodnému Aarhuskému dohovoru, presne. Ak by sme mali stotožniť s tou námietkou pani prezidentky, tak by sme museli skonštatovať jednu vec, a to, že všetky návrhy poslancov, ktoré súvisia so životným prostredím a ktoré boli zákonnou cestou pri dodržaní všetkých podmienok predložené a prerokované v Národnej rade, tak sú v rozpore s týmto dohovorom. Akože všetky doteraz predložené návrhy. Problém by teda nebol v predmetnom konkrétnom prípade, ale v celkovom nastavení predkladania návrhov zákonov, a to doteraz nenamietala ani pani prezidentka, a chcem poukázať, že toto právo nám vyplýva priamo z Ústavy Slovenskej republiky. A v rozpore s týmto dohovorom, s týmto Aarhuským dohovorom by potom bola aj predkladaná kvázi „reforma národných parkov" či každý návrh, ktorý tu máme z rezortu životného prostredia, keby sme išli touto logikou. Čiže toto sa mi nepáči, tento dvojaký meter, že na jednej strane my keď tu ideme zjednocovať legislatívu, lebo my sme spolu dávali dve tlače – 1498 a teraz túto 1505, ktorá bola vrátená pani prezidentkou. Tá stavebná legislatíva bola podpísaná pani prezidentkou, čo veľmi úzko súviselo s tvojou 1505, ale hovorím o tej logike, že tu je dvojaký meter. No keby sme sa mali týmito pripomienkami pani prezidentky orientovať, tak potom všetky tie návrhy z minulosti by boli v rozpore s týmto návrhom. Ako ja už nemám na to ani slov.
Ďakujem.

Ja len v krátkosti. Ďakujem za vystúpenie, pán poslanec, a čo môžem odporúčať, tak aj z praktického hľadiska by možno bolo dobré požiadať aj ministra vnútra, aby on a všetky zložky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zaoberajúce sa nelegálnou migráciou dôrazne presadzovali riešenie problémov aj na západnom Balkáne v súvislosti s ochranou vonkajšej hranice a vyzývať na všetkých možných fórach aj na fóre v Európskej únii, taktiež Komisiu a eurokomisárku pre vnútorné záležitosti, aby sa venovali tomuto problému aktívnejšie a aktívne otvárali túto tému. Zároveň by možno z praktického hľadiska pomohlo aj to, keby sa posilnila prítomnosť hliadok Policajného zboru v blízkosti hraníc s Maďarskom aj s pomocou Ozbrojených síl Slovenskej republiky, pretože máme tu ozbrojené sily aj technicky, aj personálne dobre vybavené a myslím si, že aj v minulosti sa viackrát efektívne ukázalo, že dobrá koordinácia medzi týmito bezpečnostnými zložkami štátu pomáha riešiť takéto problémy. Čiže možno z čisto praktického hľadiska možno aj také, taká požiadavka na pána ministra vnútra aj pána ministra obrany, aby koordinovali tento postup. Aj by ma zaujímalo, že aký je názor pána ministra na túto možnosť riešenia tejto problematiky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za vystúpenie, pán poslanec. Áno, téma PCB látok je pre nás Zemplínčanov veľmi dôležité. Ja tiež pochádzam zo Zemplína a je to neriešený problém už možno 35, 40 rokov, ale to musím otvorene povedať, aj ľudia, ktorí žijú na Zemplíne, že táto otázka sa reálne začala posúvať až nástupom koalície, ktorá nastúpila v 2020. Ja som tam bol ikskrát aj v Ošipárni, aj v ďalších lokalitách. Veľmi mám dobré informácie, aj ľudia, ktorí tam žijú, že tam sa nejedná len o problematiku sudov, ktoré sú zakopané v jednotlivých tých dotknutých lokalitách Ošipárni alebo tých ďalších lokalitách, ale aj v poliach pri Strážskom, pri Michalovciach. A problém je ten, že tento, táto vec sa začala riešiť v 2022 reálne, pretože mali sme tam aj vyhlásenú mimoriadnu situáciu a čo je ďalší problém, tak presne tak ako môžem s tebou súhlasiť, že sudy, ktoré boli vykopané a ktoré boli aj zarezervované, zakonzervované v tých nových kontajneroch, ktoré sa tendrovali, tak jednoducho je to len otázku času, kedy začnú zase presakovať. Takže ja si myslím, že toto je úloha aj na dočasného pána ministra pôdohospodárstva, aby riešil aj koordinoval túto otázku aj s ministrom vnútra, aj s ministrom zdravotníctva, pretože každý deň je veľmi dôležitý a netreba to posúvať na ďalšiu vládu. Takže ja možno aj budem v rámci hodiny otázok aj interpelácií potom na pána ministra sa adresovať a budem chcieť určite informácie, že akým postupom rezort v tejto oblasti postupuje.
Takže ešte raz ďakujem pekne aj za otvorenie tejto témy, pretože pre nás Zemplínčanov je to veľmi dôležité, lebo sa nás to všetkých týka, ktorí tam žijeme, a je nás 450-tisíc. Ďakujem.

Ďakujem pekne za vystúpenie, pán poslanec. Ja vás trošku musím poopraviť, predchádzajúca vláda, predchádzajúce vedenie ministerstva dopravy neschválilo tesne pred odchodom 750-tisíc na štúdiu uskutočniteľnosti na diaľnicu na Zemplín, respektíve od Bidoviec po štátnu hranicu s Ukrajinou, bolo to pred rokom a pol a celý ten proces prípravy verejného obstarávania trval asi trištvrte roka. Čiže celý ten proces trval od roku 2020. Tam dokonca aj predchádzajúca vláda, predchádzajúci minister vymenoval osobitného splnomocnenca ministra dopravy pre prípravu diaľnice na Zemplín na Ukrajinu ďaleko, ďaleko ešte pred tým, ako došlo k 24. februáru 2022, teda k napadnutiu Ukrajiny. A áno, my si veľmi dobre uvedomujeme, že prepájanie Európy takými TEN-T koridormi je veľmi dôležité. Svoju pozornosť ste upriamil aj na ten nástroj na prepájanie Európy, tzv. CEF. Tu je to trošku komplikované, nielen ministerstvo dopravy, ale predovšetkým aj ministerstvo obrany by malo vyvinúť väčšiu možno aktivitu pri aplikovaní tohto inštitútu, tuším je tam okolo 6 miliárd eur, ktoré môžu tieto štáty použiť na výstavbu vojensko-civilnej infraštruktúry, lebo, poviem otvorene, mosty na cestách I. triedy nie sú kapacitne spôsobilé na to, aby ich napríklad prechádzali tanky, ktoré majú 70 ton, cez tieto mosty. Jednoducho by nám popadali. Preto sa museli využiť kapacity v rámci železničnej infraštruktúry a na východnom Slovensku jednoducho cez cesty I. triedy nebolo možné posunúť takúto ťažkú vojenskú techniku. Ale ja ďakujem a veľmi kvitujem predchádzajúcemu vedeniu ministerstva dopravy, že sa pustilo do... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za vystúpenie, pán poslanec. Môžem s tebou súhlasiť, že v tomto období je veľmi potrebné a zodpovedné, aby sme prijali len technické normy, ktoré nemajú nejaký závažný alebo veľký vplyv na štátny rozpočet. Práve aj hnutie SME RODINA posledné schôdze prichádzalo väčšinou s technickými normami, ktoré mali minimálny dopad na verejné financie, a momentálne napríklad je veľmi potrebná aj novela zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania, ktorá je v druhom čítaní a ktorá keď neprejde, tak nám prepadne 415 miliónov eur na výstavbu bytových jednotiek alebo obnovu bytov pre samosprávy, pre obce, mestá, vyššie územné celky.
Čiže toto je živý príklad toho, a súhlasím s tebou, v tomto sa zhodneme, že teraz v tomto volebnom, v tomto, na konci volebného obdobia je potrebné riešiť práve takéto otázky. A rozpočtovo zodpovedne by sa mala správať každá vláda a ja som aj sám zvedavý, lebo si otvoril aj otázku prípravy štátneho rozpočtu, že s čím príde, s akým návrhom a s akou predstavou táto úradnícka vláda, ako by mal vyzerať štátny rozpočet, pretože aj minister financií, ak sa nemýlim, aj pán premiér pracovali v Národnej banke Slovenska, majú veľké know-how v tejto oblasti, čiže možno je to aj také, taký základ pre ďalšiu vládu, ktorá už, alebo ďalší parlament, ktorý bude prijímať na konci tohto kalendárneho roka štátny rozpočet, že ak bude rozpočtovo zodpovedná, tak bude vychádzať z tohto plánu, čiže už len minimálne z toho dôvodu je to dobré, že príde s nejakým návrhom, s nejakou predstavou, ako by to malo vyzerať.
Ale ešte raz na záver chcem povedať, hnutie SME RODINA prichádzalo s týmito technickými normami a momentálne máme napríklad aj zákon o Štátnom fonde rozvoja bývania a tu sa aj ukáže zodpovedný prístup jednotlivých poslancov a poslaneckých klubov, ako nazerajú na tieto zákony, že či čisto len politicky alebo čisto aj odborne.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál, v tomto sa zhodneme. Pre mňa je tiež sympatické, že máme tu verejné sľuby a vyjadrenia členov vlády, ktorí ešte včera vystupovali aj v programovom vyhlásení vlády, že budú pokračovať v nastavených veciach tak, aby sme neprišli napríklad o čerpanie pri pláne obnovy, pri eurofondoch. A taktiež, že budú pripravovať legislatívne návrhy, pustia niektoré do medzirezortného pripomienkového konania, aby aj ďalšie vlády mali možnosti pokračovať v týchto správnych krokoch. Čiže aj mne je to sympatické a v tomto sa zhodneme. Myslím si, že aj v prípade, ak už teraz vieme, že väčšina týchto návrhov nebude dotiahnutá do finálneho procesu, vieme veľmi dobre, ako funguje legislatívny proces tuto v Národnej rade a na Slovensku, že aj keď máte dobrú myšlienku, aj keď máte najprv na začiatku podporu a financie, tak ten proces sa môže úplne zvrtnúť a vec, ktorá môže trvať pol roka, trvá niekedy dva a pol roka. Takže ja si myslím, že keď to bude na začiatku dobre nastavené a príde nová vláda a bude mať napríklad pripravený návrh štátneho rozpočtu, pripravené niektoré výstupy z MPK k dôležitým zákonom, pripravené čerpanie z plánu obnovy pri výstavbe dvoch nemocníc na strednom Slovensku a ďalšie a ďalšie veci, tak si myslím, že je to veľmi dobrý a správny krok. Takže v tomto s vami súhlasím. Ďakujem.