Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, na začiatok bez toho, že by som na niekoho útočil, by som chcel povedať, že toto je petícia, toto je petícia. Bolo fyzicky dodaných viac ako 100-tisíc podpisov. Keď sa budeme na budúce ako členovia zákonodarného zboru vyjadrovať o niečom, čo petícia nie je podľa zákona, hoci súhlasím aj s tou predtým, ale to petícia nebola, o ochrane klímy, bolo to naklikaných pár nadšencami,...
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, na začiatok bez toho, že by som na niekoho útočil, by som chcel povedať, že toto je petícia, toto je petícia. Bolo fyzicky dodaných viac ako 100-tisíc podpisov. Keď sa budeme na budúce ako členovia zákonodarného zboru vyjadrovať o niečom, čo petícia nie je podľa zákona, hoci súhlasím aj s tou predtým, ale to petícia nebola, o ochrane klímy, bolo to naklikaných pár nadšencami, možno nie toľko ako tam v skutočnosti bolo, ale nespĺňalo to zákon o petíciách, petičný zákon. Toto spĺňa všetko, aby sme si vyjasnili pojmy. Tu fyzicky bolo dodaných viac ako 100-tisíc podpisov.
Teraz k tej petícii. Ja si myslím, že na výbore bolo zodpovedané, všetky otázky, čo sa týkajú petičného výboru. Mrzí ma, že kolegovi Filipovi Kuffovi vadia dotácie, lebo nemu... môžu byť aj nemusia, že mu vadia dotácie pre poľovníkov, ktorí sa starajú a chránia zver, ale nevadia mu dotácie a nevystupuje tak proti dotáciám LGBTI, teplej joge a podobne. On ako poľovník, si myslím, že trošku tu zlyhal. Vyčíta dotácie komore, ktorá ich riadne finančne zdokladuje. Ja si myslím, že tu nie je namieste. Ak nechceme, nemusíme ich dať, tie dotácie nie sú povinné, nemusia tam byť, ale vyčítať poľovník poľovníckej komore dotácie neni namieste. Viete, padli tam rôzne, na tomto výbor... výbore, myšlienky alebo obvinenia pritiahnuté za vlasy. Pán poslanec Šíbl, podpredseda výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, dokonca povedal, že poľovníci môžu za to... alebo poľovníci trávia dravce. Poľovníci trávia dravce! Čo priamo člen petičného výboru bol predseda Spolku sokoliarov na Slovensku. Pričom jediný prípad, keď sa dokázalo, že niekto trávil dravce, bol chovateľ holubov, a nie poľovníci. Poľovnícu... poľovníkom dravce nevadia. Poľovníci chránia dravce, ako chránia zver, životné prostredie, les a snažia sa ochrániť aj poľnohospodárske plodiny. To znamená, že tam mu to bolo pekne vyvrátené, na čo nemohol oponovať ani jedným slovom, že to nie je pravda.
Vážené dámy a páni, škody spôsobené zverou, za to hovorili, áno, poľovníci sa snažia zabrániť, aby neboli škody, alebo škody aby boli čo najmene... najmenšie spôsobené zverou. Ale komora s týmto nemá nič spoločné, tam je možno treba nastaviť ináč zákon.
Takisto nielen škody spôsobené zverou na poľnohospodárskych plodinách, ale aj škody spôsobené zverou na lesných porastoch. Aj toto je úloha lesníkov a poľovníkov, aby toto ochraňovali, ale takisto na toto komora nemá dosah.
Organizované poľovníctvo na Slovensku má sto rokov, sto rokov tradícií, nášho dedičstva, ktoré, myslím, tieto tradície nemôžu nikoho na Slovensku urážať, nikoho. Komora zabezpečuje, že tieto tradície pretrvávajú až dodnes, že udržiavajú, že máme byť na čo hrdí. Keď sa pozrieme, v okolitých štátoch je to na oveľa vyššej úrovni a štát im aktívne pomáha, Maďarsko, Česko. Aj napriek skutočnosti, že v médiách je podobne ako každý lesník, aj každý poľovník vykresľovaný v zlom svetle, prieskumy verejnej mienky ukazujú jasne, až 60 % respondentov považuje lov zveri za potrebný a ten zvyšok, väčšina ľudí sa nevedeli k tomu vyjadriť.
Rok 1932 - nariadenie o celoročnej ochrane medveďa hnedého, kedy sa jeho početnosť odhadovala na 18 až 20 kusov jedincov. To bolo v roku 1932! Myslíte si, že vtedy boli tí ekoteroristi, ekoochranári, ktorí dokázali tak ochrániť medveďa, že po dnešnú dobu ich tu máme stovky? Nie, bolo to starosť poľovníkov a lesníkov, našich starých otcov a ich otcov. Generácie, ktoré sú na vidieku a žijú s lesom, žijú s prírodou na vidieku.
Prvá poľovnícka organizácia na Slovensku vznikla v roku 1920. Viete, aký mala názov? Lovecký ochranný spolok, lovecký ochranný spolok - je tu aj tá ochrana, ktorá je dodnes. A jej hlavným cieľom bolo zver chrániť, starať sa o ňu, zveľaďovať a v poslednom rade regulovať jej početnosť. Toto je cieľom poľovníctva aj v dnešnej dobe, aj keď, samozrejme, niektoré skutky poľovníkov vrhajú zlé svetlo na poľovníkov ako takých, všetkých. Ako v každej organizácii, v každej spoločnosti sa nájde pár čiernych oviec, ale nemôžme za to odsudzovať všetkých. Práve vďaka takýmto organizáciám, ako bol Lovecký ochranný spolok, môžme poďakovať za to, že dnes, ako som už spomínal, máme medveďov v takom počte, hoci boli na pokraji vyhynutia, a vôbec nie dnešným ochranárom, ako sa to snažia prezentovať, neni to vďaka dnešným ochranárom. Vďaka je to takýmto spolkom, ako bol Lovecký ochranný spolok a ich nasledovníkom.
V roku 2009 bolo na základe zákona č. 274/2009 Z. z. zriadená Slovenská poľovnícka komora, SPK v skratke. Hlavným poslaním Slovenskej poľovníckej komory je ochrana a posudzovanie oprávnených záujmov svojich členov pri výkone poľovníctva, citujem, ochrana prírody a životného prostredia, ako aj pri ostatných činnostiach súvisiace s poľovníctvom. Slovenská poľovnícka komora je organizačne... Slovenská poľovnícka komora, jej organizačné zložky a členovia pôsobia na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri a ostatnej fauny ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky. Tak ako som povedal na začiatku, Slovenská poľovnícka komora dbá o zachovanie tradície a kultúr hodnôt poľovníctva ako súčastí kultúrneho dedičstva našich predkov a o zachovanie poľovníckej etiky podľa etického kódexu. Tu vidíme ďalší význam poľovníckej komory, etiky, etického kódexu, a aby sa toto dodržiavalo.
Ja osobne by som priamo zakotvil do pripravovaného zákona o poľovníctve s výnimkou režijných revírov, aby na každých sto aj započatých hektárov bol jeden poľovník. Vyhli by sme sa tomu potom, čo je v dnešnej dobe, ale za čo takisto komora nemôže, čo vyčítal Jožko Pročko, že komora môže za to, že jeden-dvaja-traja ľudia ovládajú dva-tri-štyri-päť revírov. Za toto komora nemôže. Ak dáme do nového poľovného revíru, do nového poľovného zákona minimálny počet členov na každých sto hektárov – aj započatých –, tak predídeme tomu, že niektorý revír ovláda jeden-dvaja-traja ľudia, predídeme škodám zverou spôsobených na lesných porastov a na poľnohospodárskych plodinách a bude to cesta na návrat k ľudovému poľovníctvu a k našim tradíciám.
Veď predsa nie je možné, aby poľovníctvo bolo vnímané len ako záležitosť pre vyvolených alebo v revíroch, ako sa často stáva, kde na 500 ha je napr. jeden poľovník! Alebo dokonca je možné, že združenie si zoberie jeden človek sám a poľuje tam sám. A potom tu, samozrejme, dochádza do konfliktu s pôdohospodármi, roľníkmi na vidieku, správcami lesa, lesnými hospodármi, lebo vznikajú škody, ako som predtým už povedal, na poľnohospodárskych plodinách alebo lesných porastoch.
Z poľovníckej štatistiky budem citovať, ročne z poľov... z Poľovníckej štatistickej ročenky však vyplýva skutočnosť, že stále máme zveri... alebo stavy zveri vyššie, ako sú normulované kmene zveri... alebo kmeňové stavy, pri ktorých vieme, že sú považované za optimum, ktoré dokáže daná lokalita uniesť, aby nedochádzalo ku škodám a podobne. Toto práve podporuje moju myšlienku o tom, že nie je možné sa optimálne starať o revír a udržiavať priaznivú početnosť zveri tak, aby sa nespôsobovali škody na poľnohospodárskych, kultúrnych alebo lesných porastoch, keď si revír zoberú do prenájmu 2-3 papaláši. To sa nemusíme asi o tom baviť a tu je súhlas naprieč politickým spektrom, možno na pár výnimiek, ktorí takýto revír vlastnia alebo majú v prenájme, reaguje dostatočné množstvo poľovníkov, ako som povedal, sa tieto škody znížili. Poľovníctvo na Slovensku má nevyčísliteľnú kultúrnu a historickú hodnotu, ako som povedal, je to 100 rokov a sú s ním spojené mnohé tradície, ktoré vznikli počas jeho vývoja. A ja si myslím, že komora je na to, aby sa zachovali tieto tradície, aby to bolo organizované, aby sa na to nezabudlo, preto zachovajme tieto tradície, vážení kolegovia, prispôsobme ich dnešným požiadavkám doby tak, aby sme mohli byť na poľovníctvo všetci hrdí.
Kolega Jaro Karahuta, predseda výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, spomínal 63-tisíc ozbrojených ľudí. Áno, je to 63-tisíc ľudí. Filip Kuffa mu oponoval, že nemá to nič s poľovníckou komorou spoločné, lebo títo ľudia sa, majú zbrojné preukazy, vydáva ich polícia a podobne. Ale polícia neorganizuje strelecké súťaže, nekontroluje týchto poľovníkov, nerobí streľby, to robí všetko komora, kde sa preskúšavajú zdatnosti a možnosti jednotlivých členov. A je na vedenie každej poľovnej organizácie, aby zabezpečili, aby sa každý z týchto členov na takúto súťaž dostal aspoň raz za čas a ukázal svoje znalosti a vedomosti a nedochádzalo k nešťastným udalostiam, ktorých sme niekoľkokrát boli svedkami.
Takže na rovinu môžem povedať, že poľovníkov je 63-tisíc, 63-tisíc ostreľovačov. Jeden sedí tam vzadu, Jožko Pročko, aj keď nestrieľa, ale vie, 63-tisíc. Polícia má 20-tisíc, raz za rok majú povinné nejaké streľby, koľko nábojov tam strieľa, to je rôzne. Niektorí tí z kancelárií vyjdú za celý rok len fakt na tie streľby. Vojakov máme asi 18-tisíc, keď rátam všetkých tých v kanceláriách pozaliezaných, takých, čo držia pravidelne zbrane, možno 10-tisíc. A to je veľa takých, že raz ročne sa dostanú na streľby a vystrelia tri náboje, tri za celý rok. To je armáda. A tu máme organizáciu, ktorá dáva pozor, čo sa robí, či sa, ako sa robí, ktorá vydáva finančné správy a organizuje 63-tisíc ľudí. Keď zrátame poľovníkov... Keď zrátame vojakov a políciu, tak je to dokopy 38-tisíc, takže poľovníkov je skoro raz toľko ako vojakov a policajtov dokopy. Na rozdiel od toho, že ich je raz toľko, každý z tých poľovníkov vie strieľať a vie strieľať dobre.
Chceme tu zrazu mať neorganizovanú skupinu v viac ako tisíc v organizáciách alebo združeniach, ktorí nebudú pod nejakou centrálnou kontrolou, ktorí nebudú pravidelne sa zúčastňovať strelieb?! A ak sa budú, tak to bude musieť organizovať štát a štát to budú stáť peniaze, pravidelné takéto streľby a preskúšania.
Nesúhlasím s mojím predrečníkom Jarom v jednej veci, že poľovníctvo je voľnočasová aktivita. Ja si myslím, že voľnočasová aktivita je tak štrikovanie, ísť si zabehať alebo hrať tenis, ale poľovníctvo isto nie. Starostlivosť o zver je náplňou poľovníctva. Poľovná stráž je náplňou poľovníctva. Ochrana zveri je náplňou poľovníctva. Toto všetko, vážení kolegovia, je voľnočasová aktivita? Voľnočasová aktivita môže byť vtedy, keď sa ideme zúčastniť nejakej poľovnej prehliadky alebo výstavy, vtedy áno.
Súťaže psov sme nespomenuli. Kto bude organizovať súťaže psov? Teraz to organizuje komora, je tam systém. Súťaže, ktoré sa usporiadajú v zahraničí, kto to bude organizovať? Okresné úrady? Tých tisíc spolkov, ktoré sú?
Komora má dobré aj zlé veci. Ja by som tie veci, ktoré vadia, odstránil a komoru zachoval. Ak je politická vôľa niektorých z vás zrušiť komoru, leto tým, že zrušíme členstvo, ju zrušíme, tak ale budeme musieť povedať, kto ju nahradí, koľko posilníme ľudí na tých okresných úradoch, ak to chceme cez okresné úrady, o koľko členov, kto bude mať akú starostlivosť a koľko to bude stáť štát, aký to bude mať dopad na verejné financie. Alebo navýšime poplatky poľovníkom? Lebo nezabúdajme jednu vec, pri všetkých akciách, ktoré organizuje poľovná komora a poľovníci, možno viac ako 50 % dávajú sponzori a tí poľovníci priamo. Myslíte si, že tie sponzorské zrazu pôjdu, keď to bude organizovať štát alebo niekto z okresného úradu? Všetko je to o vzťahoch. To znamená, neni tam len toľko, čo teraz povedalo sa, cez 2 mil., ale sú to ďalšie zdroje, ktoré sa vyzbierajú mimo toho, či už zabezpečovanie miestností, či zabezpečovanie rozhodcov, či občerstvenie, ja neviem, prenájom. To sú všetko veci, ktoré sú nad rámeč toho... nad rámec toho rozpočtu a idú zo sponzorských darov.
Ja neviem si predstaviť, že by zrazu začala polícia organizovať pravidelné strelecké skúšky alebo preskúšanie a súťaže, keď nedokáže organizovať ani vlastné, a vieme, že policajti chodia asi raz ročne. Poľovné skúšky takisto.
Takže ak chceme zachovať tradície, ak chceme, aby poľovníctvo sa nerozdrobilo a nevnášalo sa do toho politika a vadí nám niekto z komory, možno niekto z vedenia za to, že bol alebo je v SMER-e, tak upravme zákon tak, aby nemohol byť, len niekoľko funkčných období. Ale ak raz dostane a zvolí ho 63-tisíc ľudí, kto sme my, že sa môžme povedať, že aha, zasiahneme do tejto organizácie a povieme, že tento tam nemôže byť? Môžme to upraviť tým, že funkčné obdobie nejako spravíme, ale nemajme teraz červené súkno pred očami a nezničme niečo, čo je tu roky bez toho, že by sme mali adekvátnu náhradu, takú, aby stopercente fungovala.
Ak tu budem vidieť riešenie, ktoré mi poviete, toto bude zabezpečovať táto sekcia, toto – toto, toto – toto, toto – toto, koľko a toľko peňazí to bude stáť, toľko a toľko sa prijme nových úradníkov a rozhodneme sa, že áno, máme na to financie, tak dobre. Ale ak nemáme adekvátnu náhradu, tak ja by som to teraz vôbec neriešil a zachoval status quo, ako je teraz, a možno sa v rámci komunikácie s ministerstvom pôdohospodárstva a komorou snažil vylepšiť nedostatky, ktoré nám niektorým vadia.
Vážení kolegovia, kolegyne, pán predsedajúci, ďakujem za slovo.
Skryt prepis
