Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, ráno, keď som šiel dneska do Národnej rady, skôr ako som si splnil nejaké povinnosti, čo sa týka utečencov, ktorým zabezpečujeme ubytovanie dlhodobé u nás, tak ešte cestou mi volal predseda alebo zástupca tej organizácie Ukrajincov, ktorí tu dlhodobo žijú, a ktorý ma prosil, aby som tento zákon podporil, že v tomto zákone je len pomoc Ukrajincom.
Áno, veľmi dobrý zákon, na...
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, ráno, keď som šiel dneska do Národnej rady, skôr ako som si splnil nejaké povinnosti, čo sa týka utečencov, ktorým zabezpečujeme ubytovanie dlhodobé u nás, tak ešte cestou mi volal predseda alebo zástupca tej organizácie Ukrajincov, ktorí tu dlhodobo žijú, a ktorý ma prosil, aby som tento zákon podporil, že v tomto zákone je len pomoc Ukrajincom.
Áno, veľmi dobrý zákon, na ktorý všetci čakáme. Fakt, všetci naň čakáme, ľudia to sledujú, tak prosím vás, prečo ste to tam dali? Čo má spoločné ochrana vzdušného priestoru, NATO, varovné výstrely, čo má spoločné s týmto? Mali prísť do Národnej rady tri zákony. Prišli dva.
Čo by sa bolo stalo, vážení kolegovia z koalície, keď chceme byť takí jednotní a ukázať tú solidaritu, ako pomáhať navzájom, čo by sa stalo, keby to, kde sa týka tých zbraní, bolo samostatné? Máte dosť hlasov, bolo by to prešlo. A tu by sme ukázali, tu, ako sa vieme správať všetci, keď sa týka o dobrú vec! Lebo neverím, že by niekto bol zahlasoval alebo sa zdržal pri tomto zákone, keby tam nebol ten prílepok. Vy viete, koľko ľudí, čo tí všetko ľudia musia všetko spraviť? My nemôžeme ako opozícia nič spraviť, možno už ani koalícia nemôže, lebo neviem, či vie možno teraz stiahnuť tú jednu časť, alebo potom len nejakým procedurálnym návrhom, aj to, samozrejme, musí prísť z koalície, nie z opozície, aby to vôbec malo nejakú šancu na úspech. Ale načo si robíme sami problémy pri tak dobrej veci? Pri tak dobrej veci.
Viete, koľko ľudia musia vybavovať vecí, keď majú ubytovaných ľudí? Keď máte ubytovaných robotníkov, študentov alebo niekoho na dovolenke, dáte mu kľúče, zaplatí a máte pokoj. Ale akonáhle prídu ľudia z prostredia, kde sa bojuje, kde je vojna, oni potrebujú dlhodobú starostlivosť. Ja vám poviem pár vecí, ktoré ma ani nenapadlo, že bude treba. A toto všetko je na pleciach charity, dobrovoľníkov a samospráv, lebo my ešte stále nemáme ten zákon prijatý a ešte tam k tomu prihráme túto vojnu.
Na začiatku, keď prídu tí ľudia, hlavne musíte ich rozdeliť, či tu chcú byť dlhodobo, alebo krátkodobo, a podľa toho im hľadáte ubytovanie, lebo ak tu chcú byť dlhodobo, nemôžte im dať niekde len prístelky. Musia musia mať aspoň základný komfort. Hygienické potreby. To je prvá vec, ktorá je. Druhé máte - zdravotná starostlivosť. Veľakrát už prídu chorí. A teraz zdravotná starostlivosť pre deti a pre dospelých, to všetko už musíte mať dopredu zabezpečené a s doktormi dohodnuté. Samozrejme, tí, čo neprídu na dlhodobo, čo prídu na krátkodobo, lebo tí na dlhodobo majú takéto papiere odídencov. To sú z posledného týždňa, čo sú u mňa. To sú niekoľko desiatok, môžem vám ukázať. Tí majú nárok na zdravotnú starostlivosť. Tí, čo prídu na krátkodobo, že prídu na jeden deň, na dva, tak lekári sami ešte nevedia čo ako. Poprosím lekára detského, mali sme choré dieťa, malo 1 a pol roka, vybavím. Ale potom sme zase mali problém získať lieky, lebo lekári ešte nemali informácie, že ako sa majú správať. Tak napísali tie lieky na moje dieťa. Nemám s tým problém, priznám sa takto verejne. A tak som ich vybral a dal som 1,5-ročnému dieťaťu, ktoré sa po troch dňoch dalo dokopy, a odišli do Berlína. Ani som ich nemal ako zaevidovať, lebo napríklad na meste som sa pýtal, chceli len tých, čo sú tu dlhodobo. Tak aj samosprávy nevedia, čo je s evidenciou a s týmto sa stretávame dennodenne.
Následne na to máte, nebudem to hovoriť presne v poradí, umiestnenie do škôl, do škôlok, máme problém s vysokými školami, že ako zareagujú na tých, keď tam máme vysokoškolákov. Máme problém s úradmi práce. Neni jednotný úrad práce. Niekde prídu z úradu práce priamo na tú ubytovňu. No u nás v Detve nie, povedali, že má nosiť po jednom. Ale nemajú zasa tlmočníka. (Reakcia z pléna.) Áno, ja viem, preto hovorím, teraz budem, zajtra vystupovať, nebudem mať toľko času. Takže bude mať, ja keď zoženiem tlmočníka, nemôžem ho zohnať na dva dni. Musím ho zohnať v nejakých, v nejakých intervaloch. Stretávam sa s tým, že mám tam deti, ktoré sú bez rodičov, že musím ísť na súd, aby bolo určené poručníctvo, niekoho zohnať z Ukrajiny, na koho to určia. S týmto všetkým sa my dennodenne stretávame. Hľadáme prácu pre nich, lebo oni chcú robiť. Nechcú nám byť na obtiaž. Sú to ľudia pracovití, slušní, dobrí. Nestretol som sa a bolo ich u mňa, poviem presne, skoro sto, 25 ostáva na trvalý pobyt. Nestretol som sa s jedným, ktorý bol arogantný, drzý, nevážil si to. Vravím, to zabezpečenie tlmočníka je veľký problém.
Potraviny, oblečenie, to je, samozrejme, to ľudia vám pomôžu, ale potom prídete na také veci, že prichádzajú deti, potrebujete postieľky, autosedačky, spotrebiče, žehliace dosky a zrazu nie sú. Chladničky. Zväčšiť kapacitu kuchýň. To všetko je na pleciach - do tejto doby - samospráv, charity, tých, čo ich ubytovávajú, a jednoduchých ľudí. U koho sú zamestnaní.
Ale viete, o čo sa snažíme v prvom rade, páni? Aby sa títo ľudia, to hovorím každému, cítili ako doma.(Ruch v sále.) Aby sa nebáli povedať, keď im niečo treba, aby sa nehanbili. Vravím, ste tu ako doma, aj keď mnohí neveria, že to je len pár dní, že sa vrátia. Sú niektorí psychicky zle, niektorí sú na tom lepšie.
A vy, priatelia, keď toto všetko, takéto problémy máme, ako som vám teraz vysvetlil, a ospravedlňujem sa, že je to v skrátenom legislatívnom konaní, len som to hovoril kvôli tomu, aby ste to pochopili, tak vy dáte prílepok - NATO, ochrana vzdušného priestoru, výstrely, čo s týmto nemá, priatelia, absolútne nič spoločné! Ja sa pýtam, bolo to treba?
Ďakujem.
Skryt prepis