Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám na rokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 o umeleckých fondoch.
Cieľom návrhu zákona je od 1. 1. 2023 zrušiť povinnosť uhrádzať príspevky príjemcom autorských odmien alebo odmien výkonných umelcov umeleckým fondom. Príjemca odmeny tak nebude musieť odvádzať umeleckým fondom príspevok vo výške 2 % z jeho hrubých príjmov. Zrušuje sa odvodová povinnosť do umeleckých fondov pre dedičov autorských práv, za rok 2022 sa môžu tieto odmeny dobrovoľne odviesť aj po 1. 1. 2023. Tento návrh zákona vychádza z uznesenia vlády č. 400 z 24. júna 2020.
Aby som ešte stručne len povedala, že čo je cieľom, podrobnejšie a prečo k tomuto kroku aj pristupujeme. Príspevky, dvojpercentné, sú dlhodobo predmetom kritiky zo strany zástupcov kultúry a kreatívneho priemyslu. Tieto príspevky sú pre tvorcov dodatočným zdanením, ktoré nemá ekvivalent v iných profesiách, a je aj v protiklade s bežnou praxou iných európskych krajín, kde tvorivé profesie majú skôr nižšie daňové zaťaženie. Na podpornú činnosť sa mali skladať - je otázka, do akej miery sa aj skladali - povinným príspevkom všetci tvorcovia a interpreti, vrátane tých, ktorí nikdy neboli beneficientami tejto podpory. Počas pandémie boli príspevky aj vzhľadom na situáciu v kultúre zdobrovoľnené a na finančnú podporu umelcov štát zriaďuje Fond na podporu umenia, Audiovizuálny fond a KULTMINOR, kde zo štátneho rozpočtu ide za všetky tieto fondy 40 miliónov eur približne, ktoré nie sú predmetom potom ďalšieho zdaňovania. Rozpočet umeleckých fondov za rok 2019, len pre informáciu, dohromady bol 2,3 milióna eur.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Musím povedať, že teraz si presne nepamätám, či to bol rok 2020 alebo 2021, bola to veľká zahraničná produkcia, ktorá tu natáčala film. Musím povedať, že zahraničné produkcie o Slovensku vedia. Vedia o nás, ten systém stimulov, ktorý máme nastavený, tých 33 %, tá 33-percentná vratka je v rámci nášho regiónu jedna z najväčších. Je to aj do veľkej miery ale tým, že ostatné formy stimulov, ktoré fungujú inde, u nás poskytnúť nemôžeme.
Čo sa týka rokovaní, tie stále prebiehajú. Rozprávali sme sa aj o možnosti príprav ako keby pôdy pre vznik filmových štúdií, lebo ten záujem tu je, ale na druhej strane je treba aj povedať, že tie zahraničné produkcie na Slovensku sú. Aj teraz prednedávnom tu boli dve naraz. To znamená ten záujem tu je. Oni majú s nami naozaj dlhodobú skúsenosť a veľmi dobrú skúsenosť, pretože máme profesionálov, ktorí vedia spolupracovať v rámci toho crew, to znamená, zatiaľ v tom krátkodobom horizonte momentálne tie stimuly neplánujeme ale nejako výrazne meniť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, rezort kultúry sa dlhodobo snaží zabezpečovať čo najefektívnejšie fungovanie audiovizuálneho priemyslu na Slovensku. V priebehu uplynulých rokov preukázateľne došlo k výraznému rozvoju audiovizuálneho odvetvia, ako aj ku kvalitatívnemu nárastu filmovej a televíznej tvorby prejavujúcom sa najmä v náraste účasti na medzinárodných podujatiach, v počte získaných cien a ekologizácii filmovej produkcie. Podpora audiovizuálneho priemyslu sa na Slovensku realizuje prostredníctvom tzv. vratiek poskytovaných zo strany Audiovizuálneho fondu, ktoré predstavujú spätné vyplatenie percentuálne stanovenej sumy finančných prostriedkov z oprávnených výdavkov vynaložených na produkciu filmových projektov. S účinnosťou od 1. 1. 2020 sa legislatívne upravili podmienky podpory audiovizuálneho priemyslu a pôvodná sadzba tejto dotácie, ktorá bola vo výške 20 %, sa navýšila na 33 %.
Od 1. januára 2021 došlo k zníženiu minimálnych limitov oprávnených výdavkov a zároveň sa podrobnejšie upravil časový rozsah jednotlivých filmových projektov, ktoré sa môžu uchádzať o podporu audiovizuálneho priemyslu. Okrem toho sa zrušila možnosť registrácie balíka uplynulých rokov. Toto sa využívalo vlastne iba minimálne. V dôsledku týchto zmien došlo v priebehu rokov 2020 a 2021 k výraznému nárastu počtu zaregistrovaných filmových projektov, ako aj k medziročnému zvýšeniu celkovej vyplatenej sumy na podporu audiovizuálneho priemyslu. Uvedené legislatívne zmeny mali za následok, že v roku 2021 Audiovizuálny fond v rámci podpory audiovizuálneho priemyslu vyplatil podporu celkom 41 projektom v sume 5 585 009 eur, čo je historicky najvyššia suma od začiatku existencie tejto formy podpory. Tá začala v 2016.
Prínos tejto podpory podľa základných merateľných ukazovateľov vykazuje medziročný nárast, pričom počet registrovaných filmových projektov stúpol o 40 %, počet podporených projektov stúpol o 116 % a nárast celkovej vyplatenej sumy bol 144 %. Z uvedených skutočností vyplýva, že systém podpory audiovizuálneho priemyslu, tak ako je nadstavený v súčasnosti, je dostatočne konkurencieschopný a Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky aktuálne neplánuje realizovať v tejto oblasti významné zmeny.
V závere by ešte bolo dobré podotknúť, že v oblasti prezentácie Slovenska ako filmovej lokácie, čo je pre zahraničné produkcie práve tým lákadlom okrem teda aj iných benefitov, veľmi dôležitú úlohu zohráva Slovenská filmová agentúra, ktorá v rámci svojej činnosti prezentuje možnosti nakrúcania filmov na Slovensku. Mapuje a sprostredkúva aktivitu filmových profesionálov a kontinuálne sa venuje práci s domácimi a zahraničnými producentmi, ktorí chcú na Slovensku nakrúcať. Slovenská filmová agentúra je osobitnou organizačnou zložkou audiovizuálneho fondu.
Ja si ešte k tejto téme dovolím trošku vrátiť sa do minulosti, pretože to, čo sa udialo v 90-tych rokoch za vlády Vladimíra Mečiara, že filmové štúdia Koliba v podstate boli zlikvidované, spôsobuje nám to v rámci konkurencieschopnosti prilákania zahraničných produkcií, samozrejme, horšiu pozíciu, pretože v okolitých krajinách fungujú filmové štúdia, ktoré, v ktorých sa točí niekoľko zahraničných, veľkých zahraničných produkcií ročne, rovnako v Českej republike. Takže do budúcnosti by bolo určite veľmi vhodné, aby filmové štúdia na Slovensku vznikli.

Ja tým obavám rozumiem, lebo môže sa diať všeličo, ale pokiaľ nejaké podozrenia existujú, tak si myslím, že existujú rovnako aj spôsoby, ako tie podozrenia sa dajú vyvrátiť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, vážené panie poslankyne, poslanci, zámer s nitrianskym Agroinštitútom bol prezentovaný na tlačovej konferencii v Nitre dňa 22. 9. 2022. Zlúčením dvoch vzdelávacích inštitúcií v gescii Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Agroinštitútu a Agentúry pre rozvoj vidieka vznikne od budúceho roka nový Inštitút znalostného pôdohospodárstva a inovácií. Dôvodom a cieľom vzniku IZPI je zefektívniť a zrýchliť zavádzanie inovácií do pôdohospodárskej praxe.
Agrokomplex, národné výstavisko, štátny podnik, nerokoval so žiadnym z kandidátov na post primátora Nitry ohľadne výstavby viliek a parcelovania pozemkov v areáli výstaviska. V súvislosti s koncepciou štátneho podniku ohľadom účelu využitia pozemkov ich naďalej plánuje Agrokomplex, národné výstavisko, štátny podnik, využívať na podnikateľské účely v súlade s predmetom činnosti. Prednú časť na účely výstavníctva a zadnú časť plánuje štátny podnik otvoriť pre verejnosť. Čo sa týka Agroinštitútu, ako bolo uvedené v predchádzajúcej otázke, zlúčením Agroinštitútu a Agentúry pre rozvoj vidieka vznikne nová organizácia Inštitút znalostného pôdohospodárstva a inovácií. Teraz v odpovedi nasledujú ciele tohto inštitútu, ktoré si myslím, že už boli zodpovedané vlastne v rámci tej prvej otázky. Ale keď, keď chcete, ja ich, samozrejme... Takže nie...

24.,
Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec Šudík, k vašej otázke mi dovoľte uviesť nasledovné informácie. Zo zdrojov fondov EÚ v rámci programového obdobia 2014 - 2020 bola vyčlenená podpora na energetickú efektívnosť a úspory energie najmä z operačného programu Kvalita životného prostredia. Operačný program Kvalita životného prostredia v rámci prioritnej osi 4. - Energeticky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch, na ktorú bolo vyčlenených 787,77 mil. eur, podporil aj nasledovné aktivity.
Výstavba zariadení využívajúcich biomasu prostredníctvom rekonštrukcie a modernizácie existujúcich energetických zariadení, výstavba zariadení na výroby biometánu, využitie vodnej energie, využitie slnečnej energie na výrobu tepla a elektriny, výrobu vodíka elektrolýzou s využitím OZE, využitie aerotermálnej, hydrotermálnej alebo geotermálnej energie s použitím tepelného čerpadla, alebo priamym využitím na výrobu tepla, výrobu a energetické využívanie bioplynu, skládkového plynu a plynu z čistiarní odpadových vôd. Táto podpora je určená okrem územnej samosprávy aj pre fyzické alebo právnické osoby, združenia fyzických alebo právnických osôb, subjekty štátnej správy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby.
Zníženie spotreby energie pri prevádzke verejných budov, podporuje sa zatepľovanie, modernizácia vykurovacích klimatizačných systémov, systémov prípravy teplej vody, osvetlenia, výťahov, inštalácie systémov merania a riadenia, inštalácie zariadení na využívanie OZE pre spotrebu energie v budove. Prijímateľmi sú subjekty ústrednej správy a územnej samosprávy, verejnoprávne ustanovizne.
Vypracovanie a implementácia nízkouhlíkových stratégií pre všetky typy území, najmä pre mestské oblasti vrátane aktualizácie a implementácie koncepcie rozvoja obcí v oblasti tepelnej energetiky, informovanosť, poradenstvo, monitorovanie, rozvoj účinnejších systémov centralizovaného zásobovania teplom založených na dopyte po využiteľnom teple. Podporované sú najmä opatrenia zamerané na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu rozvodov tepla.
Podpora je určená pre fyzické alebo právnické osoby oprávnené na podnikanie, združenia fyzických alebo právnických osôb, subjekty štátnej správy a územnej samosprávy. Zodpovedným subjektom za implementáciu tejto prioritnej osi operačného programu Kvalita životného prostredia je Slovenská energetická a inovačná agentúra.
Bod 2. V rámci programového obdobia 2021 až ´27 sme zámer podporiť zo zdrojov fondov EÚ opatrenia zamerané na energetickú efektívnosť a využitie OZE deklarovali už v partnerskej dohode Slovenskej republiky na roky ´21 - ´27, ktorú schválila Európska komisia v júli tohto roku.
Program Slovensko na roky ´21 - ´27, ktorý je aktuálne vo finálnej fáze schvaľovania zo strany Európskej komisie, predpokladá podporu využitia OZE v rámci priority - energetická efektívnosť a dekarbonizácia pri nasledovných dvoch špecifických cieľoch. Podpora energetickej efektívnosti a znižovania emisií skleníkových plynov, podpora energie z obnoviteľných zdrojov v súlade so Smernicou EÚ 2018/2001, vrátane kritérií udržateľnosti, ktoré sú v nej stanovené.
Pre tieto dva špecifické ciele je navrhnutá alokácia 1,28 mld. eur. Hlavným cieľovým skupinám, pre ktoré bude táto podpora určená, patria aj subjekty verejnej správy, vrátane miest a obcí.
Po 3. V súvislosti s prebiehajúcou energetickou krízou je ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky v intenzívnom kontakte so zástupcami Európskej komisie ohľadom umožnenia realizácie opatrení v rámci zdrojov kohéznej politiky 2014 - 2020, ktoré pomôžu zmierniť dopady vysokých cien energií.
Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, poslankyne, poslanci, vzhľadom k tomu, že mi bola otázka položená dvakrát, budem odpovedať rovno na obidve otázky. Dôvodom zlúčenia je vznik novej príspevkovej organizácie Inštitút znalostného pôdohospodárstva a inovácií k 1. 1. 2022. Dôvod vzniku tohto inštitútu je nasledovný. Teda tých dôvodov je viacero.
Prioritným dôvodom je dobudovanie poľnohospodárskeho vedomostného a inovačného systému AKIS. AKIS je na Slovensku doteraz decentralizovaný s čiastkovými systémami, absencia vzájomného prepojenia synergií, vzájomnej spolupráce a nedostatočný prístup k informáciám a ich výmene. Najslabšou stránkou je nedostatočná koordinácia jednotlivých zložiek platformy AKIS, ktorá by podporovala jednotlivých aktérov systému a uľahčovala výmenu informácií.
Pre AKIS na Slovensku je charakteristické slabé vzájomné prepojenie jeho existujúcich pilierov a zaradenia nových zložiek do systému. Existujú silné vertikálne väzby medzi jednotlivými aktérmi zodpovednými parciálne za poradenstvo, vzdelávanie a prenos poznatkov do praxe, avšak žiadna horizontálna prepojenosť, čím sa tento systém stáva nevýkonným a rozdrobeným. Chýba jasná prepojenosť na celoživotné vzdelávanie, ale aj na odborné stredoškolské vzdelávanie, ktoré sa musia stať významnou zložkou celého systému.
Kvalitatívne rozdiely v činnosti jednotlivých regionálnych antén, nedostatočná vzájomná spolupráca jednotlivých prvkov, chýba výmena informácií a prenos poznatkov do praxe v rámci danej štruktúry, absentuje dôraz na prierezové témy, chýba regionálne zastrešenie prierezových tém regiónov a kľúčových prierezových tém, vrátane podpory vidieckych služieb v regiónoch, spolupráca s MAS a podobne.
IZPI ako príspevková organizácia bude môcť čerpať zdroje EÚ na financovanie svojich aktivít.
Ďakujem za pozornosť, skončila som.

Ďakujem.

Ďakujem. V zmysle hierarchie odpadového hospodárstva ministerstvo životného prostredia podporuje v rámci Operačného programu Kvality životného prostredia a Environmentálneho fondu budovanie zariadení na zhodnocovanie odpadov s dôrazom na biologicky rozložiteľný odpad. Zároveň sa podporuje aj budovanie zariadení na recykláciu tých druhov odpadov, ktorých kapacity nie sú dostatočné. Ministerstvo životného prostredia urobí všetko pre to, aby k tejto hrozbe nedošlo. Práve preto v budúcom programovom období budeme preferovať projekty zamerané na vyššie stupne hierarchie odpadového hospodárstva.

Ďakujem veľmi pekne. Som späť. (Povedané s pobavením.)
Ministerstvo životného prostredia spolu s ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka intenzívne preskúmava možnosť použitia § 50 zákona o lesoch, ktorý hovorí o správe lesného majetku vo vlastníctve štátu. V zmysle čiastočnej dohody medzi ministerstvom životného prostredia a ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a vzhľadom na naliehavosť súčasnej situácie je umožnený predaj dreva na palivové účely pre domácnosti. Je však dôležité upozorniť, že správy národných parkov dokážu pokryť len tú časť potreby dreva na palivové účely pre slovenské domácnosti, ktorá zodpovedá rozsahu prevzatej správy a je zlučiteľná s úlohami na úseku ochrany prírody, nakoľko primárnym poslaním národných parkov nie je produkcia drevnej hmoty.
Realizácia potrebných opatrení smerujúcich k uspokojeniu potreby dreva na palivové účely pre slovenské domácnosti v čase prebiehajúcej energetickej krízy tak ostáva primárnou zodpovednosťou ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Ministerstvo životného prostredia je však pripravené poskytovať všestrannú súčinnosť.