Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

22.3.2023 o 11:36 hod.

Mgr.

Peter Pollák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 22.3.2023 11:36 - 11:37 hod.

Peter Pollák
Ďakujem pekne. Chcem informovať členov ľudskoprávneho výboru, že zvolávam výbor o dvanástej v miestnosti č. 147.
Skryt prepis
 

22.3.2023 10:10 - 10:12 hod.

Peter Pollák
Najbližší o jedenástej dnes.
Skryt prepis
 

22.3.2023 10:08 - 10:11 hod.

Peter Pollák Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem, pán podpredseda.
Vážený pán podpredseda, v zmysle § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam ako spoločný spravodajca gestorského výboru informáciu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 1356) a návrhy na ďalší postup.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1973 z 2. februára 2023 pridelila uvedený návrh zákona (tlač 1356) nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Zároveň Národná rada Slovenskej republiky určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 1356), určené výbory prerokovali nasledovne: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky návrh prerokoval 9. marca 2023 a uznesením č. 704 ho odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny návrh neprerokoval, keďže na svojom zasadnutí nebol dňa 13. marca 2023 uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v III. bode informácie vyplývajú štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. O návrhu spoločnej správy výborov vrátane záverečného stanoviska k návrhu zákona gestorský výbor na svojej 65. schôdzi dňa 13. marca 2023 nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.
Pán podpredseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.3.2023 16:03 - 16:04 hod.

Peter Pollák Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ja sa chcem ešte ospravedlniť ľuďom, ktorých možno pobúrilo moje oblečenie, ale žijeme naozaj historickú dobu a historická doba potrebuje mať aj svoje symboly. A chcem, aby aj plénum Národnej rady malo také tie svoje symboly. Keď sme tu mali na jednej strane ľudí vyznávajúcich činy alebo teda zločiny druhej svetovej vojny a nosili gardistické uniformy, dnes sa prezliekli do oblekov, do kravát, ale ja si myslím, že charaktery a chúťky jednoducho v tých ľuďoch zostali. A boli možno rovnako vzrušení aj z toho oblečenia môjho, ako tí vyznávači režimu, ktorí jednoducho tú dobu aj žili. Chceme, aby aj táto doba mala svoje symboly. Chcem symbolizovať v Národnej rade možno aj týmto oblečením druhy, činy alebo teda zločiny druhej svetovej vojny.
Áno, pani kolegyňa, niektorí sa tu uškŕňali a toto je vlastne vizitka, možno pohľad, pohľad na, na tieto závažné témy.
Ja ešte raz chcem veľmi pekne poďakovať hlavnému predkladateľovi, ktorý prišiel s týmto návrhom zákona. Je naozaj potrebné si aj skrz takýchto dní pamätať a odsúdiť možno zločiny druhej svetovej vojny, ale jednoducho cez tieto dni aj vzdelávať našu mládež, ktorá to vehementne potrebuje. Aj cez tieto dni môžme zasiať jednoducho do, do republiky možno nejakú nádej v to, že tá história sa jednoducho nebude opakovať. Lebo ak by tu boli naozaj tí vyznávači zločinov druhej svetovej vojny, tak ja by som si dobrovoľne to pyžamo možno už na druhýkrát dole nedal.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.3.2023 15:41 - 15:54 hod.

Peter Pollák Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Dovoľte mi dnes tak symbolicky možno nevystupovať ako politik, aby som vystupoval ako politik, ale možno ako potomok tých, ktorí boli násilne odvlečení do vyhladzovacích táborov a boli deportovaní do koncentračného tábora do Auschwitzu. Je to náročné tu takto stáť možno v tomto kostýme. O to náročnejšie je, keď parlament obsadili ľudia, ktorí vyznávali činy druhej svetovej vojny, a tak ako v minulosti boli naučení nosiť gardistické uniformy, tak dovoľte mi, pán podpredseda, stáť dnes v pléne Národnej rady zoči voči týmto ľuďom a ukázať vlastne aj tú druhú stránku a symbol druhej svetovej vojny.
Je to náročné naozaj hovoriť o obetiach druhej svetovej vojny, keď sám, a viem, že aj z mojej rodiny skončili vo vyhladzovacích táboroch. Aj preto tu stojím možno ako symbol tých zavraždených, ktorí boli odvlečení zo svojich domovov a neskôr deportovaní do koncentračných táborov, kde boli nútení k tvrdej práci, kde im boli odopreté ľudské práva, kde boli vystavení mučeniu a neskôr zabitiu či v plynových komorách alebo potom odstrelením.
Tak ako hovoril predkladateľ a hlavný predkladateľ György Gyimesi, ktorému naozaj veľmi pekne ďakujem za tento návrh zákona, aj pri diskusii o tom, že akým spôsobom vlastne chceme upozorniť na, na tieto činy druhej svetovej vojny, tak ja mu ďakujem za to, že prišiel s týmto návrhom o pamätnom dni.
Tento pamätný deň bude slúžiť ľuďom v celej republike k tomu, aby sme aj takýmto spôsobom mohli vzdelávať našu mládež k tomu, a pripomínať si aj skrz tento deň činy druhej svetovej vojny. Častokrát sa opomína, tak ako aj povedal hlavný predkladateľ György Gyimesi, to, že ľudia jednoducho zabúdajú na tých ľudí, ktorí zomreli počas druhej svetovej vojny, a to konkrétne teraz myslím na Rómov, na rómsky holokaust na porajmos. Porajmos, znamená v preklade rómsky holokaust a v úplnom preklade znamená požieranie. Áno, takto vyjadruje tento názov ´rómsky holokaust´, požieranie. Požierali ľudí, požierali ich ľudské práva a jednoducho takto ich požierali aj v tých plynových komorách.
A tak ako aj povedal predkladateľ, tak to hovorím aj ja, rómsky holokaust je málo prebádaný. Niektoré zdroje určujú a hovoria o 500-tisíc zabitých Rómov počas druhej svetovej vojny. Iné zdroje hovoria o 1 200 000 zabitých Rómov počas druhej svetovej vojny. Je to stále neprebádaný fakt alebo historický dej, ktorý určite má v úmysle hovoriť, minimálne hovoriť o tom, že takýto holokaust sa páchal aj na tejto národnosti.
Konkrétny návrh, ktorý podávame na tejto schôdzi, hovorí o násilnom odsťahovaní a odvlečení a tento návrh sa bytostne dotýkal aj Rómov, kedy títo ľudia a hlavne Rómovia boli počas tejto legislatívy, boli alebo teda museli sa vysťahovať od nejakých štátnych ciest. A toto bola predzvesť alebo teda vytvorenie osád, ktoré poznáme dodnes. Ľudia sa museli, museli vysťahovať zo svojich príbytkov, zo svojich domovov a sťahovali sa častokrát na nejaké miesta či k lesu, či k nejakej vode, aby našli nejaký zdroj obživy. Báli sa totiž, ak by boli na očiach esesákom a gardistom, že by jednoducho boli odvlečení a vystavení smrti.
Ja si dovolím teraz prečítať aj jeden príbeh dvoch katolíčok.
Medzi obeťami holokaustu boli aj Katarína a Česlava, matka a dcéra, rímske katolíčky. Česlava sa narodila 15. augusta 1928 v obci Volka Zlojecká v regióne Zamoč. Dievčatko prišlo do Osvienčimu 13. decembra 1942. Deportovaná bola aj jeho matka Kateřina, ktorá dostala identifikačné číslo 26946. Kateřina 18. februára 1943 v tábore zahynula. O pár týždňov neskôr zomrela aj Česlava.
Podľa svedectva Wilhelma Brasseho, známeho portrétistu z Osvienčimu, bolo dievča pred fotografovaním zbité jedným zo strážcov. Brasse tvrdí, že nerozumelo pokynom nemeckej dozorkyne. Česlava má na fotografiách rozbité pery. Bola tak mladá a tak vystrašená, dievča nechápalo, prečo sem prišlo a nemohlo pochopiť, čo mu hovoria, povedal Brasse. Dozorkyňa vzala palicu a začala ju udierať do tváre. Tá Nemka si na nej vyliala zlosť. Bolo to také krásne mladé dievča, také nevinné. Plakalo, ale nič nezmohlo, dodal. Dievča zomrelo 12. marca 1943, malo 14 rokov. Príčina smrti Česlavy nie je známa. Pravdepodobne však ochorela alebo zavraždená bola injekciou fenolu, napísal Martin Winston.
A toto sú príbehy nielen Židov, Rómov, homosexuálov, ale ako môžeme vidieť, aj katolíkov, ale aj Slovanov. Aj tí končili vo vyhladzovacích táboroch v Osvienčime. Častokrát sa aj ľudia, vyznávači činov druhej svetovej vojny opierajú o Boha. Častokrát sa opierajú a teda sa schovávajú v tomto prípade za Boha. Ja uznávam, si myslím, toho istého Boha, ale môj Boh by nikdy nedovolil takýmto spôsobom rozosievať nenávisť a ukazovať na niekoho, že je jednoducho druhoradý alebo druhotriedny.
V minulosti a počas druhej svetovej vojny si predstavitelia tohto režimu dovolili ukázať prstom na tých, ktorí sú nehodní toho času žiť. Či to boli Židia, či to boli Rómovia, či to boli homosexuáli, ale boli to aj Slovania a v tomto prípade to boli aj rímokatolíci. Môj Boh by nikdy nedovolil ukazovať prstom na niekoho, kto sa nevie brániť, na niekoho, kto nemôže zoči-voči hovoriť tým fašistom, že prestaňte, prosím vás, nerobte to. Lebo viem si predstaviť, že napríklad aj moji predkovia, ktorí stáli pred tými bránami plynových komôr, by ich prosili na kolenách. A v tom opačnom garde, ak by to bolo, tak by nikdy nedovolili, aby takto končili ľudia v plynových komorách zabití nejakým plynom.
V spoločnosti je naozaj veľká nenávisť. Politici rozosievajú tú nenávisť medzi ľudí a dnes je najjednoduchšie ukázať na to zlo takto personifikovanie a ukázať jednoducho na človeka, aby si vedeli predstaviť v tomto prípade, kto všetko môže za to zlo v našej krajine. A častokrát sa tak stáva, že politici vyznávajúci činy druhej svetovej vojny takto poukazujú práve na Rómov.
Opakujem ešte raz, je to ťažké naozaj takto stáť v tomto kostýme v pléne Národnej rady a hovoriť o činoch druhej svetovej vojny. Ľudia, ktorí vyznávajú činy druhej svetovej vojny a nevedia dodnes odsúdiť jasne holokaust a činy druhej svetovej vojny, tu dnes sú iba tak sporadicky a je ich tu naozaj málo.
Viete odsúdiť činy druhej svetovej vojny? Viete povedať, že holokaust bol? Viete povedať, že aj rómsky holokaust existoval? Porajmos. Požieranie? Toto je moja otázka smerom k nim.
Na budúcej schôdzi alebo až na tej ďalšej, a už to potom asi ani nevychádza, tak na budúcej schôdzi chceme podať návrh aj s kolegyňou Vaňovou o činoch iného režimu, komunistického režimu, ktorý takisto má svoje krivdy a svoje obete. A sú to ženy, ktoré podstúpili nezákonné sterilizácie. Ja dávam ponuku naozaj plénu Národnej rady aj ľuďom, na ktorých sa, s ktorými sa nezhodneme zrejme na niektorých témach, či vedia odsúdiť činy, v tomto prípade komunistického režimu, ale tam nechcem zakázať, budete mať k tomu príležitosť na budúcej schôdzi a verím tomu, že sa jednoducho vyfarbíte.
Ak by som bol v tom čase žijúci počas druhej svetovej vojny, zrejme by som dnes tu nestál. Nieže zrejme, ale určite by som tu dnes nestál. Som inej národnosti, som hrdým Rómom a vždy, kde môžem, tak to poviem. Áno, som hrdý Róm. A chcem, aby to zaznelo aj v pléne Národnej rady a historicky, aby aj plénum Národnej rady poznali, poznalo symbol druhej svetovej vojny. Možno aj toto pruhované pyžamo, dnes tu stojím v pruhovanom pyžame s hnedým znakom, ktorý určoval v koncentráku Rómov asociálov a naschvál tu nemám číslo, lebo dnes tu číslo nemusím mať. Dnes mám svoje meno. Tí ľudia, ktorí končili v tých koncentračných táboroch, tak ako som aj hovoril v tom príbehu, mali tu nejaké identifikačné číslo. To identifikačné číslo mali aj na ruke. A s tým číslom jednoducho aj zomreli. A v prípade Rómov je to obzvlášť príznačné, že tí ľudia dokonca nemali ani svoje meno. Vystupovali iba pod nejakým číslom. Toto sa dialo, samozrejme, aj počas komunistického režimu, kedy Rómovia boli nejakým spôsobom značkovaní.
A dnes, keď sa pýtame v čase súčasnosti, že prečo pri, pri sčítaní ľudí a obyvateľstva na Slovensku sa tak málo ľudí hlási k rómskej národnosti? Prečo? No preto, z týchto historických krívd a strachu. Aj dnes sa Rómovia, ktorí na prvý pohľad budú vyzerať a budú teda Rómami, sa budú báť priznať k tomu, že sú naozaj Rómami. A viete čo? Ja sa im ani nedivím. Po všetkých tých zločinoch a krivdách, či už druhej svetovej vojny, alebo aj komunistického režimu, sú oprávnene bojazliví a nechcú sa jednoducho priznávať k svojej národnosti.
Ja budem končiť a chcem ukončiť túto rozpravu možno tak symbolicky. Áno, dal som si dnes dobrovoľne tento kostým a zrejme po dnešnom rokovacom dni si ho budem môcť dať aj, aj dole. Ale chcem veriť a chcem sa dožiť doby, kde nebudeme musieť nosiť tieto pyžamá, a potom ak nebudeme ich chcieť nosiť a dobrovoľne si ich budeme môcť dať dole, tak sa bojím toho, že o tom budú rozhodovať iní. Budú rozhodovať o tom iní, či si ešte to pyžamo budeme môcť dať dole, alebo nie.
Veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

15.2.2023 19:40 - 19:40 hod.

Peter Pollák Zobrazit prepis
Veľmi krátko iba zareagujem na celú tú rozpravu. Ďakujem veľmi pekne všetkým poslancom, poslankyniam, ktorí sa zapojili do tejto diskusie. A ďakujem za kultivovaný tón. Ja nie som z tých poslancov, ktorí by rozdeľovali spoločnosť a určite ani na tejto téme nechcem nijak rozdeľovať spoločnosť. Skôr som z tých, ktorí by naozaj chceli zlepšovať tie vzťahy namiesto tých, ktorí tu chcú rozdeľovať spoločnosť, máme myslím že dosť v prvých dvoch alebo aj troch radoch. Ja chcem veriť, že aj poslanci za stranu SMER nechcú rozdeľovať spoločnosť v tejto téme a zajtra dostanú ponuku takú, za ktorú budú môcť tiež zahlasovať za.
Ďakujem veľmi pekne. Dostali ste ponuku, za ktorú môžete zahlasovať za a bola to jednoducho reakcia na to za, na uznesenie, ktoré predniesla strana REPUBLIKA za ktorú, bohužiaľ, nedostala, alebo teda, chvalabohu, že nedostala toľko hlasov, aby prešlo parlamentom a zajtra budete mať k tomu reparát, aby ste mohli zahlasovať naozaj za zodpovedné uznesenie.
Veľmi pekne ďakujem.
Skryt prepis
 

15.2.2023 19:25 - 19:25 hod.

Peter Pollák Zobrazit prepis
179
Ďakujem pekne.
Ďakujem aj Ondrovi Dostálovi za to, že, že vlastne túto tému cíti cez rovnakú optiku ako ja, častokrát v ňom vidím naozaj takého prirodzeného partnera práve v rómskej téme a hľadáme spolu riešenia aj k takýmto nuansam alebo teda k zlepšovaniu nejakých uznesení, ale aj k iným témam, ako je Kult minor, či, či, potom sterilizácia rómskych žien, nezákonná sterilizácia rómskych žien. Ja by som rád upriamil potom pozornosť aj na vec, ktorú si, o ktorej si hovoril aj ty a neviem, či si si všimol, pán poslanec, ale fašisti začali používať, aby sa vyvinili, aby neuplatňovali možno kolektívnu vinu tým, že hovoria o jednotlivcovi. Ale oni vôbec nehovoria o jednom jednotlivcovi, oni hovoria o mnohých jednotlivcoch. A ja by som ti rád možno aj vysvetlil v krátkosti času, že o kom vlastne hovoria.
No mnohí jednotlivci je vlastne masa ľudí, je skupina ľudí, a tým pádom hovoria o skupine ako o komunite. Predsa ak niekto spáchal trestný čin, jeden človek, tak je to jednotlivec a ja by som nehovoril o mnohých jednotlivcoch, lebo tým pádom hovoríme o viacerých ľuďoch a v kontexte s touto vraždou, predsa nezabili mnohí jednotlivci nebohú Eriku, ale jeden jednotlivec.
Ďakujem ti ešte raz aj za vlastne vylepšenie bodu F pozmeňovákom k môjmu uzneseniu, za ktorý, samozrejme, zahlasujem a súhlasil som s tým a veľmi pekne ďakujem za to, že tejto téme dávaš možno aj trošku iný rozmer, ale tá optika je podobná.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

15.2.2023 19:10 - 19:10 hod.

Peter Pollák Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky. Ja by som iba k pánovi Schlosárovi doplnil, že dňa 27. 9. 2022 prijala Národná rada Slovenskej republiky moje uznesenie k pracovnej definícii protirómskeho rasizmu, ktorú vypracovala Medzinárodná aliancia pre pripomínanie holokaustu. Práve v tejto definícii sa uvádzajú demonštratívne a deklaratívne príklady protirómskeho rasizmu, medzi ktoré patrí aj stereotypizácia Rómov ako osôb, ktoré sa dopúšťajú kriminálneho správania, či kolektivizácia viny. A v tomto návrhu je aj to, a mňa vôbec neuráža, keď mi fašista povie, že som Cigáň. Vôbec. Ale slovo Cigáň je jednoducho nadávka. A verte tomu. Ak dá Pán Boh, že budem ešte poslancom Národnej rady, či do budúcna, urobím všetko pre to, aby sa do Trestného poriadku dostalo toto ako hanobenie - slovo Cigáň, kolektivizácia viny a uplatňovanie kolektívnej viny takisto.
K pánovi Svrčekovi. Neviem, či som, Miloš, povedal, že je už utíšená, ale by som povedal, že chcem veriť tomu, že tá bezpečnosť je už akože alebo teda bezpečnostná situácia je už na mieste. A viem akože Michalovce od toho momentu akože prešli rôznymi nejakými inými činmi, však tam bola aj nejaká masívna vražda, dokonca samovražda a to ma mrzí na tých obyvateľoch a naozaj ma mrzí, akými činmi si museli Michalovce prejsť. A ak teda je narušená tá bezpečnosť, tak patrične, samozrejme, v týchto momentoch. Je to krátky čas k tomu, aby sa tí ľudia nejakým spôsobom pozviechali, ale chcem veriť do budúcna, keďže tá bezpečnostná situácia v minulosti ničím narušená, že sa zase dostane do tých starých koľají a že naozaj či Rómovia z Nerómami budú vychádzať spolu dobre alebo aj Rómovia medzi sebou, alebo teda aj majorita medzi sebou. Naozaj, ja som ten posledný, ktorý chce vyvolávať vášne v spoločnosti a rozdeľovať spoločnosť. Na to sú tu iní.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.2.2023 18:40 - 18:40 hod.

Peter Pollák Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem, pán podpredseda.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vlastne odôvodniť tento návrh zákona. 31. 12. sa vlastne udial brutálny čin, ktorý je dobré odsúdiť z každého jedného pohľadu a nech to urobil naozaj že ktokoľvek.
Občanmi Slovenskej republiky otriasol, otriasla vražda nebohej Eriky, ktorá pracovala predtým ako zdravotná sestra a bude nám chýbať. V tomto zamestnaní teda tá práca, tá zdravotná sestra k tomu, že vieme, aký je stav vlastne zdravotných sestier a aký je podstav a poddimenzovaný tento stav tejto profesie. O to viac ma mrzí, že musela zomrieť brutálnym a ohavným činom rukou nejakého bezcitného vraha, ktorý patrí do basy.
Je dobré v tomto momente vyjadriť úprimnú sústrasť pozostalým, a tak ako sme vlastne hneď po tom, čo sme urobili aj takú pietnu akciu v Michalovciach, tak ja aj spolu s nejakými Rómskymi lídrami z tejto komunity sme vyjadrili úprimnú sústrasť.
Avšak rád by som išiel po nejakom poriadku a hovoril o tom, že prečo vlastne toto uznesenie prichádza, keďže pred chvíľou sme hlasovali o podobnom uznesení, ktorý neprešiel. A som rád, že neprešiel, lebo to uznesenie ktoré bolo, tak na to uznesenie som ja vlastne reagoval týmto mojím uznesením. A to bolo to, keď poslanci za stranu REPUBLIKA vlastne tento ohavný čin pripisovali celej rómskej komunite. A je treba povedať, že nebohú Eriku nezabili všetci Rómovia. Zabil ju jeden bezcitný človek, bohužiaľ, z rómskej komunity, čo nás naozaj mrzí.
Ja keď som vlastne bol dopytovaný aj obyvateľmi a ten dopyt vlastne alebo teda to, že sa ma dopytovali tí ľudia, že čo budú teraz robiť. Že Kotleba si tam naháňa politické body. Boli vystavení strachu a, samozrejme, že Kotleba nenechal nič na náhodu a celá tá partia okolo neho, a tým pádom zneužili túto, túto vraždu na svoj politický zisk a tancujú takto, takýmto spôsobom na hrobe nevinnej Eriky.
Hneď po tom vlastne, čo sa táto vražda udiala, tak Rómovia boli spolupracujúci s políciou a jednoducho dokázali vypátrať spolu s políciou toho páchateľa.
A ja predtým, než som sa stretol vlastne s Rómskymi lídrami v Michalovciach, tak som sa stretol s krajským o okresným riaditeľom polície s košickým, krajským a s michalovským okresným riaditeľom polície, za čo im veľmi pekne ďakujem a veľmi chcem aj oceniť ich prácu. Vlastne niekoľko hodín alebo dní, teraz si nepamätám dokázali sa dopátrať k páchateľovi a jednoducho ho potrestali tak, ako vlastne patrí v civilizovanej krajine. Naozaj chcem oceniť prácu všetkých policajtov, všetkých zložiek polície a patrí im naozaj jedno veľké ďakujem.
Na druhej strane sme tu však mali týždeň v okrese Michalovce či v meste Michalovce, ale aj po celom okrese pobehujúce auto s nálepkami Ľudová strana Naše Slovensko - Kotlebovci, kde cez megafón vlastne burcovali ľudí k tomu, aby sa zúčastnili nejakého protestu. Títo ľudia sa neštítili, či to bol pracovný deň, či to bol víkend. To auto behalo hore dole po michalovskom, ale aj po iných okresoch. A vlastne vyzýval tých ľudí k tomu, aby sa zúčastnili nejakého protestu. A v tých mikrofónoch alebo teda v tom megafóne bolo jasne počuť, čo si myslia vlastne nie o vražde Eriky, ale o tej danej komunite. A burcovali hlavne proti tejto komunite. Nerozprávali, máločo rozprávali, oni využili vlastne túto vraždu len na to, aby získavali politickú agendu a jednoducho, aby si mohli robiť kampaň.
Áno, účastníkom tejto kampane bol aj odsúdenia, odsúdený Marián Kotleba, ktorý takisto burcoval tých ľudí v okrese Michalovce. A v tých megafónoch bolo jasne počuť, aby urobili konečne poriadok s asociálmi, ktorí jednoducho nepatria možno do tejto spoločnosti.
Po stretnutí vlastne s krajským a okresným riaditeľom polície som navštívil potom policajné oddelenie v Michalovciach, kde sme podali aj s europoslancom, teda s mojím otcom trestné oznámenie na Mariana Kotlebu za hanobenie rasy a etnika. Neviem ako pokračuje vyšetrovanie. Má to v rukách polícia. My sme vypovedali, my sme podali to trestné oznámenie. Neviem, či už k tejto veci vlastne vypovedal alebo teda bol navštíviť políciu Marian Kotleba, ale verím tomu, že áno. Alebo teda sa tak stane.
A následne sme sa stretli na okresnom úrade s lídrami miestnej komunity. A bolo ich tam naozaj nespočetne dosť. Hovorili sme o tom hlavne, že tento čin sa nemal stať. Za tento čin sa hanbia samotní Rómovia. O to viac, že si pamätali nebohú Eriku a niektorí z nich mali naozaj dobré a korektné vzťahy práve s Erikou. O to viac odsúdili túto vraždu a neviem, či ste videli nejaké videá alebo teda mediálne výstupy z toho pietneho miesta alebo z toho pietneho aktu, tak samotní Rómovia, keď kládli tie kvety a zapaľovali sviečku, tak hovorili, "že to bola naša rodáčka," teda ich rodáčka. A oplakávali naozaj to pietne miesto.
Kotleba nič také neurobil. Očakávali sme, že ešte predtým vlastne, než bude ten protest, ktorý potom koniec koncov zvolala nejaká mimovládka napojená na Kotlebovcov, však k tomu sa dostanem. Neurobili nič také. Áno, navštívili pohreb, boli na pohrebe nebohej Eriky, ale takéto úprimné vyjadrenie úprimnej sústrasti tam nebolo cítiť. Oni naozaj túto vraždu poňali tak, že idú si získať politické body.
Tí Rómovia, keď sme sa s nimi stretli, tak hovorili o tom, že majú obavy teraz v meste, že čo bude. Lebo nechcú prísť o tie korektné vzťahy, ktoré tam mali s väčšinovým spoločenstvom, a teda s majoritou. A hovorili o tom, že ako ďalej oni teda majú sa pozrieť do očí tým ľuďom, lebo oni majú zrejme zášť voči nim, že keď toto Kotleba hovorí, tak my sa bojíme toho, čo si naozaj tí ľudia budú o nás myslieť. Doteraz sme spoločne navštevovali všetky tie supermarkety, nakupovali sme spolu rožky, dali sme si pivo, dali sme si kávu, stretli sme sa na benzínke a tak ďalej, že čo bude teraz. A popravde, ja som takisto nezachytil žiadnu nejakú narušenú bezpečnosť v Michalovciach, tak ako spomínal bývalý primátor Michaloviec alebo kolega Svrček. Keď vlastne nastala táto situácia.
O to viac ma to mrzí. A o to viac ma mrzí vlastne aj ten strach pri tých ľuďoch, ktorí boli, bohužiaľ, terčom kritiky a teda odsúdenia Mariana Kotlebu, kde opäť raz vrhol celú tú nenávisť na celú rómsku komunitu.
Ešte raz opakujem, Eriku, nebohú Eriku nezabili všetci Rómovia, ale zabil ju, bohužiaľ, jeden bezcitný človek z rómskej komunity. Oni sa patrične hanbia za tohto človeka a patrične ho aj odsúdili. Dokonca tam boli aj rodinní príslušníci toho človeka, ktorí odsúdili a ktorí prišli položiť tie kvety k tomu pietnemu miestu. Sú k tomu naozaj aj mediálne výstupy, videá, však boli o tom reportáže, ako, ako si Rómovia vlastne uctili tú Eriku a v deň, kedy sme tam boli, tak sme hovorili o tom, že treba vlastne urobiť gesto k tomu, aby sa tie vzťahy urovnali. A keď sme tam boli, tak sme stretli aj obyvateľov okresu Michalovce z väčšinového spoločenstva, teda z majority a sme sa pýtali, či sa zmení ich teda názor alebo tak sme sa bavili, boli to naši známi, tak hovorili, že nie, že samozrejme, že Kotleba to zneužíva a jednoducho chce, aby všetci tí ostatní boli súčasťou jeho kampane. A ja som veľmi rád za tieto názory. Však koniec koncov potom mali možnosť sa vyjadriť aj v reportážach, či to bolo na Markíze, alebo na RTVS-ke, tak samotní obyvatelia Michaloviec hovorili o tom, že nebudú súčasťou kampane Mariana Kotlebu. A ja som veľmi rád za tieto triezve pohľady.
Marian Kotleba od počiatku svojho vzniku alebo teda politickej kariéry využíval hlavne Rómov ako svoju agendu a ukazoval na Rómov ako na všetko zlé, čo sa v tejto krajine stane.
Ja sa obávam toho, že tieto nepokoje alebo teda to ukazovanie na Rómov viac, keď prídeme k voľbám, bude častejšie a budú využívať rómsku kartu, tak ako to bolo v minulosti, či to robil Slota, či to robil Fico, tak to robí teraz Kotleba s Mazurekom. Rómska karta sa naozaj vyťahuje pred každými voľbami a strašia obyvateľov Slovenska práve Rómami. A ja si nemyslím, že policajti si nejakým spôsobom vedú nejaké štatistiky. Ja keď som sa stretol, a verte tomu, že sa stretávam častokrát a veľakrát s policajnými riaditeľmi, či to sú okresní riaditelia polície, alebo krajskí, tak oni hovoria, že oni nemajú žiadne štatistiky.
A ja sa chcem aj z tohto miesta opýtať pána Mazureka, ktorý tu nie je, aj ostatných členov hnutia REPUBLIKA, odkiaľ oni majú vlastne tie štatistiky, keď oni vedia takto pomenovať, že kto pácha aký trestný čin. Či trestný čin pozná farbu pleti, farbu oblečenia, ekonomické, sociálne zázemie človeka, či je ten človek tučný, dlhovlasý, je homosexuál, heterosexuál alebo oranžový, žltý, červený. Ja by som sa naozaj rád stretol s tými policajtmi, o ktorých rozprával pán Mazurek alebo kolegovia z Republiky a o ktorých hovorili, že oni majú štatistiky alebo jednoducho dáta k tomu, že kto pácha trestný čin. No ja keď sa stretávam naozaj akože s kompetentnými riaditeľmi, tak tí mi povedia, že oni nemajú štatistiky. A viete, kedy sa viedli takéto štatistiky? Za totalizmu, vtedy. Vtedy bolo pri mene nejakého človeka, ktorý páchal nejaký trestný čin, ak to bol Róm, tak bola tam bodka, erko alebo céčko. Bodka, R ako Róm alebo C ako cigáň. A ja chcem veriť tomu a verím, že polícia si žiadne štatistiky nevedie, lebo ak si vedie, aj podľa slov generálneho prokurátora, ktorý to párkrát napísal, dvakrát napísal do výročnej správy, že jednoducho kriminalita mladistvých je zvýšená na, v okresoch, kde je väčšia koncentrácia marginalizovaného obyvateľstva. V tom nevidím tú súvislosť a nevedel mi to vysvetliť ani pán generálny prokurátor, že sa nejak dostaneme k tomu, kto vydáva tieto štatistiky. Ja som sa doteraz nedokázal dostať k tým štatistikám a ja rád by som sa naozaj pozrel na toho človeka, ktorý si vedie tie štatistiky a aké sú, aké sú dáta.
Ale pôjdeme naspäť, vrátim sa naspäť vlastne k uzneseniu, lebo aj predchádzajúce uznesenie vlastne bolo také halabala okolo a nebavili sme sa o podstate a otvorili sme tu nejaké dôležité témy, o ktorých sme sa bavili. V deň alebo teda pred tým dňom, kedy bol ten ohlásený protest alebo ohlásená nejaká verejná akcia, kde bola zneužitá mimovládka, ktorá bola a je, a mám k tomu informácie, napojená na Kotlebu, tak Rómovia si naozaj uctili pamiatku Eriky. Po tej pamiatke sme navštívili aj Angi Mlyn, odkiaľ ten chlapec pochádzal a rozprávali sme tam aj s miestnymi. A ten strach bol naozaj obrovský. A samotní miestni odsúdili toho svojho suseda, ktorý s nimi asi vyrastal, a ja predpokladám, že tam boli aj ľudia z jeho komunity, teda z jeho rodiny. A takisto my sme tam nepočuli nič na obranu toho človeka, ktorý spáchal tento ohavný čin. Všetci Rómovia v tom momente odsúdili tento čin a patrične sa zaňho hanbia.
A ešte raz sa vrátim k tomu, čo spomínal pán bývalý primátor Michaloviec, že do toho momentu nebola nijako narušená bezpečnosť mesta. A ja chcem tomu veriť, že zase a že sa to opäť zase vrátilo do starých koľají a že tam Rómovia s Nerómami opäť vychádzajú, aj z toho Angi Mlyna. Ja takisto nemám vedomosť, že niekto z Angi Mlyna (zaznel gong) z Michaloviec spáchal nejakú (krátka pauza, rečník sa obrátil na predsedajúceho) trestnú činnosť, ktorá by narušovala nejak bezpečnosť medzi občanmi. Ale čo viem povedať, aj keď sa tento ohavný čin stal, tú bezpečnosť narušil práve Marian Kotleba tým, že jazdil po okrese Michalovce, v samotnom meste a burcoval tých ľudí k nenávisti a k nejakým nepokojom.
Čo by ste povedali vy, ak by ste počuli z takého megafónu, a boli ste takisto z mojej komunity a váš sused by bol z majority, zastavme tých asociálnych, ja neviem teraz, parazitov alebo ako to tam hovoril. No jasné, že by to vyvolalo taký strach, obavy. Vy neviete, ako sa zachová tá druhá strana, tí Rómovia. Ako sa mali zachovať, či nejak takisto z tohto pohľadu možno opätovať ten atak od Kotlebu a niečo mu povedať, odkázať. Ja som rád za ich duchaprítomnosť a za to, ako im vlastne, ako mu, ako mu Rómovia ukázali, kam patrí a kto tu je civilizovaný. Rómovia boli tí, ktorí prišli si uctiť pamiatku nebohej Eriky a prišli, zapálili tú sviečku, položili ten kvet a oplakávali to miesto, kde sa stal ten ohavný čin a hovorili o svojej rodáčke.
Ešte v ten čas, keď sme tam kládli tie kvety, tak tá dodávka olepená kotlebovskými nálepkami tam burcovala tých ľudí. Prišli si skontrolovať, čo tam vlastne robíme. Hanba. Hanba! Toto som skôr čakal naozaj, už keď ste prišli a chceli ste sa zviesť na tejto téme alebo si uctiť tú pamiatku tak, že tam prídete, položíte kvet, oplačete to miesto alebo nejaké gesto k tomu, že naozaj vás to mrzí, že čo sa stalo, ale využívať zdravotnú sestru, nebohú zdravotnú sestru na váš politický boj, je hanba, hnus, odpor. Teraz tu nie sú.
Ja neviem naozaj a ja verím tomu, že sledujú parlament aj ľudia zvonku a že tieto rozpravy majú nejakú tú sledovanosť a jednoducho to tých ľudí zaujíma. A ja verím tomu a chcem veriť, že to pozerajú aj nejakí obyvatelia tých Michaloviec, ktorí potom napokon prišli aj na tú akciu, ktorú zvolala miestna organizácia, ktorá je napojená na Kotlebu, a v tomto momente vedia vyhodnotiť, že Kotleba chcel využiť ich vraždu k svojmu politickému zisku. Je naozaj odsúdeniahodné, ak niekto tancuje na hrobe nebohého.
No a v deň, keď vlastne bola už zvolaná tá verejná akcia alebo protest organizáciou, ktorá má, mala v minulosti kontakty s Kotlebom a s kotlebovcami, napokon organizátor počas vlastne začatia toho protestu povedal, že nemá nič spoločné s Kotlebom a že nechce a nedovolí mu, aby vystúpil na tom proteste. Čo urobil však organizátor, je, že dal priestor rómskemu lídrovi, ktorý vlastne takisto tam nejakým spôsobom bol a dostal priestor na pódiu, kde hovoril o tom, ako ľutuje, že sa táto vražda stala a odsúdil zase toho človeka, ktorý spáchal túto vraždu. Krásne gesto. Rómovia tam tlieskali, plakali a jednoducho si uctili pamiatku nebohej Eriky. Do toho však došiel Kotleba, kde, samozrejme, ho vypískali a chcel tam mať nejaký príhovor. Organizátor sa tváril, že mu nedá ten priestor, napokon ten mikrofón dostal a niečo tam povedal, už si nepamätám čo. V tom momente ako dostal mikrofón Kotleba, tak tí Rómovia sa zobrali a odišli preč a odišli všetci tí protestujúci alebo teda ktorí prišli na tú akciu uctiť si pamiatku, išli uctiť si miesto, kde Erika zomrela. Krásne gesto. Do toho, samozrejme, prišli kotlebovci a Rómovia odišli domov.
Polícia tam naozaj veľa roboty nemala. Bol tam aj nekonfliktný tím alebo ako sa to povie, a hovorili o tom, rozprávali ešte predtým, než tam prišla tá kotlebovská partia, aby zachovali duchaprítomnosť a oni, samozrejme, aj sa tak držali a poslúchali pokyny polície, že by stáli na tomto mieste, oproti nim vlastne boli tí prívrženci Mariana Kotlebu.
A tak si predstavujem naozaj, ak sa stane v krajine niečo, ak sa stane nejaká vražda, ktorá otrasie celým Slovenskom, a či to bude ten vrah tlstý, chudý, dlhovlasý, šikmooký, Róm, Žid, homosexuál, heterosexuál, treba to odsúdiť, treba to odsúdiť. Tu v tomto momente sa ale nachádzame v tom, že, a neviem, či v histórii sa nejaká taká vražda vlastne vyťahovala až tak na povrch, ako to urobili teraz kotlebovci s tým, že ukázali priamo na rómsku komunitu a hovoria o tom, že všetci Rómovia zabili Eriku, nebohú Eriku. A duchaprítomní Rómovia vlastne dali aj odkaz potom Marianovi Kotlebovi aj všetkým tým, že oni takisto odsudzujú túto vraždu a hanbia sa za toho človeka, ktorí, bohužiaľ, bol z rómskej komunity. A takto si to predstavujem.
Ja z tohto miesta chcem vyzvať všetkých, nielen Rómov k zodpovednosti, aby sa nič také už do budúcna neudialo. Možno som naivný, ale chcem tomu veriť. A chcem tomu veriť preto, aby sme nedávali zámienky práve týmto ľuďom, ktorí chcú a radi tancujú na týchto hroboch. Chcú tancovať na hroboch nebohých, lebo ich agendou, oni nemajú žiadnu agendu. Chcú iba vŕtať, chcú kydať, chcú kritizovať, chcú poukazovať na ľudí, ktorí, za čo môžu a najjednoduchšie je si nájsť pre svoje publikum niečo hmatateľné. A v tomto momente alebo v tomto prípade sú práve Rómovia niečo hmatateľné, aby mohli takto ukázať na toho romáka, on môže za všetko zlé v tejto krajine. On.
Rómska téma je pre Kotlebu, samozrejme, vodou na mlyn. Toto je jediná agenda, s ktorou pracuje a pracuje vlastne s ňou neustále, a vyvíja alebo teda robí ju na forme strachu s tým, že on vlastne poukazuje na tých Rómov ako na bezpečnostnú hrozbu.
Chcem dať ponuku vlastne všetkým tým poslancom, ktorí sa zdržali alebo boli proti uzneseniu, ktoré predložila REPUBLIKA. Toto je ponuka, za ktorú sa dá zahlasovať. A toto je reakcia na to uznesenie, ktoré priniesla práve, práve hnutie REPUBLIKA. Práve hnutie REPUBLIKA prinieslo vlastne uznesenie, za ktoré sme nemohli zahlasovať a ja vám dávam ponuku, za to, aby sme mohli zahlasovať za odsúdenia, za odsúdenie vraždy v Michalovciach, ktorú spáchal bezcitný človek. A všetci tí zodpovední, ktorí sa zdržali alebo boli proti, ale aj tí, ktorí boli za, dostanú ponuku takú, za ktorú sa nemusia hanbiť zahlasovať za. Lebo toto uznesenie nehovorí o rómskej komunite alebo teda o uplatňovaní kolektívnej viny, ale hovorí o tom, že odsúdime brutálny čin jednotlivca a vyzdvihujeme prácu policajtov, o ktorých oni len rozprávali, ale nedali to do uznesenia a hovorili o tom, ako treba chrániť policajtov. Ja sám hovorím áno, treba chrániť policajtov. Od roku 2013 hovoríme o tom, aby policajti mali pri zásahoch telové kamery. A ja som rád, že minister vnútra Roman Mikulec ide do takéhoto návrhu. A takto ochránime aj políciu, ale aj ostatných voči komu sa môže zdať, že sa pácha nejaká krivda. A takto to budeme mať pekne zdokumentované. Takisto by sme predišli tým hoaxom a dezinformáciám, ktoré tu zase chŕlili Kotlebovci a republikáni, že v Moldave vlastne dobre, že tam išli tí policajti, že si tam urobili cvičisko a že tam jednoducho dobili celú komunitu. Či to bol starý, mladý, či to bolo dieťa, starenka, tehotná žena. A na toto budú slúžiť telové kamery, ktoré nám poslúžia k tomu, aby sme vedeli vyhodnotiť ten zásah či bol oprávnený alebo nebol oprávnený.
Ja už budem končiť. Chcem vám dať naozaj týmto uznesením ponuku, vážené pani poslankyne, páni poslanci, aby ste sa nemuseli hanbiť za to, že ste nezahlasovali za uznesenie, ktoré predložila REPUBLIKA, ktoré bolo zlé. Toto uznesenie je alternatíva k tomu uzneseniu. Také, za ktoré sa dá zahlasovať.
Veľmi pekne ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.2.2023 18:40 - 18:40 hod.

Peter Pollák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, rád by som vám predstavil návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Polláka, teda moje, na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vražde v Michalovciach a jej zneužívaniu, tlač 1435. Návrh hovorí o vražde v Michalovciach a o politickom zneužívaní tejto témy, čoho sme boli svedkom minulý mesiac.
Ak dovolíte, tak prečítam vlastne to uznesenie.
Národná rada Slovenskej republiky:
a) ostro odsudzuje vraždu v Michalovciach, v ktorej obeťou sa stala nevinná zdravotná sestra. Vyjadruje úprimnú sústrasť pozostalým, rodine aj blízkym.
b) vyzdvihuje kvalitnú prácu Orgánov činných v trestnom konaní za rýchle vypátranie páchateľa
c) konštatuje, že tento odsúdenia hodný čin je dielom jednotlivca, ktorý je v rukách orgánov činných v trestnom konaní a nie celej komunity
d) vyslovuje znepokojenie nad zneužívaním tohto odsúdeniahodného činu niektorými politikmi či extrémistami, ktorí uplatnili princíp kolektívnej viny a z tejto tragickej udalosti vo svojich nenávistných výrokoch či videách obviňujú celú rómsku komunitu s cieľom politického zisku.
e) odsudzuje akékoľvek prejavy protirómskeho rasizmu vrátane princípu kolektívnej viny či stereotypizácie Rómov, ktoré sú spomenuté v uznesení prijatom Národnou radou Slovenskej republiky 27. 9. 2022
f) odporúča vláde Slovenskej republiky hľadať riešenia pre kultivovanie protirómskej a protimenšinovej diskusie vo verejnom priestore.
Tu by som chcel dodať, že k tomuto návrhu uznesenia príde pozmeňovák Ondra Dostála. A teda mám pod tým aj ja podpis.
Skončil som, a tým pádom sa hlásim aj ako prvý do rozpravy.
Ďakujem.
Skryt prepis