Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, mám tu niekoľko poznámok. Vzhľadom k tomu, že dnes máme naozaj taký veľký kvalt, takých nemám úplne akože sústredené, naprosto že od slova do slova, ale pokúsim sa to nejako tak naviazať postupne. Predkladáme teraz tento zákon a mám k nemu trošku, trošku výhrady. Najprv sa vrátim ešte k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu. Musím sa k tomu...
Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, mám tu niekoľko poznámok. Vzhľadom k tomu, že dnes máme naozaj taký veľký kvalt, takých nemám úplne akože sústredené, naprosto že od slova do slova, ale pokúsim sa to nejako tak naviazať postupne. Predkladáme teraz tento zákon a mám k nemu trošku, trošku výhrady. Najprv sa vrátim ešte k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu. Musím sa k tomu vrátiť.
Skrátené legislatívne konanie sa môže uskutočniť na základe toho, že predmetný súčasný stav by spôsoboval značné hospodárske škody. Rád by som to trošku upresnil, niektoré argumentačné roviny pána predkladateľa, ktoré boli predložené práve na zdôvodnenie tohto stavu. Ja si nemyslím, že hrozia veľké hospodárske škody.
Pán predkladateľ pán minister, vy ste hovorili aj na výbore a nakoniec aj pri predkladaní, že jedným z tých dôvodov je, že 400 obcí na Slovensku nemá v súčasnosti prefinancovaný triedený zber. Ono je to v skutočnosti tak, že táto situácia nastáva, nastáva väčšinou začiatkom roka, kedy vlastne organizácie zodpovednosti výrobcu zazmluvnia nových výrobcov a na základe trhového podielu musia niektoré obce prepustiť, pretože je to prepočet, taký prepočet na počet obyvateľov. To znamená, že niektoré obce musia prepustiť a naopak tie OZV, ktoré posilnili, zase musia pribrať. Je to taký komplikovaný mechanizmus, nie veľmi šťastný. Dá sa vyriešiť možno aj nejakými krokmi, čo sa týka nasledujúcich termínov, ale nie je pravda, že nie sú prefinancované, lebo v skutočnosti nenastala situácia, že by tieto obce boli v situácii, že nemajú prefinancovaný zber. Zberové spoločnosti naďalej zbierajú v tom čase a následne sú im uhradené náklady tou novou OZV. Teraz sme to v pripomienkovom, teraz sme to vlastne aj prekonzultovali v rámci teda pripravovanej tejto novely s ministerstvom. Došlo tam k jednému takému upresneniu, že si budú musieť tie OZV potom tie náklady nejakým spôsobom vyrovnať. Ale teda nie je pravdou, teda aby nevznikala nejaká všeobecná panika, že 400 obcí má proste výpadok nejaký a že tu hrozí, že sa triedený zber bude povaľovať po uliciach a nejakým spôsobom tu vznikne nejaká veľká hospodárstva škoda.
Takisto tu zaznela informácia, že organizácie zodpovednosti výrobcov sú v dôsledku COVID-19 podfinancované a teda že mali prepad tržieb. Priznám sa, ja sa venujem trošku tým odpadom už dlhšie, takže ja som si to aj overoval u dvoch najväčších organizácií zodpovedností výrobcu, ktorí majú vlastne, dá sa povedať, že veľmi veľký podiel na trhu, neviem, či 80 či viac percent, a teda potvrdili mi, že nie, že nenastal. Jedna povedala, že dokonca mierne im aj vzrástli tržby. Druhé mi povedali, že teda nič významné sa nestalo z hľadiska toho prepadu tržieb. Takže tiež si myslím, že tento argument aspoň na základe informácií, ktoré som si overoval, nie je celkom presný a teda nehrozila hospodárska škoda, že by bolo treba nejako sanovať OZV.
Tretia vec, ktorá ma ešte zaujala tam, lebo keď pán minister hovoril, že chyba nastala už pri zakladaní systému rozšírenej zodpovednosti výrobcu, výrobcov v tom, že OZV zakladajú výrobcovia, samotní výrobcovia.
Pán minister, vy ste to označili za jasný konflikt záujmov. No ono je to takto, že smernica, samotná smernica aj samotné označenie, rozšírená zodpovednosť výrobcov predpokladá, že tieto náklady bude, že rozšírenú zodpovednosť výrobcov, organizačnú aj finančnú tiaž budú niesť výrobcovia. To znamená, že sa predpokladá, že aj OZV budú zakladať práve, práve výrobcovia. Je to tak všade. V podstate v celej Európskej únii je to úplne bežný model. V Česku je podobne jeden model, kde, kde je založený výrobcami. Takže to je, to je tiež taká, dávam to ako do pozornosti, že aby sme si potom vedeli nejako terminologicky sa naladiť, že nie je možná cesta, resp. je možná, ale bola by veľmi neštandardná, keby zakladali OZV nejaké iné súkromné subjekty. Navyše by to nič iné, nič významnejšie neprinieslo, pretože oni tak isto môžu mať záujem povedzme, že mať nejaký vysoký zisk, čo ale v našom prípade neplatí, lebo organizácia zodpovednosti výrobcov aj zo zákona sú založené na tzv. neziskovom základe.
Teraz k tomu bodu 2. To bolo teda k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu. To som chcel práve povedať, že bolo by fajn, keby sme teda už na budúce sa vyhli skrátenému konaniu, aby sme si vedeli niektoré veci ujasniť, aby sme sa vedeli k tomu posadiť a mali čas si to preštudovať a pripomienkovať.
Potom je tam tá druhá vec. My sme s ministerstvom mali rokovania, ja veľmi oceňujem, že ministerstvo bolo veľmi ústretové. Našli sme spoločné body, kde ustúpilo ministerstvo, ustúpili sme aj my. Tak toto považujem za veľmi, ako veľmi pozitívnu záležitosť. Ten sporný bod, ktorý, o ktorom sme sa bavili najviac, je § 59, ktorý hovorí o tom v jednom bode, že organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly zabezpečujúca systém združeného nakladania s odpadmi z obalov je povinná uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov najmenej vo výške určenej podľa sadzieb ustanovených predpisom. To by znamenalo v podstate, že vo vzťahu k organizácii zodpovednosti výrobcov k zberovej spoločnosti by vstupoval štát a nasadil by nejakú minimálnu cenu, ktorú budú dávať OZV zberovým spoločnostiam. Na základe nejakých ďalších veľkých, dlhých rokovaní sme dospeli k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý som podpísal aj ja, a ja si ho tu dovolím teraz aj predložiť a aj prečítať.
Ide o pozmeňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Halgašovej a Anny Zemanovej a Radovana Kazdu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Ja by som vás ešte chcel upozorniť, že potom už nebudete môcť odôvodňovať, vám zastaví čas.
Nech sa páči.
Kazda, Radovan, poslanec NR SR
Môžem ho už len predložiť, hej? Dobre, výborne. Takže tam sme práve napísali - dvadsať minút mám čas - tam sme práve zmenili tento konfliktný bod na ten, že organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly je povinná uhradiť náklady na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov vo výške ekonomicky oprávnených nákladov ustanovených vykonávacím predpisom. Ja vám to potom podám a je tu aj zdôvodnenie. Trochu to mení tú podstatu toho, toho, že nebude vlastne úrad, úradník stanovovať nejakú, že minimálnu cenu, ktorú bude musieť zaplatiť OZV zberovej spoločnosti, veľmi jednoducho povedané, ale že mala by, mal by sa vytvoriť nejaký taký cenník, vyhláškový cenník ekonomicky oprávnených nákladov.
Ako som už povedal, ja som ho tak isto podpísal, napriek tomu mám k nemu výhrady, ktoré by som tu rád povedal, ktoré by som tu rád povedal a upozornil možno na niektoré veci, ktoré, ktoré by možno ministerstvo malo ešte zvážiť a prípadne ešte, ešte nejakým spôsobom pracovať s touto novelou, lebo v momente, keď stanovujeme nejaký cenník, keď do obchodného vzťahu medzi OZV a zberovou spoločnosťou vstúpi nejaká cenová vyhláška, tak sa dostávame do nejakej situácie regulovaných cien, čo mi trošku pripomína, pripomína mi to trošku časy pred rokom 1989, kedy vlastne vláda presadzovala tvrdý socialistický model regulovaných cien. Vtedy dokonca existoval, vtedy dokonca existoval, vtedy bola vlastne tvorba cien výrazne centralizovaná a o základných obrysoch cenového vývoja rozhodovalo v podstate politbyro, čo je v podstate vláda, pretože oni ovládali vládu, hej, čiže môžme povedať, že ovládalo to ministerstvo, ako v súčasnosti. A existoval nejaký slovenský cenový úrad ako ústredný orgán štátnej správy v oblasti cien, vieme, ako to fungovalo, že napríklad cena mlieka bola vyslovene zrazená dole pod výrobné náklady a následne bola dotovaná. To znamená, že tam presne bol ten mechanizmus, kedy ten štátny úradník povedal, že nie, toto nebude trhová cena, ale bude to, bude to určená nejakým, nejakým úradom, hej, v tomto prípade tým cenovým úradom.
No obávam sa tohto modelu a skúsim to povedať, napríklad poľnohospodári. Poľnohospodári pestujú jablká. Predstavme si poľnohospodárov, pestujú jablká a oni sú nespokojní, naozaj sú často nespokojní s tým, že odberateľ ich služieb, trebárs veľké obchodné reťazce veľmi tlačia na cenu, veľmi tlačia na cenu, čiže oni majú v podstate veľmi malé marže. A teraz si skúsme predstaviť, že čo by nastalo v prípade, že by prišlo ministerstvo a vydalo by cenník, že kilo jabĺk vám neodoberieme za 3 eurá alebo 2, ale odoberieme vám za 5 eur, hej? Čiže toto, toto je presne ten istý mechanizmus, že na, na základe toho by potom teda ten, ten producent jabĺk by dostával oveľa viacej peňazí, ktoré by potom, samozrejme, museli zaplatiť spotrebitelia, občania v tej cene toho jablka, hej, čiže zdraželo by jablko.
Nechcem to porovnávať, samozrejme, s prípadom týmto, kedy aj pán minister hovoril, že to prenesenie do cien by nebolo také významné, ako to hovorím ja teraz v prípade týchto jabĺk. Hovorím o tom mechanizme, o tom mechanizme regulovaných cien, kedy by sme mohli potom takýmto istým spôsobom pokračovať ďalej a stanovovať cenu mlieka, cenu, ja neviem, výrobcov producentov obilia pre, pre mlyny, cenu chleba pre výrobcov teda pekárov, pre obchodné reťazce a týmto spôsobom by sme sa dostali zase do toho neefektívneho systému cenovej regulácie. Takže preto mám akože dosť, dosť významný, významný naďalej s týmto problém a čo si teda osobne myslím a domnievam sa, že tento cenový mechanizmus možno bude aj napadnuteľný. On totižto naozaj narúša hospodársku súťaž. On do veľkej miery aj demotivuje, de facto odbúrava súťaž medzi OZV, lebo na čom oni môžu teraz súťažiť, keď oni v podstate budú mať nejakú cenníkovú cenu, nejakú stanovenú, za ktorú zaplatia zberovej spoločnosti, že ona odvezie triedený zber, dá ho, spracuje ho na linke a dá ho následne recyklovať alebo zhodnotiť energeticky.
Smernica o odpadoch v čl. 8a ods. 4c hovorí, že členské štáty, a hovorí teda o tej rozšírenej zodpovednosti výrobcov a hovorí o tom, že členské štáty príjmu potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, aby finančné príspevky, ktoré výrobca výrobku platí v rámci plnenia svojich povinností vyplývajúcich z rozšírenej zodpovednosti výrobcov, tak aby tieto finančné príspevky nepresiahli náklady, ktoré sú potrebné na poskytovanie služieb v oblasti odpadového hospodárstva nákladovo efektívnym spôsobom. Tieto náklady sa musia stanoviť transparentným spôsobom medzi príslušnými aktérmi.
V tomto prípade hovoríme o príslušných aktéroch organizácie zodpovednosti výrobcov a zberové spoločnosti. Nevidím tam, že by príslušným aktérom malo byť ministerstvo životného prostredia ako sprostredkovateľ nejakej, nejakej regulovanej ceny. Takže obávam sa a teda upozorňujem na tento problém so smernicou, že nakoniec môže byť s týmto, s týmto výkladom veľký problém. Navyše teda zákon, ktorý sa týka obalov, je takzvanou, teda smernica je technickou normou a veľké zásahy práve do tejto problematiky by mali byť poslané na notifikáciu do Európskej komisie, na Európsku úniu a tento proces trvá niekedy aj niekoľko mesiacov, než potvrdia, že áno, toto znenie je v poriadku. Verím, že ministerstvo toto má ošetrené, ale v tom prípade by sa teda platnosť tej normy musela, musela významne posunúť.
Aha, to som hovoril, teda je to, je to už v podstate zásah do trhu, dosť veľký zásah do trhu, novelou sa v podstate môže vo významnej miere stratiť cenová konkurencia medzi tými OZV. Tie OZV stratia ten cenový nástroj, teda hlavný nástroj, ktorým môžu súťažiť medzi sebou. My máme ako veľmi dobre založený systém organizácie zodpovednosti výrobcov, máme vcelku akože, ono je to vládna regulácia, je to vnútený trh, takže nefunguje akože stopercentne, všetci o tých problémoch vieme, dlho sa, veľmi často sa o nich aj rozprávame, ale, ale jednou z jeho výhod je, že máme viac ako desať, neviem, či teraz 12 či 13 týchto organizácií zodpovednosti výrobcu, výrobcov, ktoré medzi sebou súťažia. To znamená, že ich primárnou motiváciou naozaj je efektívnym spôsobom zabezpečiť mieru triedenia a následného zhodnotenia, zhodnotenia toho, týchto obalových zložiek, obalových častí komunálneho odpadu. A v tomto vidím problém, že či náhodou nenastane ešte aj konflikt s nejakou, s nejakou ochranou hospodárskej súťaže alebo protimonopolnou problematikou atď. Takže rád by som ešte upozornil aj na tento aspekt.
Mám tu ešte, ešte čo tu mám? No tak toto je asi tak zhruba všetko. Ešte mám jeden bod, a to je ten bod, čo sa týka zálohovania nápojových obalov. My keď sme tu boli v lete, tak ministerstvo hovorilo o tom teda, že, a ja som teda tiež to aktívne podporoval, aby sa presunul termín zavedenia zálohovania nápojových obalov z 1. 1. 2022, myslím, na 2023. Bolo to v skrátenom konaní a bolo to v dôsledku práve koronakrízy, teda nastupujúcej pandémie ochorenia COVID a tie argumenty som videl ako veľmi naozaj významné aj práve z toho dôvodu, že ten proces sa tak dosť významne zabrzdil, hej? A zabrzdil sa aj výmenou vlády, to vieme. Prišla výmena vlády, zabrzdil sa proces, následne ľudia prestali chodiť do práce, čiže sa veľmi spomalil.
Preto ma teda prekvapilo, že teraz ministerstvo napriek tomu, že je koronakríza ochorenie, ochorenie COVID tu je v druhej vlne, tak sa chce vrátiť k tomu termínu 2022. Prinesie to, samozrejme, zvýšené výdavky pre, pre spotrebiteľa. Ten systém má stáť 80 miliónov len na vstupných nákladoch, 5 miliónov eur ročne na, strata toho systému, ale najmä teda nie som si celkom istý, či sa podarí splniť tento čas zavedenia, zavedenia tejto, tejto normy do, do praxe vzhľadom k tomu, že nie je vybratý ešte ani správca systému v súčasnosti. A vyžaduje si to následne ďalšiu operáciu pre niekoľko tisíc, pre niekoľko tisíc obchodných prevádzok, kedy budú musieť zaobstarať, správca systému bude musieť zaobstarať tie automaty na zber, budú sa musieť tam urobiť nejaké stavebné úpravy atď. atď. Všetko prebieha nejakým povoľovacím procesom veľmi dlhým a máme na to v podstate len rok a tri mesiace.
Takže toto mám len takú pripomienku, že teda obávam sa, že sa to nepodarí stihnúť. Ja držím palce ministerstvu, hoci nie som zástanca zálohového systému. Naopak ja som odporca tohto systému, ale rešpektujem teda rozhodnutie ministerstva zaviesť ho a držím palce mu teda, aby, aby sa podarilo zaviesť ho v tomto termíne, termíne, len dávam tam ten taký, taký veľký otáznik.
Oceňujem naozaj ústretovosť ministerstva, že hoci sa teda rozhodlo pre, hoci sa rozhodlo pre skrátené legislatívne konanie, tak, tak našlo si priestor na komunikáciu aj s koaličnými partnermi, dospeli sme k niektorým úpravám, v niektorých sme naopak ustúpili my. Výsledkom toho je aj tento pozmeňovací návrh a tak pevne verím, že tá spolupráca bude pokračovať a budem veľmi rád, keď v budúcnosti už naozaj budeme mať dosť veľa času na to, aby sme mohli sa tej odpadovej legislatíve venovať dôsledne s medzirezortným pripomienkovým konaním a so všetkými tými procesmi, ktoré, ktoré nastanú.
Tak toľko asi zhruba. Ďakujem.
Skryt prepis