Videokanál poslanca

V zastúpení pána predsedu výboru Kremského oznamujem, že výbor pre hospodárske záležitosti sa stretne dnes o 12.30, čiže o hodinu v zasadacej miestnosti č. 32. Ďakujem.

V zastúpení pána predsedu výboru Kremského oznamujem, že výbor pre hospodárske záležitosti sa stretne dnes o 13.00 hod. v miestnosti č. 32. Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Blaha, bol by som rád, keby ste sa niekedy v živote aspoň opierali o fakty namiesto o, namiesto tárania o ideách komunizmu a aké boli úžasné a ako zlyhala iba, zlyhalo iba praktické prevedenie komunistických myšlienok.
Komunistická myšlienka bola založená napr. na znárodňovaní, na družstevnom vlastníctve, na odsudzovaní majetku. Poviem vám pár faktov. V roku 1962 mali obyvatelia Slovenska očakávaný vek dožitia asi o rok vyšší než obyvatelia Rakúska. Počas ďalších 30 rokov až po rok ´89, za komunistov, sa zvýšil očakávaný vek o 6 mesiacov, zatiaľ čo Rakúšania o 6 rokov. Podobný trend bol na celom, v celom kapitalistickom v tom vašom hnusnom, podľa vás hnusnom, kapitalizme. O týchto 5 rokov života ste obrali všetkých dôchodcov počas 30 rokov, o týchto 5 rokov, 6, niekde až 8, obrali komunisti ľudí. To sú reálne roky života dôchodku, o toto ste ich obrali.
Mohol by som hovoriť ďalšie a ďalšie fakty. Môžem hovoriť, aké zanechali komunisti zhumplované životné prostredie. Pozerajte si konkrétne štatistiky v Správe o životnom prostredí, čo sa dialo po roku 1990 a ako sme začali postupne dobiehať v parametroch životného prostredia kapitalizmus.
Môžme hovoriť o HDP, o dobiehaní v HDP, že za priemerný plat sme si v ´89 mohli kúpiť 314 kg ryže, dnes si môžme kúpiť 791 kg ryže, že sme si mohli kúpiť v ´89 68 kg bravčového karé a dnes 215 kg bravčového karé. O čom, preboha, hovoríte? O akých výdobytkoch komunizmu. Pozrite si priemernú obytnú plochu, v akých krtincoch sme bývali, v porovnaní so západom na priemerný počet na jedného obyvateľa. Prestaňte tárať o komunizme, lebo o ňom nič, nič neviete.

Ďakujem. Chcel by som oceniť príspevok pána poslanca Ferenčáka, ktorý vychádza naozaj aj z aplikačnej praxe. A som veľmi rád, že aj v opozícii sa venujú niektorí poslanci práve problematike odpadového hospodárstva. V postate som sa len chcel spýtať jednu otázku a tú už ste spomínali v závere, teda že existuje stanovisko ministerstva životného prostredia, ktoré nakoniec malo aj tlačovú konferenciu a malo ju aj s pánom prezidentom ÚMOS-u - Rybníčkom, kde navrhli teda riešenie nejakého odkladu, ktoré budú riešiť v tej vyhláške, o ktorej sa tu hovorilo.
A teda mám, z toho som nejak mal dojem, že ÚMOS viac-menej súhlasí s týmto riešením, čiže to je moja prvá otázka, že či máte takú istú informáciu. A moja druhá otázka je, že či ste tento svoj návrh najprv prerokovávali nejakým spôsobom s ministerstvom životného prostredia na základe nejakej konzultácie a či ste z toho mali nejaký výsledok. Lebo si myslím, že by bolo celkom fajn, keby sme rozbehli takúto debatu v týchto vyslovene odborných otázkach, ktoré nie sú ani vpravo ani vľavo, ktoré sú praktické vykonávanie niektorých opatrení. Keby sme to rozvinuli tak širokospektrálne v rámci celej opozície aj koalície.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán Gyimesi, veľmi správne poznamenal o tej schizofrénii, to bolo prvé, čo ma napadlo, keď som, čo mi napadlo, keď som počul pána poslanca Blahu, lebo on má dosť často schizofrenický postoj aj k spomínanému, to čo tu spomínal 21. august ´69, ´68. Pán poslanec Blaha sa veľmi často sa zastáva režimu, ktorý viedol Alexander Dubček, veľmi vzdáva mu hold Alexandrovi Dubčekovi, zároveň vzdáva hold aj normalizátorovi Husákovi, ktorý viedol krajinu k totálnemu ekonomickému úpadu, ktorý ju viedol k 20 rokov neslobody, viedol túto krajinu v 20. rokoch neslobody následnej.
Takisto som si spomenul na tú schizofréniu, keď ste hovorili o tom, že Rusko chcelo brániť Československo, to Rusko, ktoré si potom rozdelilo Poľsko a Pobaltské krajiny spolu so svojím vtedajším ešte spojencom Nemeckom? To hovoríte o ktorom Rusku? Že toto totalitné, totalitné Stalinove Rusko malo nejaké vznešené záujmy o Československo? No tak teda to určite nie.
Pán poslanec Stančík, hovoril o tom, že mocnosti to vnímali ako hanbu, áno...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prosím, reagujte na predrečníka.

Kazda, Radovan, poslanec NR SR
Áno, to reagujem na pána Blahu, lebo hovoril, teda, že, že je to niečo hanebné, oni sami to priznávali ako hanbu, ale zase nepovedal to B, nepovedal, že exilová vláda bola v Londýne v roku ´40, ´45. No a nespomenul to, že operácia Anthropoid bola zosnovaná predovšetkým v Londýne a že Londýn naozaj veľmi významne pomáhal k návratu do situácie pred rokom 1938.
Toľko na margo poslanca Blahu a jeho schizofrénii.

Ďakujem, ospravedlňujem sa, trochu budem dychčať, lebo som asi trošku dobiehal.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť niekoľko informácií o dôvodoch predkladania novely zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Táto novela je veľmi jednoduchá, týka sa biopaliv. Biopalivá, pre tých, ktorí sú menej zorientovaní, sú kvapalné alebo plynné palivá pre dopravu vyrobené z biomasy. Asi viete, že aj na Slovensku sa vyrábajú biopalivá, sme pomerne dosť významný producent. Niekedy začiatkom tohto storočia začala Európska únia presadzovať politiku podpory používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave v smernici z roku 2003. Vtedy sa argumentovalo teda hlavne Kjótskym protokolom, plus nejakým zvyšovaním povedzme sebestačnosti práve v týchto obnoviteľných zdrojoch palív, v obnoviteľných zdrojoch palív, tak by sme to mohli nazvať.
Do Slovenskej praxe sa tá smernica dostala v roku 2006. Ňou bola vlastne zavedená povinnosť primiešavať biopalivá. To boli také ešte tie palivá, dnes sa to volá, že biopalivá prvej generácie do pohonných látok pre roky 2006 až 2010. Následne na ďalších desať rokov platili ciele zo smernice 2009 a tie sme potom implementovali v roku 2010, ale to sa týkalo teda takých tých klasických biopalív, to sú tie, ktoré vidíte teraz na poliach, pestované hlavne tie na jar tie žlté polia. Preto aj Európska únia začala postupom času presadzovať tzv. pokročilejšie biopalivá, ktoré sú práve predmetom novely tohto zákona.
Pokročilé biopalivá sú vyrobené napríklad z odpadu alebo z rias napríklad, tie by mali zaručovať vysoké úspory emisií skleníkových plynov s malým rizikom spôsobenia nepriamej zmeny vo využívaní pôdy a taktiež Európska únia vlastne argumentuje tým, že nesúťažia o poľnohospodársku pôdu, keďže ide vlastne v prípade napríklad odpadovej slamy, ide o odpadový produkt.
Povinnosť uvádzať na trh tieto pohonné látky s obsahom pokročilých biopalív bola zavedená v roku 2017 u nás novelou zákona o OZE, čím sme reflektovali vlastne smernicu z roku 2015 tzv. RED I sa volá.
Tento zákon o obnoviteľných zdrojoch energie ustanovuje, stanovuje povinnosti pre producentov, pre právnické, fyzické osoby, ktoré uvádzajú na trh práve tieto pohonné látky. No a jednou z tých povinností je aj povinnosť uvádzať na trh pohonné látky s obsahom týchto pokročilých biopalív v minimálnej referenčnej hodnote na úrovni 0,1 % pre rok 2019 a 0,5 pre roky 2020 až 24. Minulý rok však bolo zároveň prijaté ustanovenie, že tí, ktorí vlastne uvádzajú tieto pokročilé biopalivá pokiaľ nie sú spôsobilý splniť tento stanovený limit tak vlastne v prípade že nie sú povinní splniť tento stanovený minimálny limit tak nie sú vlastne povinný ho, pokiaľ ho nevedia splniť, tak ho neviem povinní tak vlastne sa ustanovila taká výnimka z tohto pravidla, neskôr sa novela zákona ďalšou novelou zákona OZE prijal pre, prijala takáto podmienečná úľava, že v prípade, že teda nie sú schopný kapacitne dodať tieto pokročilé biopalivá aj v tých rokoch, takže nemusia, tak bola prijatá aj pre rok 2020. Ustanovenia boli uplatnené v oboch rokoch, t. j. v roku 2019 aj 2020. Je to stále také ako vyvinenie sa, taká podmienečná úľava, že ju nemusia vlastne, nemusia nejakým spôsobom splniť túto podmienku. Prax práve preukázala, že dostupnosť týchto pokročilých biopalív má celkovo na trhu Európskej únie, je dosť obmedzená a bude dosť zložité dosiahnuť stanovené ciele aj v Slovenskej republike. Takže z toho vychádzal asi aj teraz tento návrh. Teraz teda k samotnému tomu návrhu.
Na základe rokovaní s ministerstvom hospodárstva aj so zástupcami petrochemického a biopalivárskeho sektora, teda oboch strán, ktoré sa vlastne zúčastňujú na uvádzaní potom už toho finálneho paliva, na základe týchto rokovaní o očakávanej dostupnosti surovín na výrobu týchto pokročilých biopalív sme spolu s kolegami pripravili návrh zákona na zmenu cieľa pre pokročilé biopalivá na roky 2021 a 2022. Toto je dôležité, že jedná sa iba o tú úpravu na roky najbližšie dva, čiže 2021 a 2022.
Predkladaný návrh zákona znižuje povinnosť uvádzať na trh pohonné látky s obsahom pokročilých palív pre tieto dva roky z pôvodných 0,5, ako bolo v návrhu, teda ako je v súčasne platnom zákone tak, na úroveň 0,3. Zohľadňuje zmeny legislatívy na úrovni EÚ, čiže je kompatibilné s touto legislatívou. Konkrétne minimálne hodnoty pre pokročilé biopalivá určené v revidovanej smernici o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov.
Návrh by zároveň, v celom tom návrhu je zároveň zabezpečiť dostatočnú stabilitu investičného prostredia s cieľom dosiahnuť postupné zvyšovanie podielu pokročilých biopalív do roku 2025. Môžeme pozerať sa na biopalivovú politiku, určite niektorí ju oceňujú, niektoré hlasy hovoria práve o tom, že je nejakým spôsobom zbytočne zaťažujúca európsku ekonomiku. Ja sa skôr prikláňam k tomu názoru, že samotný koncept biopalivový nie je práve najšťastnejším riešením, lebo už aj zo spomenutých dôvodov, ktoré boli spomenuté, aj z toho, teda že je to, je to oveľa nákladnejší spôsob výroby paliva v doprave.
V každom prípade treba to vnímať ako rešpektovať aj takto ja to vnímam a rešpektujem to ako, ako európsku politiku, ktorá je takto nastavená, ktorá je ekologická, to treba povedať, že ide smerom teda k tomu, aby, aby nejakým spôsobom bolo nahrádzané to klasické konvenčné palivo. A preto by som aj rád zdôraznil, že nemáme záujem znižovať podiely pokročilých biopalív v doprave v Slovenskej republike v rokoch 2024 až 2030.
Konkrétna podoba cieľov pre pokročilé biopalivá sa však bude musieť stanoviť pri transpozícii legislatívy Európskej únie a po dôkladnej diskusii so všetkými zainteresovanými stranami, ktorými sú dodávatelia pohonných látok a výrobcovia biopalív.
Takže táto drobná zmena ide, sa týka naozaj len tých najbližších, najbližších dvoch rokov, v ktorých sa teda znižuje ten podiel. Ale je to naozaj v súlade, súlade s európskou legislatívou. A ja by som bol veľmi rád, keby ste ho, pani poslankyne a páni poslanci, túto novelu podporili.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o dohľade nad uplatňovaním náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach (tlač 200a) v druhom čítaní.
Národná rada uznesením č. 257 zo 16. septembra 2020 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol predmetný návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť ústavnoprávny výbor uznesením 107 z 13. októbra, výbor pre financie a rozpočet uznesením 76 z 15. októbra a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením 68 z 20. októbra. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o všetkých troch bodoch spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená gestorským výborom 20. októbra uznesením 76. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/2018 o regionálnej investičnej pomoci a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 o dani z príjmov, tlač 268. V súlade s rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie rozpočet a výbor pre hospodárske záležitosti, ktorý zároveň navrhujem za gestorský výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil ako spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 321/2014 o energetickej efektívnosti, tlač 267. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny a výbor pre hospodárske záležitosti.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Pán predseda Kollár, argument fašistom je falošný argument. Nájdeme desiatky, stovky prípadov, kedy fašisti sa pridávajú k čomukoľvek, čo sa im zapáči, čo nemá pre nich, čo má pre nich iba jeden jediný význam a to, že sa to niekomu niečo páči, že sa to nejakej časti ich voličov páči. Nie, nie je toto argument. Nie, žiadne približovanie k fašistom. My sme úplne na opačnej strane.
Pán Mazurek, ja sa, ja nebudem reagovať na právoplatne odsúdeného fašistu, ktorý je členom strany, ktorú vedie zatiaľ neprávoplatne odsúdený fašista, zopakoval, zopakoval by som iba to isté, čo som hovoril pánovi predsedovi Kollárovi. Hlasujete si za to, čo sa vám páči, a, a ja za to nemôžem, že vy sa raz s niečím stotožníte, raz s niečím iným, s tým ja naozaj nič nemám.
Pán Baláž, zákon je zlý, tvrdíte, a teda tvrdíte, že to tvrdím aj ja. Ja netvrdím, že zákon je zlý, tie kompetencie sú dôležité, je veľmi dôležité, aby tu bol nejaký mechanizmus, keď nastane nejaká veľmi závažná, veľmi závažná krízová situácia, núdzový stav alebo ohrozenie zdravia druhého stupňa, aby existovali nejaké kompetenčné nástroje. Ja len tvrdím, aby sme o nich rozprávali nie v skrátenom konaní, ale aby sme ich riešili postupne, pomaly, s pripomienkami ďalších odborníkov, ďalších rezortov.
Pán Pročko, to zasahovanie beží, zasahovanie do práv beží, je vo verejnom záujme a ja iba tvrdím to, že treba ten, tie kompetencie dať tak, aby boli právne čistejšie, aby boli vymáhateľnejšie. A to v tomto smere oceňujem, že tá jedna časť tejto novely naozaj ide smerom k tomuto, na čo sme upozorňovali vlastne už, už, už mesiace.
Ďakujem.