Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážení prítomní, pán minister, chcel som zareagovať oveľa viac a oveľa podrobnejšie, ale začnem trochu najprv s reakciou na pána Šudíka, že je tu málo poslancov. Áno, je tu málo poslancov, ale, ale ten program sami vieme, že ten program je teraz tak veľmi chaotický, že zaskočil dokonca aj teda, samozrejme, aj mňa, že 54. bod programu je už teraz, tým pádom som...
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážení prítomní, pán minister, chcel som zareagovať oveľa viac a oveľa podrobnejšie, ale začnem trochu najprv s reakciou na pána Šudíka, že je tu málo poslancov. Áno, je tu málo poslancov, ale, ale ten program sami vieme, že ten program je teraz tak veľmi chaotický, že zaskočil dokonca aj teda, samozrejme, aj mňa, že 54. bod programu je už teraz, tým pádom som si nestihol pripraviť úplne všetko, čo som chcel si pripraviť.
Ja som sa chcel venovať hlavne aj nejakým takým číslam, ja veľmi rád sa hrám s číslami. Chcel som vyčísliť, koľko sa už preinvestovalo na environmentálne záťaže na Slovensku a chcel som trochu podebatovať aj o metodike, metodike identifikovania environmentálnych záťaží. No nič to, tak skúsim aspoň pár čísiel možno povedať.
Chcem predovšetkým veľmi poďakovať pani verejnej ochrankyne práv, že sa venovala tejto problematike. Zjavne to vychádzalo z podnetov občanov, ktorých to, ktorých to trápi. Pani ombudsmanka identifikovala veľmi veľa problémov práve vo vzťahu k výkonu moci, či už ide o pasivitu orgánov verejnej správy, nerešpektovanie zákonných lehôt, zastavenie konania z dôvodu, že povinnú osobu nemožno určiť, čo je veľmi významný problém práve, práve z hľadiska aj teda identifikácie povinných osôb, prerušenie konania o určení povinnej osoby a stále prebiehajúce konania o určení povinnej osoby. Takisto ste upozornili na možnú nedostatočnú komunikáciu medzi okresnými úradmi a ministerstvom životného prostredia. Aj pán minister nakoniec spomínal, že tu dochádza k veľkému prekryvu dvoch rezortov - ministerstva vnútra, ktoré má v kompetencii okresné úrady, a ministerstva životného prostredia, ktoré vytvára nejaký legislatívny rámec pre environmentálne záťaže.
Na Slovensku sa nachádza teraz v súčasnosti asi 1 200 environmentálnych záťaží. Dokonca minulý týždeň mal pán minister tlačovku a tam myslím bolo spomenuté číslo, že ide dokonca o 1 817 environmentálnych záťaží. Vyzerá to ako veľmi hrozivé číslo, ale to sú zatiaľ len také predbežné identifikácie, že by mohlo ísť o environmentálnu záťaž. V skutočnosti ich je potvrdených len 310 a 932 pravdepodobných, myslím, tak to je. Z celkového počtu 152 registrovaných záťaží s vysokou prioritou práve v tých 73 prípadoch nebol ešte určený, nebol vlastne určený pôvodca.
Je to veľká záťaž práve z obdobia privatizácie, a teda ešte najmä z obdobia pred rokom 1989, kedy vieme, ako sa nakladalo s odpadmi. Našla sa vždy nejaká lokalita, kde sa to bez nejakého utesnenia, bez nejakej izolácie dôslednej ukladali proste stovky, tisíce ton nebezpečných látok. Najextrémnejší prípad je práve teda v súčasnosti to PCB tam okolo Strážskeho, a teda na Zemplíne tá situácia.
Zaznela jedna informácia, že sanácia 32 environmentálnych záťaží si podľa ministerstva vyžiadala náklady vo výške takmer 80 mil. eur. Keby sme to skúsili nejako prepočítať, že koľko peňazí by sme potrebovali na všetky tie environmentálne záťaže aspoň tie identifikované, tak v priemere je to zhruba 2,5 mil. eur na jednu sanáciu. Ak je všetkých vysoko prioritných záťaží 152 potom odhadované priemerné náklady predstavujú 380 mil. eur. Ak započítame všetky potvrdené environmentálne záťaže, potom odhadované náklady by boli až 770 mil. eur.
Myslím, že sa už spomínalo aj číslo dokonca, že 2 mld. eur, že je nejaký taký rámcový odhad, koľko by bolo. Faktom je, že ministerstvo nemá peniaze v samostatnej rozpočtovej položke, ale faktom je aj to, že už sa preinvestovali aj zo štrukturálnych fondov veľmi významné milióny a sú naplánované veľmi významné milióny eur na riešenie environmentálnych záťaží. Istotne sa nepodarí vyriešiť všetky environmentálne záťaže ani v dohľadnej dobe.
Spomeniem príklad Rakúska. V Rakúsku to medzi rokmi 1989 - 2006 boli sanačné opatrenia na 144 kontaminovaných lokalitách, hovoríme o období 1989 - 2006 a tieto boli podporované alebo, tak, alebo, buď podporované, alebo úplne financované z verejných prostriedkov. Čiže išlo naozaj o verejné prostriedky aj v prípade Rakúska, ktoré má dlhoročný kapitalizmus a dlhoročný, dlhoročne kvalitne rozvinutú spoločnosť s dobre identifikovanými vlastníckymi vzťahmi. Celkové náklady na tieto opatrenia boli približne 1,1 mld. eur, z čoho 80 % nákladov bolo práve pokrytých z verejných prostriedkov. Takže, samozrejme, je veľmi dôležité, aby sme identifikovali aj vlastníkov, ale pravdepodobne sa nám nepodarí nikdy dosiahnuť situáciu, že budeme vedieť vyriešiť environmentálne zaťaženie len zo súkromných zdrojov.
Dobrou správou je, že existujú aj súkromné investície, myslím, že zo súkromnej investície bolo riešené aj Slovalco, tam išlo o investíciu, myslím, že 50 mil. eur a tam išlo zväčša o súkromné peniaze. Takže toto je, je určite cesta veľkých spoločensky zodpovedných firiem, aby, aby investovali aj do presne tých záťaží, ktoré im vznikli ešte v minulosti.
Hovoril som o tom, že už aj v minulosti, aj minulé volebné obdobia už sa venovalo veľmi veľa na investície na riešenie záťaží, čo si spomínam len z mojej praxe, tak gudróny v Devínske Novej Vsi sa riešili napríklad. V roku 2007 rozhodol, rozhodol kabinet o tom, že zabezpečí sanáciu štyroch environmentálnych záťaží v Ružinove, v Kysuckom Novom Meste. Tam malo ísť 180 mil. eur. Priznám sa, neviem, aká je situácia momentálne, možno pán minister bude vedieť, ale to je už naozaj téma na, na inú, inú, na inú časť a nie časť práve tejto, k tejto správe.
Veľmi pozitívne hodnotím, že pani ministerka poukázala na niektoré tie, tie veci a spomínala aj teda tú, tú záležitosť ohľadom toho, kedy odporúča ministerstvu životného prostredia a poslancom Národnej rady, aby prehodnotili zákaz sprístupňovania informácií o pravdepodobných environmentálnych záťažiach pre verejnosť a odstránili zo zákona o geologických prácach, čiže geologického zákona, práve taký konfliktný bod, ktorý toto, toto ustanovenie jednoducho tam určuje.
Ja budem veľmi rád a dúfam, že sa tomu budeme venovať, venovať čo najskôr. Tak toľko aspoň zhruba som chcel povedať. Nevnímam, nevnímam problematiku environmentálnych záťaží až tak katastroficky, ako tu zaznela napríklad v rozprave. Existujú niektoré lokality, ktoré sú naozaj veľmi, veľmi nebezpečné, ktoré poškodzujú predovšetkým podzemné vody, a to je hlavné riziko, keď dochádza k nejakému dlhodobému, dlhodobému prieniku do podzemných vôd. Pretože tam už naozaj dochádza k ohrozeniu či už poľnohospodárskej výroby, alebo aj priamo zdroju pitnej vody pre obyvateľstvo.
V budúcnosti verím, že, to som chcel, ešte sa vrátim k tomu, že to ja nepovažujem, nepovažujem environmentálne zaťaženie všetky za veľmi, veľmi vážne, treba sa venovať naozaj tým, ktoré sú absolútne, absolútne prioritné, ktoré sú veľmi vážne a tiež sa domnievam, že by bolo dobré pozrieť sa a znovu prehodnotiť a vytvoriť nejaký metodický rámec. Lepší metodický rámec na hodnotenie toho, čo je environmentálna záťaž, čo teda spadá do toho, nakoľko v európskej legislatíve prakticky na to nie je nejaké, nejaké usmernenie medzi krajinami. Vlastne neexistuje nejaká úplne jednotná metodika identifikácia, identifikácia environmentálnych záťaží.
Takže toľko asi, toľko asi v skratke. K tej metodike som sa už nedostal, už ani nemám čas, vlastne metodike som sa dostal, takže tým by som to vlastne celé zakončil. Dobre, ďakujem veľmi pekne a ja budem veľmi rád keď pani ombudsmanka sa bude aj v budúcnosti venovať práve takýmto témam v oblastiach životného prostredia a environmentálneho práva hlavne.
Ďakujem.
Skryt prepis
