Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

26.1.2021 o 16:41 hod.

Ing.

Radovan Kazda

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.1.2021 18:22 - 18:23 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem.
Pán poslanec Karahuta, zapamätal som si, teda zapísal, lebo už medzitým prebehlo niečo, takže prebehlo ešte celé ďalšie rokovanie. No, že akú hodnotu majú peniaze. No preto som hovoril vlastne o tých peniazoch, že, že sú to hlavne nástroje na to, aby sme my vedeli bojovať proti zmene klímy, takže musíme stále o tom hovoriť, aby aj tí mladí ľudia vedeli, že, že nie je pravdou, že nerobíme nič, ale že, naopak, hľadáme finančné zdroje, akým spôsobom bojovať proti zmene klímy.
Pán poslanec Linhart, ďakujem za, za pochvalu, a teda neviem, prečo ste ma nazývali, že Monsanto. Práve som si to vygúglil, že som agent tejto spoločnosti, zrejme máte dojem, ale naozaj som netušil o tejto spoločnosti vôbec nič.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.1.2021 16:41 - 16:58 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni poslanci, som prekvapený tou účasťou v parlamente na prerokovaní, takto by som povedal, že dosť dôležitej témy, veľmi dôležitej témy. Predpokladám, že pravdepodobne poslanci z ĽSNS, z HZDS, pozerám, pardon, zo SMER-u (smiech rečníka), človek zabúda, čiže poslanci z ĽSNS, zo SMER-u aj z HLAS-u a vidím tu veľmi málo aj z poslancov SME RODINA. Žiaľ, je to tak, ale predpokladám, že asi pravdepodobne všetci sú v poslaneckých kanceláriách a neskôr prídu.
Tak ja som si pozorne pozrel tento materiál. Nadviažem ešte na to, čo sme tu, že sme tu hovorili o tej petícii za klímu. Vzhľadom k tomu, že som nevedel teda a dneska nevieme ten stav, kedy, kedy, že či teda vôbec bude prerokovaná v parlamente, takže chcel by som sa vyjadriť hlavne vo svojom príspevku k tejto petícii za klímu a potom následne aj teda k tomu dokumentu, ktorý vlastne je reakciou, tak ako je uvedené aj v predkladacej správe, že materiál je reakciou na petíciu Za klímu, za budúcnosť, ktorou sa obrátili na poslancov členovia petičného výboru a iniciatívy Klíma ťa potrebuje, ako aj ďalší občania Slovenskej republiky. Výbor ju vtedy vzal na svedomie (vedomie, pozn. red.).
Ja som si pozrel, že čo požaduje vlastne táto petícia. Petícia požaduje také dosť pomerne veľké konkrétne ciele.
Požaduje vyhlásiť stav klimatickej núdze a zaviazať vládu, aby v rámci neho podriadila prípravu a schvaľovanie legislatívy, štátnych politík a štátnych projektov k tomu cieľu, aby sme dosiahli tzv. uhlíkovú neutralitu v roku 2040.
Taktiež požaduje od poslancov, aby sme zaviazali vládu, aby do konca roku 2021 schválila štátnu stratégiu uhlíkovej neutrality do roku 2040 a plán krokov.
Takisto požaduje petícia, aby sme zaviazli vládu Slovenskej republiky, aby podporila sprísnenie klimatických cieľov, ktoré navrhuje Európska únia. Jedným z tých cieľov je, aj ktorý požadujú aj teda autori petície, a teda podpísaní ľudia v petícii, prijať ambicióznejší cieľ, ešte ambicióznejší cieľ redukcie emisií do roku 2030 až na úrovni 65 %.
Ja som si včera pozrel zhodou okolností večer nový film o, dokumentárny film o Grete Thunberg, ktorá je asi taká nosná osobnosť celého hnutia Fridays for Future, teda hnutia mladých ľudí za klímu, za boj proti klimatickej zmene až tam v tom filme takisto boli reportované rôzne, rôzne demonštrácie mladých ľudí a ktorí požadovali veľmi podobné, veľmi podobné opatrenia. Také veľmi podobné opatrenia tým, ktoré vlastne predkladajú aj títo autori petície.
Ja vždy, keď vidím takúto petíciu, mám dosť veľkú obavu, pretože treba rozlišovať, že či petícia požaduje nejaké, nejaký politický, nejaké politické opatrenia alebo nejaké politické rozhodnutie v nejakej spoločenskej téme alebo v prípade napríklad, ako nedávno bola petícia, teda už dávnejšie, že aby nebol jeden volebný obvod, ale aby bolo viacej. Takýchto petícií je veľmi veľa a veľmi dobre sa na ne dá reagovať, pokiaľ nepožadujú nejaké zásadné až drastické opatrenia do ekonomiky.
Táto petícia má, samozrejme, jasné ciele, jasné ciele, ale má naozaj veľmi drastické, keby sa tieto opatrenia v tejto petícii presadili, tak budú mať veľmi drastické dopady na ekonomiku Slovenska. A toto, žiaľ, sa do tej petície nedá dať. Jasné, že do petície nemôžete napísať dôvodovú správu, kde napíšete analýzu výdavkov z toho a toho sektora a odkiaľ zobereme peniaze, komu zobereme peniaze a komu pridelíme peniaze. Takže toto, žiaľ, sa nedá to takejto petície preniesť.
Toto je jedna taká dosť moja výhrada veľká voči, voči autorom petície, že považujem to trošku za populistický krok, taký nezodpovedný, že niečo požadujeme, ale zároveň nevieme tam dať, nevieme tam dať tie výdav..., vlastne nejakú analýzu tých výdavkov a tých, tých povinností, ktoré to všetko bude niesť. Takže sú tam, je tam síce vzletný cieľ, ale v prípade tejto petície je to naozaj veľmi, veľmi nešťastné, že k tomuto sa autori petície odhodlali.
Samozrejme, veľmi vnímam, veľmi vnímam ten základný cieľ tej petície, a to je, že poukázať na to, že treba robiť konkrétne opatrenia v prospech, teda v boji proti zmene klímy. Veľmi podobné, také, ako to zaznelo napríklad aj teda v tom dokumente už spomínanom o Grete.
Tento dokument hovorí však veľmi jasne, veľmi jasne, čo všetko sa už robí. To všetko, čo už sa v súčasnosti robí, čo sa robilo. Dokument, táto správa, ktorú, ktorú dnes teda rozpravujeme, hovorí napríklad o tom, že európska, teda že do roku 2018 sa emisie skleníkových plynov v EÚ znížili o 23 %, čo je o 3 % viac než pôvodný cieľ 20 %. Európska únia sa zaviazala, že do roku 2030 zníži emisie skleníkových plynov v porovnaní s úrovňami z roku 1990 aspoň o 40 %. Takisto bol schválený cieľ, ktorým je dosiahnuť, aby bola Európska únia do roku 2050 klimaticky neutrálna. O tomto sa teda ešte rokuje, ale tento návrh tu už je. Došlo k navýšeniu klimatického cieľa EÚ do roku 2030 na úroveň 55-percentného domáceho zníženia čistých emisií proti roku, v roku 1990.
Podobne aj rozpočet Európskej únie na roky 2021 až 2027 hovorí o veľmi významnom, významných výdavkoch na boj proti zmene klímy. Komisia navrhla, aby sa 25 % celkového rozpočtu prispelo na opatrenia v oblasti zmeny klímy, teda v oblasti klímy a životného prostredia.
Rada, Európska rada 17. decembra prijala nariadenie, ktorým stanovuje viacročný rámec EÚ na roky 2021 – 2027. Opäť je tam veľmi významná položka z 1,8 bilióna eur na riešenie problémov klimatickej zmeny.
Keď sa pozrieme na to, koľko stojí klíma na Slovensku, resp. koľko stojí boj proti klimatickej zmene na Slovensku, tak zistíme, že naozaj to nie je tak, že by vláda nič nerobila, ale naopak, že už veľa rokov, môžme povedať, že už až desiatky rokov preinvestováva verejné zdroje na boj proti zmene klímy.
Môžme spomenúť niekoľko sektorov. Ja som si robil taký, sám taký odhad, na čo všetko vlastne idú výdavky a kde všade získavame zdroje na boj proti zmene klímy.
Podporuje sa napríklad elektromobilita. V roku 2016 išiel, išla, išiel jeden dotačný projekt na elektromobilitu. Potom pokračoval v ďalších rokoch. Tam išlo niekoľko miliónov eur. V súčasnosti prejednávame predpis, ktorý, podľa ktorého budú úrady musieť povinne nakupovať elektromobily a nízkoemisné autá v nejakom podieli teda tých nákupov. Takže investuje sa veľmi do elektromobility. Ale to stále tvorí len takú akože, by som povedal, okrajovú, je to taký skôr menší balík peňazí.
Čo je však veľmi významný a v čom je Európska únia absolútne akože, dá sa povedať, že takmer jediným, jediným priekopníkom, keď to tak nazveme, ja by som to skôr nazval možno až negatívnym priekopníkom, lebo to stojí veľmi veľa peňazí, to je systém obchodovania s kvótami skleníkových plynov. Od roku 2013 musia výrobcovia elektrickej energie všetky emisné kvóty nakupovať. Sektory ohrozené únikom uhlíka dostávajú bezodplatnú alokáciu na úrovni 100-percentnej referenčnej hodnoty. Cieľom EÚ je dosiahnuť, samozrejme, zníženie emisií skleníkových plynov. Tento nástroj sa používa na to, aby, najmä aby motivoval veľké firmy, veľkých producentov emisií, aby investovali do nejakých technológií na zníženie produkcie CO2.
Napríklad poviem jedno číslo, príjem z predaja kapitálových aktív emisných kvót bol podľa výročného, výročnej správy Environmentálneho fondu v roku 2018 v celkovej výške 229 mil. eur, v roku 2019 už 244 mil. eur. Toto ide o výrobcov, od priemyslu, najmä teda od priemyslu, sú to platby, ktoré idú do Environmentálneho fondu na riešenie boja proti zmene klímy. V Environmentálnom fonde sa podľa výročnej správy za rok 2019 už naakumulovalo 640 mil. eur vybratých za cieľom vlastne motivácie k znižovaniu produkcie skleníkových plynov. A týchto 640 mil. bude opäť použitých opäť na boj proti, z veľkej časti teda na boj proti zmene klímy.
Čiže ak urobíme nejaký konzervatívny odhad, tak priemerný výnos obchodovania s kvótami je už v súčasnosti v týchto rokoch najmenej 100 mil. eur. Je to už aj oveľa vyššia suma, ktorú musia platiť, platiť priemysel. Žiaľ, je to, je to skôr ojedinelý nástroj, to je to obchodovanie s emisnými kvótami a Európska únia sa vďaka tomu dostáva do veľmi zložitej pozície, teda priemysel v Európskej únii do veľmi zložitej pozície konkurenčnej nevýhodnosti voči priemyslu ázijskému, voči priemyslu americkému. Tým pádom sa, žiaľ, kvôli tomuto nástroju stávame takým istým, takým nejakým skanzenom, skanzenom bývalého kapitalizmu. Ak by som chcel použiť nejaký príklad, tak použijem práve tento, ktorý, ktorý je vlastne tou, tou, tou obrátenou stranou mince dobrého cieľa motivovať priemysel na to, aby znižovali emisie.
Ďalšie obrovské prostriedky chodia zo štrukturálnych fondov. Toto možno tiež autori petície nie veľmi vedia. Ja to skúsim tak aspoň zhruba, zhruba nejako načrtnúť. Pravidelne sú tam, je tam alokovaných veľmi veľa peňazí. Na operačný program z 2014 až 2020 bolo alokovaných 3,9 mld. eur v Operačnom programe Kvalita životného prostredia. Opäť veľmi významná až väčšinová časť išla na boj proti zmene klímy. Na tie adaptačné opatrenia, hlavne na adaptačné opatrenia na zmenu klímy. Išli napríklad výzvy na zníženie energetickej náročnosti verejných budov. Toto je obrovská, veľmi, veľmi významná dotačná položka. Viem, že sa o nej uvažuje, myslím, že aj v pláne obnovy, teraz, že sa bude využívať nejaká časť z tých prostriedkov na, na, práve na verejné budovy. Robili sa výstavby, rekonštrukcie, modernizácie rozvodov tepla, podporovala sa, podporovali sa, samozrejme, obnoviteľné zdroje energie a tak ďalej a tak ďalej. Opäť išlo v podstate o radovo o desiatky miliónov eur ročne, ktoré sú alokované na účel boja proti zmene klímy.
Ďalším jedným, z jedných, jedným z ďalších projektov bol Zelená domácnostiam. To bol zase projekt na zakupovanie, na dotovanie domácností, aby si zakupovali energetickejšie spotrebiče typu napríklad kotle. No a osobitná položka je tá nešťastná, neviem, ktorí poslanci sú trošku v energetike zorientovaní, nešťastná položka tarify za prevádzkovanie systému, ktorá vlastne, ktorá je vlastne takým dotačným nástrojom, v ktorom, v ktorom v momente, kedy zapneme nejaký elektrospotrebič, tak vlastne platíme túto tarifu, ktorá sa používa na vlastne vykrývanie cenovej dotácie, nazvime to, pre producentov elektriny z obnoviteľných zdrojov. Opäť je to veľmi významný nástroj. Rámcovo to tvorí stovky miliónov eur ročne. V roku 2018 tá TPS-ka tvorila 376 mil. eur ročne investovaných priamo na podporu boja proti zmene klímy. V roku 2020 tie výdavky boli 519 mil. eur. Takže v hrubom odhade, keď, keď urobím taký veľmi hrubý odhad, tak tieto výdavky tvoria najmenej ročne, najmenej 600 mil. eur ročne, ktoré sú alokované a následne plánované a prerozdeľované alebo aj zároveň prerozdeľované na boj proti zmene klímy.
Toto som považoval za veľmi dôležité povedať, lebo, lebo rozumiem, rozumiem motivácii mladých ľudí bojovať proti zmene klímy, ale naozaj nerozumiem, nerozumiem ich výhradám, že vlády nič nerobia.
Ak si dobre pamätáte na prejav Grety Thunberg v New Yorku, ona práve tam veľmi významne napadla dejateľov, ktorí boli, ktorí boli práve tam na konferencii OSN v New Yorku a povedala im, že, že ľudia trpia, ľudia umierajú, rúcajú sa ekosystémy, nachádzame sa na začiatku masového vymierania, no jediné, o čom vy dokážete hovoriť, sú peniaze a rozprávky o nekonečnom ekonomickom raste. Ak sú peniaze rozprávky, tak si myslím, že tým mladým ľuďom tiež treba vysvetliť, že práve tie peniaze sú tým nástrojom, akým vieme následne alokovať tie prostriedky na to, aby sme bojovali proti zmene klímy.
Minulý rok, keď, keď hovoríme o tom, že teda kde zobrať prostriedky, aj na toto si treba potom položiť túto otázku, celkové daňové bremeno na Slovensku narástlo minulý rok až na 64 % k priemerným mzdovým nákladom. Opäť si treba položiť otázku, odkiaľ budeme brať ďalšie peniaze, keď až 64 % máme celkové daňové bremeno na Slovensku, to znamená, že ľuďom zostáva čoraz menej peňazí na svoje vlastné potreby. Týchto prostriedky, tieto prostriedky sú tam naozaj alokované.
Samotný dokument, teda samotná správa je veľmi, veľmi obsiahla. Viac-menej dokumentuje to práve z hľadiska krokov, ktoré, ktoré sú uskutočňované v legislatíve a ktoré sa pripravujú. Viem, že aj včera na výbore pre životné prostredie spomínal pán štátny tajomník, že sa pripravuje zákon o klíme. Vnímam trošku kontroverziu tohto zákona, ktorý už v samotnom názve, ale mal byť predstavovať nejaký rámec pre, pre, ktorý by mal udeľovať verejnej a štátnej správe niektoré povinnosti, čiže nemal by sa dotýkať priamo nejakých výdavkov podnikateľského sektora. (Ruch v sále.)
Takže ja som rád, že ministerstvo reagovalo na toto, resp. že aj výbor reagoval a že vznikla táto správa. Sám budem očakávať teda, že aký, ako dopadne situácia s petíciou na zmenu klímy, a budem veľmi rád, keď budeme otvárať tieto otázky čoraz častejšie a čoraz intenzívnejšie, aby to nevyzeralo tak, že sa nemáme záujem zaoberať týmito otázkami, ale naopak, že sa nimi zaoberáme veľmi intenzívne (zaznievanie gongu) a že prakticky na každom rokovaní parlamentu uskutočňujeme konkrétne kroky v boji proti, proti zmene klímy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.1.2021 15:39 - 15:41 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán poslanec Ferenčák, bolo tam veľmi veľa zaujímavých podnetov. Nestihnem zareagovať na všetky, ale teda zaujal ma jeden, ku ktorému by som sa rád vyjadril. Ten sa týka práve toho, toho nejakého, nejakého znižovania alebo diskriminácie možno obcí, ktoré majú na svojom území skládky odpadov.
My sme s ministerstvom životného prostredia o tomto debatovali, my sme dokonca v pozmeňovacom návrhu pôvodne aj navrhovali odstrániť takúto diskrimináciu obcí, ktoré majú skládku odpadov vo svojom katastri alebo príjazdovú komunikáciu k skládke, nakoľko nemôžu prijímať príspevky na budovanie infraštruktúry odpadového hospodárstva. Ministerstvo si neosvojilo tento náš návrh s odôvodnením, keď to poviem zjednodušene, že tieto príspevky, týchto príspevkov dostávajú dosť obce práve na ako z toho, z toho, na to riešenie tej negatívnej externality, teda resp. z toho výťažku poplatkov z existencie teda príjazdovej komunikácie alebo skládky v ich katastri. Takže tuto sme nejak sa nezhodli v tej, v tej spoločnej politike.
Len som chcel teda spomenúť, že nejak chceli sme riešiť aj tento, tento bod. Ja si myslím, že, že netreba zabúdať na to, že ten poplatkový zákon vznikol pôvodne hlavne a ten výťažok bol riešený ako riešenie negatívnej externality, až neskôr sa z neho stali nejaké ďalšie, ďalšie opatrenia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.1.2021 15:17 - 15:28 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, chcel by som predložiť pozmeňujúci návrh. Nebudem sa vyjadrovať k tomu návrhu, ktorý prišiel z ministerstva. S jeho, s jeho znením, s jeho znením súhlasím aj sme ho, aj ho podporíme, samozrejme, pretože je potreba, naozaj je potreba nejakým spôsobom podporiť zavádzanie biologicky rozložiteľného odpadu. Je to, vyplýva to jednak z vyššej legislatívy, nadnárodnej, jednak je to cieľ ministerstva životného prostredia a cieľ Slovenska.
Hoci nie som veľmi veľkým fanúšikom práve rôznych fondov a získavania peňazí z týchto fondov, ale rešpektujem to ako naozaj štandardnú, klasickú, bežnú teda politiku štátov, takisto ako to vnímam ako štandardný nástroj z pozície z hľadiska ministerstva životného prostredia.
Počas prípravy tohto zákona, zverejnenia teda jeho návrhu, sme dostávali rôzne podnety od obcí, na základe ktorých sme sa rozhodli spoločne s kolegyňou poslankyňou Zemanovou predložiť pozmeňujúci návrh. Ja sa pokúsim podrobnejšie vysvetliť, o čo v ňom ide.
Ide v podstate o také dva jednoduché, pomerne jednoduché body, ktoré majú pomôcť obciam, majú pomôcť samosprávam. V súčasnom znení tohto zákona o poplatkoch za uloženie odpadu na skládku bolo podmienené použitie príjmov z poplatkov za uloženie odpadov tak, že obec môže získať príspevok podľa odseku 1b, ak jej nebola v uplynulých troch rokoch uložená sankcia za porušenie osobitného predpisu, ktorým je zákon o odpadoch.
Dostávali sme podnety od obcí, ktoré, ktoré hovorili, ktoré nám argumentovali tým spôsobom, že, že dostali nejakú kontrolu a dostali nejakú veľmi malú pokutu za drobné porušenie zákona o odpadoch. Treba povedať, že v zákone o odpadoch je veľmi veľa povinností a že kvôli tejto drobnej povinnosti nemohli ďalšie tri roky získavať, teda žiadať si o príspevok z Environmentálneho fondu, a teda pomáhať si s budovaním nejakej, nejakej infraštruktúry. S týmto návrh... s týmto podnetom sme sa veľmi ako stotožnili. Samozrejme, zostáva pravidlo, že sankcie za porušenie zákona o odpadoch sú jednoznačne stanovené. Tie sú úplne v poriadku. Ale domnievame sa, že by mal byť, nemalo by byť podmieňované pre akékoľvek porušenie zákona o odpadoch, by nemalo byť sankcionované nemožnosťou ďalšie tri roky získavať, teda požiadať si o tento príspevok. Lebo preto sme túto úpravu trochu zjednodušili a podmienili sme to len zachovaním naozaj veľmi vážnych porušení zákona o odpadoch.
Zároveň sme sa stotožnili ešte s návrhom ministerstva životného prostredia, aby to bolo podmienené teda aj dodržiavaním zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, kde takisto sú uvedené niektoré povinnosti pre obce, ale to vyplýva teda z logiky veci, že keď si chceme žiadať o tento príspevok, tak nesmieme konať proti jeho, nesmieme ho proste porušovať, keď to tak jednoduchšie poviem, porušovať jeho udelenie napríklad, teda porušovať jeho obsah.
Takže s ministerstvom životného prostredia sme našli v tomto, v tomto naozaj ústretovosť a zhodu v týchto názoroch. My sme takisto teda si osvojili aj tento doplnok z ministerstva životného prostredia, na základe čoho vznikla (vznikol, pozn. red.) potom aj ďalšími rokovaniami aj s koaličnými partnermi tento návrh.
V tom druhom bode navrhujeme viac-menej, vzniklo to tiež na podnet obcí, ktoré niektoré nám, teda niektoré tvrdili, že Environmentálny fond im neposkytuje, nedáva im vyrozumenia, že bola ich žiadosť sprocesovaná a akým spôsobom bolo s ňou nakladané. Ministerstvo životného prostredia sa nazdáva, že, že nenastala takáto situácia z Environmentálneho fondu, ale takisto súhlasilo s tým, aby sme tam vlastne navrhli, aby Environmentálny fond bol povinný písomne oznamovať, oboznamovať obec o vybavení jej žiadosti o poskytnutie príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. c) do 31. októbra príslušného kalendárneho roka. A v prípade jej zamietnutia, aby jej v rovnakej lehote oboznámil tento dôvod zamietnutia. Čiže prinášame tam takú istotu pre tie obce, aby vedeli, vedeli aj vopred, že akým spôsobom, resp. aby sa vedeli zariadiť na základe vyrozumenia Environmentálneho fondu.
Toto sú zhruba asi princípy tých dvoch pozmeňovacích návrhov. Ja by som ho teraz tu rád prečítal celý, takže môžte mi zastaviť, zastaviť čas, lebo tým pádom už aj vlastne skončím.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Radovana Kazdu a Anny Zemanovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 329/2018 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 111/2019 Z. z., tlač 327.
1. V čl. I sa za bod 1 vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:
„2. V § 7 ods. 9 písm. b) sa za slovo „porušenie“ vkladajú slová „tohto zákona alebo“.
3. V poznámke pod čiarou k odkazu 18) sa citácia „§ 117“ nahrádza citáciou „§ 81 ods. 7 písm. b) a g) a ods. 8“.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bode 2 § 7 ods. 11 písm. c) sa za slovo „porušenie“ vkladajú slová „tohto zákona alebo“.
3. V čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
„3. § 8 sa dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú:
„(4) Environmentálny fond písomne oboznámi obec o vybavení jej žiadosti o poskytnutie príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. b) do 31. júla príslušného kalendárneho roka. Ak Environmentálny fond žiadosť o poskytnutie príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. b) zamietne, oznámi obci dôvod zamietnutia tejto žiadosti v termíne podľa prvej vety.
(5) Environmentálny fond písomne oboznámi obec o vybavení jej žiadosti o poskytnutie príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. c) do 31. októbra príslušného kalendárneho roka. Ak Environmentálny fond žiadosť o poskytnutie príspevku podľa § 7 ods. 1 písm. c) zamietne, oznámi obci dôvod zamietnutia jej žiadosti v termíne podľa prvej vety.“
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. Za čl. I sa vkladá čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 277/2005 Z. z., zákona č. 276/2007 Z. z., zákona č. 661/2007 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 160/2009 Z. z., zákona č. 286/2009 Z. z., zákona č. 408/2011 Z. z., zákona č. 409/2011 Z. z., zákona č. 223/2012 Z. z., zákona č. 414/2012 Z. z., zákona č. 207/2013 Z. z., zákona č. 399/2014 Z. z., zákona č. 357/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 292/2017 Z. z., zákona č. 332/2017 Z. z., zákona č. 329/2018 Z. z., zákona č. 111/2019 Z. z., zákona č. 460/2019 Z. z. a zákona č. 470/2020“ (74/2020, pozn. red.) „Z. z. sa mení takto:
V poznámke pod čiarou k odkazu 11h) sa citácia „§ 7 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 329/2018 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 7 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 329/2018 Z. z. v znení zákona č. .../2021 Z. z.“.“
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
V súvislosti s vložením nového článku sa primerane upraví názov zákona.
Toľko môj predkladací pozmeňujúci návrh.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja budem veľmi rád, keď túto novelu, resp. tento pozmeňujúci návrh, ktorý čiastočne odstraňuje takú, nazvime to, že dvojnásobnú (rečník si odkašľal), pardon, dvojnásobnú diskrimináciu obcí k získaniu dôležitého príspevku, podporíte.
Zároveň chcem poďakovať aj ministerstvu životného prostredia za ústretovú komunikáciu a, a na základe ktorej sme našli prienik spoločných, spoločných názorov na niektoré riešenia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.1.2021 15:03 - 15:05 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem, pán poslanec. Ja som veľmi prekvapený, čo všetko ste našli v tomto návrhu zákona, dokonca že GMO je biznis pre kšeftárov, že nevidíte dôvod, prečo pestovať repku. Neviem, ako súvisí repka s GMO. Zaplietli ste tam biopalivá, čo je samostatná, absolútne samostatná politika.
Tento návrh vôbec nehovorí o likvidácii GMO, nehovorí o tom, že by, že sú GMO zlé. Hovorí, len upresňuje v zmysle smernice nejaké postupy schvaľovania a uvádzania na trh a tak ďalej a tak ďalej, rôzne, rôzne opatrenia.
Chápem vaše rozhorčenie z GMO, ale rád by som konštatoval jednu vec. Pred zhruba 200, 250 rokmi pred priemyselnou revolúciou pracovalo v poľnohospodárstve asi viac ako 80 % obyvateľov, dnes pracuje zhruba v moderných špičkových krajinách 1 až 5 % obyvateľov. Práve toto zefektívnenie, táto intenzifikácia poľnohospodárstva, táto chemizácia, toto šľachtenie rastlín, všetky tieto opatrenia viedli k tomu, že ľudia sa dožívajú viac rokov, a viedli k tomu, že ľudia majú lacné potraviny.
Týmto odmietaním GMO hovoríte o tom, že sa chcete vrátiť niekedy do, možno ešte do toho roku 1800, neviem kedy, kedy sa všetci ľudia museli živiť poľnohospodárstvom, aby uživili aspoň piati ľudia jedného ďalšieho šiesteho.
Hovoríte o tom, že chcete, aby potraviny boli drahé, aby si ich tí najchudobnejší nemohli dovoliť. Toto hovoríte svojou politikou GMO. Žiaľ, som naozaj veľmi, veľmi znepokojený týmto slovníkom, ktorým z GMO, pokiaľ je naozaj zdravé, pokiaľ je naozaj, prechádza všetkými kontrolami a ukazuje sa, že nie je škodlivé, tak toto GMO, ktoré môže produkovať lacné potraviny, vy odsudzujete.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.1.2021 14:41 - 14:42 hod.

Radovan Kazda
 

Vystúpenie v rozprave 26.1.2021 14:29 - 14:39 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, chcel by som sa vyjadriť práve k tej téme skráteného legislatívneho konania, nie k samotnému návrhu, s ktorým, ako aj v závere uvediem, s ktorým súhlasím, nevidím s ním nejaký zásadný problém a myslím, že je celkom doplňujúci, doplňujúci ten súčasný stav, upresňujúci.
Veľmi citlivo vnímame práve vždy otázku v posledných mesiacoch skráteného legislatívneho konania a nie je tomu tak aj teraz, nie je tomu inak aj teraz. V skrátenom legislatívnom konaní môže nastať v zmysle rokovacieho poriadku za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hraz..., á, hrozia štátu značné hospodárske škody.
Ministerstvo v tomto návrhu navrhuje rozšíriť zákon o IPKZ jedným ustanovením a jedným ustanovením zákon o odpadoch, v ktorom, v tom IPKZ hovorí o tom, že ministerstvo môže počas krízovej situácie poveriť prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov, ktorému bolo udelené integrované povolenie podľa § 3 na prijatie a zhodnotenie nebezpečného odpadu v súvislosti s opatreniami počas krízovej situácie. Tie, tie integrované podvolenia sa týkajú v oblasti ochrany ovzdušia a v oblasti súhlasu na vydanie prevádzkového poriadku na zariadenie na zneškodňovanie odpadov. Podobne tak v zákone o odpadoch opäť je tam doplnenie, že ministerstvo môže počas krízovej situácie poveriť prevádzkovateľa zariadenia takéhoto na, no a teraz, zhodnocovateľa alebo zneškodňovateľa odpadov, ktorému bol udelený súhlas podľa § 97 1c na prijatie takéhoto odpadu v súvislosti s opatreniami počas krízovej situácie.
Súčasný stav, súčasný zákon o odpadoch poskytuje už jedno riešenie, to je súčasný platný stav, ktorý je v zákone o odpadoch už dávno. V § 17 hovorí o tom, že prevádzkovatelia zaria... prevádzkov..., á, prevádzkovatelia zariadení na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov sú povinní na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva v mimoriadnych prípadoch, najmä ak je to nevyhnutné z hľadiska starostlivosti o zdravie ľudí a životné prostredie, zneškodiť, zneškodniť tento odpad alebo zhodnotiť odpad, ak je to pre prevádzkovateľa technicky možné.
Čiže toto opatrenie v zásade tam jedno máme. Toto opatrenie, treba povedať, že sa aj využíva v súčasnosti. K takémuto reálne, k takémuto zhodnocovaniu alebo zneškodneniu, zhodnoteniu alebo zneškodneniu už aj reálne dochádza. Hovoríme stále predovšetkým teda o odpadoch v súvislosti napríklad s testovaním alebo s ďalšou starostlivosťou o, o ľudí chorých na COVID-19 v domovoch dôchodcov takzvaných, čiže k tomuto, k tomuto už vlastne aj dochádza v súčasnosti.
Podľa medializovaných informácií odpad z plošného testovania na COVID-19 v súčasnosti zneškodňuje napríklad jedno zariadenie z Liptovského Mikuláša, ktoré spracovalo približne 2,4 z 50 ton, ktoré už boli spracované, tak to uvádza v tom ministerstvo obrany. Tých ton je tam v súčasnosti, teda tých ton bolo, v súčasnosti čaká na zhodnotenie 250, sú uložené opäť v sklade, myslím, že pod ministerstvom obrany. Ministerstvo obrany teda už aj komunikovalo tú vec, že je to v súlade so zákonom o, o odpadoch.
Takže v súčasnosti máme situáciu, kedy prevádzkovateľ zariadenia musí v mimoriadnych prípadoch zneškodňovať odpad alebo zhodnotiť a naozaj to aj robí, dochádza k tomuto, ale teda veľmi pomalým tempom, lebo zatiaľ je naozaj len veľmi malá časť zhodnotená.
Včera bola na výbore pre životné prostredie a pôdohospodárstvo o tom rozprava, kde bol prítomný aj pán štátny tajomník Kiča. Ja som sa ho vtedy aj spýtal na to, že prečo je potrebná táto súčasná úprava navrhovaná nad rámec tej úpravy, ktorá je vlastne v súčasnosti už aj platná v zákone o odpadoch. On poskytol veľmi rozsiahlu odpoveď, v nej povedal aj to, že vlastne súčasné platné opatrenie v zákone podľa toho § 17, v tom súčasnom zákone sa týka jedného alebo dvoch prevádzkovateľov a nepokrýva najväčšie prevádzky, ktoré by spadali pod túto, teda ktoré by mohli využívať a zhodnocovať alebo zneškodňovať, lepšie povedané, tento nebezpečný odpad.
A toto mi práve teraz otvorilo niektoré otázky. Rozumiem tomu, prečo to ministerstvo chce nejakým spôsobom upresniť, ale nerozumiem tam niektorým veciam. Nechcem klásť teraz pánovi ministrovi otázky, ktoré naozaj detailne legislatívne bude vedieť odpovedať, budú vedieť odpovedať viac práve tam konkrétni zamestnanci.
Len kladiem si pri tejto, pri tomto probléme práve tú otázku, že, že čím je vlastne, čím je vlastne ohrozená bezpečnosť v súčasnosti alebo či môžu vzniknúť značné hospodárske škody, ak by sa v súčasnosti pokračovalo v tom tempe toho preskladňovania a zneškodňovania toho odpadu v tých zariadeniach, ktoré to v súčasnosti vykonávajú. Nevidím tam veľmi, veľmi dôvod, prečo by tým bola ohrozená bezpečnosť alebo prečo by bola, prečo by mali vznikať značné hospodárske škody tým, že by sa postupovalo naďalej podľa tohto paragrafu, ktorý, na základe ktorého už to niektoré zariadenia robia.
Taktiež si kladiem otázku, že, že čím vlastne toto, čím toto opatrenie rozširuje zoznam prevádzkovateľov zariadení týchto na zhodnocovanie odpadov. Mne to tam celkom legislatívne nebolo jasné, ale túto otázku nekladiem pánovi ministrovi, lebo, lebo, samozrejme, vieme si ju vykomunikovať aj s ministerstvom, kladiem ju tu len preto, lebo opäť ide o skrátené legislatívne konanie, naraz to prišlo, naozaj nemali sme, nemal som ani ja veľmi veľa času ešte do detailu úplne prejsť to legislatívne opatrenie, prejsť si to s legislatívcami, že či tam nie je nejaká chyba. Iba z laického pohľadu neprávnika sa mi zdá, že ho teda nerozširuje, zoznam týchto prevádzkovateľov zariadení.
A takisto si kladiem teda otázku, že prečo ministerstvo nepristúpilo skôr k tomuto opatreniu, keďže vlastne to testovanie prvé bolo už, ako vieme, začiatkom novembra, ak sa nemýlim, následne prebiehali ďalšie a ďalšie testovania v rôznych okresoch, takže prebiehalo to priebežne, ministerstvo určite bolo informované o tom, v akom stave je naplnenosť povedzme nejakých kapacít na uskladnenie dočasné, aký je stav tých kapacít priebežný, a mohlo teda povedzme túto novelu navrhnúť už, tento novelizačný bod, navrhnúť ho už povedzme v zákone, v tom novelizačnom návrhu, ktorý beží teraz už v druhom čítaní v zákone o poplatkoch za uloženie odpadov a, a Environmentálnom fonde.
Takže to sú také moje tri otázky, ktoré, ktoré mi vytvárajú trochu takú pochybnosť, a naozaj by som na to veľmi chcel opäť apelovať, aby ministerstvo vedelo tak ráznejšie jednak zareagovať na vzniknutý stav, ak sa teda domnieva, že ten stav vznikol, a jednak aby ho teda predkladali, predkladali v tom riadnom konaní.
Chcem na záver povedať, že považujem za dôležité povedať, že komunikáciu s ministerstvom životného prostredia ohľadom odpadovej legislatívy považujem za veľmi dobrú. Jej výsledkom bude aj môj pozmeňovací návrh k už spomínanému, k novele zákona o poplatkoch za uloženie odpadov a k Envirofondu, kde sme našli s ministerstvom naozaj prienik, prienik názorov, a tento návrh bol naozaj, bol predmetom riadneho pripomienkového procesu, bolo naň čas sa pripraviť.
A oceňujem aj to, že hoci trochu som ja zareagoval spolu s pani kolegyňou Zemanovou neskôr, tak vedeli na to, vedeli na to veľmi promptne zareagovať a našli sme prienik názorov v niektorých bodoch.
Taktiež chcem povedať, že, ako som uviedol už na začiatok, že tento návrh podporím, podporím, lebo ho považujem teda za minimálne nejaké precizovanie, detailnejšie, možností pre zhodnocovanie a zneškodňovanie práve takýchto nebezpečných odpadov v súvislosti s ochorením COVID.
Bol by som však rád, keby naozaj ministerstvo nepodávalo toto v skrátenom konaní, v tomto momente som nie na sto percent istý, že boli naplnené dôvody skráteného konania, aj keď rozumiem, že ide o riešenie istej situácie, ktorá vznikla tým náporom, náporom nebezpečného infekčného odpadu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.1.2021 16:49 - 16:51 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Pán poslanec Suja, jako som povedal, ja nesúhlasím s týmto opatrením, ja, resp. dosť ho, dosť ho kritizujem. Ja veľmi pevne dúfam, že nebude dochádzať k týmto sankciám a že tieto sankcie nebudú odradzujúce pre potenciálneho poskytovateľa tohto zdravotného výkonu, aby, aby, aby nevykonával tento výkon.
Pán poslanec Krajčír, no takisto ja som veľmi za to, a preto som aj tam apeloval, ja som za predchádzanie vzniku odpadov, odpadov a toto je veľmi vzácna komodita, z tej, z tej sa zrazu stane veľmi vzácna a žiadaná a z tej sa zrazu stane odpad, a preto aj apelujem na ministerstvo, aby vytvorilo nejaký trhový nástroj, aby ho, aby ho pretláčalo, aby ho podporovalo, tento trhový nástroj, aby nevznikala jedna korupcia a klientelizmus, aby sa efektívne využívali všetky vzorky a aby, aby sme urýchlili očkovanie týmto spôsobom.
Takže, áno, ja podporujem to, aby, aby nedochádzalo k vzniku, k vzniku tohto, aby, aby sa z tohto dôležitého materiálu, ktorým je tá očkovacia látka, nestával odpad.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 14.1.2021 16:39 - 16:47 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda, vážený pán spravodajca a predkladateľ, krátko by som najprv zareagoval, chcel zareagovať na pána Kollára. Bude to súvisieť práve s týmto, pána predsedu Kollára, bude to súvisieť práve s tým a chcem mu, chcem zároveň aj poďakovať mu za jeho príspevok, bude to súvisieť práve, práve s prerokovaným zákonom.
Nedávno na jednej internetovej diskusii na sieti jednej, na sieti jeden novinár položil otázku, že či bude vznikať, že čaká, že kedy vznikne korupcia a klientelizmus pri, pri preferenčnom predbiehaní sa na očkovanie. A položil si takú otázku, že nám je to teda vlastné, nám ľuďom, je vlastné Slovákom, že budeme sa určite predbiehať.
Ja som tam zareagoval týmto spôsobom asi: Samozrejme, že budú sa ľudia predbiehať, samozrejme, že korupcia je zlá, samozrejme, že klientelizmus je zlý, ale nebudú sa predbiehať v takej miere, pokiaľ im vláda umožní podmienky, aby sa nepredbiehali.
Komunizmus bol založený na korupcii a klientelizmu. Každý, kto sa chcel dostať k nejakému nedostatkovému tovaru, ktorý bol v malom množstve, v menšom množstve, než ho chceli získať občania, alebo v nejakej povedzme že lacnejšej cene, nastával proste nedostatok, alebo naopak, keďže služby boli nedostatkové, tak nastával nedostatok a ľudia korumpovali. Snažili sa dostať prednostne ku autu, ku bytu, k ošetreniu u lekára a tak ďalej a tak ďalej, k mandarinkám na Vianoce. Jednoducho, keď sa vytvoril takýto nástroj, ľudia, samozrejme, sa správali klientelisticky. Keby sme ich chceli popoťahovať, tak musíme povedať, že všetci ľudia za komunizmu sa správali zle a trestuhodne. No, nemôžeme to povedať, pretože jednoducho bolo to, bola to prirodzená reakcia na podmienky vytvorené vládou.
V tomto prípade, pokiaľ ostane to len v tom modeli, že budú striktne rozdané, nejaký počet, nejaký počet očkovacích látok, nastane to isté a videli sme, že aj nastáva podobný, podobný trend, že ľudia reagujú spôsobom, že sa snažia dostať nejako lepšie k tej, k tej komodite, ktorú vláda rozdala len v nejakom množstve a zakúpila.
Preto by som chcel aj apelovať aj na ministerstvo a vlastne kladiem aj týmto spôsobom otázku pánovi ministrovi, je to tá istá otázka, ktorú položil aj, veľmi podobná otázka, ktorú položil aj pán predseda Kollár, či vláda umožní, aby si ľudia mohli zakupovať v trhovej cene mimo rozdelených kvót, ktorá dostáva, ktoré zabezpečuje vláda, túto očkovaciu látku.
Bude to mať obrovské výhody. Za prvé, znížime komplet celú korupciu, klientelizmus, takmer ich eliminujeme, pokiaľ tá cena bude tak primeraná, tak je možné dokonca, že si ju zakúpi prednostne, tzv. prednostne, ale mimo tej, nikoho tým, na úkor nikoho, kto je v tej vzorke tých zakúpených, tak si zakúpia a môže to byť radovo desaťtisíce a možno až státisíce ľudí, ktorí sa veľmi rýchlo dostanú k tejto očkovacej látke.
Čiže moja otázka je, že či ministerstvo robí takéto kroky, či také kroky sú možné, či to dnes môžu súkromní, súkromní, súkromné firmy, ktoré sú, samozrejme, certifikované a budú zakupovať certifikovanú látku a budú, budú očkovať opäť certifikovaní pracovníci, či takáto možnosť je, a ak nie je, či ministerstvo uvažuje o tejto možnosti, lebo to je presne ten efektívny nástroj, akým vieme celú korupciu a klientelizmus úplne znížiť, dostaneme sa do normálneho trhového prostredia.
Tiež nie som veľmi nadšený z toho opatrenia, že ideme týmto spôsobom sankcionovať niekoho, kto sa, kto sa, sankcionovať poskytovateľov tejto zdravotnej služby, teda resp. ambulantnej starostlivosti alebo zdravotného výkonu, ktorí nejakým spôsobom, možno aj nešťastným spôsobom zaradia niekoho nad rámec toho. Jednak ide o to, čo povedal aj pán predseda Kollár, že zostáva tu veľmi veľa tých očkovacích látok, ktoré sú, ktoré sa vyhodia, hej, a tam musíme vytvoriť niečo, aby sa neplytvalo zdrojmi. A jednak si myslím, že, že naozaj to proste tento likvidačný moment je, je jednoducho zlý.
Našťastie ja sa, ja sa, z takého nejakého skúsenostného hľadiska očakávam, že to nebude mať takýto nejaký likvidačný efekt. Jednak, jednak sa domnievam, že tie zdravotnícke zariadenia to budú poskytovať, túto službu, lebo je to pre nich platený výkon, a jednak predpokladám, že ak vieme, že vieme, že teda tá vymáhateľnosť takýchto nejakých sankcií a kontrolovateľnosť týchto sankcií je veľmi nízka a v tomto prípade teda aj, aj sa prihováram, resp. dúfam, že nebude, že bude s týmto nástrojom sa narábať veľmi, veľmi citlivo a nebudú sa udeľovať nejaké šialené sankcie, ale bude sa naozaj postihovať len úplne presne konkrétny prípad nejakého úplne evidentného zneužívania tohto mechanizmu. Takže toľko k tej otázke.
Chcel by som ešte predložiť jeden pozmeňovací návrh spolu s kolegami pani poslankyňou Annou Zemanovou, Janou Žitňanskou a Tomášom Lehotským. Týka sa jedného ustanovenia, ktoré v podstate umožňuje, bude umožňovať v inom prostredí ambulantnú starostlivosť v rozsahu zdravotného výkonu na vykonanie testovania a, samozrejme, aj kontroly, teda vyhodnotenia toho testovania a takisto aj očkovania. Takže nebude to iba v tých zariadeniach, ale aj v iných možné uskutočniť, aj v inom, v inom prostredí.
Teraz by som už len prečítal znenie tohto pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu k zákonu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Radovana Kazdu, Anny Zemanovej, Jany Žitňanskej a Tomáša Lehotského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie ochorenia COVID-19, tlač 402.
V čl. III bod 1 znie: V § 8 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety: „Počas výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky (ďalej len „krízová situácia“) sa ambulantná starostlivosť, ktorej predmetom je vykonávanie očkovania proti ochoreniu COVID-19, môže poskytovať aj v inom prostredí. Počas krízovej situácie sa ambulantná starostlivosť v rozsahu zdravotného výkonu odberu biologického materiálu osobe na zistenie respiračného ochorenia a v rozsahu činností súvisiacich s vykonaním diagnostického testu umožňujúceho priamo detekovať antigény vírusového ochorenia COVID-19, môže poskytovať aj v inom prostredí.“
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.1.2021 18:59 - 19:01 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Pán poslanec, neviem, či ste niekedy absolvovali aspoň nejaké tímové riadenie alebo nejakú tímovú poradu, lebo opäť to bolo naprosto, naprosto od veci, bolo to mimo prerokovaný návrh vlády. (Reakcia z pléna.) Podobne tak ako všetci poslanci (zaznenie gongu), s ktorými sa tu teraz musíme zdržiavať nejakých päť hodín, všetci poslanci ĽSNS, ktorí tárajú dve na tri mimo predmetného návrhu vlády. To je jedna vec.
Druhá vec je, ktorá ma veľmi zaujala na vašom vystúpení. Váš predchodca pán poslanec Kotleba povedal, že, že je zlé, keď niečo zakazujeme, je zlé, keď vláda teda niečo zakazuje, že ľudia s tým trpia. Vy, naopak, tvrdíte, že je zlé, keď sa niečo zatvára. Úplne v opačnom, opačnom zmysle, tak ako hovorí váš stranícky šéf, ktorý hovorí naopak, že, že je zlé, keď sa niečo zatvára, teda že ľudia trpia, a vy tvrdíte, že, vyčítate, že, že niečo nezavreli.
Prosím vás, dohodnite sa v rámci svojho klubu, čo je vaše, váš návrh, čo je vaše politické, váš politický program, lebo trávime tu veľmi veľa času táraninami a my tiež by sme veľmi radi pracovali a rokovali k predmetnému návrhu zákona. Tieto táraniny sa naozaj nedajú počúvať.
Skryt prepis