Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni poslanci, som prekvapený tou účasťou v parlamente na prerokovaní, takto by som povedal, že dosť dôležitej témy, veľmi dôležitej témy. Predpokladám, že pravdepodobne poslanci z ĽSNS, z HZDS, pozerám, pardon, zo SMER-u (smiech rečníka), človek zabúda, čiže poslanci z ĽSNS, zo SMER-u aj z HLAS-u a vidím tu veľmi málo aj z poslancov SME RODINA. Žiaľ, je to tak, ale predpokladám, že asi pravdepodobne všetci sú v poslaneckých kanceláriách a neskôr prídu.
Tak ja som si pozorne pozrel tento materiál. Nadviažem ešte na to, čo sme tu, že sme tu hovorili o tej petícii za klímu. Vzhľadom k tomu, že som nevedel teda a dneska nevieme ten stav, kedy, kedy, že či teda vôbec bude prerokovaná v parlamente, takže chcel by som sa vyjadriť hlavne vo svojom príspevku k tejto petícii za klímu a potom následne aj teda k tomu dokumentu, ktorý vlastne je reakciou, tak ako je uvedené aj v predkladacej správe, že materiál je reakciou na petíciu Za klímu, za budúcnosť, ktorou sa obrátili na poslancov členovia petičného výboru a iniciatívy Klíma ťa potrebuje, ako aj ďalší občania Slovenskej republiky. Výbor ju vtedy vzal na svedomie (vedomie, pozn. red.).
Ja som si pozrel, že čo požaduje vlastne táto petícia. Petícia požaduje také dosť pomerne veľké konkrétne ciele.
Požaduje vyhlásiť stav klimatickej núdze a zaviazať vládu, aby v rámci neho podriadila prípravu a schvaľovanie legislatívy, štátnych politík a štátnych projektov k tomu cieľu, aby sme dosiahli tzv. uhlíkovú neutralitu v roku 2040.
Taktiež požaduje od poslancov, aby sme zaviazali vládu, aby do konca roku 2021 schválila štátnu stratégiu uhlíkovej neutrality do roku 2040 a plán krokov.
Takisto požaduje petícia, aby sme zaviazli vládu Slovenskej republiky, aby podporila sprísnenie klimatických cieľov, ktoré navrhuje Európska únia. Jedným z tých cieľov je, aj ktorý požadujú aj teda autori petície, a teda podpísaní ľudia v petícii, prijať ambicióznejší cieľ, ešte ambicióznejší cieľ redukcie emisií do roku 2030 až na úrovni 65 %.
Ja som si včera pozrel zhodou okolností večer nový film o, dokumentárny film o Grete Thunberg, ktorá je asi taká nosná osobnosť celého hnutia Fridays for Future, teda hnutia mladých ľudí za klímu, za boj proti klimatickej zmene až tam v tom filme takisto boli reportované rôzne, rôzne demonštrácie mladých ľudí a ktorí požadovali veľmi podobné, veľmi podobné opatrenia. Také veľmi podobné opatrenia tým, ktoré vlastne predkladajú aj títo autori petície.
Ja vždy, keď vidím takúto petíciu, mám dosť veľkú obavu, pretože treba rozlišovať, že či petícia požaduje nejaké, nejaký politický, nejaké politické opatrenia alebo nejaké politické rozhodnutie v nejakej spoločenskej téme alebo v prípade napríklad, ako nedávno bola petícia, teda už dávnejšie, že aby nebol jeden volebný obvod, ale aby bolo viacej. Takýchto petícií je veľmi veľa a veľmi dobre sa na ne dá reagovať, pokiaľ nepožadujú nejaké zásadné až drastické opatrenia do ekonomiky.
Táto petícia má, samozrejme, jasné ciele, jasné ciele, ale má naozaj veľmi drastické, keby sa tieto opatrenia v tejto petícii presadili, tak budú mať veľmi drastické dopady na ekonomiku Slovenska. A toto, žiaľ, sa do tej petície nedá dať. Jasné, že do petície nemôžete napísať dôvodovú správu, kde napíšete analýzu výdavkov z toho a toho sektora a odkiaľ zobereme peniaze, komu zobereme peniaze a komu pridelíme peniaze. Takže toto, žiaľ, sa nedá to takejto petície preniesť.
Toto je jedna taká dosť moja výhrada veľká voči, voči autorom petície, že považujem to trošku za populistický krok, taký nezodpovedný, že niečo požadujeme, ale zároveň nevieme tam dať, nevieme tam dať tie výdav..., vlastne nejakú analýzu tých výdavkov a tých, tých povinností, ktoré to všetko bude niesť. Takže sú tam, je tam síce vzletný cieľ, ale v prípade tejto petície je to naozaj veľmi, veľmi nešťastné, že k tomuto sa autori petície odhodlali.
Samozrejme, veľmi vnímam, veľmi vnímam ten základný cieľ tej petície, a to je, že poukázať na to, že treba robiť konkrétne opatrenia v prospech, teda v boji proti zmene klímy. Veľmi podobné, také, ako to zaznelo napríklad aj teda v tom dokumente už spomínanom o Grete.
Tento dokument hovorí však veľmi jasne, veľmi jasne, čo všetko sa už robí. To všetko, čo už sa v súčasnosti robí, čo sa robilo. Dokument, táto správa, ktorú, ktorú dnes teda rozpravujeme, hovorí napríklad o tom, že európska, teda že do roku 2018 sa emisie skleníkových plynov v EÚ znížili o 23 %, čo je o 3 % viac než pôvodný cieľ 20 %. Európska únia sa zaviazala, že do roku 2030 zníži emisie skleníkových plynov v porovnaní s úrovňami z roku 1990 aspoň o 40 %. Takisto bol schválený cieľ, ktorým je dosiahnuť, aby bola Európska únia do roku 2050 klimaticky neutrálna. O tomto sa teda ešte rokuje, ale tento návrh tu už je. Došlo k navýšeniu klimatického cieľa EÚ do roku 2030 na úroveň 55-percentného domáceho zníženia čistých emisií proti roku, v roku 1990.
Podobne aj rozpočet Európskej únie na roky 2021 až 2027 hovorí o veľmi významnom, významných výdavkoch na boj proti zmene klímy. Komisia navrhla, aby sa 25 % celkového rozpočtu prispelo na opatrenia v oblasti zmeny klímy, teda v oblasti klímy a životného prostredia.
Rada, Európska rada 17. decembra prijala nariadenie, ktorým stanovuje viacročný rámec EÚ na roky 2021 – 2027. Opäť je tam veľmi významná položka z 1,8 bilióna eur na riešenie problémov klimatickej zmeny.
Keď sa pozrieme na to, koľko stojí klíma na Slovensku, resp. koľko stojí boj proti klimatickej zmene na Slovensku, tak zistíme, že naozaj to nie je tak, že by vláda nič nerobila, ale naopak, že už veľa rokov, môžme povedať, že už až desiatky rokov preinvestováva verejné zdroje na boj proti zmene klímy.
Môžme spomenúť niekoľko sektorov. Ja som si robil taký, sám taký odhad, na čo všetko vlastne idú výdavky a kde všade získavame zdroje na boj proti zmene klímy.
Podporuje sa napríklad elektromobilita. V roku 2016 išiel, išla, išiel jeden dotačný projekt na elektromobilitu. Potom pokračoval v ďalších rokoch. Tam išlo niekoľko miliónov eur. V súčasnosti prejednávame predpis, ktorý, podľa ktorého budú úrady musieť povinne nakupovať elektromobily a nízkoemisné autá v nejakom podieli teda tých nákupov. Takže investuje sa veľmi do elektromobility. Ale to stále tvorí len takú akože, by som povedal, okrajovú, je to taký skôr menší balík peňazí.
Čo je však veľmi významný a v čom je Európska únia absolútne akože, dá sa povedať, že takmer jediným, jediným priekopníkom, keď to tak nazveme, ja by som to skôr nazval možno až negatívnym priekopníkom, lebo to stojí veľmi veľa peňazí, to je systém obchodovania s kvótami skleníkových plynov. Od roku 2013 musia výrobcovia elektrickej energie všetky emisné kvóty nakupovať. Sektory ohrozené únikom uhlíka dostávajú bezodplatnú alokáciu na úrovni 100-percentnej referenčnej hodnoty. Cieľom EÚ je dosiahnuť, samozrejme, zníženie emisií skleníkových plynov. Tento nástroj sa používa na to, aby, najmä aby motivoval veľké firmy, veľkých producentov emisií, aby investovali do nejakých technológií na zníženie produkcie CO2.
Napríklad poviem jedno číslo, príjem z predaja kapitálových aktív emisných kvót bol podľa výročného, výročnej správy Environmentálneho fondu v roku 2018 v celkovej výške 229 mil. eur, v roku 2019 už 244 mil. eur. Toto ide o výrobcov, od priemyslu, najmä teda od priemyslu, sú to platby, ktoré idú do Environmentálneho fondu na riešenie boja proti zmene klímy. V Environmentálnom fonde sa podľa výročnej správy za rok 2019 už naakumulovalo 640 mil. eur vybratých za cieľom vlastne motivácie k znižovaniu produkcie skleníkových plynov. A týchto 640 mil. bude opäť použitých opäť na boj proti, z veľkej časti teda na boj proti zmene klímy.
Čiže ak urobíme nejaký konzervatívny odhad, tak priemerný výnos obchodovania s kvótami je už v súčasnosti v týchto rokoch najmenej 100 mil. eur. Je to už aj oveľa vyššia suma, ktorú musia platiť, platiť priemysel. Žiaľ, je to, je to skôr ojedinelý nástroj, to je to obchodovanie s emisnými kvótami a Európska únia sa vďaka tomu dostáva do veľmi zložitej pozície, teda priemysel v Európskej únii do veľmi zložitej pozície konkurenčnej nevýhodnosti voči priemyslu ázijskému, voči priemyslu americkému. Tým pádom sa, žiaľ, kvôli tomuto nástroju stávame takým istým, takým nejakým skanzenom, skanzenom bývalého kapitalizmu. Ak by som chcel použiť nejaký príklad, tak použijem práve tento, ktorý, ktorý je vlastne tou, tou, tou obrátenou stranou mince dobrého cieľa motivovať priemysel na to, aby znižovali emisie.
Ďalšie obrovské prostriedky chodia zo štrukturálnych fondov. Toto možno tiež autori petície nie veľmi vedia. Ja to skúsim tak aspoň zhruba, zhruba nejako načrtnúť. Pravidelne sú tam, je tam alokovaných veľmi veľa peňazí. Na operačný program z 2014 až 2020 bolo alokovaných 3,9 mld. eur v Operačnom programe Kvalita životného prostredia. Opäť veľmi významná až väčšinová časť išla na boj proti zmene klímy. Na tie adaptačné opatrenia, hlavne na adaptačné opatrenia na zmenu klímy. Išli napríklad výzvy na zníženie energetickej náročnosti verejných budov. Toto je obrovská, veľmi, veľmi významná dotačná položka. Viem, že sa o nej uvažuje, myslím, že aj v pláne obnovy, teraz, že sa bude využívať nejaká časť z tých prostriedkov na, na, práve na verejné budovy. Robili sa výstavby, rekonštrukcie, modernizácie rozvodov tepla, podporovala sa, podporovali sa, samozrejme, obnoviteľné zdroje energie a tak ďalej a tak ďalej. Opäť išlo v podstate o radovo o desiatky miliónov eur ročne, ktoré sú alokované na účel boja proti zmene klímy.
Ďalším jedným, z jedných, jedným z ďalších projektov bol Zelená domácnostiam. To bol zase projekt na zakupovanie, na dotovanie domácností, aby si zakupovali energetickejšie spotrebiče typu napríklad kotle. No a osobitná položka je tá nešťastná, neviem, ktorí poslanci sú trošku v energetike zorientovaní, nešťastná položka tarify za prevádzkovanie systému, ktorá vlastne, ktorá je vlastne takým dotačným nástrojom, v ktorom, v ktorom v momente, kedy zapneme nejaký elektrospotrebič, tak vlastne platíme túto tarifu, ktorá sa používa na vlastne vykrývanie cenovej dotácie, nazvime to, pre producentov elektriny z obnoviteľných zdrojov. Opäť je to veľmi významný nástroj. Rámcovo to tvorí stovky miliónov eur ročne. V roku 2018 tá TPS-ka tvorila 376 mil. eur ročne investovaných priamo na podporu boja proti zmene klímy. V roku 2020 tie výdavky boli 519 mil. eur. Takže v hrubom odhade, keď, keď urobím taký veľmi hrubý odhad, tak tieto výdavky tvoria najmenej ročne, najmenej 600 mil. eur ročne, ktoré sú alokované a následne plánované a prerozdeľované alebo aj zároveň prerozdeľované na boj proti zmene klímy.
Toto som považoval za veľmi dôležité povedať, lebo, lebo rozumiem, rozumiem motivácii mladých ľudí bojovať proti zmene klímy, ale naozaj nerozumiem, nerozumiem ich výhradám, že vlády nič nerobia.
Ak si dobre pamätáte na prejav Grety Thunberg v New Yorku, ona práve tam veľmi významne napadla dejateľov, ktorí boli, ktorí boli práve tam na konferencii OSN v New Yorku a povedala im, že, že ľudia trpia, ľudia umierajú, rúcajú sa ekosystémy, nachádzame sa na začiatku masového vymierania, no jediné, o čom vy dokážete hovoriť, sú peniaze a rozprávky o nekonečnom ekonomickom raste. Ak sú peniaze rozprávky, tak si myslím, že tým mladým ľuďom tiež treba vysvetliť, že práve tie peniaze sú tým nástrojom, akým vieme následne alokovať tie prostriedky na to, aby sme bojovali proti zmene klímy.
Minulý rok, keď, keď hovoríme o tom, že teda kde zobrať prostriedky, aj na toto si treba potom položiť túto otázku, celkové daňové bremeno na Slovensku narástlo minulý rok až na 64 % k priemerným mzdovým nákladom. Opäť si treba položiť otázku, odkiaľ budeme brať ďalšie peniaze, keď až 64 % máme celkové daňové bremeno na Slovensku, to znamená, že ľuďom zostáva čoraz menej peňazí na svoje vlastné potreby. Týchto prostriedky, tieto prostriedky sú tam naozaj alokované.
Samotný dokument, teda samotná správa je veľmi, veľmi obsiahla. Viac-menej dokumentuje to práve z hľadiska krokov, ktoré, ktoré sú uskutočňované v legislatíve a ktoré sa pripravujú. Viem, že aj včera na výbore pre životné prostredie spomínal pán štátny tajomník, že sa pripravuje zákon o klíme. Vnímam trošku kontroverziu tohto zákona, ktorý už v samotnom názve, ale mal byť predstavovať nejaký rámec pre, pre, ktorý by mal udeľovať verejnej a štátnej správe niektoré povinnosti, čiže nemal by sa dotýkať priamo nejakých výdavkov podnikateľského sektora. (Ruch v sále.)
Takže ja som rád, že ministerstvo reagovalo na toto, resp. že aj výbor reagoval a že vznikla táto správa. Sám budem očakávať teda, že aký, ako dopadne situácia s petíciou na zmenu klímy, a budem veľmi rád, keď budeme otvárať tieto otázky čoraz častejšie a čoraz intenzívnejšie, aby to nevyzeralo tak, že sa nemáme záujem zaoberať týmito otázkami, ale naopak, že sa nimi zaoberáme veľmi intenzívne (zaznievanie gongu) a že prakticky na každom rokovaní parlamentu uskutočňujeme konkrétne kroky v boji proti, proti zmene klímy.
Ďakujem.
