Dobre, ideme, áno. (Reakcia z pléna.) Dobrý deň. Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vypočul som si pozorne príspevky pána ministra ešte minulý týždeň, ktorý tú teraz dnes nie je, ale bol tu ešte dopoludnia, takisto pána spravodajcu, teda pani spravodajkyne, pána predkladateľa, pani poslankyne Marcinkovej, tiež som čítal aj status pána podpredsedu Šeligu, a tak, jak som to postupne čítal, tak som si tak začal klásť...
Dobre, ideme, áno. (Reakcia z pléna.) Dobrý deň. Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vypočul som si pozorne príspevky pána ministra ešte minulý týždeň, ktorý tú teraz dnes nie je, ale bol tu ešte dopoludnia, takisto pána spravodajcu, teda pani spravodajkyne, pána predkladateľa, pani poslankyne Marcinkovej, tiež som čítal aj status pána podpredsedu Šeligu, a tak, jak som to postupne čítal, tak som si tak začal klásť takú otázku, že sú tu v tomto parlamente nejakí pravičiari, sú tu nejakí konzervatívci. Myslel som hlavne na to, že pravičiari, samozrejme, pravičiarov vidím. Pravičiari sú v našom klube SaS. Klasický ekonomický pravičiar vníma náklady, výnosy, neschvaľuje vopred nejaké uznesenie, ktoré za prvé nemá nejaký obsahový význam a za druhé nevieme, že či vôbec, ak by sme začali uplatňovať a predstavovať si niečo pod tým významom, tak či by sme vôbec na to mali. Čiže klasický ekonomický pravičiar, samozrejme, najprv ráta peniaze, zisťuje, do akej miery vieme tie-ktoré opatrenia uplatniť.
Takisto som si kládol otázku, že či sú tu konzervatívci. Klasický konzervatívec, predpokladám, vychádza z takého antropocentrického prístupu. To znamená, že je, je výsledkom prírody, resp. príroda bola, príroda vznikla na to, aby jeho výsledkom bol človek, ktorý sa má o tú prírodu starať, má ju využívať a má s ňou rozumne a eticky nakladať. Nie klima..., nie klíma je naším pánom, ale... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) Nie klíma je naším pánom, ale my sme výsledkom istého evolučného vývoja a my máme sa o túto prírodu starať. A teda obávam sa, zatiaľ z týchto prvých príspevkov, že som tu nevidel konzervatívcov. Očakával som, že v klube OĽANO budú, že budú v klube možno SME RODINA, ale zatiaľ z tých príspevkov som to nejak, nejak zásadne nevybadal. Tak ale možno že sa ešte dočkáme.
Skúsim teda krátko, ale teda teraz aj vysvetliť nejako podrobnejšie. Ja si veľmi vážim angažovanosť mladých ľudí, ktorí sa starajú o globálne témy, ktorých zaujímajú globálne témy a chcú naozaj riešiť aj problém zmeny klímy. Chcel by som však zareagovať na niekoľko požiadaviek signatárov tejto petície za zmenu klímy. Tých požiadaviek, ktoré teda zazneli v tejto, v tejto výzve, v tejto petícii.
Za prvé signatári žiadajú Národnú radu Slovenskej republiky, aby vyhlásila stav klimatickej núdze. Ja som si kládol otázku, že čo to vlastne tá klimatická núdza je. No je to taký veľmi nejasný pojem, je to v podstate nedostatok čohosi, nedostatok klímy, neviem. Tento pojem sa do tzv. eurospeaku, resp. do slovníka v Európskom parlamente dostal v novembri 2019, kedy Európsky parlament schválil uznesenie o núdzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia. Tento dokument sa volal Klimatická a environmentálna núdza. Vtedy ho podporilo 429 poslancov, 225 bolo proti, resp. 225 nepodporilo, tak. V schválenom texte Európsky parlament tvrdí, že vyhlasuje stav klimatickej a environmentálnej núdze. Ani tento dokument však nedefinoval, že čo je klimatická núdza. Nijakým spôsobom to tam neodôvodňuje.
Pozrel som si jeden z najznámejších cambridgských slovníkov, ktorý tam poskytuje nejaký výklad definície, čo je klimatická núdza, climate emergency, a rozumie pod tým vážne a naliehavé problémy, ktoré sú spôsobené alebo pravdepodobne budú spôsobené zmenami svetového počasia, najmä tým, že sa svet otepľuje v dôsledku ľudskej činnosti zvyšujúcej hladinu oxidu uhličitého v atmosfére. Takisto aj slovenský oficiálny preklad spojenia climate emergency znel v doterajších dokumentoch ako riešenie naliehavých problémov v oblasti klímy. Až v tejto najnovšej deklarácii Európskeho parlamentu zaviedli nový pojem núdzový stav v oblasti klímy. Takže riadiac sa teda týmto slovníkom, ktorý považujem za veľmi prestížny, poslanci europarlamentu odhlasovali, že deklarujú vážne a naliehavé problémy spôsobené zvyšovaním CO2, teda oxidu uhličitého.
Tak som si tak položil otázku, že či my, alebo vy, my všetci či považujeme za zmysluplné deklarovať, že nám spôsobuje problémy niečo, proti čomu bojujeme už 30 rokov, už od Kjótskeho protokolu v ’92., už takmer 30 rokov o niečom, o čom má vedomie bezmála každý občan Slovenska, pretože naozaj to environmentálne vzdelávanie a to povedomie je tu naozaj veľmi vysoké, a o niečom, na čom už teraz míňame stovky mil. eur ročne, na tejto boj proti zmene klímy, takže naozaj nenašiel som odpoveď.
Vyšiel som aj von, spýtal som klímy, že čo, čo si predstavuje, že aké má potreby, nedostal som žiadnu odpoveď. Vyšiel som tam pod ten transparent, ktorý tam ešte bol minulý týždeň, kde znelo, že Klíma ťa potrebuje. Tak som sa spýtal klímy, že čo potrebuje, a klíma mi zase neodpovedala. Chcel som tým naznačiť, že naozaj tento pojem je veľmi, veľmi nejasný. Mali by sme si dávať konkrétne opatrenia, konkrétne ciele a nevymýšľať si nejaké veľmi divné, divné nové slovníky, pod ktoré vlastne ani nevieme, že čo máme pod ne, pod ne vopchať.
Naozaj by som odporúčal, aby sme, aby sme vyhlasovali núdzový stav pre merateľné ná... pre merateľné veličiny. Vieme si predstaviť, čo je napríklad núdza rozumu. Veľmi, veľmi často sa s tým, alebo aspoň občas, stretávam tu v parlamente v niektorých rozpravových príspevkoch. Viem si predstaviť núdzu, núdzu vyrovnaného rozpočtu. S tým budeme teraz po tom veľkom zadlžení spôsobenom aj - a nielen - pandémiou naozaj veľmi čeliť. Toto sú reálne merateľné veličiny.
Ďalej, ďalšou tou požiadavkou, ktorú, ktorú mali títo signatári petície, požadujú zaviazať vládu, aby podriadila prípravu a schvaľovanie legislatívy štátnych politík a štátnych projektov k cieľu dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku dvetisíc... v roku 2040. Súčasný stav je asi taký, že v podstate všetky členské krajiny Európskej únie sa prihlásili k uhlíkovej neutralite, ale do roku 2050. Posledné bolo, myslím, že najviac vzdorovalo, myslím, že uhoľné Poľsko najmä kvôli tomu, že teda majú naozaj takú štruktúru palivovú, energetickú.
Mám tu niekoľko bodov k tomu, prečo by sme nemali pristupovať. Ten prvý, hlavný bod je, že, opäť, nemáme to ničím podložené, nemáme žiadne, žiadne výpočty, nemáme žiadne analýzy, koľko by sme potrebovali opäť a čím zaťažiť nielen rozpočet verejných financií, ale aj, samozrejme, aj podnikateľský sektor. Pri stanovovaní takýchto ambicióznych cieľov by sme nemali zabúdať na to, že, že zavádzanie opatrení pre uhlíkovú neutralitu výrazne poškodzuje našu ekonomiku na úkor konkurencie. Spomaľuje cieľ vlád vymaniť sa ľudí, vymaniť sa z chudoby, vymaniť ľudí z chudoby. Ak to poviem na príklade, tak čím viac zvyšujeme verejné výdavky a vnucujeme súkromné výdavky na boj proti klíme, tým viac smerujeme k tomu, že všetkým ľuďom vnútime, že sa síce budú voziť v luxusnom vozidle, ale nebudú si môcť kúpiť chlieb, lebo všetko minieme na prioritu toho jedného obrovského cieľa, ktorý je síce vážny a ktorý potrebujeme riešiť, ale musíme vidieť aj to, že priorít je veľmi veľa.
Za druhé európska je... Európa je svetovým lídrom, na to nezabúdajme. Európa je svetovým lídrom boja proti emisiám skleníkových plynov. Zaťažuje priemysel obrovskými výdavkami na zakupovanie emisných kvót. Európa si už dlhodobo týmto, týmito opatreniami podkopáva svoju konkurencieschopnosť vo svete, ak sa k tejto snahe nepripoja ostatné veľké ekonomiky. V prípade napríklad obchodovania s kvótami, emisnými kvótami vieme, že naozaj v tomto je líder, takmer ojedinelý líder, aj keď niektoré krajiny už teda zvažujú tiež podobný systém. Cena emisných povoleniek už atakuje v súčasnosti nové rekordy a idú tam naozaj stámilióny až stámiliardy eur ročne práve na boj proti zmene klímy.
Takisto nezabúdajme na to, že podiel Európy na celkovom objeme skleníkových plynov vo svete je iba 9 %. Najväčšími znečisťovateľmi sú Čína, USA, Brazília, Rusko, India. Európa produkuje minimum emisií, no zároveň si kladie veľmi ambiciózne ciele. Nazdávam sa, že by sme mali v tom pokračovať, ale v tempe, ktoré bude reflektovať na to, že Čína, napr. Čína plánuje v najbližších piatich rokoch otvoriť toľko nových uhoľných elektrární, ako je v súčasnosti v prevádzke v Európe.
Tento náš príliš ambiciózny cieľ v podstate bude mať práve ten cieľ, že dosiahne práve aj to, že vyženie fabriky do týchto krajín, vzhľadom k tomu, že sa staneme naozaj nekonkurencieschopní a nedosiahne sa primárny cieľ znižovania produkcie skleníkových plynov. Dosiahne sa to, že tie fabriky sa presunú do iných krajín.
Nezabúdajme tiež na to, že Európa znižuje emisie skleníkových plynov. Robí to prakticky už posledných 30 rokov, robí to aj, takisto aj Slovensko. Znižuje od roku 1990 produkciu skleníkových plynov, čiže tieto ciele naozaj veľmi intenzívne, veľmi intenzívne pracuje na splnení, na splnení týchto cieľov v znižovaní produkcie skleníkových plynov.
Samotné Slovensko investuje stovky mil. eur ročne na boj proti zmene klímy, či už ide o výdavky na už zmieňované emisné kvóty skleníkových plynov, taktiež dotácie prostredníctvom štrukturálnych fondov, to sú desiatky mil. eur ročne, tarifa cez prevádzkovanie systému. Keď si zapnete svetlo, už platíte poplatok, ktorý ide na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, až po napríklad kvóty na podiel biopalív v pohonných hmotách. Toto sú už zavedené politiky. Tieto tu naozaj fungujú už veľa rokov, naozaj intenzívne, systematicky bojujeme proti, proti zvyšovaniu produkcie skleníkových plynov a bojujeme za to, aby sa znižovala produkcia skleníkových plynov.
No, chcem upozorniť na to, dámy a páni, že ak podľahneme tomuto vábeniu imaginárnym heslám, ak podľahneme vábeniu socialistov, prípadne nejakých populistov a schválime uhlíkovú neutralitu už v roku 2040, môže sa nám stať, že za rok príde požiadavka na rok 2038, potom na rok 2035, opäť bez žiadnej ekonomickej analýzy dopadov vplyvov.
Je tam ešte jeden, tretí cieľ, pokiaľ to stihnem. Chcel by som sa ešte dotknúť tretieho, tretieho záujmu signatárov. Požadujú, aby sme prijali ambicióznejší cieľ redukcie emisií do roku 2030 až na úrovni 65 %. Nepovažujem to za správne rozhodnutie. V strane Sloboda a Solidarita tvrdíme, že každému záväzku EÚ na zníženie emisie skleníkových plynov musí predchádzať dôkladná analýza všetkých dôsledkov tohto opatrenia, jeho dosah na národné hospodárstvo a tvorbu HDP.
Asi poznáte všetci Gretu Thunberg, známu svetovú ekologickú aktivistku práve v oblasti boja proti zmene klímy. Ona veľmi často vyčíta politikom, že namiesto toho, aby sme riešili zmenu klímy, tak jediné, o čom dokážeme hovoriť, sú peniaze a rozprávky o nekonečnom ekonomickom raste. Som presne teraz citoval. No, ja sa domnievam, že Greta Thunberg sa mýli, pretože je to spojitá nádoba. My potrebujeme rozprávať o peniazoch a hospodárskom raste, ak chceme dosiahnuť ciele v oblasti znižovania produkcie skleníkových plynov. Je to jednoducho jedna spojitá nádoba.
Dovoľte mi ešte vrátiť sa k hlasovaniu Európskeho parlamentu o klimatickej núdzi. Ako som už spomínal, vtedy ho podporilo 429 poslancov, 225 bolo proti. A vrátim sa aj teda k mojej otázke o konzervatívcoch, o pravičiaroch v poslaneckom zbore Národnej rady. Kto hlasoval za túto deklaráciu v Európskom parlamente? Hlasovalo za ni... hlasovalo za túto deklaráciu zoskupenie, to boli Zelení/EFA, to je v podstate ľavicové socialistické zoskupenie, tam všetci hlasovali za. Hlasovali za: Európska zjednotená ľavica, Severská zelená ľavica, to sú prakticky čistí viac-menej socialisti, takmer by som to mohol nazvať asi až niektorí komunisti, takisto hlasovali za, Progresívna aliancia socialistov a demokratov, ide o taký ten sociálnodemokratický prúd v Európskom parlamente, drvivá väčšina hlasovala za, iba dvaja boli proti, myslím, že 147 bolo za, zoskupenie Renew, to sú progresívci, možno by som to, nie som až tak politologicky úplne presne zdatný, ale možno že by som to niekde prirovnal k Progresívnemu Slovensku na Slov.. v slovenských pomeroch, tam bolo za 82 z 98 poslancov, europoslancov.
Kto hlasoval proti alebo nebol za túto deklaráciu, tak, samozrejme, neboli tam za populisti a nacionalisti. Tí sú vždy proti čomukoľvek, čo je v Európskej únii, takže tam nebudeme očakávať, kedy zahlasujú za čo, tak tí boli teraz proti. Ďalšia skupina, ktorá bola proti, bola skupina Európskej ľudovej strany. To sú viac-menej konzervatívci, niektorí trošku viacej ekonomicky doľava, niektorí doprava, ale myslím, že by sme mohli tak súhrnne povedať, že to sú konzervatívci, ktorí ho práve nepodporili, túto deklaráciu, tú deklaráciu, o ktorú sa opiera práve aj táto, táto petícia. A taktiež ju nepodporili európski konzervatívci a reformisti, to sú zjednodušene pravicoví konzervatívci a liberáli, členmi tohto zoskupenia je aj europoslanci za SaS.
Vážené dámy, vážení páni, zmena klímy je veľmi vážny a globálny problém, ktorému musíme čeliť. Mňa však dosť na tejto rozprave desí to, že to presvedčenie ľudí, že vláda dokáže vyriešiť každý problém, že vláda jednoducho je tu tá, ktorá ako keby spôsobila zmenu klímy, ako keby ju dokázala vyriešiť okamžite nejakými opatreniami. Trošku mi to pripomína aj vlastne celé toto obdobie posledného roka, kedy vládne nejaké presvedčenie u ľudí, že vláda dokáže zastaviť komplet celú pandémiu, čo, samozrejme, nie je pravda, lebo pandémiu jednak nespôsobila a pandémia jednoducho sa nedá úplne zastaviť. A ak sa dá zastaviť, tak len úplne hroznými, ťažkými ekonomickými opatreniami, ktoré zlikvidujú ekonomiku.
Snahu dosiahnuť extrémne prísne a ambiciózne ciele v znižovaní emisií skleníkových plynov vnímam v horizonte najbližších 20 rokov takmer ako nezrealizovateľnú. Samozrejme, pokračujeme v tých opatreniach, ktoré sú. Zvyšujeme ešte výdavky, ale nevnímame ju, že tento boj bude nejak veľmi významne úspešný. Naozaj toto nie je v moci vlády a vlád, aby dokázali zvrátiť takýto obrovský globálny problém. Vieme sa však na zmenu klímy adaptovať, urobiť účinné adaptačné opatrenia. Keď na to príde, tak robme aj opatrenia typu zvyšovanie hrádzí a ďalšie a ďalšie, zelené strechy, vieme urobiť zvyšovanie zádržnosti vody v krajine.
V strednodobom opat... v strednodobom horizonte vidím tiež veľmi malé šance, ale v takom tom dlhodobom horizonte, keď hovoríme rádovo o desiatkach rokov, tak to, čo by nám najviac pomohlo a čím by sme naozaj urýchlili, urýchlili boj proti zmene klímy, tak to je uvoľniť ekonomiku, umožniť naozaj tomu pravému poctivému globálnemu kapitalizmu, aby sa uplatnil, aby sa, aby podnikatelia mohli vyvíjať nové technológie, aby si mohli vymieňať tieto technológie, aby existovali voľná výmena nielen technológií, ale aj mozgov, práce a aby naozaj slobodná výmena trhu bola tým hybným impulzom, ktorý čo najskôr vytvorí podmienky na to, aby vznikli, vznikli predpoklady, že sa budeme vedieť technologicky popasovať s bojom proti zmene klímy.
Ďakujem.
Skryt prepis
