Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

17.9.2021 o 10:46 hod.

Ing.

Radovan Kazda

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 30.9.2021 9:30 - 9:55 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem.
Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, schvaľujeme v druhom čítaní návrh novely zákona o odpadoch, teraz máme takú, taký balíček troch až odpadových zákonov. Chcel by som, než sa dostanem priamo aj teraz k tomuto zneniu zákona, ešte by som najprv sa chcel vyjadriť trochu tak možno obšírnejšie, a to bude také o, možno o nastavení environmentálnej politiky, jeho nastavenie o odpadovej politike, o nastavení, aké si myslím, že by malo byť.
Viete dobre, že v klube SaS sme, sme strana ekonomicky najpravicovejšia, sme strana nepopulisticky zelená, sme zelená, ale nie populisticky zelená. To pravicové je, že striktne dbáme na to, aby spoločnosť a podnikatelia plnili environmentálne ciele tak, aby neboli predražené, lebo to, čo je predražené, spôsobuje chudobu. Spôsobuje chudobu, pretože sa premieta priamo na spotrebiteľov. To nepopulistické je, že sa snažíme sústreďovať na skutočné, reálne problémy životného prostredia, resp. na tie najvážnejšie problémy životného prostredia, ale tie niekedy nie sú vidno. Tie sú niekedy také, ktoré si občania nejako veľmi ani neuvedomujú. Sú to napríklad nebezpečné odpady, lebo tie až tak často nevidia.
Naopak tie, ktoré vidia, sú plasty. Tie považujú za veľmi významný problém a ja sa pokúsim neskôr vysvetliť, prečo plasty vnímam za veľký problém, vnímame za veľký problém, ale nie za naozaj že top prioritu, ktorou by sme sa mali uberať a bojovať proti, proti plastom spôsobmi, ktoré sú až nejaké veľmi agresívne, pretože Slovensko plní ciele v plastoch, dokonca sme nadpriemerne dobrí v recyklácii plastov a v recyklácii obalov.
Keď hovorím o tom nepopulizme a hovorím o tom, o tom pravicovom prístupe, ja som člen hospodárskeho výboru, tak mi to snáď odpustíte, že budem predsa len trochu sa obhajovať, obhajovať podnikateľov, je to moja úloha a je to aj moje hodnotové vyznanie. V novele tohto zákona sme pristúpili aj k rôznym, k veľa rokovaniam a viedli aj k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý tu dneska zaznie. Vyjadrím sa k dvom bodom, s ktorými sme my súhlasili, musím povedať, že sme ich akceptovali, ale chcem iba také, aby sme videli na nejakých ukážkach toho, čo vnímame, kde už tá hranica medzi tým, tým pravicovým-nepravicovým a populistickým-nepopulistickým, kde už sa to tak blíži, že už sa to preklápa práve na, na tú si myslím, že hranu, že už je to na hrane a možno sa to bude preklápať.
My sme súhlasili, opakujem, podporíme návrh, ktorý vzišiel z ministerstva životného prostredia a ktorý je, ktorý v § 16 sa dopĺňa odsekom 12 a hovorí o tom, že ten, kto vyzbiera, kto vykonáva triedený zber komunálnych odpadov z obalov, z komunálnych odpadov a nie obalových výrobkov, je povinný zasielať ministerstvo a príslušnej organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly údaje. Za kalendárny štvrťrok, za kalendárny rok v súlade s vykonávacím predpisom. Ten vykonávací predpis ešte nepoznáme. My sme sa dohodli aj s ministerstvom životného prostredia, že budeme na ňom pracovať spoločne na vykonávacích predpisoch, že ich uvidíme.
Keď zhutním tento návrh, tak hovorí o tom, že vlastne zberové spoločnosti musia zasielať ten istý, ten istý v podstate výkaz na dve miesta a kalendárny štvrťrok, kalendárny rok, toto považujem presne za tú hranicu, kde už, kde už nie sme celkom efektívni a kde by sme si mali veľmi ustrážiť ten primárny cieľ, ktorý je zrozumiteľný. To je jasné. Ministerstvo životného prostredia potrebuje mať nejaké, nejaké vykazovanie, nejaké údaje, niektoré údaje potrebujú mať aj organizácie zodpovednosti výrobcov, ale už sa dostávame do bodu, že na dve miesta ten istý výkaz, štvrťročne, a dostávame sa aj do rizika, že ak by sa v tom výkaze, resp. v tých údajoch malo vyskytovať niečo, čo by bolo, čo by boli citlivé obchodné údaje, tak to už by bolo veľmi nebezpečné. Ale to, pevne verím, že s ministerstvom ako veľmi dobre upravíme potom v tej vykonávacej vyhláške.
Vyjadrím sa ešte k jednému bodu, a to je bod, tá novela je rozsiahla a my teda súhlasíme s naozaj že, s veľkou časťou veľmi, veľmi súhlasíme, ale vyjadrím sa ešte k jednému bodu, a to v § 6 sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie: "Zakazuje sa energetické zhodnocovanie odpadu po dotriedení, ktorý je možné materiálovo zhodnotiť." Takto. "Ten, kto vykonáva triedený zber odpadov z obalov a neobalových výrobkov v obci, je povinný tento odpad dotriedený na úroveň ustanovenú vo vykonávacom predpise poskytnúť na materiálové zhodnotenie najmenej dvom zariadeniam oprávneným na recykláciu daného druhu dotriedeného odpadu. Ak tieto zariadenia odmietnu prijať takto dotriedený odpad, vydajú o tom písomné potvrdenie, na základe ktorého môže byť potom odpad energetický zhodnotený." To znamená, že zberová spoločnosť vlastne musí vlastne osloviť najmenej dvoch spracovateľov. Tam sme trochu zjemnili práve v pozmeňujúcom návrhu, kde to bolo tak dosť nejasne formulované, že dokonca myslím, že všetkých alebo veľa týchto spracovateľov, a že musí, vlastne musí osloviť takýchto spracovateľov a tí až následne keď povedia, že teda ten odpad nezoberú na spracovanie, tak to môže ísť potom na materiálové zhodnotenie, ten vytriedený odpad.
Opakujem opäť, má to nejaké, má to riziká. Ten prvý je opäť tá administratívna záťaž. Viete, že v programovom vyhlásení vlády sme sa zaviazali zasadiť o znižovanie byrokratickej záťaže odbúravaním duplicitných a nepotrebných administratívnych úkonov.
Ja rozumiem tomu, že v odpadovom hospodárstve to je regulovaný trh. To, to je v podstate vnútený trh, nie je to prirodzený trh. Keby to bol úplne prirodzený trh, tak dnes iba skládkujeme v podstate, je to najlacnejší spôsob. Tým, že sme zaviedli takto veľmi veľký systém v regulácii, tak áno, tých hráčov treba kontrolovať. Čiže ako istú mieru, istú mieru nejakej administratívnej povinnosti tam uznávam, teda si myslím, že by sme mali priznať, ale mali by sme veľmi strážiť to, aby sme ten trh úplne, úplne ho nezadusili., nezadusili práve nejakými veľkými záťažami.
V čom je ešte problém trošku v tomto, čo je tak trošku na hrane, je v tom, že áno, však samozrejme, zberové spoločnosti dávajú, dávajú energeticky zhodnocovať a dávajú aj materiálovo zhodnocovať. Ony plnia ciele pre obce, pre zberové, teda pre výrobcov, pre obce, pre organizácie zodpovednosti ich výrobcov, ktorí musia recyklovať a k tej recyklácii reálne dochádza. A samozrejme, že odpad, ktorý je neumiestniteľný na trh, tak logicky musí ísť na energetické zhodnotenie, ten vytriedený, pretože, pretože iná možnosť nie je. Bola by možnosť hľadať nejakého spracovateľa, možno na niektoré druhy odpadov možno je spracovateľ, ale v Austrálii povedzme. Zberové spoločnosti majú dlhodobý problém, že niektoré vytriedené zložky nemajú kam umiestniť. Proste jednoducho taký spracovateľ nie je, lebo to je, je to nekvalitný, nehomogénny plast, nepoužiteľný na nejakú ďalšiu materiálovú recykláciu, ten jednoducho všade v Európe ide, proste ide na energetické zhodnocovanie.
A toto je taký nejaký administratívny úkon, kde oni vlastne budú musieť osloviť nejakého spracovateľa, dokonca až dvoch a problém bude, že teda keď ho náhodou nenájdu, hej? Keď ho náhodou nenájdu, tak potom zrejme to budú musieť niekde skládkovať. Takže o tomto by sme mali, tuto by sme mali ešte trochu precizovať, lebo v budúcnosti uvidíme, ako zareaguje trh, uvidíme, ako zareaguje trh. Rozumiem, ešte raz opakujem, rozumiem tej motivácii ministerstva životného prostredia, ktorá chce, ktoré chce odkláňať od energetického zhodnocovania odpadu. Túto vec máme už dávno prekomunikovanú s pánom ministrom. Viem, že je to, je to jednoznačná snaha nejsť na cieľ, nejsť na energetické zhodnocovanie, ale na vyššie ciele dotrieďovania a materiálového zhodnotenia.
Keď som hovoril o tom, možno o tom populizme, ako tieto problémy, ktoré sa tu vyskytujú s tými, čo hovoril, aj pán minister spomínal teraz tie najnovšie dva články, ja si nemyslím, že to sú, že to je, že sú škandalózne tie články. Všetky spoločnosti zberové na svete, ktoré konajú legálne, ktoré fungujú v takomto regulovanom...
===== a tieto problémy, ktoré sa tu vyskytujú, s tými čo hovoril aj pán minister, spomínal, teraz tie najbližšie dva články, ja si nemyslím, že to sú, že to je, že sú škandalózne tie články. Všetky spoločnosti zberové na svete, ktoré konajú legálne, ktoré fungujú v takomto regulovanom systéme, sa správajú na základe legálnych povolených pravidiel. To sa, to je úplne normálne, úplne prirodzené a nie je to vôbec nič tajné. Keď niečo nejde materiálovo zhodnotiť, ide to energeticky, jednoducho je to veľmi komplikovaný systém. Nie je to len problém Slovenska, ale vlastne celej Európskej únie a celého sveta. Myslím si, že v tej plastovej problematike treba sa predovšetkým zamerať na zamedzenie uvádzania plastov na trh všeobecne, nerecyklovateľných zvlášť, doriešiť sľubovanú ekomoduláciu na úrovni Európskej únie. V Európskej únii sa tvárime trochu s tými plastami ako taký líder sveta, úžasný, skvelý, ale treba si povedať, že by to priznala aj Európska únia, že výrazná väčšina plastov vytriedených končí na spracovaní nie v Európskej únii. Proste idú, prejde sa po celom svete, predovšetkým predpokladám, že na východnú časť zemegule teda, teda východnú od nás. Toto vnímajú za veľmi, túto plastovú problematiku a tak toto čo sa deje vnímajú za ekologické, len zrejme populistické strany, ktoré sa snažia naozaj významne sústreďovať svoju pozornosť práve na plasty, lebo plasty vidíme. Plasty všetci vidíme, vidíme občas pohodené v prírode a vytvára sa z toho akýsi, akýsi obrovský environmentálny problém, v skutočnosti to až taký veľký problém nie je, je to veľký problém, ale nie je určite najväčší, určite nie najväčší a v prípade Európskej únie ani zďaleka nie, keď si pozriete štatistiky, neviem vám povedať teraz presné číslo, ale čo sa týka znečistenia morí, tak Európska únia prispieva znečistením morí plastami absolútne bezvýznamnou, veľmi, veľmi malou mierou, oveľa menšou aký je podiel toho obyvateľstva. Gro toho najväčšieho znečistenia plastami, znečistenia morí plastami ide práve z tých rozvojových krajín veľkých ako sú India, východný svet. Treba si tiež uvedomiť, že opakovaná viacnásobná recyklácia tých plastov je prakticky nemožná, to jednoducho tie plasty sú také, majú také vlastnosti ako majú, v prípade, že nemajú možnosť, že nie možnosť materiálovej recyklácie, tak by sa to malo riešiť presne tak ako všade vo svete, energetické zhodnocovanie. To je úplne jednoduché riešenie, je to ekologické riešenie, je to hierarchia poľnohospodárstva, lepšie riešenie ako je skládkovanie odpadov.
A čo je veľmi dôležité teda, bolo by to, je potrebné ponechávať to na trhové prostredie, nezadusovať ten trh tým množstvom regulácií, ktoré vznikajú a v dobrej vôli samozrejme ministerstva životného prostredia, tie rôzne hlásenia, tie rôzne spôsoby akými majú podávať subjekty ďalšie a ďalšie nejaké administratívne papiere, dusíme trošku ten trh. To si myslím, že nie je celkom správny smer, práve odpadové hospodárstvo na Slovensku prešlo za 20 rokov obrovským vývojom a išlo neprekonateľným spôsobom dopredu, a napriek tomu teda že máme veľký problém stále s vysokou mierou skládkovania, aj v dôsledku teda malých kapacít na energetické zhodnocovanie, tak máme veľmi dobré, veľmi dobré čísla z hľadiska Eurostatu. Poviem aké sú tie čísla. Napríklad v recyklácii obalov mnohí hovoria, že vraj sme nejako že máme veľmi hrozný, obrovský problém, že kolabuje systém odpadového hospodárstva v obaloch, plast, drevo, kovové obaly, ale v skutočnosti priemer EÚ, to hovorím štatistky Eurostatu, priemer Európskej únie v recyklácii obalov je 66,3 %, Slovensko má 66,6, čo je dokonca viac ako Maďarsko a Poľsko a viac ako priemer Európskej únie. Čiže v recyklácii vykazovanej obalov, sme na tom veľmi dobre. Samozrejme nehovorím teraz o spôsobe vykazovania. Každá krajina to má inak, ale myslím si, že Slovensko je na tom aj reálne naozaj sa pohybuje niekde v týchto číslach. Recyklácia plastových odpadov, priemer EÚ 41,4, Slovensko 51,4. Dokonca 6. miesto v EÚ v recyklácii plastových obalov. Plastových obalov, o ktorých stále hovoríme, že sú nejakým šialeným problémom a ku ktorým teraz zavádzame od 1. januára dokonca zálohovanie plastových obalov, ktorý by mal teda významným spôsobom, aspoň sa očakáva, odkloniť nejakú časť plastov aspoň ešte z prírody, minimálne teda aspoň to odhadzovanie z prírody by sa malo zlepšiť. Inak čo sa týka toho triedenia, to asi bude, respektíve tie výťažnosti toho systému asi až také veľké rozdiely nebudú. Recyklácia obalov z dreva, priemer EÚ 34,5, Slovensko 53, opäť 6. miesto v Európskej únii. V celkovej produkcii odpadov z obalov sme ďaleko za priemerom Európskej únie, je to spôsobené tým, že sme chudobnejšia krajina, tá korelácia tam býva vždy dosť významná, čím je krajina bohatšia, tým viac produkuje, čiže nie sme nejakí úplne že top producent obalov, odpadov z obalov, sme 6. najnižší v EÚ. V recyklácii elektroodpadu tak isto nad priemer Európskej únie. Smerujem k tomu, že by som bol rád, aby sme odstránili taký nátyl, ktorý sa tu objavoval a bol by som rád, aj keby pán minister možno na ministerstve zariadil taký väčší kruh poradcov k odpadovému hospodárstvu, aby nedochádzalo k tomu, že vlastne vydávame nejaký, nejaký narating smerujúci k tomu, že nakladanie s obalmi na Slovensku je v katastrofálnom stave. Videli sme aj tú, videli sme aj to, že pandémia nespôsobila žiadne katastrofálne nakladanie s odpadmi, ani s plastovými tak isto nie, ani s komunálnymi. Tak ako boli, napriek tomu, že teda pôvodné predpoklady boli ministerstva, že vznikajú, ale nenastal vôbec žiadny zásadný otras , to odpadové hospodárstvo je v relatívne by som povedal až nadpriemerne v dobrej kondícii, aj keď s veľa problémami.
A to, čo som chcel povedať, to nepopulistické, je, že mali by sme sa sústrediť na najväčšie problémy odpadového hospodárstva, ktoré sú, samozrejme environmentálne záťaže, je tu veľmi veľa nebezpečného odpadu uloženého na rôznych miestach, je to, niektoré miesta sú naozaj veľmi vážne, ale predovšetkým odpady z priemyslu. O tom sa málo hovorí, to sú problémy priemyslu, priemysel nemá kam ukladať nebezpečný odpad, máme málo kapacít na skládkovanie, málo kapacít na zhodnocovanie. Cena za zhodnotenie, alebo za skládkovanie nebezpečného odpadu prudko vzrástla, priemysel tu produkuje nebezpečný odpad a nevie kam ho umiestniť, im to spôsobuje veľmi zvýšené náklady, sú s tým naozaj, toto je naozaj veľké, veľký reálny problém. Nie sú to komunálne odpady, ale je to priemyselný odpad, ktorý zostáva taký menej viditeľný, preto nie je populistický, ale je naozaj, populisti sa ho nechytajú, ale je to naozaj, naozaj skutočne veľmi veľký problém v súčasnosti odpadového hospodárstva na Slovensku. Priemyslu, ale aj odpadovému hospodárstvu, čo sa týka komunálneho odpadu, by jednoznačne prospelo, keby sme uvoľnili priestor pre to, aby trh si sám zariadil, či chce budovať zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov alebo nie, považujem to za veľmi dôležité, pretože všetky vyspelé krajiny, veľmi vyspelé krajiny sveta, environmentálne krajiny sveta, ktoré, ktorým sa podarilo výrazne odkloniť skládkovanie, ktoré sa dostali až k nule, vykazovanej nule skládkovania komunálneho odpadu, tak tie majú vysoké kapacity, až 50 %, niektoré idú až ku 50 % zhodnocovania odpadov komunálnych energeticky. Jednoducho postavili spaľovne. Postavili spaľovne, to je taký ľudový názov, v skutočnosti je to fabrika, ktorá vyrába teplo a elektrinu. A touto cestou išli krajiny severské, Švédsko, Fínsko, Dánsko, išli ďalšie a ďalšie krajiny, Švajčiarsko je na tom, obrovská miera energeticky zhodnocovania, energetického zhodnocovania odpadov, jednoducho prešli si tou, tým evolučným vývojom, že keď chceme dostať preč skládky z odpadov, musíme počítať okrem materiálovej recyklácie aj so zvyšovaním energetického zhodnocovania odpadov.
Na Slovensku máme záujem investorov, na Slovensku máme dokonca záujem štátnych teplárov, teda M. H. Teplárenský holding, ktorý už dlhodobo prezentuje záujem aj potrebu prejsť z palivovej štruktúry, ktorá bola kedysi, ktorá bola napríklad uhlie, musia nájsť nový zdroj paliva, ktorý by bol pre nich ekonomicky efektívny tak, aby nemuseli zvyšovať cenu tepla pre domácnosti a táto symbióza práve s komunálnym odpadom je pre nich absolútne, akože veľmi, veľmi zaujímavá. Naozaj je pre nich veľmi zaujímavá, to znamená, že chceli by prejsť na, práve na energetické zhodnocovanie odpadov. Rozumiem teda postoju ministerstva životného prostredia, ktoré to vníma inak, chcel som len povedať, že áno, ja to vnímam inak, ministerstvo životného prostredia práve prezentuje záujem nebudovať nové kapacity na energetické zhodnocovanie odpadov, ale sústreďovať sa skôr len na energetické zhodnocovanie odpadov v kapacitách, ktoré tu sú, ale zo slovenského odpadu. O tom by sme mohli rozprávať opäť veľmi dlho, ja si myslím, že tento cieľ je síce zaujímavý, principiálne správny, len si myslím, že sa ho nepodarí zrealizovať kvôli tomu, že tie zariadenia, ktoré u nás energeticky zhodnocujú odpad, nehovorím komunálny odpad, nehovorím o spaľovniach v Bratislave a Košiciach, ale skôr o teda cementárňach, tie berú hlavne priemyselný odpad, čistý, homogénny, nie odpad, ktorý je znečistený. Pre nich je to tiež tak isto veľmi taká, by som povedal, že riziková komodita a myslím si, že toto, toto nie je celkom tá správna cesta.
Posledná vec ešte, ktorú by som povedal, možno mám chvíľu čas. Nastavenie tej politiky naozaj by sme mali nejako otvoriť ešte, ešte aj širšie, lebo ministerstvu sa darí niektoré veci naozaj veľmi, teda pustilo sa do niektorých politík veľmi ambiciózne, máme tu zavedený už povinný zber biologicky rozložiteľného, dokonca kuchynského odpadu, ale zároveň protichodne k tomu prinášame legislatívu, ktorá má, teda prikazuje skládkovým, prevádzkovateľom skládok, aby rozdeľovali pred tým než pôjde komunálny zmesový odpad na skládku, aby ho rozdelili na ťažšiu a ľahšiu frakciu a následne teda nakladali zvlášť s tou ľahkou, ktorá by mohla byť v budúcnosti alternatívnym palivom a zvlášť s to ťažkou, ktorá by sa mala najprv prevzdušniť, jednoducho a potom následne by mala ísť na skládku. Ale v momente, kedy by sme zaviedli politiku, že odkláňame pri zdroji biologicky rozložiteľný odpad, tak v tej ťažkej frakcii toho už naozaj veľa nebude ostávať, lebo v tej ťažkej frakcii naozaj sú hlavne bioodpady. A nehovoriac o tom, že niektorí prevádzkovatelia, mnohí prevádzkovatelia skladov na Slovensku majú aj zariadenia na zachytávanie skládkového plynu, čo je veľmi dôležité ekologické zariadenia a tým, že sme vlastne odklonili teraz ten bioodpad, tak za prvé, zberové spoločnosti budú musieť oddeľovať niečo, čo reálne asi ani tam nezostane, ale budú to musieť urobiť a zároveň vlastne tie investície, ktoré by išli do zachytávania skládkového plynu, tak budú vlastne utopené. Ja si myslím, že tuto by sme potrebovali mať trochu väčšiu koordináciu, viac hovoriť tým, hovoriť s účastníkmi trhu a tak, aby sme vedeli zlaďovať ten systém, nastaviť ho tak, aby bol predovšetkým efektívny a samozrejme pri plnení environmentálnych cieľov, čiže ekologický, ale efektívny tak, aby sme nespôsobovali predražené, predražené odpadové hospodárstvo. Tu sa trošku obávam, že ideme smerom k zbytočnému, niekedy až zbytočnému predražovaniu.
Záverom chcem povedať, že budem veľmi rád, keď podporíte novelu zákona o odpadoch, je tam veľmi veľa dobrých riešení, viacero aj v pozmeňujúcom návrhu zazneje, zazneje viacero návrhov, ktoré si myslím, že zefektívňujú trh, riešime tam napríklad v pozmeňujúcom návrhu situáciu, kedy prevádzkovateľ obchodného centra má prevádzky, tak sú prevádzky v obchodnom centre a tieto prevádzky vlastne doposiaľ boli zodpovedné za ten odpad, ktorý oni sami v tých prevádzkach produkujú, napriek tomu, že teda ten odpad vlastne končí v tom istom jednom kontajneri v tom obchodnom centre. Takže tam to uľahčujeme tým, týmto vlastne prevádzkovateľom tým spôsobom, že vlastne ten majiteľ toho obchodného centra bude manažovať a potom na základe vzájomných zmlúv si to bude financovať ten odpad a bude posielať ďalej. Toto považujem pre podnikateľov za veľmi dobré, efektívne riešenie. Takže ďakujem.
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.9.2021 9:30 - 9:55 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem.
Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, schvaľujeme v druhom čítaní návrh novely zákona o odpadoch, teraz máme takú, taký balíček troch až odpadových zákonov. Chcel by som, než sa dostanem priamo aj teraz k tomuto zneniu zákona, ešte by som najprv sa chcel vyjadriť trochu tak možno obšírnejšie, a to bude také o, možno o nastavení environmentálnej politiky, jeho nastavenie o odpadovej politike, o nastavení, aké si myslím, že by malo byť.
Viete dobre, že v klube SaS sme, sme strana ekonomicky najpravicovejšia, sme strana nepopulisticky zelená, sme zelená, ale nie populisticky zelená. To pravicové je, že striktne dbáme na to, aby spoločnosť a podnikatelia plnili environmentálne ciele tak, aby neboli predražené, lebo to, čo je predražené, spôsobuje chudobu. Spôsobuje chudobu, pretože sa premieta priamo na spotrebiteľov. To nepopulistické je, že sa snažíme sústreďovať na skutočné, reálne problémy životného prostredia, resp. na tie najvážnejšie problémy životného prostredia, ale tie niekedy nie sú vidno. Tie sú niekedy také, ktoré si občania nejako veľmi ani neuvedomujú. Sú to napríklad nebezpečné odpady, lebo tie až tak často nevidia.
Naopak tie, ktoré vidia, sú plasty. Tie považujú za veľmi významný problém a ja sa pokúsim neskôr vysvetliť, prečo plasty vnímam za veľký problém, vnímame za veľký problém, ale nie za naozaj že top prioritu, ktorou by sme sa mali uberať a bojovať proti, proti plastom spôsobmi, ktoré sú až nejaké veľmi agresívne, pretože Slovensko plní ciele v plastoch, dokonca sme nadpriemerne dobrí v recyklácii plastov a v recyklácii obalov.
Keď hovorím o tom nepopulizme a hovorím o tom, o tom pravicovom prístupe, ja som člen hospodárskeho výboru, tak mi to snáď odpustíte, že budem predsa len trochu sa obhajovať, obhajovať podnikateľov, je to moja úloha a je to aj moje hodnotové vyznanie. V novele tohto zákona sme pristúpili aj k rôznym, k veľa rokovaniam a viedli aj k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý tu dneska zaznie. Vyjadrím sa k dvom bodom, s ktorými sme my súhlasili, musím povedať, že sme ich akceptovali, ale chcem iba také, aby sme videli na nejakých ukážkach toho, čo vnímame, kde už tá hranica medzi tým, tým pravicovým-nepravicovým a populistickým-nepopulistickým, kde už sa to tak blíži, že už sa to preklápa práve na, na tú si myslím, že hranu, že už je to na hrane a možno sa to bude preklápať.
My sme súhlasili, opakujem, podporíme návrh, ktorý vzišiel z ministerstva životného prostredia a ktorý je, ktorý v § 16 sa dopĺňa odsekom 12 a hovorí o tom, že ten, kto vyzbiera, kto vykonáva triedený zber komunálnych odpadov z obalov, z komunálnych odpadov a nie obalových výrobkov, je povinný zasielať ministerstvo a príslušnej organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly údaje. Za kalendárny štvrťrok, za kalendárny rok v súlade s vykonávacím predpisom. Ten vykonávací predpis ešte nepoznáme. My sme sa dohodli aj s ministerstvom životného prostredia, že budeme na ňom pracovať spoločne na vykonávacích predpisoch, že ich uvidíme.
Keď zhutním tento návrh, tak hovorí o tom, že vlastne zberové spoločnosti musia zasielať ten istý, ten istý v podstate výkaz na dve miesta a kalendárny štvrťrok, kalendárny rok, toto považujem presne za tú hranicu, kde už, kde už nie sme celkom efektívni a kde by sme si mali veľmi ustrážiť ten primárny cieľ, ktorý je zrozumiteľný. To je jasné. Ministerstvo životného prostredia potrebuje mať nejaké, nejaké vykazovanie, nejaké údaje, niektoré údaje potrebujú mať aj organizácie zodpovednosti výrobcov, ale už sa dostávame do bodu, že na dve miesta ten istý výkaz, štvrťročne, a dostávame sa aj do rizika, že ak by sa v tom výkaze, resp. v tých údajoch malo vyskytovať niečo, čo by bolo, čo by boli citlivé obchodné údaje, tak to už by bolo veľmi nebezpečné. Ale to, pevne verím, že s ministerstvom ako veľmi dobre upravíme potom v tej vykonávacej vyhláške.
Vyjadrím sa ešte k jednému bodu, a to je bod, tá novela je rozsiahla a my teda súhlasíme s naozaj že, s veľkou časťou veľmi, veľmi súhlasíme, ale vyjadrím sa ešte k jednému bodu, a to v § 6 sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie: "Zakazuje sa energetické zhodnocovanie odpadu po dotriedení, ktorý je možné materiálovo zhodnotiť." Takto. "Ten, kto vykonáva triedený zber odpadov z obalov a neobalových výrobkov v obci, je povinný tento odpad dotriedený na úroveň ustanovenú vo vykonávacom predpise poskytnúť na materiálové zhodnotenie najmenej dvom zariadeniam oprávneným na recykláciu daného druhu dotriedeného odpadu. Ak tieto zariadenia odmietnu prijať takto dotriedený odpad, vydajú o tom písomné potvrdenie, na základe ktorého môže byť potom odpad energetický zhodnotený." To znamená, že zberová spoločnosť vlastne musí vlastne osloviť najmenej dvoch spracovateľov. Tam sme trochu zjemnili práve v pozmeňujúcom návrhu, kde to bolo tak dosť nejasne formulované, že dokonca myslím, že všetkých alebo veľa týchto spracovateľov, a že musí, vlastne musí osloviť takýchto spracovateľov a tí až následne keď povedia, že teda ten odpad nezoberú na spracovanie, tak to môže ísť potom na materiálové zhodnotenie, ten vytriedený odpad.
Opakujem opäť, má to nejaké, má to riziká. Ten prvý je opäť tá administratívna záťaž. Viete, že v programovom vyhlásení vlády sme sa zaviazali zasadiť o znižovanie byrokratickej záťaže odbúravaním duplicitných a nepotrebných administratívnych úkonov.
Ja rozumiem tomu, že v odpadovom hospodárstve to je regulovaný trh. To, to je v podstate vnútený trh, nie je to prirodzený trh. Keby to bol úplne prirodzený trh, tak dnes iba skládkujeme v podstate, je to najlacnejší spôsob. Tým, že sme zaviedli takto veľmi veľký systém v regulácii, tak áno, tých hráčov treba kontrolovať. Čiže ako istú mieru, istú mieru nejakej administratívnej povinnosti tam uznávam, teda si myslím, že by sme mali priznať, ale mali by sme veľmi strážiť to, aby sme ten trh úplne, úplne ho nezadusili., nezadusili práve nejakými veľkými záťažami.
V čom je ešte problém trošku v tomto, čo je tak trošku na hrane, je v tom, že áno, však samozrejme, zberové spoločnosti dávajú, dávajú energeticky zhodnocovať a dávajú aj materiálovo zhodnocovať. Ony plnia ciele pre obce, pre zberové, teda pre výrobcov, pre obce, pre organizácie zodpovednosti ich výrobcov, ktorí musia recyklovať a k tej recyklácii reálne dochádza. A samozrejme, že odpad, ktorý je neumiestniteľný na trh, tak logicky musí ísť na energetické zhodnotenie, ten vytriedený, pretože, pretože iná možnosť nie je. Bola by možnosť hľadať nejakého spracovateľa, možno na niektoré druhy odpadov možno je spracovateľ, ale v Austrálii povedzme. Zberové spoločnosti majú dlhodobý problém, že niektoré vytriedené zložky nemajú kam umiestniť. Proste jednoducho taký spracovateľ nie je, lebo to je, je to nekvalitný, nehomogénny plast, nepoužiteľný na nejakú ďalšiu materiálovú recykláciu, ten jednoducho všade v Európe ide, proste ide na energetické zhodnocovanie.
A toto je taký nejaký administratívny úkon, kde oni vlastne budú musieť osloviť nejakého spracovateľa, dokonca až dvoch a problém bude, že teda keď ho náhodou nenájdu, hej? Keď ho náhodou nenájdu, tak potom zrejme to budú musieť niekde skládkovať. Takže o tomto by sme mali, tuto by sme mali ešte trochu precizovať, lebo v budúcnosti uvidíme, ako zareaguje trh, uvidíme, ako zareaguje trh. Rozumiem, ešte raz opakujem, rozumiem tej motivácii ministerstva životného prostredia, ktorá chce, ktoré chce odkláňať od energetického zhodnocovania odpadu. Túto vec máme už dávno prekomunikovanú s pánom ministrom. Viem, že je to, je to jednoznačná snaha nejsť na cieľ, nejsť na energetické zhodnocovanie, ale na vyššie ciele dotrieďovania a materiálového zhodnotenia.
Keď som hovoril o tom, možno o tom populizme, ako tieto problémy, ktoré sa tu vyskytujú s tými, čo hovoril, aj pán minister spomínal teraz tie najnovšie dva články, ja si nemyslím, že to sú, že to je, že sú škandalózne tie články. Všetky spoločnosti zberové na svete, ktoré konajú legálne, ktoré fungujú v takomto regulovanom...
===== a tieto problémy, ktoré sa tu vyskytujú, s tými čo hovoril aj pán minister, spomínal, teraz tie najbližšie dva články, ja si nemyslím, že to sú, že to je, že sú škandalózne tie články. Všetky spoločnosti zberové na svete, ktoré konajú legálne, ktoré fungujú v takomto regulovanom systéme, sa správajú na základe legálnych povolených pravidiel. To sa, to je úplne normálne, úplne prirodzené a nie je to vôbec nič tajné. Keď niečo nejde materiálovo zhodnotiť, ide to energeticky, jednoducho je to veľmi komplikovaný systém. Nie je to len problém Slovenska, ale vlastne celej Európskej únie a celého sveta. Myslím si, že v tej plastovej problematike treba sa predovšetkým zamerať na zamedzenie uvádzania plastov na trh všeobecne, nerecyklovateľných zvlášť, doriešiť sľubovanú ekomoduláciu na úrovni Európskej únie. V Európskej únii sa tvárime trochu s tými plastami ako taký líder sveta, úžasný, skvelý, ale treba si povedať, že by to priznala aj Európska únia, že výrazná väčšina plastov vytriedených končí na spracovaní nie v Európskej únii. Proste idú, prejde sa po celom svete, predovšetkým predpokladám, že na východnú časť zemegule teda, teda východnú od nás. Toto vnímajú za veľmi, túto plastovú problematiku a tak toto čo sa deje vnímajú za ekologické, len zrejme populistické strany, ktoré sa snažia naozaj významne sústreďovať svoju pozornosť práve na plasty, lebo plasty vidíme. Plasty všetci vidíme, vidíme občas pohodené v prírode a vytvára sa z toho akýsi, akýsi obrovský environmentálny problém, v skutočnosti to až taký veľký problém nie je, je to veľký problém, ale nie je určite najväčší, určite nie najväčší a v prípade Európskej únie ani zďaleka nie, keď si pozriete štatistiky, neviem vám povedať teraz presné číslo, ale čo sa týka znečistenia morí, tak Európska únia prispieva znečistením morí plastami absolútne bezvýznamnou, veľmi, veľmi malou mierou, oveľa menšou aký je podiel toho obyvateľstva. Gro toho najväčšieho znečistenia plastami, znečistenia morí plastami ide práve z tých rozvojových krajín veľkých ako sú India, východný svet. Treba si tiež uvedomiť, že opakovaná viacnásobná recyklácia tých plastov je prakticky nemožná, to jednoducho tie plasty sú také, majú také vlastnosti ako majú, v prípade, že nemajú možnosť, že nie možnosť materiálovej recyklácie, tak by sa to malo riešiť presne tak ako všade vo svete, energetické zhodnocovanie. To je úplne jednoduché riešenie, je to ekologické riešenie, je to hierarchia poľnohospodárstva, lepšie riešenie ako je skládkovanie odpadov.
A čo je veľmi dôležité teda, bolo by to, je potrebné ponechávať to na trhové prostredie, nezadusovať ten trh tým množstvom regulácií, ktoré vznikajú a v dobrej vôli samozrejme ministerstva životného prostredia, tie rôzne hlásenia, tie rôzne spôsoby akými majú podávať subjekty ďalšie a ďalšie nejaké administratívne papiere, dusíme trošku ten trh. To si myslím, že nie je celkom správny smer, práve odpadové hospodárstvo na Slovensku prešlo za 20 rokov obrovským vývojom a išlo neprekonateľným spôsobom dopredu, a napriek tomu teda že máme veľký problém stále s vysokou mierou skládkovania, aj v dôsledku teda malých kapacít na energetické zhodnocovanie, tak máme veľmi dobré, veľmi dobré čísla z hľadiska Eurostatu. Poviem aké sú tie čísla. Napríklad v recyklácii obalov mnohí hovoria, že vraj sme nejako že máme veľmi hrozný, obrovský problém, že kolabuje systém odpadového hospodárstva v obaloch, plast, drevo, kovové obaly, ale v skutočnosti priemer EÚ, to hovorím štatistky Eurostatu, priemer Európskej únie v recyklácii obalov je 66,3 %, Slovensko má 66,6, čo je dokonca viac ako Maďarsko a Poľsko a viac ako priemer Európskej únie. Čiže v recyklácii vykazovanej obalov, sme na tom veľmi dobre. Samozrejme nehovorím teraz o spôsobe vykazovania. Každá krajina to má inak, ale myslím si, že Slovensko je na tom aj reálne naozaj sa pohybuje niekde v týchto číslach. Recyklácia plastových odpadov, priemer EÚ 41,4, Slovensko 51,4. Dokonca 6. miesto v EÚ v recyklácii plastových obalov. Plastových obalov, o ktorých stále hovoríme, že sú nejakým šialeným problémom a ku ktorým teraz zavádzame od 1. januára dokonca zálohovanie plastových obalov, ktorý by mal teda významným spôsobom, aspoň sa očakáva, odkloniť nejakú časť plastov aspoň ešte z prírody, minimálne teda aspoň to odhadzovanie z prírody by sa malo zlepšiť. Inak čo sa týka toho triedenia, to asi bude, respektíve tie výťažnosti toho systému asi až také veľké rozdiely nebudú. Recyklácia obalov z dreva, priemer EÚ 34,5, Slovensko 53, opäť 6. miesto v Európskej únii. V celkovej produkcii odpadov z obalov sme ďaleko za priemerom Európskej únie, je to spôsobené tým, že sme chudobnejšia krajina, tá korelácia tam býva vždy dosť významná, čím je krajina bohatšia, tým viac produkuje, čiže nie sme nejakí úplne že top producent obalov, odpadov z obalov, sme 6. najnižší v EÚ. V recyklácii elektroodpadu tak isto nad priemer Európskej únie. Smerujem k tomu, že by som bol rád, aby sme odstránili taký nátyl, ktorý sa tu objavoval a bol by som rád, aj keby pán minister možno na ministerstve zariadil taký väčší kruh poradcov k odpadovému hospodárstvu, aby nedochádzalo k tomu, že vlastne vydávame nejaký, nejaký narating smerujúci k tomu, že nakladanie s obalmi na Slovensku je v katastrofálnom stave. Videli sme aj tú, videli sme aj to, že pandémia nespôsobila žiadne katastrofálne nakladanie s odpadmi, ani s plastovými tak isto nie, ani s komunálnymi. Tak ako boli, napriek tomu, že teda pôvodné predpoklady boli ministerstva, že vznikajú, ale nenastal vôbec žiadny zásadný otras , to odpadové hospodárstvo je v relatívne by som povedal až nadpriemerne v dobrej kondícii, aj keď s veľa problémami.
A to, čo som chcel povedať, to nepopulistické, je, že mali by sme sa sústrediť na najväčšie problémy odpadového hospodárstva, ktoré sú, samozrejme environmentálne záťaže, je tu veľmi veľa nebezpečného odpadu uloženého na rôznych miestach, je to, niektoré miesta sú naozaj veľmi vážne, ale predovšetkým odpady z priemyslu. O tom sa málo hovorí, to sú problémy priemyslu, priemysel nemá kam ukladať nebezpečný odpad, máme málo kapacít na skládkovanie, málo kapacít na zhodnocovanie. Cena za zhodnotenie, alebo za skládkovanie nebezpečného odpadu prudko vzrástla, priemysel tu produkuje nebezpečný odpad a nevie kam ho umiestniť, im to spôsobuje veľmi zvýšené náklady, sú s tým naozaj, toto je naozaj veľké, veľký reálny problém. Nie sú to komunálne odpady, ale je to priemyselný odpad, ktorý zostáva taký menej viditeľný, preto nie je populistický, ale je naozaj, populisti sa ho nechytajú, ale je to naozaj, naozaj skutočne veľmi veľký problém v súčasnosti odpadového hospodárstva na Slovensku. Priemyslu, ale aj odpadovému hospodárstvu, čo sa týka komunálneho odpadu, by jednoznačne prospelo, keby sme uvoľnili priestor pre to, aby trh si sám zariadil, či chce budovať zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov alebo nie, považujem to za veľmi dôležité, pretože všetky vyspelé krajiny, veľmi vyspelé krajiny sveta, environmentálne krajiny sveta, ktoré, ktorým sa podarilo výrazne odkloniť skládkovanie, ktoré sa dostali až k nule, vykazovanej nule skládkovania komunálneho odpadu, tak tie majú vysoké kapacity, až 50 %, niektoré idú až ku 50 % zhodnocovania odpadov komunálnych energeticky. Jednoducho postavili spaľovne. Postavili spaľovne, to je taký ľudový názov, v skutočnosti je to fabrika, ktorá vyrába teplo a elektrinu. A touto cestou išli krajiny severské, Švédsko, Fínsko, Dánsko, išli ďalšie a ďalšie krajiny, Švajčiarsko je na tom, obrovská miera energeticky zhodnocovania, energetického zhodnocovania odpadov, jednoducho prešli si tou, tým evolučným vývojom, že keď chceme dostať preč skládky z odpadov, musíme počítať okrem materiálovej recyklácie aj so zvyšovaním energetického zhodnocovania odpadov.
Na Slovensku máme záujem investorov, na Slovensku máme dokonca záujem štátnych teplárov, teda M. H. Teplárenský holding, ktorý už dlhodobo prezentuje záujem aj potrebu prejsť z palivovej štruktúry, ktorá bola kedysi, ktorá bola napríklad uhlie, musia nájsť nový zdroj paliva, ktorý by bol pre nich ekonomicky efektívny tak, aby nemuseli zvyšovať cenu tepla pre domácnosti a táto symbióza práve s komunálnym odpadom je pre nich absolútne, akože veľmi, veľmi zaujímavá. Naozaj je pre nich veľmi zaujímavá, to znamená, že chceli by prejsť na, práve na energetické zhodnocovanie odpadov. Rozumiem teda postoju ministerstva životného prostredia, ktoré to vníma inak, chcel som len povedať, že áno, ja to vnímam inak, ministerstvo životného prostredia práve prezentuje záujem nebudovať nové kapacity na energetické zhodnocovanie odpadov, ale sústreďovať sa skôr len na energetické zhodnocovanie odpadov v kapacitách, ktoré tu sú, ale zo slovenského odpadu. O tom by sme mohli rozprávať opäť veľmi dlho, ja si myslím, že tento cieľ je síce zaujímavý, principiálne správny, len si myslím, že sa ho nepodarí zrealizovať kvôli tomu, že tie zariadenia, ktoré u nás energeticky zhodnocujú odpad, nehovorím komunálny odpad, nehovorím o spaľovniach v Bratislave a Košiciach, ale skôr o teda cementárňach, tie berú hlavne priemyselný odpad, čistý, homogénny, nie odpad, ktorý je znečistený. Pre nich je to tiež tak isto veľmi taká, by som povedal, že riziková komodita a myslím si, že toto, toto nie je celkom tá správna cesta.
Posledná vec ešte, ktorú by som povedal, možno mám chvíľu čas. Nastavenie tej politiky naozaj by sme mali nejako otvoriť ešte, ešte aj širšie, lebo ministerstvu sa darí niektoré veci naozaj veľmi, teda pustilo sa do niektorých politík veľmi ambiciózne, máme tu zavedený už povinný zber biologicky rozložiteľného, dokonca kuchynského odpadu, ale zároveň protichodne k tomu prinášame legislatívu, ktorá má, teda prikazuje skládkovým, prevádzkovateľom skládok, aby rozdeľovali pred tým než pôjde komunálny zmesový odpad na skládku, aby ho rozdelili na ťažšiu a ľahšiu frakciu a následne teda nakladali zvlášť s tou ľahkou, ktorá by mohla byť v budúcnosti alternatívnym palivom a zvlášť s to ťažkou, ktorá by sa mala najprv prevzdušniť, jednoducho a potom následne by mala ísť na skládku. Ale v momente, kedy by sme zaviedli politiku, že odkláňame pri zdroji biologicky rozložiteľný odpad, tak v tej ťažkej frakcii toho už naozaj veľa nebude ostávať, lebo v tej ťažkej frakcii naozaj sú hlavne bioodpady. A nehovoriac o tom, že niektorí prevádzkovatelia, mnohí prevádzkovatelia skladov na Slovensku majú aj zariadenia na zachytávanie skládkového plynu, čo je veľmi dôležité ekologické zariadenia a tým, že sme vlastne odklonili teraz ten bioodpad, tak za prvé, zberové spoločnosti budú musieť oddeľovať niečo, čo reálne asi ani tam nezostane, ale budú to musieť urobiť a zároveň vlastne tie investície, ktoré by išli do zachytávania skládkového plynu, tak budú vlastne utopené. Ja si myslím, že tuto by sme potrebovali mať trochu väčšiu koordináciu, viac hovoriť tým, hovoriť s účastníkmi trhu a tak, aby sme vedeli zlaďovať ten systém, nastaviť ho tak, aby bol predovšetkým efektívny a samozrejme pri plnení environmentálnych cieľov, čiže ekologický, ale efektívny tak, aby sme nespôsobovali predražené, predražené odpadové hospodárstvo. Tu sa trošku obávam, že ideme smerom k zbytočnému, niekedy až zbytočnému predražovaniu.
Záverom chcem povedať, že budem veľmi rád, keď podporíte novelu zákona o odpadoch, je tam veľmi veľa dobrých riešení, viacero aj v pozmeňujúcom návrhu zazneje, zazneje viacero návrhov, ktoré si myslím, že zefektívňujú trh, riešime tam napríklad v pozmeňujúcom návrhu situáciu, kedy prevádzkovateľ obchodného centra má prevádzky, tak sú prevádzky v obchodnom centre a tieto prevádzky vlastne doposiaľ boli zodpovedné za ten odpad, ktorý oni sami v tých prevádzkach produkujú, napriek tomu, že teda ten odpad vlastne končí v tom istom jednom kontajneri v tom obchodnom centre. Takže tam to uľahčujeme tým, týmto vlastne prevádzkovateľom tým spôsobom, že vlastne ten majiteľ toho obchodného centra bude manažovať a potom na základe vzájomných zmlúv si to bude financovať ten odpad a bude posielať ďalej. Toto považujem pre podnikateľov za veľmi dobré, efektívne riešenie. Takže ďakujem.
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.9.2021 11:31 - 11:33 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Pán poslanec Valášek, hovorili ste o tom, že väčšie investície do zelených energií priniesli pokles ceny, pokles ceny týchto, týchto zdrojov. No neviem, či táto kauzalita presne platí, ale naozaj je, existuje korelácia medzi tým, že sa zaviedli dotácie na zelené zdroje energie a postupom rokov klesá, áno, klesajú napríklad aj fotovoltaické panely, ale treba si povedať, že od roku 2009 u nás to beží a stále ešte nie je vyrovnaná tá cena zelených zdrojov energie, týchto napríklad, k cene konvenčných zdrojov. Obávam sa, že táto cesta bude ešte veľmi-veľmi veľa rokov trvať, takže v súčasnosti stále platí, že zelené energie sú drahšie.
Hovorili ste o tom, že plyn nemôže byť hlavným zdrojom energie. No samozrejme, toto máme ako cieľ, ale treba si povedať, že plyn je strategicky dôležitý pre priemysel a plyn sa naďalej považuje za ekologickejšie, ekologickejšie palivo ako napríklad uhlie.
Spomínali ste aj to, že najväčším problémom na Slovensku sú emisie tuhých znečisťujúcich látok. Neviem povedať, či je to najväčší problém, problém to samozrejme je, ale nebol by som zase veľmi rád, keby sa to považovalo, a spomínali sa tie čísla, päťtisíc úmrtí, ako niečo, že to je nejaký superkvantifikovaný odhad a samozrejme, je to obrovský problém a spôsobuje to zníženie veku dožitia a je to teda obrovský problém. Ale chcem poukázať na to, že správa o stave životného prostredia na Slovensku hovorí o tom, že pokles je zaznamenaný trvalo, emisie tuhých prachových častíc v dlhodobom časovom horizonte i v medziročnom porovnaní taktiež poklesli. Správa o stave životného prostredia monitoruje, resp. reportuje tieto údaje, tie emisie klesajú a, samozrejme, musíme robiť všetko pre to, aby klesali ďalej.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.9.2021 11:12 - 11:14 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Pán poslanec Beluský, jedno malé upresnenie. Vy ste tvrdili, že štátne monopoly nahradili ich súkromné oligopoly. To nie je tak, štátne monopoly boli nahradené súkromnými monopolmi, hovoríme o sieťových odvetviach. Tie sú proste prirodzene sieťové, sú prirodzene monopolné, takže nebolo tam, to ani nebolo cieľom privatizácie, že zrazu vzniknú nejaké možnože viacej distribútorov. Taktiež ste hovorili, že zlyhala liberalizácia. Tá liberalizácia sa týkala najmä dodávky energií, lebo tá liberalizácia podľa mňa naprosto zafungovala, pretože tam existuje relevantná súťaž medzi dodávateľmi a to je dobrá garancia toho, že tam nebude dochádzať k nejakému, veľmi vysokým maržám, veľmi vysokým ziskom.
Dôvody rastu cien, poznáme. Hovoril to aj pán minister Sulík, kým ešte mohol hovoriť. Stúpajú cien energie, áno, aj pre chybné kroky, ktoré robí Európska únia, však to si treba normálne povedať. Na rozdiel od, od vášho kolegu Kotlebu si nemyslím, že to je dôvod, prečo by sme mali vystupovať z Európskej únie. Treba demokraticky kritizovať tie kroky, ktoré sa dejú. Ide napríklad o ten neúnosný rast CO2 povoleniek. To je jednoznačne obrovský problém, ktorý spôsobuje veľké problémy európskemu priemyslu. Takisto je tam odstávka jadrových elektrární, ale to nesúvisí nejako s Európskou úniou. A samozrejme je oživujúci sa rast teda dopytu po energiách, opäť to nesúvisí nijako s Európskou úniou, je to postcovidový stav alebo respektíve postlockdownový, prvolockdownový stav a takisto napríklad aj rast elektromobility na to má jednoznačne vplyv, ale niektoré veci vôbec nesúvisia s Európskou úniou.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.9.2021 17:47 - 17:49 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem.
Pán poslanec Kondrót, pán predkladateľ návrhu Robert Fico vyučil čas. Áno, boli tam vecné informácie, takisto zaznievali vecné informácie z veľkej časti príspevku aj pána ministra Sulíka, ktorý aj počas už toho svojho príhovoru hovoril o tom teda, že by potreboval ďalej, ďalej vystupovať.
Pán Blanár, ja som sa len naozaj podivil nad tým, že sa znižujete na úroveň pána, pána Blahu. To ako skutočne. To mi je, lebo vás považujem za naozaj vecne argumentujúce zväčša, ale tak táto konštrukcia bola vyslovene to bolo na úrovni pána Blahu. Asociácia totižto, táto asociácia, vrátim sa k nej eš, k nej ešte. Ona nemala nič, nemala nič spoločné s pripájaním elektrární. Všetky sa pripájali z čias, na základe povolení počas Ficovej vlády. Miškov, na základe Jurčíkovej novely práveže zastavil fotovoltiku na zemi. Škoda, že vás to nezaujíma, tak ako vás nezaujímal celý príspevok, ale napriek tomu vystupujete faktickými poznámkami.
Pán Blaha, nebudem komentovať, však, nie. Zbytočne.
Pán Jarjabek, no ja som povedal tzv. sociálni demokrati, ale ja som to aj argumentoval, že prečo to hovorím. Nebolo to myslené ako urážka. Bolo to myslené vzhľadom k tomu, že ste hovorili o tom, že ste zásadne proti tomu, aby bohatí boli bohatšími a chudobní boli chudobnejšími, ale práve prípady príklad tej fotovoltiky bol prípadom, ktorý to absolútne poprel. Takže možno, ak vás uráža, že tzv. sociálni demokrati, tak skôr presnejšie bude, že nie ste vôbec žiadni sociálni demokrati, skôr populisti, možno.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.9.2021 17:16 - 17:38 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja so podivujem naozaj tejto vzniknutej situácií, myslím si, že je úplne normálne, keď niekto vystupuje a chce v rámci svojej obhajoby respektíve v rámci toho vysvetľovania čo sa ide robiť tak vysvetľuje aj to, že ako by sa to nemalo robiť a to bola jedna časť z toho príspevku pána ministra Sulíka, nejdem ho tu obhajovať, ja tu tak isto nebudem dávať tie návrhy, ktoré mal pripravené pán Sulík, nebudem robiť takéto také tie podlizovačný príspevok, ako robievajú aj tuto páni s opozície sami navzájom. Podivujem sa inak k tomu, že pán Fico hovoril, mal teda predniesť nejakú tu obžalobu, respektíve ten návrh komplexne, že prečo požadujú takúto správu opatrení ale tiež zrazu v prvej vete odovzdáva vysvedčenie, v druhej viete a v tretej vete spomenul nejaký Dubaj, čo bolo zase opäť úplne niečo od veci. Ja len upozorňujem na to, že občas sa to stáva v rozprave, že keď niekto chce niečo povedať a toto bolo teda naozaj mimoriadne od veci, na rozdiel od toho, čo hovoril, čo hovoril minister Richard Sulík. Tak isto si myslím, že treba rozlišovať, my keď sa snažíme niečo presadiť tak sme v sále na hlasovaní, vy s opozície ste tu neboli všetci je to predovšetkým vaša záležitosť. Podivujem sa na d tými konštrukciami, že ktoré tu spomenul pán Blanár a pán Blaha, že to bolo vykonštruované. Chcel by som požiadať pána predsedu, že keby sa požiadal pánov poslancov, aby boli trochu tichšie. Ďakujem. To bola absolútne unikátna konštrukcia pán Blanár, ja som naozaj prekvapený, že ste sa pridali ku psychotropným konštrukciám ktoré tu používa pán Blaha, lebo to je naozaj akože, veď viete dobre akým spôsobom argumentuje pán Blaha, že má obrovský problém nepoužiť niečo demagogické, tá konštrukcia o tom, že tu bolo nejaký spôsobom narafičené absolútne odporuje faktom. Pán Sulík povedal aj počas už svojej reči požiadal o toto. Pán Sulík vystupoval na tlačovej konferencií dnes, vystupoval nedávno na tlačovej konferencií kde hovoril o týchto opatreniach, vy veľmi dobre viete, napriek tomu vychádzate s takouto poviem veľmi lacnou konštrukciou na úrovni Ľuboša Blahu, ktorý ešte stihol povedať v rámci svojej konštrukcie aj že dokonca ideme rozdávať majetok a použil svoj obľúbený neoliberalizmus. Pán Blanár mám ešte jednu výhradu, ak dovolíte, vy ste tam spomenuli pána, manželku pána Galeka, že počas toho obdobia kedy bola šéfkou asociácie pani Galeková, že stúpol vlastne výkon o 60 %. Pre Boha, čo to má s tým spoločné? Čo to má spoločné s vládou? Čo? Že šéfka asociácie je pani Galeková, absolútne nič, veď to je opäť, to je konštrukcia na úrovni Ľuboša Blahu, veď to nemá absolútne žiadny základ a chcem povedať ešte jednu vec, my sme tu kritizovali ja to tu budem spomínať, kritizovali sme predovšetkým tie prvé kolá, predovšetkým tie prvé kola a najmä teda to prvé kolo rozdávania týchto dotácií, nie tie ďalšie ktoré sa odohrávali už trochu v inom režime a predovšetkým k tej nižšej cene. Kritizovali sme predovšetkým tú prvú kde ste rozdali zlaté vajcia svojim nazvem to priateľom, podporovateľom. Krátka reakcia ešte, síce, k tomu rastu ceny, ceny energií ja sa veľmi podivujem aj tomu, že teda ste otvorili schôdzu práve o cene. Mne to pripadá také trochu ako keby sme žili niekde za socializmu, kedy štátny cenový orgán určoval maloobchodnú cenu niečoho a štát mohol povedať, že toľkoto budú stáť rožky, toľkoto bude stáť nejaká iná komodita. No takto to nefunguje v energetike, ale veď veľmi dobre viete, ktorý robíte trochu s energetickou a ovládate energetiku, veľmi dobre viete, že takto to nefunguje, že zložka ceny je predovšetkým silová elektrina, potom sú tam preprava, distribúcia, prenos, je tam TPS, tá nešťastná veľká TPS, ktorú ste takto, takýmto spôsobom obrovským nahodili a ktorú už teraz vďaka tej prolongácii sa snažíme znížiť, čo je mimochodom jedno z tých prvých opatrení, ktoré tu spomeniem. Takže, ja by som sa veľmi rád rozprával, cena energií samozrejme ide, je to monopol, je to monopolný, monopolné odvetvie ale je regulované nezávislým úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Ja viem, že vy neviete, čo je nezávislý od čias pána Holienčíka vieme, že akú akú predstavu ste vy mali o nezávislosti, kedy ste prikazovali pánovi Holienčíkovi ako má zmeniť rozhodnutie svoje vlastné, svojho vlastného úradu, ako ste donútili neskôr odstúpiť a on ako taký slušný lokaj poctivý tak vyhovel všetkému, čo ste si vy požadovali od nezávislého Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Veľmi rád by som hovoril, pretože keď hovoríme o cenách existujú prípady, existujú prípady, kedy štát vie zasiahnuť do ceny veľmi významne. Napríklad veľmi významne zvyšujeme cenu odpadov. Lebo je to regulovaný trh, ktorý vznikol proste z vôle robiť nejaké ekologickejšie dane z odpadom, aj vy ste zvyšovali ceny za odpady aj za tejto vlády sa o deje z toho dôvodu, že sa majú plniť niektoré ciele. Ale v energetike to reálne takto nefunguje, vláda tma má veľmi obmedzené právomoci, vie niečo menič v regulácií, napríklad v tej TPS-ke vie vytvoriť pracovnú skupinu, pracovná skupina existuje, komunikuje nepretržite s úradom pre reguláciu sieťových odvetví a v tých kompetenciách, ktoré zákonne má vláda, tak v tých sa snaží práve, v týchto mantineloch konať. Za ten posledný rok sa nám podarilo urobiť niekoľko, niekoľko zmien, ja teraz nehovorím, neviem čo mal pripravené pán Sulík, ja to hovorím iba z hľadiska toho, že sa energetike venujem už tá spomenutá prolongácia podpory pre solárne elektrárne kde sa teda podarilo nejakým spôsobom znížiť TPS-ku týmže sa predĺžila platnosť ich jej vyplácania. Tak isto sa začal splácať ten historický dlh, ktorý tam bol. Veľmi veľa krokov s robí v štátnych teplárňach, viete, že potom čo boli teplárne veľmi v zlej ekonomickej situácií keď ste vy skončili, dostávali sa do efektívnejších čísiel, dokonca ohlásili, že niektoré tu budú znižovať ceny tepla, takže hovoríme o dobrom manažmente teplárni zefektívňujú vchod teplárni, vytvorili štátny, teda snažia sa vytvoriť aj formálne aj štátny holding ktorý bude spravovaný centrálne a tie prvé výsledky sú tam už na prosto jednoznačné, už sa prejavujú teda aj v cene tepla. Čo je veľmi zaujímavé ešte ďalšia vec. SPP sa vyhrabal zo straty veď viete dobre tu sa už spomínalo aj znovu SPP, dokonca aj pána Fico ho spomínal, viete dobre akým spôsobom sa bačovalo bašovalo v SPP, ten podnik gigantický európsky podnik by vytváral stratu, poviem to tak, aby som to povedal presne by vytváralo obrovskú stratu keby nebol krytý s dividend zo zlatého vajca a zo zlatých vajec, ale predovšetkým zo zlatého vajca eustreamu. Celý tento finančný model, celý tento, celý tento model ste vymysleli vy, vy ste ho presadili, a vy ste mohli dostať viac peňazí do štátneho rozpočtu keby ste manažovali Slovenský plynárenský priemysel normálne, keby sa tam nebašovalo, keby sa tam nekradlo, takže odpoveď pánovi Ficovi, áno mohlo byť viacej peňazí aj za vás, keby ste tam nekradli, teraz sa SPP dostáva do trochu slušnejších čísiel aj bez toho zlatého vajca. Koniec uholných dotácii už tu bol spomenutý to myslím, že stihol povedať ešte aj pán Fico, pán minister. otvorenejšia regulácia vedenia Úradu regulácie sieťových odvetví napríklad zverejňuje cenové návrhy regulovaných subjektov, to sa za vás samozrejme nedialo, je tam oveľa evidentnejších, transparentnejší prístup k cenovej regulácií. Riešili sme ešte pokiaľ si spomínate, odstránenie takzvaného teplárenského nevoľníctva, ktorý bol aj v Programovom vyhlásení vlády, našim návrhom ktorý som aj ja spolu predkladal sme vytvorili priestor pre to, aby sa aspoň čiastočne bolo umožnené ľuďom rozhodnúť sa o tom, že či chcú byť pri centrálnom zásobovaní teplom alebo či chcú si vybrať vlastný lokálny zdroj. A pozor teraz nebude pre menej bystrých poslancov upozorňujem na to, že toto bolo veľmi ťažké rozhodnutie, veľmi ťažké rozhodnutie, lebo centrálne zásobovanie teplom je regulačne trochu znevýhodnené, je znevýhodnené práve rôznymi nákladmi na emisné kvóty a tak ďalej, a tak ďalej, ale v tomto momente my sme rozhodovali, keď sa stretávajú dve rôzne nazvem to práva, neviem či som sa vyjadril presne, tak sme sa rozhodli, že musíme trochu nadradiť, tie práve, ktoré sú v podstate konfliktné, v konflikte tak sme sa rozhodli, že musíme to jedno aspoň trochu dorovnať, alebo nadradiť. Ešte som chcel, ale vrátim sa k jednej veci, lebo to bola moja táka celkom záľuba sledovať to, že ako sa to nemá robiť, ako ste robili vy, ako ste znižovali cenu elektriny, hej. Vrátky za plyn, asi si spomínate v roku 2016 vystúpil pán predseda Robert Fico, vtedy vlády, teraz tu nie je a povedal, že peniaze, ktoré ste dostali ľudia sú vrátky za plyn, tak samozrejme neskôr sa ukázalo, že to vôbec pravda, nešlo o žiadne vrátky a už vôbec nešlo o nejakú platbu za plyn. Neskôr to potvrdilo aj samotné ministerstvo hospodárstva, ktoré, ktoré ich vyplácalo. Môžem vás pán predsedajúci poprosiť, lebo tuto kolegov to nebaví, mohli by ste im odporučiť, že keď ich to nebaví nech odídu.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Pán poslanec Kuffa! Môžem vás pekne, poprosiť, nie, že ste ticho, ale vyrušujete, prosím pekne, keď chcete tak choďte naozaj s pánom poslancom choďte dozadu, do kaviarne, buďte taký dobrý, naozaj nenarúšajte to, vidíte, je z toho vyrušený, konsternovaný, prosím vás pekne,

Kazda, Radovan, poslanec NR SR
Konsternovaný nie som, ale

Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím vás pekne, dobre, viete čo je to neslušné pá n Kuffa, stojíte mu chrbtom, bavíte sa, skutočne vás chcem poprosiť s pánom kolegom choďte dozadu a tam si to vydiskutujte, dobre, ďakujem pekne. Ja viem pán kolega, prosím vás pekne nejaká slušnosť.

Kazda, Radovan, poslanec NR SR
Hlavne tam ten horný rad, nerád počúva.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Ďakujem pekne pán Kuffa.

Kazda, Radovan, poslanec NR SR
je fakt ja vás, prosím, že keď vás to nebaví, kľudne choďte preč, absolútne. Kde som skončil pri tých vrátkach, hej. Takže bolo vyhlásené, že to sú vrátky, v skutočnosti to neboli vrátky, neboli to dokonca ani platby za plyn: Predseda vlády Robert Fico vtedy povedal, ešte on, to už vlastne v roku 2015 na tlačovke, že bude vyplatená vrátka zo strany vlády, že dokonca to bude vrátka zo strany vlády občanom, ktorý sú priamy spotrebitelia, lenže chyba vlády, že vláda v živote nič o takomto nerozhodla, takže nebolo to vôbec rozhodnutie vlády strčilo sa to tam v pozmeňovacom návrhu poslancov, čiže to bola viac menej druhá lož v priamom prenose. V liste k poštovému poukazu, ktorý vtedy dostávali občania, tvrdilo ministerstvo hospodárstva, že ide o príspevok vlády. Tak zase to nebola pravda, akože jedna jednoduchá vec vrátka za plyn, tri klamstvá po sebe. Tie peniaze boli vyplatené zo štátneho rozpočtu. Neboli to vrátky, nerozhodla o nich vláda, neboli to, boli to peniaze, neboli to peniaze vlády. Ministerstvo tvrdilo, že ide o príspevok, ale v skutočnosti nebol žiadny príspevok, znovu ďalšia lož. príspevok sa vypláca na nejaký určený účel, v tomto prípade však žiadny účel nebol určený, absolútne žiadny príspevok to nebol, štvrtá lož, vrátky za plyn sa idú vyplácať, celé založené na klamstve.

===== ministerstvo tvrdilo, že ide o príspevok, ale v skutočnosti nebol žiadny príspevok. Znovu ďalšia lož. Príspevok sa vypláca na nejaký určený účel. V tomto prípade však žiaden účel nebol určený, absolútne žiadny príspevok to nebol. Štvrtá lož. Vratky za plyn sa idú vyplácať. Celé založené na klamstve. A predseda vlády vtedy ešte povedal, Robert Fico vtedajší, že vyplatením týchto peňazí sa splnil sľub vlády znížiť ceny plynu o dvojciferné číslo. No, tak keď sme pritom, piata lož po sebe, však prečo nie. Vláda má v podstate veľmi málo možností ako znížiť celkovú cenu plynu za dodanie, teda celkovú cenu za dodanie plynu. To mohla .... (nezroz. vyslov. ) znížiť, dane možno, ale to samozrejme neurobila. Mohla by konať nelegálne a rozkazovať regulačnému úradu, áno, to robila. Ale nie teda v tomto prípade, týchto vratiek sa to netýkalo. Takže opäť tu bola vlastne ďalšia lož. Neboli to vratky, nerozhodla o nich vláda, nie sú to peniaze vlády, nie sú príspevkom a vláda vlastne nimi vôbec žiadny sľub nesplnila. Päťkrát v kuse takto po sebe jedna lož predaná v jednom balíku, že ideme vám občania znižovať ceny plynu. Čo k tomu viac dodať?
Rád by som sa ešte vrátil k jednej veci, však vlastne pán minister to tu spomínal, k tej kauze rozdávania fotovoltaických fabrík. Skúsim to ešte zhrnúť tak pomerne, pomerne rýchlo. Lebo pán Fico, aj tuto v rozprave vlastne povedal, že regulácia je veľmi dôležitá a povedal, že trh zariadi len to, vy ste sociálni demokrati a pán Fico povedal, že trh zariadi len to, že bohatší sú bohatí, bohatí sú bohatší, pardon, a chudobní budú ešte chudobnejší. Takže poďme sa pozrieť na to prvé kolo toho rozdávania tým kamarátom. Tak ja sa vás pýtam, že teda dostali, dostali sadzbu, dostali sadzbu niekoľkonásobne vyššie než reálne bol odhad. A kto na nich zarobil? Bohatí. Bohatí sa stali bohatšími. V cene elektriny to platili chudobní ľudia, chudobní sa stali chudobnejšími. Čiže sociálna demokracia v praxi, to je kauza rozdávania fotovoltaických fabrík v prvom kole. Tu podporu dostali prvé fotovoltaické elektrárne v roku 2009 za vlády SMER-u. Vtedy bol ministrom hospodárstva Ľubomír, pán Ľubomír Jahnátek a predsedu Úradu regulácie sieťových odvetví bol už pán, spomínaný, Holjenčík. Nastavenie podpory bolo mimoriadne štedré na úrovni 430 eur za MW na 15 rokov. Štátna SEPS v roku 2009 na základe, samozrejme, neverejnej štúdie Žilinskej univerzity stanovilo úvodný limit na vydanie kladných stanovísk pre pripojenie nových solárnych elektrání v objeme 120 MW. Túto výzvu, a to je veľmi zaujímavé, na prerozdelenie 120 MW prostredníctvom licencií alebo teda kladných stanovísk SEPS na svojej webstránke zverejnila v piatok 27. novembra 2009. A k žiadosti bolo potrebné do pondelok komplet aj s projektovou nejakou prípravou. Úplne super dátum. Vedieť sa vyjadriť v takomto expresnom termíne, aby dodali, dodali tie podklady, ktoré mali. Samozrejme tí ľudia, ktorí vedeli, že takáto výzva príde, tí tie podklady mali dávno pripravené. Môžem tu spomenúť potom aj niektoré mená. Medzi tými šťastlivcami, ktorí dokázali rýchlo spracovať súťažné podklady boli mená z pozadia SMER-u. Bol tam pán už spomenutý Jozef Brhel, bol tam Ladislav Lazar cez svoje firmy. Dokonca v jedných firmách figurovalo aj meno Tomáša Malatinského, ktorý bol ministrom hospodárstva za SMER. Figurovali tam dokonca Manovci, ktorí boli známi z kauzy pezinskej skládky. Aj dlhoročný predseda Prešovského samosprávneho kraja Peter Chudík ako polovičný spoluvlastník bol uvádzaný pri dvoch projektoch. Keďže licencie boli spravidla na 3 až 4 MW. Keď to prepočítame, tak majitelia, keby ihneď predali, tak mohli okamžite inkasovať 1,2 mil. eur. Toto je ten príspevok sociálnej demokracie 1,2 mil. eur pre kamaráta SMER-u. Príspevok sociálnej demokracie na tému, že my nechceme, aby bohatí boli bohatšími a chudobní boli chudobnejšími. Tak toto je presne ten príspevok, bohatí ľudia sa stali bohatšími, chudobní to museli potom zaplatiť v TPS-ke, stali sa ešte chudobnejšími. Toto je excelentný príklad sociálnej demokracie, ktorá tu niekoľko rokov chodí a stále rozpráva o tom a blábolá o neoliberalizme, o privatizácii podnikov. Ale v skutočnosti, keď príde k tomu a dostane sa k moci a má niečo urobiť pre zníženie ceny elektriny, tak urobí presne toto, že rozdá fabriky svojim kamarátom. Chcel som ešte povedať pár viet, ale v podstate už nebudem ani reagovať ďalej.
Možno ešte teda k tomu Nord Streamu. Ja tiež nebudem komentovať, nechcem teda komentovať to, akým spôsobom k tomu pristupuje Nemecko. Je to jeho záležitosť. Vieme dobre, že Nemecko urobilo kroky, ktoré viedli k tomu, že odstavujú jadrové elektrárne, majú veľmi významný dopyt teraz po plyne. A tento Nord Stream je teda výsledkom toho celého projektu. Ale mimochodom asi viete, aj pán Fico musí vedieť, že kontrakt Ship or pay medzi Eustreamom a Gazpromom na prepravnú kapacitu je na niekoľko rokov dopredu. Je to veľa rokov dopredu. Pán Fico bol pritom. Takže vie dobre, že veľa rokov dopredu nepríde Eustream ani o cent z nejakého prípadného ohrozenia, ohrozenia dodávok. Samozrejme veľmi podporujem, aby Slovenská republika a Slovenská republika to teraz robí, trvala na tom, resp. aby podporovala jednak zachovanie tohto tranzitného, tejto tranzitnej trasy, teda aj vo vzťahu k Ukrajine a jej ambíciám dostať sa do podobného sveta.
Bola tam, myslím, že ešte debata o zásobníkoch. Tie sú dnes naplnené na 73 %. Toto by sme už aj v aktuálnom stave postačovalo na zvládnutie nejakej miernej, miernej zimy.
Takže keď to zhrniem, myslím si, že toto bola celkom, celkom zbytočný návrh na uznesenie, zvolávanie tejto schôdze. My sme ho podporili, lebo teda chcete o tom rozprávať. Ak by ste chceli vedieť nejaké konkrétne opatrenia, dal sa využiť inštitút interpelácie, hodiny otázok. Dá sa využiť inštitút zvolania výboru na presne tento účel. Tých možností je veľmi veľa. Nevidím nejaký dôvod, prečo by, prečo sa vlastne kvôli tomuto, prečo sa kvôli tomuto zvolávala schôdza. Tieto informácie sú verejné. Boli už na tlačovke viackrát spomínané, viacero tých opatrení. O niektorých viete, pretože sme ich tu schvaľovali. A tak je mi to trochu ľúto. A je mi to obzvlášť ľúto, že teda, alebo ani nie, že ľúto, ale skôr by som povedal, že, že podivujem sa, že teda vzišla práve táto požiadavka zo strany vás, sociálnych demokratov takzvaných teda. Musíme povedať, lebo ako sme tu videli pri vratkách na plyn, tak to bolo čistá lož. Ako sme videli pri fotovoltických elektrárňach tak bohatí sa stali bohatšími, bohatí kamaráti SMER-u sa stali bohatšími a chudobný človek a chudobný človek to musel potom všetko zaplatiť vo zvýšenej cene elektriny. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.9.2021 17:16 - 17:38 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja so podivujem naozaj tejto vzniknutej situácií, myslím si, že je úplne normálne, keď niekto vystupuje a chce v rámci svojej obhajoby respektíve v rámci toho vysvetľovania čo sa ide robiť tak vysvetľuje aj to, že ako by sa to nemalo robiť a to bola jedna časť z toho príspevku pána ministra Sulíka, nejdem ho tu obhajovať, ja tu tak isto nebudem dávať tie návrhy, ktoré mal pripravené pán Sulík, nebudem robiť takéto také tie podlizovačný príspevok, ako robievajú aj tuto páni s opozície sami navzájom. Podivujem sa inak k tomu, že pán Fico hovoril, mal teda predniesť nejakú tu obžalobu, respektíve ten návrh komplexne, že prečo požadujú takúto správu opatrení ale tiež zrazu v prvej vete odovzdáva vysvedčenie, v druhej viete a v tretej vete spomenul nejaký Dubaj, čo bolo zase opäť úplne niečo od veci. Ja len upozorňujem na to, že občas sa to stáva v rozprave, že keď niekto chce niečo povedať a toto bolo teda naozaj mimoriadne od veci, na rozdiel od toho, čo hovoril, čo hovoril minister Richard Sulík. Tak isto si myslím, že treba rozlišovať, my keď sa snažíme niečo presadiť tak sme v sále na hlasovaní, vy s opozície ste tu neboli všetci je to predovšetkým vaša záležitosť. Podivujem sa na d tými konštrukciami, že ktoré tu spomenul pán Blanár a pán Blaha, že to bolo vykonštruované. Chcel by som požiadať pána predsedu, že keby sa požiadal pánov poslancov, aby boli trochu tichšie. Ďakujem. To bola absolútne unikátna konštrukcia pán Blanár, ja som naozaj prekvapený, že ste sa pridali ku psychotropným konštrukciám ktoré tu používa pán Blaha, lebo to je naozaj akože, veď viete dobre akým spôsobom argumentuje pán Blaha, že má obrovský problém nepoužiť niečo demagogické, tá konštrukcia o tom, že tu bolo nejaký spôsobom narafičené absolútne odporuje faktom. Pán Sulík povedal aj počas už svojej reči požiadal o toto. Pán Sulík vystupoval na tlačovej konferencií dnes, vystupoval nedávno na tlačovej konferencií kde hovoril o týchto opatreniach, vy veľmi dobre viete, napriek tomu vychádzate s takouto poviem veľmi lacnou konštrukciou na úrovni Ľuboša Blahu, ktorý ešte stihol povedať v rámci svojej konštrukcie aj že dokonca ideme rozdávať majetok a použil svoj obľúbený neoliberalizmus. Pán Blanár mám ešte jednu výhradu, ak dovolíte, vy ste tam spomenuli pána, manželku pána Galeka, že počas toho obdobia kedy bola šéfkou asociácie pani Galeková, že stúpol vlastne výkon o 60 %. Pre Boha, čo to má s tým spoločné? Čo to má spoločné s vládou? Čo? Že šéfka asociácie je pani Galeková, absolútne nič, veď to je opäť, to je konštrukcia na úrovni Ľuboša Blahu, veď to nemá absolútne žiadny základ a chcem povedať ešte jednu vec, my sme tu kritizovali ja to tu budem spomínať, kritizovali sme predovšetkým tie prvé kolá, predovšetkým tie prvé kola a najmä teda to prvé kolo rozdávania týchto dotácií, nie tie ďalšie ktoré sa odohrávali už trochu v inom režime a predovšetkým k tej nižšej cene. Kritizovali sme predovšetkým tú prvú kde ste rozdali zlaté vajcia svojim nazvem to priateľom, podporovateľom. Krátka reakcia ešte, síce, k tomu rastu ceny, ceny energií ja sa veľmi podivujem aj tomu, že teda ste otvorili schôdzu práve o cene. Mne to pripadá také trochu ako keby sme žili niekde za socializmu, kedy štátny cenový orgán určoval maloobchodnú cenu niečoho a štát mohol povedať, že toľkoto budú stáť rožky, toľkoto bude stáť nejaká iná komodita. No takto to nefunguje v energetike, ale veď veľmi dobre viete, ktorý robíte trochu s energetickou a ovládate energetiku, veľmi dobre viete, že takto to nefunguje, že zložka ceny je predovšetkým silová elektrina, potom sú tam preprava, distribúcia, prenos, je tam TPS, tá nešťastná veľká TPS, ktorú ste takto, takýmto spôsobom obrovským nahodili a ktorú už teraz vďaka tej prolongácii sa snažíme znížiť, čo je mimochodom jedno z tých prvých opatrení, ktoré tu spomeniem. Takže, ja by som sa veľmi rád rozprával, cena energií samozrejme ide, je to monopol, je to monopolný, monopolné odvetvie ale je regulované nezávislým úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Ja viem, že vy neviete, čo je nezávislý od čias pána Holienčíka vieme, že akú akú predstavu ste vy mali o nezávislosti, kedy ste prikazovali pánovi Holienčíkovi ako má zmeniť rozhodnutie svoje vlastné, svojho vlastného úradu, ako ste donútili neskôr odstúpiť a on ako taký slušný lokaj poctivý tak vyhovel všetkému, čo ste si vy požadovali od nezávislého Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Veľmi rád by som hovoril, pretože keď hovoríme o cenách existujú prípady, existujú prípady, kedy štát vie zasiahnuť do ceny veľmi významne. Napríklad veľmi významne zvyšujeme cenu odpadov. Lebo je to regulovaný trh, ktorý vznikol proste z vôle robiť nejaké ekologickejšie dane z odpadom, aj vy ste zvyšovali ceny za odpady aj za tejto vlády sa o deje z toho dôvodu, že sa majú plniť niektoré ciele. Ale v energetike to reálne takto nefunguje, vláda tma má veľmi obmedzené právomoci, vie niečo menič v regulácií, napríklad v tej TPS-ke vie vytvoriť pracovnú skupinu, pracovná skupina existuje, komunikuje nepretržite s úradom pre reguláciu sieťových odvetví a v tých kompetenciách, ktoré zákonne má vláda, tak v tých sa snaží práve, v týchto mantineloch konať. Za ten posledný rok sa nám podarilo urobiť niekoľko, niekoľko zmien, ja teraz nehovorím, neviem čo mal pripravené pán Sulík, ja to hovorím iba z hľadiska toho, že sa energetike venujem už tá spomenutá prolongácia podpory pre solárne elektrárne kde sa teda podarilo nejakým spôsobom znížiť TPS-ku týmže sa predĺžila platnosť ich jej vyplácania. Tak isto sa začal splácať ten historický dlh, ktorý tam bol. Veľmi veľa krokov s robí v štátnych teplárňach, viete, že potom čo boli teplárne veľmi v zlej ekonomickej situácií keď ste vy skončili, dostávali sa do efektívnejších čísiel, dokonca ohlásili, že niektoré tu budú znižovať ceny tepla, takže hovoríme o dobrom manažmente teplárni zefektívňujú vchod teplárni, vytvorili štátny, teda snažia sa vytvoriť aj formálne aj štátny holding ktorý bude spravovaný centrálne a tie prvé výsledky sú tam už na prosto jednoznačné, už sa prejavujú teda aj v cene tepla. Čo je veľmi zaujímavé ešte ďalšia vec. SPP sa vyhrabal zo straty veď viete dobre tu sa už spomínalo aj znovu SPP, dokonca aj pána Fico ho spomínal, viete dobre akým spôsobom sa bačovalo bašovalo v SPP, ten podnik gigantický európsky podnik by vytváral stratu, poviem to tak, aby som to povedal presne by vytváralo obrovskú stratu keby nebol krytý s dividend zo zlatého vajca a zo zlatých vajec, ale predovšetkým zo zlatého vajca eustreamu. Celý tento finančný model, celý tento, celý tento model ste vymysleli vy, vy ste ho presadili, a vy ste mohli dostať viac peňazí do štátneho rozpočtu keby ste manažovali Slovenský plynárenský priemysel normálne, keby sa tam nebašovalo, keby sa tam nekradlo, takže odpoveď pánovi Ficovi, áno mohlo byť viacej peňazí aj za vás, keby ste tam nekradli, teraz sa SPP dostáva do trochu slušnejších čísiel aj bez toho zlatého vajca. Koniec uholných dotácii už tu bol spomenutý to myslím, že stihol povedať ešte aj pán Fico, pán minister. otvorenejšia regulácia vedenia Úradu regulácie sieťových odvetví napríklad zverejňuje cenové návrhy regulovaných subjektov, to sa za vás samozrejme nedialo, je tam oveľa evidentnejších, transparentnejší prístup k cenovej regulácií. Riešili sme ešte pokiaľ si spomínate, odstránenie takzvaného teplárenského nevoľníctva, ktorý bol aj v Programovom vyhlásení vlády, našim návrhom ktorý som aj ja spolu predkladal sme vytvorili priestor pre to, aby sa aspoň čiastočne bolo umožnené ľuďom rozhodnúť sa o tom, že či chcú byť pri centrálnom zásobovaní teplom alebo či chcú si vybrať vlastný lokálny zdroj. A pozor teraz nebude pre menej bystrých poslancov upozorňujem na to, že toto bolo veľmi ťažké rozhodnutie, veľmi ťažké rozhodnutie, lebo centrálne zásobovanie teplom je regulačne trochu znevýhodnené, je znevýhodnené práve rôznymi nákladmi na emisné kvóty a tak ďalej, a tak ďalej, ale v tomto momente my sme rozhodovali, keď sa stretávajú dve rôzne nazvem to práva, neviem či som sa vyjadril presne, tak sme sa rozhodli, že musíme trochu nadradiť, tie práve, ktoré sú v podstate konfliktné, v konflikte tak sme sa rozhodli, že musíme to jedno aspoň trochu dorovnať, alebo nadradiť. Ešte som chcel, ale vrátim sa k jednej veci, lebo to bola moja táka celkom záľuba sledovať to, že ako sa to nemá robiť, ako ste robili vy, ako ste znižovali cenu elektriny, hej. Vrátky za plyn, asi si spomínate v roku 2016 vystúpil pán predseda Robert Fico, vtedy vlády, teraz tu nie je a povedal, že peniaze, ktoré ste dostali ľudia sú vrátky za plyn, tak samozrejme neskôr sa ukázalo, že to vôbec pravda, nešlo o žiadne vrátky a už vôbec nešlo o nejakú platbu za plyn. Neskôr to potvrdilo aj samotné ministerstvo hospodárstva, ktoré, ktoré ich vyplácalo. Môžem vás pán predsedajúci poprosiť, lebo tuto kolegov to nebaví, mohli by ste im odporučiť, že keď ich to nebaví nech odídu.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Pán poslanec Kuffa! Môžem vás pekne, poprosiť, nie, že ste ticho, ale vyrušujete, prosím pekne, keď chcete tak choďte naozaj s pánom poslancom choďte dozadu, do kaviarne, buďte taký dobrý, naozaj nenarúšajte to, vidíte, je z toho vyrušený, konsternovaný, prosím vás pekne,

Kazda, Radovan, poslanec NR SR
Konsternovaný nie som, ale

Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím vás pekne, dobre, viete čo je to neslušné pá n Kuffa, stojíte mu chrbtom, bavíte sa, skutočne vás chcem poprosiť s pánom kolegom choďte dozadu a tam si to vydiskutujte, dobre, ďakujem pekne. Ja viem pán kolega, prosím vás pekne nejaká slušnosť.

Kazda, Radovan, poslanec NR SR
Hlavne tam ten horný rad, nerád počúva.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Ďakujem pekne pán Kuffa.

Kazda, Radovan, poslanec NR SR
je fakt ja vás, prosím, že keď vás to nebaví, kľudne choďte preč, absolútne. Kde som skončil pri tých vrátkach, hej. Takže bolo vyhlásené, že to sú vrátky, v skutočnosti to neboli vrátky, neboli to dokonca ani platby za plyn: Predseda vlády Robert Fico vtedy povedal, ešte on, to už vlastne v roku 2015 na tlačovke, že bude vyplatená vrátka zo strany vlády, že dokonca to bude vrátka zo strany vlády občanom, ktorý sú priamy spotrebitelia, lenže chyba vlády, že vláda v živote nič o takomto nerozhodla, takže nebolo to vôbec rozhodnutie vlády strčilo sa to tam v pozmeňovacom návrhu poslancov, čiže to bola viac menej druhá lož v priamom prenose. V liste k poštovému poukazu, ktorý vtedy dostávali občania, tvrdilo ministerstvo hospodárstva, že ide o príspevok vlády. Tak zase to nebola pravda, akože jedna jednoduchá vec vrátka za plyn, tri klamstvá po sebe. Tie peniaze boli vyplatené zo štátneho rozpočtu. Neboli to vrátky, nerozhodla o nich vláda, neboli to, boli to peniaze, neboli to peniaze vlády. Ministerstvo tvrdilo, že ide o príspevok, ale v skutočnosti nebol žiadny príspevok, znovu ďalšia lož. príspevok sa vypláca na nejaký určený účel, v tomto prípade však žiadny účel nebol určený, absolútne žiadny príspevok to nebol, štvrtá lož, vrátky za plyn sa idú vyplácať, celé založené na klamstve.

===== ministerstvo tvrdilo, že ide o príspevok, ale v skutočnosti nebol žiadny príspevok. Znovu ďalšia lož. Príspevok sa vypláca na nejaký určený účel. V tomto prípade však žiaden účel nebol určený, absolútne žiadny príspevok to nebol. Štvrtá lož. Vratky za plyn sa idú vyplácať. Celé založené na klamstve. A predseda vlády vtedy ešte povedal, Robert Fico vtedajší, že vyplatením týchto peňazí sa splnil sľub vlády znížiť ceny plynu o dvojciferné číslo. No, tak keď sme pritom, piata lož po sebe, však prečo nie. Vláda má v podstate veľmi málo možností ako znížiť celkovú cenu plynu za dodanie, teda celkovú cenu za dodanie plynu. To mohla .... (nezroz. vyslov. ) znížiť, dane možno, ale to samozrejme neurobila. Mohla by konať nelegálne a rozkazovať regulačnému úradu, áno, to robila. Ale nie teda v tomto prípade, týchto vratiek sa to netýkalo. Takže opäť tu bola vlastne ďalšia lož. Neboli to vratky, nerozhodla o nich vláda, nie sú to peniaze vlády, nie sú príspevkom a vláda vlastne nimi vôbec žiadny sľub nesplnila. Päťkrát v kuse takto po sebe jedna lož predaná v jednom balíku, že ideme vám občania znižovať ceny plynu. Čo k tomu viac dodať?
Rád by som sa ešte vrátil k jednej veci, však vlastne pán minister to tu spomínal, k tej kauze rozdávania fotovoltaických fabrík. Skúsim to ešte zhrnúť tak pomerne, pomerne rýchlo. Lebo pán Fico, aj tuto v rozprave vlastne povedal, že regulácia je veľmi dôležitá a povedal, že trh zariadi len to, vy ste sociálni demokrati a pán Fico povedal, že trh zariadi len to, že bohatší sú bohatí, bohatí sú bohatší, pardon, a chudobní budú ešte chudobnejší. Takže poďme sa pozrieť na to prvé kolo toho rozdávania tým kamarátom. Tak ja sa vás pýtam, že teda dostali, dostali sadzbu, dostali sadzbu niekoľkonásobne vyššie než reálne bol odhad. A kto na nich zarobil? Bohatí. Bohatí sa stali bohatšími. V cene elektriny to platili chudobní ľudia, chudobní sa stali chudobnejšími. Čiže sociálna demokracia v praxi, to je kauza rozdávania fotovoltaických fabrík v prvom kole. Tu podporu dostali prvé fotovoltaické elektrárne v roku 2009 za vlády SMER-u. Vtedy bol ministrom hospodárstva Ľubomír, pán Ľubomír Jahnátek a predsedu Úradu regulácie sieťových odvetví bol už pán, spomínaný, Holjenčík. Nastavenie podpory bolo mimoriadne štedré na úrovni 430 eur za MW na 15 rokov. Štátna SEPS v roku 2009 na základe, samozrejme, neverejnej štúdie Žilinskej univerzity stanovilo úvodný limit na vydanie kladných stanovísk pre pripojenie nových solárnych elektrání v objeme 120 MW. Túto výzvu, a to je veľmi zaujímavé, na prerozdelenie 120 MW prostredníctvom licencií alebo teda kladných stanovísk SEPS na svojej webstránke zverejnila v piatok 27. novembra 2009. A k žiadosti bolo potrebné do pondelok komplet aj s projektovou nejakou prípravou. Úplne super dátum. Vedieť sa vyjadriť v takomto expresnom termíne, aby dodali, dodali tie podklady, ktoré mali. Samozrejme tí ľudia, ktorí vedeli, že takáto výzva príde, tí tie podklady mali dávno pripravené. Môžem tu spomenúť potom aj niektoré mená. Medzi tými šťastlivcami, ktorí dokázali rýchlo spracovať súťažné podklady boli mená z pozadia SMER-u. Bol tam pán už spomenutý Jozef Brhel, bol tam Ladislav Lazar cez svoje firmy. Dokonca v jedných firmách figurovalo aj meno Tomáša Malatinského, ktorý bol ministrom hospodárstva za SMER. Figurovali tam dokonca Manovci, ktorí boli známi z kauzy pezinskej skládky. Aj dlhoročný predseda Prešovského samosprávneho kraja Peter Chudík ako polovičný spoluvlastník bol uvádzaný pri dvoch projektoch. Keďže licencie boli spravidla na 3 až 4 MW. Keď to prepočítame, tak majitelia, keby ihneď predali, tak mohli okamžite inkasovať 1,2 mil. eur. Toto je ten príspevok sociálnej demokracie 1,2 mil. eur pre kamaráta SMER-u. Príspevok sociálnej demokracie na tému, že my nechceme, aby bohatí boli bohatšími a chudobní boli chudobnejšími. Tak toto je presne ten príspevok, bohatí ľudia sa stali bohatšími, chudobní to museli potom zaplatiť v TPS-ke, stali sa ešte chudobnejšími. Toto je excelentný príklad sociálnej demokracie, ktorá tu niekoľko rokov chodí a stále rozpráva o tom a blábolá o neoliberalizme, o privatizácii podnikov. Ale v skutočnosti, keď príde k tomu a dostane sa k moci a má niečo urobiť pre zníženie ceny elektriny, tak urobí presne toto, že rozdá fabriky svojim kamarátom. Chcel som ešte povedať pár viet, ale v podstate už nebudem ani reagovať ďalej.
Možno ešte teda k tomu Nord Streamu. Ja tiež nebudem komentovať, nechcem teda komentovať to, akým spôsobom k tomu pristupuje Nemecko. Je to jeho záležitosť. Vieme dobre, že Nemecko urobilo kroky, ktoré viedli k tomu, že odstavujú jadrové elektrárne, majú veľmi významný dopyt teraz po plyne. A tento Nord Stream je teda výsledkom toho celého projektu. Ale mimochodom asi viete, aj pán Fico musí vedieť, že kontrakt Ship or pay medzi Eustreamom a Gazpromom na prepravnú kapacitu je na niekoľko rokov dopredu. Je to veľa rokov dopredu. Pán Fico bol pritom. Takže vie dobre, že veľa rokov dopredu nepríde Eustream ani o cent z nejakého prípadného ohrozenia, ohrozenia dodávok. Samozrejme veľmi podporujem, aby Slovenská republika a Slovenská republika to teraz robí, trvala na tom, resp. aby podporovala jednak zachovanie tohto tranzitného, tejto tranzitnej trasy, teda aj vo vzťahu k Ukrajine a jej ambíciám dostať sa do podobného sveta.
Bola tam, myslím, že ešte debata o zásobníkoch. Tie sú dnes naplnené na 73 %. Toto by sme už aj v aktuálnom stave postačovalo na zvládnutie nejakej miernej, miernej zimy.
Takže keď to zhrniem, myslím si, že toto bola celkom, celkom zbytočný návrh na uznesenie, zvolávanie tejto schôdze. My sme ho podporili, lebo teda chcete o tom rozprávať. Ak by ste chceli vedieť nejaké konkrétne opatrenia, dal sa využiť inštitút interpelácie, hodiny otázok. Dá sa využiť inštitút zvolania výboru na presne tento účel. Tých možností je veľmi veľa. Nevidím nejaký dôvod, prečo by, prečo sa vlastne kvôli tomuto, prečo sa kvôli tomuto zvolávala schôdza. Tieto informácie sú verejné. Boli už na tlačovke viackrát spomínané, viacero tých opatrení. O niektorých viete, pretože sme ich tu schvaľovali. A tak je mi to trochu ľúto. A je mi to obzvlášť ľúto, že teda, alebo ani nie, že ľúto, ale skôr by som povedal, že, že podivujem sa, že teda vzišla práve táto požiadavka zo strany vás, sociálnych demokratov takzvaných teda. Musíme povedať, lebo ako sme tu videli pri vratkách na plyn, tak to bolo čistá lož. Ako sme videli pri fotovoltických elektrárňach tak bohatí sa stali bohatšími, bohatí kamaráti SMER-u sa stali bohatšími a chudobný človek a chudobný človek to musel potom všetko zaplatiť vo zvýšenej cene elektriny. Ďakujem.
Skryt prepis
 

28.9.2021 14:40 - 14:40 hod.

Radovan Kazda
Navrhujem hlasovať pri najbližšom hlasovaní.

Blanár Juraj, podpredseda NR SR
To znamená o sedemnástej hodine, ak budeme mať hlasovanie.

Kazda, Radovan, poslanec NR SR
O sedemnástej. Ak bude teda, o sedemnástej, áno.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 28.9.2021 14:12 - 14:14 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o významných investíciách, tlač 560, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 795 z 19. júna, zo 17. júna 2021 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 328 z 9. septembra tohto roku, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 202 zo 14. septembra 2021 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 109 z 9. septembra 2021. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III. tejto správy vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením hospodárskeho výboru č. 214 zo 16. septembra 2021. Týmto uznesením ma zároveň výbor poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.9.2021 10:46 - 10:48 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem.
Pani poslankyňa, chcem sa zastať toho, čo si hovorila. Žiaľ, je veľmi ťažké argumentovať v prítomnosti pánov poslancov, ako je pán poslanec Mazurek alebo Suja, ktorí jednoducho hovoria úplne od veci, úplne od veci, neustále urážajú, absolútne dezinterpretujú svoje, dezinterpretujú to, čo bolo povedané v sále. Európska únia je jeden veľký geopolitický celok, hovoriť v tomto prípade o nejakej sebestačnosti je síce dôležité, ale mali by sme hovoriť o tom, že sme súčasťou spoločnej poľnohospodárskej politiky v zjednotenej Európskej únii, a tá poskytuje dostatočne veľký priestor na zabezpečenie potravín v rámci tohto priestoru. Žiaľ, Európska únia je veľmi predotovaná, napriek tomu, napriek tomu, že je veľmi predotovovaná, tak dochádza práve aj k úbytku stavu týchto niektorých zvierat. Je to, je to veľmi negatívny trend. Zdá sa byť evidentné, že iné krajiny mimo európskeho priestoru dokážu produkovať lacnejšie tieto, tieto komodity, tieto napr. poľnohospodárske zvieratá, alebo aj poľnohospodárske suroviny.
Chcel som ešte krátko spomenúť to, čo je veľmi dôležité, sú naozaj pozemkové úpravy, ale takisto aj identifikovanie vlastníctva. Slovenskí poľnohospodári nepodnikajú na vlastnom kvôli tomu, že práve máme tu veľkú rozdrobenosť pozemkov a slabé identifikovanie vlastníctva.
Skryt prepis