Videokanál poslanca

Ďakujem.
Pán poslanec, vy v dôvodovej správe priznávate celkom správne, že to bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Ministerstvo financií reagovalo takisto veľmi správne. Poukázalo na to, že vlastne vôbec ste neuviedli, čím budete vykrývať potom ten deficit v rozpočte verejnej správy, ktorý vznikne práve tou zníženou sadzbou. Tak ja som sa chcel spýtať, že či máte takú predstavu, že akým spôsobom to vykryť, lebo vaša strana stále vyčíta, že prehlbujeme deficit, a tento návrh vlastne prehlbuje deficit. Takže možno máte nejakú predstavu, že čím potom teda vykryť ten deficit, ktorý vznikne.
Ďakujem.

Pán poslanec, som polichotený, že ste sa venovali mne, mali ste sa venovať uzneseniu, návrhu uznesenia, ale teda vlastne skoro celé, celé vaše vystúpenie bolo reakciou na mňa. Prešli ste tu štátny rozpočet, rozpočet verejných financií, riešili ste vlastníctvo pôdy, ale naozaj nerozumiem, že čo to má spoločné s rastúcou cenou energií, proste vôbec nič.
A spomínali ste tu nejaký envi... teda spomínali ste tu Environmentálny fond, že ten má podporovať iné projekty. No, možno neviete, možno nie ste tak zorientovaný. Ja keď som hovoril o envirofonde, tak som hovoril o tom, že envirofond je v súčasnosti prijímateľom tržieb z predaja emisných kvót, na tom účte, na samostatnom účte Environmentálneho fondu sú v podstate peniaze od priemyslu, je tam údajne teraz už viac ako miliarda, miliarda, 1,2 miliardy eur a tieto prostriedky je možné vrátiť nejakým spôsobom priemyslu. Samozrejme, nie nejakou formou priamej dotácie, proste hľadajú sa nejaké riešenia, rokovania medzi ministerstvom životného prostredia a financií prebiehajú, hľadať nejakú, nejaký mechanizmus, kde by sa nejaká časť týchto prostriedkov, nie celá, vrátila nejakou formou priemyslu. To znamená, že nie celá časť, ale taká časť, ako aby, aká je v niektorých krajinách Európskej únii, kde sa tam z týchto prostriedkov vybratých dostala väčšia časť do práve priemyslu v nejakej forme, a to je, toto je napríklad jedna z možných kompenzácií, ktoré by mohol priemysel dostať. Takže to asi tak na upresnenie.
Inak pán minister nie je v Dubaji, ja som ho videl aj dnes a bol tu aj včera dokonca, takže neviem, asi ste si ho nevšimli, bol tu asi aj pred hodinou alebo dvoma.

Ďakujem.
Pán poslanec Kondrót, vy ste hovorili niečo o tom, že Európska únia už niečo rieši, že dokonca sa hovorí o nejakej podpore príjmu. Áno, o tom sa rieši aj u nás, napríklad o tom, či sa dá uvoľniť priemyslu peniaze z environmentálneho fondu, a o tom budeme hovoriť práve teraz v stredu na komisii, ktorú som zvolal, takže budem veľmi rád, keď sa pridáte, napokon ste takisto členom hospodárskeho výboru.
Pán poslanec Blcháč, priznal som, že sú verejné financie v rozvrate a vy ste mali deficit blížiaci sa k nule. No, prosím vás, ale toto už je trochu taký dosť aj na môj vkus, na môj vkus teda veľmi veľký populizmus. Veď veľmi dobre viete, že tu bol veľký výpadok príjmov počas pandémií a bol tu veľmi vysoký, vysoká potreba výdavkov. Čiže toto obdobie, ktoré bolo za minulý rok, musíme brať, že bolo naozaj veľmi krízové. Koniec koncov tie výdavky začali už za éry pána predsedu vlády Pellegriniho a tie škrty, škrty, čo sa týka obmedzenia nejakej ekonomiky.
Pán poslanec Faič, no nie, ja som nechcel povedať, že vraj Národnej rade má stačiť to, že čo som tu porozprával ja, teda že nemá stačiť. No veď ja som to ani nechcel tu povedať nejaké konkrétne riešenia, to, na to naozaj bude príležitosť hocikedy, môžme ísť, môžme sa rozprávať o tom aj na výbore, aj hocikde inde a takisto určite na to bude príležitosť budúci týždeň v utorok pri bode odvolania pána Sulíka.
Pán poslanec Raši, nehovoril som tentoraz tri štvrtiny vystúpenia o minulosti, hovoril som iba niektoré príklady, ale naozaj našlo by sa ich veľmi veľa. Ja vôbec nespochybňujem, že tu obrovský problém je, že prináša naozaj obrovské problémy občanom, ale navrhol som iba to, aby sme to viedli v odbornej rovine ako napríklad na výbore... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, no, bude sa mi reagovať dosť ťažko. Ja som očakával teda od pána predkladateľa, že to bude nejaký rozsiahlejší úvod do problematiky, takže ani sa nedá veľmi nejako reagovať iba to, iba na to, čo bolo v tej dôvodovej správe.
No, prekvapuje ma, že vlastne sa opäť, opäť sa vlastne predkladá táto istá otázka, resp. veľmi podobná otázka tej, ktorú sme riešili na mimoriadnej schôdzi k cenám energií a ktorá, koniec koncov o ktorej sa budeme rozprávať aj pri návrhu opozície na odvolávanie pána ministra Sulíka. Takže vracia sa to tu opäť akože už druhý-, tretíkrát, ťažko sa bude o tom znovu, znovu hovoriť a znovu vysvetľovať, tak ja už možno len by som rád niektoré veci ešte zdôraznil.
Tá prvá vec je, že myslím si, že naozaj toto nepatrí na rokovanie že ako parlamentu, cena energií. Všetci veľmi dobre vieme, že rastie predovšetkým a v podstate výhradne z dôvodu rastu silovej elektriny, to znamená rastu ceny elektriny a plynu na trhu. A s tým vláda nemá vôbec čo urobiť, s tým sa proste nedá nič urobiť, to je cena, ktorá, ktorú generuje trh, ktorú proste nakupuje, nakupujú dodávatelia a nedá sa s ňou vôbec nič robiť. Žiaľ, tu sa vytvára, vytvára sa tu nejaký taký naratív, týmto opakovaním stále tej istej témy sa tu vytvára nejaký taký naratív, ktorým pokračuje, pokračujú kolegovia z opozície už aj z predchádzajúcich rokov, že vláda vie nejako že zásadným spôsobom zmeniť cenu elektriny.
Vláda vie zmeniť cenu elektriny, vie zmeniť niektoré zložky ceny elektriny, vie zasiahnuť, ale len veľmi malým spôsobom. Vie zasiahnuť do tarify za prevádzkovanie systému, veľmi dobre viete, že to sme tu už riešili, schválili sme prolongáciu TPS-ky, ktorá, v ktorej dôsledku síce sa bude splácať dlhšie tá dotácia na fotovoltické a iné a obnoviteľné zdroje energie, ale bude teda teraz o niečo nižšia. To znamená, že toto opatrenie sa už urobilo. Teraz sa hovorí o nejakom ďalšom opatrení, o odložení platieb do Národného jadrového fondu, to sú asi také dve možné spôsoby, ktoré vláda vie urobiť a vie zasiahnuť, ale to sú nie veľmi významné zložky ceny. To sú proste naozaj že rádovo veľmi nízke časti z tej koncovej celkovej zložky ceny.
A tá ďalšia vec je, tie ďalšie zložky ceny, tie predsa reguluje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ten, to je nezávislý úrad, ktorý nemôže nejakým spôsobom vláda manažovať, nemôže zasahovať do jeho rozhodovania, pokiaľ to, samozrejme, nie je vláda Roberta Fica, ktorá to robila veľmi pravidelne a veľmi bežne a ktorá urobila z pána Holjenčíka v podstate fackovacieho panáka. Ale vidíte, toto teraz týmto spôsobom sa nekoná.
Takže ja si myslím, že bolo veľmi veľa príležitostí a stále je veľmi veľa príležitostí, ako túto tému otvárať. Môžme sa o nej baviť na výboroch, ja dokonca sám iniciujem teraz budúci týždeň v stredu ako predseda komisie pre energetiku a obehové hospodárstvo, pri hospodárskom výbore iniciujem vlastne ďalšie zasadnutie komisie, ktoré sa má venovať dopadom rastúcich cien energií na priemysel. Iniciujem to ja, člen koalície, dokonca člen klubu SaS. A iniciujem to z toho dôvodu, že naozaj akože reálne vnímame, že je to obrovský problém a že chceme hľadať riešenia, ktoré by nejakým spôsobom mohli ak už nie teda ovplyvniť cenu elektriny, tak možno nájsť aspoň nejaký kompenzačný mechanizmus pre priemysel, ktorý teraz tým naozaj, naozaj veľmi trpí.
Čo sa týka cien elektriny pre domácnosti, tá by, pokiaľ som správne, správne si to pamätám, by nemala budúci rok veľmi výrazne vzrásť, mala by vzrásť možno o 10 až 20 %, je to z toho dôvodu, že sa nakupovala elektrina ešte v prvom polroku tohto roka, kontrahovala sa na ďalšie obdobie. Takže áno, toto bude tiež problém, ten rast tam bude, ale otvárať tu neustále, neustále tú istú tému, že vláda je všemocná v cene, v hýbaní cenou elektriny alebo plynu, je proste blaf. To je blaf na občanov a naozaj tomu nerozumiem. Ja si myslím, že by sme sa nemali znižovať k takýmto dezinformáciám šíreným verejnosti. Ja viem, že kolegovia zo SMER-u to veľmi radi robili, oni dokonca pred pár rokmi sa pokúsili verejnosť presvedčiť, že dostane vratky za plyn, za ušetrený plyn, v skutočnosti to bola len nejaká dotácia v podstate z verejných zdrojov. Nebola to žiadna vratka za plyn. Ale naozaj považujem za veľmi nešťastné, že vytvárate takýto dojem, vtláčate takýto dojem verejnosti, že vláda môže tak ako za socializmu, keď boli maloobchodné ceny a nejaký regulátor povedal, že rožky budú stáť toľkoto, maslo bude stáť toľkoto, tak že by vláda teraz mohla povedať, že toľkoto bude stáť cena elektriny. No to je proste naprostý, naprostý nezmysel.
Takže ja pevne verím, že toto uznesenie v súčasnosti, ktoré je navrhnuté, že ho neschválime, lebo táto téma je skôr a viac odborná a nemá, nemá zasahovať do nejakej veľkej politickej, veľkej politickej témy. Cena elektriny, veľmi dobre vieme, že rastie z viacerých dôvodov, rastie, dovolím si povedať, že možno aj z nepripravenosti Európskej únie ako celku na politiku, ktorú zaviedla a ktorá je principiálne správna politika vlastne zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie. Dôsledkom, teda jednou z ďalších príčin je, samozrejme, rast dopytu od priemyslu po pandémii, ďalšími príčinami sú rast elektromobility napríklad, ale napríklad aj rast dopytu po elektrine v domácnostiach. Domácnosti prechádzajú na hospodárne budovy, teda na hospodárne domy, prechádzajú na elektrické vykurovanie, prechádzajú na vykurovanie tepelnými čerpadlami, čo sú opäť elektrospotrebiče, to znamená, že dostávame sa v súčasnosti do nejakej elektrickej éry, na ktorú zjavne ešte Európska únia nie je nejakým spôsobom prispôsobená a je možné, že teda nastanú ešte horšie časy.
Takže riešenie, ktoré sa ponúka a ktoré ja ponúkam, je hovoriť ľuďom pravdu, hovoriť im pravdu, že vláda sa snaží robiť, robí konkrétne opatrenia, tak ako som spomínal v tej TPS-ke, ale že prichádza naozaj veľmi zlá doba a ona môže byť ešte horšia, dostávame sa do zlej ekonomickej situácie. Časy, kedy sme mali veľký rozpočet s dobrými tržbami, sme prešustrovali, nešetrili sme, boli to časy za minulej vlády. Teraz prišli veľmi ťažké časy spôsobené pandémiou, prišli časy rastúceho dopytu po elektrine, prišla éra, prišli časy, kedy ponuka plynu je nižšia, než je jej dopyt, a to, čo nám zostáva, čo musíme robiť asi hlavne, je začať sami od seba, sami od seba, tak ako to bolo v 90. rokoch, keď prišli zlé časy a keď ešte vtedajší predseda vlády Klaus hovoril, musíme si uťahovať opasky. Tak áno, pripravujeme sa na to, že potrebujeme si začať uťahovať opasky, že éra veľkej prosperity, pomerne veľkej prosperity v našom, v našej spoločnosti aj v Európskej únii že pravdepodobne, pravdepodobne končí. Sú na to veľmi veľké signály a to, s čím musíme začať a čo budeme musieť robiť všetci, je začať uťahovať si opasky.
Ďakujem.

Ďakujem za odpoveď. Naozaj ide o systém, ktorý, meškanie nie je z dôvodu, z viny teda ministerstva životného prostredia, to sa nesie ešte teda z predchádzajúcej vlá... z predchádzajúceho vedenia. Trápi to naozaj desaťtisíce podnikateľov, ktorí v podstate majú teraz tú administratívnu záťaž a tento systém im môže umožniť, teda zjednoduší, zjednoduší, urýchli toto nahlasovanie a, samozrejme, zároveň to aj spresní materiálový tok, dostaneme jednoznačné informácie, čo sa s tými odpadmi deje. Takže ja chcem vyjadriť presvedčenie, že ten 1. január 2023 sa podarí stihnúť.
A budem chcieť, požiadam aj pána predsedu hospodárskeho výboru Kremského, že by sme možno v rámci výboru urobili nejaké pracovné stretnutie s príslušníkmi, s príslušnými odborníkmi na ministerstve, že by sme sa poinformovali možno aj o tých takých detailnejších procesoch, ktoré, ako sa nastavujú vlastne.

Ďakujem, len upresňujúca, lebo práve ten, tá novela je, pokiaľ viem, v zákone o zálohovaní a ten bol teda presunutý kvôli tomu, že ten posun ISOH-u má byť v novele zákona o zálohovaní a to bolo presunuté na nejakú ďalšiu schôdzu, preto som sa pýtal.

Budaj, Ján, minister životného prostredia SR
Nie, iba na koniec tejto schôdze.

Kazda, Radovan, poslanec NR SR
Hovoríme o tlači, vy hovoríte o novele zákona o odpadoch, ja hovorím o novele zákona o zálohovaní, v ktorej to bolo uvedené, a tá má vlastne, tá je teraz na vnútrokomunitárnom pripomienkovom konaní a teraz nebude na predmete tejto schôdze.

Budaj, Ján, minister životného prostredia SR
Tam je problém toto, no budeme, stojíme naozaj pred otázkou, máte pravdu, tam vzniesli legislatívci požiadavku toho vnútrokomunitárneho pripomienkovania, musíme sa s tým nejak vyrovnať. Toto bola nečakaná požiadavka a to máte pravdu, že to tam hrozí, že sa to nestihne.
Ďakujem za upozornenie, sme si vedomí tejto ťažkosti a musíme sa s ňou vysporiadať.

Ďakujem.
Ja som chcel možno len teda poďakovať. Tú štúdiu si určite veľmi rád pozriem. Preto som položil túto otázku, lebo vlastne táto štúdia bola uvádzaná od ministerstva životného prostredia vlastne ako, jej vypracovanie vzniklo na základe teda toho podnetu tej odbornej verejnosti a na základe nej vlastne malo ministerstvo následne posúdiť tú vyhlášku teda v tých sporných opatreniach, že niektoré obce, teda že niektoré nádoby, ktoré sú neupravené, musia mať vyššiu frekvenciu vývozu, a tie, ktoré sú upravené, majú mať nižšiu, čo spôsobilo následne obrovské aplikačné problémy obciam. Takže ďakujem. Chcel som len poznamenať, vlastne nemám otázku, lebo... (Prerušenie vystúpenia ministrom životného prostredia.)

Ďakujem.
Pán poslanec, vy hovoríte, že my ideme presťahovať podnik, tak ja nemám vedomie, že idem ja sťahovať. Je to rozhodnutie manažmentu Slovenského vodohospodárskeho podniku. Práve naopak, nemyslím si, že nejaká, že takáto záležitosť by mala patriť do zákona. Veď to je proste naozaj, naozaj na rozhodnutí manažmentu, manažment SVP tvrdí, že potrebuje túto zmenu, lebo jednak narástol tam počet zamestnancov, kapacitne už tam nevyhovuje ten priestor a majú teda vypočítané, že bude, že to prinesie nejakú úsporu finančných prostriedkov pre tento podnik.
Politické rozhodnutie bolo vtedy, kedy vznikol Slovenský vodohospodársky podnik, to bolo, myslím, že v roku ´97, bolo to za Mečiarovej vlády, kedy Mečiarova vláda sa snažila veľmi, silou-mocou presúvať podniky štátne do regiónov a spôsobuje im to dodnes problémy. Jednoducho centrálne podniky patria do Bratislavy, do teda, respektíve do hlavného mesta. Takže ja si myslím, že toto naozaj nepatrí do zákona, je to čisto manažérske rozhodnutie.
Ja si pamätám tie roky v Slovenskom vodohospodárskom podniku, kedy sme spolupracovali ešte profesijne, veľmi často sa sťažovali, že musia vlastne, ten manažment musí na dennej báze dochádzať do Bratislavy na rôzne rokovania týkajúce sa vodného hospodárstva. To znamená, že nevidím viac do rozhodnutí, neviem presnú hĺbku tých rozhodnutí SVP manažmentu, ale rozumiem, rozumiem tej motivácii, ktorá tam asi zjavná je.

Ďakujem. Áno, takto som aj ja rozumel vlastne tomu konceptu, tomu návrhu a jeho dôvodom toho návrhu, že áno, na Slovensku, resp. minimálne na tom pracovisku dôjde k zníženiu radiačnej záťaže zamestnancov. To je naprosto bezpochyby fakt, keďže budú menej pracovať s týmto materiálom, tak je to úplne jednoznačné.
To, čo som teda namietal, je, že forma legislatívy, ktorá ide štýlom, že zakážeme, obzvlášť teda v tomto prípade, svojím spôsobom vlastne nerieši zaťaženie obyvateľstva v iných krajinách. On nezakazuje produkciu tohto rádioaktívneho odpadu. Ona je dokonca veľmi dôležitá tá produkcia rádioaktívneho odpadu, pretože mnohé prevádzky napríklad v nemocniciach, napríklad mnohé prevádzky, ktoré majú na starosti nejaké komplikované merania, tak využívajú práve prístroje na tomto princípe, a teda dochádza tam k istej miere ožiarenia obyvateľstva.
Tieto prístroje slúžia na správny účel, sú naprosto dôležité. Takže k produkcii takéhoto odpadu, k zníženiu produkcie takéhoto odpadu určite nedôjde. Dôjde len k zníženiu radiačnej záťaže zamestnancov tohto pracoviska a veľmi málo nepriamo možno aj nejakého bližšieho okolia, ale ani to nie som si celkom istý. Ten odpad sa bude vracať po spálení, resp. sa vracia po spálení naspäť do krajiny svojho pôvodu.

Ďakujem. Áno, s pánom kolegom sa občas nezhodneme, ale chcem povedať, že naozaj poznám a aj v rámci výboru sme mali výjazd do tejto prevádzky, veľmi intenzívne sledujeme aj čo sa deje v jadrovej elektrárni Mochovce. Takisto sme navštívili teda prevádzku Javys-u. Pýtali sme sa na veľmi veľa otázok, nevznikli u mňa a nechcem hovoriť za ďalších kolegov z výboru, ale myslím si, že, domnievam sa iba, že ani u nich nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že táto prevádzka je ekologická, že pracuje presne v súlade s predpismi, že neporušuje žiadny predpis, že k zaťaženiu životného prostredia touto činnosťou prakticky ani nedochádza. Táto samotná spoločnosť je, len v Trnavskom kraji patrí až niekde do druhej desiatky znečisťovateľov. Nie som si istý, že či nie až niekde na konci druhej desiatky znečisťovateľov životného prostredia, a preto si myslím, že naozaj ísť touto cestou straty, straty podnikateľských príležitostí v situácii, kedy nemáme pochybnosti o tejto prevádzke a tá strata dosahuje, je odhadovaná na niekoľko miliónov eur ročne, tak sa domnievam, že cost-benefit analýzou dochádzame niekde na hranu toho, že či naozaj toto je alebo nie je správna cesta.