Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

15.6.2022 o 9:10 hod.

Ing.

Radovan Kazda

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 15.6.2022 9:10 - 9:25 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som uviesť niekoľko, niekoľko argumentov k tejto téme, ktorá, a to je teda taká, prvý bod môjho vystúpenia, ktorá podľa mňa úplne zbytočne stavia na barikády dve strany a až tak veľmi, až bojovo stavia na barikády dve strany, hoci tomu teda účasť, v súčasnosti účasť poslancov v parlamente nesvedčí, ale v tom prvom čítaní to tak, to tak bolo. Pretože nejdeme tu, nejdeme v prípade tohto návrhu ten návrh neblokuje, nesmeruje k tomu, aby boli blokované weby, ktoré, ktoré majú nejaký iný politický názor alebo majú nejaké náboženské presvedčenie. O to tu vôbec nejde, tu ide o informačnú vojnu a o blokovanie webov v situácii, kedy naozaj čelíme obrovskej informačnej vojne.
Takže pre mňa je dosť veľkým prekvapením, že to naozaj rozdeľuje tábor, hovorím o tábore slušných ľudí o demokratoch, nie o tábore fašistov a komunistov, ktorých, žiaľ, v parlamente máme tiež, aleže práve v tomto tábore demokratov to tak veľmi významne rozdeľuje ľudí na dva tábory, pretože v tomto prípade ide naozaj len o posun účinnosti o tri mesiace. No napriek tomu, napriek tomu postaviť sa k tejto téme neni celkom jednoduché, pretože naozaj tam existuje veľmi veľa argumentov za blokovanie webov, ale veľmi veľa je argumentov aj proti blokovaniu takýchto šíriteľov dezinformácií, veľmi silných, brutálnych, odporných dezinformácií, ktoré mätú veľmi veľkú časť verejnosti.
Ja vždy keď sa rozhodujem o takýchto otázkach, tak sa snažím zisťovať, aká je pozícia sveta, inštitúcií vo svete k takejto téme a tak isto, že či už niektoré krajiny už dospeli k takémuto rozhodnutiu a akým spôsobom sa to zaviedlo u nich a akým spôsobom to funguje a či to neprináša nejaké ohrozenie demokracie. Teraz poviem niekoľko argumentov za, za blokovanie webov.
V marci 2017 vydala Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe OBSE také spoločné vyhlásenie o slobode prejavu a tzv. fake news, čiže falošných správach dezinformáciách a propagande. Túto deklaráciu podpísalo, podpísal osobitný spravodajca OSN pre slobodu názoru a prejavu, predstaviteľ OBSE pre slobodu médií, osobitný spravodajca organizácie amerických štátov pre tú istú vec a tak isto aj reprezentant africkej komisie pre ľudské práva.
A čo hovorí táto deklarácia? Tá deklarácia hovorí, hneď bode 1 vo všeobecných princípoch hovorí, že štáty môžu obmedziť právo na slobodu prejavu len v súlade s testom takéhoto obmedzenia podľa medzinárodného práva, a to s tým, že sú ustanovené zákonom, slúžia jednému z legitímnych záujmov uznaných medzinárodným právom a sú nevyhnutné a primerané, v záujme teda, teda chrániť tento záujem. Ďalej tam uvádza táto deklarácia: "obmedzenie slobody prejavu môže byť tiež uložené, pokiaľ je v súlade s požiadavkami uvedenými v odseku 1 medzinárodného paktu o občianskych a politických právach". Tento odsek v písmene 2, na ktorý odkazujú, hovorí o tom, že akékoľvek obhajovanie národnej, rasovej alebo náboženskej nenávisti, ktoré podnecuje k diskriminácii, nepriateľstvu alebo násiliu, je zákonom zakázané.
V prípade tohto návrhu na predĺženie tohto blokovania webov naozaj nejde o návrh, ktorý by mal blokovať weby, ktoré obhajujú, ktoré sa venujú nejakým, nejakým náboženským otázkam, ale práve o tie weby, ktoré sú uvedené, ktoré sú uvedené, že vyvolávajú nenávisť. Nenávisť, podnecujú k nepriateľstvu, k diskriminácii, dokonca aj k násiliu. Takže podľa tejto deklarácie, a je tam teda ešte jeden veľmi zaujímavý bod a ten je v bode F, a ten sa venuje priamo blokovaniu celých webových stránok. A v tejto deklarácii sa uvádza: "Štátom nariadené blokovanie celých webových stránok IP adries, portov alebo sieťových protokolov je krajným opatrením," upozorňujem, je krajným opatrením, "ktoré možno odôvodniť len tam, kde to ustanovuje zákon a je nevyhnutné na ochranu ľudského práva alebo iného oprávneného verejného záujmu, a to aj v tom zmysle, že je primeraná, neexistujú menej rušivé alternatívne opatrenia, ktoré by chránili záujmy, a rešpektuje minimálne záruky riadneho procesu." Takže čo tým chcem povedať? Každý, kto tu tvrdí, každý z oponentov, niektorých klamlivých oponentov, ktorí tu tvrdia, že tí, ktorí, ktorí presadzujú v čase informačnej vojny blokovanie webov, že sú nejakí fašisti a nazývajú nepretržite fašistami, tak títo ľudia sú klamári. Žiaľ, sú to nielen klamári, ale sú to predovšetkým veľmi, veľmi hlúpi ľudia.
Ale hovoril som o tom, že okrem argumentov za sú aj argumenty proti, a ja ich teda pár poviem a budem odkazovať opäť na jednu, jeden dokument. V roku 2018 Európska komisia vymenovala 39 odborníkov do novej takej špecializovanej skupiny na vysokej úrovni pre, a tá skupina sa mala venovať práve falošným správam a online dezinformáciám. No a títo 39 experti, mali tam zastúpenie aj zo Slovenska dokonca, jedného špecialistu, a títo experti pripravili súhrnnú správu v roku 2018, ktorá sa mala, ktorá sa venuje téme, akým spôsobom majú vlády pristupovať k dezinformáciám. A je to pomerne rozsiahla, myslím, že okolo 20 strán taká správa, má to tam aj ´executive summary´ pre, pre teda pre výkonné zložky a čo tam píšu?
Píšu tam, že osvedčené postupy na boj proti dezinformáciám sú také, ktoré sa vyhýbajú ochromujúcim účinkom na slobodu prejavu. Zlé postupy v riešení problematiky predstavujú riziká pre slobodu prejavu a iné základné práva. Zahŕňajú cenzúru a online dohľad a iné zavádzajúce reakcie, ktoré sa môžu podstatne vypomstiť, a na toto upozorňujem, a ktoré môžu šíritelia dezinformácií použiť v naratíve my verzus oni, ktorý môže delegitimizovať reakcie proti dezinformáciám a byť kontraproduktívny v kratšom a dlhšom čase. Na toto upozorňujem špeciálne, pretože práve o tom, toto, tohto sme svedkami v prípade, v prípade tejto normy, máme tu fašistov, máme tu komunistov, teda práve tých, ktorí by okamžite šírili dezinformácie a ktorí ich neustále a nepretržite šíria a oni to stavajú do toho naratívu, že pozor, vy ste tí fašisti, vy ste tí nepriatelia slobody, a otáčajú tu rozpravu úplne iným smerom a úplne opačne. Čiže my, ktorí sa snažíme obhájiť slobodu, tak my sme nazývaní tými, ktorí by, ktorých primárnym záujmom je, je obmedzovať slobodu a zakázať slobodu, tak my sme potom nimi v tomto naratíve označovaní za nepriateľov slobody alebo za fašistov.
A na toto práve upozorňuje táto expertná komisia, ktorou, ktorá pracuje, teda vypracovala tento dokument pre Európsku komisiu. Je to veľmi taký rozsiahly dokument, hovoril som, že asi 20 strán, a oni tam popisujú niektoré nástroje, akým by sa, akým by sa, akým by mali vlády pristupovať k tomu, že keď čelia, keď krajiny čelia obrovskej vlne dezinformácií a samozrejme spomínajú tam tie klasické nástroje, ktoré by sa mali predovšetkým uplatňovať, mali by sa uplatňovať, malo by sa uplatňovať vzdelávanie či už v školách, vzdelávanie novinárov, vytvárať nejaké, nejaké programy na to, aby sa šírili, aby sa šírili, šírili rôzne, rôzne relácie, ktoré by upozorňovali ľudí na dezinformácie, pomáhali im rozvíjať kritické myslenie, pomáhali im identifikovať, že čo je dezinformácia a čo je, čo je pravda. Preto tento dokument je veľmi skeptický voči tomu, aby, aby krajiny pristupovali k blokovaniu webov. Samozrejme, že môže zaznieť informácia, môže zaznieť od oponentov výhrada, že tieto dokumenty boli spracované v roku 2017, 2018, že sme tu nemali ešte vlnu, obrovskú vlnu dezinformácií s covidom a následne obrovskú vlnu dezinformácií s agresiou Putina na Ukrajine. Napriek tomu ja si nemyslím, že tento dokument bol pripravovaný neuvažujúc o extrémnych situáciách, ktoré nastanú. To si nemyslím, že bol takto pripravovaný, ale, samozrejme, že, že autori týchto, týchto dokumentov asi nemali predstavu o tom, že môže nastať obrovský, obrovská dezinformačná vlna s covidom a následne, následne s tou agresiou.
Takže ten zákaz, zákaz, teda resp. to blokovanie webov, ja sa prikláňam k tomu európskemu dokumentu pripravenému pre Európsku komisiu, že ono je to v podstate také hasenie, hasenie problémov v poslednom momente, v poslednom momente, kedy sme zlyhali ako vlády, ako štáty sme zlyhali, sme premeškali príležitosť tridsať rokov slobody využiť na to, aby sme učili ľudí kriticky myslieť, aby sme vybudovali silné školstvo s vysokými platmi učiteľov, aby učitelia boli výberovým konaním vyberaní, aby títo učitelia sa mohli venovať svojim študentom, aby to boli aj mladí ľudia, ktorí, ktorí sa budú plnohodnotne venovať svojej práci, čo teraz, žiaľ, nie je možné, ako som aj teraz čítal, počúval v jednom podcaste, tak vlastne tá, ten začiatočný plat učiteľa je, myslím, že nejakých 600, 650 možno eur v čistom, za čo sa naozaj nedá obstarať ani prenájom bytu a základné, základné živobytie, pokiaľ ten učiteľ chce, chce fungovať.
No. Takéto rozhodovania, ako som uviedol, si myslím, že by nemali byť rozhodovaniami, kde sa budeme stavať na barikády, pretože naozaj tu nejde o nejaké zásadné obmedzenie ničoho, žiadnej slobody slova. Je to motivované snahou, snahou bojovať proti naozaj brutálnym, odporným dezinformáciám, ktorú mätú verejnosť, a Slovensko, špeciálne Slovensko s tým má obrovské, obrovský problém, že tomuto čelí.
No na druhej strane je fakt, a to treba povedať, že podľa mojich informácií zatiaľ k takémuto kroku pristúpilo len Slovensko a Česko a nepristúpili k nemu dokonca ani pobaltské krajiny, ktoré sú veľmi atakované práve týmito, týmito návalmi, vojenskými informačnými návalmi dezinformácií zo strany Ruska. Nepristúpili k tomu ani, ani krajiny vyspelé západné, ale možno ma pán, možno ma pán navrhovateľ opraví, ja som vychádzal iba z toho, čo som sa snažil zistiť, zistiť na webe, že ktoré krajiny naozaj k tomu pristupujú. Čiže v tomto smere by som sa zase prikláňal k tomu, aby sme, aby sme nešli hneď, nešli hneď veľmi, veľmi veľkým príkladom veľmi, veľmi byť v tomto, v tomto až takí akční a takíto aktívni, ale skôr si počkali na vyhodnotenie možno skúseností iných krajín, pretože naozaj to vyznieva, vyznieva to dosť zle.
Takže niektoré rozhodovania, žiaľ, sú také, že sú možno 51 % argumentov za, 49 % argumentov proti, tomuto naši šíritelia dezinformácií nerozumejú, tí vyťahujú vlajku, s ktorou, ktorou, vlajku, falošnú vlajku slobody a, a oplieskavajú ju o hlavu všetkým slušným ľuďom, že oni sú tí fašisti, ktorí chcú blokovať weby. Je to lož, vidíme to na základe aj týchto dvoch. Snažil som sa to ukázať aj na základe týchto dvoch koncepčných materiálov, respektíve deklarácií, že pripúšťa sa, pripúšťa sa blokovanie webov v extrémnych krajných prípadoch, v extrémnych situáciách. Toto extrémna situácia je. Na druhej strane je, sú vyjadrenia jednoznačné expertov, ktorí sa venujú fake news, ktorí sa venujú dezinformáciám, a tí odporúčajú práve naopak skôr tie weby neblokovať, ale robiť tú koncepčnú prácu desiatky a desiatky rokov, ako pestovať tú spoločnosť, ako, ako treba zalievať, podobne tak, ako treba zalievať anglický trávnik, ten než vyrastie, je to celkom jednoduché, treba vysadiť trávnik a potom ho každý deň zalievať približne sto rokov a potom vznikne ten správny anglický trávnik.
A takto je to aj s demokraciou. My sme premeškali tú príležitosť prebudovať kompletne školstvo, posilniť ho finančne a premeškali sme príležitosť naozaj investovať do takýchto programov na vzdelávanie obyvateľstva, aby sme ich naučili kriticky myslieť. Za tých tridsať rokov sa to, žiaľ, nestalo, sa to, žiaľ, nepodarilo a tie výsledky tu vidíme. Vlastne za tridsať rokov sa spoločnosť nijakým zásadným spôsobom preferenčne neposunula k tomu, aby tu stále vládli slušné demokratické strany či už z ľavice alebo z pravice. Toto je oveľa väčší problém. Preto chcem ešte raz zdôrazniť, toto hlasovanie nepovažujeme za niečo, že to je fašizmus, nepovažujeme ho za niečo, čo zásadným spôsobom obmedzuje, vnímajme ho za, za hlasovane, kde naozaj je veľmi veľa argumentov pre a veľmi veľa argumentov proti. Ja sa práve týmto budem riadiť pri mojom finálnom hlasovaní o predĺžení toho termínu, vlastne účinnosti, účinnosti tohto, tohto opatrenia, s ktorým som, s ktorým som súhlasil v tom prvom návrhu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.6.2022 16:40 - 16:55 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1033.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 9. septembra 2022 a v gestorskom výbore do 12. septembra 2022.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.6.2022 16:40 - 16:55 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 144/2013 Z. z. o obchodovaní s určenými výrobkami, ktorých držba sa obmedzuje z bezpečnostných dôvodov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1020. V súlade s § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 9. septembra 2022 a v gestorskom do 12. septembra 2022.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú, podpredseda, predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

14.6.2022 14:55 - 15:10 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem za reakciu. V podstate len krátko, že naozaj na tú poznámku, že obhajujem skládkovateľov. Ja neobhajujem skládkovateľov, obhajujem vždy názor, ktorý, s ktorým sa stotožním a ktorý, ku ktorému sa prikloním a ktorý sa mi zdá byť argumentačne silný, Preto som potreboval za dôležité použiť práve tento argument, lebo vidím v ňom nejaké racionálne jadro, že teda, že ten odpad používajú skládkovatelia práve na zakrývanie skládok a v tom smere vlastne on plní aj environmentálny účel, veľmi dôležitý, napríklad aby zabraňoval úletom zo skládky, ale, samozrejme, ten, ten trend, že by sme mali zvyšovať mieru využitia stavebného odpadu, s tým myslím, že vôbec nemáme žiadny, žiadny rozpor. Ten, na tom máme úplnú zhodu.
Skryt prepis
 

14.6.2022 14:55 - 15:10 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, k predmetnému návrhu zákona mám pár viet. Považujem ho za principiálne, principiálne správny, možno len také dve poznámky. Je mi jasné, že musíme reflektovať, musíme reflektovať smernicu Európskej únie, čo sa premieta vlastne aj do znenia tohto zákona, čiže máme dosiahnuť cieľ 70 % recyklácie stavebného odpadu. My sme o tejto veci rokovali aj na hospodárskom výbore, niektoré veci boli aj zodpovedané. Tá moja najväčšia výhrada bola teda práve s tým veľmi rýchlym termínom, kedy má byť, kedy má byť toto vlastne už spustené, to bolo, tuším, už do konca tohto mesiaca, ak prejde, prejde tento návrh, na čo teda je naozaj veľmi šibeničný termín vzhľadom k tomu, že nie všetky, nie celý trh je na toto pripravený, na takýto opäť, takýto veľmi rýchly a skokový nárast, keďže ani tie spracovateľské kapacity neboli, nebol trh pripravený na to, na také veľké spracovateľské kapacity. Následne bolo vysvetlené z ministerstva životného prostredia, že tieto obavy nemajú, že majú informácie, že teda spracovateľských kapacít bude dosť, takže v tomto smere teda rešpektujem to, že je to veľmi skokový termín, ale naozaj súhlasím s tým iba kvôli tomu a teda najmä kvôli tomu, že je tam teda tá požiadavka na čerpanie prostriedkov z plánu obnovy, ktorý treba jednoducho, ktorý takto stanovuje takéto šibeničné termíny.
Stavený odpad, ako povedal aj pán minister, tvorí veľmi významnú, dokonca asi, myslím, že najväčšiu časť odpadov vyprodukovaných na Slovensku. Na ich obhajobu treba povedať, že síce je to najväčší odpad objemovo aj hmotnostne na Slovensku, ale pokiaľ hovoríme o nie nebezpečnom stavebnom odpade, tak nie je to, nie je to odpad, ktorý by nejako zásadne škodil životnému prostrediu. To je jednoducho ľudovo povedané kamenivo, kamenivo, ktoré síce je veľmi neestetické a je veľmi, nie veľmi správne, keď končí na nelegálnych skládkach niekde v lese za obcami a za mestom. Naozaj nie je správne, ale treba vnímať tie veľkostné parametre odpadov, ktoré vznikajú na Slovensku, aj v tomto kontexte tých 70, ten cieľ 70 % je veľmi ambiciózny, ale hovoríme stále o odpade, ktorý naozaj aj v tej kategorizácii nie nebezpečných odpadov je naozaj veľmi málo nebezpečných. Samozrejme, že je správne, aby sme sa snažili, aby tento odpad mohol byť spätne vracaný, vracaný do nejakého výrobného cyklu, resp. používaný na nejaké znovu použitie, ale toľko k tomu, teda k tomu kontextu toho, tej nebezpečnosti.
No a k tomu cieľu tých 70 %, je tam pomerne dosť významná, významná výhrada, evidujem dosť významnú výhradu od prevádzkovateľov skládok, ktorá sa mi zdá byť dosť, dosť významná. My si musíme uvedomiť, že veľmi veľká časť týchto stavebných odpadov sa využíva práve na zakrývanie skládok, na tých vrstiev skládok. To znamená, že ony síce nie sú ako znovu použiteľné, ale slúžia v podstate na, poviem to jednoducho, slúžia na ekologický účel zakrytia tej skládky, ktorá sama o sebe, jasné, že vnímame ju ako menej ekologickú ako tie iné systémy, lepšie systémy nakladania s odpadmi, ale toto môže spôsobiť v budúcnosti problémy práve prevádzkovateľom skládok, ktorých síce nechceme mať, ale jednoducho musíme rešpektovať fakty, že dnes ich máme a dnes sme na nich ešte veľmi významne závislí, veľmi významnú časť skládok, myslím, 50 % odpadov skládkujeme stále. Čo síce je v kontexte toho, že chceme znížiť mieru skládkovania, by malo byť, akože by sme to nemali reflektovať, ale to si ja nemyslím. Ja si myslím, že by sme mali vnímať aj ten kontext, že tento odpad, stavebný, potrebujeme napríklad aj na zakrývanie skládok a v prípade, že bude jeho nedostatok, tak prevádzkovatelia skládok si budú musieť tento odpad nakupovať za drahšiu cenu, čo sa zase premietne do poplatkov za komunálny odpad. Takže chcel som to uviesť iba do kontextu, tento raz to nehovorím ako, ako zásadnú že kritiku tohto návrhu. Tento návrh jednoducho rešpektuje, reflektuje to, čo potrebujeme dosiahnuť z hľadiska legislatívy Európskej komisie, Európskej únie a reflektuje aj to, že potrebujeme čerpať prostriedky z plánu obnovy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.6.2022 14:25 - 14:40 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, k predmetnému návrhu chcem povedať takú tú hlavnú vec, že považujem za správnu líniu, ktorou ide tento návrh, pretože naozaj tieto poplatky neboli veľmi veľa rokov zvyšované, bola tu inflácia, následne, samozrejme, chce, chce vláda vytvoriť nejaký motivačný faktor na to, aby znečisťovatelia boli motivovaní znižovať emisie znečisťujúcich látok, to znamená, že v tomto smere vnímam tento návrh ako, ako v poriadku. To, čo sa mi trošku nezdá na tom návrhu a čo by som chcel možno odpoveď od pána ministra, sú viac-menej asi, asi dve-tri veci.
Tá prvá vec je, v medzirezortnom pripomienkovom konaní veľmi významne argumentovali a následne aj medializovali svoje výhrady práve zástupcovia priemyslu, predovšetkým tí, ktorí sú teda emitenti znečisťujúcich látok, a poukazovali na to, že ten nárast je veľmi skokový. Je veľmi náhly a skokový. A dokonca poukazovali aj na to, že najväčší z krajín V4, tam som si robil nejaké porovnanie s Českom, myslím, že tam ten nárast nie je až taký vyšší v porovnaní napríklad s Českou republikou. Ale súhlasím s ich, s ich výhradou, že ten nárast je tam naozaj veľmi skokový, napriek tomu, že je tam teda nejaký ten kompenzačný, resp. koeficient, ktorým sa to nejakým spôsobom trochu eliminuje. Ale ten nárast je naozaj veľmi skokový. To teraz v súčasnej situácii, kedy čelíme naozaj obrovským hospodárskym problémom súvisiacim s infláciou, súvisiacim s covidom, s postcovidovou situáciou, s rastúcimi cenami atď. atď., s inváziou Putina, Putina na Ukrajinu, tak opäť to prináša dosť nešťastnú dobu, zvyšovanie, zvyšovanie nákladov priemyslu a dosť významné skokové v priebehu niektorých najbližších rokov.
Tak toto mám takú prvú výhradu. Ja si myslím, že by, že síce súhlasím s tým, že áno, treba to upraviť. Treba to upraviť, je v poriadku, že sa to zvyšuje, ale ten nárazový náskok sa mi zdá byť veľmi, veľmi vysoký.
Takisto by sa dalo možno uvažovať o tom prerozdelení tých prostriedkov. V Českej republike majú, 65 % výnosov z poplatkov je príjmom štátneho fondu životného prostredia, 25 % príjmom kraja, na ktorom, na ktorom území sa stacionárny zdroj nachádza a 10 % je príjmom štátneho rozpočtu. Ja by som možno chcel na pána ministra otázku, že akým spôsobom uvažujú oni, že či by sa nedalo ísť týmto spôsobom, ktorý sa mi zdá celkom logický, aby mohli z toho poplatku za znečisťovanie ovzdušia aj adresne profitovať, resp. adresne ho využívať napríklad aj, aj kraje.
A tá moja tretia otázka je, že prečo vlastne prichádza ministerstvo životného prostredia až teraz k tomu, vlastne už prešli, prešli už dva roky. Možno keby sa takáto norma pripravila skôr, ešte v čase, kedy aj tie priemyselné podniky boli nejakým spôsobom v lepšej hospodárskej kondícii, ekonomickej kondícii, tak by sa to vedelo možno, vedeli by sa nejakým spôsobom na to pripraviť.
To sú také tri základné body aspoň v tomto, v tomto prvom čítaní, ktoré som chcel spomenúť, a ja si myslím, že by sme ešte mohli do druhého čítania a mali by sme uvažovať veľmi intenzívne o tom, že tento nárast, ktorý považujem za správny, ale nejakým spôsobom upraviť tak, aby to v tejto dnešnej, súčasnej situácii nespôsobilo veľmi skokové nárasty nákladov pre priemysel, pretože ten, a resp. pre znečisťovateľov, pretože to sú tí ľudia, ktorí zamestnávajú, a tieto náklady jednoducho nejakým spôsobom musia odniekiaľ nejakým spôsobom kompenzovať v rámci svojich výdavkov a koniec koncov to môže viesť až k nejakému znižovaniu buď miezd alebo k znižovaniu zamestnanosti, čo práve v takých tých postihnutých regiónoch, kde nie je veľmi veľa, veľmi veľa, veľmi veľká a vysoká ekonomická výkonnosť, tak to môže mať veľmi neblahé dôsledky.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.5.2022 17:20 - 17:22 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem.
Pán poslanec Krajčír, no veď ja nepopieram, ja som ani nespochybnil, že či má pravdu, alebo nemá pravdu pán minister financií vo svojom tvrdení. Ja som len konštatoval niekoľko databáz, niekoľko kritérií, ktoré my reportujeme za Slovensko, kde vyhodnocujeme, do akej miery sú u nás rodiny postihnuté, postihnuté rizikom chudoby. A skonštatoval som, že nie sme na tom najlepšie, dokonca v mnohých kritériách sme pod priemerom Európskej únie, ale nie sme najhoršie, ako tvrdí pán minister financií, a to si myslím, že bolo jednoducho klamstvo.
Pán poslanec Kuriak, no symbolicky prís... prídavok na deti to zrovna nie je, ide tam o veľmi vysokú, mnoho stomiliónovú, stomiliónovú podporu. To zrovna na, za symbolické nepovažujem, ten návrh. A uviedol si, kolega, tú krátku štatistiku z rodiny. No ja vôbec nespochybňujem, že rodinám vzrástli výdavky, a dokonca ani tým strednepríjmovým, ja stále iba poukazujem na to, že týmto spôsobom, ktorý je, ktorý je jednak veľmi veľká, obrovská suma, jednak, za druhak nevieme vlastne ani, odkiaľ bude vybratá, vieme tam niečo, že možno sa vyberie niečo, že sa uberie samosprávam. Ja tvrdím, že v tejto situácii nekonsolidovaných verejných financií ísť týmto smerom nie je vôbec správne a proste mne to zodpovednosť voči voličom nedá, aby som niečo takéto podporil, lebo je to naozaj veľmi hlboko nezodpovedné.
Pani poslankyňa Drábiková, je to podobné. Proste ja uznávam, že je tam istá diferenciácia v adresnosti, to absolútne nikto, si myslím, že nespochybňuje, však to je z toho návrhu jasné. My tiež chceme ohroz... najviac ohrozené deti a rodiny podporiť, ale nie tie menej ohrozené, keďže naozaj nemáme konsolidované verejné financie a de facto je to výdavkový bianko šek a príjmový do štátneho rozpočtu bianko šek.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.5.2022 16:47 - 17:01 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem, ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prepáčte, že budem tiež asi ako kolega Viskupič otravovať číslami. Viem, že pre niektorých poslancov sú čísla nepríjemné, štatistiky a nejakým spôsobom mi nechcú uveriť, ale pokúsim sa niektoré štatistiky použiť v kontexte toho, že čo je rodinná politika aj v kontexte vlastne celého sveta. Takisto sa pokúsim konfrontovať s niektorými údajmi pána predkladateľa, pána navrhovateľa, pána ministra financií, pretože si myslím a som presvedčený, že, nielen v tomto prípade, som o tom presvedčený vždy, že v drvivej väčšine prípadov hovorí klamstvá alebo, alebo zavádzania, alebo falošné argumentácie, ale v tomto prípade si myslím, že minimálne ide o nejaké zavádzanie, respektíve vytŕhanie z kontextu.
No, ako je to teda s pomocou rodinám v takom globálnom svetovom kontexte. Budem citovať z jedného odborného článku, ktorý vyšiel na webe ReliefWeb, ktorý je takou humanitárnou informačnou službou, ktorú poskytuje Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí. Veľká väčšina detí mladších, konštatuje, veľká väčšina detí mladších ako pätnásť rokov na celom svete, 73 % detí na celom svete, je to 1,5 miliardy detí na celom svete, nedostáva žiadne detské ani rodinné peňažné dávky. Informácia tam odkazuje na správu Medzinárodnej organizácie práce, tá požaduje, aby boli v chudobných krajinách uplatňované dávky na deti, pretože je to nástroj, a to je veľmi dôležité, pretože to je nástroj na odstránenie detskej práce. Toto je v drvivej väčšine krajín na svete hlavnou motiváciou, prečo vlády vlastne zavádzajú nejakú, nejaké, nejakú podporu rodín a podporu detí, je kvôli tomu, aby eliminovali detskú prácu. Samozrejme, že tá väčšina krajín, ktorá je spomínaná, ide o chudobnejšie krajiny, ale neznamená to, že ony by nechceli robiť nejakú rodinnú politiku, znamená to len, že jednoducho na to nemajú povedzme rozpočtovo, že si to nemôžu dovoliť.
Takže si to zhrňme. Prídavok na dieťa sa vo väčšine sveta považuje najmä za nástroj na odstránenie detskej práce, ktorú na Slovensku takmer nemáme. Nepochybujem o tom, že možno sú tu prípady, kedy máme aj detskú prácu, samozrejme nelegálnu detskú prácu, ale myslím si, že tento problém u nás na Slovensku neni nejako veľmi závažný. Takže predkladateľ tvrdí, že ten, kto nechce podporiť jeho návrh, tým vlastne nechce pomôcť rodinám, a vlastne tým tvrdí, že vlády v tých krajinách, kde žije veľká väčšina, výrazná väčšina detí, že títo ľudia sú vlastne nejakí sociálni netvori. Že tie krajiny, ktoré nemajú takúto finančnú podporu pre deti v rôznych formách, že sú to vlastne nejakí sociálni netvori, ktorí nechcú pomôcť rodinám, a to je teda bohapustá lož.
Teraz prejdem krátko k štatistikám Eurostatu. Tie tu boli spomínané, pán minister financií tu spomínal jednu štatistiku Eurostatu, podľa ktorého, podľa ktorej slovenské rodiny sú vo všeobecnosti vystavené najväčšiemu riziku chudoby pravdepodobne teda v Európskej únii. Spomína tam aj niektoré čísla, že 34 % rodín, ktoré majú tri a viac detí, to sa zhruba kryje s údajmi, ktoré poskytol slovenský štatistický úrad, no ale čo hovorí Eurostat? Eurostat, priamo takúto štatistiku sa tam dá veľmi ťažko dohľadať a Eurostat je organizácia, kde my dodávame (rečník si odkašlal), pardon, údaje o tom, koľko, v akom stave je teda spoločnosť čo, z hľadiska rizika chudoby pre rodiny s deťmi. Takže napríklad v prvom kritériu, ktoré porovnáva Eurostat, je vlastne riziko chudobných detí podľa občianstva ich rodičov. Dodávame dáta za Slovensko, tam je Slovensko tesne za priemerom Európskej únie a predstavme si, že oveľa horšie na tom je napríklad Rumunsko, Bulharsko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Grécko. Čiže nie, nie sme v tomto kritériu úplne zlí, sme len tesne niekde za priemerom Európskej únie, čo sa týka rodinnej politiky v Európskej únii, čo je teda v ostrom kontraste voči tomu, čo hovorí pán minister financií a čo sa tu opakuje nekonečnekrát, že sme naozaj na tom veľmi zle.
Ďalšie kritérium je tam výdavky vlád na rodinnú a detskú teda politiku, na nejaké benefity vo vzťahu k HDP. Tam je tiež Slovensko tesne za priemerom Európskej únie, ale opäť horšie je Rumunsko, Portugalsko, predstavte si, bohatá krajina Holandsko dáva menej v porovnaní s HDP, teda na HDP ako Slovensko, Španielsko, veľká krajina sociálna, ktorá má takéto tendencie podporovať rodinu, aj to je na tom horšie.
Tretí podiel, tretie kritérium je podiel detí s rizikom chudoby a sociálnej exklúzie, tam je v rebríčku, tam je v rebríčku 24 krajín a sme, 16 krajín je na tom horšie, sme teda ôsmi, ôsmi najlepší v tejto, v tomto kritériu rodinnej politiky podpory, podpory rodín.
Štvrté kritérium je osoby s rizikom chudoby a sociálnej exklúzie. Tam treba povedať, že tam sa zmiešavajú dva faktory aj so sociálnou exklúziou. Tam sú podrobné štatistiky za rok 2019, ktorých je 33 krajín a ešte aj iné krajiny. Slovensko je, budete prekvapení, ale deviate najlepšie. Je deviate najlepšie z 33 krajín EÚ z hľadiska rodinnej politiky.
Piate kritérium je ľudia s rizikom chudoby a sociálnej exklúzie, ale teda všetci ľudia, teda vrátane aj napríklad dôchodcov, a tam sme, predstavte si, druhí najlepší v Európskej únii, kľudne si to môžme potom konfrontovať, môžem tie tabuľky, tabuľky dodať.
Pozrel som sa aj na štatistiky OECD, aby sme videli teda ten koncept, akým spôsobom pristupujú štáty sveta k rodinnej politike, a konštatujem, že ide tam, citujem z dokumentu OECD Family cash benefits, ktorým sa sumarizujú celkové rodinné dávky podľa jednotlivých krajín. Ten zohľadňuje rôzne, rôzne typy politík, zohľadňuje, zohľadňuje napríklad daňové úľavy, zohľadňuje prídavky na deti, zohľadňuje nejakú prvú platbu narodenému dieťaťu a množstvo, množstvo ďalších iných politík. Čiže je to pomerne dobrá metodológia, ktorá je veľmi-veľmi už taká kompaktná a výsledok teda toho, tejto analýzy, je (ruch v pléne, zaznievanie gongu), že rodina s jedným rodičom na Slovensku poberá štvrté najvyššie rodinné dávky spomedzi štyridsiatich krajín OECD. Ale to je jediný faktor, kde veľmi vyskakujeme, a to je rodina s jedným rodičom. Pri dvoch rodičoch, pričom obidvaja sú zarábajúci, sa pohybujeme niekde, opäť niekde v priemere.
Pre taký komplexnejší pohľad z iného kritéria som vybral ešte aj v pomere v priemere k HDP, hento bolo v pomere k platom, a v pomere k HDP sú tam naposledy výsledky za rok 2017, tam je Slovensko pod priemerom OECD, ale za ním sa nachádzajú napríklad Švajčiarsko, teda za priemerom EÚ sa nachá... OECD sa nachádzajú Švajčiarsko, Česko, Taliansko a za nami, za nami sú krajiny, ako je Kanada, Japonsko, Írsko (rečník si odkašlal), pardon, Holandsko, Portugalsko, Španielsko, Južná Kórea, Amerika.
Treba ešte jedno povedať, jednu veľmi zaujímavú vec, že tá podpora, rodinná politika, tá podpora krajinám postupne v mnohých krajinách, dokonca by som povedal, že až vo väčšine krajín postupne klesá. Ako keby tie krajiny postupne v tejto rodinnej politiky ustu... politike ustupovali od toho, že budú, budú nejakým spôsobom vstupovať nejakými dotáciami alebo daňovými úľavami. Čiže veľmi veľa krajín postupne tak trendovo, trendovo klesá.
Takže summa summarum v čase ekonomickej krízy, v ktorej sme teraz, neskonsolidovaných verejných financií, náporu na výdavky v súvislosti s agresiou Putina na Ukrajine, potreba, potrebe držať si výdavky pre ďalšiu pandémiu covid, ktorá, dúfam, nepríde, ale s tým musíme počítať, tak vlastne predkladateľ navrhuje zaťažiť alebo obrať rozpočet verejnej správy o ďalších, myslím, že koľko to vychádza (?), 700 miliónov eur na program podpory rodín, ktoré hoci v tomto kritériu nepatríme, naozaj nepatríme že ku dnu Európskej únie ani OECD, skôr sa pohybujeme niekde v priemere alebo ľahko pod priemerom.
Naopak, kritériá, v ktorých zaostávame, sú platy učiteľov. Tam sme, myslím, že úplne na dne, platy (ruch v sále, zaznievanie gongu) zdravotných pracovníkov, tam sme tiež, myslím, že niekde úplne na dne skoro. A do týchto v čase krízy neinvestujeme vôbec, vôbec nič.
V závere ešte jeden, jeden príspevok od analytika Marcina Lipku, ktorý sa venuje práve prípadu Poľska. Poľsko je krajina, ktorá veľmi významne podporuje rodiny, dokonca je v niektorých rebríčkoch úplne na najvyššom mieste z hľadiska celosvetového. Ale, ale treba povedať, že je to naozaj až extrémne, extrémny prípad politiky, ktorá je takto, takýmto spôsobom orientovaná. A práve tento autor konštatuje, že značný počet krajín, ide až o 75 zo 183, nemá pre deti vôbec žiadnu podporu, absolútne žiadnu, či už vo forme nejakých dávok, alebo daňových úľav, alebo čohokoľvek iné. A takisto konštatuje to, čo je úplne zjavné zo všetkých týchto štatistík, že mimo Európy a niekoľkých krajín OECD sú peňažné prevody rodinám alebo nejaká forma daňových úľav skôr symbolické alebo dokonca žiadne.
To znamená, že sa chcem spýtať, že prečo, prečo považujete ľudí, ktorý oponujú, oponujú návrhu na nejaké brutálne zvýšenie podpory rodinám teraz v tomto čase, prečo týchto ľudí stále to niekto nazýva, že to sú ľudia, ktorí nechcú podporovať rodiny, ktorí sú proti rodinám, ktorí sú sociálni netvori. Ja tomu nerozumiem. Vysvetlite mi to. Lebo ja tomu naozaj, naozaj nerozumiem, prečo tu stále niekto vykrikuje aj vzhľadom na tieto dáta, že to proste nie je pravda, prečo tu stále niekto omieľa a oplieskava o hlavu, že my, ktorí oponujeme nejakému brutálnemu zvýšeniu výdavkov v tomto čase, sme nejakí že protirodinní, že sme, že nenávidíme rodiny, nechceme podporiť rodiny. Naozaj ja toto nerozumiem. Európa je tradične, je tradične v politike podpory rodín, nazvem to, sociálnejšia, ale presnejšie by bolo asi socialistickejšia než zvyšok sveta, ale to neznamená, že aj celý svet pristupuje takto k rodinnej politike, takto k podpore rodín takouto nejakou významnou mierou.
Samozrejme, ja nepopieram to, že poďme, že podporujme naďalej. Nepopieram, že je veľmi dôležité podporiť rodiny, ktoré majú napríklad (ruch v sále, zaznievanie gongu) tri a viac detí v tomto čase rastúcej inflácie a dopadu cien energií. Ale poďme to robiť adresne, poďme to robiť práve tým najzraniteľnejším skupinám a nielen, nielen rodinám, resp. nielen deťom, ale proste všetkým, ktorí spadajú do skupiny nízkopríjmových, ako sú napríklad aj dôchodcovia alebo ľudia nezamestnaní. (Ruch v sále.)
Toľko na záver. Ja tento návrh nepodporím, pretože si myslím (zaznievanie gongu), že v tomto čase je absolútne neadekvátny, navyše je neadresný a spôsobí v podstate emitáciu nekrytých peňazí, resp. ublíži veľmi mimoriadne samosprávam, ktoré prídu práve o tento balík peňazí. Takže ja ho považujem za, tento návrh, za kompletne zlý.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.5.2022 15:10 - 15:20 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja len krátko, už ste si všimli, že tu nie je navrhovateľ, chcel som to pripomenúť.
A druhá vec, pán poslanec Fico po skončení predkladania návrhu, pozmeňovacieho návrhu ďalej rozprával, mal zastavený čas, tak vás chcem poprosiť, aby ste to v budúcnosti trošku viac ustriehli. Nestalo sa nič významné, ale myslím, že aj procedurálne nesmie po prečítaní pozmeňujúceho návrhu pokračovať.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Nebol to procedurálny.

Kazda, Radovan, poslanec NR SR
Pardon, pozmeňujúceho návrhu, pozmeňujúceho návrhu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.5.2022 14:41 - 14:43 hod.

Radovan Kazda Zobrazit prepis
Pán poslanec, hovoríte o tom, že poďme sa baviť, ako tieto peniaze rozdeliť. No ono sa to veľmi dá ťažko baviť o tom, ako ich rozdeliť, v skrátenom legislatívnom konaní. Kvôli tomu sme oponovali skrátené legislatívne konanie. Vy ste, naopak, hlasovali za to. Iste uznáte, že za jeden, dva alebo tri dni sa nedá rozprávať o tom, ako peniaze rozdeliť.
A mám ešte jednu poznámku. Viete, vy ste si prebrali ten naratív od pána predkladateľa, od pána ministra financií, že ten, kto nie je za tento návrh pomoci rodinám alebo, ako to vy falošne nazývate, resp. proti podpore rodín, ako to vy falošne nazývate, že pomoc rodinám, tak ten nie, tak ten proste nie je, nie je za to, aby boli podporené rodiny. To je naprosto falošný, falošný naratív. Predsa keď nesúhlasíme s nejakým návrhom na podporu alebo prerozdelenie nejakých prostriedkov alebo nejakú úľavu pre rodiny, tak to neznamená, že sme protirodinní alebo že nechceme nejakým spôsobom, aby vláda podporila rodiny, minimálne tie nízkopríjmové. Tento falošný naratív ste si, žiaľ, prevzali a je mi ľúto, že ho šírite spolu s pánom ministrom financií, pretože je to bohapustá lož.
Skryt prepis