Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som uviesť niekoľko, niekoľko argumentov k tejto téme, ktorá, a to je teda taká, prvý bod môjho vystúpenia, ktorá podľa mňa úplne zbytočne stavia na barikády dve strany a až tak veľmi, až bojovo stavia na barikády dve strany, hoci tomu teda účasť, v súčasnosti účasť poslancov v parlamente nesvedčí, ale v tom prvom čítaní to tak, to tak bolo. Pretože nejdeme tu, nejdeme v prípade tohto návrhu ten návrh neblokuje, nesmeruje k tomu, aby boli blokované weby, ktoré, ktoré majú nejaký iný politický názor alebo majú nejaké náboženské presvedčenie. O to tu vôbec nejde, tu ide o informačnú vojnu a o blokovanie webov v situácii, kedy naozaj čelíme obrovskej informačnej vojne.
Takže pre mňa je dosť veľkým prekvapením, že to naozaj rozdeľuje tábor, hovorím o tábore slušných ľudí o demokratoch, nie o tábore fašistov a komunistov, ktorých, žiaľ, v parlamente máme tiež, aleže práve v tomto tábore demokratov to tak veľmi významne rozdeľuje ľudí na dva tábory, pretože v tomto prípade ide naozaj len o posun účinnosti o tri mesiace. No napriek tomu, napriek tomu postaviť sa k tejto téme neni celkom jednoduché, pretože naozaj tam existuje veľmi veľa argumentov za blokovanie webov, ale veľmi veľa je argumentov aj proti blokovaniu takýchto šíriteľov dezinformácií, veľmi silných, brutálnych, odporných dezinformácií, ktoré mätú veľmi veľkú časť verejnosti.
Ja vždy keď sa rozhodujem o takýchto otázkach, tak sa snažím zisťovať, aká je pozícia sveta, inštitúcií vo svete k takejto téme a tak isto, že či už niektoré krajiny už dospeli k takémuto rozhodnutiu a akým spôsobom sa to zaviedlo u nich a akým spôsobom to funguje a či to neprináša nejaké ohrozenie demokracie. Teraz poviem niekoľko argumentov za, za blokovanie webov.
V marci 2017 vydala Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe OBSE také spoločné vyhlásenie o slobode prejavu a tzv. fake news, čiže falošných správach dezinformáciách a propagande. Túto deklaráciu podpísalo, podpísal osobitný spravodajca OSN pre slobodu názoru a prejavu, predstaviteľ OBSE pre slobodu médií, osobitný spravodajca organizácie amerických štátov pre tú istú vec a tak isto aj reprezentant africkej komisie pre ľudské práva.
A čo hovorí táto deklarácia? Tá deklarácia hovorí, hneď bode 1 vo všeobecných princípoch hovorí, že štáty môžu obmedziť právo na slobodu prejavu len v súlade s testom takéhoto obmedzenia podľa medzinárodného práva, a to s tým, že sú ustanovené zákonom, slúžia jednému z legitímnych záujmov uznaných medzinárodným právom a sú nevyhnutné a primerané, v záujme teda, teda chrániť tento záujem. Ďalej tam uvádza táto deklarácia: "obmedzenie slobody prejavu môže byť tiež uložené, pokiaľ je v súlade s požiadavkami uvedenými v odseku 1 medzinárodného paktu o občianskych a politických právach". Tento odsek v písmene 2, na ktorý odkazujú, hovorí o tom, že akékoľvek obhajovanie národnej, rasovej alebo náboženskej nenávisti, ktoré podnecuje k diskriminácii, nepriateľstvu alebo násiliu, je zákonom zakázané.
V prípade tohto návrhu na predĺženie tohto blokovania webov naozaj nejde o návrh, ktorý by mal blokovať weby, ktoré obhajujú, ktoré sa venujú nejakým, nejakým náboženským otázkam, ale práve o tie weby, ktoré sú uvedené, ktoré sú uvedené, že vyvolávajú nenávisť. Nenávisť, podnecujú k nepriateľstvu, k diskriminácii, dokonca aj k násiliu. Takže podľa tejto deklarácie, a je tam teda ešte jeden veľmi zaujímavý bod a ten je v bode F, a ten sa venuje priamo blokovaniu celých webových stránok. A v tejto deklarácii sa uvádza: "Štátom nariadené blokovanie celých webových stránok IP adries, portov alebo sieťových protokolov je krajným opatrením," upozorňujem, je krajným opatrením, "ktoré možno odôvodniť len tam, kde to ustanovuje zákon a je nevyhnutné na ochranu ľudského práva alebo iného oprávneného verejného záujmu, a to aj v tom zmysle, že je primeraná, neexistujú menej rušivé alternatívne opatrenia, ktoré by chránili záujmy, a rešpektuje minimálne záruky riadneho procesu." Takže čo tým chcem povedať? Každý, kto tu tvrdí, každý z oponentov, niektorých klamlivých oponentov, ktorí tu tvrdia, že tí, ktorí, ktorí presadzujú v čase informačnej vojny blokovanie webov, že sú nejakí fašisti a nazývajú nepretržite fašistami, tak títo ľudia sú klamári. Žiaľ, sú to nielen klamári, ale sú to predovšetkým veľmi, veľmi hlúpi ľudia.
Ale hovoril som o tom, že okrem argumentov za sú aj argumenty proti, a ja ich teda pár poviem a budem odkazovať opäť na jednu, jeden dokument. V roku 2018 Európska komisia vymenovala 39 odborníkov do novej takej špecializovanej skupiny na vysokej úrovni pre, a tá skupina sa mala venovať práve falošným správam a online dezinformáciám. No a títo 39 experti, mali tam zastúpenie aj zo Slovenska dokonca, jedného špecialistu, a títo experti pripravili súhrnnú správu v roku 2018, ktorá sa mala, ktorá sa venuje téme, akým spôsobom majú vlády pristupovať k dezinformáciám. A je to pomerne rozsiahla, myslím, že okolo 20 strán taká správa, má to tam aj ´executive summary´ pre, pre teda pre výkonné zložky a čo tam píšu?
Píšu tam, že osvedčené postupy na boj proti dezinformáciám sú také, ktoré sa vyhýbajú ochromujúcim účinkom na slobodu prejavu. Zlé postupy v riešení problematiky predstavujú riziká pre slobodu prejavu a iné základné práva. Zahŕňajú cenzúru a online dohľad a iné zavádzajúce reakcie, ktoré sa môžu podstatne vypomstiť, a na toto upozorňujem, a ktoré môžu šíritelia dezinformácií použiť v naratíve my verzus oni, ktorý môže delegitimizovať reakcie proti dezinformáciám a byť kontraproduktívny v kratšom a dlhšom čase. Na toto upozorňujem špeciálne, pretože práve o tom, toto, tohto sme svedkami v prípade, v prípade tejto normy, máme tu fašistov, máme tu komunistov, teda práve tých, ktorí by okamžite šírili dezinformácie a ktorí ich neustále a nepretržite šíria a oni to stavajú do toho naratívu, že pozor, vy ste tí fašisti, vy ste tí nepriatelia slobody, a otáčajú tu rozpravu úplne iným smerom a úplne opačne. Čiže my, ktorí sa snažíme obhájiť slobodu, tak my sme nazývaní tými, ktorí by, ktorých primárnym záujmom je, je obmedzovať slobodu a zakázať slobodu, tak my sme potom nimi v tomto naratíve označovaní za nepriateľov slobody alebo za fašistov.
A na toto práve upozorňuje táto expertná komisia, ktorou, ktorá pracuje, teda vypracovala tento dokument pre Európsku komisiu. Je to veľmi taký rozsiahly dokument, hovoril som, že asi 20 strán, a oni tam popisujú niektoré nástroje, akým by sa, akým by sa, akým by mali vlády pristupovať k tomu, že keď čelia, keď krajiny čelia obrovskej vlne dezinformácií a samozrejme spomínajú tam tie klasické nástroje, ktoré by sa mali predovšetkým uplatňovať, mali by sa uplatňovať, malo by sa uplatňovať vzdelávanie či už v školách, vzdelávanie novinárov, vytvárať nejaké, nejaké programy na to, aby sa šírili, aby sa šírili, šírili rôzne, rôzne relácie, ktoré by upozorňovali ľudí na dezinformácie, pomáhali im rozvíjať kritické myslenie, pomáhali im identifikovať, že čo je dezinformácia a čo je, čo je pravda. Preto tento dokument je veľmi skeptický voči tomu, aby, aby krajiny pristupovali k blokovaniu webov. Samozrejme, že môže zaznieť informácia, môže zaznieť od oponentov výhrada, že tieto dokumenty boli spracované v roku 2017, 2018, že sme tu nemali ešte vlnu, obrovskú vlnu dezinformácií s covidom a následne obrovskú vlnu dezinformácií s agresiou Putina na Ukrajine. Napriek tomu ja si nemyslím, že tento dokument bol pripravovaný neuvažujúc o extrémnych situáciách, ktoré nastanú. To si nemyslím, že bol takto pripravovaný, ale, samozrejme, že, že autori týchto, týchto dokumentov asi nemali predstavu o tom, že môže nastať obrovský, obrovská dezinformačná vlna s covidom a následne, následne s tou agresiou.
Takže ten zákaz, zákaz, teda resp. to blokovanie webov, ja sa prikláňam k tomu európskemu dokumentu pripravenému pre Európsku komisiu, že ono je to v podstate také hasenie, hasenie problémov v poslednom momente, v poslednom momente, kedy sme zlyhali ako vlády, ako štáty sme zlyhali, sme premeškali príležitosť tridsať rokov slobody využiť na to, aby sme učili ľudí kriticky myslieť, aby sme vybudovali silné školstvo s vysokými platmi učiteľov, aby učitelia boli výberovým konaním vyberaní, aby títo učitelia sa mohli venovať svojim študentom, aby to boli aj mladí ľudia, ktorí, ktorí sa budú plnohodnotne venovať svojej práci, čo teraz, žiaľ, nie je možné, ako som aj teraz čítal, počúval v jednom podcaste, tak vlastne tá, ten začiatočný plat učiteľa je, myslím, že nejakých 600, 650 možno eur v čistom, za čo sa naozaj nedá obstarať ani prenájom bytu a základné, základné živobytie, pokiaľ ten učiteľ chce, chce fungovať.
No. Takéto rozhodovania, ako som uviedol, si myslím, že by nemali byť rozhodovaniami, kde sa budeme stavať na barikády, pretože naozaj tu nejde o nejaké zásadné obmedzenie ničoho, žiadnej slobody slova. Je to motivované snahou, snahou bojovať proti naozaj brutálnym, odporným dezinformáciám, ktorú mätú verejnosť, a Slovensko, špeciálne Slovensko s tým má obrovské, obrovský problém, že tomuto čelí.
No na druhej strane je fakt, a to treba povedať, že podľa mojich informácií zatiaľ k takémuto kroku pristúpilo len Slovensko a Česko a nepristúpili k nemu dokonca ani pobaltské krajiny, ktoré sú veľmi atakované práve týmito, týmito návalmi, vojenskými informačnými návalmi dezinformácií zo strany Ruska. Nepristúpili k tomu ani, ani krajiny vyspelé západné, ale možno ma pán, možno ma pán navrhovateľ opraví, ja som vychádzal iba z toho, čo som sa snažil zistiť, zistiť na webe, že ktoré krajiny naozaj k tomu pristupujú. Čiže v tomto smere by som sa zase prikláňal k tomu, aby sme, aby sme nešli hneď, nešli hneď veľmi, veľmi veľkým príkladom veľmi, veľmi byť v tomto, v tomto až takí akční a takíto aktívni, ale skôr si počkali na vyhodnotenie možno skúseností iných krajín, pretože naozaj to vyznieva, vyznieva to dosť zle.
Takže niektoré rozhodovania, žiaľ, sú také, že sú možno 51 % argumentov za, 49 % argumentov proti, tomuto naši šíritelia dezinformácií nerozumejú, tí vyťahujú vlajku, s ktorou, ktorou, vlajku, falošnú vlajku slobody a, a oplieskavajú ju o hlavu všetkým slušným ľuďom, že oni sú tí fašisti, ktorí chcú blokovať weby. Je to lož, vidíme to na základe aj týchto dvoch. Snažil som sa to ukázať aj na základe týchto dvoch koncepčných materiálov, respektíve deklarácií, že pripúšťa sa, pripúšťa sa blokovanie webov v extrémnych krajných prípadoch, v extrémnych situáciách. Toto extrémna situácia je. Na druhej strane je, sú vyjadrenia jednoznačné expertov, ktorí sa venujú fake news, ktorí sa venujú dezinformáciám, a tí odporúčajú práve naopak skôr tie weby neblokovať, ale robiť tú koncepčnú prácu desiatky a desiatky rokov, ako pestovať tú spoločnosť, ako, ako treba zalievať, podobne tak, ako treba zalievať anglický trávnik, ten než vyrastie, je to celkom jednoduché, treba vysadiť trávnik a potom ho každý deň zalievať približne sto rokov a potom vznikne ten správny anglický trávnik.
A takto je to aj s demokraciou. My sme premeškali tú príležitosť prebudovať kompletne školstvo, posilniť ho finančne a premeškali sme príležitosť naozaj investovať do takýchto programov na vzdelávanie obyvateľstva, aby sme ich naučili kriticky myslieť. Za tých tridsať rokov sa to, žiaľ, nestalo, sa to, žiaľ, nepodarilo a tie výsledky tu vidíme. Vlastne za tridsať rokov sa spoločnosť nijakým zásadným spôsobom preferenčne neposunula k tomu, aby tu stále vládli slušné demokratické strany či už z ľavice alebo z pravice. Toto je oveľa väčší problém. Preto chcem ešte raz zdôrazniť, toto hlasovanie nepovažujeme za niečo, že to je fašizmus, nepovažujeme ho za niečo, čo zásadným spôsobom obmedzuje, vnímajme ho za, za hlasovane, kde naozaj je veľmi veľa argumentov pre a veľmi veľa argumentov proti. Ja sa práve týmto budem riadiť pri mojom finálnom hlasovaní o predĺžení toho termínu, vlastne účinnosti, účinnosti tohto, tohto opatrenia, s ktorým som, s ktorým som súhlasil v tom prvom návrhu.
Ďakujem.
