Vážený pán podpredseda, ďakujem za slovo. Neplánoval som pôvodne vystúpiť, a keď som tak počúval debatu, ja si myslím, že sme tu inteligentní ľudia a všetci predpokladáme, že každý štát a každá, čím je väčší, tak zrejme je hlasnejší, každý jeden štát má svoje ekonomické a národnoštátne záujmy a má to aj Slovenská republika. A môžme sa tu baviť o históriách, rôznych vojenských ťaženia jednej krajiny, druhej krajiny, tretej krajiny, ale ja si...
Vážený pán podpredseda, ďakujem za slovo. Neplánoval som pôvodne vystúpiť, a keď som tak počúval debatu, ja si myslím, že sme tu inteligentní ľudia a všetci predpokladáme, že každý štát a každá, čím je väčší, tak zrejme je hlasnejší, každý jeden štát má svoje ekonomické a národnoštátne záujmy a má to aj Slovenská republika. A môžme sa tu baviť o históriách, rôznych vojenských ťaženia jednej krajiny, druhej krajiny, tretej krajiny, ale ja si myslím, že to, čo by aj naše dejiny Slovenskej republiky a nášho národa nás mali k niečomu tak primäť, tak je si uvedomiť, že vždy, keď sa veľmoci bijú, tak väčšinou sme boli v strede týchto, týchto ťažení a neboli sme to my, ktorí určovali svoj vlastný osud, ale jednoducho nám bolo skôr niečo oznámené, čo bolo rozhodnuté niekde inde, ako dopadneme a kde skončíme, a to nás poznačilo na generácie. A ja som rád, že dnes žijeme v dobe, kedy či chceme alebo nie, tak máme možnosť sa ozvať a máme možnosť povedať, aká je naša predstava toho, aká by mala byť svetová politika. Samozrejme, že nie sme tí, ktorí určujú trendy a nikdy tie trendy určovať nebudú, pretože to je už princípom toho, že nie sme veľmoc.
A tie naše základné záujmy, ktoré sú, tak ja si myslím, že úplne primárne to je vždy, aby národ žil v bezpečí a v mieri, aby sme dosahovali prosperitu a aby sme mohli si chrániť svoj vlastný ideový a hodnotový svet a pokiaľ je to v našich možnostiach, tak aby sme tieto hodnoty a tieto idey vedeli už potom chrániť aj naokolo.
A práve z tohoto dôvodu tu zazneli nejaké také konštatácie, ktoré si myslím, že môžme im venovať trochu čas. Osobne tiež ma prekvapilo, keď nedávno bol zverejnený ten prieskum a pán minister tiež to tu tak do popredia dal a odvtedy sa bavíme najmä o otázke, že kde sa zjavila nejaká taká, ten antiamerický sentiment na Slovensku, a že či je svojím spôsobom opodstatnený. Ja si myslím, že, že všeobecne som v celku nechápal, už keď vyhral prezident Trump, že prečo terajší predstavitelia koalície, keď boli v opozícii, tak vehementne na tohoto prezidenta útočili. A nepochopil som vtedy, napríklad pán prezident Kiska, neviem, či sa vôbec niekedy do Bieleho domu za to dostal, za tie výroky, ktoré adresoval na adresu prezidenta Trumpa, ktorý, myslím si, že už časom aj viacerí pochopili, že to nie je žiaden blázon, že to nie je žiaden šašo a podobne, je to proste úplne legitímne, normálne zvolený politik, ktorý začal raziť politiku, ktorá v Slovenskej republike po dlhých, dlhých rokoch nemusí vyvolávať nejaké zimomriavky, a to preto, pretože stiahol vojská z krajín, ktoré boli v minulosti napadnuté. Myslím si, že razí najviac hodnotovú a najbližšie hodnotovú politiku nám v oblasti ochrany života, rodiny a tak ďalej.
A nechápal som nikdy, že prečo dnešnej, vlastne niektorým politikom koalície vadil od počiatku tento prezident a spochybňovali jeho legitimitu, a ja nemám žiaden problém povedať, že mne administratíva, terajšia administratíva Spojených štátov amerických je oveľa bližšia ako tá, ktorá razila politiku voči Blízkemu východu, taká, aká bola, a následky toho vidíme doteraz. A myslím si, že ten Blízky východ naozaj je veľké memento tu.
V Iraku žilo niekedy 1,3 milióna kresťanov, keď sa bavíme teda o hodnotovej politike, tak kresťania sú niečo. Aj pán minister to spomínal, že sa hlásime k tomu európskemu kultúrnemu dedičstvu. Tak to aj, aj popri osvietenstvu, renesancii a všetkému možnému, tak je neodmysliteľne späté s kresťanstvom a jednoducho výsledkom toho, toho ťaženia v Iraku je, že z toho 1,3 milióna ľudí, tam dneska už prežilo alebo žije len okolo 200-tisíc.
A preto by som, pán minister, vás chcel v tejto oblasti tak požiadať, že aby ste skúsili viesť tú zahraničnú politiku tak alebo takým štýlom, že v tom Bruseli nie je paralelný svet, ale aby ste presadzovali a brali ohľad na to kultúrne dedičstvo a na tie naše záujmy v tejto oblasti. A myslím si, že ak sa bavíme o Európskej únii, tak máme právo žiadať, aby Európska únia sa stala istým spôsobom ochrancom na celom svete týchto ohrozených komunít, pretože ak to nebude robiť západ, západný svet, tak to proste sám viete, v akom neskutočnom ohrození v niektorých krajinách tieto komunity žijú, a ak by sa dialo toto, čo sa deje, toto plienenie voči, voči, voči týmto bezbranným ľuďom, keby sa to voči nim dialo napríklad len preto, že sú občanmi Spojených štátov amerických, tak Američania by vinníkov hľadali po celom svete. A preto využite všetku silu, ktorú v rámci Európskej únie využiť viete, na to, aby sme, aby sme neboli tí, pretože robí to veľmi zlú krv v Afrike, robí to veľmi zlú krv v tých chudobných krajinách, ktoré nechápu, že čo sa stalo, že jednoducho patríme medzi najbohatší kontinent, vieme, čo to je vojna, vieme, čo to je prenasledovanie, a na týchto ľudí ako keby sme proste zabudli.
A druhú vec, čo, čo si myslím, že treba úplne otvorene tiež povedať, nebojme sa robiť vlastnú asertívnu politiku, a my patríme k tej židovsko-kresťanskej kultúrnej tradícii a v tomto sa vás aj chcem spýtať, či rozmýšľate, že by Slovensko zmenilo našu ambasádu z Tel Avivu do Jeruzalema, pretože jednoducho tak, ako je to napísané v Biblii: "Izrael patril Židom a Židom patriť bude." A nie je absolútne nič zlé na tom, ak uznáme túto kultúrnu skutočnosť, a to veľvyslanectvo, tak ako ostatné krajiny, do Jeruzalema presídlime aj my. To vôbec neznamená, že sa tým schvaľuje nejaká, nejaké záväzky, ktoré, ktoré Židia na seba prebrali a prípadne ich neplnia voči Palestínčanom, ale je to veľmi silný odkaz toho, že tá kresťansko-židovská kultúrna tradícia jednoducho patrí k tomu, čo aj vy ste povedali, k tomu európskemu kultúrnemu dedičstvu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis