Videokanál poslanca

Veľká vďaka. Dámy a páni, som rád, že tá schôdza k stavu zdravotníctva sa koná. Ďakujem aj kolegom zo SMER-u, že prišli s tou iniciatívou a že tá schôdza otvorená bola. Myslím si, že aj zdravotníctvo, teda to je nielen vec služby občanom, ale je to bezpečnostná záležitosť. Lebo keď sa neviete postarať o ľudí, ktorí potrebujú tú nutnú pomoc, tak je to absolútne zlyhanie štátu v priamom prenose a jednoducho takému štátu ľudia potom nemajú nielen dôvod dôverovať, ale sa aj sami potom pýtajú, že prečo platíme dane, prečo máme dávať odvody a tak ďalej, keď ten štát nám nevie dať žiadnu protislužbu práve v čase, kedy to najviac potrebujeme.
Vážený pán minister, o dva mesiace sa schvaľuje, teda nieže schvaľuje, na budúci mesiac sa schvaľuje rozpočet zdravotníctva. Ja si myslím, že ak ste tu vystúpili, tak je úplne oprávnené od nás očakávať, že budete tú situáciu aj vyhodnocovať vo svetle tých čísiel, ktoré v tom rozpočte sú. Ja si myslím, že ak sa s lekármi nevedelo komunikovať, ak oni majú pocit, že sa s nimi nevie nikto stretnúť, že sa s nimi nevie premiér stretávať a podobne, to je vážne zlyhanie. Pretože to už nič neni viac elementárne, ako niekomu otvoriť dvere, dať mu termín na schôdzu a naozaj sa spýtať, že v poriadku, prídite, preberieme tie problémy. A to, že lekári nás všetkých v opozícii kontaktovali, aby sme iniciovali túto schôdzu, pretože nevedia, ako keby si sadnúť za jeden stôl, tak jednoducho to problém je. Podľa mňa to je priam až hanba.
Ja som si pozeral to memorandum, sú tam veci, ktoré teda sú všetky racionálne, ale na druhej strane, ktoré sú tak dlhodobé, že síce z nejakého strednodobého hľadiska problém zdravotníctva, ako napríklad, áno, navyšovanie stavu študentov medicíny, to je jedno z kľúčových riešení. Vieme, že osemdesiat, tuším, päť percent absolventov lekárskych fakúlt končí v slovenskom zdravotníctve, to je oveľa vyššie číslo ako tí zahraniční lekári, ktorí tu študujú. Takže tento trend, samozrejme, treba podporiť.
To, čo sa nikdy nedosiahne, ak budeme iba naháňať mzdy. Tie mzdy, myslím, teraz aj z príplatkami v tej ústavnej siete starostlivosti vlastne sú niekde na úrovni 3 800 euro aj po tých zvyšovaniach, čo nie je na slovenské pomery až také malé číslo. Samozrejme, v porovnaní so zahraničím to číslo je veľké, teda nízke, ale otázka je to, že kde končí to zahraničie, hej. Keď si povieme Českú republiku, tam je nejaký iný, iná úroveň miezd, v Rakúsku je iná, v Nemecku je úplne iná, tam sa dostávame do priemernej ročnej mzdy 200-tisíc euro. A keď si teraz budeme hovoriť, že nechceme, aby tí ľudia nám odišli, no tak, samozrejme, že stále bude existovať nejaký štát, kde tí lekári budú výrazne viac zarábať ako na Slovensku. A preto obmedzovanie len tejto debaty na úroveň platov by bolo absolútne zlyhanie toho, čo slovenské zdravotníctvo potrebuje. To, čo si ja myslím, že by sme mali využiť túto krízu na to, a teraz na to potrebuje už koalícia podľa mňa aj opozíciu, aby sme naozaj prišli so zásadnou zmenou financovania zdravotníctva a myslím si, že na to naozaj že zdroje sú. Ja by som na porovnanie uviedol dve čísla. Poistenie, za poistenca štátu v Českej republike sa platí okolo 75 euro, na Slovensku je to koľko, 35 alebo niečo.
Poistenec, ktorý je, sú v privátnej sfére alebo teda je, riadne platí odvody, tak v priemere odvádza na Slovensku 140 euro. Takže ešte raz, štát platí 35 a ten súkromník, teda riadne zamestnaný človek odvádza 140. Na Slovensku je 3 milióny poistencov, za ktoré to odvádza štát. A keď v Českej republike ten rozdiel, dámy a páni, bude 2,5-násobný, tak, samozrejme, že to zdravotníctvo na Slovensku podvyživené bude. A preto ja absolútne súhlasím napríklad aj s tým, a to budem aj navrhovať v tej debate o rozpočte, ak je 400 miliónov vyčlenených na boj s covidom po dvoch rokoch, čo teda s covidom bojujeme, ja si myslím, že my dnes covidujeme úplne štandardným spôsobom riešiť v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti aj cez zdravotné poisťovne, normálne cez zdravotné poisťovne ako také. A tých 400 miliónov je jeden z tých balíkov, ktoré by bolo treba pustiť do toho celého systému, ale nie teraz len tak, že sa bude navyšovať základné imanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ale že jednoducho sa to pustí do systému, kde ten, kto poskytuje nejakú službu, tak jednoducho bude mať väčšiu šancu, že bude zaplatený včas.
To, čo je krok číslo dva, samozrejme, že je úplne objektívne očakávať, aby sa nevyciciavali zisky zo zdravotníctva. Preto je dobré, že v parlamente je zákon, ktorý bude obmedzovať alebo obmedzovať, jasne zadá pravidlá, za akých okolností tie subjekty trhu si budú môcť, teda najmä zdravotná poisťovňa, keď je súkromná, si bude môcť vybrať zisk. Myslím si, že ten signál je dobrý a dať práve preto, aby ľudia nemali pocit, že sa idú nalievať stovky miliónov a ktokoľvek ľubovoľne si to môže vybrať. Nefunguje to úplne tak, ale je dobré, aby tie pravidlá v tom boli.
To znamená, ešte raz zopakujem, navýšenie platieb za poistencov štátu je jeden zo základných kľúčov a treba tento rozpočet na rok 2023 využiť na to, aby prinajmenšom z tej 400 miliónovej rezervy, ktorú máte na nejaký, nejaký boj s covidom, ktorý po dvoch rokoch, hovorím ešte raz, nie je nejaká, nejaká už neznáma, aby tieto platby mohli ísť do systému aspoň v tejto výške, pokiaľ ide o poistencov štátu, platby poistencov štátu.
Druhá vec, spomenuli ste tu DRG, to je super vec. Myslím, že sa to implementuje od 2013, tak za desať rokov už sa to pýta, aby to fungovalo. Ten, kto teda nevie, sú to hodnoty jednotlivých úkonov, za ktoré teda by mali byť, ktoré by mali byť ocenené a v tej výške by mali byť zaplatené.
Tretia vec, ktorú ja si myslím, že naozaj si musíme a mali by sme to využiť či koalícia, či opozícia nastaviť jasné valorizačné mechanizmy na každý rok, ktoré sa budú rešpektovať. Buď sa to teda naviaže, pán minister, na HDP, keď to dokázal minister obrany si ich teraz presadiť v rozpočte, že tam má 2 % na zbrojenie, teda na armádu, tak myslím si, že je úplne, úplne minimum, aby sme došli k nejakému percentu, ktoré naviažeme na výšku HDP. A jednoducho tak jak bude rásť HDP každý rok, tak o toľko sa bude valorizovať v podstate príspevky do zdravotníctve.
Alebo druhá možnosť, niekedy to tu bolo, že to bolo naviazané na alebo idea bola, že to bolo naviazané na percento z priemernej mzdy. To je druhá vec. Ešte potenciálne sa to dá naviazať na povedzme výber tejto DPH, ale to už je ako oveľa komplikovanejšie.
Takže toto sú v podstate veci, ktoré sú podľa mňa veľmi realizovateľné. Určite v opozícii na to podporu nájdete. Mimochodom najväčšia odborníčka na zdravotníctvo tu dnes nie je, ktorá bola včera odvolaná. Tiež som očakával, že teda povie SaS-ka, ako to oni vidia, pretože už keď sú v opozícii, tak by sme teda mohli vidieť, aká je ich vízia v tejto veci.
No a na druhej strane myslím si, myslím pán kolega Raši to tu povedal, že áno, veľmi jednoducho sa vie urobiť kritický štrajk v zdravotníctve, pretože keď dostanete pár anestéziológov na svoju stranu, tak tí vedia naozaj ochromiť celý proces operácií a starostlivosti o pacienta a podobne. Ja by som aj touto cestou nie že chcel, ani vonkoncom odrádzať od toho, že aby si, aby si odborári v zdravotníctve vytĺkali čo najlepšiu pozíciu. Majú na to právo, ale na druhej strane treba aj myslieť na ten celospoločenský zmier. Tá spoločnosť pozostáva z množstva povolaní, ktoré sú pre chod štátu kľúčové. Nie každý môže povedať, chcem mať platy ako v Nemecku, pretože to nie je dnes pri výkone hospodárstva toto možné. Ale treba myslieť na ten celospoločenský zmier.
To, čo ste spravili teraz v podstate pri návrhu toho rozpočtu, je tam výrazný nárast platov v tej ústavnej starostlivosti, to je v poriadku. Dobre všetci vieme, že ide to na úkor ambulantnej siete. Dobre fungujú zdravotníctva tam, kde ambulantná sieť vie veľmi včas, efektívne a rýchlo sa postarať o pacienta, aby tí ľudia nemuseli chodiť do nemocníc, pretože tie budú za chvíľu zahltené. A toto je tiež jeden z tých problémov, že ten nárast tých platov je tak nízky v tej ambulantnej sieti, že áno, ja si viem aj predstaviť, že to môže byť zámer, aby teda došlo k tej migrácii pracovnej sily do tej ústavnej starostlivosti, do nemocníc, aby sa tam vykryli tie výpadky. Ale dobre vieme, že tú ambulantnú sieť bude treba tiež v tejto veci riešiť.
No a tretia vec, myslím, že sme tu prijali nedávno zmenu zákona, ktorý otvorí vlastne nové lieky na trh. V rozpočte máte na to vyčlenených nejakých do 70 mil. Tuším cena má byť 200, 220 sú odhady na tie lieky. To znamená, darmo my ľuďom sprístupníme lieky, keď potom následne nedáme na to finančné krytie. Takže toto všetko z tých rezerv, ktoré tam sú, bude treba vykryť. A myslím si, že popri všetkých tých dlhodobých cieľoch, že čo všetko s fakultami a tak ďalej, toto sú veci, ktoré to zdravotníctvo okamžite vieme naštartovať a stabilizovať.
Ďakujem pekne.

Nedávno som v jednom prestížnom ekonomickom časopise čítal, že v kanadskom zdravotníctve je priemerná mzda ročná 432-tisíc dolárov. A kanadské zdravotníctvo trpí dvomi vecami.
Po prvé, nedostatkom lekárov a po druhé, extrémne dlhými čakacími lehotami až do tej miery, že kanadský pacienti musia chodiť do Ameriky niekedy, keď sú akútne prípady. Preto ak my obmedzíme celú toto debatu o zdravotníctve len o tom, že sa budeme baviť o platoch, neexistujú také platy, neexistujú také platy, ktoré by stačili na vyriešenie celého problému v zdravotníctve.
A ja si myslím, že práve to bol problém slovenského zdravotníctva, že sa to častokrát obmedzuje len na tie platy, a práve tento núdzový stav, ktorý tu nastáva, veľmi správne si, pán kolega, povedal, že napríklad peniaze sú, že bolo 800 mil. na testovanie. Ja si myslím, že to, čo vrhlo slovenské zdravotníctvo do veľkej krízy za posledné dva roky, boli tie testovacie olympiády, ktoré odčerpali zdroje. Veľa tých lekárov, ktorí sa teraz angažujú v tejto aktivite, ktorú ja podporujem, boli varení, pečení na Úrade vlády. Boli to veľkí kamaráti Hegera, Matoviča vtedy a pomáhali im v tom. My sme tu ako opozícia hovorili, toto je cesta do pekla. Celý ten núdzový stav, veď on vy, vy, úplne vyšťavil tých lekárov. Oni boli jak dobytok v tých nemocniciach zavretí, nemohli dať výpovede, museli tam robiť, na druhej strane boli pracovné kvalifikácie v zdravotníctve, ktorí zas robiť nemali čo. Hej? Pretože tá frekvencia vyšetrovania klesla.
A preto ja verím, že výsledkom tohoto bude aj to, že aj oni si vstúpia do svedomia, že majú veľký podiel viny na tom, čo narobili v zdravotníctve za posledné dva roky. Tí, ktorí akože teraz sa zrazu už nekamarátia s tým Matovičom a Hegerom. Takže to, čo je, my sa musíme vrátiť k tomu, aby v zdravotníctve nastala predvídateľnosť. Aby tam išli systematicky peniaze čitateľným spôsobom každý jeden rok.