Dámy a páni, rokujeme o zákone o poľovníctve a myslím si, že každý, kto toto sleduje, musí byť trochu šokovaný, lebo celá debata sa obmedzila na to, že či má byť, nemá byť povinné členstvo v komore. A ja si myslím, že pri pohľade na ten zákon podstata by mala byť úplne nejaká iná. Moja podstata, ktorú, ktorú riešim a s ktorou som konfrontovaný už vyše dvoch rokov, že v akom katastrofálnom stave sa nachádzajú slovenskí poľnohospodári, ktorí nevedia už sa, by som povedal, domôcť toho, že ako majú obstáť na trhu, ak na jednej strane im je likvidovaná úroda zverou, na druhej strane sa nevedia konkurencieschopne postaviť už len z toho princípu, že majú nižšie dotácie v rámci toho, že sme za zlých podmienok vstúpili do Európskej únie v tejto oblasti. No a výsledok vidíme na obchodných regáloch dneska. Čiže tovary, ktoré sme kedysi si vedeli, teda plodiny, ktoré sme si sami vedeli dopestovať, tak ich nepestujeme, to je realita, tie polia slovenské vyzerajú, ako vyzerajú, to je všetko repka olejná, ktorá z 80 % ide mimo Slovenska. Pridaná hodnota takmer nulová, preto to tu zo západu všetci preniesli, pretože na tých ich drahých poliach to je nerentabilné, to znamená, že si urobili proste zo Slovenska takýto zdroj lacnej suroviny, už na tom asi je horšie iba polia na Ukrajine.
Takže realita je taká, že dnes stojí otázka, že čo my chceme urobiť pre slovenských poľnohospodárov, samozrejme, bez toho, aby sme vyvolali zase nejaký konflikt s tými, ktorí naozaj sú zo srdca poľovníci a poľovať, poľovať chcú, pretože poľovníctvo je rovnako integrálnou súčasťou aj poľnohospodárstva. Strašne veľa poľnohospodárov, ktorých ja poznám, zároveň sú aj poľovníci a vôbec sa to nekoliduje. Myslím si, že táto debata trošku navádza ten dojem ako keby tá poľovnícka organizácia, poľovnícka komora naozaj len potvrdzovala, že je taká výrazná lobistická skupina, a teraz sa tu prekárame alebo pretláčame, že kto má väčšiu silu, alebo na koho majú menší alebo menší dosah, väčší dosah.
Musím povedať, ja som sa stretol s veľmi veľa radovými poľovníkmi. Môj taký prvý dojem je, pokiaľ ide o osobu pána Lebockého, že ťažko nájsť niekoho, kto má na tohoto človeka dobré meno alebo názor. Ja som ho teda nikdy nevidel, ale to, čo o ňom počúvam, tak by som radil komore, aby si asi tam vymenila v tomto vedenie. Ale na to nie sme my tu, aby sme tieto personálne veci riešili, ale áno, sme tu napríklad na to, aby keď sa nám nepáči forma kontroly alebo transparentnosti, tak máme na to silu, aby sme do tohoto vstúpili, a myslím si, že ako riešenie to vie byť.
To, čo pri tomto predkladanom návrhu zákona, ja som teda neni odborník ani poľovník, preto som taký zákon ani nepripravil, ani by som sa pod neho nepodpísal ako predkladateľ, ale dve veci, ktoré osobitne som teda pochopil, že sú tŕňom v oku poľovníkom, to je po prvé ručenie osobným majetkom za škody. A druhá vec, ktorá tam teda je, tá základná otázka, to je, to je otázka toho povinného členstva. Pre mňa, ja keď si teda predstavím poľovníka, tak možno máme dve také vízie, buď si predstavím nejakého oligarchu, ktorý sa na niekoľkých stoviek hektárov rozváža na nejakom drahom džípe a neloví zver, pretože to ma naučili poľovníci, že zver sa nestrieľa, ale loví. A tak teraz keď tu počúvam, všetci sú tu poľovníci, ale všetci ju strieľajú, takže zver sa loví, čo som sa ja naučil. No a myslím si, že ja mám teda, alebo mali by sme mať pred očami práve ten druhý typ poľovníka, to znamená toho, ktorý naozaj v tých lesoch a v tej prírode je, ktorý sa komplexne o tú zver aj stará a ktorý proste tam je prítomný.
Ja za posledné dva roky som osobitne teda tuná na západnom Slovensku bol veľa konfrontovaný či už s vinármi, či už s drobnými pestovateľmi, ktorí jednoducho majú, a to je realita, ktorí majú škody od 30 až do 60 % svojej, svojej úrody každý jeden rok. A majú to a majú to pravidelne a nielen na, to ešte by bol ten lepší prípad, keby to mali iba na plodinách, ale napríklad pri viniciach ide o totálne zlikvidovanie v podstate tej révy, kedy keď sa vám to stane dvakrát po sebe, tak môžete vyklčovať vinohrad, pretože sa to nevie, sa to nevie vzchopiť.
Keď sa pozriete tie malebné, čo si to tu rozprávame, tie malebné malokarpatské a podobne rajóny, tak si pozrite, jak to tam vyzerá. Tam máte problém nájsť už pomaly fungujúci vinohrad. Ak sa tam pôjdete, a to by mala byť možno povinná exkurzia, všetci, čo tu mudrujú, mali by tam ísť po šiestej-siedmej hodine večer a vidieť tie tisíce, normálne že tisíce premnožených srniek, ktoré sa tam proste špacírujú po tých vinohradoch. Vyzerá to tam ako v Normandii, pretože keď chcete mať nejakú úrodu, tak si tam musíte dať také opevnenia, také zátarasy, že si môžte vybrať dve veci, buď zhovadíte celú lokalitu, po druhé, buď tam miniete na tých plotoch toľko peňazí, že v živote na tom nebudete rentabilný, až vás to prestane baviť a jednoducho to necháte. A to je realita. Tam sú dneska stovky, stovky hektárov zanechané.
Druhá vec, ktorá je, že áno, bol som aj na Slovenskom pozemkovom fonde, aby sme povedali aj bé. Je tam strašne veľa potom neobrobených plôch, pretože SPF v minulosti poprenajímalo kadekomu plochy. Jediné, čo sa deje, že oni tam platia smiešne hektárové nájmy. A samozrejme, že potom je tam, v podstate sú tam len kríky. V tých kríkoch sa množí táto divá zver, následne, samozrejme, že potom sa len rozmnožujú a je jej tam ešte viac a tým pádom ten tlak na tie obrábané plochy jednoducho sú čoraz väčšie.
Takže nad touto debatou, že či má byť, nemá byť povinné členstvo v komore, čo mi je srdečne ukradnuté, by mala byť prvá debata, že teda kde my vidíme slovenské poľnohospodárstvo, ktoré teda by nás malo živiť. Aby sme si povedali nejaké čísla, tak Holanďania, ktorí majú približne rovnakú poľnohospodársku plochu, ako má Slovensko, dokážu každý jeden rok zadovážiť potraviny pre celý svoj národ a plus majú sto miliárd export v eurách, 100 miliárd, to je HDP Slovenskej republiky! Oni to robia len v poľnohospodárstve. My sme v strate 1,6 mld. To znamená, že my nedokážeme uživiť ani seba samých, to je realita. A preto tu nosíme rajčiny, paradajky nosíme zo Španielska. Preto to stojí 5 euro a viac kilo teraz, pretože mali tam problémy so zamestnanosťou, došiel tam mráz a podobne a jednoducho my zrazu si nevieme ani takéto veci dopestovať. Takže toto je proste realita.
Mňa, mne nie je jedno, v akom stave to poľnohospodárstvo je, a nie je mi jedno, keď počúvam, ako to klopú na dvere a jednoducho sa nevedia dopomôcť, domôcť sa toho, že aby sa táto vec zlepšila. A áno, títo drobní poľnohospodári z veľkej časti vinia poľovníkov, že buď nepoľujú, že si tu nabrali veľké plochy kadejakí oligarchovia, žiadna činnosť sa tam nedeje a jednoducho oni sú len štatisti. Takže s čím ja absolútne problém nemám v tom zákone, čo podporujem, aby napríklad od nejakej plochy mal právo v podstate na svojom pozemku vykonávať lov zveri ten, ktorý proste poľnohospodár je, aby v podstate buď bol, alebo mal právo byť automaticky prijatý, keď, samozrejme, splní podmienky, že narábanie so zbraňou a podobne, do komory. A toto sú v podstate veci, s ktorými absolútne by, myslím si, že problém nemal byť.
To, čo si myslím, zas na druhej strane ja priznám, ja som sa dnes ráno stretol s pánom Huliakom, ktorý je vo vedení poľovníckej komory. Považujem ho za absolútne človeka, ktorý je teda srdcom poľovník. Nepatrí do tej kategórie, ktorá by, ktorá by to brala ako nejaké, ako výsadu oligarchov alebo lobingu alebo podobne. A po vzájomnej debate si myslím, že, že netreba ešte v tejto fáze tlačiť na pílu po tej stránke, že obmedzíme teraz tú debatu len na tieto dve veci, že dobre, bude sa ručiť majetkom. Myslím si, že tie, tie mechanizmy a myslím, že to ste aj dali do toho pozmeňujúceho návrhu, že bude tam plánovaný nejaký, nejaký odstrel na prvý rok, keď sa nesplní, bude druhý, potom tretí. A potom je úplne legitímne sa pýtať, však dobre, keď nepoľujete, tak jednoducho choďte potom takto dovolenkovo si poľovať niekam do Afriky alebo podobne, keď to máme za záľubu, ale keď to proste nerobíte, tak neni dôvod aby ste, aby ste, aby ste tu vyblokovávali niekoho, kto poľovať chce, hej? To znamená, že to považujem, tento mechanizmus, za priechodný.
A druhá vec ale, čo aj vnímam, že aj vzhľadom na to, že sme tak blízko volieb a nemá tu teraz zmysel úplne pretláčať niečo, čo buď sa hneď bude meniť, alebo jednoducho o jeden, o dva hlasy to neprejde. Ja som dnes sa rozprával aj s predsedom parlamentu Kollárom a našli sme v podstate nejaké také, taký návrh, je teoretická možnosť, že SME RODINA by sa vedela pridať k tomuto zákonu s tým, že ich požiadavka, ako vieme, je, že to povinné členstvo v tej komore by nateraz malo byť zachované s tým, že... (reakcia z pléna), s tým, prosím? To znamená, že ak to naozaj neni len niečo personálne, ale ideme teraz riešiť systémovo, že aby sa pomohlo aj poľnohospodárom a na druhej strane aby sa nevylámali úplne silou-mocou dvere na druhej strane. Ak je problém s nejakou komorou, ak je problém s jej či kontrolou, alebo obsadením, nech sa páči, môžme sa o tomto baviť, veď to je úplne legitímne. Ale na druhej strane si myslím, že je dôležité, aby, ak ten zákon vie prejsť v podstate veľkou podporou alebo väčšou podporou, aby sme sa o to pokúsili, preto ten priestor považujem, že treba na to dať, a aj z tohto dôvodu ja teda navrhujem podľa § 73 ods. 3 písm. a), aby sa vrátil tento zákon na prepracovanie a vieme sa potom vrátiť k tomu po širšej debate v podstate ešte na budúcej schôdze, kedy sme úplne v pohode s časom s tým.
Ďakujem pekne.
