Videokanál poslanca

Vážené dámy, vážení páni, tento zákon je jeden z najväčších tunelov, aký kedy parlament schvaľoval. Národný, Najvyšší kontrolný úrad dal tri zásadné pripomienky veľmi vážneho charakteru k tomuto zákonu. Všetci vy, ktorí už ste si tu porozdeľovali priame dotácie, tak sa budete musieť s týmto jednoducho zmieriť.
Takže po prvé, aby vám bolo jasné, týmto zákonom sa kompletne obchádza zákon o verejnom obstarávaní. V § 5 ods. 5 sa rieši to, že tuto už sú povyberané subjekty, tie subjekty majú dostať peniažky, aby ste nemuseli robiť verejné obstarávanie, tak priamo tie peniaze budú môcť byť pripísané tým realizátorom bez verejného obstarávania. Bez verejného obstarávania. A to, čo je úplná perla, že sa definuje, že peniaze pripísaním na účet sú transparentne minuté, to znamená, že sa obchádza reálna kontrola zo strany Najvyššieho kontrolného úradu.
Hovorím ešte raz, Najvyšší kontrolný úrad dal k tomuto v medzirezortnom pripomienkovom konaní tri zásadné pripomienky a celý tento zákon je obyčajný paškvil a škandál. Takže keď to schválite, po prvé, bude to precedens do budúcna a po druhé, žiadam predkladateľov, aby sa vysporiadali s tými tromi pripomienkami. A môžte si byť istí, že to pôjde do médií, toto.

Ďakujem pekne. Aj môjmu predrečníkovi za pohľad na novelizáciu Trestného zákona.
Začnem tou vecou, ktorú vy považujete možno za taký problém, že na dokázanie svojej neviny že môžete používať aj nezákonne získané dôkazy. Ja v tomto nevidím absolútne žiaden problém, pretože vy vo svojej podstate, teda človek vo svojej podstate už z ústavného predpokladu má prezumpciu neviny. To dôkazné bremeno o tom, že niekto je vinný, znáša štát a nie aby ste vy nemohli mať akýkoľvek nástroj na to, že dokážete svoju, svoju nevinu. Akýkoľvek argument, akýkoľvek dôkaz, ktorý dokazuje vašu podstatu, na akú by sa na vás mal pozerať štát do momentu, kedy je vynesený právoplatný rozsudok, tak má byť absolútne prijatý. Ja v tomto nevidím absolútne žiaden problém. Preto to, že na Slovensku tá prezumpcia neviny vôbec neplatí, to, že sa tu spomínajú mená a vynášajú sa či z jednej, alebo z druhej strany veci zo spisov a hneď v podstate tú politiku, ktorú tu z veľkej časti priviedla súčasná koalícia, ten, ten marketingový odsudzovací proces, že pozrite, toho obvinili, toho zobrali, toho prepadli s kukláčmi a teraz už je vynesený rozsudok, ja toto poznám svojím spôsobom, keď som robil so zahraničnými investíciami, tak bola, bol taký trend, že niektorí politici radi chceli oznámiť investície skôr, ako boli podpísané zmluvy a vždy to aj tak dopadlo, že tí investori, ktorí nabehli a išli na tlačovky, tak poväčšine už nikdy žiadnu zmluvu neuzavreli poriadnu, pretože pre nich to splnilo účinok. A presne takto skončila tá, tá justícia, že tento, tento marketingový proste proces spravodlivosti, ktorý tu politici doviedli, jednoducho tej justícii škodí.
Ale to, čo je, že vy ako človek vo svojej podstate až do vynesenia rozsudku ste nevinný. Štát sa na vás tak musí pozerať a vám na obhajobu vašej neviny má byť sprístupnený akýkoľvek dôkaz, ktorý vy viete vo svoj prospech použiť. Práve naopak, dôkazné bremeno má druhá strana. Niektorí, ja som to aj niektorým politikom opozície, ktorí mali takú formu ako naučenú, že áno, malo by byť doká... mal by mať možnosť dotyčný dokázať svoju nevinu. Nie. Štát má dokazovať vinu. To znamená, že v tomto je to len potvrdenie toho pravidla, ktoré tu jednoducho je, že prezumpcia neviny platí a vy v rámci tejto prezumpcie neviny máte právo vo svoj prospech použiť akýkoľvek argument a štát ho musí akceptovať.
To, že na Slovensku prokuratúry si začali vysvetľovať svoju činnosť tak, že ony majú len za úlohu hľadať dôkazné bremeno veci vo váš neprospech, to je ich problém, ale koncepcia prokuratúry je, že on musí rovnako hľadať v prospech, ako aj v neprospech, úplne rovnako. Proste tam nemôže byť žiadna zaujatosť.
To, že dnes je ako keby spoločenská objednávka, aby tí prokurátori alebo vyšetrovatelia boli zaujatí, koluje na internete napríklad záznam zo súdneho pojednávania na Špecializovanom trestnom súde, kde sa má domáhať dotyčný, že potrebuje si pichnúť inzulín a, myslím, jeden a pol hodiny mu to neni umožnené, až, až jednoducho tam vraj mala byť zavolaná záchranka. Ak je toto pravda (povedané s pobavením), čo je to dôkaz o tom, väčší dôkaz o tom ako zaujatosti, že sa pozerám na toho druhého, o ktorom mám nezávisle rozhodovať, že už mu neverím ani to, že si potrebuje pichnúť inzulín. Takže, takže o tom to je, že tento princíp považujem absolútne kompatibilný so všetkým.
Áno, ja súhlasím s tým, že ak by sme na Slovensku mali úplne normálne trestné sadzby, ktoré sú v civilizovanej Európe úplným pravidlom, majme, majme aj tie procesy, zminimalizujme to formalizované Trestné právo, zrýchlime tie procesy. Veď toto je zmysel v podstate justície. Ja si myslím, že keď si pozrieme tú hierarchiu, čo má štát ochraňovať, tak na prvom mieste, na prvom mieste to je, to je charta vlastne slobôd OSN, na prvom mieste život, pretože keď sa raz siahne niekomu na život, tam nikdy neviete dať adekvátnu náhradu. Nikdy. To znamená, život musí byť v každej spoločnosti chránený na prvom mieste. Potom máte zdravie. To je na druhom. Tam tiež je problém s nápravou tej škody. No a potom máte trestné činy, ktoré štát vie veľmi efektívne, účinne a rýchlo v kombinácii s tým, aby to malo aj odstrašujúci element, ale aby to malo aj rýchlo napraviteľný element, jednoducho vyžadovať oveľa efektívnejšie a oveľa rýchlejšie. A to ten návrh rieši.
Potom, teraz si narýchlo snažím spomenúť ešte, čo ste vytkli primárne tomuto zákonu, myslím si, že, áno, hovoríte tam, že sa má za úlohu, že funguje špeciálna prokuratúra dobre, to je politický názor, ktorý máte vy. Dnešná opozícia, ale aj voliči opozície voči tej inštitúcii jednoducho dôveru nemajú, takže to je také iba politické konštatovanie. To znamená, v tomto sme skôr na rozdielnej strane, ale s tým, že my na Slovensku máme nejaký orgán, ten hlavný orgán je Generálna prokuratúra, pod ktorú tá špeciálna prokuratúra patrí. To, že dnes medzi nimi sú skôr antagonistické vzťahy, tak to podkopáva možno to fungovanie, ktoré tam je.
Tretia alebo teda štvrtá výčitka, ktorá bola, že sa podkopáva právo, na ktorom je postavený náš Trestný zákon, že neznalosť práva neospravedlňuje. To tam nie je v tomto duchu povedané. Áno, je tam daná možnosť, napríklad poviem úplne ekonomický príklad, však sami sme tu prijali v parlamente uznesenie, že všetky zákony ekonomického charakteru by sa, ktoré sa teda týkajú podnikateľského prostredia, by mali iba k určitému dátumu mať účinnosť, aby proste podnikatelia sa naučili, aké zmeny boli, aby tam nebola tá, tá neskutočná anarchia, ktorá tu je, že dnes už potrebujete aparát ľudí, aby vám proste sledovali zákon nad zákonom, a áno, prax je taká, že veľmi veľa napríklad podnikateľov funguje, že predtým, ako prijmú nejaké rozhodnutie, tak si dajú nejaký prípad zanalyzovať. A častokrát vychádzajú z toho, že kto akú dostane analýzu. Je to úplne bežná vec, pri ktorej napríklad máte, preto niektoré právne kancelárie sú tak drahé a sú, si pýtajú za tie relatívne jednoduché úkony tak vysoké peniaze, lebo prenášajú na seba zodpovednosť, že to, čo oni odporúčajú svojmu klientovi, tak ak by to bolo chybné, môže to mať vážne preňho ekonomické a podobné následky. A v tej cene je práve tá služba, ktorá je. Preto máte šuflikantské kancelárie, ktoré vám radia, alebo máte tie tzv. renomované, ktoré majú úplne iné sadzobníky a pritom môžu robiť presne tú istú vec. A zmysel tohoto nie je to, čo ste vy povedali, že narušiť systém, že neznalosť zákona neospravedlňuje. To sa ani prijať nedá, veď to by bolo protiústavné.
Ale to, čo sa rieši, že ak vy prijmete nejaké rozhodnutie napríklad ako konateľ alebo, alebo ako, ja neviem, účtovník alebo podobne na základe analýzy, právnej analýzy tak, aby sudca mal právo vo vašom prípade alebo teda v prípade toho človeka to zohľadniť ako poľahčujúcu okolnosť, že on nešiel do nejakého skutku so zámerom zlého konania, preto v opačnom prípade by si žiadnu takúto analýzu robiť nedal. Len dnešný náš Trestný zákon je postavený na tom, že v podstate na konci dňa aj sudcom na Slovensku dáva úplne minimálnu možnosť mať flexibilitu pri zohľadňovaní týchto poľahčujúcich okolností.
To znamená, my sme vytvorili nejaké pásma a v tých pásmach je v podstate pomaly ako automatický vzorec, kde musí z toho na druhej strane vyjsť nejaký, nejaký, nejaká trestná sadzba a nejaký skutok. A toto, keď si pozriete či nemecký či rakúsky či český v podstate poriadok, ktorý s Čechmi sme boli ešte nedávno relatívne na rovnakej úrovni, oni sa vybrali úplne inou cestou ako my, tak jednoducho ten výsledok je dosť dramaticky odlišný, pretože práve toto sú tie veci, ktoré, ktoré dávajú tie, tú, tú, by som povedal, dávajú priestor zohľadňovať aj tej súdnej moci potom, že do akej miery ten úmysel bol alebo nebol v tom konaní uplatnený.
Takže nie sú tam veci, ktoré by boli inovatívne, ktoré by inde nefungovali, samozrejmé, že ide to ruka v ruke. Tak jak dnes máme vychýlený úplne ten trestný zákonník, že v 2005 tu boli prijaté pomaly americké prvky zo systému, ale iba niektoré, druhé už boli pokombinované s európskymi, tak myslím si, že je úplne normálne, aby sme mali civilizovaný Trestný zákon, ktorý je v súlade v podstate aj skôr s kontinentálnou Európou a z toho sa aj vychádza.
Takže ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Dámy a páni, ja som asi pred polrokom predložil návrh zákona reformy Trestného zákona, ktorá bola reakcia na to, že od roku 2005 žiadnym výrazným spôsobom na Slovensku neboli zosúladené trestné sadzby s civilizovanou Európou. Medzitým prišiel návrh zákona zo strany vlády. Takže táto vec sa pohla.
To, čo, to, čo je realitou a skutočnosťou, že na Slovensku v porovnaní s Českou republikou, Rakúskom, Nemeckom máme dvoj- až trojnásobné trestné sadzby za trestné činy, ktoré sú, nazvem to, odškodniteľné, ktoré sa nemajú dôvod trestať vyššími sadzbami, ako napríklad keď ide o ohrozenie života alebo siahnutie na život alebo na fyzickú integritu, na zdravie. To sú proste, táto skutočnosť je na Slovensku otočená práve naopak. Slovenský Trestný zákon má určité anomálie, ktoré, ktoré vytvárajú také precedensy ako napríklad, že neviete späť vziať trestný, trestné oznámenie. Poviem úplne jednoduchý príklad. Niekto môže niekomu rozbiť vázu, ktorá bude mať vyššiu hodnotu ako 266 euro. Na druhý deň príde a povie, že mu to je ľúto, že chce dať 500 eur ako odškodné. Ale už keď medzitým niekto podal trestné oznámenie, tak už nevie takúto vec vziať späť. Potom z toho vznikajú kadejaké anomálie, že sa ľudia musia sobášiť, fiktívne sobáše sú jediný spôsob, ako vlastne spôsobiť to, že niekto môže na niekoho späť vziať vlastne trestné oznámenie. Takže toto je, toto je jedna vec.
Druhá vec, ktorá je dosť podstatná, že od roku, myslím, 2005 bola stanovená nejaká základná miera hodnoty, od kedy priestupok sa stáva trestným činom. Medzitým na Slovensku prišlo k inflácii takmer, myslím, 300 %. To znamená, že všetky tieto prvky mali byť logicky zvyšované rok čo rok. Proste valorizujú sa dôchodky, valorizuje sa úplne všetko, len jednoducho ten slovenský Trestný zákon zostal každým jedným rokom prísnejší a prísnejší, pretože ceny rástli a tieto, tieto hodnoty sa nezvyšovali. To znamená, že toto je v podstate druhá vec, ktorú ale medzitým už tiež z veľkej časti rieši Trestný zákon navrhovaný ministrom.
Myslím, si, že toto sú, toto sú základné veci s tým, že v prípade, v prípade tých sadzieb sa vychádza úprave, ktorá je platná či v Českej republike, alebo v Nemecku. To znamená, že je tu úplne štandardný, by som povedal, trestný sadzobník, ktorý uplatňuje celá civilizovaná Európa. Nevidím dôvod, prečo by to nemalo robiť aj Slovensko.
Realita, ktorá je na Slovensku, máme väznice plné na viac ako 100 %. Je to tuším sedem alebo osem väzenských zariadení, ktoré nespĺňajú ani základné štandardy. Rada Európy na Slovensku už dlhé, dlhé roky hodnotí to, že, že ten, ten štandard je tak minimálny, že jednoducho buď treba výrazným spôsobom investovať do tých zariadení, alebo pokiaľ sa dá, tak používať náhradné tresty s tým, že treba klásť ten dôraz na nápravnovýchovnú, ale aj na odškodňovaciu časť v podstate tej justície. To znamená, to, čo sa odškodniť dá, to, čo sa dá poriešiť napríklad zvýšenými penálmi, tak je to v prospech nielen spoločnosti, ale je to v prospech aj samotného justičného systému. Pretože treba si uvedomiť, že každý jeden väzeň slovenských daňových poplatníkov stojí 30 - 35-tisíc euro približne ročne. To znamená, ak v našich väzniciach sú ľudia za nejakú ekonomickú činnosť, ktorá je pod touto úrovňou, tak je úplne logické, aby, ak sa dá, tak splatili v podstate tú škodu, ktorú urobili, a aby následne dostali primeraný trest, pričom aj ten primeraný trest môže a všade aj vo svete má aj formu finančného trestného vlastne činu.
Takže ďakujem pekne. To je toľko na úvod.

Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko, pán predsedajúci, vzhľadom na to, že tuná pán spravodajca dal návrh podľa § 73, aby, teda bodu 3, aby sa nepokračovalo v rokovaní o návrhu zákona. Tak ja dávam návrh, aby podľa § 73 ods. 3 bod c), aby sa daný návrh zákona prerokoval v druhom čítaní. Ďakujem pekne.

Myslím, že tí, ktorí sem prišli neskôr a ešte nepochopili, že prokuratúra je nestranný orgán, ktorý má dohliadať nad zákonnosťou v prípravnej fáze trestného konania, tak vlastne prokuratúra zo zákona by mala zabrániť akémukoľvek trestnému stíhaniu alebo podaniu žaloby na súd, kde v tom procese boli porušené či právo na obhajobu, Trestný poriadok, ústava atď. Takže nesedí veta, že majú rozhodovať len súdy. Práveže zmysel prokuratúry v každom normálnom civilizovanom štáte je, aby robil práve dozor nad tým, že len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom môže byť niekto stíhaný a obžalovaný alebo podaný ten návrh na súd.
Takže kto má problém s týmto, aby si prokuratúra plnila túto základnú úlohu, no tak jednoducho má základný proces s tým, ako funguje v demokracii právny, právny poriadok a systém.
No a, pán kolega Dostál, veď to je v poriadku, že vy skonštatujete, že no dobre, veď porušilo sa niekoho právo, ospravedlnili sme sa, veď tak to funguje a neboli by to milióny a tak ďalej. Tu nejde, či by ste platili tomu Haščákovi 16 miliónov, 10 miliónov, 5 miliónov alebo milión. Problém je ten, že, že tam zlyhal, keď ste vôbec museli dôjsť do tohto štádia, že ste sa ospravedlňovali, a tých prípadov rozhodnutia Ústavného súdu len pribúda. A ja tu žiadne nahrávky ani necitujem, nechápem, načo to tu ťaháte. Jediné, čo som raz povedal, že, že na nahrávke, to sa hovorí o poliati auta kanistrom, ale ja sa tu opieram o Ústavný súd, ktorý 17-krát povedal, že boli porušené ľudské práva pri vyšetrovaniach. Však my sme neni Kambodža, my sme neni tretí svet, aby sme to len tak pokrčili plecami. To znamená, áno, je to systémové zlyhanie dozoru nad týmito vecami.

Ďakujem veľmi pekne, pán kolega. Po prvé, oceňujem vždy, vy vystúpite technicky a fakticky, takže vyjadrím sa potom v záverečnej reči k viacerým veciam, ale ja úplne súhlasím s tým, že ak Ústavný súd akýmkoľvek spôsobom rozhodne, veď my to môžeme len rešpektovať, áno, ten podnet tam je, každý ho eviduje, že do akej miery je kompatibilná potom tá tri-šesť-trojka, keďže je nepreskúmateľná, je to meritórne rozhodnutie.
Tento, tento môj návrh vychádza v podstate aj z rozhodnutia Ústavného súdu v minulosti, ktoré bolo prijaté, že slovo ´vo veci´ sa rozumie akože širšie, to znamená, že môže ísť o kvázi meritórne rozhodnutia, ale pozrite, ak rozhodne Ústavný súd akýmkoľvek spôsobom, tak potom bude vždy na Národnej rade, ktorá zmenila ústavu v minulosti v tej rovine, že ústavné zákony Ústavný súd vykladať ani nemôže, to znamená, buď sa potom bude reagovať na to ústavným zákonom, alebo sa len prijme rozhodnutie Ústavného súdu a tým pádom dôjde k prirodzenému obmedzeniu tej tri-šesť-trojky. Zatiaľ na stole nemáme takéto rozhodnutie a ak príde k politickému rozhodnutiu, že tá tri-šesť-trojka ako keby nemala mať nepreskúmateľný charakter, napríklad, že možno Ústavný súd by, ja si to viem predstaviť, že by Ústavný súd mohol nad tým stáť, ale v demokracii vždy dôjdeme do nejakého momentu, že nájdete nejaký činiteľ, nad ktorým už neni nič, hej? Potom bude to ešte európske súdy, ale proste je, niektorá fáza je konečná, lebo už potom sa zacyklujeme, že kto kontroluje toho, kto kontroluje. Takže ja som aj rád, že ste tam ten podnet dali, podľa mňa to do veľkej miery vyprecizuje. Otázka je bude potom ak by, ak by Ústavný súd rozhodol, že to neni komfortné s ústavou, že čo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Trapasník, to som ešte nepočul taký výraz, to je normálne, sa vraciame do čias škôlky. Tam sa také výrazy používali, ale tak, pán pseudoprávnik (vstup predsedajúceho: "Do mikrofónu, prosím vás, lebo vás nepočuť."), pán pseudoprávnik, naštudujte si, že keď raz je prípad na súde, nedá sa uplatniť tri-šesť-trojka. Dneska sa tak strašne veľa vecí vy dozviete. Normálne už dnes chápem, prečo vy máte povesť v Bratislave, že ste v živote nič nevyhrali ako advokát, že vy neviete ani napísať odvolanie. Preto ste tu začali všade rozprávať, že všade sú len vlastne prepletení sudcovia, neviem aké, na akú moc, lebo vy ako advokát ste totálne neschopný a vždy aj boli.