Videokanál poslanca

No, ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Takáč, áno, máš pravdu. Situácia na Slovensku je veľmi zlá. Ja uvediem len jeden príklad. Michalovský domov seniorov, ktorého zriaďovateľom je mesto Michalovce, zaplatil za plyn v januári 2021 – 5 369 eur, za január 2022 – 27 225, za február 2021 – 4 937 eur, február 2022 - 37 381, šialené čísla. Pýtame sa, kto a ako to má riešiť. No, a samozrejme, zriaďovateľ. Z čoho? Keď ešte aj teraz nám idete brať ďalšie peniaze. Majú to zaplatiť klienti, ktorí na to nemajú finančné prostriedky? Čiže doviedli ste túto krajinu naozaj do veľmi zložitej situácie, ale ja mám obavy, že ceny plynu nie sú tým konečným, čo nás v tomto smere čaká. Pretože javí sa, že či vôbec bude plyn. S podnikateľmi s ktorými sa stretávam, medzi nimi sa už šíria informácie už o tom, že nás v jeseni čakajú, nazvem to, plynové prázdniny. Jednoducho budú sa musieť zatvárať prevádzky, určite verejné budovy údajne, ale aj jednotlivé prevádzky. A z toho sa šíri už teraz už trošku aj panika. Nikto to zatiaľ nerozptýlil, nikto nepovedal, že nič také nám nehrozí. Čiže svojim spôsobom tieto obavy ako keby sa potvrdzovali. Takže, ak sa s tým nič neurobí a zdá sa, že vláda s tým veľa robiť nechce, tak nás čakajú naozaj krušné časy a aj preto minister Sulík, ktorý je za túto oblasť zodpovedný, by mal niesť zodpovednosť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda.
Pán poslanec Faič, ty si vo svojom vystúpení okrem iného hovoril aj o tom, že koalícia má tendenciu urýchliť a zjednodušiť celý proces dnešného rokovania, čo sa im, myslím, procedurálnymi návrhmi v úvode dnešného rokovacieho dňa aj podarilo. Pre mňa je takým istým prekvapením skutočnosť, že koaliční poslanci nemajú veľkú chuť diskutovať o v podstate prelomovej záležitosti, ktorá sa v tomto parlamente odohráva, že nemajú chuť oponovať. Jediné, na čo majú chuť, majú chuť čím skôr Roberta Fica zavrieť, pretože ako sme už viackrát povedali, potrebujú sa ho zbaviť.
Zamýšľal si sa tiež nad parlamentom, čím je parlament v spoločnosti, aké miesto mu patrí, že je to akási najvyššia liga, kde sa odohráva politika na najvyššej úrovni, že je to akási posvätná pôda. Žiaľ, dnes o parlamente musíme povedať, že je to pôda značne dehonestovaná. A dehonestovaná viacerými skutočnosťami. Jednak dehonestovaná, nazvem to hereckým obsadením, teda aktérmi, ktorí na parlamentnej pôde pôsobia, jednak dehonestovanej spôsobom komunikácie na tejto pôde a v neposlednom rade je dehonestovaná aj témami, ktoré tu odznievajú. A tá dnešná o Robertovi Ficovi je najvýraznejším odzrkadlením chápania demokracie u našich koaličných kolegov. Je najväčším odzrkadlením chápania parlamentarizmu, ich chápania, nakladania s mocou ako takou. Žalostné je takmer všetko z toho, čo sa tu odohráva. A všetko sa to deje v mene akéhosi ´padni komu padni´, čo v skutočnosti tiež nie je pravdou, lebo ak by tento princíp naozaj bol v praxi uplatňovaný, tak dnes by sme sa bavili aj o iných, aj o koaličných aktéroch toho sloganu ´padni komu padni´, pretože na rováši toho už všetci... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán poslanec Richter, Janko, ty si začal svoje vystúpenie tým, že si ako bývalý minister sociálnych vecí spomínal oblasť práve túto, sociálnych vecí, že to bolo niečo, za čo sa vlády SMER-u rozhodne nemuseli hanbiť. Ja zo svojej pozície, pretože som tuná nebol, ale vnímal som to z pozície, v ktorej som bol, potvrdzujem to, čo si povedal. Ľudia naozaj veľmi pozitívne vnímali najmä tie také najznámejšie opatrenia, ktoré boli prijaté. Spomeniem za všetky, ja neviem, vlaky zadarmo, spomeniem za všetky obedy zadarmo, ale aj mnoho iných vecí, či už v súvislosti so Zákonníkom práce, s minimálnou mzdou a podobne.
Mnoho z toho dnes už pravdou nie je pod rúškom pandémie, pod rúškom iných skutočností to zaniklo a súčasná vládna moc, ktorá sľubovala tu, že všetko bude omnoho-omnoho lepšie a nedokáže sa v tomto smere predchádzajúcej vláde SMER-u v ničom vyrovnať, tak, samozrejme, hľadá nejaký spôsob, aby to zakryla, aby ukázala teda, že minimálne v niečom je lepšia a tú jednu oblasť, v ktorej chce byť lepšia, je práve oblasť zatvárania ľudí. Sústredili sa teda na to, aby jednou ranou urobili dve veci, a to jednak aby prekryli svoju neschopnosť a zároveň aby aj, ako už tu viackrát bolo povedané, aby tým spôsobom aj zlikvidovali politickú opozíciu. Sú si vedomí toho, že nespokojnosť ľudí narastá a bude narastať, zvlášť teraz, keď by sa obmedzili dodávky plynu, ak by sa obmedzili dodávky ropy, respektíve keď ich ceny pôjdu prudko hore. Takže toto všetko nejakým spôsobom prekryť určite z ich pohľadu nebude jednoduché, ale určite urobia celý rad aj ďalších opatrení. Dotkol si sa vo vystúpení aj dekana docenta Burdu, áno, aj som to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Ďakujem všetkým kolegom, ktorí vo faktických poznámkach reagovali na moje vystúpenie, ktorým som chcel ukázať, že to, čo sa na Slovensku deje, nie je niečím, čo by tu už v minulosti nebolo. Verím, že sa mi podarilo poukázať aj na tie isté paralely jedného toho predchádzajúceho obdobia s tým dnešným a chcel som zároveň aj svojím vystúpením vyzvať všetkých, ktorým záleží na tom, aby sa toto nezopakovalo až do takých tragických rozmerov, aké tu boli v minulosti, aby to pochopili, že z histórie sa máme poučiť a vyvarovať sa niečoho, čo sa ukázalo ako nevhodné. Mám však pocit a mám dojem, že sa to asi nestretne s pochopením, pretože ako už bolo povedané, ten vládny valec je naštartovaný, ten sa už pohol, ten už nehľadí naľavo-napravo a teda aj napriek teda mojej stále ešte viere, že by to mohlo byť aj ináč, som pesimistom.
Čo sa týka konkrétnych niektorých vystúpení, tak pánovi poslancovi Vážnemu len to, keď si hovoril o tom, že ťa prekvapilo, ako je dnes hodnotená sloboda tlače na Slovensku, tak mňa to prekvapilo takisto. Takisto som sa s tým stretol v období, kedy, kedy je cenzúra, tak niekto dokonca hovoril, že sme na tom lepšie z pohľadu tej dôveryhodnosti, čo podľa môjho názoru takisto svedčí o tej agentúre, ktorá to urobila, tento výskum, a teda k týmto záverom, ktorým dospela.
No a pán poslanec Kéry sa pýtal, koľkokrát som bol kontaktovaný ministrom vnútra alebo niekým z vládnych predstaviteľov. No odkedy som poslancom Národnej rady, odkedy som opozičným poslancom v parlamente, tak ani raz, ich záujem o mňa a o Michalovce je minimálny. Pravda, nerátam tú tlačovku, ktorú minister Roman Mikulec... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, politika, ako sa máme možnosť denne presviedčať, má mnoho podôb. Mnoho podôb má aj politický boj. Radšej by som použil slovné spojenie ´politické súťaženie´, pretože to znie menej konfrontačne, znie to nekrvavo a je v tom naznačená aj nádej v istú férovosť. Spojenie ´politický boj´ však presnejšie vyjadruje to, čo sa dnes deje na Slovensku a osobitne tu, v tomto parlamente.
S politikou mám dlhoročné skúsenosti na komunálnej a regionálnej úrovni. Poznám ju aj zo štúdia histórie a viem, že spôsoby dosahovania svojich politických cieľov sú možné aj s využitím menších či väčších podlostí, aj s využitím doslovných ohavností. Už pri vzniku najstarších civilizácií v Mezopotámii, v povodí Nílu, v Chuang-che, Jang-c-ťiangu či Indu boli aj prvé boje o moc. Boli väčšinou krvavé, ale vcelku férové, nezákerné. Zákernými sa stávali až neskôr, vtedy, keď staroveká spoločnosť začala byť natoľko vyspelou, že až veľmi uverila v svoju dokonalosť, sprievodným znakom čoho bola amorálnosť nebrániaca sa zákernej fyzickej likvidácii oponentov, čoho dôkazom sú aj prvé politické atentáty. Tým najznámejším bolo zavraždenie Guya Juliusa Caesara.
V neskoršom stredovekom období i v období novoveku boli politickí konkurenti často bez súdu vešaní, po súdnych procesoch stínaní, ale i napichovaní na koly, alebo neskôr "humánnejšie" končili pod gilotínou.
Dvadsiate storočie v tomto smere prinieslo niečo úplne nové. So vznikom totalitných režimov prišiel aj nový spôsob vysporiadavania sa s politickou opozíciou. Koncentračné tábory, gulagy a politické procesy. U nás sa tento výdobytok doby začal naplno realizovať koncom štyridsiatych, najmä však v prvej polovici päťdesiatych rokov. Totalitný režim, ktorý tu vznikol, si potreboval upevniť pozíciu aj tým, že začal odstraňovať otvorených protivníkov z iných politických táborov, neskôr všetkých, ktorí by mohli protivníkmi potenciálne byť a nakoniec aj nepriateľov vo vlastných radoch. Na porovnaní tejto tragickej doby s nemenej tragickou dnešnou som si pomohol príspevkom Politické procesy v Československu v rokoch 1948 až 1954 od Petra Marejku.
Vtedajšie politické procesy spadali do obdobia začiatku studenej vojny a nanovo sa vytvárajúceho rozdelenia sveta. Aj dnešné politické procesy, ktoré sa práve rodia, sa rodia v období, kedy je svet silne polarizovaný, kedy je tu opäť nová forma studenej vojny a zmenilo sa len naše začlenenie v ňom. Kým vtedy sme boli vo východnom bloku, teraz sme v bloku západnom. Politickým iniciátorom vtedy aj dnes boli a sú tí, ktorí vládli a vládnu. Na základe ich pokynov sa diali všetky nezákonnosti, upravovali sa zákony tak, aby tieto procesy pôsobili aspoň naoko zákonne. A preto aj dnes na Slovensku sme už viackrát videli hrubé znásilňovanie práva a jeho prispôsobovanie tomu, čo má prísť a čo už aj prichádza. Spomeňme si, ako sa rodili zákony, ktoré vytvorili predpoklady na to, aby sa súčasný špeciálny prokurátor mohol stať špeciálnym prokurátorom. Spomeňme si na to, ako sa rodili zákony, ktoré umožnili, aby sa mohol policajným prezidentom stať súčasný prezident a spomeňme si na celý rad pochybných iniciatív pani ministerky Kolíkovej, ktorých cieľom nie je nič iné, ako odstránenie a zastrašenie nepohodlných sudcov. Vlna nezákonnosti, ktorá sa tu v minulosti zrodila, bola zdôvodňovaná potrebou zabezpečiť víťazstvo vtedajšej revolúcie, posilnenie novonastolenej moci a potrebou likvidácie jej odporcov. Tá dnešná to zdôvodňuje tiež očistou. Naoko z dôvodov akože kriminálnych, v skutočnosti však z dôvodov, tak ako predtým, politických.
Veľmi dôležitou sa v každom čase ukázala cielená a účelová politická perzekúcia, ktorá sa stala neoddeliteľnou súčasťou vtedajšieho i dnešného režimu. Bola a je dokonca podmienkou jeho existencie, pretože zasahoval do všetkých oblastí spoločnosti. Bola namierená proti všetkým odporcom režimu. Jej predpokladom bola aj psychológia strachu, ktorú aj tu dnes s obľubou niektorí koaliční poslanci a vládni predstavitelia šíria. Politické procesy pôsobili ako jeden z určujúcich faktorov politického diania a do značnej miery spoluvytvárali podobu súčasného i budúceho života spoločnosti. Boli a aj dnes sú zámerným cieľom, súčasťou a prostriedkom oficiálnej politiky.
Teraz sa chvíľku zdanlivo budem venovať hlavne obdobiu štyridsiatych a päťdesiatych rokov, ale verím, že paralelu s dneškom tam takisto každý nájde. Politické procesy vtedy, aj tie dnes chystané, mali a majú niekoľko funkcií:
1. Slúžili na presadenie mocenského monopolu a pôsobili aj ako stabilizačný faktor režimu.
2. Napomáhali k presadeniu moci a podobne ako dnes tiež aj zahraničných veľmocenských plánov.
3. Fungovali ako spôsob riešenia trvalého napätia medzi spoločnosťou, občanmi a mocenským monopolom, ako spôsob likvidácie skutočných aj vymyslených odporcov režimu, kritikov oficiálnej politiky, ale tiež aj ako riešenie sporov a konfliktov medzi samotnými vykonávateľmi moci.
4. Mali aj ideologické poslanie, pretože tak ako dnes mali poskytovať dôkazy o správnosti oficiálnej politiky a zároveň aj zahladzovali skutočné príčiny neúspechov.
5. Pôsobili ako najúčinnejší zdroj psychológie strachu a vytvárali ťaživú atmosféru podozrievania a politickej hystérie.
Vtedajší politickí funkcionári urobili z procesov prostriedok oficiálnej politiky a jeden zo spôsobov jej realizácie. Každý významnejší čin, zmena či kampaň v politike, v hospodárstve a kultúre boli sprevádzané politickými procesmi, ako tomu bolo napríklad počas kolektivizácie, presadzovania cirkevnej politiky, ochrany mocenského monopolu, prestavby štátneho aparátu alebo výstavby novej armády, čo možno očakávať aj dnes. Aj keď hlavnú vinu za tieto procesy malo vedenie vtedajšej vládnucej politickej strany, svoj podiel na nej mali, žiaľ, aj vtedajší štátny súd a štátna prokuratúra. Sudcovia štátneho súdu odsudzovali obžalovaných napriek tomu, že mnohokrát boli presvedčení o ich nevine a boli presvedčení aj o vykonštruovaných obvineniach. Dávali vysoké tresty, aj keď neboli presvedčení o adekvátnosti výšky trestu, ku ktorému obvineného odsúdili. Prokurátori štátnej prokuratúry zasa žalovali nevinných s vedomím, že ide o vážne porušenie trestnoprávnych noriem. Sudcovia aj prokurátori sa preto spolupodieľali na divadlách s naučenými otázkami a odpoveďami tak, ako to vyžadovala vtedajšia štátna bezpečnosť.
Aj v tomto sa zdá, že podobnosť s dnešnou dobou nie je náhodná. Len namiesto štátneho súdu a štátnej prokuratúry dnes túto úlohu plnia naše špecializované útvary. Svojím konaním v politických procesoch prokurátori, sudcovia, obhajcovia, súdni znalci a príslušní pracovníci ministerstva spravodlivosti preukázali, že spravodlivo spravia zákony, právo a zákony boli až na poslednom mieste. Diskvalifikovali nielen seba ako vykonávateľov práva, ochrancov zákonov a symbol spravodlivosti, ale významne prispeli aj k takzvanej politickej výchove más a k rozvratu právneho vedomia občanov Československa.
Všetky tieto spomínané rysy sa prejavili už v čase procesov, ale omnoho viac neskôr pri ich revíziách a rehabilitáciách. Aj na to, že toto príde, treba pamätať.
Vtedajšie politické procesy mali tri etapy:
V prvej, teda v období od februára ´48 do prelomu rokov ´49 - ´50 išlo predovšetkým o vyrovnávanie účtov s predstaviteľmi starého režimu, čo je identické s tou prvou dnes u nás. Aj tu je dnes útok smerovaný na bývalých držiteľov moci. Vtedajší aj dnešný režim sa snaží legitimizovať svoju existenciu prostredníctvom odhaľovania skutočných alebo domnelých nepriateľov, ktorí chceli podľa dobovej propagandy zvrátiť vývoj smerujúci vtedy k socializmu, dnes, zdá sa, k bezbrehému liberalizmu. Takéto poňatie procesov bolo umožnené predovšetkým, žiaľ, vtedy vysokou podporou režimu medzi obyvateľstvom, najmä v prvých mesiacoch po februárovom prevrate. Dnes hlavne preto, že túto podporu režim výrazne stráca a dúfa, že týmto si ju získa naspäť. Z politických činiteľov toto účtovanie postihlo vtedy sociálnych demokratov, ľudovcov, národných socialistov a na Slovensku členov Demokratickej strany. Sociálni demokrati boli súdení počas jari ´49 a procesy sa dotkli predovšetkým predstaviteľov dočasného ústredného vedenia nezávislej sociálnej demokracie, ktorí sa stavali ako proti režimu, tak proti násilnému zlúčeniu sociálnej demokracie s Komunistickou stranou. Ľudovci a Národní socialisti boli súdení v niekoľkých samostatných procesoch. Dnes je to proti ľuďom zo SMER-u, čoskoro aj HLAS-u a REPUBLIKE, pretože to vyzerá, že Ľudová strana Naše Slovensko je už sčasti zlikvidovaná.
Druhá etapa politických procesov je vymedzená obdobím od začiatku roka ´50 do konca roka 1952. Počas týchto dvoch rokov prebiehali politické súdne procesy s najväčšou intenzitou. Druhá etapa vo vývoji politických súdnych procesov začala s procesom s vedením záškodníckeho sprisahania proti republike, v rámci ktorého boli súdení predovšetkým národní socialisti, ale aj sociálni demokrati, kresťanskí demokrati a jeden predstaviteľ takzvaného trockizmu. Obžalovaní boli z vlastizrady, zapredania republiky svetovému imperializmu a prípravy tretej svetovej vojny. Predpokladám, že dnes sa už pracuje na tom, kto bude už čoskoro z čohosi podobného obvinený aj teraz. Vojnový konflikt na Ukrajine a jeho vnímanie môže byť už dnes vhodnou zámienkou práve aj na toto. Značnú časť politických súdnych procesov druhej etapy tvorili aj procesy s predstaviteľmi cirkví. Uvidíme ako sa s nimi liberálna demokracia vysporiada na Slovensku dnes. Mediálne útoky už na niektorých predstaviteľov cirkvi prebiehali a prebiehajú.
Tretia etapa sa už dotýkala predstaviteľov vládnej moci, ktorí sa začali likvidovať sami, a možno očakávať, že aj toto sa raz udeje aj tu s terajšou mocou. Scenár, ktorý sa vtedy na Slovensku uplatňoval, bol v tom čase prinesený zo Sovietskeho zväzu a bol takmer vždy rovnaký. Najprv bolo potrebné nepriateľa určiť, potom bolo potrebné spracovať verejnú mienku o ňom tak, že všetci si potom už neželali nič iné, len preňho takzvaný zaslúžený trest, čo sa aj na uspokojenie všetkých napokon aj stalo.
Ani nie po sto rokoch sa nám tento spôsob vysporiadania sa s politickou opozíciou na Slovensko vracia. Tentokrát však nie kvôli nejakému buržoáznemu nacionalizmu, či čomusi inému z päťdesiatych rokov, ale kvôli akémusi zosnovaniu a založeniu organizovanej zločineckej skupiny, čo má hneď niekoľko výhod. Vyzerá to na prvé počutie hrôzostrašne a riešia to Úrad špeciálnej prokuratúry a Špeciálny súd, o čo práve dnes pri tomto ich aktuálnom personálnom obsadení hlavne ide. Až na tento rozdiel je však všetko ostatné rovnaké ako pred sedemdesiatimi rokmi. Určí sa takzvaná politická úchylka, určia sa jej nositelia, ktorí sú v tom vystavení mediálnemu lynču.
Prvé dva body tohto scenára dnes plnia na úrade vlády autori rôznych pexes, predpovedači toho, kedy a pre koho si majú prísť ozbrojené komandá, škodoradostní vyhrážači o šúchaní nohami spolu s tzv. nezávislými policajtmi s akože s rozviazanými rukami, avšak len proti niektorým vopred určeným jedincom. Verejná diskreditácia týchto ľudí, a to až do úplnej krajnosti, bola a je už úlohou pre verné médiá. Tak tomu bolo aj v 50. rokoch. Ani jeden iný názor, ani jeden článok obhajoby, len špinenie, špinenie a špinenie. Verejná mienka bola a je masírovaná až dovtedy, kým nevznikla až celospoločenská požiadavka na najprísnejší možný trest a ten už bol len logickým vyústením a naplnením scenára a dával tiež alibi zbabelým sudcom, ktorí rozsudky vynášali nie v súlade s právom, ale na základe tejto spoločenskej a politickej objednávky.
Ako vidíme, mnoho z toho vo vzťahu k súčasnej slovenskej politickej opozícii je podľa tohto scenára už napĺňané. Už sú určení nepriatelia, ktorých treba zlikvidovať. Média už dlho pracujú na tom, aby k nim nikto náhodou neprejavil sympatie a už len to treba zavŕšiť tzv. spravodlivými súdnymi procesmi a ideálne by pre niekoho z koaličného tábora bolo aj s obnovením trestu smrti.
Dnes je prvým na rade Robert Fico, čo nie je náhoda. Je najvýraznejšou tvárou opozície, človekom, ktorý sa najvýraznejšie zastal všetkých nespravodlivo stíhaných, a tak jeho odstránením sa nielen likviduje on sám, ale sa vytvára aj priestor pre pohodlnejšie prenasledovanie ostatných určených nepriateľov, ktoré s veľmi veľkou pravdepodobnosťou bude nasledovať. Dôvody sa vyrobia, dôveryhodní svedkovia typu Makó sa vždy nájdu a je celkom možné, že do najbližších volieb už zostane tak, ako po 50. rokoch, len opozícia, ktorej to súčasní mocní veľkoryso dovolia. Celkom pravdepodobne sa budú potom hľadať aj nepriatelia vo vlastných radoch, najprv terajších koaličných partnerov a potom aj vo vlastných stranách, čo sa sčasti už tiež začalo. To, že demokracia dostáva na frak, už nikoho nezaujíma, pretože je to v súlade s tzv. liberálnou demokraciou a liberálnym videním sveta.
Táto novodobá totalita, ktorá je rovnako nenávistná ako všetky, ktoré tu boli doposiaľ, neznesie iný názor, iné hodnoty, dáva však obrovský priestor magorom všetkého druhu, vrátane priestoru byť na najvyšších miestach. Skúsenosti z histórie nás však učia, že aj totality raz skončia a určite raz skončí aj tá, ktorá sa u nás práve zrodila. Chcem veriť, že dovtedy veľa zlého nenapácha. Vidíme, že ľudia, ktorí sú ňou oklamaní a stále nehorázne klamaní, precitajú a začínajú aj napriek cenzúre, aká tu doposiaľ nebola, vnímať celkové dianie aj inými očami, než si to dnešní mocní želajú. Bezohľadný spôsob likvidácie protivníkov pripomínajúci plán Marka Corleoneho zo slávneho filmu Krstný otec sa už teraz mnohým ľuďom nepáči. Vážne výhrady k nemu majú nielen právnické autority, ale aj bývalí aktívni politici. Tí všetci upozorňujú nielen na tenkosť ľadu, po ktorom sa tí, ktorí to nariadili, pohybujú, ale aj na riziko revanšov, ktoré môžu celú našu spoločnosť na dlhý čas uvrhnúť do najtemnejších čias. Aj preto by bolo dobré nevytvárať na to precedensy. Netreba zabúdať na starú ľudovú múdrosť, že čo vidíš na druhých, očakávaj aj na sebe a zísť, ako sa hovorí, z kratšej cesty. Politické súperenie nech je súťažou o tom, kto má najlepšie riešenie pre našu spoločnosť, pre jej prítomnosť a budúcnosť, a nie súperením, kto, koho, ako a ako rýchlo zničí.
Viem, vážení koaliční kolegovia, že pre vás mnohých je práve toto ťažké. Mnohí z vás sú tu dnes len preto, že ste boli kritikmi, pričom sami ste toho veľa nevybudovali. Viem, že je vám vlastné len opľúvanie, pretože toto zo všetkého ovládate najlepšie, na ktoré ste však vo vzťahu k sebe mimoriadne citliví a preto korektné súperenie asi odmietnete. Keď však pripustíte extrémne konfrontačný spôsob politického boja, riskujete podobne ako kedysi francúzski jakobíni, že to zhltne aj vás. Otázkou je len, kedy. Božie mlyny sú však spravodlivé a história nás učí aj o tom, že kto čím bojuje, tým aj hynie, a preto s určitosťou sa dá povedať, že vás to dobehne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda.
Pán poslanec Baška, ty si tiež ako jeden z mnohých vo svojom vystúpení hovoril o tom, že poslanci nemajú trestno-právnu imunitu. Je dobré, že si o tom hovoril a je dobré, že o tom zaiste budú hovoriť aj ďalší, pretože to treba viackrát zvýrazňovať, o čo vlastne tuná ide. My nemáme trestno-právnu imunitu, sme ale však chránení pred svojvôľou výkonnej moci týmto inštitútom, inštitútom, že to parlament poslanca musí vydať na stíhanie, väzobné stíhanie, čo je zaiste takisto dobré.
Vyzerá však, že súčasná vládna moc aj túto poistku, ktorá je v demokratickom systéme potrebná, dokáže a vie obísť. Dôležité je správne naformulovať možný trestný čin, v tomto prípade, tak ako sme počuli, založenie a zosnovanie zločineckej skupiny, čo má hneď niekoľko výhod. Prvou tou výhodou je, že, ako tu už odznelo, vyzerá to na prvé počutie alebo na prvé videnie hrôzostrašne a potom sú tu aj ďalšie ciele, ktorými je skutočnosť, že toto riešia Úrad špeciálnej prokuratúry a Špeciálny trestný súd, čo zase umožňuje vzhľadom na ich personálne zloženie postupovať tak, aby to dopadlo napokon tak, ako si objednávatelia toho všetkého želajú.
Spomínal si vo svojom vystúpení aj systém tých univerzálnych kajúcnikov, ktorý sa tu rozmohol tiež už až do takmer hrozivých rozmerov a je to alarmujúce. Dôležité bude, a dúfajme, že sa to raz podarí, tento systém, ktorý je evidentne nebezpečný, tento systém nejakým spôsobom nieže oslabiť, ale dať mu ten pravý rozmer, pretože tento systém sa stal veľmi zneužívaným na Slovensku a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážený pán predseda Pellegrini, v úvode svojho vystúpenia ste hovorili o tom, že sa môže stať, že pri takom počte a množstve poslancov, aký je v tomto parlamente, resp. v iných parlamentoch, že môže dôjsť aj k tomu, že poslanec sa dopustí nejakého trestného činu a v takom prípade je namieste, aby sa parlament bavil o tom, či ho vydá alebo nevydá orgánom činným v trestnom konaní na trestné stíhanie. Ale tiež ste povedali, že tu, v tomto prípade tu o to vôbec nejde, pretože tu ide o vydanie poslanca na väzobné stíhanie, a to je veľký rozdiel. Tu sa teda a priori chce, aby líder opozičnej strany bol vo väzbe, aby mu bola odopretá možnosť politicky byť aktívny a zároveň si aj položil aj otázku, o čom to svedčí. Nuž svedčí to o tom, že v demokratickom štáte rozhodne nie sme, s čím absolútne súhlasím. My nemáme záujem o to na Slovensku, aby sa veci vyšetrili, ak je podozrenie, a to štandardným spôsobom. Pretože spôsob, ktorý sa zvolil, určite štandardným nie je. Aj Robertovi Ficovi hrozí, že bude uväznený a bude tam dlhodobo neoprávnene držaný, tak ako tomu bolo v mnohých prípadoch predtým a napokon, ak bude prepustený, bude už v podstate politicky svojím spôsobom znemožnený alebo znemožňovaný a o to tak isto ide. K čomu teda Slovensko týmto spôsobom smeruje? Smeruje k tomu, že v hospodárskej oblasti sa rúti do krachu, v sociálnej oblasti do biedy, avšak v oblasti právneho štátu do totality, aká tu už dávno nebola. V normálnej spoločnosti je brániť sa ale... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Pán poslanec Vážny, ty si sa vo svojom vystúpení obrátil aj na koaličných poslancov a spýtal si sa, či sa zamýšľali nad tým, aká bude budúcnosť Slovenska, ak to takto pôjde ďalej. Neviem, či sa zamýšľali, ale dovolím si naznačiť, aká by teda tá budúcnosť mohla byť.
Slovensko bude zjavne bez opozície. Slovensko bude plné politických väzňov, o ktorých sa bude tvrdiť, že sú zločincami, ale nebudú to, milí kolegovia, len politici terajšej opozície, ale medzi nimi budú zaiste aj mnohí z koalície. Prvý, ako vidíme, už je na rade a po ňom predpokladáme, že prídu aj ďalší. A možno to, ako to bolo kedysi, sa budú nepriatelia hľadať aj vo vlastných radoch. Takže nie je vylúčené, že tam bude aj mnoho z vás, ktorí sa dnes cítite bezpečne. Nebude problémom nájsť aj na každého z vás, všetkých tých budúcich nepohodlných, nájsť nejako aj možno i viacerých Makóv.
Táto budúcnosť je minimálne z tohto pohľadu zlá a ak k tomu prirátame schopnosť vašej vlády spravovať štát, spravovať verejné financie, tak tá budúcnosť bude aj vo všetkých ostatných podstatných aspektoch veľmi, veľmi problematická.
Možnože bude naďalej veľká náklonnosť Spojených štátov, možno aj Európskej únie. Ale nepredpokladám, že tu bude náklonnosť občanov Slovenskej republiky tým, ktorí vládnu.
A ako bude asi vyzerať demokracia v tomto parlamente, to naznačil pán poslanec Šefčík. Poslancovi sa bude upierať, bude sa zosmiešňovať, ak sa prihlási do diskusie, pretože to už sa nenosí. Preto pred chvíľou ste nám, pán poslanec, takmer vynadali, že jak si dovolíme sa prihlásiť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predsedajúci.
Pán poslanec Takáč Riško, ty si vo svojom vystúpení okrem iného obrátil sa aj na poslancov vládnej koalície s nádejou, že sa zamyslia a pochopia, o čom celé to dvojdňové takmer rozprávanie je, ktoré tu absolvujeme.
Rád by som zdieľal tvoj optimizmus, ale, bohužiaľ, musím ostať na rovine pesimizmu, pretože, aj keď nepochybujem, že medzi nimi je mnoho ľudských dobrých ľudí, jednoducho nebudú ochotní, nebudú ochotní svoje postoje zmeniť, pretože majú jednu takú špecifickú vlastnosť, vlastnosť veľmi citlivo vnímať minulosť, osobitne minulosť spájanú so SMER-om, a takmer úplne prehliadať minulosť spájanú s ich nominantmi, s ich priateľmi. A čo je ešte horšie, citlivo nevnímať prítomnosť, ktorá je s týmto spájaná. Aj dnes sme tu počuli, čo všetko sa dostáva na povrch, čo všetko ešte na povrch vypláva a reakcie žiadne. Mali sme možnosť vidieť, ako to prebiehalo pri, keď sme sa bavili o pánovi ministrovi Mikulcovi, ako na toto reagovali, takže myslím si, že sú nejako tak, že asi, asi to ostane tak, ako sa to všeobecne predpokladá.
Mne je na nich aj trošku čudné, že mnohí, ktorí si vytvárali okolo seba mýtus tých čestných spravodlivých ľudí a dlhodobo ho budovali a vďaka tomu sa aj sem dostali, že odrazu tak ho lacno prehajdákajú tým, že sa správajú tak, ako sa správajú. Buď to ma iný dôvod, než sme tu už viackrát hovorili, alebo je to aj na základe príkazu zhora, na základe nejakých obáv o to, že sa v ďalších voľbách nedostanú na kandidátky, či na nejaké iné výhodné pozície. Nuž... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)