Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
15.7.2024 o 15:11 hod.
Mgr. et Mgr.
Beáta Jurík
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. (Ruch v sále.)
Vážené kolegyne, kolegovia, ja sa veľmi teším, že dnes sme tu v takomto hojnom počte a... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Neutíchajúci ruch v sále. Zaznievanie gongu.) Že sme tu v takomto počte? To sme tu ešte snáď ani neboli. (Doznievanie gongu.)
A chcela by som hneď na začiatku vopred teda upozorniť kolegu poslanca Barteka, že mám opäť raz rozpravu pripravenú v počítači, lebo ja sa teda do rozpravy vždy poctivo pripravujem písomne, a možno bude mať pocit ako nedávno jeho kolega, že to je nejaký prejav napísaný umelou inteligenciou. Nuž... (Reakcia z pléna.) Áno.
Ale ja si teda svoje poznámky skutočne pripravujem sama, poctivo, pretože mám rada odbornú a vecnú debatu. A viete, trepať tu vie hocikto, ale ja by som sa skutočne potešila, keby ste už aj vy konečne prišli s nejakým odborným a vecným príspevkom, lebo takéto debaty (potlesk) bez odbornosti mňa osobne skutočne nebavia.
Zároveň by som chcela prvé slová, už teda druhé (povedané so smiechom) adresovať aj pánovi ministrovi Suskovi, pretože som skutočne veľmi sklamaná z toho, že pokračuje v tom naratíve o tom, ako tu zlá opozícia a zlí europoslanci Európskej komisii podávali nejaké dezinformácie, ktoré ale dnes sa nezdajú až takými dezinformáciami, keďže viedli k tomu, aby predsa len novelizoval novelizovanú novelu.
A viete, ono to už začína byť také trošku, že, už to nie je ani novela, ale skôr telenovela, o ktorej sme všetci od začiatku vedeli, že aký bude jej koniec. Už nikoho tieto epizódy skutočne nebavia. A na rozdiel od tých juhoamerických telenoviel nás teda táto vyjde pekne draho, takže ja by som už skutočne bola rada, aby sme možno od septembra, keďže sa nám to očividne nedarí teraz v lete, aby sme od septembra sa snažili, aby ten legislatívny proces a vôbec naša práca v Národnej rade boli skutočne efektívne a aby, aby to vyzeralo tak ako v Národnej rade, a nie teda v nejakom Bollywoode.
No, začnem teda s tým, že by som rada zopakovala, prečo sa Európska únia zaujíma o novelu Trestného zákona a prečo aj dnes tu opäť sme. Nuž, tá odpoveď je jednoduchá. Ak členský štát nie je schopný efektívne chrániť európske peniaze, tak žiadne nedostane. A ja by som teraz chvíľu možno počkala, ak mi pán predsedajúci dovolí, lebo koalícia opúšťa sálu. (Ruch v sále. Zaznievanie gongu.) Ďakujem. Ak by ste mi mohli zastaviť čas. Ďakujem. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Zastavte čas pani poslankyni. (Krátka pauza. Reakcie z pléna.)
Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR
Veď toto.
Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Myslím, pani poslankyňa, že môžte pokračovať.
Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR
Ďakujem krásne.
A možno vás teraz prekvapím a tým vás zaujmem, pani poslankyňa Valová, ja normálne súhlasím, čo tu hovoril dnes ráno pán poslanec Glück, že mne to občas skutočne príde tu ako v škole. Ale ako deti sa tu nespráva táto strana, ale skôr táto, takže. No, vrátim sa teda k meritu veci.
Na tie problémy, ktoré obsahovala novela Trestného zákona, a síce, že znižovala ochranu finančných záujmov Európskej únie, upozorňovala Európska komisia, Európska prokuratúra aj my počas tej viac ako dvojmesačnej obštrukcie. A vy ste sa celý čas tvárili, na čele, samozrejme, aj s vládnymi predstaviteľmi, že problém neexistuje, dokonca ste už, ako som už hovorila aj v rozprave o SLK, klamali, zavádzali, obviňovali všetkých možných ľudí a inštitúcie, len, samozrejme, nie sami seba.
A dnešnou novelou už novelizovanej novely, ktorú, ako sme už raz počuli aj z úst pána ministra, nielenže ide opravovať pozmeňujúcim návrhom, ktorý sme doteraz ešte nevideli a ktorý pravdepodobne dostaneme tesne pred druhým čítaním, alebo teda pôjde možno na výbor, tak nás čaká ešte aj veľká rekodifikácia Trestného zákona, ktorú pripravuje pravdepodobne na jeseň alebo možno neskôr.
Čiže toto len dokazuje, že ak sa vláda a aj teda koaličný valec tak veľmi ponáhľali s tým, aby bola trestná novela v tej súčasnej podobe prijatá a aby vstúpila do účinnosti 15. januára, tak asi vieme prečo, pretože potrebovali zabezpečiť amnestie, beztrestnosť pre vlastných ľudí, inak by to mohlo počkať, inak by sme mohli prejsť riadnym legislatívnym konaním, mohli by sme sa vyhnúť všetkým tým hrozbám prichádzajúcim z Bruselu, pretože v medzirezortnom pripomienkovom konaní by sa, samozrejme, poukázalo aj na všetky tieto výčitky, alebo teda zlú transpozíciu smerníc a ďalšie problematické časti.
Schválená novela skutočne znižuje ochranu finančných záujmov EÚ. A to konkrétne niekoľkými dopadmi, ktoré identifikovala Európska komisia, a rada by som opäť pripomenula, že to bolo na základe nie nejakých žalovaní opozície alebo kohokoľvek, ale na základe dôkladnej právnej analýzy Európskej prokuratúry. Vy ste nielenže neopravili zlú transpozíciu, tak ako ste sľubovali v dôvodovej správe, resp. na čo ste sa odvolávali v tej dôvodovej správe ešte aj k skrátenému legislatívnemu konaniu pri novele Trestného zákona, ale navyše ste ešte aj znížili tú ochranu finančných záujmov EÚ. A zhoršili ste tak vlastne to, ako sú európske peniaze na Slovensku chránené. Tak ako ste novelu predstavili, ako ste ju schválili 8. februára, napriek všetkým upozorneniam, jednoducho to bolo nebezpečné a hazardovali ste s európskymi peniazmi, ktoré patria občanom a občiankam tejto krajiny.
Viete, aký bol doteraz problém tej zlej transpozície, ktorú, to dávam iba takú otázku do pléna. Viete, kto robil implementáciu tejto smernice PIF? Asi uhádnete. Následkom tej zlej transpozície prichádzala Európska prokuratúra na Slovensku o právomoc vo veľkom množstve trestných činov patriacich pritom do jej pôsobnosti, a to na úkor našich národných orgánov a donedávna to boli prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry. To spôsobovalo, že napríklad za rok 2022 v takmer 50 prípadoch nemohla Európska prokuratúra konať, pretože vlastne mohla vykonávať trestné stíhanie iba vtedy, keď trestná sadzba za poškodzovanie finančných záujmov EÚ bola vyššia ako za poškodzovanie tých národných záujmov.
Tieto sadzby by mali byť podľa smernice minimálne vyrovnané, u nás to ale bolo inak. Problém nastával napríklad v prípadoch spolufinancovania. A pre ilustráciu zvolím teda konkrétny prípad, o ktorom hovoril aj slovenský európsky prokurátor počas tých diskusií o novele Trestného zákona, a síce sa jedná o prípad tzv. subvenčného podvodu. Škoda na európskom rozpočte bola cez 80-tisíc eur a škoda na slovenskom rozpočte bola 8-tisíc eur. Napriek tomu Európska prokuratúra, napriek teda tomu, že sa jednalo o väčšiu škodu z pohľadu Európskej únie, tak Európska prokuratúra nemala kompetenciu tento podvod vyšetrovať a spadalo to teda pod naše národné inštitúcie. Toto bol jeden z problémov zlej transpozície a upozorňovala na to niekoľkokrát či už Európska prokuratúra vo svojich rôznych výročných správach, ale bolo to predmetom aj napríklad medzirezortného pripomienkového konania, ktoré iniciovala bývalá pani ministerka Kolíková, a snažili sa to upraviť. Žiaľ, vtedy to nezískalo dostatočnú podporu. To bol jeden z problémov tej zlej transpozície, jeden problém zlej transpozície, ktorý ste ale opravili.
Čiže aby som bola konštruktívna, tak musím povedať, že toto už by problémom nemalo byť, aj keď zároveň je treba povedať aj ten B mol, a síce, že ste Európsku prokuratúru obrali o doterajšiu spoluprácu s ÚŠP, a tým pádom na, budú na niektorých prípadoch spolupracovať EPPO, alebo teda niektoré prípady dokonca prípadnú okresným a krajským prokuratúram, ktoré, so všetkým rešpektom a úctou, ktoré, samozrejme, mám pre všetkých prokurátorov a prokurátorky, pravdepodobne nebudú mať, aspoň teda na začiatku, dostatočnú špecializáciu a skúsenosti práve s prípadmi finančných záujmov EÚ. To bola napríklad špecializácia, ktorú skutočne mali prokurátori na ÚŠP. Ale dobre, k ÚŠP sa nevracajme, ten ste zrušili.
Mňa ale teda zaujíma, a to odbočím trochu od samotného textu tej novely, ale súvisí to s tým, čo som hovorila práve, a pán minister by nám možno mohol odpovedať, že vďaka tomu, že teda ste opravili túto jednu časť alebo tento jeden bod tej zlej transpozície, tak pravdepodobne rapídne stúpne počet prípadov, ktoré budú teda spadať už konečne do kompetencie Európskej prokuratúry. A budú ich teda vyšetrovať slovenskí delegovaní európski prokurátori. Tak mňa by zaujímalo, že či sa plánuje aj navýšenie ich počtu, pretože momentálne ich máme 6. A keďže ten počet prípadov by sa mal zvýšiť niekoľkonásobne, tak by asi bolo potrebné komunikovať aj s Európskou komisiou, alebo teda s relevantnými európskymi inštitúciami o tom, že či toto číslo bude dostatočné na počet tých prípadov, ktoré na Slovensku máme.
A ja som dnes zrovna dostala výročnú správu od Európskej prokuratúry a môžem vám povedať, že hoci som to teda tušila, lebo na výbore som sa s tým často stretávala, my sme skutočne jeden z tých najhorších študentov, ak to mám tak povedať, čo sa týka ochrany finančných záujmov EÚ a vyšetrovania podvodov a, a vôbec týchto prípadov, takže asi by bolo vhodné, aby sme sa už teraz začali zamýšľať nad tým, že kedy a ako zvýšime počet týchto slovenských delegovaných európskych prokurátorov, a najmä keď vieme, že máme veľké problémy nájsť takýchto špecialistov, a ukázalo sa to vlastne aj pri tých prvých nomináciách a asi by bolo vhodné čím skôr začať nad tým rozmýšľať.
V oprave tej transpozície vám však unikli aj ďalšie body, ktoré je potrebné opraviť, a ja sa k nim vrátim, čo však novela opravuje, a tu opäť budem, myslím, konštruktívna, pretože sú veci, ktoré skutočne táto novela, ktorú dnes máme na stole, neviem, čo bude s tým pozmeňovacím návrhom, ktorý možno teda príde zajtra, ale sú tam veci, ktoré skutočne odpovedajú na výčitky Európskej komisie.
V decembri totiž okrem iného Európska komisia na základe analýzy Európskej prokuratúry identifikovala dva také najpálčivejšie problémy v novele Trestného zákona, a síce zníženie trestných sadzieb, rapídne zníženie trestných sadzieb a tiež drastické premlčacie doby. A opäť, nikto nerozporoval – ani Európska komisia, ani Európska prokuratúra, ani my v opozícii, že vy, či už teda vláda, alebo koalícia máte možnosť zmeniť trestné kódexy tak, ako chcete. Samozrejme, jedná sa o kompetenciu členských štátov a to európske inštitúcie nikdy nerozporovali. Európska únia skutočne nemá právo diktovať nám, že toto môžeme, to nemôžeme, takto má náš Trestný zákon vyzerať a takto nie.
Avšak napriek tomu máme akési spoločné pravidlá, na ktorých sme sa dohodli, a Slovenská republika tiež participovala na tvorbe a potom aj prijímaní týchto pravidiel, a tie jednoducho musíme rešpektovať. Únia chráni svoje finančné záujmy a má teda úplné právo vyjadrovať sa k tomu, keď nejaká, nejaký štát sa chystá meniť svoj Trestný zákon a keď sa tieto zmeny dotknú, alebo keď majú teda dopady skôr negatívne na to, ako sú finančné záujmy Európskej únie v tom danom štáte chránené. Aj podľa čl. 325 Zmluvy o Európskej únii Únia a členské štáty majú zamedzovať podvodom a iným protiprávnym konaním poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom opatrení, ktoré sa prijmú v súlade s týmto článkom, čo má pôsobiť odradzujúco, a tak, aby to poskytlo v členských štátoch, orgánoch, inštitúciách, agentúrach, účinnú ochranu. Zároveň tu máme dva rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, ktoré ale v dôvodovke necitujete, a pritom by si to zaslúžili. Ja sama som o nich hovorila počas obštrukcie a jedná sa teda o rozsudky Taricco z roku 2015 a rozsudok M. A. S. a M. B. z roku 2017. Ja vám prečítam časť z toho rozhodnutia Taricco a nechám na zamyslenie tohto pléna, že čo si myslíte o tom, že ako by sa mohol podobný rozsudok aplikovať aj na tú trestnú novelu, ktorá sa prijala na Slovensku:
„S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že taká vnútroštátna právna úprava týkajúca sa premlčania trestných činov, akou je úprava tvorená dotknutými vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorá v rozhodnom čase z pohľadu skutkových okolností veci samej stanovila, že úkon, ktorý vedie k prerušeniu plynutia doby a spadá do rámca trestných stíhaní týkajúcich sa závažných podvodov v oblasti DPH, mal za následok predĺženie doby iba o štvrtinu jej pôvodnej dĺžky...“ A teraz to dôležité: „môže ohroziť splnenie záväzkov uložených členským štátom článkom 325, odsek 1 a 2 Zmlúv o fungovaní Európskej únie, ak by táto vnútroštátna právna úprava v značnom počte prípadov závažných podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie bránila uloženiu účinných a odstrašujúcich trestov, alebo pokiaľ by stanovila dlhšie premlčacie doby pre prípady podvodov poškodzujúcich finančné záujmy dotknutého členského štátu než pre prípady podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie.“ Takáto úprava by bola v rozpore s právom EÚ. Preložím jednou vetou – pokiaľ tu nebudeme mať účinný, odstrašujúci, efektívny systém, tak jednoducho sme v rozpore s článkom 325 Zmlúv o fungovaní Európskej únie.
Ďalej rozsudok M. A. S. a M. B.: „Pokiaľ právo Únie s cieľom zabezpečiť svoju ochranu vyžaduje, aby sa každé porušenie trestalo, každý systém, ktorého úlohou je ho vykonávať, no ktorého dôsledkom je v skutočnosti neexistencia trestu alebo zjavné a významné riziko beztrestnosti, je už zo svojej podstaty v rozpore so zásadou prednosti práva Únie a zásadou efektivity, na ktorej je založený okrem iného aj článok 325.“ Inak povedané, právo je efektívne iba vtedy, ak sa jeho porušenie trestá.
Prečo je toto všetko dôležité v systéme, aký máme v Európskej únii? No, pretože sme v jednotnom priestore, ktorý má ambíciou byť priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a ak pripustíme, že za rovnaký trestný čin poškodzujúci finančné záujmy Únie by v jednom štáte bol napríklad tento tento čin premlčaný, zatiaľ čo v susednom štáte môže vyústiť v nejaké odsúdenie, tak jednoducho celý tento systém padá. Navyše ten systém je skutočne založený na princípe lojálnej spolupráce a tiež vzájomnej dôvery a my sa nemôžme stať akýmsi ostrovom beztrestnosti, pretože to, samozrejme, Európska únia nemôže dovoliť.
A chcela by som sa vrátiť aj k tým výhovorkám a zavádzaniam niektorých kolegov a kolegýň z koalície o tom, že Brusel chce takýmto spôsobom trestať Slovensko a o ostatné štáty sa nezaujíma. No možno je to tým, že nikto takéto zmeny nepresadzuje takpovediac – a odpusťte mi teda toto slovo – na hulváta, bez riadnej diskusie, bez konzultácií, bez riadneho legislatívneho procesu. A zároveň že ak napríklad v Českej republike, lebo taký prípad, teda taký príklad porovnávací sme počuli dnes ráno na ústavnoprávnom výbore. Ak v Českej republike znižujú premlčacie doby, tak zároveň to, zároveň neznižujú aj tak rapídnym spôsobom, ako sa to stalo tu v tejto novele Trestného zákona trestné sadzby. Čiže vy si nemôžte zobrať iba taký „cherry picking“, že vlastne však aj tam znižujú premlčacie doby a nikto sa o to nezaujíma. No nie. Tá trestná novela je jednoducho jeden celok, a keď sa pozeráme na to, že znižujeme premlčacie doby, tak sa pozrime aj na to, že aké sú tie trestné sadzby, čo sa s nimi deje. A toto je veľmi podobné tomu, ako keď sme tu mali diskusie o tom, neviem, či to mám nazvať chybou, alebo nejakým spôsobom sa to tam zabudlo, alebo to bolo skutočne cieľom novely, zníženie premlčacej doby v prípade znásilnenia. A konkrétne strana SMER prišla s takými porovnávacími tabuľkami, v ktorých boli premlčacie doby v jednotlivých členských štátoch.
No lenže to sa nerobí tak, že porovnáme iba premlčacie doby. Však v trestnom práve je dôležitá aj definícia skutkovej podstaty a ďalšie faktory, ktoré tam prichádzajú, prichádzajú do hry a vy môžte porovnávať tie premlčacie doby, ale ak neporovnáte zároveň aj ten zvyšok, tak proste tak to nemá žiadnu relevanciu. To jednoducho nie je argument. A toto isté robíte momentálne s tým, že porovnávate, že v Čechách sa niečo deje a Brusel sa o to nezaujíma. No nie, lebo tam napríklad tie trestné sadzby sa rapídnym spôsobom neznižujú, a tým pádom Česká republika napriek tomu, že možno sa vyrovnáva nejakým iným krajinám, alebo teda európskym štandardom, ako to často počúvame, tak neohrozuje celý ten systém, pretože aj naďalej tam bude možnosť efektívne postihovať, vyšetrovať napríklad aj podvody na finančných záujmoch EÚ.
Zároveň, mne osobne teda tieto výhovorky pripomínajú akýsi syndróm menejcennosti, ktorý sa tu teda snažia niektorí koaliční poslanci a poslankyne vnútiť ľuďom, hovoriac, že teda Brusel sa zaujíma iba o Slovensko, Brusel tu má bič nad Slovenskom, lebo nejakým spôsobom sa mu asi nepáči vláda Roberta Fica – to skutočne nie je tak.
A ja vás prosím, už prestaňte konečne takýmto spôsobom zavádzať ľudí. A teda, keby vás skutočne Brusel vydieral, lebo ešte aj to sme počuli, keby to celé bolo tak hrozne nefér a tak hrozne nesprávne, a vlastne ako aj dnes povedal pán minister spravodlivosti, keby všetky tieto výčitky boli len akýmisi dezinformáciami, ktoré opozícia poslala do Európskej komisie, tak vlastne prečo tu dnes sme? Prečo to opravujete? Však vy máte suverénnu zahraničnú politiku, tak keby to bolo tak strašne nespravodlivé, tak strašne nefér a nesprávne, tak by ste to predsa neopravovali, nie? Jediné teda vysvetlenie je, že vaša suverenita končí tam, kde začína vôňa peňazí. Asi to je jediné, na čo počúvate, ale ja by som bola teda radšej, keby sme sa bavili o spravodlivosti a o tom, ako na Slovensku zachováme právny štát, a nie o tom, že tu musí skutočne prísť nejaká hrozba európskych peňazí, ktoré, opakujem, ohrozujete jedine vy vaším konaním.
No ale vrátim sa teda k meritu veci, a síce k tej, k tomu predloženému návrhu, aj keď neviem, že či to má úplne zmysel vyjadrovať sa k nemu, keď zajtra už môže byť všetko inak, ako sme sa už neraz presvedčili v tomto pléne. Ale teda aj radikálne zníženie zníženie trestných sadzieb a skrátenie tých premlčacích dôb môže mať negatívne dopady na činnosť Európskej prokuratúry, ale aj všeobecne na vyšetrovanie prípadov ohrozenia európskych peňazí.
Tie neprimerané nízke tresty a drakonické znižovanie jednoducho zabraňujú dostatočnej ochrane finančných záujmov EÚ, zabraňujú ochrane toho, aby všetky tie peniaze, ktoré prichádzajú na Slovensko do budovania ciest, mostov, do zlepšenia školstva a zdravotníctva, tak aby nekončili vo vreckách nejakých oligarchov alebo iných páchateľov trestnej činnosti. A tieto tieto peniaze sú poväčšine teda z vreciek daňových poplatníkov veľkých členských štátov, ako je Francúzsko, Nemecko a ďalšie, tak si skutočne myslím, že sa môžeme zhodnúť na tom, že ak Európska únia sa snaží tieto peniaze chrániť, tak aj preto, že nemôže vytvoriť tu nejaký systém, kde jedni budú dávať, a pôjde to do nejakej čiernej diery.
Pre ilustráciu toho, že prečo bol toto, a teda kombinácia toho rapídneho znižovania premlčacích dôb a zároveň trestných sadzieb problém, tak opäť uvediem príklad, konkrétny príklad od slovenského európskeho prokurátora, ktorý v jednom z rozhovorov hovoril o tom, že koľko prípadov, a tých prípadov boli skutočne desiatky, môže ovplyvniť novela, ak by sa teda prijala v takej forme, v akej bola predstavená.
Európska prokuratúra na Slovensku momentálne vyšetruje podvod, ku ktorému došlo v januári 2018. Žiadateľ dostal finančné prostriedky na základe sfalšovaných dokladov. Predpokladaná suma škody je necelých 300-tisíc eur. V súčasnosti je za takýto trestný čin maximálna sadzba 10 rokov a premlčacia doba taktiež 10 rokov. Novela skrátila premlčaciu dobu na päť rokov. Je rok 2024, takže od roku 2018 už uplynulo koľko? Viac ako šesť rokov. A v tejto veci by musela Európska prokuratúra rozhodnúť o zastavení trestného stíhania z dôvodu premlčania.
Opakujem, takýchto prípadov by boli desiatky. Aj preto Európska prokuratúra a aj Európska komisia žiadali od Slovenska, aby upravili to, akým spôsobom trestná novela znižuje premlčacie doby, ale tiež aj sadzby. Premlčacie doby ste opravili v bode číslo 2 a sadzby v bodoch 4 až 10. Čo však navrhovaná úprava opomína, resp. zanedbáva, a ja sa zopakujem, ale minulý týždeň som to avizovala pánovi ministrovi spravodlivosti, a opäť by som bola rada, aby to tu odznelo, že keby sme boli chceli, tak, tak si o tom spravíme veľmi hlučnú tlačovku a vytlčieme z toho politické body, ako sa dá. Pristúpili sme k tomu veľmi konštruktívne a aj to dalo pánovi ministrovi možnosť opraviť pozmeňujúcim návrhom, ktorý teda zajtra nám príde na stôl, to, čo je v tej novele opäť chybné alebo čo je teda zlou transpozíciou a čo opäť oberá Európsku prokuratúru o jej kompetenciu a čo by mohla Európska komisia posúdiť ako nedostatočnú úpravu, a tým pádom by tá hrozba straty európskych peňazí a všetkých tých ďalších sankcií, ktoré sa na to viažu, bola stále reálna.
Takže mňa o to viac mrzia opäť slová pána ministra spravodlivosti o tom, že opozícia tu niečím straší a že nejakým spôsobom zavádzame a že jediný, kto tu je konštruktívny, je KDH, čo ja sa teším, že KDH je konštruktívne, ale teda bez toho, že by sme vás na toto upozornili, tak neviem, že či by sme zajtra mali ten pozmeňujúci návrh a či by sme, či by ste Slovensko opäť nevystavili tomu riziku, že prídeme o európske peniaze.
Dnes máme teda na stole úpravu, ktorá čiastočne vychádza z tých výčitiek Európskej komisie, a ja by som teda dokonca konštruktívne aj povedala, že čo sa týka tých premlčacích dôb alebo trestnej sadzby, tak aj odpovedá na tie výčitky, ale sú tam aj ďalšie problémy, ktoré novela nerieši, a teda na ktoré som upozornila pána ministra Suska, a síce je tam problematika alternatívnych trestov, ktorú novela rieši, avšak ktorá bude problematická vo výkone, ale k tomu sa možno vrátim v ústnej rozprave.
A chcela by som pokračovať, pretože mi už zostávajú iba štyri minúty, nedostatočnou definíciou finančných záujmov EÚ, pretože toto považujem skutočne za najproblematickejšiu časť tejto novely. Je to vlastne, ten problém vznikol v pridaní článku 137a) do toho návrhu, ktorý sme teda minulý týždeň obdržali, pretože tá definícia, ktorú tam ministerstvo spravodlivosti zaviedlo, je jednoznačne v rozpore s článkom 2 ods. 1 smernice PIF. To znamená, že nielenže neopravuje zlú transpozíciu, ale ešte zhoršuje, pretože znižuje kompetencie Európskej prokuratúry. Prečo? Čo táto vaša definícia nepokrýva a prečo vyníma množstvo prípadov spod pôsobnosti práva EÚ, a teda aj kompetencie Európskej prokuratúry?
No, finančnými záujmami EÚ musia byť podľa smernice, a teda aj podľa novely Trestného zákona nielen finančné prostriedky a aktíva z rozpočtov, ale aj všetky príjmy prichádzajúce do týchto rozpočtov. To sa týka napríklad cla alebo DPH a ďalších. A je teda veľmi paradoxné, že v tejto úprave, ktorú sme dostali minulý týždeň, tak do § 34 ods. 6 ministerstvo spravodlivosti zahrnulo skutkové podstaty trestných činov podľa § 254, ktoré sa teda týkajú cla, alebo § 276 až 277, to sú dane, ale napriek tomu tá definícia v článku 137a) toto neobsahuje. A problémom je aj nasledujúca veta z vašej dôvodovej správy. Navrhovaná právna úprava, teda tento článok 137a), vychádza z doterajšej dikcie § 261, v ktorom sú finančné záujmy Európskej únie pomenované, len nepriamo.
No a toto je práve jedna z najväčších chýb našej transpozície, ktorú mala trestná novela upraviť, ktorú neupravila, a vy to ešte zhoršujete tým novým článkom 137a), pretože preberáte vlastne tú zlú transpozíciu.
No a ja som teda úprimne rada, že nám príde na stôl pozmeňujúci návrh, avšak zatiaľ nevieme, vlastne v akej podobe bude, a skutočne výhovorka, že nechce sa nám otvárať ešte aj 261, momentálne neobstojí, pretože nemôžte dať jednu definíciu do 261 a druhú definíciu do 137. Tak ja dúfam, že aj tá 261 bude opravená a že skutočne tú zlú transpozíciu, ktorá spôsobovala problémy a o ktorej teda môže Európska komisia si skutočne myslieť, že ak to neopravíme, tak stále nie sme schopní dostatočne efektívne chrániť finančné záujmy EÚ, tak jednoducho ak sa to neopraví, tak to bude problematické.
Nebudem už zachádzať do detailov, že čo ešte všetko táto definícia neobsahuje, ale v skratke, ak ju zavediete do Trestného zákona v tom danom stave, tak EPPO, Európska prokuratúra, nebude môcť na Slovensku vykonávať svoje právomoci pri určitých trestných činoch tak, ako jej dáva túto právomoc či už smernica PIF, alebo ďalšie európske texty. A to môže byť pre Európsku komisiu napriek tým dobrým veciam, ktoré zavádzate do tejto novely, skutočne problematické.
No, my máme zároveň pripravený aj pozmeňujúci návrh, ktorý prečítam v druhom čítaní, pretože sčasti aj kopíruje ten pozmeňujúci návrh, ktorý sme vám tu už predniesli niekedy v januári a ktorým sme sa mohli vyhnúť tomu, že dnes ste boli, žiaľ, stiahnutí z dovoleniek, pretože keby bol vtedy prijatý, tak dnes Európska komisia už možno nemá také výčitky ako, ako tie, ktoré vám adresovala.
Ďakujem. (Potlesk.)
Rozpracované
Videokanál poslanca
Vystúpenie v rozprave 15.7.2024 15:11 - 15:26 hod.
Beáta JuríkVážené kolegyne, kolegovia, ja sa veľmi teším, že dnes sme tu v takomto hojnom počte a... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Neutíchajúci ruch v sále. Zaznievanie gongu.) Že sme tu v takomto počte? To sme tu ešte snáď ani neboli. (Doznievanie gongu.)
A chcela by som hneď na začiatku vopred teda upozorniť kolegu poslanca Barteka, že mám opäť raz rozpravu pripravenú v počítači, lebo...
Vážené kolegyne, kolegovia, ja sa veľmi teším, že dnes sme tu v takomto hojnom počte a... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Neutíchajúci ruch v sále. Zaznievanie gongu.) Že sme tu v takomto počte? To sme tu ešte snáď ani neboli. (Doznievanie gongu.)
A chcela by som hneď na začiatku vopred teda upozorniť kolegu poslanca Barteka, že mám opäť raz rozpravu pripravenú v počítači, lebo ja sa teda do rozpravy vždy poctivo pripravujem písomne, a možno bude mať pocit ako nedávno jeho kolega, že to je nejaký prejav napísaný umelou inteligenciou. Nuž... (Reakcia z pléna.) Áno.
Ale ja si teda svoje poznámky skutočne pripravujem sama, poctivo, pretože mám rada odbornú a vecnú debatu. A viete, trepať tu vie hocikto, ale ja by som sa skutočne potešila, keby ste už aj vy konečne prišli s nejakým odborným a vecným príspevkom, lebo takéto debaty (potlesk) bez odbornosti mňa osobne skutočne nebavia.
Zároveň by som chcela prvé slová, už teda druhé (povedané so smiechom) adresovať aj pánovi ministrovi Suskovi, pretože som skutočne veľmi sklamaná z toho, že pokračuje v tom naratíve o tom, ako tu zlá opozícia a zlí europoslanci Európskej komisii podávali nejaké dezinformácie, ktoré ale dnes sa nezdajú až takými dezinformáciami, keďže viedli k tomu, aby predsa len novelizoval novelizovanú novelu.
A viete, ono to už začína byť také trošku, že, už to nie je ani novela, ale skôr telenovela, o ktorej sme všetci od začiatku vedeli, že aký bude jej koniec. Už nikoho tieto epizódy skutočne nebavia. A na rozdiel od tých juhoamerických telenoviel nás teda táto vyjde pekne draho, takže ja by som už skutočne bola rada, aby sme možno od septembra, keďže sa nám to očividne nedarí teraz v lete, aby sme od septembra sa snažili, aby ten legislatívny proces a vôbec naša práca v Národnej rade boli skutočne efektívne a aby, aby to vyzeralo tak ako v Národnej rade, a nie teda v nejakom Bollywoode.
No, začnem teda s tým, že by som rada zopakovala, prečo sa Európska únia zaujíma o novelu Trestného zákona a prečo aj dnes tu opäť sme. Nuž, tá odpoveď je jednoduchá. Ak členský štát nie je schopný efektívne chrániť európske peniaze, tak žiadne nedostane. A ja by som teraz chvíľu možno počkala, ak mi pán predsedajúci dovolí, lebo koalícia opúšťa sálu. (Ruch v sále. Zaznievanie gongu.) Ďakujem. Ak by ste mi mohli zastaviť čas. Ďakujem. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Zastavte čas pani poslankyni. (Krátka pauza. Reakcie z pléna.)
Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR
Veď toto.
Žiga, Peter, podpredseda NR SR
Myslím, pani poslankyňa, že môžte pokračovať.
Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR
Ďakujem krásne.
A možno vás teraz prekvapím a tým vás zaujmem, pani poslankyňa Valová, ja normálne súhlasím, čo tu hovoril dnes ráno pán poslanec Glück, že mne to občas skutočne príde tu ako v škole. Ale ako deti sa tu nespráva táto strana, ale skôr táto, takže. No, vrátim sa teda k meritu veci.
Na tie problémy, ktoré obsahovala novela Trestného zákona, a síce, že znižovala ochranu finančných záujmov Európskej únie, upozorňovala Európska komisia, Európska prokuratúra aj my počas tej viac ako dvojmesačnej obštrukcie. A vy ste sa celý čas tvárili, na čele, samozrejme, aj s vládnymi predstaviteľmi, že problém neexistuje, dokonca ste už, ako som už hovorila aj v rozprave o SLK, klamali, zavádzali, obviňovali všetkých možných ľudí a inštitúcie, len, samozrejme, nie sami seba.
A dnešnou novelou už novelizovanej novely, ktorú, ako sme už raz počuli aj z úst pána ministra, nielenže ide opravovať pozmeňujúcim návrhom, ktorý sme doteraz ešte nevideli a ktorý pravdepodobne dostaneme tesne pred druhým čítaním, alebo teda pôjde možno na výbor, tak nás čaká ešte aj veľká rekodifikácia Trestného zákona, ktorú pripravuje pravdepodobne na jeseň alebo možno neskôr.
Čiže toto len dokazuje, že ak sa vláda a aj teda koaličný valec tak veľmi ponáhľali s tým, aby bola trestná novela v tej súčasnej podobe prijatá a aby vstúpila do účinnosti 15. januára, tak asi vieme prečo, pretože potrebovali zabezpečiť amnestie, beztrestnosť pre vlastných ľudí, inak by to mohlo počkať, inak by sme mohli prejsť riadnym legislatívnym konaním, mohli by sme sa vyhnúť všetkým tým hrozbám prichádzajúcim z Bruselu, pretože v medzirezortnom pripomienkovom konaní by sa, samozrejme, poukázalo aj na všetky tieto výčitky, alebo teda zlú transpozíciu smerníc a ďalšie problematické časti.
Schválená novela skutočne znižuje ochranu finančných záujmov EÚ. A to konkrétne niekoľkými dopadmi, ktoré identifikovala Európska komisia, a rada by som opäť pripomenula, že to bolo na základe nie nejakých žalovaní opozície alebo kohokoľvek, ale na základe dôkladnej právnej analýzy Európskej prokuratúry. Vy ste nielenže neopravili zlú transpozíciu, tak ako ste sľubovali v dôvodovej správe, resp. na čo ste sa odvolávali v tej dôvodovej správe ešte aj k skrátenému legislatívnemu konaniu pri novele Trestného zákona, ale navyše ste ešte aj znížili tú ochranu finančných záujmov EÚ. A zhoršili ste tak vlastne to, ako sú európske peniaze na Slovensku chránené. Tak ako ste novelu predstavili, ako ste ju schválili 8. februára, napriek všetkým upozorneniam, jednoducho to bolo nebezpečné a hazardovali ste s európskymi peniazmi, ktoré patria občanom a občiankam tejto krajiny.
Viete, aký bol doteraz problém tej zlej transpozície, ktorú, to dávam iba takú otázku do pléna. Viete, kto robil implementáciu tejto smernice PIF? Asi uhádnete. Následkom tej zlej transpozície prichádzala Európska prokuratúra na Slovensku o právomoc vo veľkom množstve trestných činov patriacich pritom do jej pôsobnosti, a to na úkor našich národných orgánov a donedávna to boli prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry. To spôsobovalo, že napríklad za rok 2022 v takmer 50 prípadoch nemohla Európska prokuratúra konať, pretože vlastne mohla vykonávať trestné stíhanie iba vtedy, keď trestná sadzba za poškodzovanie finančných záujmov EÚ bola vyššia ako za poškodzovanie tých národných záujmov.
Tieto sadzby by mali byť podľa smernice minimálne vyrovnané, u nás to ale bolo inak. Problém nastával napríklad v prípadoch spolufinancovania. A pre ilustráciu zvolím teda konkrétny prípad, o ktorom hovoril aj slovenský európsky prokurátor počas tých diskusií o novele Trestného zákona, a síce sa jedná o prípad tzv. subvenčného podvodu. Škoda na európskom rozpočte bola cez 80-tisíc eur a škoda na slovenskom rozpočte bola 8-tisíc eur. Napriek tomu Európska prokuratúra, napriek teda tomu, že sa jednalo o väčšiu škodu z pohľadu Európskej únie, tak Európska prokuratúra nemala kompetenciu tento podvod vyšetrovať a spadalo to teda pod naše národné inštitúcie. Toto bol jeden z problémov zlej transpozície a upozorňovala na to niekoľkokrát či už Európska prokuratúra vo svojich rôznych výročných správach, ale bolo to predmetom aj napríklad medzirezortného pripomienkového konania, ktoré iniciovala bývalá pani ministerka Kolíková, a snažili sa to upraviť. Žiaľ, vtedy to nezískalo dostatočnú podporu. To bol jeden z problémov tej zlej transpozície, jeden problém zlej transpozície, ktorý ste ale opravili.
Čiže aby som bola konštruktívna, tak musím povedať, že toto už by problémom nemalo byť, aj keď zároveň je treba povedať aj ten B mol, a síce, že ste Európsku prokuratúru obrali o doterajšiu spoluprácu s ÚŠP, a tým pádom na, budú na niektorých prípadoch spolupracovať EPPO, alebo teda niektoré prípady dokonca prípadnú okresným a krajským prokuratúram, ktoré, so všetkým rešpektom a úctou, ktoré, samozrejme, mám pre všetkých prokurátorov a prokurátorky, pravdepodobne nebudú mať, aspoň teda na začiatku, dostatočnú špecializáciu a skúsenosti práve s prípadmi finančných záujmov EÚ. To bola napríklad špecializácia, ktorú skutočne mali prokurátori na ÚŠP. Ale dobre, k ÚŠP sa nevracajme, ten ste zrušili.
Mňa ale teda zaujíma, a to odbočím trochu od samotného textu tej novely, ale súvisí to s tým, čo som hovorila práve, a pán minister by nám možno mohol odpovedať, že vďaka tomu, že teda ste opravili túto jednu časť alebo tento jeden bod tej zlej transpozície, tak pravdepodobne rapídne stúpne počet prípadov, ktoré budú teda spadať už konečne do kompetencie Európskej prokuratúry. A budú ich teda vyšetrovať slovenskí delegovaní európski prokurátori. Tak mňa by zaujímalo, že či sa plánuje aj navýšenie ich počtu, pretože momentálne ich máme 6. A keďže ten počet prípadov by sa mal zvýšiť niekoľkonásobne, tak by asi bolo potrebné komunikovať aj s Európskou komisiou, alebo teda s relevantnými európskymi inštitúciami o tom, že či toto číslo bude dostatočné na počet tých prípadov, ktoré na Slovensku máme.
A ja som dnes zrovna dostala výročnú správu od Európskej prokuratúry a môžem vám povedať, že hoci som to teda tušila, lebo na výbore som sa s tým často stretávala, my sme skutočne jeden z tých najhorších študentov, ak to mám tak povedať, čo sa týka ochrany finančných záujmov EÚ a vyšetrovania podvodov a, a vôbec týchto prípadov, takže asi by bolo vhodné, aby sme sa už teraz začali zamýšľať nad tým, že kedy a ako zvýšime počet týchto slovenských delegovaných európskych prokurátorov, a najmä keď vieme, že máme veľké problémy nájsť takýchto špecialistov, a ukázalo sa to vlastne aj pri tých prvých nomináciách a asi by bolo vhodné čím skôr začať nad tým rozmýšľať.
V oprave tej transpozície vám však unikli aj ďalšie body, ktoré je potrebné opraviť, a ja sa k nim vrátim, čo však novela opravuje, a tu opäť budem, myslím, konštruktívna, pretože sú veci, ktoré skutočne táto novela, ktorú dnes máme na stole, neviem, čo bude s tým pozmeňovacím návrhom, ktorý možno teda príde zajtra, ale sú tam veci, ktoré skutočne odpovedajú na výčitky Európskej komisie.
V decembri totiž okrem iného Európska komisia na základe analýzy Európskej prokuratúry identifikovala dva také najpálčivejšie problémy v novele Trestného zákona, a síce zníženie trestných sadzieb, rapídne zníženie trestných sadzieb a tiež drastické premlčacie doby. A opäť, nikto nerozporoval – ani Európska komisia, ani Európska prokuratúra, ani my v opozícii, že vy, či už teda vláda, alebo koalícia máte možnosť zmeniť trestné kódexy tak, ako chcete. Samozrejme, jedná sa o kompetenciu členských štátov a to európske inštitúcie nikdy nerozporovali. Európska únia skutočne nemá právo diktovať nám, že toto môžeme, to nemôžeme, takto má náš Trestný zákon vyzerať a takto nie.
Avšak napriek tomu máme akési spoločné pravidlá, na ktorých sme sa dohodli, a Slovenská republika tiež participovala na tvorbe a potom aj prijímaní týchto pravidiel, a tie jednoducho musíme rešpektovať. Únia chráni svoje finančné záujmy a má teda úplné právo vyjadrovať sa k tomu, keď nejaká, nejaký štát sa chystá meniť svoj Trestný zákon a keď sa tieto zmeny dotknú, alebo keď majú teda dopady skôr negatívne na to, ako sú finančné záujmy Európskej únie v tom danom štáte chránené. Aj podľa čl. 325 Zmluvy o Európskej únii Únia a členské štáty majú zamedzovať podvodom a iným protiprávnym konaním poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom opatrení, ktoré sa prijmú v súlade s týmto článkom, čo má pôsobiť odradzujúco, a tak, aby to poskytlo v členských štátoch, orgánoch, inštitúciách, agentúrach, účinnú ochranu. Zároveň tu máme dva rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, ktoré ale v dôvodovke necitujete, a pritom by si to zaslúžili. Ja sama som o nich hovorila počas obštrukcie a jedná sa teda o rozsudky Taricco z roku 2015 a rozsudok M. A. S. a M. B. z roku 2017. Ja vám prečítam časť z toho rozhodnutia Taricco a nechám na zamyslenie tohto pléna, že čo si myslíte o tom, že ako by sa mohol podobný rozsudok aplikovať aj na tú trestnú novelu, ktorá sa prijala na Slovensku:
„S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že taká vnútroštátna právna úprava týkajúca sa premlčania trestných činov, akou je úprava tvorená dotknutými vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorá v rozhodnom čase z pohľadu skutkových okolností veci samej stanovila, že úkon, ktorý vedie k prerušeniu plynutia doby a spadá do rámca trestných stíhaní týkajúcich sa závažných podvodov v oblasti DPH, mal za následok predĺženie doby iba o štvrtinu jej pôvodnej dĺžky...“ A teraz to dôležité: „môže ohroziť splnenie záväzkov uložených členským štátom článkom 325, odsek 1 a 2 Zmlúv o fungovaní Európskej únie, ak by táto vnútroštátna právna úprava v značnom počte prípadov závažných podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie bránila uloženiu účinných a odstrašujúcich trestov, alebo pokiaľ by stanovila dlhšie premlčacie doby pre prípady podvodov poškodzujúcich finančné záujmy dotknutého členského štátu než pre prípady podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie.“ Takáto úprava by bola v rozpore s právom EÚ. Preložím jednou vetou – pokiaľ tu nebudeme mať účinný, odstrašujúci, efektívny systém, tak jednoducho sme v rozpore s článkom 325 Zmlúv o fungovaní Európskej únie.
Ďalej rozsudok M. A. S. a M. B.: „Pokiaľ právo Únie s cieľom zabezpečiť svoju ochranu vyžaduje, aby sa každé porušenie trestalo, každý systém, ktorého úlohou je ho vykonávať, no ktorého dôsledkom je v skutočnosti neexistencia trestu alebo zjavné a významné riziko beztrestnosti, je už zo svojej podstaty v rozpore so zásadou prednosti práva Únie a zásadou efektivity, na ktorej je založený okrem iného aj článok 325.“ Inak povedané, právo je efektívne iba vtedy, ak sa jeho porušenie trestá.
Prečo je toto všetko dôležité v systéme, aký máme v Európskej únii? No, pretože sme v jednotnom priestore, ktorý má ambíciou byť priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, a ak pripustíme, že za rovnaký trestný čin poškodzujúci finančné záujmy Únie by v jednom štáte bol napríklad tento tento čin premlčaný, zatiaľ čo v susednom štáte môže vyústiť v nejaké odsúdenie, tak jednoducho celý tento systém padá. Navyše ten systém je skutočne založený na princípe lojálnej spolupráce a tiež vzájomnej dôvery a my sa nemôžme stať akýmsi ostrovom beztrestnosti, pretože to, samozrejme, Európska únia nemôže dovoliť.
A chcela by som sa vrátiť aj k tým výhovorkám a zavádzaniam niektorých kolegov a kolegýň z koalície o tom, že Brusel chce takýmto spôsobom trestať Slovensko a o ostatné štáty sa nezaujíma. No možno je to tým, že nikto takéto zmeny nepresadzuje takpovediac – a odpusťte mi teda toto slovo – na hulváta, bez riadnej diskusie, bez konzultácií, bez riadneho legislatívneho procesu. A zároveň že ak napríklad v Českej republike, lebo taký prípad, teda taký príklad porovnávací sme počuli dnes ráno na ústavnoprávnom výbore. Ak v Českej republike znižujú premlčacie doby, tak zároveň to, zároveň neznižujú aj tak rapídnym spôsobom, ako sa to stalo tu v tejto novele Trestného zákona trestné sadzby. Čiže vy si nemôžte zobrať iba taký „cherry picking“, že vlastne však aj tam znižujú premlčacie doby a nikto sa o to nezaujíma. No nie. Tá trestná novela je jednoducho jeden celok, a keď sa pozeráme na to, že znižujeme premlčacie doby, tak sa pozrime aj na to, že aké sú tie trestné sadzby, čo sa s nimi deje. A toto je veľmi podobné tomu, ako keď sme tu mali diskusie o tom, neviem, či to mám nazvať chybou, alebo nejakým spôsobom sa to tam zabudlo, alebo to bolo skutočne cieľom novely, zníženie premlčacej doby v prípade znásilnenia. A konkrétne strana SMER prišla s takými porovnávacími tabuľkami, v ktorých boli premlčacie doby v jednotlivých členských štátoch.
No lenže to sa nerobí tak, že porovnáme iba premlčacie doby. Však v trestnom práve je dôležitá aj definícia skutkovej podstaty a ďalšie faktory, ktoré tam prichádzajú, prichádzajú do hry a vy môžte porovnávať tie premlčacie doby, ale ak neporovnáte zároveň aj ten zvyšok, tak proste tak to nemá žiadnu relevanciu. To jednoducho nie je argument. A toto isté robíte momentálne s tým, že porovnávate, že v Čechách sa niečo deje a Brusel sa o to nezaujíma. No nie, lebo tam napríklad tie trestné sadzby sa rapídnym spôsobom neznižujú, a tým pádom Česká republika napriek tomu, že možno sa vyrovnáva nejakým iným krajinám, alebo teda európskym štandardom, ako to často počúvame, tak neohrozuje celý ten systém, pretože aj naďalej tam bude možnosť efektívne postihovať, vyšetrovať napríklad aj podvody na finančných záujmoch EÚ.
Zároveň, mne osobne teda tieto výhovorky pripomínajú akýsi syndróm menejcennosti, ktorý sa tu teda snažia niektorí koaliční poslanci a poslankyne vnútiť ľuďom, hovoriac, že teda Brusel sa zaujíma iba o Slovensko, Brusel tu má bič nad Slovenskom, lebo nejakým spôsobom sa mu asi nepáči vláda Roberta Fica – to skutočne nie je tak.
A ja vás prosím, už prestaňte konečne takýmto spôsobom zavádzať ľudí. A teda, keby vás skutočne Brusel vydieral, lebo ešte aj to sme počuli, keby to celé bolo tak hrozne nefér a tak hrozne nesprávne, a vlastne ako aj dnes povedal pán minister spravodlivosti, keby všetky tieto výčitky boli len akýmisi dezinformáciami, ktoré opozícia poslala do Európskej komisie, tak vlastne prečo tu dnes sme? Prečo to opravujete? Však vy máte suverénnu zahraničnú politiku, tak keby to bolo tak strašne nespravodlivé, tak strašne nefér a nesprávne, tak by ste to predsa neopravovali, nie? Jediné teda vysvetlenie je, že vaša suverenita končí tam, kde začína vôňa peňazí. Asi to je jediné, na čo počúvate, ale ja by som bola teda radšej, keby sme sa bavili o spravodlivosti a o tom, ako na Slovensku zachováme právny štát, a nie o tom, že tu musí skutočne prísť nejaká hrozba európskych peňazí, ktoré, opakujem, ohrozujete jedine vy vaším konaním.
No ale vrátim sa teda k meritu veci, a síce k tej, k tomu predloženému návrhu, aj keď neviem, že či to má úplne zmysel vyjadrovať sa k nemu, keď zajtra už môže byť všetko inak, ako sme sa už neraz presvedčili v tomto pléne. Ale teda aj radikálne zníženie zníženie trestných sadzieb a skrátenie tých premlčacích dôb môže mať negatívne dopady na činnosť Európskej prokuratúry, ale aj všeobecne na vyšetrovanie prípadov ohrozenia európskych peňazí.
Tie neprimerané nízke tresty a drakonické znižovanie jednoducho zabraňujú dostatočnej ochrane finančných záujmov EÚ, zabraňujú ochrane toho, aby všetky tie peniaze, ktoré prichádzajú na Slovensko do budovania ciest, mostov, do zlepšenia školstva a zdravotníctva, tak aby nekončili vo vreckách nejakých oligarchov alebo iných páchateľov trestnej činnosti. A tieto tieto peniaze sú poväčšine teda z vreciek daňových poplatníkov veľkých členských štátov, ako je Francúzsko, Nemecko a ďalšie, tak si skutočne myslím, že sa môžeme zhodnúť na tom, že ak Európska únia sa snaží tieto peniaze chrániť, tak aj preto, že nemôže vytvoriť tu nejaký systém, kde jedni budú dávať, a pôjde to do nejakej čiernej diery.
Pre ilustráciu toho, že prečo bol toto, a teda kombinácia toho rapídneho znižovania premlčacích dôb a zároveň trestných sadzieb problém, tak opäť uvediem príklad, konkrétny príklad od slovenského európskeho prokurátora, ktorý v jednom z rozhovorov hovoril o tom, že koľko prípadov, a tých prípadov boli skutočne desiatky, môže ovplyvniť novela, ak by sa teda prijala v takej forme, v akej bola predstavená.
Európska prokuratúra na Slovensku momentálne vyšetruje podvod, ku ktorému došlo v januári 2018. Žiadateľ dostal finančné prostriedky na základe sfalšovaných dokladov. Predpokladaná suma škody je necelých 300-tisíc eur. V súčasnosti je za takýto trestný čin maximálna sadzba 10 rokov a premlčacia doba taktiež 10 rokov. Novela skrátila premlčaciu dobu na päť rokov. Je rok 2024, takže od roku 2018 už uplynulo koľko? Viac ako šesť rokov. A v tejto veci by musela Európska prokuratúra rozhodnúť o zastavení trestného stíhania z dôvodu premlčania.
Opakujem, takýchto prípadov by boli desiatky. Aj preto Európska prokuratúra a aj Európska komisia žiadali od Slovenska, aby upravili to, akým spôsobom trestná novela znižuje premlčacie doby, ale tiež aj sadzby. Premlčacie doby ste opravili v bode číslo 2 a sadzby v bodoch 4 až 10. Čo však navrhovaná úprava opomína, resp. zanedbáva, a ja sa zopakujem, ale minulý týždeň som to avizovala pánovi ministrovi spravodlivosti, a opäť by som bola rada, aby to tu odznelo, že keby sme boli chceli, tak, tak si o tom spravíme veľmi hlučnú tlačovku a vytlčieme z toho politické body, ako sa dá. Pristúpili sme k tomu veľmi konštruktívne a aj to dalo pánovi ministrovi možnosť opraviť pozmeňujúcim návrhom, ktorý teda zajtra nám príde na stôl, to, čo je v tej novele opäť chybné alebo čo je teda zlou transpozíciou a čo opäť oberá Európsku prokuratúru o jej kompetenciu a čo by mohla Európska komisia posúdiť ako nedostatočnú úpravu, a tým pádom by tá hrozba straty európskych peňazí a všetkých tých ďalších sankcií, ktoré sa na to viažu, bola stále reálna.
Takže mňa o to viac mrzia opäť slová pána ministra spravodlivosti o tom, že opozícia tu niečím straší a že nejakým spôsobom zavádzame a že jediný, kto tu je konštruktívny, je KDH, čo ja sa teším, že KDH je konštruktívne, ale teda bez toho, že by sme vás na toto upozornili, tak neviem, že či by sme zajtra mali ten pozmeňujúci návrh a či by sme, či by ste Slovensko opäť nevystavili tomu riziku, že prídeme o európske peniaze.
Dnes máme teda na stole úpravu, ktorá čiastočne vychádza z tých výčitiek Európskej komisie, a ja by som teda dokonca konštruktívne aj povedala, že čo sa týka tých premlčacích dôb alebo trestnej sadzby, tak aj odpovedá na tie výčitky, ale sú tam aj ďalšie problémy, ktoré novela nerieši, a teda na ktoré som upozornila pána ministra Suska, a síce je tam problematika alternatívnych trestov, ktorú novela rieši, avšak ktorá bude problematická vo výkone, ale k tomu sa možno vrátim v ústnej rozprave.
A chcela by som pokračovať, pretože mi už zostávajú iba štyri minúty, nedostatočnou definíciou finančných záujmov EÚ, pretože toto považujem skutočne za najproblematickejšiu časť tejto novely. Je to vlastne, ten problém vznikol v pridaní článku 137a) do toho návrhu, ktorý sme teda minulý týždeň obdržali, pretože tá definícia, ktorú tam ministerstvo spravodlivosti zaviedlo, je jednoznačne v rozpore s článkom 2 ods. 1 smernice PIF. To znamená, že nielenže neopravuje zlú transpozíciu, ale ešte zhoršuje, pretože znižuje kompetencie Európskej prokuratúry. Prečo? Čo táto vaša definícia nepokrýva a prečo vyníma množstvo prípadov spod pôsobnosti práva EÚ, a teda aj kompetencie Európskej prokuratúry?
No, finančnými záujmami EÚ musia byť podľa smernice, a teda aj podľa novely Trestného zákona nielen finančné prostriedky a aktíva z rozpočtov, ale aj všetky príjmy prichádzajúce do týchto rozpočtov. To sa týka napríklad cla alebo DPH a ďalších. A je teda veľmi paradoxné, že v tejto úprave, ktorú sme dostali minulý týždeň, tak do § 34 ods. 6 ministerstvo spravodlivosti zahrnulo skutkové podstaty trestných činov podľa § 254, ktoré sa teda týkajú cla, alebo § 276 až 277, to sú dane, ale napriek tomu tá definícia v článku 137a) toto neobsahuje. A problémom je aj nasledujúca veta z vašej dôvodovej správy. Navrhovaná právna úprava, teda tento článok 137a), vychádza z doterajšej dikcie § 261, v ktorom sú finančné záujmy Európskej únie pomenované, len nepriamo.
No a toto je práve jedna z najväčších chýb našej transpozície, ktorú mala trestná novela upraviť, ktorú neupravila, a vy to ešte zhoršujete tým novým článkom 137a), pretože preberáte vlastne tú zlú transpozíciu.
No a ja som teda úprimne rada, že nám príde na stôl pozmeňujúci návrh, avšak zatiaľ nevieme, vlastne v akej podobe bude, a skutočne výhovorka, že nechce sa nám otvárať ešte aj 261, momentálne neobstojí, pretože nemôžte dať jednu definíciu do 261 a druhú definíciu do 137. Tak ja dúfam, že aj tá 261 bude opravená a že skutočne tú zlú transpozíciu, ktorá spôsobovala problémy a o ktorej teda môže Európska komisia si skutočne myslieť, že ak to neopravíme, tak stále nie sme schopní dostatočne efektívne chrániť finančné záujmy EÚ, tak jednoducho ak sa to neopraví, tak to bude problematické.
Nebudem už zachádzať do detailov, že čo ešte všetko táto definícia neobsahuje, ale v skratke, ak ju zavediete do Trestného zákona v tom danom stave, tak EPPO, Európska prokuratúra, nebude môcť na Slovensku vykonávať svoje právomoci pri určitých trestných činoch tak, ako jej dáva túto právomoc či už smernica PIF, alebo ďalšie európske texty. A to môže byť pre Európsku komisiu napriek tým dobrým veciam, ktoré zavádzate do tejto novely, skutočne problematické.
No, my máme zároveň pripravený aj pozmeňujúci návrh, ktorý prečítam v druhom čítaní, pretože sčasti aj kopíruje ten pozmeňujúci návrh, ktorý sme vám tu už predniesli niekedy v januári a ktorým sme sa mohli vyhnúť tomu, že dnes ste boli, žiaľ, stiahnutí z dovoleniek, pretože keby bol vtedy prijatý, tak dnes Európska komisia už možno nemá také výčitky ako, ako tie, ktoré vám adresovala.
Ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.7.2024 11:53 - 11:53 hod.
Beáta JuríkNo ja budem najskôr reagovať na posledné, na poslednú faktickú poznámku na pána Barteka. Tak ja sa nemusím pred vami nejakým spôsobom obhajovať, ale predsa len vám poviem, že moje štúdium som, v mojom štúdiu som sa zamerala na právo Európskej únie, ktoré som následne aj učila na univerzite v Štrasburgu, potom som pracovala v Európskom parlamente vo výbore kontroly rozpočtu a mojimi rukami prešlo nie...
No ja budem najskôr reagovať na posledné, na poslednú faktickú poznámku na pána Barteka. Tak ja sa nemusím pred vami nejakým spôsobom obhajovať, ale predsa len vám poviem, že moje štúdium som, v mojom štúdiu som sa zamerala na právo Európskej únie, ktoré som následne aj učila na univerzite v Štrasburgu, potom som pracovala v Európskom parlamente vo výbore kontroly rozpočtu a mojimi rukami prešlo nie jedno rozhodnutie, uznesenie, správa o právnom štáte, o korupcii, o ochrane finančných záujmov EÚ, čiže skutočne aj bez toho počítača vám môžem garantovať, že by som vedela, o čom hovorím, teda na rozdiel od vás.
Následne budem teda reagovať na ostatné faktické poznámky.
Pani kolegyňa Turčanová, veľmi pekne ďakujem za vašu faktickú poznámku. No ako ste správne poznamenali, toto SLK skutočne dokazuje to, že novela Trestného zákona bola v rozpore s právom Európskej únie a že niekto by sa tu mal pravdepodobne ospravedlniť.
Pán poslanec Lupták, budem iba veľmi stručne reagovať na to, čo ste hovorili o našom návrhu uznesenia o odsúdení nehanebného ruského útoku na ukrajinskú nemocnicu. Nuž ja som tam nebola, nebola tam ani pani ministerka Dolinková, ministerka vašej vlády, a predsa Ukrajine ponúkla pomoc, pretože žiadnym spôsobom to, čo sa tam stalo, nerozporuje, tak ako to podľa mňa nerozporuje žiadny príčetný človek. Pozvánku na sobotňajšiu udalosť som nedostala.
Pani Plevíková, ďakujem pekne, že ste vlastne, že súhlasíte s tým a potvrdzujete to, čo sme hovorili, a síce že tie diskusie s Európskou komisiou tu prebehli a prebiehali tie dlhé mesiace, a bolo to aj vďaka tomu, že tu bola dvojmesačná obštrukcia a následne podanie na Ústavný súd. A keby to tak nebolo, tak dnes, ako som už spomínala aj v rozprave, by sme mali... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave 15.7.2024 11:09 - 11:39 hod.
Beáta JuríkVážené kolegyne, vážení kolegovia, neviem, ako vy, ale ja som skutočne rada, že sme sa tu dnes stretli. Jednak pretože ja strašne rada chodím do práce, a jednak pretože tým, že sme dnes tu, tak ste potvrdili, že počas takmer dvojmesačnej obštrukcie sme sa nemýlili, a to, keď sme vás upozorňovali na to, že novela Trestného zákona môže byť v rozpore s právom Európskej únie, bola pravda, pretože to, čo...
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, neviem, ako vy, ale ja som skutočne rada, že sme sa tu dnes stretli. Jednak pretože ja strašne rada chodím do práce, a jednak pretože tým, že sme dnes tu, tak ste potvrdili, že počas takmer dvojmesačnej obštrukcie sme sa nemýlili, a to, keď sme vás upozorňovali na to, že novela Trestného zákona môže byť v rozpore s právom Európskej únie, bola pravda, pretože to, čo dnes robíte, a síce že opravujete vašu trestnú novelu, len potvrdzuje naše slová. Takže som z toho skutočne veľmi šťastná.
A okrem toho ma veľmi teší, že dnešným dňom, alebo teda touto schôdzou budeme môcť opraviť trestnú novelu, kvôli ktorej by sme mohli prísť o európske peniaze. Takže tieto európske peniaze skutočne patria ľuďom v tejto krajine, a ak by sa to neopravilo, tak by vláda, samozrejme, ohrozila toto čerpanie, takže som veľmi rada, že nakoniec teda minister Susko pristúpil na zmeny a že minimálne teda minimalizuje to riziko, ktoré stále tu existuje.
Doposiaľ táto vláda predstavila viac ako 60 zákonov a z toho takmer 40 išlo v skrátenom legislatívnom konaní. Vláda Roberta Fica tak prekonala aj doterajšieho rekordmana v tejto, ak to môžme nazvať súťaži, Igora Matoviča, aj keď na jeho obranu musím povedať, že to bolo v čase pandémie. Vláda Igora Matoviča vtedy prijímala skrátene necelú polovicu zákonov. Aj tie niektoré boli teda bezdôvodne v skrátenom legislatívnom konaní.
Avšak teraz tu nie sme v čase pandémie, resp. ono to tak trochu aj vyzerá, že skutočne sme v nejakom období pandémie ochorenia tejto vlády prejavujúcej sa neschopnosťou normálne a skúsene vládnuť v súlade nielen s ústavou, ale aj so zákonom, pretože nám na stôl neustále pristávajú buď ničím neodôvodnené SLK, ktoré ale prejdú, samozrejme, vďaka tu prítomnému valcu. SLK, ktoré sú odôvodnené neschopnosťou vlády, ktorá mala od nástupu do funkcie niečo vykonať, no nekonala. A potom ešte navyše pani ministerka ani nepríde na svoj vlastne naprogramovaný bod, všakže? Alebo tými SLK-mi opravujete chyby, ktoré vláda urobila v predchádzajúcom legislatívnom procese. A presne dnes sme v takejto poslednej kategórii, a síce SLK pre chyby, ktoré ministerstvo spravodlivosti urobilo v novele Trestného zákona, ktorú už čiastočne opravovalo rozsiahlym pozmeňujúcim návrhom spravodajcu Tibora Gašpara, následne novelizovalo ďalším SLK procesom ohľadom premlčacích dôb pri znásilnení. No a dnes, dnes tu máme ďalšie SLK, a teda novelu novelizovanej novely kvôli nesúladu s právom Európskej únie.
A je skutočne namieste pripomenúť si, prečo tu dnes sme. A ak by mali teda ohroziť hospodárske škody odôvodňu... ak by mali hroziť hospodárske škody odôvodňujúce toto SLK, kto ich v skutočnosti spôsobil? My vám vyčítame, že väčšina SLK, ktoré ste poslali do parlamentu, nie sú v súlade so zákonom. No pomaly, ale isto sa môžeme zhodnúť, že takmer všetko, čo robíte, je hospodárskym rizikom pre túto krajinu, a teda podľa počtu SLK si to zrejme uvedomujete aj vy sami.
Chcela by som spraviť také krátke zhrnutie toho, čo sme tu vlastne zažili od skráteného legislatívneho konania ku samotnej novele. Pôvodná dôvodová správa k SLK o Trestnom zákone hovorila nasledovné:
„Naliehavosť prijatia návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní vyplýva z nevyhnutnosti prijať legislatívne opatrenia v oblasti trestného práva nadväzujúce na konania o porušení povinností vyplývajúcich z práva Európskej únie. Ide o tieto konania a porušenia práva Európskej únie...“ A následne tam boli vymenované konania o porušení, medzi ktorými aj konanie o porušení týkajúce sa nesprávnej transpozície smernice PIF.
Ďalej sa v tej dôvodovej správe k smernice k SLK uvádzalo, že je preto dôležité, aby zákonodarca pristúpil k okamžitému riešeniu výhrad Európskej komisie, v opačnom prípade sa Slovenská republika vystavuje riziku súdneho konania, s ktorým sú bezprostredne späté finančné sankcie z dôvodu absentujúcej, prípadne nesprávnej transpozície práva Európskej únie. Minister spravodlivosti vo svojom odôvodnení vtedy ďalej pripomenul niektoré z možných následkov konaní o porušení zmlúv, najmä teda tzv. infringement procedures.
Ale ten návrh, ten pôvodný návrh, ku ktorému bola táto dôvodová správa, návrh novely Trestného zákona zo 6. decembra ’23, zlú transpozíciu tejto smernice, o ktorej hovoril, napriek tomu, čo bolo uvedené v dôvodovej správe, nevyriešil. A ja si dovolím povedať, že ani to, čo máme dnes na stole a čo možno bude zmenené už zajtra, tak ani to nerieši tú zlú transpozíciu, ale o tom potom.
Po zverejnení novely Trestného zákona sa ozvala nielen Európska komisia, ale aj Európska prokuratúra, Európsky parlament a žiadali vládu Slovenskej republiky, aby zastavila skrátené legislatívne konanie. Nebolo to preto, že by európske inštitúcie nerešpektovali demokraticky zvolenú vládu, ani preto, že by mali za to, že trestné právo nepatrí do kompetencií členských štátov, a nebolo to ani preto, že by chceli ochrániť Daniela Lipšica na čele dnes už zrušeného ÚŠP. Európska komisia sa ozvala, pretože plánované zmeny mali dopad aj na ochranu finančných záujmov EÚ, tak ako to vyplýva zo smernice PIF, nariadenia o EPPO a tiež zo základných zmlúv Európskej únie. A do toho má Európska komisia skutočne čo povedať, pretože peniaze daňových poplatníkov z Nemecka, z Francúzska a z ďalších veľkých štátov musia byť chránené aj na Slovensku. Majú končiť v našich cestách, nemocniciach, mostoch, v školstve a v ďalších, a nie v rukách rôznych talianskych špekulantov a grófok na východe.
Počas dvoch mesiacov sme toto, počas tej obštrukcie, pripomínali. Európska komisia poslala vláde Slovenskej republiky niekoľko listov. A my sme nežiadali ich zverejnenie, ale zverejnenie tých výhrad, ktoré v nich boli formulované.
A čo na to naša vláda, resp. jej predstavitelia a predstaviteľky? No najskôr sa tvárili, že žiadne listy vôbec nie sú a že teda toto riziko, že ním len straší opozícia. Napríklad minister Raši tvrdil, že on nič nedostal, a minister Susko mu vraj potvrdil, že v liste, ktorý obdržal, nie je nič o možnom riziku ohrozenia európskych peňazí, a listy, ktoré sa dostali k nám do opozície a ktoré boli aj zverejnené, sú obyčajný hoax.
Europoslankyňa Flašíková Beňová na výbore CONT, kontroly rozpočtu, dokonca tvrdila, že Európska komisia nemá dobrú adresu ministerstva spravodlivosti, načo ju predsedníčka tohto výboru Monika Hohlmeier z EPP vysmiala, že v Európskom parlamente už teda počula kadečo, ale toto teda nie, a dúfala, že ide o žart. Nuž očividne nešiel. Zároveň pripomenula predsedníčka výboru, že naratív o tom, že zlá Komisia nechce dať Slovensku peniaze a blokuje ich, je potrebné obrátiť, pretože to slovenská vláda odmietaním prijatia demokratických a ústavných opatrení na ochranu finančných záujmov EÚ, brzdí peniaze z EÚ.
Ďalšou výhovorkou, alebo teda tým, čo hovorili predstavitelia a predstaviteľky tejto vlády, bolo, že PS a opozícia si ohrozenie európskych peňazí touto vládou len vymýšľajú, a to, že hovoríme, že, že to je vlastne cena za amnestie pre svojich ľudí, absolútne nie je pravda.
Premiér Robert Fico, dokonca obvinil opozičných europoslancov z vlastizrady, nazýval ich potkanmi, ktorí poškodzujú dobré meno Slovenska. Dokonca na pôde Národnej rady ste pretlačili na objednávku premiéra dve uznesenia, jedno z výboru pre európske záležitostí a druhé z 27. 2., v ktorých ste v mene tejto Národnej rady obviňovali Európsky parlament, opozičných europoslancov aj opozíciu zo šírenia nenávisti kvôli obavám, ktoré vyjadrila Európska komisia, a to by som rada pripomenula, že v tej Európskej komisii sedí, resp. sedel ešte vtedy nominant SMER-u pán Šefčovič, EPPO a tiež Európskeho parlamentu, ktoré upozorňovali túto vládu v komunikácii, ktorú dnes už minister Susko nerozporuje, na možný rozpor s právom EÚ vrátane princípov právneho štátu.
Napriek tomu, napriek tomu, že celé ohrozenie čerpania európskych peňazí bol vraj výmysel podľa vlády, minister Susko vyslal do Bruselu špeciálnu vyjednávačku v osobe Marice Pirošíkovej, ktorá mala európskym inštitúciám vysvetľovať kroky vlády v oblasti právneho štátu a reformy trestného práva, a to napriek tomu, že sama nemala žiadne skúsenosti v oblasti ochrany finančných záujmov EÚ.
Vtedajší štátny tajomník, dnes šéf SIS Pavol Gašpar mňa osobne na pôde ústavnoprávneho výboru presviedčal, že tieto veci ohľadom EÚ sú len administratívne záležitosti a všetko bude okej. Aj pani kolegyňa Plevíková nás na výbore európskej, európskeho ubezpečila, že sú to len administratívne záležitosti a že Európska komisia aj EPPO budú, samozrejme, spokojné. Nuž neboli a podľa mňa neboli ani tento týždeň, ale o tom potom.
Neskôr sme ale z úst premiéra predsa len počuli, že vzťahy s Európskou úniou a konkrétne s Európskou komisiou sú takpovediac komplikované. No to bola pravda. A premiér sa vtedy vyhováral, že to je spôsobené prípadným nezvolením Ivana Korčoka za prezidenta, odmietnutím vyslať vojakov na Ukrajinu, resp. našou suverénnou zahraničnou politikou, že dokonca sám premiér môže prísť o premiérske kreslo. Klamstvá, výhovorky, samé klamstvá a výhovorky.
Tak poďme späť od týchto klamstiev ku faktom. Analýzy Európskej prokuratúry – a neviem, čo vám je smiešne, pán kolega, lebo toto vám hovorí Európska komisia, nie ja, ale asi tomu nerozumiete, tak nevadí – analýzy Európskej prokuratúry a Európskej komisie boli vedené – ako vždy v takýchto prípadoch – nestranne, objektívne a hlavne na báze právnych argumentov, vychádzajúc z expertízy, ktorú tieto inštitúcie v oblasti ochrany finančných záujmov EÚ majú.
Európska komisia upozorňovala, že novela ako taká znižuje schopnosť Slovenskej republiky chrániť finančné záujmy EÚ, teda európske peniaze, pred korupciou, spreneverou, praním peňazí a ďalšími ekonomickými trestnými činmi. Podrobnou analýzou vtedy Európska prokuratúra identifikovala najmä, no nie výlučne, dva závažné problémy – premlčacie doby a skrátenie trestných sadzieb.
Upozorňovala, že v prípade, ak vláda navrhovanú úpravu neupraví tak, aby táto bola v súlade s európskymi textami, a teda že Slovenská republika nebude schopná riadne chrániť európske peniaze, hrozí nám nielen už spomínaná infringement procedure, ale aj aktivácia mechanizmu podmienenosti a tiež mechanizmu ochrany The Recovery and Resilience Facility, čo je vlastne plán obnovy.
Dnešné skrátené legislatívne konanie tak len potvrdzuje to, čo sme hovorili. To vláda ohrozila čerpanie európskych peňazí. Od decembra, od predstavenia tejto novely Trestného zákona vláda s Európskou komisiou komunikovala. My nevieme, čo konkrétne bolo v tejto komunikácii ani ako ste odpovedali spočiatku na tie výčitky, čo však vieme, je, že keby ste túto novelu vtedy nešili horúcou ihlou, ale postupovali riadnym legislatívnym procesom, keby ste od začiatku diskutovali a konzultovali Európsku komisiu tak, ako sa to má robiť, tak dnes sme tu nemuseli byť.
A vlastne aj s tou Európskou komisiou ste komunikovali len vďaka tomu, že opozícia celý tento váš valec brzdila, obštruovala a následne to išlo na Ústavný súd. Inak by už novela Trestného zákona bola v účinnosti, ako ste to plánovali, k 15. 1. a dnes už by Európska komisia viedla možno nie jedno konanie proti Slovenskej republike. Čo tiež vieme s istotou, je, že dnes 15. júla sme sa tu stretli, aby sme prerokovali novelu novelizovanej novely, ktorej cieľom je, ako sami uvádzate v dôvodovej správe – „zohľadniť výsledky konzultácií s Európskou komisiou, ktoré prebehli od decembra po rozhodnutie Ústavného súdu.“ To, čo sa dialo odvtedy, vie aj sám pán minister a ja sa k tomu vrátim neskôr.
Čo sa týka toho samotného odôvodnenia. Tak hovoríte v ňom, že naliehavosť prijatia návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní vyplýva predovšetkým z potreby reagovať na nález Ústavného súdu. No na ten v prvom rade reagovala Európska komisia tým, že povedala, že obnovuje analýzu nášho Trestného zákona.
Zároveň hovoríte, že po rokovaniach s Európskou komisiou je zámerom vlády Slovenskej republiky poskytnúť väčšiu ochranu finančných záujmov Európskej únie. No ja by som tu chcela povedať, že to nie je o tom, že vy poskytujete väčšiu ochranu finančným záujmom, vy zaisťujete, že napriek zmenám v Trestnom zákone, tá ochrana finančných záujmov Európskej únie nebude nižšia – a to je teda rozdiel.
Zároveň hovoríte, že reflektujete na judikatúru súdneho dvora Európskej únie, uvádzate až jedno rozhodnutie, pritom tých rozhodnutí je niekoľko. A keby ste brali do úvahy to, čo sme vám tu počas viac ako dvoch mesiacov obštrukcie hovorili, tak ste mohli túto judikatúru reflektovať do trestnej novely už predtým.
Čítam ďalej tú dôvodovku: „Zohľadnenie požiadaviek Európskej komisie minimalizuje riziko aplikácie mechanizmov Európskej komisie, ktoré by mohli mať za následok negatívny vplyv na štátny rozpočet.“
No, kolegovia, kolegyne, nehnevajte sa, ale toto je krása, toto je priam drzé až arogantné, pretože to riziko aplikácie mechanizmov Európskej komisie, a síce Infringement procedure, Conditionality mechanism, alebo teda Recovery and Resilience Facility, je tu kvôli zbabranej a nebezpečnej novele Trestného zákona.
Tie mechanizmy samé osebe nepredstavujú žiadne riziko, nespôsobujú hospodárske škody. Ak ich Európska komisia aktivuje a sú z nich sankcie, tak je to len a len preto, že vláda nedokáže dostatočne európske peniaze chrániť, resp. vystavuje ich možnosti korupcie, sprenevery a ďalších.
Na záver: „Prijatie navrhovanej úpravy minimalizuje riziko značných hospodárskych škôd pre Slovenskú republiku spôsobených iniciovaním finančných nástrojov Európskej komisie.“
Podobný koment, ako som povedala pred chvíľou. Ak niekto ohrozil rozpočet Slovenskej republiky, ak niekto spôsobil to, že nám hrozia hospodárske škody, tak to nie je Európska komisia, Európska únia vo všeobecnosti, ale je to práve táto vláda Slovenskej republiky svojím konaním a tým, že novelu Trestného zákona šila, všetci, všetky vieme prečo, narýchlo, horúcou ihlou, a že nepočúvala tie výčitky, či už európskych inštitúcií, alebo opozície, keď sme dokonca pozmeňovacím návrhom vám vraveli, že tam máte chyby a že ich je potrebné opraviť, ináč bude táto novela v rozpore s právom Európskej únie. Nuž dnes sme teda tu a ideme opravovať to, čo už bolo minimálne dvakrát, dvakrát opravené.
A čo teda upravujete? V tejto novele novelizovanej novely upravujete premlčacie doby pri trestných činoch v oblasti finančných záujmov EÚ, upravujete sadzby a čiastočne tzv. problematiku obligatórneho ukladania trestu odňatia slobody. Inak povedané, dnes týmto SLK potvrdzujete, že všetko, čo sme počas dvoch mesiacov v tejto oblasti tvrdili, všetko, na čo sme sa pýtali, na čo sme vás upozorňovali, a teda to, čo môže spôsobiť zníženie ochrany finančných záujmov EÚ na Slovensku, bola pravda.
Ešte raz, novelu Trestného zákona ste šili horúcou ihlou a všetky tieto úpravy a opravy sú toho len dôkazom. A vy najlepšie viete, že prečo. Spravili ste v nej aj tieto chyby a bohvieaké ešte ďalšie a vedeli ste to. To je na tom to najhoršie. Vy ste zavádzali, klamali ste verejnosť, tvárili ste sa, že všetko je O. K. Nuž nie je. A ešte raz, týmto SLK to potvrdzujete.
Zároveň štvrtá platba z plánu obnovy dostala len pred pár dňami provizórnu zelenú, ale stále nie je vyplatená a ďalšie platby sú, samozrejme, ohrozené aj preto, že ste Trestným zákonom, ktorý po rozhodnutí Ústavného súdu nadobudne účinnosť, možno otvorili, alebo dokonca zvrátili jeden z míľnikov plánu obnovy, za ktorý už Slovensku boli vyplatené peniaze.
Vysvetlím. Pokiaľ túto novelu posudzoval Ústavný súd, tak jej účinnosť nebola, bola pozastavená a Európska komisia ju teda nebrala do úvahy pri posudzovaní hodnotenia štvrtej platby. Postupovala vlastne tak, akoby bol stále v aplikácii, pretože to tak aj bolo, Trestný zákon ešte bez tej novely. Dnes to už tak nemusí byť a Európska komisia môže teda rozhodnúť o tom, že skutočne ten míľnik bol zvrátený, a môžme byť nútení vracať nejaké peniaze.
Zároveň, teda ako som už spomínala, Európska komisia za ten čas pozastavila samotnú analýzu Trestného zákona, pretože nevedela, ktoré časti ako Ústavný súd posúdi. Po rozhodnutí Ústavného súdu, a to vôbec nie je preto, že by ten, že by to rozhodnutie akýmkoľvek spôsobom nerešpektovala, ale my tu máme dve roviny. A ja skutočne nechápem tomu, že ako aj ľudia s právnym vzdelaním môžu povedať, že Európska komisia sa stará do vecí, ktoré, ktoré sa jej netýkajú, a nerešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu, pretože teraz obnovila tú analýzu. To sú dve absolútne rozdielne roviny. Na jednej strane máme rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý posudzoval súlad predkladaných zmien s ústavou, a teraz Európska komisia posudzuje tieto zmeny s právom Európskej únie, takže to si netreba miešať.
Po rozhodnutí Ústavného súdu teda Európska komisia opäť obnovila túto analýzu. A ja som teda ešte do dnešného rána nevedela, že či Európska komisia videla tento predkladaný text, o ktorom sa tu dnes bavíme, a mohol na to teda odpovedať pán minister a povedal nám to už na ústavnoprávnom výbore, že teda na to, že som ho ja osobne minulý týždeň upozornila na to, že tá novela, ktorú dnes tu máme, opäť nie je v súlade s právom Európskej únie, sa následne opýtali Európskej komisie a idú predkladať pozmeňujúci návrh.
Dámy a páni, ja som skutočne veľmi rada, že tu dnes sme, že sa bavíme o texte, ktorý zajtra už bude opäť menený, ale ja, ja neviem vy si myslíte, že toto je skutočne normálny, štandardný legislatívny proces? No, ja s tým veľmi nesúhlasím.
Skutočne neviem, že či Európska komisia by bola spokojná s tou novelou, tak ako bola schválená vládou minulý týždeň. Myslím si, že ten pozmeňujúci návrh, ktorý prichádza, tak je jasným dôkazom toho, že by nebola a že by sme tu asi boli zbytočne, pretože by sme sa pravdepodobne vrátili aj ďalší týždeň, ale len to potvrdzuje, že v tej novele Trestného zákona sú jednoducho chyby, a všetci, všetky vieme veľmi dobre, prečo tam sú a prečo ste sa s tou novelou tak strašne ponáhľali.
Dnes ste potvrdili tým, že tu sme, že vaša novela nebola v súlade s právom EÚ. Ale keby to bolo len o tom, že ste zlí študenti práva Európskej únie, nuž čo už, ja si tu už aj zvykám na to, ale horšie je, že v momente, keď si bolo treba vybrať, pretože to riziko tu bolo a vy ste o ňom vedeli, keď si bolo treba vybrať medzi amnestiou pre „vašich ľudí“ a európskymi peniazmi pre všetkých ľudí tejto krajiny, tak ste neváhali a prstom ste ukázali na „vašich ľudí“, že si vyberáte ich. A to skutočne len potvrdzuje, ako táto vláda myslí na občanov a občianky tejto krajiny. Neprešlo vám to.
Európska komisia veľmi pozorne sleduje, čo sa na Slovensku deje, pretože nechce, aby sme sa stali ďalším Orbánistanom. Preto sme dnes tu, preto vy opravujete vašu zlú písomku z práva EÚ, lebo ste ohrozili, vy ste ohrozili peniaze ľudí a po všetkých tých klamstvách, vyhováraniach ich zrazu idete chrániť, pretože ak je niečo, na čo počúvate, tak je to práve zvuk peňazí. Slovensko ich potrebuje, vaša vláda ich potrebuje a mňa teda skutočne baví, mám v sebe asi tak trošku škodoradosti, ako sami seba na sociálnych sieťach nazývate – eurofondovou vládou. No to, to je tak smiešne a patetické. Dnes ste sa totiž usvedčili. Všetko, čo sme rozporovali počas tej obštrukcie v súvislosti s právom Európskej únie, všetko, čo sme kritizovali, tak bola pravda.
A keď tak radi voláte po ospravedlnení, tak sami by ste mali dnes jedno adresovať
– v prvom rade európskym inštitúciám, ktoré ste krivo a bezočivo obviňovali,
– opozičným europoslancom, ktorým ste nadávali do potkanov a vlastizradcov, aj keď oni nerobili nič iné, ako chránili záujmy krajiny a ľudí v nej,
– ale aj nám v opozícii, pretože sme vás konštruktívne upozorňovali počas tej obštrukcie na to, čo vo vašej novele nie je v súlade s právom EÚ.
Dnes ste nám dali za pravdu. Ďakujeme.
A na záver budem možno trošku osobnejšia, mňa veľmi mrzia slová pána ministra spravodlivosti, keď hovorí o tom, že Európska komisia mala akési zlé, zavádzajúce, nepravdivé informácie o tom, čo sa vlastne v tej novele Trestného zákona nachádza, a že ministerstvo spravodlivosti toto muselo vyvracať. A hoci teda sám pán minister hovorí, že nechce špekulovať, kto takéto informácie Európskej komisii donášal, z tých tlačových besied strany SMER jednoznačne vyplýva, že to zvaľujú na opozíciu.
No ja chcem pripomenúť ešte raz, že v Európskej komisii sedel nominant SMER-u pán Šefčovič a opozícia nijakým spôsobom s Európskou komisiou nekomunikuje. Zároveň hovorím, na toto sme vás upozorňovali počas dvoch mesiacov obštrukcie. Myslím si, že aj to svedčí o tom dobrom úmysle opozície, pretože keby ste to vtedy zmenili, tak dnes sme tu jednoducho nemuseli byť. Tie európske peniaze nemuseli byť ohrozené.
Ďalším dôkazom nášho dobrého úmyslu je, myslím si, pán minister, a dúfam, že mi dáte za pravdu, aj to, čo sa udialo minulý týždeň, a síce že sme vás upozornili na to, že ten text, ktorý tu máme dnes, opäť nie je dobrý, a že ho budete musieť opravovať. A nespravili sme to preto, aby sme si nahrali nejaké politické body, lebo to mohla byť o tom tlačová beseda, kde by sme mali k tomu infografiky a kričali by sme, akí ste neschopní. Spravili sme to tak, aby ste to mohli upraviť. A ten pozmeňujúci návrh, ktorý zajtra predložíte, je len dôkazom toho, že ste sami pochopili, že ten nesúlad s právom Európskej únie tam skutočne je a že ste urobili chyby.
Takže vás poprosím, aby ste tie reči, že opozícia, europoslanci a neviem kto všetko robil zlobu v Bruseli, aby ste ich viac nešírili, pretože to nie je pravda. A ak sa v tomto pléne, dúfam, na niečom zhodneme, keď sa už nevieme zhodnúť napríklad na odsúdení deportácií ukrajinských detí do Ruska alebo na odsúdení nehanebného útoku na detskú nemocnicu, tak dúfam, že sa zhodneme aspoň na tom, že ideme upraviť niečo, nejaké chyby, ktoré sú v tej trestnej novele, kvôli tomu, aby občania a občianky tejto krajiny nestratili, aby neprišli o európske peniaze, ktoré im právom patria a ktoré táto vláda ohrozila.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Kolegovia, kolegyne, ja by som vás veľmi pekne chcela poprosiť o zaradenie bodu uznesenie Národnej rady k útoku na detské zdravotnícke zariadenie Ohmatdyt na Ukrajine do programu tejto schôdze.
S kolegyňami spolupredkladateľkami Plavákovou a Števulovou máme za to, že odsúdenie tohto hanebného ruského útoku Národnou radou Slovenskej republiky je nielen silným symbolickým gestom solidarity s...
Kolegovia, kolegyne, ja by som vás veľmi pekne chcela poprosiť o zaradenie bodu uznesenie Národnej rady k útoku na detské zdravotnícke zariadenie Ohmatdyt na Ukrajine do programu tejto schôdze.
S kolegyňami spolupredkladateľkami Plavákovou a Števulovou máme za to, že odsúdenie tohto hanebného ruského útoku Národnou radou Slovenskej republiky je nielen silným symbolickým gestom solidarity s napadnutým susedom, no najmä prejavom ľudskosti.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.6.2024 15:10 - 15:10 hod.
Beáta JuríkTy si sa tak pýtala, že prečo. Prečo tu máme na stole tento pozmeňujúci návrh, prečo je potrebné takto zmeniť fungovanie a organizáciu doteraz nezávislej verejnoprávnej inštitúcie?
No keďže tento návrh predložila SNS, tak ja by som mala takú tendenciu odpovedať, že lebo medveď, ale ono je to vlastne...
Ty si sa tak pýtala, že prečo. Prečo tu máme na stole tento pozmeňujúci návrh, prečo je potrebné takto zmeniť fungovanie a organizáciu doteraz nezávislej verejnoprávnej inštitúcie?
No keďže tento návrh predložila SNS, tak ja by som mala takú tendenciu odpovedať, že lebo medveď, ale ono je to vlastne tak, že tento návrh mal byť vládny, lenže pani ministerke sa sem očividne veľmi nechce do tohto pléna, pretože ani ona často nemá odpovede na tie otázky, že prečo, a nechce si tým vlastne tak skaziť svoj imidž radšej. A tak tu máme nie vládny, ale poslanecký návrh a vlastne ani poslanecký, ale priam pozmeňovací návrh.
A ja by som sa skôr chcela opýtať, nieže prečo to tu máme, lebo však s tým už nič nespravíme, máme to tu, ale že prečo tomuto celému sekunduje hlavne strana HLAS, lebo teda od SMER-u už veľa nečakám, ale teda strana HLAS, najmä ľudia, ktorí sa v nej zaoberajú kultúrou, tak to ma stále tak trošku prekvapuje. A momentálne, ak sa nemýlim, a nie je tu pani Laššáková, pred chvíľou tu nesedel nikto zo strany HLAS. A zatiaľ čo SMER a SNS si vytvorili akýsi alternatívny výbor pre kultúru, tak HLAS je ticho a opäť nejakým spôsobom akceptuje to, čo SNS robí kultúre a ako ju ničí.
A pán Michelko nám tu povedal, že producenti, s ktorými o tomto návrhu hovoril, tak neboli nejak extra nadšení, ale že teda prežijú to. No tak koaliční poslanci a poslankyne, nie všetci, ale niektorí tiež nevyzerajú nadšene.
Tak ja by som sa chcela opýtať, či to prežije táto koalícia, a dokedy ešte budú tolerovať takéto správanie SNS.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.6.2024 12:08 - 12:10 hod.
Beáta JuríkJa sa tak strašne hanbím, že tu dnes sedím. Ale nehanbím sa za seba, ani za svojich kolegov a kolegyne, ale hanbím sa za tú pravú stranu, na ktorej, žiaľ, teraz momentálne nesedí nikto. Ale vy sa očividne nehanbíte, vy ste zaliezli do svojich klubov, ako správne hlasovacie automaty sa potom vrátite na hlasovanie a schválite ďalšie politické ovládnutie doteraz verejnoprávnej kultúrnej inštitúcie. Traja...
Ja sa tak strašne hanbím, že tu dnes sedím. Ale nehanbím sa za seba, ani za svojich kolegov a kolegyne, ale hanbím sa za tú pravú stranu, na ktorej, žiaľ, teraz momentálne nesedí nikto. Ale vy sa očividne nehanbíte, vy ste zaliezli do svojich klubov, ako správne hlasovacie automaty sa potom vrátite na hlasovanie a schválite ďalšie politické ovládnutie doteraz verejnoprávnej kultúrnej inštitúcie. Traja poslanci koalície tu sedia! Jeden predsedajúci, jeden spravodajca a jeden odvážny alebo neviem, ako ho nazvať, hore. Kde sú tí ostatní?
My tu sedíme, my pracujeme, sme tu kvôli tomu, že predkladateľ pozmeňovacieho návrhu, o ktorom aj dnes rokujeme, nebol schopný správne prečítať jednu vetu. A kvôli tomu proste sa momentálne deje to, čo sa deje. A ja by som sa chcela z tohto miesta ospravedlniť či už teda pánovi verejnému ochrancovi práv, pánovi komisárovi pre deti, pani komisárke pre osoby so zdravotným postihnutím, pani predsedníčke Úradu na ochranu oznamovateľov, prepáčte za toto nekultúrne správanie, za túto skutočne novú politickú nekultúru, za ktorú by sa nehanbil snáď ani Mečiar.
A nie je novinku, že tejto koalícii skutočne nezáleží na ľudských právach, ale to, čo dnes predvádza, tak to je, to je skutočne nepredstaviteľné.
A čo tých osem hlasov proti uzneseniu o deportácii ukrajinských detí do Ruska? To sa skutočne nehanbíte? To ja neviem, mne je z vás fyzicky zle. Za každého jedného, kto takto hlasoval. Toto, čo ste dnes predviedli, vy sami sa neustále oháňate vašimi ľudskými právami. No že vás tá hanba nefackuje, skutočne. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.6.2024 19:24 - 19:26 hod.
Beáta JuríkJa by som podobne ako včera chcela spraviť také resumé na záznam, že ako vlastne prebieha momentálne tento legislatívny proces.
Takže dnes koalícia odmietla ďalšie opozičné návrhy, naopak, schválila doživotnú rentu pre premiéra, schválila si svojho podpredsedu parlamentu, odvolala opozičnú predsedníčku výboru, opozičného predsedu výboru, čo sa ešte podarilo? Prelomila veto prezidentky opäť raz,...
Ja by som podobne ako včera chcela spraviť také resumé na záznam, že ako vlastne prebieha momentálne tento legislatívny proces.
Takže dnes koalícia odmietla ďalšie opozičné návrhy, naopak, schválila doživotnú rentu pre premiéra, schválila si svojho podpredsedu parlamentu, odvolala opozičnú predsedníčku výboru, opozičného predsedu výboru, čo sa ešte podarilo? Prelomila veto prezidentky opäť raz, nezvolila žiadneho kandidáta, kandidátku na Ústavný súd, stále nemáme predsedu Národnej rady a opakujeme druhé čítanie zákona, o ktorom sme sa bavili aj včera večer.
Dnes rozprava začala 19.04 h, prihlásených je 36 opozičných poslancov a poslankýň, prvá vystúpila Zora Jaurová, odborníčka na kultúrne politiky, z PS, ktorá hneď vyvolala teda diskusiu, a síce 16 faktických poznámok.
V pléne je presne osem koaličných poslancov a poslankýň, z toho jedna spravodajkyňa, jeden predsedajúci, jeden navrhovateľ, hlasovať sa bude pravdepodobne zajtra o jedenástej.
Takto SNS mení fungovanie a organizáciu ďalšej verejnoprávnej inštitúcie.
Opäť je tu ticho, ale tentokrát aj HLAS.
Vystúpenie v rozprave 27.6.2024 16:16 - 16:30 hod.
Beáta JuríkNa Slovensku dlhodobo čelíme bytovej kríze a zhoršenie ekonomickej situácie po pandémii ochorenia COVID-19, rast cien energií a rekordná inflácia najviac zasiahli ľudí ohrozených chudobou a nižšiu strednú vrstvu. Ťažkú situáciu ešte zhoršila ruská agresia na Ukrajine. Slovenská republika tak obdobne ako ďalšie členské štáty Európskej únie čelila bezprecedentnému nárastu spotrebiteľských cien,...
Na Slovensku dlhodobo čelíme bytovej kríze a zhoršenie ekonomickej situácie po pandémii ochorenia COVID-19, rast cien energií a rekordná inflácia najviac zasiahli ľudí ohrozených chudobou a nižšiu strednú vrstvu. Ťažkú situáciu ešte zhoršila ruská agresia na Ukrajine. Slovenská republika tak obdobne ako ďalšie členské štáty Európskej únie čelila bezprecedentnému nárastu spotrebiteľských cien, ktoré sa najviac dotkli, samozrejme, energií, potravín a bývania. Bývanie je jedna z našich najdôležitejších ľudských potrieb. Napriek tomu je pre mnohých ľudí u nás nedostupné a my dnes máme možnosť zmeniť to. Keď sme tento zákon predkladali v minulom volebnom období, tu v pléne sa vtedy viedla súťaž o najpopulistickejší návrh, a aj preto túto adresnú pomoc, po ktorej, ako som už spomínala, volala aj odborná verejnosť, podporilo iba osem poslancov a poslankýň Národnej rady a 112 z nich sa vtedy zdržalo. Niektorí asi zabudli, čo to znamená byť obyčajnými ľuďmi, ďalší sa len tvária ako sociálni demokrati. Pre iných bola solidarita len prázdnym heslom. No a napokon tí a tie, ktorí vtedy sami seba nazývali rodinou, sa rodinám v núdzi otočili chrbtom. Státisíce ľudí u nás doslova nedisponujú primeraným a dôstojným bývaním a náklady naň pre nich predstavujú neúmerne veľkú záťaž. A hoci v našej krajine stále neexistuje evidencia presného počtu ľudí bez domova, odhaduje sa, že sú ich v skutočnosti desaťtisíce.
Na ilustráciu problému sa môžeme pozrieť napríklad na situáciu v Košiciach, kde sa v máji v roku 2021 konal registračný týždeň sčítania rodín bez domova. Do výskumu neboli zaradení dospelí jednotlivci bez dieťaťa do 18 rokov ani bezdetné páry. Do registračného týždňa sa zapojilo 309 rodín, pričom počet respondentiek žien bol 245, čiže 79 %. Celkový počet osôb v týchto rodinách bol 1 737. Z nich bolo 550 dospelých a 1 187 detí. V čase zberu dát okrem toho očakávali narodenie ďalšieho dieťaťa v každej desiatej domácnosti. Tieto rodiny sa však v situácii bezdomovectva vôbec nemuseli ocitnúť, keby štát poskytoval efektívnu prevenciu straty bývania. Bývanie nemožno považovať za komerčný tovar ako iné. Chlieb potrebujete mať kde jesť. Je to ľudské právo zakotvené v medzinárodných ľudsko-právnych dokumentoch, ktorým je Slovenská republika viazaná a z ktorých pre ňu vyplývajú konkrétne záväzky a povinnosti. Zároveň je toto právo na bývanie aj kľúčovým pre uplatňovanie ďalších ľudských práv ako právo na zdravie, sociálne zabezpečenie, prácu, právo voliť, právo na súkromie a vzdelanie.
Medzi najextrémnejšie, a zároveň najčastejšie porušenia práva na bývanie u nás patrí práve ľahostajnosť štátu v prevencii bezdomovectva a takisto neriešenie bytovej núdze ľudí, ktorí sú ohrození chudobu a sociálnym vylúčením. V roku 2021 bolo u nás celkovo 12,3 % obyvateľstva ohrozených príjmovou chudobou. V dôsledku pandémie miera rizika a chudoby u nás na Slovensku vzrástla v porovnaní s predošlým rokom o 0,9 percentuálneho bodu a po období pomalého, no pozitívneho trendu sa situácia opäť zhoršuje. Súčasná energetická kríza ich životnú situáciu ešte zhoršila. Na hranici chudoby už teraz žije cez 800-tisíc ľudí, pre ktorých sa dôstojné bývanie stáva doslova luxusom. Odborná verejnosť aj tretí sektor pritom dlhodobo poukazujú na fakt, že jedným z nástrojov prevencie straty bývania, ale aj zabezpečenie dôstojného a dostupného bývania je efektívny príspevok na bývanie.
Ten súčasný, tak ako ho poznáme, však túto úlohu nespĺňa. Nie všetky zraniteľné skupiny obyvateľstva naň dnes majú nárok, keďže je viazaný výlučne na stav hmotnej núdze, a teda situáciu, keď príjem osoby nedosahuje sumu životného minima. Aktuálne ho poberá len niečo cez 25-tisíc domácností.
Bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak pritom viac ako rok a pol sľuboval, že predstaví novú formu príspevku, žiaľ, svoj plán niekoľkokrát odložil, pretože vraj na to neboli financie, no a následne ho, samozrejme, nedokončil. Dostupné bývanie pre všetkých teda nepredstavovalo očividne prioritu pre tie predchádzajúce vlády, aj keď aby som nebola nefér, tak musím uznať, že ten súčasný príspevok na bývanie, tak ako momentálne funguje, sa zvýšil, to však nestačí.
Podstatou nášho návrhu zákona je zavedenie novej samostatnej štátnej sociálnej dávky, ktorá nie je viazaná na hmotnú núdzu. Takto koncipovaný príspevok by poberalo odhadom okolo 546-tisíc ľudí, z toho 316-tisíc ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby, čo je takmer polovica, 43 % všetkých ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby.
Miera rizika chudoby by teda klesla o 0,5 percentuálneho bodu z 13,7 na 13,2 %. Miera rizika chudoby detí by klesla o 0,9 percentuálneho bodu zo 17,6 na 16,7. Navrhovaná finančná podpora a pomoc by zároveň mala aj pozitívny vplyv na rodiny zasiahnuté energetickou chudobou, o tej viac povie kolega Michal Sabo. Takýto príspevok by teda poskytol záchrannú sieť a ochranu ich bývania pre tieto rodiny, ktoré sú najviac ohrozené.
Predkladaný návrh sa inšpiruje českou úpravou, no podobný systém majú aj v iných krajinách, napríklad v Poľsku alebo vo Francúzsku. Štát v ňom vlastne dorovnáva čistý príjem domácností a náklady na bývanie, tak aby ľuďom zabezpečil dôstojný život a znižoval tú takzvanú energetickú chudobu. Cieľom návrhu je kompenzovať zdokladované náklady na bývanie, ktoré prevyšujú 30 % z príjmu domácností, pričom náklady nad hranicou takzvaných normatívnych nákladov nie sú kompenzované. Táto hranica zabezpečuje cielenie príspevku na domácnosti s nižšími príjmami. To znamená, že sa jedná vlastne o adresnú pomoc, ktorá nezasiahne tých, ktorí to nepotrebujú, ale práve naopak, tých, ktorí to najviac potrebujú.
Návrh určuje normatívne náklady ako násobok životného minima bez rozlišovania nájomníkov a vlastníkov a bez rozlišovania veľkosti obce. Ak by, samozrejme, pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny sa rozhodol si takýto návrh osvojiť, tak prípadne on by tam mohol pridať aj ďalšie faktory, pretože v iných krajinách aj teda na základe toho, že tam majú lepšie dáta a chcú ešte adresnejšie pomôcť najmä teda domácnostiam zasiahnutým energetickou chudobou, tak sa to môže prípadne líšiť napríklad aj podľa regiónov alebo veľkosti obcí a tak ďalej.
My sme zatiaľ išli takou tou jednoduchšou formou, ktorá ale ako som hovorila, je veľmi adresná a efektívna. Príspevok teda pomôže nielen chudobným domácnostiam, ale aj nižšej strednej triede. Zároveň návrh určuje maximálnu výšku príspevku ako 20 % príjmu v prípade osôb, ktoré nehnuteľnosť vlastnia a 30 % príjmu v prípade osôb v nájme. To znamená, že zdokladované náklady na bývanie, ktoré prekračujú 50 % príjmu v prípade osôb vlastniacich nehnuteľnosť a 60 % príjmu v prípade osôb žijúcich v nájme, nie sú kompenzované.
Tento element je tam vlastne v tom zákone obsiahnutý na to, aby zabránil potenciálnym špekuláciám, a zároveň, aby zabezpečil, že do určitej úrovne príjmu, zhruba na úrovni hranice rizika chudoby, by maximálny príspevok rástol s príjmom, čo by prispelo, samozrejme, k motivácií hľadať si prácu. V prípade domácností s príjmom pod hranicou životného minima, by sa mala maximálna výška príspevku odvodzovať nie od príjmu, ale od životného minima, teda 20 % životného minima pre vlastníkov a 30 % životného minima pre nájomníkov.
Dlhodobá bytová kríza pretrváva. Rekordná inflácia najviac zasiahla zraniteľné skupiny. Státisíce ľudí ohrozených chudobou viac nedokážu platiť rapídne sa zvyšujúce náklady na bývanie. Aj preto dnes predkladáme tento náš návrh, dúfajúc, že buď teda si ho poslanci a poslankyne aj vládnej koalície osvoja a zahlasujú zaň, alebo teda že sa ním aspoň inšpiruje minister práce, sociálnych vecí a rodiny a rozhodne sa v tejto neľahkej situácii skutočne podať pomocnú ruku tým, ktorí to najviac potrebujú. Koniec koncov ani sám minister sa netají tým, že by chcel nejakým podobným spôsobom zreformovať ten súčasný príspevok na bývanie, po ktorom dlhodobo volá aj odborná verejnosť.
V roku 2021 bolo u nás celkovo 12,3 % obyvateľov ohrozených príjmovou chudobou, v dôsledku pandémie to neustále narastá a dnes dokonca máme oveľa vyššie percentá. Aj preto je skutočne potrebné, aby sa zaviedla adresná štátna sociálna dávka, ktorá by takýmto ľuďom pomohla. Vo výsledku okolo 90 % ľudí ohrozených chudobou nemá nárok na príspevok na bývanie v tej súčasnej forme, a síce podľa § 14 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Aj preto ho aktuálne poberá, ako som spomínala, okolo 25-tisíc domácností. Príspevok na bývanie v rámci pomoci v hmotnej núdzi navyše neodzrkadľuje rozdiely vo výškach príjmov a výdavkov na bývanie ani tie regionálne rozdiely. Od 15. júla 2023 sa zaviedli nové pravidlá vo vyplácaní príspevku na bývanie a popri jeho navýšení bola zásadnou zmenou aj diferenciácia súm príspevku podľa počtu členov domácnosti. Jeho výška tak dnes predstavuje v závislosti teda od zloženia domácnosti sumu od 95,20 eur, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti,
do zhruba 291,90 eura, ak ide o domácnosť s viac ako štyrmi členmi domácnosti. Inštitút pre výskum práce a rodiny však v roku 2023 poukázal aj na pokles počtu priznaných a vyplácaných príspevkov za posledných päť či šesť rokov. Čiže ten súčasný je nielen vyplácaný skutočne malému počtu, ale ešte sa to aj zmenšuje, nakoľko ľudia jednoducho nespĺňajú tú podmienku hmotnej núdze. Kým v júni 2018 bol príspevok priznaný 35 842 poberateľom, v auguste 2023 to bolo len 24 459. Čiže ako som hovorila, zhruba 25-tisíc.
Od júna 2018 teda poklesol počet priznávaných príspevkov na bývanie v rámci pomoci v hmotnej núdzi o celých 32 %. Zatiaľ čo počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi za to isté obdobie poklesol len o 13 %. Chýba teda systémové riešenie, ktoré by predstavovalo práve zavedenie samostatného príspevku na bývanie a jeho vyňatie spod systému hmotnej núdze. Týmto zabezpečíme adresnú pomoc pre viac ľudí a širšiu skupinu domácností, ktoré sú teda aj ohrozené energetickou chudobou. Zároveň nedostatok nájomných bytov na Slovensku tiež spôsobuje, že väčšina ľudí zo zraniteľných kategórií žije v bytoch súkromných prenajímateľov za ceny, ktoré zaťažujú ich rozpočet natoľko, že často čelia niečomu, čo sme nazvali dilemou o prežití. Inak povedané, rozhodujú sa medzi strechou nad hlavou a tým, čo do úst. Pomoc ľuďom, ktorí sa v dôsledku vysokých nákladov na bývanie dostávajú skutočne do existenčných problémov, je nielen otázkou empatie so sociálne slabšími.
Predchádzanie straty bývania je z pohľadu verejných výdavkov oveľa menej nákladné ako riešenie následkov bezdomovectva. Náš návrh by stál štát 171 miliónov eur, na rozdiel od predchádzajúcimi vládami prijatých opatrení za miliardy, ako boli napríklad plošné zastropovanie cien energií a ďalšie, sa jedná skutočne o adresnú pomoc, ktorá zohľadňuje príjem domácností a náklady na bývanie. Príspevok na bývanie nie je žiadnym populistickým pokusom, kúpiť si jednu alebo druhú skupinu voličov, tak ako sa to podarilo teda v predchádzajúcom volebnom období. Aj preto dnes máme skutočne v rukách návod na to, ako efektívne pomôcť státisícom ľudí a zabezpečiť rešpektovanie jedného zo základných ľudských práv, práva na bývanie. Len osem poslancov a poslankýň toto pochopilo v minulom volebnom období.
Dnes nás bude určite viac, ja môžem povedať že minimálne 32, a teda dúfam, že sa k nám pridáte ďalší a ďalšie a že skutočne sa budeme snažiť spoločne pomôcť ľuďom, ktorí to najviac potrebujú.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave 27.6.2024 16:13 - 16:14 hod.
Beáta JuríkVážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona na vydanie zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie predkladám spoločne s kolegyňou Luciou Plavákovou a kolegom Michalom Sabom.
Jeho cieľom je zavedenie novej, adresnej, štátnej sociálnej dávky, tak aby pomohla čo najväčšiemu počtu ľudí s úhradou nákladov spojených s bývaním. Takýto príspevok na úhradu nákladov na bývanie je aj...
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona na vydanie zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie predkladám spoločne s kolegyňou Luciou Plavákovou a kolegom Michalom Sabom.
Jeho cieľom je zavedenie novej, adresnej, štátnej sociálnej dávky, tak aby pomohla čo najväčšiemu počtu ľudí s úhradou nákladov spojených s bývaním. Takýto príspevok na úhradu nákladov na bývanie je aj odborným konsenzom vnímaný a odporúčaný ako adresná pomoc domácnostiam vystavených energetickou chudobou. Obdobnú úpravu už sľuboval bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. My sme ho prostredníctvom vtedy nášho jediného poslanca Tomáša Valášeka predkladali v Národnej rade dvakrát. Vo volebnom programe ho malo hneď niekoľko strán.
Dnes ho predstavujeme opäť aj keď teda s vedomím, že pravdepodobne nekonštruktívna koalícia sa zdrží, pretože síce vie, že ten návrh je dobrý, ale však opozičné návrhy sa nepodporujú, avšak chceli by sme aj takýmto spôsobom pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Erikovi Tomášovi pripomenúť vládny sľub z programového vyhlásenia vlády, a zároveň mu teda dať návod ako na to.
Nech sa páči, pán minister, práve takto môžete adresne pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú. Za málo peňazí, keďže je to adresná pomoc veľa domácnostiam.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvá.
Ďakujem.
Aj keď teda kolegyne mi tu už avizujú, že minimálne jedna ďalšia škola už v takomto režime...
Aj keď teda kolegyne mi tu už avizujú, že minimálne jedna ďalšia škola už v takomto režime funguje, alebo sa chystá fungovať, čo je teda maximálne problematické.
Lebo ak je toto spôsob, ako sa ministerstvo školstva snaží vyhnúť sankciám z infringement procedure, ktoré momentálne vedie voči nám Európska komisia práve za segregáciu rómskych detí v školách tak, že tie školy jednoducho premenuje na národnostné školy a bude sa snažiť argumentovať práve tým, že rómske deti sa potrebujú vzdelávať vo svojom materinskom jazyku, tak je to veľmi problematické, pretože to absolútne vyprázdňuje zo svojej podstaty slovo segregácia. Pretože jednoducho ak sú tie školy naďalej 100 % rómske, tak sa o segregáciu jedná a je úplne jedno, ako to ministerstvo školstva nazve.
A dúfam, že Európska komisia bude toto reflektovať, ak teda toto je cieľ.
Ďakujem.
