Videokanál poslanca

vymazať rámček

Ďakujem za slovo a ďakujem aj kolegom a kolegyniam za všetky faktické.
Pán minister, ja vás len chcem ubezpečiť, že keď pán Dostál povedal, že tu nie ste, tak nemyslel tento moment.
Ale keď hovoríme o tých ostatných návrhoch, ktoré sú poslanecké návrhy a vy tu vtedy, samozrejme, nesedíte a chcela by som sa zároveň teda pripojiť k tej výzve, ktorú môj kolega Vančo formuloval, aby ste na ministerstve spravodlivosti sa teraz zamerali práve na túto tému, na túto oblasť a konkrétne, aby sme konečne vyšli skutočne k tým európskym štandardom, čo znamená, že bavme sa o redefinícii znásilnenia, bavme sa o tom odborne v riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní a tak ďalej s ľuďmi, ktorí sa skutočne tejto téme venujú roky.
A možno ani nepoďme tak cestou tých našich susedov, lebo na jednej strane je to akýsi pokrok, samozrejme, v Českej republike, ale predsa len to nie je ideál, pretože oni idú tou cestou, že nie znamená nie, ale redefinícia znásilnenia na báze súhlasu by mala byť práve to, len áno znamená áno. Tak ja verím, že ako minister budete iniciovať takúto zmenu, aby sme sa skutočne priblížili tým prodemokratickým západným krajinám, ktoré už takúto zmenu zaviedli.
A ako sme aj minule tu s pani kolegyňou Kolíkovou mali takú debatu spoločne s poslankyňou z vládnej koalície, tak čo sa týka tých dôkazov, tam nebude o nič ťažšie, ani o nič ľahšie dokazovať, že len áno znamená áno, než napríklad v tej situáciu, ako máme dnes, ako sa dokazuje napríklad hrozba násilia. Alebo akékoľvek iné trestné činy, pri ktorých nie je takéto materiálne dokazovanie možné.
A zároveň keď už teda budeme vykračovať k tým ideálom, tak sa zamyslime aj nad zrušením premlčacích dôb.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán Kalivoda si povzdychol. (Povedané s pobavením.) Že zase, no.
Ja sa už nebudem vracať k tomu, prečo tu dnes sme, ani ku všetkým tým výhovorkám a odôvodneniam, prehadzovaniu zodpovednosti, ani k tomu, že ste to skrátené legislatívne konanie neodôvodnili porušovaním ľudských práv, ako často a radi robíte, ale akousi spoločenskou objednávkou. Budem sa snažiť byť vecná a odborná. Koniec koncov, tak ako s kolegyňami Plavákovou a Števulovou sme vždy v tejto rozprave, v tejto téme boli. A špeciálne sa budem venovať premlčacím dobám pri znásilnení a tiež odôvodneniu toho ich skrátenia.
Vraj, aby to ženy nahlasovali. Lebo vy tu aj naďalej tvrdíte, že zmena, ktorú ste 8. februára schválili, je vlastne správna. Nuž nie je.
A dôkazom je aj to, že tu dnes sme, a že sa toto bude meniť. Ale začnem možno tak trochu netypicky.
Ja vždy, keď vidím starorímsku bohyňu spravodlivosti Justíciu, možno ju tiež máte pred očami, ktorá býva často zobrazená ako žena, ktorá drží váhy, a ktorá má prelepené oči, tak veľmi mi to pripomína práve všetky tie obete a preživšie sexuálneho násilia a nielen, ale aj znásilnenia. Je spravodlivosť slepá? No minimálne voči všetkým tým obetiam a preživším je dozaista. Sexuálne a sexualizované násilie sú v našej spoločnosti všade prítomné a predsa sa jedná o najmenej nahlasované trestné činy. Aj preto sú málo riešené a vyriešené.
A napríklad v krajinách, kde majú skutočné dáta, sa hovorí, že sa jedná o najviac podhodnotený a zavrhovaný trestný čin, ktorý je teda absolútne nenahlasovaný a tiež neriešený. Inak povedané a asi si to ani neuvedomujeme, aká je skutočne tá jeho sila, resp. koľko až prípadov sexuálneho násilia a špeciálne znásilnenia v našej spoločnosti existuje, a to bez toho, aby sme o tom vedeli. Priznám sa, aj ja som si to uvedomila skutočne až pred tými dvomi týždňami po tej nechutnej rozprave, keď sa mi ozvali nielen ženy z môjho skutočne najbližšieho okolia, ale aj desiatky, možno stovky takých, ktoré mi písali na sociálnych sieťach alebo na mail. A hovorili mi to, že sa o tom nikdy nikomu nezverili, a že, samozrejme, to ani nenahlásili. A ja mám pocit, odvtedy som teda nadobudla ten pocit, že už pomaly nepoznám ženu, ktorá by tomuto ohavnému činu nebola vystavená. Ako som už povedala, znásilnenie je podľa dát zo zahraničia, pretože my také dáta nemáme, najnenahlasovanejším trestným činom vôbec.
Teraz zopár dát. FRA v roku 2014 uskutočnila prieskum v Európe, ktorý hovorí o tom, že každá dvadsiata žena sa priznala, že bola znásilnená. Každá dvadsiata žena sa priznala. To znamená, že opäť v skutočnosti je ich oveľa viac, pretože nie každá sa s týmto skutkom chcela aj v tom dotazníku, ktorý bol vypracovaný, priznať, alebo teda zveriť. Každá tretia zažila nejakú formu fyzického a, alebo sexuálneho útoku od dovŕšenia veku 15 rokov. Spomedzi žien v prieskume, ktoré uvádzajú, že boli znásilnené súčasným partnerom, približne 1/3 konštatuje, že ich partner znásilnil šesť alebo viackrát. Znásilnenie v manželstve alebo v akomkoľvek partnerskom a obdobnom vzťahu je realita pre mnohé ženy a veľký počet z nich zažilo viacero incidentov, že nejedná sa o jeden izolovaný čin. Zo žien, ktoré zažili sexuálne násilie zo strany inej osoby ako partnera, takmer desatina uvádza, že na najvážnejšom incidente sa dokonca podieľal viac ako jeden páchateľ.
My však máme aj štatistiky kriminality zo Slovenska a konkrétne od ministerstva vnútra a z nich vyplýva, že polícia Slovenskej republiky za rok 2020 evidovala 93 prípadov znásilnenia. Od roku 2015 sa tieto počty prípadov pohybujú ročne medzi osemdesiatimi a stami prípadmi.
Avšak podľa zverejnených dát sa na Slovensku so sexuálnym násilím stretlo v priebehu svojho života viac ako 100-tisíc žien vo veku 18 až 70 rokov. Ženy najčastejšie zažívali nasledovné formy sexuálneho násilia: znásilnenie; pokus o znásilnenie; súhlas so sexom zo strachu, čo by nasledovalo, ak by nesúhlasili; nútené dotyky na intímnych miestach a iné. Napríklad aj nútenie k pohlavnému styku, fyzické sexuálne obťažovanie alebo nevyžiadané sexuálne návrhy. A ako som už hovorila v rozprave, tieto čísla sú však v skutočnosti oveľa, oveľa vyššie. Pretože väčšina tých obetí a preživších sa s touto traumatizujúcou a bolestnou skúsenosťou nikdy nikomu nezverí.
V skratke, čo sú tie hlavné faktory mlčania? Je to strach. Či už teda z osoby, ktorá čin spáchala, alebo z reakcií tých najbližších ľudí.
Je tam aj spoločenská stigma. A, samozrejme, obete a preživšie majú veľmi nízku dôveru v kompetentné orgány, pretože ich nádej dovolať sa spravodlivosti aj u nás na Slovensku, je hlavne kvôli súčasnej legislatíve, ten § 199 a § 200 Trestného zákona, veľmi nízka, priam mizivá.
A navyše sa, samozrejme, stretávajú s rodovými stereotypmi, obviňovaním a nevhodným prístupom, či už zo strany orgánov činných v trestnom konaní, alebo ďalších profesií, ktoré prichádzajú do styku s týmito osobami.
Toto sú v skratke dôvody a ja ich teraz tak trochu rozvediem.
Prečo teda obete a preživšie znásilnenia svoju skúsenosť nikdy nenahlásia? Nie je to preto, že by na nahlásenie mali príliš veľa času a síce 20 rokov, tak ako to bolo doteraz. Nie je to ani preto, že by si to znásilnenie nevšimli, a tiež nie preto, že im chýba motivácia čin nahlásiť.
Nechýba im ani sila alebo odvaha. Pretože aj to sme tu počuli. Pretože aj vyrovnanie sa s týmto činom bez toho, že by sa človek o tom komukoľvek zveril, alebo že by vyhľadal odbornú alebo inú pomoc, chce silu a odvahu. V odpovedi na túto otázku teda budem kombinovať, či už zistenia od odbornej verejnosti a špeciálne orgánov, ale aj organizácií, ktoré sa téme rodovo podmieneného násilia a pomoci osobám, ktoré ho zažili, venujú roky, a plus aj vlastné skúsenosti z práce s obeťami a preživšími násilia a špeciálne znásilnenia. Viete napríklad, že podľa viktimologických štúdií je priemerná doba, ktorú človek potrebuje, aby sa zveril čo i len kamarátovi a nieto ešte polícii 8 až 15 rokov a vy ste navrhovali skrátiť ju na 10, aby ste vraj motivovali k znásilneniu, k nahláseniu znásilnenia.
Zároveň je pri týchto činoch nezanedbateľná miera recidivizmu. Najmä v prípadoch, keď sa znásilnenia alebo iného sexuálneho násilia dopustia ľudia, ktorým sú zverené deti, ako sú vlastne učitelia, tréneri alebo kňazi. Práve v týchto prípadoch je potrebné vôbec nemať premlčacie doby, alebo mať aspoň dostatočnú premlčaciu dobu, pretože tieto prípady sa ľahšie riešia s odstupom času. A možno to znie tak paradoxne, ale práve tá psychologická reakcia u detí je taká, že keď zažijú traumatizujúcu udalosť, tak spomienky vytesnia. A nie sú absolútne schopné o tom, čo sa stalo, hovoriť. Aj preto je tam veľmi potrebné, aby tá premlčacia doba existovala, aby bola dostatočne dlhá.
Teraz by som sa, by som sa rada zverila s takou osobnou skúsenosťou, keď som pracovala v centre pre obete a preživšie násilia. Pretože raz k nám prišla taká mladá žena, vysokoškoláčka a bola to vlastne moja prvá skúsenosť ako právnej poradkyne s obeťou preživšou znásilnenia. A priznám sa, vtedy ma to totálne vyplo. Pretože ona opisovala svoju skúsenosť, akú má veľké množstvo mladých žien, a síce, že bola na večierku, vysokoškolskom večierku so svojimi spolužiakmi, bolo to u spolužiačky na byte a aj si trochu vypila. A potom sa začala s jedným spolužiakom bozkávať. Potom išli do izby, ale, samozrejme, že stalo sa to, čo ona nechcela a hlavne k čomu nedala súhlas. Dokonca sa aj bránila, ale bránila sa len slovne, pretože vedela, že je silnejší, a že akýkoľvek fyzický odpor by jej aj tak nepomohol. Zároveň sa pri tom veľmi hanbila a nechcela, aby ostatní spolužiaci vedeli, že čo sa v tej izbe deje. Takže bránila sa v podstate, ako mohla, resp. ako v tom momente jej to prišlo vhodné, a ako si myslela, že to možno zastaví. Keď nás navštívila, tak bola piatačka, už vlastne končila vysokú školu a toto všetko sa stalo v prvom ročníku. Nasledovali však roky, počas ktorých trpela nespavosťou, depresiou, dokonca mala anorexiu, pretože toto všetko, tá traumatizujúca udalosť vlastne jej spôsobila takéto ďalšie psychické problémy.
A keď sme sa aj pýtali, že prečo to nenahlásila, tak povedala, že ona vlastne nevedela, že či by mohla, pretože aj jej okolie a konkrétne jej kamošky ju zneisťovali v tom, že či sa skutočne jednalo o znásilnenie, pretože tam nebol vlastne použitý žiadny fyzický nátlak zo strany toho spolužiaka. A že vlastne je to čiastočne aj jej vina, pretože sa s ním nemala bozkávať a pretože s ním nemala ísť do tej izby. A toto všetko ju natoľko zneistilo, že napriek všetkým tým psychickým traumám, ktoré následne mala, tak jednoducho to nešla nahlásiť a vyhľadala odbornú pomoc až, ale môžme povedať zároveň, že už po štyroch rokoch. Pretože tie štyri roky sú skutočne v podstate pomerne krátka doba. A celkovo znásilnenie je tak obrovský útok na intimitu človeka a vyvoláva taký pocit hanby a taký pocit strachu v tej obeti, že jednoducho tá obeť nemá žiadnu potrebu, alebo nemá vôľu zažívať to druhýkrát, keď to bude niekomu rozprávať. Toto je jeden z tých dôvodov, prečo to obete a preživšie nenahlasujú.
Ďalším je, samozrejme, to, že často poznajú páchateľa a je tam veľký strach a nevôľa ublížiť mu. Toto sa deje najmä v partnerských alebo manželských a iných obdobných vzťahoch, a aj preto majú dlhé premlčacie doby v prípade znásilnení svoje opodstatnenie. Mnohé ženy majú skutočne vážne dôvody na to, aby znásilnenie nenahlásili hneď. Môže to byť napr. aj preto, že žijú stále s tým násilníkom v jednej domácnosti alebo teda vo vzťahu. Majú napríklad deti. A je bezpečnejšie pre ne vôbec o tom nehovoriť a už vôbec nie vyhľadať pomoc a, samozrejme, ísť na políciu. Toto sú príklady napr. tých manželiek alebo partneriek. Špeciálne v domácnostiach s deťmi, kde napr. sa muž vyhráža, že zobudí deti, ktoré spia vo vedľajšej miestnosti, pokiaľ nedojde k pohlavnému styku, ktorý, ktorý on vyžaduje. Zároveň sa tieto osoby veľmi často boja, že to násilie sa bude ešte stupňovať, a že napr. zasiahne aj tie deti. Zároveň, samozrejme, majú pocit, že špeciálne v týchto rodinných, manželských, iných vzťahoch, by im aj tak nikto neveril. A že aj to, čo by sa inokedy považovalo za znásilnenie, tak napr. v manželstve je to tzv. manželská povinnosť.
Ďalším dôvodom je, samozrejme, nedôvera voči orgánom činným v trestnom konaní, neefektívnosť súdneho procesu, druhotná viktimizácia počas toho procesu a, samozrejme, naša zastaralá legislatíva. Ale k tomu sa ešte vrátim. Zároveň vás chcem poprosiť, čo sa týka týchto dôvodov, že prečo vlastne ženy nenahlasujú znásilnenie, aby ste si prečítali článok, ktorý vyšiel v SME 15. februára a ktorého názov je 19 svedectiev o sexuálnom násilí, namiesto pomoci nám poslanci napľuli do tváre. Tento článok vydala Barbora Plavalová a devätnásť žien v ňom opisuje svoje konkrétne skúsenosti, ktoré len potvrdzujú všetky tieto rôzne dôvody a uvidíte, že z tých 19 svedectiev len veľmi, veľmi málo sa obrátilo na políciu. A určite vám to odporúčam, dávam vám do pozornosti tento článok.
No mne pri ňom tiekli slzy a myslím si, že by to mohlo nejaké emócie možno vyvolať aj vo vás.
Nová štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Katarína Roskoványi vyhlásila, že schvaľovanie trestných kódexov sprevádza nie odborná, ale výsostne politická diskusia, v rámci ktorej sa narába predovšetkým s emóciami na úkor faktov. Nuž, mohla by som opäť pripomenúť, že my sme práve po tej odbornej diskusii volali. To sa, žiaľ, nestalo. A že keby vláda išla do týchto veľmi dôležitých zmien v Trestnom zákone cez riadne legislatívne konanie s medzirezortným pripomienkovým konaním, tak že by práve tam bol vytvorený priestor na tú odbornú diskusiu.
To sa, žiaľ, nestalo. A ja sa nechcem venovať tomu, že pred tým pani Roskoványi pôsobila na generálnej prokuratúre a že Marián Kočner o nej písal v Threeme, že ju tam má na 100 % podchytenú, a teda neviem, aké sú jej odborné skúsenosti z tejto konkrétne oblasti, z oblasti násilia, avšak rovnako ako všetci jej kolegovia z ministerstva, z vlády tvrdí, že na diskusiu o tejto novele bol dostatočný priestor. Vraj veď návrh bol schválený vládou 6. decembra 2023 a následne prerokovaný a schválený Národnou radou 8. februára, čo sú vyše dva mesiace, počas ktorých mohla opozícia predkladať zmysluplné pozmeňujúce návrhy k tejto problematike. Konkrétne mala, samozrejme, na mysli skrátenie premlčacích dôb pri znásilnení.
Nuž, možno keby sme o tom vedeli, že plánujete aj takúto zmenu, tak sme sa o nej mohli baviť. Avšak to sa nestalo a žiadna diskusia k tomuto neprebehla a budem sa opakovať, ale keď si to naša kolegyňa poslankyňa Števulová všimla, tak ešte stále bol dostatočný priestor na to, aby ste to opravili. Ale o žiadnej diskusii sa v tomto prípade hovoriť nedá. Nebudem teda opakovať ani to, koho to bola zodpovednosť, a či a ako sa o tejto téme diskutovalo.
No nediskutovalo. Pani štátna tajomníčka tiež dodala, že samotná premlčacia lehota nemá vplyv na objasnenie trestného činu a odhalenie páchateľa. Najdôležitejšie je, aby obete nahlasovali takúto trestnú činnosť čo najskôr. Nuž toto tvrdenie za mňa len potvrdzuje to, čo som pred chvíľou povedala, a síce, že pani štátna tajomníčka očividne nemá potrebné skúsenosti a odbornosť práve v téme sexuálneho a sexualizovaného násilia alebo vôbec rodovo podmieneného násilia. Pretože toto je opäť len výhovorka, navyše ničím nepodložená. A ešte sa k tomu dostanem, že čo má skutočný vplyv na objasňovanie týchto trestných činov. Vy ste vaše tvrdenie, vtedy keď ste zavádzali túto, túto zmenu, alebo chceli ste ju odôvodniť, podložili tabuľkou, ktorá bola zverejnená na sociálnych sieťach strany SMER, kde sa vlastne porovnávali iné krajiny alebo teda tie premlčacie doby v iných krajinách.
A s kolegyňami Števulovou a Plavákovou sme si dali tú prácu a všetky tie doby sme si vyhľadali v zákonoch, v ich originálnom znení. Či už teda v nemeckom, rakúskom, maďarskom, alebo v ďalších trestných zákonoch a čuduj sa svete, tie čísla z tej tabuľky absolútne nesedeli. Napríklad ak v Česku páchateľ násilím alebo pod hrozbou násilia, či inej ťažkej ujmy donúti obeť k pohlavnému styku, hrozí mu 6 mesiacov až 5 rokov väzenia a premlčacia doba je 10 rokov. Pohlavný styk však podľa českého zákona v tomto prípade nezahrňuje súlož. A práve súlož je to, na čom stavia definíciu znásilnenia náš Trestný zákon. Čiže porovnávame neporovnateľné.
Ak páchateľ násilím alebo pod hrozbou násilia s obeťou súloží, a to je teda tá istá definícia, tá istá skutková podstata, ako tá, ktorú obsahuje náš Trestný zákon, alebo je obeťou dieťa, alebo pri tom použije zbraň, maximálna trestná sadzba je 10 rokov, nie 5 a navyšuje sa aj premlčacia doba. A teda za to, čo náš Trestný zákon považuje za znásilnenie, teda súlož, je v Českej republike premlčacia doba 15 a nie 10 rokov, ako uvádzala tá vaša tabuľka, ako ste navrhovali. V Česku navyše pred pár dňami schválili novelu Trestného zákona, ktorá sprísňuje definíciu znásilnenia a tiež upravuje doby, či už teda premlčacie, alebo, alebo aj trestnú sadzbu. A hlavne Česká republika sa začína približovať k tej modernej európskej definícii znásilnenia, ktorá by mala byť založená práve na absencii súhlasu.
Budem ale pokračovať v tej tabuľke.
Nemecko. Podľa tabuľky, ktorú SMER zverejnil na sociálnych sieťach, je v Nemecku premlčacia doba 10 rokov.
To však platí len pri menej závažných prípadoch sexuálneho násilia. Pri znásilnení, tak ako je definované u nás, je premlčacia doba 20 rokov. Premlčacie doby sa podľa § 78 Trestného zákonníka odvíjajú od trestnej sadzby.
A v prípade zločinov, za ktoré hrozí od 5 do 10 rokov, je premlčacia doba 10 rokov a za zločiny s maximálnou sadzbou viac ako 10 rokov je premlčacia doba 20 rokov. Maximálna doba odňatia slobody na dobu určitú je v Nemecku 15 rokov, pri niektorých trestných činoch súdy môžu udeliť aj doživotie. A teda premlčacia doba v prípadoch sexuálneho násilia navyše začína plynúť až po tom, čo obeť dovŕši 30 rokov, bez ohľadu na jej vek v čase spáchania trestného činu. A ak bola osoba znásilnená, keď mala 20 rokov, tak skutok bude premlčaný až vtedy, keď bude mať 50 rokov. Ak obeť na následky znásilnenia zomrie, aj nedopatrením, tak premlčacia doba je 30 rokov a trestná sadzba minimálne 10 rokov až doživotie.
Tak ja by som sa teda rada opýtala, že ako ste to vtedy porovnávali, keď ste sa snažili toto skrátenie premlčacej doby odôvodniť. Pretože my nemôžme robiť komparáciu a nemôžme sa akože inšpirovať v iných krajinách tak, že si vezmem názov trestného činu, v tomto prípade znásilnenie a pozriem si v prvom odseku výšku trestnej sadzby a potom odôvodním premlčacie doby. To sa tak jednoducho nerobí. Treba to urobiť tak, že prihliadame na príslušné trestnoprávne normy v tom ktorom štáte a, samozrejme, aj ich vývoj a hlavne teda trestné sadzby, ktoré konkrétne sa viažu na dané skutkové podstaty. Napríklad tu už spomínané Nemecko nemá zastaralú definíciu znásilnenia tak ako my. U nich je definícia znásilnenia založená na absencii vôle. A to, ako znásilnenie chápe náš právny poriadok, je v tom nemeckom až v šiestom odseku z deviatich, a teda ide o tzv. kvalifikovanú skutkovú podstatu.
Keď je použité násilie alebo hrozba násilia. No a teda tento príklad z Nemecka, ktorý teda vôbec nesedí v tej tabuľke SMER-u je len jedným z prípadov a mohla by som ešte ďalej čítať teda aj Maďarsko, Rakúsko a ďalej. Avšak budem šetriť čas aj, aj pre kolegyne.
Samozrejme, tie rozdiely v zákonoch členských krajín začínajú už pri samotnej definícii znásilnenia. A ako tu bolo včera povedané aj pánom ministrom spravodlivosti, tie premlčacie doby v podstate nieže nie sú až tak dôležité, ale nie sú to najdôležitejšie, o čom by sme sa mali baviť.
Tak áno, bavme sa o redefinícii znásilnenia. My konkrétne v Progresívnom Slovensku sa snažíme o nej baviť už od roku 2021, keď sme predložili prvý návrh, vtedy prostredníctvom nášho jediného poslanca Tomáša Valášeka, na redefiníciu znásilnenia na základe absencie súhlasu. A už som vám tu spomínala, ako vtedy veľmi nechutne prebiehala tá rozprava, avšak teraz v tomto novom zložení sme možno mali väčšiu nádej, že by sme sa opäť mohli o tejto téme baviť a priblížiť sa tým európskym štandardom, o ktorých tak veľmi radi hovoríte. Aj preto sme predložili pozmeňovací návrh k novele Trestného zákona, ktorý ste, samozrejme, zamietli.
Bol tu však aj návrh pani poslankyne Kolíkovej, ktorá túto redefiníciu predstavovala ešte ako ministerka spravodlivosti, ale teda podala ju aj teraz opäť ako poslanecký návrh. A o ňom sme hlasovali včera, k tomu sa ešte vrátim. Ale ja v podstate chápem, že nechcete hlasovať za naše návrhy, pretože taká je vaša dohoda, že sa zdržujete pri všetkom a nič z opozície nepodporíte, hoci sú to najsamlepšie návrhy.
Ale tak by som vás chcela aspoň poprosiť, že keď už za ne nehlasujete, tak ich aspoň preberte. Pretože vráti sa k tomu určite kolegyňa Plaváková, my sme vám v oblasti rodovo podmieneného násilia predstavili hneď niekoľko pozmeňovacích návrhov. Taktiež sme mali aj náš legislatívny návrh o domácom násilí. Keď už nechcete za ne hlasovať, tak skutočne stačí ich skopírovať. Sú to veci, ktoré boli diskutované aj s odbornou verejnosťou, a teda hlavne s entitami, ktoré sa dlhodobo venujú práve rodovo podmienenému násiliu a môžme ich okamžite implementovať. A vravím, nebudeme vám to mať za zlé, ak ich iba skopírujete, však v tom niektorí ľudia v tomto pléne majú celkom dobré skúsenosti.
Čo sa týka tej definície znásilnenia. V legislatíve členských krajín Európskej únie je teda v niektorých štátoch ešte stále založené na predpoklade násilia, vyhrážok, alebo nemožnosti obetí znásilnenia ubrániť sa. A pritom je už teraz vedecky dokázané, sú na to dáta, sú proste nové vedecké poznatky o tom, že ako obete v prípade znásilnenia reagujú. A práve na základe týchto vedeckých poznatkov už mnohé štáty pristúpili k redefinícii znásilnenia.
Pretože zakladať túto definíciu iba na tom, že bolo použité násilie alebo hrozba násilia, je skutočne nedostatočné.
A zaujímavé je, že táto zastaralá definícia znásilnenia prevláda v krajinách, ktoré doposiaľ neratifikovali Istanbulský dohovor. Vrátane teda Slovenska. Podobne je to ešte v Bulharsku, vravím, Česká republika sa pomaly začína hýbať tým správnym smerom, samozrejme, Maďarsko, Lotyšsko, Litva. A potom sú aj také krajiny, ktoré síce Istanbulský dohovor prijali, avšak zatiaľ neupravili svoju definíciu. Je medzi nimi napríklad Estónsko, Taliansko alebo Poľsko. Nedávno však Európsky parlament a Rada sa dohodli na texte novej smernice o prevencii a boji s násilím na ženách a špeciálne domácim násilím a v tejto smernici sa uvádza, že členské štáty prijmú opatrenia potrebné na stanovenie premlčacej lehoty pre trestné činy uvedené v článku 5 v trvaní najmenej 20 rokov od spáchania trestného činu. Ten článok 5, na ktorý toto odkazuje, sa týka aj znásilnenia.
Veľa sa tu hovorilo o tom, alebo bola to teda za mňa skôr výhovorka, že musíme motivovať ženy k tomu, aby tento čin čo najskôr ohlásili, pretože vtedy je najväčšia pravdepodobnosť, že sa ten čin objasní. Nuž to vôbec nie je o tom, že či sa to nahlási vtedy, alebo sa to nahlási o niekoľko rokov, niekoľko desiatok rokov po. Dôležité je, ako to znásilnenie definujeme. A práve tá naša zastaralá definícia znásilnenia spôsobuje, že v obrovskom množstve prípadov jednoducho nedôjde k objasneniu. Hovorím, to nemá nič s premlčacou dobou. Pretože tie dôkazy sú často minimálne, či už deň po, alebo 10 rokov po. Tam skutočne nejde o to. Tam ide hlavne o to, ako máme definované to znásilnenie.
A vravím, od roku 2021 sme prišli, a teda prichádzame aj naďalej s tým návrhom na redefiníciu znásilnenia, pretože toto je práve to, čo by pomohlo obetiam a preživším znásilnenia, a čo by pomohlo aj orgánom činným v trestnom konaní práve, čo sa týka toho objasnenia. A povedzte mi, ako ste včera hlasovali? SNS zdržalo, SMER sa zdržal, HLAS sa taktiež zdržal. Je to veľmi smutné, pretože práve takýmto návrhom sme sa mohli pohnúť smerom k tým európskym štandardom, na ktoré sa často odvolávate.
Povedala som to včera, poviem to aj dnes. Nepremlčali ste nás. Pretože schválenie tejto úpravy dnes považujem za naše víťazstvo, pretože od začiatku sme vás k tomu vyzývali a dnes vrátime tie premlčacie doby aspoň na takú úroveň, na akej boli pred zmenou, ktorou ste schválili 8. februára. A keď hovorím naše víťazstvo, tak nemyslím iba nás tri s kolegyňou Števulovou a Plavákovou, ale hlavne víťazstvo všetkých žien, obetí a preživších tohto ohavného činu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predseda, a ďakujem aj za vaše vyjadrenie, pán minister. Ja skúsim tak neemotívne, aby som nebola obvinená z toho, že robím prezidentskú kampaň, ale teda povedali ste, že ide nám o vec a o žiadne politikárčenie, nuž práve preto kolegyňa Števulová išla, keď na to prišla, priamo za vami, namiesto toho, aby vytĺkala nejaké politické body niekde v médiách alebo v statusoch po facebooku a podobne, ale vy ste to vtedy mohli zmeniť bez akéhokoľvek politikárčenia. Takže neobviňujte nás z toho, že tu politikárčime na tejto téme, pretože mali ste jednoducho aj čas, aj priestor na to, aby ste urobili. Povedali ste teraz, že podstata je inde, je jedno, či premlčacia doba je desať, pätnásť alebo dvadsať rokov, pretože k tomu objasneniu je treba, čo najrýchlejšie reagovať, keď sú ešte dôkazy a tak. No do toho, že či budú ženy nahlasovať tieto prípady, spadá vlastne iks faktorov, ktoré tým, že skrátite premlčaciu dobu, jednoducho neovplyvníte a to, že vedia, kto je páchateľ, tak neznamená, že môžu alebo chcú v tom veľmi krátkom čase reagovať. Čiže opäť raz, akože ja nechápem, že prečo, prečo takto odôvodňujete celú tú zmenu a stále mi ani nie je jasné, či to bola chyba, alebo či to bolo naschvál, lebo opäť raz tu ste sa postavili za tú zmenu, napriek teda tomu, že ju idete opäť meniť. A ja by som vás chcela poprosiť o tie odborné podklady, na základe ktorých hovoríte, že teda tieto premlčacie doby, skrátenie premlčacích dôb na desať rokov je niečo, čo teda odborná verejnosť tiež pretláča.
A podstatné, povedali ste, že podstata je inde, nuž napr. v redefinícii znásilnenia, na tom sa dúfam zhodneme, že ten súčasný zákon je zle napísaný, a tak by som sa chcela opýtať, ako dnes hlasovala koalícia pri tom návrhu na redefiníciu znásilnenia. Nuž.

Ďakujem za slovo, pán predseda, a ďakujem aj za všetkým kolegyniam a kolegovi za ich faktické poznámky.
Ja by som sa tiež chcela vrátiť k tomu bodu, ktorý spomínal aj pán poslanec Grendel, a síce, že ako naša kolegyňa Zuzana Števulová upozornila ministra Suska, opakujem, bolo to 48 hodín pred. Čiže už aj to bol dostatočný čas na to, aby vláda prišla alebo teda spravodajca, alebo ktokoľvek z koalície, aby prišli s pozmeňovacím návrhom. A dnes tu z úst pána ministra odznelo, že 8. februára vraj už nebolo možné prijať túto, túto zmenu. Nuž 8. februára nie, ale mali ste na to dostatočný časový predstih, plus teda ako teda aj pán kolega teraz hovoril, tak aj v rámci potom toho, toho sledu ste takisto mohli hocikedy prísť, veď vy ste navrhovateľ, mohli ste to opraviť a vlastne aj potom po tom hlasovaní, keď my sme vám doniesli tú kompletne pripravenú novelu, teda skrátené legislatívne konanie, celý ten balík, tak vy ste viac ako týždeň čakali s tým, že kedy prídete s vlastným materiálom a ešte aj ten vlastný materiál odôvodňujete takým spôsobom, že sa v ňom nachádza teda niekoľko nezrovnalostí, ktoré sme tu už spomínali a ktorý v skutočnosti neodôvodňuje tú zmenu. Práve naopak. Vy na tej vašej zmene nástojíte, ale hovoríte, že tu je nejaká spoločenská objednávka, tak vlastne predsa len nejakú vec tam, tam chcete zmeniť. Toto celé je absolútne šialené.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Ja by som na začiatok chcela pripomenúť ten kontext, v akom je predkladané toto skrátené legislatívne konanie. A síce, že viac ako mesiac sme sa tu bavili, ak sa to dá teda nazvať debatou, lebo bol to len monológ zo strany opozície, o jednej z najväčších noviel Trestného zákona, aké vôbec Národná rada mala kedy možnosť prijať. Táto novela bola predstavená v skrátenom legislatívnom konaní bez akejkoľvek diskusie či už na európskej, ale aj na národnej úrovni vrátane odbornej diskusie, ktorá jej mala, samozrejme, predchádzať. Ako sme tu ikskrát povedali, táto novela mala ísť riadnym legislatívnym konaním a jej súčasťou teda malo byť aj medzirezortné pripomienkové konanie tak, aby sa k nej mohli vyjadriť odborníci, odborníčky a vôbec široká verejnosť. To sa však nestalo. A prvým z takých dôsledkov je práve to, o čom sa tu budeme baviť aj dnes, pretože práve to, ako bola táto novela ušitá horúcou ihlou pre niektorých ľudí, spôsobilo, že sa v nej nachádza napríklad táto, táto toxická vec, táto úprava a možno aj mnohé ďalšie, ktoré sme si zatiaľ možno ani nevšimli.
Vrátim sa teda k tomu skráteniu premlčacích dôb pri znásilnení na 10 rokov, ktoré táto novela bez diskusie zaviedla. Kolegyňa Števulová prišla na túto úpravu takmer 48 hodín predtým, než mala byť táto novela schvaľovaná. Išla s týmto problémom za tu sediacim ministrom spravodlivosti, aby sa ho teda opýtala, že či o tom vie a či je, či je stotožnený s tým, že táto novela obsahuje aj úpravu premlčacích dôb pri znásilnení, hoci teda celý čas tu vláda a koalícia argumentovali tým, že túto novelu potrebujeme kvôli drakonickým trestom pri ekonomickej trestnej činnosti a vôbec približovania sa k nejakým európskym štandardom a podobne. Nikdy nebola reč o tom, že sa ideme dotknúť aj týchto násilných trestných činov a konkrétne znásilnenia. Ale teda minister Susko túto informáciu mal v dostatočnom časovom predstihu na to, aby v jednom z pozmeňovacích návrhov Tibora Gašpara upravili aj tento paragraf, ktorý teda spôsobil tento obrovský, obrovský problém. Nestalo sa tak, 48 hodín pred hlasovaním v pozmeňovacom návrhu Tibora Gašpara sa táto zmena neobjavila. Navyše potom sa teda strhla veľmi nechutná rozprava, škoda, že tu už nemáme kolegov, ktorí, ktorí na nej participovali, a potom napriek tým varovaniam, ktoré teda išli či už z opozičných radov, ale aj od odbornej verejnosti a vôbec od verejnosti ako takej, napriek tomu koalícia túto novelu schválila. Schválila ju s vedomím, že sa v nej nachádza aj skrátenie premlčacích dôb pri znásilnení. To je veľmi smutné, tragické, ale to, čo prišlo potom, bolo podľa mňa ešte smutnejšie a tragickejšie, a dokonca by som to nazvala aj slabošské. Pretože sa začali vyhovárať, a ešte aj to by som pochopila, ale odôvodňovať túto zmenu, tak to už bol skutočne iba klinec po hlavičke celej tejto nechutnej debate.
Čo sa týka toho odôvodňovania. Vraj takéto skrátenie má pomôcť, má motivovať ženy k nahlasovaniu týchto ohavných činov. Myslím si, že ženy vám dali dostatočnú odpoveď na to, čo si o tom myslia a celkovo verejnosť sa jednoznačne postavila, vrátane teda tej odbornej verejnosti, proti takejto úprave, ktorú neviem, na základe čoho ste dali do trestnej novely. Mysleli sme, že to bola akási chyba, potom keď začali prichádzať tie odôvodenia, tak sa začalo javiť, že ste to tam možno dali aj naschvál a opäť teda bez akejkoľvek odbornej diskusie. Neviem, potvrdené to nemáme, avšak je jednoznačne preukázané práve tými skúsenosťami a odbornosťou ľudí, ktorí sa dlhodobo venujú téme rodovo podmieneného násilia a pracujú aj s obeťami a preživšími znásilnenia, že skrátenie premlčacích dôb v nijakom prípade ženy nemotivuje k nahlasovaniu znásilnení. Napriek tomu ste teda pokračovali v tomto odôvodnení. Na hodine otázok pred viac ako týždňom nám tu dokonca generálny prokurátor povedal, že aj z jeho skúseností a odbornosti vyplýva, že skracovanie premlčacích dôb nemá žiadny vplyv na počet nahlasovaní.
Toľko k tým odôvodneniam. Potom prišli výhovorky, vraj si to opozícia mala všimnúť skôr. No nie, my v opozícii tu jednoducho nie sme na to, aby sme kontrolovali každý váš milimeter novely a myslím si, že aj to, že si to kolegyňa Števulová všimla a že vás na to včas upozornila, len dokazovalo našu dobrú vôľu v tejto téme, a to, že sme nechceli politizovať, pretože keby chcela, tak uteká rovno s tým do médií, ale nie, ona to povedala ministrovi Suskovi nato, aby mal ešte čas opraviť to v jednom z pozmeňovacích návrhov. Takže takéto nejaké vyhováranie sa a prehadzovanie zodpovednosti na opozíciu je opäť raz len slabošské a dokazuje to, že sami ste vlastne nevedeli, čo v tom zákone máte, alebo ak ste vedeli, možno to bol len veľmi úzky okruh ľudí, ktorí to tam chceli, a zvyšok koalície aj podľa slov jedného z koaličných poslancov, ktorý to povedal v debatách ten víkend po hlasovaní, väčšina z vás nemala skutočne vedomosť o tom, čo touto novelou zavádzate. Takže vyhovárať sa na opozíciu, vravím, veľmi slabošské, bola to vaša zodpovednosť a vy ste mali možnosť opraviť to, kým bol čas, pozmeňovacím návrhom.
Potom ste sa začali vyhovárať na prezidentku. Vraj momentálne má v rukách celú novelu prezidentka a môže ju sem vrátiť a dokonca ju tu vláda vyzývala k tomu, aby, aby novelu nepodpísala a aby ju aj kvôli tomu, aby následne mohla Národná rada opraviť tento vraj omyl, poslala naspäť sem do pléna. Opäť výhovorky. Nebola to zodpovednosť pani prezidentky. Čisto vaša, vy ste mohli konať.
A aby to teda nestačilo, tak my sme vám spoločne s kolegyňami Števulovou a Plavákovou tesne po tom hlasovaní na úrad vlády doniesli pripravený, kompletne pripravený materiál na skrátené legislatívne konanie, ktorý obsahoval od odôvodnenia skráteného legislatívneho konania až po paragrafové znenie, sprievodný list, proste všetko, čo vláda potrebovala k tomu, aby okamžite mohla konať. Nie, vy ste pokračovali vo výhovorkách a v odôvodňovaní neodôvodniteľného. Trvalo vám viac ako týždeň, aby ste prišli s týmto vaším vlastným materiálom, ktorý tu dnes predkladáte, a ja by som sa vás aj z tohto miesta chcela opýtať, či sa nehanbíte ho predkladať takto, ako ho predkladáte. Áno, zhodneme sa na tom, že tú chybu, vašu chybu, alebo akokoľvek to nazvime, neviem teda, čo to bolo, treba napraviť. Či ste to spravili naschvál alebo nie, jednoducho je povinnosťou tejto Národnej rady, opakujem nie opozície, nie prezidentky, tejto Národnej rady opraviť to, čo ste vy vláda a koalícia pokazili. A jedinou možnosťou je skrátené legislatívne konanie.
Ja teraz prečítam odôvodnenie skráteného legislatívneho konania. Naliehavosť prijatia návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní vyplýva z nevyhnutnosti prijať legislatívne opatrenia v oblasti trestného práva týkajúce sa úpravy premlčacej doby v trvaní 20 rokov pri násilných trestných činoch, úkladnej vraždy, vraždy, zabitia, ublíženia na zdraví, obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania, ktoré najzávažnejším spôsobom zasahujú do práva na život, právo na osobnú slobodu a alebo dôstojnosť. Keďže premlčacia doba pri týchto trestných činoch sa vládnou novelou zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, ktorá bola predmetom skráteného legislatívneho konania Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 106), skrátila, čo by malo nezvratné nepriaznivé následky na veľké množstvo trestných činov a na právo obetí na spravodlivé súdne konanie, je potrebné schváliť predkladanú úpravu, ktorá tomuto nepriaznivému následku predíde. Podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov sa navrhuje, aby vzhľadom na to, že môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a aj k ohrozeniu bezpečnosti štátu, Národná rada Slovenskej republiky schválila vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Nuž, znie vám to dobre? No takto to totižto malo znieť, to odôvodnenie skráteného konania. Toto v ňom malo byť, stačilo spraviť copy paste. Čo ste namiesto toho urobili vy? Prečítam váš návrh na skrátené legislatívne konanie.
Súčasnú úpravu dĺžky premlčacej doby považuje vláda Slovenskej republiky vo všeobecnosti za správnu. Čiže považuje to za správne, napriek tomu idete niečo meniť. V súčasnosti sa však ustanovenie o premlčaní trestného stíhania § 87 vzťahuje na všetky trestné činy uvedené v Trestnom zákone s výnimkou trestných činov, ktoré sa nepremlčia za žiadnych okolností. Hlavným cieľom návrhu je ustanoviť dĺžku premlčacej doby v závislosti od druhu trestného činu a výmeru trestu odňatia slobody ustanovenej pre trestné činy proti životu a zdraviu, trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti, trestné činy proti rodine a mládeži a trestné činy proti iným právam a slobodám osobitnej časti Trestného zákona.
Pokračujem, naliehavosť prijatia návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní vyplýva predovšetkým z nevyhnutnosti zachovať a zabezpečiť dĺžku premlčacej doby pre trestné činy prvej, druhej, tretej a deviatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona. Nuž, toto ste snáď vedeli aj predtým. Dôvodom je vraj spoločenská objednávka na stanovenie osobitnej úpravy premlčacej doby pri týchto vybraných trestných činoch tak, aby dĺžka premlčacej doby trestných činov proti najdôležitejším spoločenským záujmom, najmä život, zdravie, ľudská dôstojnosť, bola dlhšia v porovnaní s dĺžkou premlčacej doby trestných činov smerujúcich proti menej dôležitým spoločenským záujmom, ako je majetok. Nuž, ja v tomto by som mohla rozporovať, že pre vás je predsa len najdôležitejším spoločenským záujmom očividne majetok, ale nepôjdem na, na túto vlnu, avšak odôvodňovať toto skrátené legislatívne konanie len spoločenskou objednávkou a tesne predtým napísať, že vlastne vy v tom nevidíte žiadny problém, je za mňa maximálne problematické.
Čiže aby sme si to zhrnuli. Vy ste urobili chybu, obrovskú chybu. Nazvime to ešte raz chybou, aby tu náhodou nedošlo zase k diskusii o tom, že či to bolo, alebo nebolo naschvál. Vy ste urobili chybu, vy ste boli za ňu zodpovední. Vy ste ublížili počas tej rozpravy aj v následných vraj odôvodneniach a výhovorkách obetiam a preživším týchto ohavných trestných činov. Tvrdili ste, že to je odôvodnené, že dokonca to má obete a preživšie motivovať. Bez akejkoľvek odbornej diskusie, ja neviem, kto vám toto povedal, lebo vravím, ešte aj generálny prokurátor sa jednoznačne vyjadril, že skrátenie premlčacích dôb nemá žiadny vplyv na motiváciu alebo teda na to, že koľko je nahlasovaných prípadov. Neviem, odkiaľ ste si vy zobrali, že toto zrovna motivuje ženy k tomu, aby trestné činy znásilnili. Ale nakoniec teda ste predsa len prišli s návrhom skráteného legislatívneho konania, lebo vraj spoločenská objednávka. A teda napriek tomu, že ste proti. No prepáčte mi, ale počas kampane do Národnej rady ste hovorili o skúsenostiach, o potrebnom upokojení situácie po vládach, po vláde chaosu a dnes má váš prezidentský kandidát dokonca za slogan kampane pokoj. Nuž ja toto pokojom rozhodne nenazývam, toto je honba za beztrestnosťou a za pomstou, ktorá za sebou zanecháva obete, také tie skutočné obete.
A zároveň mi dovoľte povedať, nepremlčali ste nás. Aj tento návrh je dôkazom okrem vášho diletantstva v tom, ako ste spravili túto novelu Trestného zákona, že náš tlak, či už teda ten opozičný alebo aj ten tlak v uliciach, má skutočne zmysel a funguje. Dnes zaradíte spiatočku k veci, ktorá vlastne ani nemala v tej novele čo robiť, ktorá sa tam nemala nachádzať, ktorá nebola žiadnym spôsobom prediskutovaná a ktorú ste sa napriek tomu snažili odôvodniť. Nakoniec hovoríte, že novela je dobrá, ale predsa ju opravujete. Aj preto sa s odôvodnením tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie klub Progresívne Slovensko nestotožňuje.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ja len v skratke dopoviem teda, Európska únia nám skutočne dáva oveľa viac, ako jej dávame my. A to, ako sa tie peniaze následne míňajú, však za to je zodpovedná práve vláda. A trom vládam Roberta Fica, aby sme teda mohli vystaviť veľmi nelichotivé vysvedčenie za to, ako sa tie eurofondy míňali. To, to sa dúfam zhodneme. No asi nie s ľavou stranou, ale myslím si, že, že to je jasné.
A pani poslankyňa Plevíková tu už nie je, ale ja by som jej len chcela povedať, že pán Mihál nie je europoslanec Progresívneho Slovenska a neviem, aké aktivity vyvíja na pôde Európskeho parlamentu. Áno, je súčasťou frakcie Renew Europe, do ktorej patríme aj my, ale však vy tiež máte vo vašej frakcii aj iných členov, členky. A to, čo sa stalo včera na pôde Európskeho parlamentu, však to je niečo veľmi klasické, ja sama som pracovala vo výbore kontroly rozpočtu a takéto stretnutia s Európskou komisiou sa berú, sa dejú bežne. Veď to je tá práca, že Európska komisia, Európsky parlament spolu komunikujú, analyzujú dianie v členských štátoch a je to úplne normálne. Obzvlášť, keď sa jedná teda o ochranu finančných záujmov EÚ. Tak jednoducho ten výbor má na to kompetenciu a je normálne, že europoslanci sa pýtajú, je normálne, že sa pýtajú aj na to, že či to ohrozenie, ktoré tu existovalo a ktoré Európska komisia niekoľkokrát pripomenula, že či je stále reálne. Veď a ak nie je, aj ja som sa vás to pýtala, že či, pýtala som sa to včera ministra Suska, že či už teda podľa neho aj zo správ z diskusií z európskej, s Európskou komisiou vyplýva, že všetko nebezpečenstvo straty eurofondov je zažehnané. Ak to tak je, však o to lepšie. My sa budeme tešiť s vami, skutočne. Ak Európska komisia povie, že žiadne európske peniaze nie sú ohrozené, veď to je len dobre na to, pre našu krajinu. Veď na tom sa zhodneme naprieč politickým spektrom. Opakujem, opozícia skutočne nechce, obzvlášť teda hovorím, samozrejme, za, za moje hnutie, my nechceme, aby Slovensko prišlo o európske peniaze. Veď to sú peniaze pre ľudí, pre bežných ľudí na Slovensku, pre naše zdravotníctvo, pre všetky sektory, ktorí ich tak veľmi potrebujú. Ak ich niečo ohrozilo, tak to boli práve kroky tejto vlády. A preto sme celý čas hovorili, zastavte to. Nie preto, že by sme chceli poškodzovať dobré meno.
Čo by sme z toho mali? Veď to je, to je proste nezmysel. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, aj za vaše faktické poznámky, kolegovia, kolegyne. Kolegovia z KDH len potvrdili moje slová, KDH dnes stojí na strane právneho štátu, čiže ešte raz im za to ďakujeme.
Kolega Šmilňák dal jednoduchý príklad toho, prečo táto novela zaujíma EÚ. Ak dôjde ku korupcii, ku sprenevere peňazí EÚ, tak nič, beztrestnosť. A to nepôsobí odstrašujúco, to nechráni peniaze EÚ, a to je v rozpore s článkom 325.
Pán Grendel, úplne súhlasím, ja som teda veľmi zvedavá, že čo aj Európska únia bude hovoriť na to, ako sa momentálne vláda správa k tomuto balíku, pretože len potvrdzuje to, o čo jej celý čas šlo. Ale predsa len má aj tento tlak aj z Európskej únie, ale aj z protestov tlak opozície zmysel, pretože stiahli z SLK aj návrh zákona o oznamovateľoch. A toto bol tiež jeden z návrhov, ktorý, na ktorý Európska únia apelovala, pretože sa jedná o transpozíciu jednej zo smerníc.
Tomáš, máš pravdu, vláda Slovenskej republiky poškodzuje dobré meno Slovenska v zahraničí. A ja dodám, že nikdy som sa nehanbila, ani sa nebudem za Slovensko. Ja Slovensko milujem, a preto mu neškodím tak ako táto vláda, ale hanbím sa za túto vládu. Dnes to musím povedať, skutočne sa za to hanbím, čo sa tu deje.
Pán poslanec Hazucha, nuž nie, Európska únia nefunguje ideálne, ale to, aby sme to zmenili, tak na to potrebujeme byť v tej Európskej únii.
A potrebujeme sa tam správať ako suverénny štát a nie sa utiekať niekde do kúta s Viktorom Orbánom a kopať tam nôžkami. Na to skutočne potrebujeme silný politický hlas a nemyslím si, že vaši, vaše europoslankyne a europoslanec takým hlasom sú. A očividne nie ani Maroš Šefčovič, ak teda tá Európska komisia koná takto proti Slovensku, ako koná, a pritom tam on sám je.
A to, že Slovensko dáva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Teraz by som rada bod po bode odôvodnila naše uznesenie, ktoré je vlastne akýmsi kontrauznesením toho uznesenia prijatého zahraničným výborom, o ktorom sme diskutovali aj včera, a ktoré obviňuje opozičných europoslancov z protislovenských aktivít.
Prvý bod: Národná rada Slovenskej republiky by mala zobrať na vedomie uznesenie Európskeho parlamentu, v ktorom Európsky parlament vyjadril svoje hlboké znepokojenie nad plánovaným rušením kľúčových protikorupčných štruktúr vrátane Úradu špeciálnej prokuratúry.
V prvom rade by som rada pripomenula, kto toto uznesenie Európskeho parlamentu inicioval. Medzi menami, ktoré nájdete na prvej strane uznesenia Európskeho parlamentu nenájdete ani europoslanca Hojsíka, ani europoslanca Wiezika, ktorým však vláda a koalícia vyčítajú nejaké protislovenské aktivity v Európskom parlamente. Nepredložili pritom žiadny dôkaz o tom, že by zrovna títo dvaja europoslanci Progresívneho Slovenska akýmkoľvek spôsobom pretláčali toto uznesenie alebo nejak ovplyvňovali či už teda zvyšných 494 europoslancov a europoslankýň, alebo celú Európsku komisiu, v ktorej, mimochodom, sedí aj istý pán Šefčovič, a dokonca Európsku prokuratúru. Toto uznesenie prijaté Európskym parlamentom je výsledkom diskusie, ktorá sa na pôde Európskeho parlamentu odohrala ešte v decembri minulého roka. Vystúpilo vtedy niekoľko europoslancov a europoslankýň a väčšinou všetci vyjadrovali svoje znepokojenie nad tým, čo sa deje na Slovensku. Veľa z nich si veľmi dobre pamätá aj všetky tie porušenia právneho štátu v Maďarsku a v Poľsku, a aj preto si myslím, že tentokrát sa rozhodli skutočne promptne a striktne reagovať na situáciu na Slovensku. Jediný, kto sa vtedy zastal navrhovaných zmien, boli zo Slovenska, samozrejme, europoslankyne Smeru, a to priam až nevhodným spôsobom, a ďalej europoslanci Radačovský a Uhrík, ktorí boli do Európskeho parlamentu zvolení za krajnú pravicu. Ďalej europoslanec opäť z krajnej pravice zo strany Marine Le Pen z Francúzska alebo europoslanci maďarského Fideszu, čiže strany Viktora Orbána.
Myslím si, že už toto by malo spustiť akýsi alarm u našich vraj sociálnych demokratov, pretože keď sa vás zastáva len krajná pravica, niečo asi nebude dobré. Pozrieme sa však aj na to, kto ako hlasoval. Áno, z liberálnej frakcie Renew Europe, do ktorej patrí aj Progresívne Slovensko, ktoré je tu neustále obviňované z vlastizrady a z protislovenských aktivít, boli skutočne proti členovia strany ANO Andreja Babiša. Ja by som to ani nekomentovala, ale rozprávali sme sa o tom aj včera, ak vás bráni Andrej Babiš, tak opäť asi niečo robíte zle, obzvlášť, keď sa jedná o korupciu. A to, že my sme s nimi v jednej frakcii, no je nám to svojím spôsobom aj ľúto, a možno sa to po tých európskych voľbách aj nejakým spôsobom vyrieši.
Ďalej tu bolo spomínané aj hlasovanie kolegov z KDH, ktoré nejak zvláštne je interpretované ako akási podpora SMER-u. Vraj kvôli tomu, že KDH nesúhlasí s tým, aby Európsky parlament takýmto spôsobom zasahoval do výlučných kompetencií členských štátov a že Európsky parlament nemá výlučnú kompetenciu riešiť takéto veci. Čo sa týka tých kompetencií, rozdelení kompetencií a o tom, že princípy rozdelenia kompetencií sa aplikujú výlučne pri prijímaní legislatívnych aktov Európskej únie, čo, samozrejme, toto uznesenie nie je. O tom sme sa už bavili aj včera, avšak len to dokazuje tú absolútnu neznalosť alebo teda manipuláciu európskeho práva.
Avšak keď sa pozrieme teda na to, že ako hlasovali, tak europoslanec pán Štefanec hlasoval za a pani europoslankyňa Miriam Lexmann nebola na hlasovaní. Avšak a myslím si, že toto je potrebné povedať, KDH stojí bok po boku pri strane SaS a pri strane Progresívne Slovensko na protestoch proti tomuto vládnemu balíku, a to si myslím, že jasne dokazuje, na ktorej strane toho stretu dvoch svetov sa dnes KDH nachádza. Na strane demokracie a právneho štátu. A aj z tohto miesta im za to ďakujem.
Bod č. 2 pripomína svoje znepokojenie nad iniciovanými zmenami a spôsobom, akým majú byť prijaté tieto zmeny, ktoré predtým vyjadrila svojím listom zo 6. decembra aj Európska komisia a stanoviskom z 18. decembra tiež Európska prokuratúra, ktorá po dôkladnej analýze upozornila na možné porušenie povinnosti lojálnej spolupráce čl. 4 ods. 3 zmlúv o Európskej únii a tiež povinnosti chrániť rozpočet únie čl. 325 zmlúv o fungovaní Európskej únie.
No Európsky parlament skutočne nie je prvým orgánom Európskej únie, ktorý by sa k navrhovaným zmenám vyjadril, a ktorý by teda vyjadril svoje hlboké znepokojenie. Veď samotný Robert Fico išiel na konci novembra na stretnutie s eurokomisárom Reyndersom, aby mu predstavil navrhované zmeny. Avšak nejakým spôsobom sa stalo, že to, čo mu predstavil, vlastne nie je to, čo sa dostalo ku nám po rokovaní vlády. Pretože očividne v tom, o čom hovoril s Európskou komisiou, sa nehovorilo o žiadnom zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry, ale iba o akejsi reorganizácii. Napriek tomu, že teda sa na toto stretnutie dostavil spoločne s ministrom spravodlivosti a ministrom obrany, tak Európsku komisiu očividne nepresvedčil. Pretože 6. decembra prišiel ten prvý varovný list, v ktorom Európska komisia hovorila o možnom porušení práva Európskej únie, a kritizovala aj spôsob, akým sa vláda rozhodla tieto zmeny, veľmi dôležité zmeny v trestných kódexoch presadiť.
Zároveň teda následne prišlo aj stanovisko Európskej prokuratúry z 18. decembra, ktorá po dôkladnej analýze toho, čo sme skutočne v decembri mali na stole, a teda čo vládna koalícia aj 8. februára schválila po pár zmenách, taktiež kritizovala tento tento balík, či už z dôvodu jeho formy, alebo, samozrejme, jeho obsahu.
A toto je veľmi dôležité pripomenúť, a opäť sa k tomu vrátim, v týchto listov obidve inštitúcie či už teda Európska komisia, alebo aj Európska prokuratúra nehovoria o žiadnych snahách slovenských europoslancov alebo o nejakom žalovaní a tak ďalej. Dávajú jasné stanovisko po dôkladnej analýze toho, čo v tomto balíku porušuje právo Európskej únie, čo môže byť teda v rozpore s právom Európskej únie a čo nás môže stáť európske peniaze. Či už teda kvôli tomu, že by Európska komisia mohla iniciovať tzv. konanie o porušení, alebo infringement proceeding, alebo by mohla zastaviť napríklad prisľúbené peniaze z plánu obnovy alebo aktivovať tzv. mechanizmus o podmienenosti.
Napriek tomu vláda dokonca v tom materiáli, ktorý sme mali k návrhu týchto zmien v trestných kódexoch, hovorila, že teda odôvodňovala ho tým, že nám práve ak tieto zmeny neprijmeme, hrozia sankcie z Európskej únie. No to bolo nielen paradoxálne, ale hlavná veľká lož, pretože práve Európska komisia hovorila, zastavte ten mafiánsky balík, zastavte váš valec. Očividne tu teda niekto klamal, buď to bol Robert Fico alebo Európska komisia. A myslím si, že všetkým nám je jasné, koho z tejto dvojice si máme vybrať.
Tretí bod vyjadruje hlboké znepokojenie nad spôsobom, akým sa vláda Slovenskej republiky rozhodla prijať zmeny Trestného zákona, ktoré budú mať dopad okrem iného aj na ochranu finančných záujmov Európskej únie, v dôsledku čoho Európska únia pozorne sleduje nielen obsah návrhu, ale aj spôsob, akým majú byť navrhované zmeny prijaté. Už som sa toho čiastočne dotkla, nie je to o žalovaní slovenských opozičných europoslancov ani kohokoľvek iného. Je to o tom, že Európska únia sa jednoducho zaujíma o to, ako bude naložené s európskymi peniazmi, a tiež o to, aký systém ochrany pred korupciou na Slovensku máme.
Čo je absolútne normálne, je to v jej kompetencii a robí to takisto aj v iných členských štátoch. Európska komisia aj Európska prokuratúra preto vyzvali k zastaveniu tohto valca, skrátenému legislatívnemu konaniu a aj ku konzultáciám Benátskej komisie. A toto je niečo, na čo sme my tu počas tej mesačnej obštrukcie apelovali neustále, diskusia na európskej aj národnej úrovni.
Nikto nerozporuje, že tu máme demokraticky zvolenú vládu. Ak niekto spochybňoval voľby, tak to boli práve tí ľudia, ktorí momentálne sedia vo vláde a v koalícii. My sme nijakým spôsobom nikdy nepovedali, že vláda Roberta Fica nebola demokraticky zvolená. Nikto nerozporuje ani to, že táto demokraticky zvolená vláda, nehovorím demokratická vláda, ale demokraticky zvolená, má právo prijať zmeny v trestných kódexoch.
Čo rozporujeme, je spôsob, akým to robí v skrátenom legislatívnom konaní, a toto hovorí aj Európska komisia, aj Európska prokuratúra, aj Benátska komisia, takéto zmeny sa jednoducho musia diať po riadnej diskusii.
Mal tu prebehnúť riadny legislatívny proces aj s medzirezortným pripomienkovým konaním, tak aby sa do tejto diskusie mohli zapojiť všetci relevantní stakeholdri, všetci potrební aktéri či už teda na tej národnej národnej, alebo európskej úrovni, a to preto, že tieto zmeny sú obzvlášť citlivé, tieto zmeny v oblasti Trestného práva. Prečo? A prečo sa aj tá Európska komisia a celkovo Európska únia o to zaujíma? Pretože kriminalita nepozná hranice a Slovensko sa nemôže stať ostrovom kriminality, alebo tým, čo teda povedala aj samotná Európska prokuratúra, akýmsi miestom, kde je amnestia na kriminalitu. Aj preto vo viacerých európskych dokumentoch sa hovorí, že korupcia a neprimerané a neodstrašujúce tresty poškodzujú finančné záujmy Európskej únie. To znamená, že pokiaľ nemáte nastavený vo vašom vnútroštátnom práve dostatočný systém na ochranu proti korupcii, to znamená aj primeranými a odstrašujúcimi trestami, tak sa v tom, v tom štáte môže konať, alebo teda môže tam dochádzať k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie. My tu totižto nežijeme v izolácii, aspoň teda zatiaľ, dúfam, my tu máme spoločný systém, spoločný systém, na čele ktorého je napríklad aj Európska prokuratúra, máme tu smernicu o ochrane finančných záujmov EÚ, smernicu PIF, Nariadenie o podmienenosti právneho štátu a teraz aj Nariadenie o pláne obnovy alebo teda recovery and resilience.
Je úplne bežné, že pri takýchto zmenách, pokiaľ chce niektorý členský štát takéto zmeny vykonať, tak vopred, to prízvukujem, vopred a riadne diskutuje aj s európskymi orgánmi. Je to absolútne bežná prax, koniec koncov aj samotná Európska prokuratúra na to poukázala, akonáhle nejaký štát chcel takéto zmeny vykonávať, tak jednoducho diskutovali. U nás táto diskusia neprebehla, nielenže neprebehla vopred, ale prebiehala počas obštrukcie opozície, ktorú navyše koalícia nazývala zbytočnou, obviňovala nás z toho, že tu čítame zoznamy, to myslím telefónne zoznamy, to myslím, hovoril minister vnútra, že tu citujeme pesničky a podobne.
No ja osobne som viac ako mesiac kládla otázky, dávala do pléna kritiku ohľadom, práve ohľadom európskeho práva. Pýtala som sa, ako bude celý tento systém reorganizovaný, nedostala som žiadnu odpoveď.
Prosím nenazývajme toto diskusiou, tu bol monológ opozície, na ktorý koalícia neodpovedala, niekedy aj nevedela odpovedať. Chýbal nám teda ten, chýbala nám diskusia na národnej úrovni, neviem či teda nejaké diskusie v taxíkoch, alebo v obchodoch, ktoré tu boli spomínané včera, považuje táto koalícia za dostatočné. Európska únia teda rozhodne nie a uvidíme, čo si o tom bude myslieť aj Ústavný súd.
Avšak to, že je tu nejaký problém, pritom v podstate implicitne potvrdila aj samotná vláda, pretože tú komunikáciu s Európskou komisiou predsa len začala. Avšak ako som už povedala, bolo to počas tej obštrukcie, následne prišli z Európskej komisie ďalšie dva listy, konkrétne 25. januára a 8. februára, čiže ešte aj v deň hlasovania Európska komisia poslednýkrát varovala vládu a koalíciu, aby tento balík takýmto spôsobom a s týmto obsahom neprijímala. Ako som už hovorila, vláda si očividne uvedomovala, že je tu problém, a že skutočne hrozí touto jej činnosťou, nie žiadnou protislovenskou činnosťou slovenských opozičných europoslancov, jej vlastnou činnosťou, a týmto balíkom nám hrozí risk, že prídeme o európske peniaze. Európske peniaze, ktoré sme tu na Slovensku mohli využiť na zdravotníctvo, ktoré máme v katastrofálnom stave, na školstvo, o tom sa ani nemusíme baviť a na tie diaľnice, ktoré tu už desiatky rokov chceme postaviť.
O toto všetko nás môže pripraviť beztrestnosť niektorých ľudí. Do Bruselu dokonca vláda vyslala aj špeciálne dezignovanú vyslankyňu, poradkyňu ministra Suska pani Pirošíkovú. Neviem teda, že či tam išla iba tak periodicky, alebo tam bola po celý ten čas, a ja teda som sa s pani Pirošíkovou o tom aj rozprávala.
A toto nie je miesto momentálne na to, aby som rozporovala jej skúsenosti alebo odbornosť, avšak ja som sa jej pýtala na to, akú má špeciálne odbornosť a skúsenosti s ochranou finančných záujmov EÚ. Pretože to nie sú len nejaké administratívne záležitosti, kde sa odkontrolujú tabuľky, že či boli tie, alebo tie dotácie dané v súlade s takým alebo takým článkom. Nie ochrana finančných záujmov EÚ je skutočne odbornou témou, ktorá vyžaduje na správnu kontrolu aj nejaké skúsenosti. Odhliadnuc od toho, že táto nominácia pani Pirošíkovej urážala dlhoročných profesionálnych diplomatov a diplomatky, ktoré pôsobia na Stálom zastúpení Slovenska pri Európskej únii. Ak tam vláda musela poslať túto špeciálnu vyslankyňu s tímom, možno by bolo dobré zamyslieť sa nad tým, že či bol problém skutočne v tom, kto mal prezentovať tieto zmeny, pretože to mohlo robiť Stále zastúpenie, a teda profesionálni diplomati a diplomatky. Alebo či skôr nie je chyba v tom samotnom mafiánskom balíku. A teda v tom, čo je potrebné obhájiť. Pretože táto novela je neobhájiteľná a myslím si, že čoskoro nám to Európska únia pripomenie.
Toľko k forme, ktorá, ktorá taktiež vzbudila znepokojenie zo strany Európskej únie. Čo sa týka obsahu.
Výhrady a skutočne odborné výhrady zaslala Európska prokuratúra Slovenskej vláde už v tom liste z 18. decembra alebo v tej analýze. Hovorila o tom, že novela minimalizuje odhalenie možných podvodov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ, že narúša funkčné línie komunikácie či už medzi Európskou prokuratúrou a oddelením Úradu špeciálnej prokuratúry, ale aj s ďalšími orgánmi. A ja som sa na to tiež v tých faktických poznámkach pýtala, čo bude s komunikačnými linkami medzi Európskom prokuratúrou a tými prokurátormi, ktorí pôsobia na Úrade špeciálnej prokuratúry napríklad v oblasti terorizmu. Čo bude s funkčnými linkami medzi OLAF-om, ktorý taktiež chráni finančné záujmy EÚ a NAKA-ou? Čo bude s tými linkami medzi napríklad EUROJUST-om, ktorý pôsobí v oblasti terorizmu? Mysleli autori tohto mafiánskeho balíka na všetky tieto dopady na právo Európskej únie? Nuž, očividne nie.
Európska prokuratúra tiež hovorila o tom, že tento balík vyníma Európsku prokuratúru od špecializovaných vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry bez toho, že by poskytoval nejakú primeranú náhradu. Nuž keby vtedy Európska prokuratúra vedela to, čo nám včera na hodine otázok potvrdil minister vnútra, a síce že NAKA sa ide veľmi jednoducho len zrušiť, tak si myslím, že by tie výhrady boli ešte prísnejšie.
Poslednou takou výhradou bolo, že novela presmerúva väčšinu prípadov EPPO Európskej prokuratúry zo Špecializovaného trestného súdu na nižšie súdy s malými odbornými znalosťami v oblasti trestných činov v kompetencii Európskej prokuratúry. Čiže opäť problémom je zníženie ochrany finančných záujmov EÚ.
Prečo je, zhrniem, toto všetko problémom pre Európsku úniu. Nie preto, že slovenskí opoziční europoslanci niekde žalujú, toto je vyslovene trápne a lacné ako všetky tie výhovorky, ktoré sme tu za ten čas počuli.
Neprimerané, neprimerane nízke tresty a drakonické znižovanie premlčacích dôb jednoducho zabraňujú dostatočnej ochrane finančných záujmov EÚ. Zabraňujú dostatočnej ochrane toho, aby európske peniaze, ktoré by nám Európska únia posielala, a ktoré ani tak nie sú z našich vrecák, pretože my sme malým štátom, my viac čerpáme ako dávame, ale ktoré sú v prvom rade z vrecák daňových poplatníkov veľkých štátov ako je Nemecko, Francúzsko a ďalšie. Tak jednoducho Európska únia nechce, aby tieto peniaze končili vo vreckách korupčníkov a kriminálnikov, a aby toto následne nebolo ani vyšetrené. A to sa tu bude diať po prijatí, teda potom, čo vstúpi do účinnosti tento balík. Odpoveď na všetky tieto výhrady, ktoré sa tu však koalícia a vláda tvária, že vlastne nie sú, dokonca som počula o tom, že tieto listy sú hoaxom, to povedal konkrétne minister MIRRI Richard Raši. Nuž očividne takým hoaxom neboli, keďže vláda na ne predsa len reagovala, a síce v pozmeňovacom návrhu Tibora Gašpara. Ako na ne reagovala? No boli prijaté určité zmeny, ktoré odpovedali čiastočne na to, čo vláde vyčítala Európska prokuratúra. Avšak keď som si to podrobne zanalyzovala, tak mám stále pocit, že napriek týmto zmenám, ktoré by sa mohli zdať kozmetické, tak sa tu aj naďalej porušuje právo EÚ. Pretože práve tie neprimerané tresty a premlčacie doby nie sú dostatočne odradzujúce a nezamedzujú podvodom poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie alebo teda európske peniaze.
Prečo si to myslím? Pretože my tu máme čl. 325 zmlúv o Európskej únii, ktorý hovorí, že únia a členské štáty majú zamedzovať podvodom a iným protiprávnym konaním poškodzujúcim finančné záujmy únie prostredníctvom opatrení, ktoré sa prijmú v súlade s týmto článkom. Čo má pôsobiť odradzujúco, a tak, aby to poskytlo v členských štátoch, orgánoch, inštitúciách, agentúrach účinnú ochranu. To sa po prijatí tohto balíka nebude diať. Členské štáty tiež majú prijímať rovnaké opatrenia na zamedzenie podvodov poškodzujúcich finančné záujmy únie, aké prijímajú na zamedzenie podvodov poškodzujúcich ich vlastné finančné záujmy.
Nuž u nás sa podvodom zamedzovať nebude po prijatí tejto novely.
Už včera som spomínala dva rozsudky Súdneho dvora EÚ, a síce rozsudok Taricco z 2015 a rozsudok M.A.S., M.B. z 2017. Ja vám prečítam časť z toho rozsudku Taricco a nechám asi na zamyslenie tohto pléna, že čo si myslíte o tom, že by sa mohol podobný rozsudok aplikovať aj na to, čo sa prijalo na Slovensku. Čiže najskôr rozsudok Taricco. S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že taká vnútroštátna právna úprava týkajúca sa premlčania trestných činov, akou je úprava tvorená dotknutými vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorá v rozhodnom čase z pohľadu skutkových okolností veci samej stanovila, že úkon, ktorý vedie k prerušeniu plynutia doby a spadá do rámca trestných stíhaní týkajúcich sa závažných podvodov v oblasti DPH, mal za následok predĺženie doby iba o štvrtinu jej pôvodnej dĺžky. A teraz to dôležité, môže ohroziť splnenie záväzkov uložených členským štátom článkom 325 ods. 1 a 2 zmlúv o fungovaní Európskej únie, ak by táto vnútroštátna právna úprava v značnom počte prípadov závažných podvodov poškodzujúcich finančné záujmy únie bránila uloženiu účinných a odstrašujúcich trestov, alebo pokiaľ by stanovila dlhšie premlčacie doby pre prípady podvodov poškodzujúcich finančné záujmy dotknutého členského štátu než pre prípady podvodov poškodzujúcich finančné záujmy únie. Vidíte, je to jasné, pokiaľ tu nebudeme mať odstrašujúci a účinný systém, tak jednoducho sme v rozpore s čl. 325.
Ďalej rozsudok M.A.S., M.B., pokiaľ právo únie s cieľom zabezpečiť svoju ochranu vyžaduje, aby sa každé porušenie trestalo, každý systém, ktorého úlohou je ho vykonávať, no ktorého dôsledkom je v skutočnosti neexistencia trestu alebo zjavné a významné riziko beztrestnosti, je už zo svojej podstaty v rozpore so zásadou prednosti práva únie a zásadou efektivity, na ktorej je založený okrem iného aj článok 325. Inak povedané, právo je efektívne iba vtedy, ak sa jeho porušovanie trestá. Táto novela však garantuje presný opak, beztrestnosť.
Prečo je toto všetko dôležité v systéme, ktorý máme v Európskej únii? No pretože sme v jednotnom priestore, ktorý má ambíciou byť priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. A ak pripustíme, že za rovnaký trestný čin poškodzujúci finančné záujmy únie by v jednom štáte bol napríklad tento čin premlčaný, zatiaľ čo v susednom štáte môže vyústiť v nejaké odsúdenie, tak jednoducho celý tento systém padá. Nemôžme zabudnúť ani na to, že ak jeden členský štát porušuje princípy právneho štátu, tak tie ostatné členské štáty mu viac nedôverujú. To sa týka potom aj súdnych rozhodnutí a ďalších vecí, čiže má to dopady na celé fungovanie Európskej únie.
Budem teraz pokračovať bodom č. 4 nášho uznesenia. Konštatuje, že Európska únia je založená na hodnotách úcty, ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu, to je veľmi dôležité pripomenúť, a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, ako je stanovené v čl. 2 zmluvy o Európskej únii, ktorú sa Slovenská republika zaviazala dodržiavať.
My sme do Európskej únie vstúpili slobodne, my sme tam chceli ísť. A Európska únia nie je žiadna dojná krava, z ktorej my môžme brať európske peniaze a na druhej strane porušovať princípy, na ktorých je založená vrátane teda toho, že sa chceme stať nejakým ostrovom kriminality a porušiť tak nielen teda právo EÚ, ale aj nejako ohroziť naše vzťahy s inými členskými krajinami okrem Maďarska, samozrejme.
S cieľom zabezpečiť dodržiavanie týchto hodnôt čl. 7 zmluvy o Európskej únii dáva európskym inštitúciám vrátane Európskeho parlamentu možnosť iniciovať konanie na posúdenie rizika vážneho porušenia hodnôt uvedených v čl. 2 niektorým členským štátom. V tejto súvislosti zásahy do ochrany právneho štátu v členskej krajine EÚ podliehajú podľa týchto zmlúv kontrole európskych inštitúcií, ktoré majú monitorovať, vyhodnocovať a konštatovať prípadné riziko jeho porušenia. A toto je presne to, čo Európska komisia momentálne robí. Ona musí chrániť finančné záujmy EÚ, peniaze daňových poplatníkov Európskej únie, všetky tie peniaze na zdravotníctvo, školstvo, diaľnice a tak ďalej, peniaze pre samosprávy, o ktorých veľmi často vraj sociálni demokrati hovoria. A prečo to robí momentálne takto promptne? No lebo tu máme za sebou viac ako desať rokov porušovania princípov právneho štátu v Maďarsku a v Poľsku. A v Maďarsku a v Poľsku to bol aj Európsky parlament, čiastočne aj Európska komisia, mali sme aj nejaké konania o porušení práva EÚ, teda tých infringement proceedings voči Maďarsku aj Poľsku, avšak Európska komisia nikdy nekonala dostatočne.
A v Poľsku aj v Maďarsku vlády PiS a Fidesz rozkrádali právny štát, demolovali demokraciu svojimi zmenami v justícii, volebnom systéme, v oblasti ľudských práv ale aj v tom, ako znižovali ochranu právneho štátu a finančných záujmov EÚ.
A často sa hovorí o tom, teda často sa hovorí, hovorí to koalícia a vláda, že my v Progresívnom Slovensku sme akýmisi posluhovačmi Bruselu. No my sme dlhodobo Európsku komisiu za jej nečinnosť voči Maďarsku aj voči Poľsku kritizovali práve kvôli tomu, že máme za to, že keď dochádza k nejakým porušeniam týchto základných hodnôt a princípov, na ktorých je Európska únia založená, tak jednoducho je povinnosťou Európskej únie, tak ako to stanovujú tie zmluvy, ktorými sme viazaní, konať. Žiaľ, Európska únia mala v týchto dvoch prípadoch priam až taký laxný prístup a myslím si, že aj preto sa rozhodla, že tentokrát Slovensko vystríha v dostatočnom predstihu a skutočne bude reagovať na tie pripravované zmeny ešte predtým, než budú prijaté.
Európska komisia však nakoniec v prípade týchto dvoch štátov pristúpila k niečomu, na čo väčšinou nedemokratické, autoritatívne vlády, ktoré sa hlásia k tzv. iliberálnej demokracii, počúvajú najčastejšie, a síce na štrnganie peňazí. A preto zmrazila v týchto dvoch krajinách eurofondy. A dnes opäť počúvam z ľavej strany o tom, že zrazu v Poľsku máme novú vládu, vládu slniečkárov, liberálov, a tak Európska komisia si povedala, že ideme to zmraziť. No nie. Nová vláda v Poľsku jednoducho iniciovala reformy, ktoré majú Poľsko vrátiť späť na cestu demokracie, a poprosím vás, prihláste sa s faktickou, ak k tomu máte niečo, veľmi sa poteším diskusii, (rečníčka sa prihovorila niekomu v pléne), a Donald Tusk teda hovoril už o týchto pripravovaných zmenách práve kvôli tomu, aby sa v Poľsku opäť začal uplatňovať princíp právneho štátu.
Žiaľ, tieto vlády počúvajú iba na to a očividne vláda Roberta Fica aj počuje to štrnganie peňazí, lebo nejaké zmeny boli prijaté, ale zároveň sa rozhodla, že beztrestnosť našich ľudí je predsa len dôležitejšia a treba im garantovať amnestiu aspoň na ten jeden alebo viac dní.
Budem pokračovať bodom č. 5. Apeluje na vládu Slovenskej republiky, aby rešpektovala, že aj keď je úprava Trestného zákona a tiež zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry rozhodnutím vlády Slovenskej republiky, je bežnou praxou a dokonca povinnosťou členských štátov diskutovať o pripravovaných zmenách s Európskou úniou, nakoľko tieto zmeny majú dopad na ochranu finančných záujmov Európskej únie a tiež na spoluprácu s orgánmi ako Európska prokuratúra, Eurojust alebo OLAF. Nebudem sa k tomu vracať, už som túto časť analyzovala aj predtým, pretože to má všetko so sebou súvis, avšak pripomeniem, opakovali sme to niekoľkokrát, tá diskusia mala prebehnúť, mala prebehnúť vopred a mala vyústiť do zmien, ktoré, žiaľ, ani pozmeňovacie návrhy Tibora Gašpara nepriniesli.
Šiesty bod. Vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby stiahla novelu Trestného zákona, a aby ho zaradila na program ďalšej schôdze v riadnom legislatívnom konaní. Tento bod sme na výbore pre európske záležitosti pozmeňovacím návrhom z uznesenia odstránili, pretože pri podávaní návrhu tohto uznesenia bol aktuálny, avšak čas beží a už stratil svoje opodstatnenie.
Bod č. 7. Žiada vládu Slovenskej republiky, aby nevystavovala Slovenskú republiku riziku porušenia práva Európskej únie, ktoré by mohlo mať za následok prerušenie čerpania európskych fondov a ďalších peňazí. Opakujem, je to práve vláda Roberta Fica a tento promafiánsky balík, ktorý ohrozuje európske peniaze.
To, že to je žalovanie slovenských opozičných europoslancov, ktorí sa dopúšťajú vlastizrady, nie je absolútne pravda. Ja som to dokázala tu na vecných, odborných argumentoch a faktoch, ktoré mi doposiaľ nikto nevyvrátil. A keď ich nechcete vyvrátiť mne, však dobre, ja sa s tým naučím nejako žiť, ale uvidíme, čo si o tom všetkom bude myslieť Európska komisia. Pretože tie porušenia tu skutočne sú, vy znižujete ochranu tých finančných záujmov EÚ, dopúšťate sa toho, že všetko to znižovanie trestov za korupčnú trestnú činnosť, ale aj drakonické znižovanie premlčacích dôb spôsobí, že sa u nás jednoducho takéto prípady a kauzy nebudú vyšetrovať, nebudú sa dať vyšetrovať, a toto vadí Európskej únii, nie žiadni europoslanci.
A, prosím vás, už prestaňte ľuďom hovoriť, že až dvom ľuďom, konkrétne Hojsíkovi a Wiezikovi sa podarilo zmanipulovať stovky, to bude cez päťsto, lebo však europoslancov a europoslankýň hlasovalo za uznesenie 496, mínus 2, 494, plus všetci tí ľudia v Európskej komisii, plus všetci tí ľudia na Európskej prokuratúre. Však tomu snáď neveríte ani vy sami.
Európska komisia toto, čo hovorím tu, potvrdzuje aj v listoch z 25. januára a 8. februára, ktoré jeden minister považuje za hoaxy, druhý minister hovorí, že skutočne existujú a že na ne odpovedajú. Nuž v týchto listoch Európska komisia opakuje svoje znepokojenie nad novelou a žiada vládu, aby pozastavila valec, hovorí o nebezpečenstve nenapraviteľných škôd, špeciálne pre finančné záujmy EÚ, ak táto novela vstúpi do platnosti.
A komisia varuje ešte aj 8. februára, v deň, keď ste túto novelu schválili, že musí chrániť finančné záujmy EÚ, a to aj, ak sa preto rozhodne, tou infringement proceeding alebo ďalšími procedúrami v rámci nariadenia o kondicionalite podmienenosti, alebo nariadenia recovery and resilience facility.
Včera na hodine otázok sa minister spravodlivosti Boris Susko vyhol odpovedi, či posledný pozmeňovák Tibora Gašpara odpovedal na všetky výčitky Európskej komisie, a či nám teda nehrozí strata európskych peňazí. Zdá sa, pretože tá hrozba je skutočne reálna a myslím si, že aj na základe tých rozsudkov, o ktorých som vám hovorila, aj článku 325 je skutočne jasné, kto aj prečo, vieme, ohrozuje čerpanie európskych peňazí.
Minulý týždeň sme tiež informovali o tom, že Európska komisia pozastavila v pláne obnovy hodnotenie štvrtej platby, nie platbu samotnú, hodnotenie štvrtej platby. A bolo to koalíciou interpretované tak, že to je vlastne bežná prax. Nuž nie. Je to bežná prax v prípade, že sú nejaké problémy a že Európska únia sa pýta na nejaké dovysvetlenia. Je to prvý varovný signál o tom, že nám môžu byť zastavené peniaze, ktoré momentálne čerpáme z plánu obnovy. Jedná sa o zhruba 920 miliónov eur. Tu však nejde len o mafiánsky balík, hoci teda Európska komisia o ňom hovorí, ale aj o porušovanie výdavkových limitov, pretože Európska komisia má obavy z ohrozenia právneho štátu aj udržateľnosti našich verejných financií. A opakujem, Európska komisia skutočne nechce posielať na Slovensko miliardy, kým hrozí ich rozkrádanie a vláda si jednoducho neplní svoje záväzky, tak ako jej vyplývajú zo zmlúv, ku ktorým sme sa slobodne prihlásili.
Európska komisia tiež poukázala na zvrátenie reforiem, za ktoré sme už peniaze z plánu obnovy dostali. A aj preto žiada druhýkrát dovysvetlenia k tým opatreniam, ktoré sú predmetom štvrtej platby. Jedným z problémov, ktoré, na ktoré teda apeluje, je aj to, že je to práve ÚŠP, ktoré sa chystáte zrušiť bez primeranej náhrady, ktorý je zodpovedný za dohľad nad tým, ako budú peniaze z plánu obnovy míňané.
Myslím si, že som za tých 37 minút dostatočne objasnila to, prečo sa Európska únia a aj špeciálne Európsky parlament zaujíma o to, čo sa deje na Slovensku. Hovoriť, že Európsky parlament nemá na to kompetencie, je opäť len jednou z veľmi lacných výhovoriek. Európsky parlament sa môže vyjadrovať k akejkoľvek situácii a obzvlášť k prípadným porušeniam právneho štátu v jednom z členských štátov Európskej únie. Európsky parlament nevyzýval v tomto uznesení Komisiu, aby zastavila peniaze, ani aby akokoľvek poškodila Slovensko. Práve naopak, vyzýval vládu Slovenskej republiky tak ako aj my v tomto uznesení, aby sa konečne začala správať zodpovedne k občanom a k občiankam Slovenskej republiky a neohrozovala našu budúcnosť aj tým, že prídeme o európske peniaze. A verte mi, táto vláda v momentálnom, v momentálnej finančnej situácii európske peniaze skutočne potrebuje.
Ďakujem za pozornosť a budem rada konštruktívnej diskusii.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi najskôr stručne predstaviť naše uznesenie a potom by som sa tiež rada ako prvá prihlásila do rozpravy. Navrhuje sa prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uzneseniu Európskeho parlamentu zo dňa 17. januára 2024. Predložené uznesenie Národnej rady je reakciou na uznesenie Európskeho parlamentu o plánovanom zrušení kľúčových protikorupčných štruktúr na Slovensku a jeho dôsledkoch pre právny štát, ktoré Európsky parlament prijal 17. januára. Vo svojom uznesení Európsky parlament podobne ako Európska komisia a Európska prokuratúra vyjadril svoje znepokojenie nad situáciou právneho štátu na Slovensku a tiež nad spôsobom, akým sa vláda Slovenskej republiky rozhodla prijať zmeny Trestného zákona, ktoré budú mať negatívne dopady okrem bežných ľudí na Slovensku aj na ochranu finančných záujmov Európskej únie. V uznesení, ktoré predkladáme, Národná rada Slovenskej republiky pripomína princípy a hodnoty, na ktorých je Európska únia založená a žiada vládu, aby nevystavovala Slovenskú republiku riziku, že z dôvodu porušenia týchto hodnôt a princípov príde o európske peniaze. Toľko v skratke k návrhu a, pán predsedajúci, ako som hovorila, ako navrhovateľka sa hlásim ako prvá do rozpravy.
Ďakujem.