Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo pán predsedajúci.
Ja sa musím priznať, že mne nevadí to počuť tie hrozné príbehy. Ale to, že z druhej strany je tu ticho a že s ním nejdeme nič robiť, že toto má vyrušuje na celej tejto téme na viac, najviac
a veľmi zle sa počúva áno páni, že aké prípady násilia na ženách máme na Slovensku a že do akého extrému to až zachádza, až k vražde ženy. A my stále nemáme v našom trestnom zákone ani len definíciu vraždy ženy z dôvodu, že je žena. Aj preto nám chýbajú napríklad štatistiky, aby sme k tomu vedeli nastaviť efektívne mechanizmy. My sme s kolegyňami za minulý rok počítali prípady týchto vrážd žien, a bolo ich 12. To znamená že jedna žena zomrie každý mesiac s rukou partnera alebo len pretože je žena práve v takýchto konfliktných situáciách a že deti sú svedkami skutočne tohto najhoršieho, špeciálne v prípadoch keď sa jedná o ich rodičov tak to je to je niečo s čím by sme jednoznačne mali a nie mali, to je naša proste povinnosť urobiť s tým niečo tu priamo v pléne. A ja chodím vždy mimo schôdzí do regiónov a navštevujem takéto organizácie pomoc ženám zažívajúcim násilie alebo aj deťom, a musím vám povedať, že vždy sa tak pýtam sama seba, že v akom štáte to žijeme. Že tu sa míňajú milióny na rôzne malichernosti, na všetkých ministerstvách a potom takéto organizácie prežívajú z darov. Oni si musia vyzbierať na svoje fungovanie cez rôzne stránky, alebo od podnikateľov, ktorí ich podporujú podobne. Že ani len v tomto ten štát nefunguje. Ale viete čo m tu môžeme niečo spraviť. My sme navrhovali napríklad zákon o domácom násilí, kde bola aj táto úprava čo sa týka detských svedkov Teraz tu máte ďalší návrh zákona. Veď aj vy máte deti, vnúčatá. Ako sa im pozriete do očí, že keď ste tu sedeli tak ste s tým mohli niečo spraviť a nezahlasovali ste za.

Ďakujem za slovo a ďakujem samozrejme za všetky reakcie vo faktických poznámkach. Myslím, že tu panuje zhoda na dvoch veciach. A síce, že by sme mali skutočne diskutovať o tom, že čo do ústavy dávame tak, aby sa nestalo presne to, čo sa stalo v septembri minulého roka a síce, že bez akejkoľvek riadnej a odbornej diskusie tu prešli zmeny, ktorých cieľom bolo len nejaké politické, ale aj spoločenské rozdeľovanie. Zároveň si myslím, že aj z tých faktických alebo vôbec diskusií ako to máme, vyplýva aj to, že sa zhodneme aj na tom, že ústavu je potrebné lepšie chrániť, ale opäť o tom chýba diskusia a ja som, pán Dostál, hovorila o takej, že odbornej diskusii, lebo ja si nemyslím, že tu v parlamente za prvé neprebieha tu diskusia, lebo diskusia to by bolo, že by sme si vymieňali názory, ale z druhej strany akosi nepočujem nič, že to je skôr taký monológ opozície opäť raz a my môžme spolu diskutovať, ale čo s tým, keď druhá strana neodpovedá a zároveň odbornosť. No tak akože o odbornosti sa tu tiež veľmi asi nedá hovoriť. Ale viete, kolegovia, ja mám od prvého dňa, ako sme sem prišli, na ruke vytetované, na pravej ruke, že všetci ľudia sa rodia rovní, v dôstojnosti a v právach. To je niečo, to je základný princíp ústavy a ďalších medzinárodných dokumentov a dala som si to vytetovať tak symbolicky, aby som sa tým vždy riadila pri svojom rozhodovaní a pritom, prečo som sem prišla a ja si myslím, že s ústavou je to tak podobne. Že by sme do nej mali vyrývať skutočne len tie základné princípy, tie, na ktorých je zhoda a ktorými sa riadime. Tak vás opäť vyzývam, že začnite konečne plniť ten sľub, ktorý ste prvý deň vášho nástupu sem dali a síce, že ju budete rešpektovať a na to nepotrebujete žiadny zákon. Stačí sa len tak správať.

Ďakujem za slovo pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som neplánovala vystúpiť k tomuto návrhu, ale pán predkladateľ ma tak trošku nabudil otázkou, ktorú si položil počas svojho vystúpenie, a síce, či si ešte vážime ústavu. Tak na toto si asi musíte, páni a dámy z koalície odpovedať v prvom rade vy sami, hlavne po tom, čo ste tu predviedli s ústavou, s naším najzákladnejším zákonom v septembri, keď ju Robert Fico využil na svoje politické ciele, keď ju doslova zneužil ako nejaký nožík, a to ho citujem, "ako nožík na vykostenie KDH," tak potom si asi na túto otázku odpovedzte sami, čo je pre vás ústava na ktorú ste tu, pred niečo vyše dvomi rokmi prisahali. Žiadna diskusia pred, žiadna príprava, žiadne konzultácie, napríklad s Európskou komisiou a veľmi dobre vieme, že čo to spôsobilo. Momentálne máme na pleciach infringement práve za tú zmenu, ktorú ste si presadili, opakujem, bez akejkoľvek diskusie. A to nielen pred, ale vlastne aj počas toho čo ste ju menili. A ja si veľmi dobre spomínam, ako som vás ja upozorňovala na to, na ten rozpor s právom Európskej únie, keď ste zavádzali prednosť slovenského práva pred právom európskym alebo vôbec medzinárodným do nej. Takto sa skutočne ústava nemá meniť. Ale teda, aby som vám, pán predkladateľ nekrivdila, vy ste za tieto zmeny nehlasovali, za tieto hlúpe zmeny, ale jednoducho takýmto spôsobom sa správa koalícia k základnému zákonu tejto krajiny. A teraz, ruku na srdce, ako dnes tá naša ústava vyzerá. A to nielen, to nie je výčitka alebo teda kritika len tejto vlády a tejto koalície, ale napríklad aj tej minulej. Právo na hotovosť? Skutočne? A potom tu máme iný zákon, zákon o práve na platenie kartou. No výborne, čo potom tá ústava. Obyčajný trhací kalendár. A teraz, super, dve ploh, dve pohlavia, plus teda tretie had, a to tam nie je, nepriznané. A hlavne tá problematická prednosť slovenského práva v kultúrno-etických otázkach. Kto z vás, mi vie odpovedať, že čo sú to tie kultúrno-etické otázky. No, žiaľ, nie je to, nie je to definované, a toto tiež je proste problém, že my si tam dávame hocičo len kvôli tomu, že vám to politicky vyhovuje, a takto by to nemalo vyzerať. Ako sa teda menila tá ústava. Aká tam bola diskusia. Aká bola tu diskusia o pozmeňujúcich z dielne KDH, povedzte mi. Na základe čoho ste podporili pozmeňujúci návrh o zákaze surogátnych materstiev. Kde o tom prebiehala diskusia. Kde bola nejaká analýza. Ako to na Slovensku vlastne, čo sa týka napríklad tohto funguje. Kde bola diskusia o adopciách a čo to spôsobí v prípade niektorých rodín. Kde. A toto ste si vy urobili z ústavy. Pretože opakujem, neprebehla žiadna diskusia, a potom tu môžete hovoriť o tom, že ako ústava má byť pevná dohoda všetkých, celej spoločnosti. Ako ste sa k nej zachovali? Prečo ste nevystupovali, páni. Kto tu vtedy v tej diskusii o ústave vystupoval? Nechali ste to tak, lebo dobre ste vedeli, že potom len zmačknete to za, a to je všetko. Opakujem, a s tým aj súhlasím, čo povedal pán predkladateľ, že ústava by nemala byť politickou hrou ani ideologickou výkladnou skriňou. Tak prečo predkladáte také návrhy. Však to vy z nej robíte. Potom darmo budete hovoriť tieto prázdne mantry o tom, že ako sa k nej máme správať, ako k nej máme mať rešpekt. A mimochodom všetky tie zákony, čo sem nosíte a ktoré Ústavný súd vám hovorí, že nie sú v súlade s ústavou, k tým, k tým sa ako správate, ako rešpektujete tú ústavu bez ohľadu na to teda, že teraz sa bavíme o tom, že čo by malo byť alebo nie je jej obsahom a hlavne teda ako ju chrániť. Ako ju vy rešpektujete? Čo sa potom stalo po tento, po tejto vašej super zmene, ktorá skutočne pomohla občanom a občiankam tejto krajiny, pretože máme dve pohlavia v ústave, tak už žiadny problém. Už ani holuby nie sú v nemocniciach. Vlaky, tie idú načas. Dôstojné bývanie si mladé rodiny okrem teda niektorých vyvolených, dokonca bez hypoték môžu dovoliť, všakže. A toto ste prijali, toto ste spravili z našej ústavy. A myslím, že sa zhodneme na tom, minimálne na tejto strane pléna, že sme proti takýmto ideologickým zásahom do ústavy alebo vôbec proti akýmkoľvek zmenám v ústave, ktoré sú len politickou hrou, ktoré, na ktorých jednoducho nepanuje dohoda, ktoré nie sú riadne prediskutované. A špeciálne v prípadoch, keď je ústava v rámci tej politickej hry používaná ako bič na jednu časť obyvateľstva nejakou skupinou, ktorá považuje týchto ľudí za menejcenných. A to napriek tomu, čo hovorí samotná ústava, pretože jeden z najzákladnejších princípov tej ústavy je rovnosť a dôstojnosť všetkých ľudí bez rozdielov, a vy potom do tej istej ústavy napíšete, že niekto je menej. Tak čo si z tej ústavy robíte, povedzte mi. Zároveň však mám za to, a spomínala to aj kolegyňa Plaváková, že áno, ústava sa musí chrániť pred takýmito zásahmi, ktoré tu navyše, určite si spomínate, ešte aj to hlasovanie bolo prekladané, pretože ste nemali tú potrebnú ústavnú väčšinu. Dílovalo sa tu, doslova dílovalo s hlasmi. Prebiehala tu nejaká zákulisná hra o tom, že kto vlastne je alebo nie je konzervatívec, dokonca tu boli tlaky, externé tlaky očividne nejakých náboženských skupín na poslancov, aby hlasovali tak alebo onak. To takto sa má meniť ústava, skutočne? No nie, ja mám tiež za to, že by sme ju mali chrániť pred takýmito zmenami. Ale o tej ochrane by mala prebehnúť riadna diskusia, nie len o tom, že čo do nej ideme dať, ale aj o tom ako ju chceme chrániť presne pred takýmito hrami, ktoré tu predvádzate. A mne teda špeciálne v tomto návrhu vadí to, čo spomínal aj pán kolega Dostál, že na jednej strane v dôvodovej správe, pán predkladateľ uvádzate, že ústava by mala byť chránená pred kultúrno-etickými vojnami a zároveň, práve takúto ústavu, ktorá sa stala obeťou kultúrno-etickej vojny chcete zabetónovať. Ešte raz, 90-tkou to prešlo a vieme akým spôsobom. To jednoducho toto sa teraz nemôže takýmto spôsobom zmeniť. A ja som chápala, keď ste o tejto zmene hovorili ešte pred tým hlasovaním, a že chceli ste to presadiť v pozmeňujúcom návrhu, respektíve, bol, bola to vaša podmienka, aby ste podporili alebo nepodporili, že tá diskusia bola vtedy relevantná, že či by napríklad, bolo okej, keby už vtedy tie zmeny museli prejsť stovkou, okej, legitímne, ale teraz betónovať veci po tom, čo to prešlo skutočne takto krehko, tak nemôžeme jednoducho hovoriť o tom, že tu bola nejaká celospoločenská zhoda na tejto zmene alebo vôbec na tom, čo sa momentálne nachádza v ústave. A ja som teda učila ústavné právo a špeciálne komparatívne rôznych členských štátov a teda viem, že ústava sa v rôznych krajinách chráni rôzne. Napríklad tak, že je vyššie to kvórum alebo je tam taká dvojstupňová ochrana, že vlastne musí prejsť cez dve volebné obdobia alebo ďalšie myslím, že aj pán kolega Dostál spomínal to, že keď majú dvojkomorové parlamenty, tak tam musí byť zhoda a tak ďalej. Čiže tie spôsoby sú, ale o nich musí prebehnúť diskusia, toto nemôže byť jednoducho poslanecký návrh, a ešte, a pán kolega, nechcem vás uraziť, ale od koaličného poslanca, lebo stále ste koaličným poslancom, tak jednoducho toto mi príde momentálne ako veľmi nešťastné. Obzvlášť preto, že si to skutočne protirečí s tým, čo vlastne uvádzate aj v dôvodovej správe, že prečo ju chcete ústavu chrániť. A opýtali ste sa, že či je neskoro. No, ja si myslím, že nie je neskoro na diskusiu o tom ako chrániť to, čo má byť náš mramor. Ale to neznamená, že na ten mramor ideme momentálne vykydať betón, lebo to nebude držať a bude to ešte aj zle vyzerať. Prisahali sme tu všetci na ústavu, keď sme skladali sľub. Tak ja som zvedavá, že koľko z vás na ňu bude môcť opäť položiť ruku aj v ďalšom volebnom období. A nehovorím to preto, že si myslím, že tu nebudete sedieť, ale kvôli tomu, že či skutočne si môžete dať ruku na srdce a potom na ústavu, že ste ju rešpektovali, a že ste aj schvaľovali zákony v súlade s ňou.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, ako hovorila aj pani kolegyňa Remišová, tak zase raz tu máme jeden veľmi dôležitý zákon pre ľudí, a síce pre ľudí Andreja Danka, pretože pani predkladateľka hovorila skutočne zo skúseností, z historických skúseností. A ja mám aj také pochopenie pre to, prečo predkladá tento zákon. SNS navrhuje zvýšenie preferenčného kvóra alebo teda tých preferenčných hlasov z troch percent na sedem na prekrúžkovanie sa do parlamentu a potom sa zníži cena potravín, zníži sa cena energií, mladí ľudia si budú môcť konečne dopriať dôstojné bývanie, z nemocníc asi odletia všetky tie holuby. Toto je skutočne niečo, čo potrebujeme. A prepáčte, mne to príde dosť vtipné, keď strana s tromi percentami v prieskumoch ide meniť volebný zákon. Tak to je, to je, to je skutočne na pobavenie, ale už sme tu mali všeličo také vtipné v tomto parlamente, tak ja už sa ani nebavím, už je to iba také, také smutné skonštatovanie.
Ale na záver taká nevyžiadaná, ale o to priateľskejšia rada. Ak nechcete, aby sa vám sem prekrúžkovali všelijakí divočáci, no tak ich nedávajte na kandidátku.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, vy ste sa pýtali, že čo sa stalo. No jeden neposlušný odišiel a poslušný prichádza, to sa stalo. A Ján Ferenčák bol odvolaný z postu predsedu výboru pre európske záležitosti, lebo ho mal nahradiť skúsený diplomat s dlhoročnou praxou. Nakoniec ho teda nahradí člen výboru, ktorý vlastne nikdy v európskymi záležitosťami nič nemal. A je to vaša voľba, ale mňa to skutočne veľmi, veľmi mrzí a musím povedať, že aj štve ako podpredsedníčku toho výboru, pretože ten výbor do veľkej miery nefunguje aj kvôli tomu, že jeho členovia a členky nemajú základné znalosti o tom, ako by malo, ako funguje Európska únia, ako napríklad funguje legislatívny proces a podobne. A tento výbor skutočne nie je len o chlebíčkoch alebo recepciách, ako si možno niektorí predstavujú, ale mal by byť práve o tom legislatívnom procese Európskej únie a vôbec mal by nás reprezentovať podľa mňa niekto s plynulou angličtinou, ktorý bude jednoducho kompetentne zastávať Slovenskú republiku aj na medzinárodných fórach, a nielen kto si zmení vo svojej biografii na Instagrame, že už nie je len odborníkom na životné prostredie, ale na európske záležitosti. Toto je absolútne trápne a čo iné sa dá k tomu povedať.

Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, so súhlasom štyroch poslaneckých klubov PS, SaS, KDH a SLOVENSKO žiadam o zaradenie nového bodu do programu 46 schôdze, jedná sa o uznesenie o podpore obetí Jeffreyho Epsteina. Zničené životy toľkých detí, neviem, čo je na tom na smiech, páni, zničené životy toľkých mladých ľudí, najmä žien, majú na svedomí muži s mocou. Ja vás teraz žiadam, vyzývam, aby ste práve z pozície moci vyjadrili podporu obetiam, medzi ktorými sú niekoľko desiatok, možno aj stoviek zo Slovenska. Sú o tom dôkazy, tak si, prosím, nezakrývajte oči a buďte tými ochrancami žien, detí, za akých sa radi pasujete. Vaše vedenie klubov o tomto uznesení vie, videli ho, nie sú tam žiadne zmienky o politicky exponovaných osobách, inak povedané žiadne výhovorky. Slovenské obete, slovenské. Vyzývam vás. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, ja navrhujem, aby sme sa všeobecným súhlasom uzniesli na tom, že keď s takýmto bodom pán minister príde, tak ho zaradíme čo najrýchlejšie na schôdzu, aby teda to SLK prebehlo riadne, rýchlo, efektívne, aby to teda nemusel robiť takýmto spôsobom. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Pán minister, srdce mi trhá, lebo vy viete, že ja som nielen absolventkou Národných obranných síl, ale samozrejme aj veľkou podporovateľkou tohto projektu, pretože ho považujem za nesmierne dôležitý pre našu bezpečnosť, obzvlášť v tejto situácii v akej sa nachádzame. A dokonca aj v marci teda idem pokračovať aj v pohotovostných silách, ale jednoducho zákon je zákon, a my nemôžeme zahlasovať za tento váš prílepok. Napriek tomu, že ten samotný návrh je dobrý. A vy veľmi dobre viete, že ste mohli postupovať skráteným legislatívnym konaním. Táto vláda sem už doniesla desiatky neodôvodnených skrátených legislatívnych konaní. A tu v tomto prípade, keď my by sme vám ešte aj zahlasovali za to a nikto by nenaťahoval rozpravu, skutočne by to prebehlo rýchlo, hladko a s podporou, tak ste sa rozhodli ísť prílepkom. Mňa to skutočne mrzí, ale každopádne chcem vyjadriť veľké poďakovanie všetkým inštruktorom, aj o nich je ten návrh zákona a špeciálne teda nášmu štábnemu nadrotmajstrovi pánovi Hladkému, že nám otvorili takým spôsobom Ozbrojené sily Slovenskej republiky a určite by som každého podporila v tom, aby išiel do tohto projektu, aby si to vyskúšal. Pretože o tom to je, to skutočné vlastenectvo. Nie, žiadny krik na videách niektorých extrémistov, ale to, čo robia a prečo to robia naši vojaci a vojačky. Takže ešte raz ďakujem za tento projekt a mrzí ma, že toto nemôžeme podporiť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa veľmi ospravedlňujem, že takto okupujem tento rečnícky pult, ale ponáhľam sa nie domov, ale na tlačovú besedu dole, takže aj skrátim aj moje vystúpenie, ak dovolíte. Pán minister tu na začiatku povedal, že ženy sú nežnejšie pohlavie, takže budem sa snažiť byť aj nežná, priam filozofická.
Najskôr, pán minister, spôsobím problém tak trochu sebe, lebo vás pochválim, opäť raz, nielen teda za to, že tu takto diskutujeme, ale aj za to, že teda samozrejme podporíme, ako už povedala aj kolegyňa Petrík, tento návrh. No a teda spôsobím teda problém aj vám, keďže ho podporíme, pretože ja si veľmi dobre spomínam na rozpravu, ktorá tu bola o inej transpozície smernice a síce Women on Boards, to bola práve o tých kótovaných spoločnostiach a keď ju sem priniesol minister Susko, tak tu zožal takú kritiku, že sem vlastne prináša progresívne návrhy. Tak asi aj o vás to budú hovoriť. Tak sa ospravedlňujem, ale jedna jedna. No ale keďže mne remíza veľmi nevyhovuje, tak mi dovoľte ešte jednu poznámku a tá sa týka komunikácie vašej strany čo sa týka napríklad aj tohto návrhu zákona. Viete, cudzie perie nie je nikdy pekné, ani teda na pekných ľuďoch a chváliť sa tým, že toto je váš návrh zákona, keď áno, samozrejme, že ho predkladá vaše ministerstvo, ale na druhej strane ho tu máme vďaka tomu zlému Bruselu, tak to by sa asi skutočne nemalo diať. Áno, ja som bola v jednej diskusnej relácii s kolegom práve z vašej strany, kde sa ho teda opýtali na nejaký dobrý návrh, ktorý prináša strana HLAS na túto schôdzu. A on povedal tento. A ja súhlasím, že to je dobrý návrh, ale neprináša ho strana HLAS, ale musíme to robiť, pretože to je transpozícia smernice. Smernica, ktorá teda, ako ste aj vy hovorili, musí byť transponovaná do 7. júna 2026 a na ktorej sa skutočne dlho a odborne pracovalo. Ja som mala to šťastie, že som som na nej pracovala ešte v Európskom parlamente a som teda rada, že ju máme aj teraz tu v našom parlamente. Musím ale opraviť pani kolegyňu zo SMER-u, ktorá pred chvíľou povedala, že smernice nám umožňujú vyberať si podľa toho, že aké máme špecifiká v jednotlivých členských štátoch. No to je veľké nepochopenie toho ako funguje vôbec právo EÚ, pretože čo sa týka smerníc, tak oni zavádzajú minimálne požiadavky, ktoré musia členské štáty zaviesť. My si nemôžme vyberať niečo ako menu a la card čo sa nám páči, čo sa nám nepáči. My to musíme zaviesť minimálne v takej podobe v akej je tá smernica. A to si myslím, že sa stalo aj v tejto transpozícii, ale myslím, že s kolegyňou Petrík budeme pripravovať v druhom čítaní aj pozmeňujúce návrhy, pretože sú tam určite vylepšenia na ktorých, verím, sa dohodneme práve kvôli tomu, že nám ide, dúfam, o jednu vec. Nedá mi ale nezdôrazniť aj to, a zaznelo tu niekoľkokrát, že my sme za rovnosť medzi mužmi a ženami a nehovorím, že ste to povedali vy, pán minister, ale práve vystupujúci. My sme za rovnosť medzi mužmi a ženami, ale... Tak kolegovia, všetko čo je pred ale je nepodstatné, váš názor sa skutočne odzrkadľuje v tom čo poviete za tým ale. A to napríklad aj teda v tej kritike voči tejto smernice a špeciálne voči tomuto návrhu. Keďže sme v prvom čítaní, tak ja som sa chcela vyjadriť k vlastne cieľu tohto návrhu alebo k tej jeho základnej filozofii, ale už veľa povedal aj pán kolega Hajko z KDH o tom, aké je potrebné posilniť rovnaké odmeňovanie za rovnakú prácu, ako treba zvýšiť transparentnosť odmeňovania, aké dôležité je zefektívniť aj tie mechanizmy na to, aby keď už teda dôjde k nejakej diskriminácii, tak aby ten človek sa mohol domôcť spravodlivosti.
Ale ja by som chcela, keďže teda mám veľmi málo času, hovoriť najmä o rozdieloch medzi príjmovou a platovou nerovnosťou, pretože na jednej strane máme príjmovú nerovnosť a to je vlastne širší pojem, ktorý zahŕňa vôbec celú tú nerovnosť medzi mužmi a ženami v spoločnosti a kde sa neporovnáva len samotný príjem a teda príjem za rovnakú prácu na hodinu, ale je to jednoducho situácia, ktorá popisuje to, že ženy zarábajú menej, pretože pracujú zväčša v profesiách, ktoré sú pre našu spoločnosť síce nesmierne dôležité, ale zároveň sú veľmi podhodnotené. Len taká zaujímavosť pre vás. Analýzy ukazujú, že keď aj ženy pracujú v takejto podhodnotenej pozícii, tak akonáhle sa tam nejakými mechanizmami zvýši počet mužov, tak tam stúpajú aj platy. A naopak, keď je nejaká profesia v ktorej pracujú väčšinou muži a vyrovná sa to tam a príde tam viac žien, tak tam tie platy klesajú. Tak si myslím, že teda to len dobre ilustruje to, že skutočne máme problém, diskriminačný problém konkrétne. No ale čo sa týka teda tej príjmovej, tak tam samozrejme musíme započítať aj kariérne prestávky, ktoré väčšinou majú teda ženy čo sa týka materskej, rodičovskej, že majú menej nadčasov, pretože jednoducho majú na svojich pleciach ešte aj starostlivosť či už o deti alebo napríklad potom aj o starších ľudí. Napríklad aj to, že sú menej v manažérskych pozíciách a to tu tiež aj pán Hajko spomínal, že hoci ženy sú čím ďalej tým vzdelanejšie a viac a viac absolventov našich vysokých škôl sú práve ženy, čiže absolventky, tak napriek tomu sa ženy často nedostávajú práve do tých vrcholných pozícií, nehovoriac o tom, že čo sa týka vzdelania, tak samozrejme sú viac orientované k sektorom, ktoré sú opäť raz menej platené. Dáta hovoria, že ten priemerný rozdiel čo sa týka príjmovej stránky tak je 13 percent na hodinu. A teda kým muž zarobí sto eur, tak na ženu to pripadá len na 88 eur. Najvyššie rozdiely majú v Lotyšsku, najnižšie v Belgicku, v Taliansku. Sú to väčšinou krajiny, ktoré podporujú rodovú rovnosť...
===== hovoria, že ten priemerný rozdiel, čo sa týka príjmovej stránky, tak je 13 % na hodinu, a teda kým muž zarobí 100 eur, tak na ženu to pripadá len na 88 eur. Najvyššie rozdiely majú v Lotyšsku, najnižšiu v Belgicku, v Taliansku. Sú to väčšinou krajiny, ktoré podporujú rodovú rovnosť a ktoré sa starajú vlastne o to, aby ženy v tej spoločnosti mali rovné postavenie alebo rovnaké postavenie ako muži.
Na Slovensku sme v prípade príjmovej rovnosti medzi pätnástimi a dvadsiatimi percentami. Čo je však horšie, je to, že namiesto toho, aby tento rozdiel klesal, tak zatiaľ čo v rokoch ´20-´21 priemerne 0,83 eura na každé euro, ktoré zarobil muž, čo predstavovalo rozdiel 17 %, tak v I. kvartáli ´25 dosiahol tento rozdiel už 18,7 % a priemerná mesačná hrubá mzda žien bola v porovnaní s mužmi nižšia o 365 eur. Čiže toto všetko spôsobujú, ovplyvňujú faktory, o ktorých som hovorila.
Zároveň tu ale teda máme platovú nerovnosť, a to je vlastne ten pay gap a odpoveďou na túto platovú nerovnosť je smernica, ktorú dnes aj Slovensko transponuje. A opäť opakujem, transponuje, pretože musí. A tá platová nerovnosť je o tom, a toto aj často šokuje ľudí a spomínala to aj kolegyňa Petrík, že na rovnakých pozíciách majú za rovnakú prácu ženy stále menej ako muži. A to dúfam, že sa zhodneme v tomto pléne, že skutočne nie je normálne. Keď si porovnáme mzdu alebo teda plat a kvalifikáciu, zodpovednosť, pozíciu, tak jednoducho nie je dôvod na to, aby tam bol akýkoľvek rozdiel.
Tu opäť dáta. Sú krajiny, kde je ten rozdiel nulapercentný, nula, pretože majú efektívne zákony, ktoré pôsobia preventívne na túto diskrimináciu. Zároveň priemer Európskej únie je sedem percent. My na Slovensku sme na deviatich percentách. Inak povedané, či už čo sa týka príjmovej alebo platovej nerovnosti, tak ženy sú diskriminované počas celého svojho života len preto, že sú ženy. A celý svoj život platia takú pomyselnú daň za to, že sú ženy, pretože jednak čo sa týka tých príjmov alebo na starostlivosť na neplatenú prácu a podobne, tak jednoducho stále, a mohla by som hovoriť ešte aj napríklad o menštruačnej chudobe, tak celý svoj život platia niečo len preto, že sa narodili ako ženy. Zároveň musím povedať, že aj chudoba má ženskú tvár. To znamená, že ženy sú oveľa častejšie ohrozené chudobou aj postihované chudobou, a to aj v dôsledku práve príjmovej a platovej nerovnosti, ale napríklad aj nižšej zamestnanosti, ktorá je teda stále nižšia u žien ako u mužov.
Veľmi rýchla štatistika. Dve tretiny Slovákov nesúhlasia s rodovými rozdielmi v odmeňovaní. Väčšina Slovákov odmieta názor o nižšej kompetentnosti žien vo vedení, ale až 80 % vníma, že spoločnosť vytvára tlak na ženy, aby boli ideálnymi matkami a súčasne ideálnymi zamestnankyniami.
A ja teraz pozdravujem všetkých ľudí s kvietkami, psíkmi a ulovenými rybami, ktorí mi neustále píšu do komentárov, že moje deti sú hladné. Moje deti nikdy nie sú hladné, ešte aj pečiem doma, ale vidíte, takto to, žiaľ, funguje v našej spoločnosti.
Tieto rozdiely majú skutočne vážne dôsledky či už na dôchodky, alebo vôbec na, znižujú šancu žien na finančnú, na finančnú nezávislosť, napríklad v prípade, keď sa žena rozhodne odísť s deťmi z domácnosti. A aj preto, a opäť zdôrazním, že táto smernica nám prišla z toho veľmi zlého Bruselu. Som veľmi rada, že ju tu máme a že takýmto spôsobom veľmi konkrétne ideme zlepšiť situáciu žien na Slovensku. A opäť raz tu Európska únia pomáha v niečom, čo je každodenný praktický život žien a vôbec ľudí, pretože rovnosť ako taká profituje pre celú spoločnosti, a nielen pre tú diskriminovanú časť.
Toto všetko teda nie je o schopnostiach, ale o možnostiach a práve aj transpozícia tejto smernice takéto možnosti a hlavne dodržiavanie zákona zavádza a nedá mi, musím sa vrátiť jednou vetou aj k tomu, že v ústave už teda máme aj rovnaké odmeňovanie medzi mužmi a ženami, vraj teda vďaka strane HLAS. Ja si myslím, že pre stranu HLAS toto bola len výhovorka, aby mohli podporiť ústavu, aby sa stále mohli oháňať s tým, že ale my sme tam zaviedli, pretože toto sme do ústavy zavádzať nepotrebovali. Máme stále článok 12 v ústave, ktorý zakazuje diskrimináciu, a tým pádom to bolo dostatočné.
Čo sme ale nemali, tak bol efektívny zákon, ktorý by zaviedol práve účinný mechanizmus na to, aby sme toto mohli sankcionovať a aby sa jednoducho diskriminovaným osobám dostalo spravodlivosti. Práve vďaka tejto smernici ho mať budeme.
Na záver si neodpustím. Jedným z hlavných faktorov rovnosti spoločnosti je aj právo žien rozhodnúť sa, či a kedy sa stanú matkami. A toto jednoducho nie je oddeliteľné. Opäť raz rodová rovnosť nie je nejaké menu á la card, z ktorého si vyberáte. Áno, platové, platová rovnosť áno, ale právo na interrupciu nie. Takto to jednoducho nefunguje. A bez efektívne zabezpečeného práva na úplnú kontrolu nad svojím telom v skutočnosti v spoločnosti nikdy nedosiahneme rovnosť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa veľmi ospravedlňujem, že takto okupujem tento rečnícky pult, ale ponáhľam sa nie domov, ale na tlačovú besedu dole, takže aj skrátim aj moje vystúpenie, ak dovolíte. Pán minister tu na začiatku povedal, že ženy sú nežnejšie pohlavie, takže budem sa snažiť byť aj nežná, priam filozofická.
Najskôr, pán minister, spôsobím problém tak trochu sebe, lebo vás pochválim, opäť raz, nielen teda za to, že tu takto diskutujeme, ale aj za to, že teda samozrejme podporíme, ako už povedala aj kolegyňa Petrík, tento návrh. No a teda spôsobím teda problém aj vám, keďže ho podporíme, pretože ja si veľmi dobre spomínam na rozpravu, ktorá tu bola o inej transpozície smernice a síce Women on Boards, to bola práve o tých kótovaných spoločnostiach a keď ju sem priniesol minister Susko, tak tu zožal takú kritiku, že sem vlastne prináša progresívne návrhy. Tak asi aj o vás to budú hovoriť. Tak sa ospravedlňujem, ale jedna jedna. No ale keďže mne remíza veľmi nevyhovuje, tak mi dovoľte ešte jednu poznámku a tá sa týka komunikácie vašej strany čo sa týka napríklad aj tohto návrhu zákona. Viete, cudzie perie nie je nikdy pekné, ani teda na pekných ľuďoch a chváliť sa tým, že toto je váš návrh zákona, keď áno, samozrejme, že ho predkladá vaše ministerstvo, ale na druhej strane ho tu máme vďaka tomu zlému Bruselu, tak to by sa asi skutočne nemalo diať. Áno, ja som bola v jednej diskusnej relácii s kolegom práve z vašej strany, kde sa ho teda opýtali na nejaký dobrý návrh, ktorý prináša strana HLAS na túto schôdzu. A on povedal tento. A ja súhlasím, že to je dobrý návrh, ale neprináša ho strana HLAS, ale musíme to robiť, pretože to je transpozícia smernice. Smernica, ktorá teda, ako ste aj vy hovorili, musí byť transponovaná do 7. júna 2026 a na ktorej sa skutočne dlho a odborne pracovalo. Ja som mala to šťastie, že som som na nej pracovala ešte v Európskom parlamente a som teda rada, že ju máme aj teraz tu v našom parlamente. Musím ale opraviť pani kolegyňu zo SMER-u, ktorá pred chvíľou povedala, že smernice nám umožňujú vyberať si podľa toho, že aké máme špecifiká v jednotlivých členských štátoch. No to je veľké nepochopenie toho ako funguje vôbec právo EÚ, pretože čo sa týka smerníc, tak oni zavádzajú minimálne požiadavky, ktoré musia členské štáty zaviesť. My si nemôžme vyberať niečo ako menu a la card čo sa nám páči, čo sa nám nepáči. My to musíme zaviesť minimálne v takej podobe v akej je tá smernica. A to si myslím, že sa stalo aj v tejto transpozícii, ale myslím, že s kolegyňou Petrík budeme pripravovať v druhom čítaní aj pozmeňujúce návrhy, pretože sú tam určite vylepšenia na ktorých, verím, sa dohodneme práve kvôli tomu, že nám ide, dúfam, o jednu vec. Nedá mi ale nezdôrazniť aj to, a zaznelo tu niekoľkokrát, že my sme za rovnosť medzi mužmi a ženami a nehovorím, že ste to povedali vy, pán minister, ale práve vystupujúci. My sme za rovnosť medzi mužmi a ženami, ale... Tak kolegovia, všetko čo je pred ale je nepodstatné, váš názor sa skutočne odzrkadľuje v tom čo poviete za tým ale. A to napríklad aj teda v tej kritike voči tejto smernice a špeciálne voči tomuto návrhu. Keďže sme v prvom čítaní, tak ja som sa chcela vyjadriť k vlastne cieľu tohto návrhu alebo k tej jeho základnej filozofii, ale už veľa povedal aj pán kolega Hajko z KDH o tom, aké je potrebné posilniť rovnaké odmeňovanie za rovnakú prácu, ako treba zvýšiť transparentnosť odmeňovania, aké dôležité je zefektívniť aj tie mechanizmy na to, aby keď už teda dôjde k nejakej diskriminácii, tak aby ten človek sa mohol domôcť spravodlivosti.
Ale ja by som chcela, keďže teda mám veľmi málo času, hovoriť najmä o rozdieloch medzi príjmovou a platovou nerovnosťou, pretože na jednej strane máme príjmovú nerovnosť a to je vlastne širší pojem, ktorý zahŕňa vôbec celú tú nerovnosť medzi mužmi a ženami v spoločnosti a kde sa neporovnáva len samotný príjem a teda príjem za rovnakú prácu na hodinu, ale je to jednoducho situácia, ktorá popisuje to, že ženy zarábajú menej, pretože pracujú zväčša v profesiách, ktoré sú pre našu spoločnosť síce nesmierne dôležité, ale zároveň sú veľmi podhodnotené. Len taká zaujímavosť pre vás. Analýzy ukazujú, že keď aj ženy pracujú v takejto podhodnotenej pozícii, tak akonáhle sa tam nejakými mechanizmami zvýši počet mužov, tak tam stúpajú aj platy. A naopak, keď je nejaká profesia v ktorej pracujú väčšinou muži a vyrovná sa to tam a príde tam viac žien, tak tam tie platy klesajú. Tak si myslím, že teda to len dobre ilustruje to, že skutočne máme problém, diskriminačný problém konkrétne. No ale čo sa týka teda tej príjmovej, tak tam samozrejme musíme započítať aj kariérne prestávky, ktoré väčšinou majú teda ženy čo sa týka materskej, rodičovskej, že majú menej nadčasov, pretože jednoducho majú na svojich pleciach ešte aj starostlivosť či už o deti alebo napríklad potom aj o starších ľudí. Napríklad aj to, že sú menej v manažérskych pozíciách a to tu tiež aj pán Hajko spomínal, že hoci ženy sú čím ďalej tým vzdelanejšie a viac a viac absolventov našich vysokých škôl sú práve ženy, čiže absolventky, tak napriek tomu sa ženy často nedostávajú práve do tých vrcholných pozícií, nehovoriac o tom, že čo sa týka vzdelania, tak samozrejme sú viac orientované k sektorom, ktoré sú opäť raz menej platené. Dáta hovoria, že ten priemerný rozdiel čo sa týka príjmovej stránky tak je 13 percent na hodinu. A teda kým muž zarobí sto eur, tak na ženu to pripadá len na 88 eur. Najvyššie rozdiely majú v Lotyšsku, najnižšie v Belgicku, v Taliansku. Sú to väčšinou krajiny, ktoré podporujú rodovú rovnosť...
===== hovoria, že ten priemerný rozdiel, čo sa týka príjmovej stránky, tak je 13 % na hodinu, a teda kým muž zarobí 100 eur, tak na ženu to pripadá len na 88 eur. Najvyššie rozdiely majú v Lotyšsku, najnižšiu v Belgicku, v Taliansku. Sú to väčšinou krajiny, ktoré podporujú rodovú rovnosť a ktoré sa starajú vlastne o to, aby ženy v tej spoločnosti mali rovné postavenie alebo rovnaké postavenie ako muži.
Na Slovensku sme v prípade príjmovej rovnosti medzi pätnástimi a dvadsiatimi percentami. Čo je však horšie, je to, že namiesto toho, aby tento rozdiel klesal, tak zatiaľ čo v rokoch ´20-´21 priemerne 0,83 eura na každé euro, ktoré zarobil muž, čo predstavovalo rozdiel 17 %, tak v I. kvartáli ´25 dosiahol tento rozdiel už 18,7 % a priemerná mesačná hrubá mzda žien bola v porovnaní s mužmi nižšia o 365 eur. Čiže toto všetko spôsobujú, ovplyvňujú faktory, o ktorých som hovorila.
Zároveň tu ale teda máme platovú nerovnosť, a to je vlastne ten pay gap a odpoveďou na túto platovú nerovnosť je smernica, ktorú dnes aj Slovensko transponuje. A opäť opakujem, transponuje, pretože musí. A tá platová nerovnosť je o tom, a toto aj často šokuje ľudí a spomínala to aj kolegyňa Petrík, že na rovnakých pozíciách majú za rovnakú prácu ženy stále menej ako muži. A to dúfam, že sa zhodneme v tomto pléne, že skutočne nie je normálne. Keď si porovnáme mzdu alebo teda plat a kvalifikáciu, zodpovednosť, pozíciu, tak jednoducho nie je dôvod na to, aby tam bol akýkoľvek rozdiel.
Tu opäť dáta. Sú krajiny, kde je ten rozdiel nulapercentný, nula, pretože majú efektívne zákony, ktoré pôsobia preventívne na túto diskrimináciu. Zároveň priemer Európskej únie je sedem percent. My na Slovensku sme na deviatich percentách. Inak povedané, či už čo sa týka príjmovej alebo platovej nerovnosti, tak ženy sú diskriminované počas celého svojho života len preto, že sú ženy. A celý svoj život platia takú pomyselnú daň za to, že sú ženy, pretože jednak čo sa týka tých príjmov alebo na starostlivosť na neplatenú prácu a podobne, tak jednoducho stále, a mohla by som hovoriť ešte aj napríklad o menštruačnej chudobe, tak celý svoj život platia niečo len preto, že sa narodili ako ženy. Zároveň musím povedať, že aj chudoba má ženskú tvár. To znamená, že ženy sú oveľa častejšie ohrozené chudobou aj postihované chudobou, a to aj v dôsledku práve príjmovej a platovej nerovnosti, ale napríklad aj nižšej zamestnanosti, ktorá je teda stále nižšia u žien ako u mužov.
Veľmi rýchla štatistika. Dve tretiny Slovákov nesúhlasia s rodovými rozdielmi v odmeňovaní. Väčšina Slovákov odmieta názor o nižšej kompetentnosti žien vo vedení, ale až 80 % vníma, že spoločnosť vytvára tlak na ženy, aby boli ideálnymi matkami a súčasne ideálnymi zamestnankyniami.
A ja teraz pozdravujem všetkých ľudí s kvietkami, psíkmi a ulovenými rybami, ktorí mi neustále píšu do komentárov, že moje deti sú hladné. Moje deti nikdy nie sú hladné, ešte aj pečiem doma, ale vidíte, takto to, žiaľ, funguje v našej spoločnosti.
Tieto rozdiely majú skutočne vážne dôsledky či už na dôchodky, alebo vôbec na, znižujú šancu žien na finančnú, na finančnú nezávislosť, napríklad v prípade, keď sa žena rozhodne odísť s deťmi z domácnosti. A aj preto, a opäť zdôrazním, že táto smernica nám prišla z toho veľmi zlého Bruselu. Som veľmi rada, že ju tu máme a že takýmto spôsobom veľmi konkrétne ideme zlepšiť situáciu žien na Slovensku. A opäť raz tu Európska únia pomáha v niečom, čo je každodenný praktický život žien a vôbec ľudí, pretože rovnosť ako taká profituje pre celú spoločnosti, a nielen pre tú diskriminovanú časť.
Toto všetko teda nie je o schopnostiach, ale o možnostiach a práve aj transpozícia tejto smernice takéto možnosti a hlavne dodržiavanie zákona zavádza a nedá mi, musím sa vrátiť jednou vetou aj k tomu, že v ústave už teda máme aj rovnaké odmeňovanie medzi mužmi a ženami, vraj teda vďaka strane HLAS. Ja si myslím, že pre stranu HLAS toto bola len výhovorka, aby mohli podporiť ústavu, aby sa stále mohli oháňať s tým, že ale my sme tam zaviedli, pretože toto sme do ústavy zavádzať nepotrebovali. Máme stále článok 12 v ústave, ktorý zakazuje diskrimináciu, a tým pádom to bolo dostatočné.
Čo sme ale nemali, tak bol efektívny zákon, ktorý by zaviedol práve účinný mechanizmus na to, aby sme toto mohli sankcionovať a aby sa jednoducho diskriminovaným osobám dostalo spravodlivosti. Práve vďaka tejto smernici ho mať budeme.
Na záver si neodpustím. Jedným z hlavných faktorov rovnosti spoločnosti je aj právo žien rozhodnúť sa, či a kedy sa stanú matkami. A toto jednoducho nie je oddeliteľné. Opäť raz rodová rovnosť nie je nejaké menu á la card, z ktorého si vyberáte. Áno, platové, platová rovnosť áno, ale právo na interrupciu nie. Takto to jednoducho nefunguje. A bez efektívne zabezpečeného práva na úplnú kontrolu nad svojím telom v skutočnosti v spoločnosti nikdy nedosiahneme rovnosť.
Ďakujem. (Potlesk.)