Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Teraz by som rada bod po bode odôvodnila naše uznesenie, ktoré je vlastne akýmsi kontrauznesením toho uznesenia prijatého zahraničným výborom, o ktorom sme diskutovali aj včera, a ktoré obviňuje opozičných europoslancov z protislovenských aktivít.
Prvý bod: Národná rada Slovenskej republiky by mala zobrať na vedomie uznesenie Európskeho parlamentu, v ktorom Európsky parlament vyjadril svoje hlboké znepokojenie nad plánovaným rušením kľúčových protikorupčných štruktúr vrátane Úradu špeciálnej prokuratúry.
V prvom rade by som rada pripomenula, kto toto uznesenie Európskeho parlamentu inicioval. Medzi menami, ktoré nájdete na prvej strane uznesenia Európskeho parlamentu nenájdete ani europoslanca Hojsíka, ani europoslanca Wiezika, ktorým však vláda a koalícia vyčítajú nejaké protislovenské aktivity v Európskom parlamente. Nepredložili pritom žiadny dôkaz o tom, že by zrovna títo dvaja europoslanci Progresívneho Slovenska akýmkoľvek spôsobom pretláčali toto uznesenie alebo nejak ovplyvňovali či už teda zvyšných 494 europoslancov a europoslankýň, alebo celú Európsku komisiu, v ktorej, mimochodom, sedí aj istý pán Šefčovič, a dokonca Európsku prokuratúru. Toto uznesenie prijaté Európskym parlamentom je výsledkom diskusie, ktorá sa na pôde Európskeho parlamentu odohrala ešte v decembri minulého roka. Vystúpilo vtedy niekoľko europoslancov a europoslankýň a väčšinou všetci vyjadrovali svoje znepokojenie nad tým, čo sa deje na Slovensku. Veľa z nich si veľmi dobre pamätá aj všetky tie porušenia právneho štátu v Maďarsku a v Poľsku, a aj preto si myslím, že tentokrát sa rozhodli skutočne promptne a striktne reagovať na situáciu na Slovensku. Jediný, kto sa vtedy zastal navrhovaných zmien, boli zo Slovenska, samozrejme, europoslankyne Smeru, a to priam až nevhodným spôsobom, a ďalej europoslanci Radačovský a Uhrík, ktorí boli do Európskeho parlamentu zvolení za krajnú pravicu. Ďalej europoslanec opäť z krajnej pravice zo strany Marine Le Pen z Francúzska alebo europoslanci maďarského Fideszu, čiže strany Viktora Orbána.
Myslím si, že už toto by malo spustiť akýsi alarm u našich vraj sociálnych demokratov, pretože keď sa vás zastáva len krajná pravica, niečo asi nebude dobré. Pozrieme sa však aj na to, kto ako hlasoval. Áno, z liberálnej frakcie Renew Europe, do ktorej patrí aj Progresívne Slovensko, ktoré je tu neustále obviňované z vlastizrady a z protislovenských aktivít, boli skutočne proti členovia strany ANO Andreja Babiša. Ja by som to ani nekomentovala, ale rozprávali sme sa o tom aj včera, ak vás bráni Andrej Babiš, tak opäť asi niečo robíte zle, obzvlášť, keď sa jedná o korupciu. A to, že my sme s nimi v jednej frakcii, no je nám to svojím spôsobom aj ľúto, a možno sa to po tých európskych voľbách aj nejakým spôsobom vyrieši.
Ďalej tu bolo spomínané aj hlasovanie kolegov z KDH, ktoré nejak zvláštne je interpretované ako akási podpora SMER-u. Vraj kvôli tomu, že KDH nesúhlasí s tým, aby Európsky parlament takýmto spôsobom zasahoval do výlučných kompetencií členských štátov a že Európsky parlament nemá výlučnú kompetenciu riešiť takéto veci. Čo sa týka tých kompetencií, rozdelení kompetencií a o tom, že princípy rozdelenia kompetencií sa aplikujú výlučne pri prijímaní legislatívnych aktov Európskej únie, čo, samozrejme, toto uznesenie nie je. O tom sme sa už bavili aj včera, avšak len to dokazuje tú absolútnu neznalosť alebo teda manipuláciu európskeho práva.
Avšak keď sa pozrieme teda na to, že ako hlasovali, tak europoslanec pán Štefanec hlasoval za a pani europoslankyňa Miriam Lexmann nebola na hlasovaní. Avšak a myslím si, že toto je potrebné povedať, KDH stojí bok po boku pri strane SaS a pri strane Progresívne Slovensko na protestoch proti tomuto vládnemu balíku, a to si myslím, že jasne dokazuje, na ktorej strane toho stretu dvoch svetov sa dnes KDH nachádza. Na strane demokracie a právneho štátu. A aj z tohto miesta im za to ďakujem.
Bod č. 2 pripomína svoje znepokojenie nad iniciovanými zmenami a spôsobom, akým majú byť prijaté tieto zmeny, ktoré predtým vyjadrila svojím listom zo 6. decembra aj Európska komisia a stanoviskom z 18. decembra tiež Európska prokuratúra, ktorá po dôkladnej analýze upozornila na možné porušenie povinnosti lojálnej spolupráce čl. 4 ods. 3 zmlúv o Európskej únii a tiež povinnosti chrániť rozpočet únie čl. 325 zmlúv o fungovaní Európskej únie.
No Európsky parlament skutočne nie je prvým orgánom Európskej únie, ktorý by sa k navrhovaným zmenám vyjadril, a ktorý by teda vyjadril svoje hlboké znepokojenie. Veď samotný Robert Fico išiel na konci novembra na stretnutie s eurokomisárom Reyndersom, aby mu predstavil navrhované zmeny. Avšak nejakým spôsobom sa stalo, že to, čo mu predstavil, vlastne nie je to, čo sa dostalo ku nám po rokovaní vlády. Pretože očividne v tom, o čom hovoril s Európskou komisiou, sa nehovorilo o žiadnom zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry, ale iba o akejsi reorganizácii. Napriek tomu, že teda sa na toto stretnutie dostavil spoločne s ministrom spravodlivosti a ministrom obrany, tak Európsku komisiu očividne nepresvedčil. Pretože 6. decembra prišiel ten prvý varovný list, v ktorom Európska komisia hovorila o možnom porušení práva Európskej únie, a kritizovala aj spôsob, akým sa vláda rozhodla tieto zmeny, veľmi dôležité zmeny v trestných kódexoch presadiť.
Zároveň teda následne prišlo aj stanovisko Európskej prokuratúry z 18. decembra, ktorá po dôkladnej analýze toho, čo sme skutočne v decembri mali na stole, a teda čo vládna koalícia aj 8. februára schválila po pár zmenách, taktiež kritizovala tento tento balík, či už z dôvodu jeho formy, alebo, samozrejme, jeho obsahu.
A toto je veľmi dôležité pripomenúť, a opäť sa k tomu vrátim, v týchto listov obidve inštitúcie či už teda Európska komisia, alebo aj Európska prokuratúra nehovoria o žiadnych snahách slovenských europoslancov alebo o nejakom žalovaní a tak ďalej. Dávajú jasné stanovisko po dôkladnej analýze toho, čo v tomto balíku porušuje právo Európskej únie, čo môže byť teda v rozpore s právom Európskej únie a čo nás môže stáť európske peniaze. Či už teda kvôli tomu, že by Európska komisia mohla iniciovať tzv. konanie o porušení, alebo infringement proceeding, alebo by mohla zastaviť napríklad prisľúbené peniaze z plánu obnovy alebo aktivovať tzv. mechanizmus o podmienenosti.
Napriek tomu vláda dokonca v tom materiáli, ktorý sme mali k návrhu týchto zmien v trestných kódexoch, hovorila, že teda odôvodňovala ho tým, že nám práve ak tieto zmeny neprijmeme, hrozia sankcie z Európskej únie. No to bolo nielen paradoxálne, ale hlavná veľká lož, pretože práve Európska komisia hovorila, zastavte ten mafiánsky balík, zastavte váš valec. Očividne tu teda niekto klamal, buď to bol Robert Fico alebo Európska komisia. A myslím si, že všetkým nám je jasné, koho z tejto dvojice si máme vybrať.
Tretí bod vyjadruje hlboké znepokojenie nad spôsobom, akým sa vláda Slovenskej republiky rozhodla prijať zmeny Trestného zákona, ktoré budú mať dopad okrem iného aj na ochranu finančných záujmov Európskej únie, v dôsledku čoho Európska únia pozorne sleduje nielen obsah návrhu, ale aj spôsob, akým majú byť navrhované zmeny prijaté. Už som sa toho čiastočne dotkla, nie je to o žalovaní slovenských opozičných europoslancov ani kohokoľvek iného. Je to o tom, že Európska únia sa jednoducho zaujíma o to, ako bude naložené s európskymi peniazmi, a tiež o to, aký systém ochrany pred korupciou na Slovensku máme.
Čo je absolútne normálne, je to v jej kompetencii a robí to takisto aj v iných členských štátoch. Európska komisia aj Európska prokuratúra preto vyzvali k zastaveniu tohto valca, skrátenému legislatívnemu konaniu a aj ku konzultáciám Benátskej komisie. A toto je niečo, na čo sme my tu počas tej mesačnej obštrukcie apelovali neustále, diskusia na európskej aj národnej úrovni.
Nikto nerozporuje, že tu máme demokraticky zvolenú vládu. Ak niekto spochybňoval voľby, tak to boli práve tí ľudia, ktorí momentálne sedia vo vláde a v koalícii. My sme nijakým spôsobom nikdy nepovedali, že vláda Roberta Fica nebola demokraticky zvolená. Nikto nerozporuje ani to, že táto demokraticky zvolená vláda, nehovorím demokratická vláda, ale demokraticky zvolená, má právo prijať zmeny v trestných kódexoch.
Čo rozporujeme, je spôsob, akým to robí v skrátenom legislatívnom konaní, a toto hovorí aj Európska komisia, aj Európska prokuratúra, aj Benátska komisia, takéto zmeny sa jednoducho musia diať po riadnej diskusii.
Mal tu prebehnúť riadny legislatívny proces aj s medzirezortným pripomienkovým konaním, tak aby sa do tejto diskusie mohli zapojiť všetci relevantní stakeholdri, všetci potrební aktéri či už teda na tej národnej národnej, alebo európskej úrovni, a to preto, že tieto zmeny sú obzvlášť citlivé, tieto zmeny v oblasti Trestného práva. Prečo? A prečo sa aj tá Európska komisia a celkovo Európska únia o to zaujíma? Pretože kriminalita nepozná hranice a Slovensko sa nemôže stať ostrovom kriminality, alebo tým, čo teda povedala aj samotná Európska prokuratúra, akýmsi miestom, kde je amnestia na kriminalitu. Aj preto vo viacerých európskych dokumentoch sa hovorí, že korupcia a neprimerané a neodstrašujúce tresty poškodzujú finančné záujmy Európskej únie. To znamená, že pokiaľ nemáte nastavený vo vašom vnútroštátnom práve dostatočný systém na ochranu proti korupcii, to znamená aj primeranými a odstrašujúcimi trestami, tak sa v tom, v tom štáte môže konať, alebo teda môže tam dochádzať k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie. My tu totižto nežijeme v izolácii, aspoň teda zatiaľ, dúfam, my tu máme spoločný systém, spoločný systém, na čele ktorého je napríklad aj Európska prokuratúra, máme tu smernicu o ochrane finančných záujmov EÚ, smernicu PIF, Nariadenie o podmienenosti právneho štátu a teraz aj Nariadenie o pláne obnovy alebo teda recovery and resilience.
Je úplne bežné, že pri takýchto zmenách, pokiaľ chce niektorý členský štát takéto zmeny vykonať, tak vopred, to prízvukujem, vopred a riadne diskutuje aj s európskymi orgánmi. Je to absolútne bežná prax, koniec koncov aj samotná Európska prokuratúra na to poukázala, akonáhle nejaký štát chcel takéto zmeny vykonávať, tak jednoducho diskutovali. U nás táto diskusia neprebehla, nielenže neprebehla vopred, ale prebiehala počas obštrukcie opozície, ktorú navyše koalícia nazývala zbytočnou, obviňovala nás z toho, že tu čítame zoznamy, to myslím telefónne zoznamy, to myslím, hovoril minister vnútra, že tu citujeme pesničky a podobne.
No ja osobne som viac ako mesiac kládla otázky, dávala do pléna kritiku ohľadom, práve ohľadom európskeho práva. Pýtala som sa, ako bude celý tento systém reorganizovaný, nedostala som žiadnu odpoveď.
Prosím nenazývajme toto diskusiou, tu bol monológ opozície, na ktorý koalícia neodpovedala, niekedy aj nevedela odpovedať. Chýbal nám teda ten, chýbala nám diskusia na národnej úrovni, neviem či teda nejaké diskusie v taxíkoch, alebo v obchodoch, ktoré tu boli spomínané včera, považuje táto koalícia za dostatočné. Európska únia teda rozhodne nie a uvidíme, čo si o tom bude myslieť aj Ústavný súd.
Avšak to, že je tu nejaký problém, pritom v podstate implicitne potvrdila aj samotná vláda, pretože tú komunikáciu s Európskou komisiou predsa len začala. Avšak ako som už povedala, bolo to počas tej obštrukcie, následne prišli z Európskej komisie ďalšie dva listy, konkrétne 25. januára a 8. februára, čiže ešte aj v deň hlasovania Európska komisia poslednýkrát varovala vládu a koalíciu, aby tento balík takýmto spôsobom a s týmto obsahom neprijímala. Ako som už hovorila, vláda si očividne uvedomovala, že je tu problém, a že skutočne hrozí touto jej činnosťou, nie žiadnou protislovenskou činnosťou slovenských opozičných europoslancov, jej vlastnou činnosťou, a týmto balíkom nám hrozí risk, že prídeme o európske peniaze. Európske peniaze, ktoré sme tu na Slovensku mohli využiť na zdravotníctvo, ktoré máme v katastrofálnom stave, na školstvo, o tom sa ani nemusíme baviť a na tie diaľnice, ktoré tu už desiatky rokov chceme postaviť.
O toto všetko nás môže pripraviť beztrestnosť niektorých ľudí. Do Bruselu dokonca vláda vyslala aj špeciálne dezignovanú vyslankyňu, poradkyňu ministra Suska pani Pirošíkovú. Neviem teda, že či tam išla iba tak periodicky, alebo tam bola po celý ten čas, a ja teda som sa s pani Pirošíkovou o tom aj rozprávala.
A toto nie je miesto momentálne na to, aby som rozporovala jej skúsenosti alebo odbornosť, avšak ja som sa jej pýtala na to, akú má špeciálne odbornosť a skúsenosti s ochranou finančných záujmov EÚ. Pretože to nie sú len nejaké administratívne záležitosti, kde sa odkontrolujú tabuľky, že či boli tie, alebo tie dotácie dané v súlade s takým alebo takým článkom. Nie ochrana finančných záujmov EÚ je skutočne odbornou témou, ktorá vyžaduje na správnu kontrolu aj nejaké skúsenosti. Odhliadnuc od toho, že táto nominácia pani Pirošíkovej urážala dlhoročných profesionálnych diplomatov a diplomatky, ktoré pôsobia na Stálom zastúpení Slovenska pri Európskej únii. Ak tam vláda musela poslať túto špeciálnu vyslankyňu s tímom, možno by bolo dobré zamyslieť sa nad tým, že či bol problém skutočne v tom, kto mal prezentovať tieto zmeny, pretože to mohlo robiť Stále zastúpenie, a teda profesionálni diplomati a diplomatky. Alebo či skôr nie je chyba v tom samotnom mafiánskom balíku. A teda v tom, čo je potrebné obhájiť. Pretože táto novela je neobhájiteľná a myslím si, že čoskoro nám to Európska únia pripomenie.
Toľko k forme, ktorá, ktorá taktiež vzbudila znepokojenie zo strany Európskej únie. Čo sa týka obsahu.
Výhrady a skutočne odborné výhrady zaslala Európska prokuratúra Slovenskej vláde už v tom liste z 18. decembra alebo v tej analýze. Hovorila o tom, že novela minimalizuje odhalenie možných podvodov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ, že narúša funkčné línie komunikácie či už medzi Európskou prokuratúrou a oddelením Úradu špeciálnej prokuratúry, ale aj s ďalšími orgánmi. A ja som sa na to tiež v tých faktických poznámkach pýtala, čo bude s komunikačnými linkami medzi Európskom prokuratúrou a tými prokurátormi, ktorí pôsobia na Úrade špeciálnej prokuratúry napríklad v oblasti terorizmu. Čo bude s funkčnými linkami medzi OLAF-om, ktorý taktiež chráni finančné záujmy EÚ a NAKA-ou? Čo bude s tými linkami medzi napríklad EUROJUST-om, ktorý pôsobí v oblasti terorizmu? Mysleli autori tohto mafiánskeho balíka na všetky tieto dopady na právo Európskej únie? Nuž, očividne nie.
Európska prokuratúra tiež hovorila o tom, že tento balík vyníma Európsku prokuratúru od špecializovaných vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry bez toho, že by poskytoval nejakú primeranú náhradu. Nuž keby vtedy Európska prokuratúra vedela to, čo nám včera na hodine otázok potvrdil minister vnútra, a síce že NAKA sa ide veľmi jednoducho len zrušiť, tak si myslím, že by tie výhrady boli ešte prísnejšie.
Poslednou takou výhradou bolo, že novela presmerúva väčšinu prípadov EPPO Európskej prokuratúry zo Špecializovaného trestného súdu na nižšie súdy s malými odbornými znalosťami v oblasti trestných činov v kompetencii Európskej prokuratúry. Čiže opäť problémom je zníženie ochrany finančných záujmov EÚ.
Prečo je, zhrniem, toto všetko problémom pre Európsku úniu. Nie preto, že slovenskí opoziční europoslanci niekde žalujú, toto je vyslovene trápne a lacné ako všetky tie výhovorky, ktoré sme tu za ten čas počuli.
Neprimerané, neprimerane nízke tresty a drakonické znižovanie premlčacích dôb jednoducho zabraňujú dostatočnej ochrane finančných záujmov EÚ. Zabraňujú dostatočnej ochrane toho, aby európske peniaze, ktoré by nám Európska únia posielala, a ktoré ani tak nie sú z našich vrecák, pretože my sme malým štátom, my viac čerpáme ako dávame, ale ktoré sú v prvom rade z vrecák daňových poplatníkov veľkých štátov ako je Nemecko, Francúzsko a ďalšie. Tak jednoducho Európska únia nechce, aby tieto peniaze končili vo vreckách korupčníkov a kriminálnikov, a aby toto následne nebolo ani vyšetrené. A to sa tu bude diať po prijatí, teda potom, čo vstúpi do účinnosti tento balík. Odpoveď na všetky tieto výhrady, ktoré sa tu však koalícia a vláda tvária, že vlastne nie sú, dokonca som počula o tom, že tieto listy sú hoaxom, to povedal konkrétne minister MIRRI Richard Raši. Nuž očividne takým hoaxom neboli, keďže vláda na ne predsa len reagovala, a síce v pozmeňovacom návrhu Tibora Gašpara. Ako na ne reagovala? No boli prijaté určité zmeny, ktoré odpovedali čiastočne na to, čo vláde vyčítala Európska prokuratúra. Avšak keď som si to podrobne zanalyzovala, tak mám stále pocit, že napriek týmto zmenám, ktoré by sa mohli zdať kozmetické, tak sa tu aj naďalej porušuje právo EÚ. Pretože práve tie neprimerané tresty a premlčacie doby nie sú dostatočne odradzujúce a nezamedzujú podvodom poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie alebo teda európske peniaze.
Prečo si to myslím? Pretože my tu máme čl. 325 zmlúv o Európskej únii, ktorý hovorí, že únia a členské štáty majú zamedzovať podvodom a iným protiprávnym konaním poškodzujúcim finančné záujmy únie prostredníctvom opatrení, ktoré sa prijmú v súlade s týmto článkom. Čo má pôsobiť odradzujúco, a tak, aby to poskytlo v členských štátoch, orgánoch, inštitúciách, agentúrach účinnú ochranu. To sa po prijatí tohto balíka nebude diať. Členské štáty tiež majú prijímať rovnaké opatrenia na zamedzenie podvodov poškodzujúcich finančné záujmy únie, aké prijímajú na zamedzenie podvodov poškodzujúcich ich vlastné finančné záujmy.
Nuž u nás sa podvodom zamedzovať nebude po prijatí tejto novely.
Už včera som spomínala dva rozsudky Súdneho dvora EÚ, a síce rozsudok Taricco z 2015 a rozsudok M.A.S., M.B. z 2017. Ja vám prečítam časť z toho rozsudku Taricco a nechám asi na zamyslenie tohto pléna, že čo si myslíte o tom, že by sa mohol podobný rozsudok aplikovať aj na to, čo sa prijalo na Slovensku. Čiže najskôr rozsudok Taricco. S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že taká vnútroštátna právna úprava týkajúca sa premlčania trestných činov, akou je úprava tvorená dotknutými vnútroštátnymi ustanoveniami, ktorá v rozhodnom čase z pohľadu skutkových okolností veci samej stanovila, že úkon, ktorý vedie k prerušeniu plynutia doby a spadá do rámca trestných stíhaní týkajúcich sa závažných podvodov v oblasti DPH, mal za následok predĺženie doby iba o štvrtinu jej pôvodnej dĺžky. A teraz to dôležité, môže ohroziť splnenie záväzkov uložených členským štátom článkom 325 ods. 1 a 2 zmlúv o fungovaní Európskej únie, ak by táto vnútroštátna právna úprava v značnom počte prípadov závažných podvodov poškodzujúcich finančné záujmy únie bránila uloženiu účinných a odstrašujúcich trestov, alebo pokiaľ by stanovila dlhšie premlčacie doby pre prípady podvodov poškodzujúcich finančné záujmy dotknutého členského štátu než pre prípady podvodov poškodzujúcich finančné záujmy únie. Vidíte, je to jasné, pokiaľ tu nebudeme mať odstrašujúci a účinný systém, tak jednoducho sme v rozpore s čl. 325.
Ďalej rozsudok M.A.S., M.B., pokiaľ právo únie s cieľom zabezpečiť svoju ochranu vyžaduje, aby sa každé porušenie trestalo, každý systém, ktorého úlohou je ho vykonávať, no ktorého dôsledkom je v skutočnosti neexistencia trestu alebo zjavné a významné riziko beztrestnosti, je už zo svojej podstaty v rozpore so zásadou prednosti práva únie a zásadou efektivity, na ktorej je založený okrem iného aj článok 325. Inak povedané, právo je efektívne iba vtedy, ak sa jeho porušovanie trestá. Táto novela však garantuje presný opak, beztrestnosť.
Prečo je toto všetko dôležité v systéme, ktorý máme v Európskej únii? No pretože sme v jednotnom priestore, ktorý má ambíciou byť priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. A ak pripustíme, že za rovnaký trestný čin poškodzujúci finančné záujmy únie by v jednom štáte bol napríklad tento čin premlčaný, zatiaľ čo v susednom štáte môže vyústiť v nejaké odsúdenie, tak jednoducho celý tento systém padá. Nemôžme zabudnúť ani na to, že ak jeden členský štát porušuje princípy právneho štátu, tak tie ostatné členské štáty mu viac nedôverujú. To sa týka potom aj súdnych rozhodnutí a ďalších vecí, čiže má to dopady na celé fungovanie Európskej únie.
Budem teraz pokračovať bodom č. 4 nášho uznesenia. Konštatuje, že Európska únia je založená na hodnotách úcty, ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu, to je veľmi dôležité pripomenúť, a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, ako je stanovené v čl. 2 zmluvy o Európskej únii, ktorú sa Slovenská republika zaviazala dodržiavať.
My sme do Európskej únie vstúpili slobodne, my sme tam chceli ísť. A Európska únia nie je žiadna dojná krava, z ktorej my môžme brať európske peniaze a na druhej strane porušovať princípy, na ktorých je založená vrátane teda toho, že sa chceme stať nejakým ostrovom kriminality a porušiť tak nielen teda právo EÚ, ale aj nejako ohroziť naše vzťahy s inými členskými krajinami okrem Maďarska, samozrejme.
S cieľom zabezpečiť dodržiavanie týchto hodnôt čl. 7 zmluvy o Európskej únii dáva európskym inštitúciám vrátane Európskeho parlamentu možnosť iniciovať konanie na posúdenie rizika vážneho porušenia hodnôt uvedených v čl. 2 niektorým členským štátom. V tejto súvislosti zásahy do ochrany právneho štátu v členskej krajine EÚ podliehajú podľa týchto zmlúv kontrole európskych inštitúcií, ktoré majú monitorovať, vyhodnocovať a konštatovať prípadné riziko jeho porušenia. A toto je presne to, čo Európska komisia momentálne robí. Ona musí chrániť finančné záujmy EÚ, peniaze daňových poplatníkov Európskej únie, všetky tie peniaze na zdravotníctvo, školstvo, diaľnice a tak ďalej, peniaze pre samosprávy, o ktorých veľmi často vraj sociálni demokrati hovoria. A prečo to robí momentálne takto promptne? No lebo tu máme za sebou viac ako desať rokov porušovania princípov právneho štátu v Maďarsku a v Poľsku. A v Maďarsku a v Poľsku to bol aj Európsky parlament, čiastočne aj Európska komisia, mali sme aj nejaké konania o porušení práva EÚ, teda tých infringement proceedings voči Maďarsku aj Poľsku, avšak Európska komisia nikdy nekonala dostatočne.
A v Poľsku aj v Maďarsku vlády PiS a Fidesz rozkrádali právny štát, demolovali demokraciu svojimi zmenami v justícii, volebnom systéme, v oblasti ľudských práv ale aj v tom, ako znižovali ochranu právneho štátu a finančných záujmov EÚ.
A často sa hovorí o tom, teda často sa hovorí, hovorí to koalícia a vláda, že my v Progresívnom Slovensku sme akýmisi posluhovačmi Bruselu. No my sme dlhodobo Európsku komisiu za jej nečinnosť voči Maďarsku aj voči Poľsku kritizovali práve kvôli tomu, že máme za to, že keď dochádza k nejakým porušeniam týchto základných hodnôt a princípov, na ktorých je Európska únia založená, tak jednoducho je povinnosťou Európskej únie, tak ako to stanovujú tie zmluvy, ktorými sme viazaní, konať. Žiaľ, Európska únia mala v týchto dvoch prípadoch priam až taký laxný prístup a myslím si, že aj preto sa rozhodla, že tentokrát Slovensko vystríha v dostatočnom predstihu a skutočne bude reagovať na tie pripravované zmeny ešte predtým, než budú prijaté.
Európska komisia však nakoniec v prípade týchto dvoch štátov pristúpila k niečomu, na čo väčšinou nedemokratické, autoritatívne vlády, ktoré sa hlásia k tzv. iliberálnej demokracii, počúvajú najčastejšie, a síce na štrnganie peňazí. A preto zmrazila v týchto dvoch krajinách eurofondy. A dnes opäť počúvam z ľavej strany o tom, že zrazu v Poľsku máme novú vládu, vládu slniečkárov, liberálov, a tak Európska komisia si povedala, že ideme to zmraziť. No nie. Nová vláda v Poľsku jednoducho iniciovala reformy, ktoré majú Poľsko vrátiť späť na cestu demokracie, a poprosím vás, prihláste sa s faktickou, ak k tomu máte niečo, veľmi sa poteším diskusii, (rečníčka sa prihovorila niekomu v pléne), a Donald Tusk teda hovoril už o týchto pripravovaných zmenách práve kvôli tomu, aby sa v Poľsku opäť začal uplatňovať princíp právneho štátu.
Žiaľ, tieto vlády počúvajú iba na to a očividne vláda Roberta Fica aj počuje to štrnganie peňazí, lebo nejaké zmeny boli prijaté, ale zároveň sa rozhodla, že beztrestnosť našich ľudí je predsa len dôležitejšia a treba im garantovať amnestiu aspoň na ten jeden alebo viac dní.
Budem pokračovať bodom č. 5. Apeluje na vládu Slovenskej republiky, aby rešpektovala, že aj keď je úprava Trestného zákona a tiež zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry rozhodnutím vlády Slovenskej republiky, je bežnou praxou a dokonca povinnosťou členských štátov diskutovať o pripravovaných zmenách s Európskou úniou, nakoľko tieto zmeny majú dopad na ochranu finančných záujmov Európskej únie a tiež na spoluprácu s orgánmi ako Európska prokuratúra, Eurojust alebo OLAF. Nebudem sa k tomu vracať, už som túto časť analyzovala aj predtým, pretože to má všetko so sebou súvis, avšak pripomeniem, opakovali sme to niekoľkokrát, tá diskusia mala prebehnúť, mala prebehnúť vopred a mala vyústiť do zmien, ktoré, žiaľ, ani pozmeňovacie návrhy Tibora Gašpara nepriniesli.
Šiesty bod. Vyzýva vládu Slovenskej republiky, aby stiahla novelu Trestného zákona, a aby ho zaradila na program ďalšej schôdze v riadnom legislatívnom konaní. Tento bod sme na výbore pre európske záležitosti pozmeňovacím návrhom z uznesenia odstránili, pretože pri podávaní návrhu tohto uznesenia bol aktuálny, avšak čas beží a už stratil svoje opodstatnenie.
Bod č. 7. Žiada vládu Slovenskej republiky, aby nevystavovala Slovenskú republiku riziku porušenia práva Európskej únie, ktoré by mohlo mať za následok prerušenie čerpania európskych fondov a ďalších peňazí. Opakujem, je to práve vláda Roberta Fica a tento promafiánsky balík, ktorý ohrozuje európske peniaze.
To, že to je žalovanie slovenských opozičných europoslancov, ktorí sa dopúšťajú vlastizrady, nie je absolútne pravda. Ja som to dokázala tu na vecných, odborných argumentoch a faktoch, ktoré mi doposiaľ nikto nevyvrátil. A keď ich nechcete vyvrátiť mne, však dobre, ja sa s tým naučím nejako žiť, ale uvidíme, čo si o tom všetkom bude myslieť Európska komisia. Pretože tie porušenia tu skutočne sú, vy znižujete ochranu tých finančných záujmov EÚ, dopúšťate sa toho, že všetko to znižovanie trestov za korupčnú trestnú činnosť, ale aj drakonické znižovanie premlčacích dôb spôsobí, že sa u nás jednoducho takéto prípady a kauzy nebudú vyšetrovať, nebudú sa dať vyšetrovať, a toto vadí Európskej únii, nie žiadni europoslanci.
A, prosím vás, už prestaňte ľuďom hovoriť, že až dvom ľuďom, konkrétne Hojsíkovi a Wiezikovi sa podarilo zmanipulovať stovky, to bude cez päťsto, lebo však europoslancov a europoslankýň hlasovalo za uznesenie 496, mínus 2, 494, plus všetci tí ľudia v Európskej komisii, plus všetci tí ľudia na Európskej prokuratúre. Však tomu snáď neveríte ani vy sami.
Európska komisia toto, čo hovorím tu, potvrdzuje aj v listoch z 25. januára a 8. februára, ktoré jeden minister považuje za hoaxy, druhý minister hovorí, že skutočne existujú a že na ne odpovedajú. Nuž v týchto listoch Európska komisia opakuje svoje znepokojenie nad novelou a žiada vládu, aby pozastavila valec, hovorí o nebezpečenstve nenapraviteľných škôd, špeciálne pre finančné záujmy EÚ, ak táto novela vstúpi do platnosti.
A komisia varuje ešte aj 8. februára, v deň, keď ste túto novelu schválili, že musí chrániť finančné záujmy EÚ, a to aj, ak sa preto rozhodne, tou infringement proceeding alebo ďalšími procedúrami v rámci nariadenia o kondicionalite podmienenosti, alebo nariadenia recovery and resilience facility.
Včera na hodine otázok sa minister spravodlivosti Boris Susko vyhol odpovedi, či posledný pozmeňovák Tibora Gašpara odpovedal na všetky výčitky Európskej komisie, a či nám teda nehrozí strata európskych peňazí. Zdá sa, pretože tá hrozba je skutočne reálna a myslím si, že aj na základe tých rozsudkov, o ktorých som vám hovorila, aj článku 325 je skutočne jasné, kto aj prečo, vieme, ohrozuje čerpanie európskych peňazí.
Minulý týždeň sme tiež informovali o tom, že Európska komisia pozastavila v pláne obnovy hodnotenie štvrtej platby, nie platbu samotnú, hodnotenie štvrtej platby. A bolo to koalíciou interpretované tak, že to je vlastne bežná prax. Nuž nie. Je to bežná prax v prípade, že sú nejaké problémy a že Európska únia sa pýta na nejaké dovysvetlenia. Je to prvý varovný signál o tom, že nám môžu byť zastavené peniaze, ktoré momentálne čerpáme z plánu obnovy. Jedná sa o zhruba 920 miliónov eur. Tu však nejde len o mafiánsky balík, hoci teda Európska komisia o ňom hovorí, ale aj o porušovanie výdavkových limitov, pretože Európska komisia má obavy z ohrozenia právneho štátu aj udržateľnosti našich verejných financií. A opakujem, Európska komisia skutočne nechce posielať na Slovensko miliardy, kým hrozí ich rozkrádanie a vláda si jednoducho neplní svoje záväzky, tak ako jej vyplývajú zo zmlúv, ku ktorým sme sa slobodne prihlásili.
Európska komisia tiež poukázala na zvrátenie reforiem, za ktoré sme už peniaze z plánu obnovy dostali. A aj preto žiada druhýkrát dovysvetlenia k tým opatreniam, ktoré sú predmetom štvrtej platby. Jedným z problémov, ktoré, na ktoré teda apeluje, je aj to, že je to práve ÚŠP, ktoré sa chystáte zrušiť bez primeranej náhrady, ktorý je zodpovedný za dohľad nad tým, ako budú peniaze z plánu obnovy míňané.
Myslím si, že som za tých 37 minút dostatočne objasnila to, prečo sa Európska únia a aj špeciálne Európsky parlament zaujíma o to, čo sa deje na Slovensku. Hovoriť, že Európsky parlament nemá na to kompetencie, je opäť len jednou z veľmi lacných výhovoriek. Európsky parlament sa môže vyjadrovať k akejkoľvek situácii a obzvlášť k prípadným porušeniam právneho štátu v jednom z členských štátov Európskej únie. Európsky parlament nevyzýval v tomto uznesení Komisiu, aby zastavila peniaze, ani aby akokoľvek poškodila Slovensko. Práve naopak, vyzýval vládu Slovenskej republiky tak ako aj my v tomto uznesení, aby sa konečne začala správať zodpovedne k občanom a k občiankam Slovenskej republiky a neohrozovala našu budúcnosť aj tým, že prídeme o európske peniaze. A verte mi, táto vláda v momentálnom, v momentálnej finančnej situácii európske peniaze skutočne potrebuje.
Ďakujem za pozornosť a budem rada konštruktívnej diskusii.
Ďakujem.