Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Tak ja by som najskôr asi zareagovala na tú rukavicu hodenú. My teda v Európskom parlamente máme europoslancov, ktorí sa venujú odborne zeleným témam a určite sa podieľajú aj na tvorbe veľmi kvalitnej legislatívy v tejto oblasti. No chcela by som ale teda reagovať v prvom rade na pána ministra. Ja vám ďakujem za vaše vystúpenie, aj keď teda dosť ma tam šokovalo, že ako minister životného prostredia ste sa vyjadrili, že nemáte problém znížiť spoločenskú cenu zvieraťa len tak šmahom ruky, tak to ma mimoriadne znepokojuje teda od ministra životného prostredia.
Ale chcela by som sa vás opýtať na tri otázky. Ja teda nie som odborníčkou na zelené témy ako moja kolegyňa Tamara Stohlová, ale ak správne chápem, tak vy vlastne explicitne hovoríte, že vami predkladaný návrh je v rozpore so smernicou Európskej únie, ale aj s rozhodnutím nášho Ústavného súdu. A napriek tomu ho teda predkladáte, áno, ak správne chápem?
Hovoríte tiež, že ste chceli tento problém riešiť cez ústavný zákon, lebo tým pádom by ste sa vyhli prípadným sankciám z práva Európskej únie? To, to tak úplne nie je, to zavádzate, jednoducho to tak nefunguje.
A zároveň ste teda povedali, že budete to riešiť cez ústavný zákon budúci mesiac? To znamená, že napriek tomu, že by sa teoreticky schválil tento zákon, o ktorom dnes tu rokujeme, tak vy ho považujete za natoľko neefektívny, že aj tak budete túto otázku riešiť ústavným zákonom?
Ak by ste mohli zodpovedať na tieto otázky, tak by som vám bola veľmi vďačná.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vrátim sa k tomu, čo som nestihla dokončiť v tej predošlej faktickej, ale obe rečníčky o tom hovorili, a síce, rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v prípade Maďarska. Európska komisia viedla voči Maďarsku konanie práve kvôli takémuto zákonu, aký dnes predkladáte aj vy, a skutočne on je takmer identický. Ja som si porovnávala to znenie a tie použité slová sú vskutku rovnaké, jediné, čo sa tam možno líši, sú sumy, ktoré, ktoré navrhujete. Ale vaša dôvodová správa pritom uvádza, že predmet návrhu zákona je v súlade s právnou úpravou Európskej únie, nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. No tak ja už neviem, pretože je, pretože tu máme toto rozhodnutie. A veď si ho prečítajte a porovnajte a na to nemusíte byť ani prvotriedny právnik alebo právnička, ako pani poslankyňa Števulová, pani poslankyňa Plaváková alebo pani poslankyňa Kolíková. Stačí si to skutočne len porovnať a vidíte, že to je to isté a práve kvôli tomuto nám hrozí, že Európska komisia bude iniciovať úplne rovnaké konanie ako voči Maďarsku a vyjde nás to teda celkom draho.
A mňa teda skutočne úprimne zaujíma, že či o tých právnych aktoch Európskej únie, keď to takto uvádzate aj v dôvodovej správe, neviete, ako napríklad aj keď ste predkladali ten prvý návrh zákona o zmene RTVS ešte dokonca v deň, keď Európsky parlament prijal European Media Act, čiže proste úplne to išlo v rozpore a neviem, že či ste to nevideli. Dokonca jeden z vašich lídrov sa vyjadril, že ak je niečo ústavný zákon, tak že to nespadá pod právo Európskej únie. Alebo vy skutočne nečítate tie rozhodnutia a to právo EÚ. No, ja neviem.
A skončila by som len tým, že, Mária, ty si hovorila, resp. pýtala si sa, že či tejto koalícii nesmrdia tie peniaze z EÚ. No ja si skutočne myslím, že ak tejto koalícii niečo nesmrdí, tak sú to práve peniaze.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja mám tak trochu také déja vu aj vlastne keď som čítala tú dôvodovku a včera počúvala to odôvodnenie celého toho zákona, tak som sa preniesla späť do decembra, keď sme tu hovorili o novele Trestného zákona, a tá tiež vo svojej dôvodovke k skrátenému legislatívnemu konaniu hovorila o práve Európskej únie, aj o nejakých rozhodnutiach Európskeho súdu ľudských práv a vlastne všetko to bolo opačne, pretože sa nám tu snažili nahovoriť, že vlastne tie rozhodnutia hovoria niečo, čo vôbec nehovorili. A teraz je to také veľmi podobné, pretože vy normálne úplne otáčate to, čo sa tu momentálne chystá na pôde Európskej únie, pretože tá robí presný opak, a síce vyzýva členské štáty Európskej únie, aby chránili občiansku spoločnosť, pretože tá je skutočne mimoriadne dôležitá pre existenciu demokracie, hlavne teda tej liberálnej demokracie, o ktorej ste včera hovorili a rozporovali samotný termín. To, to by som tak odôvodnila veľmi jednoducho, že neviete, čo v skutočnosti tá liberálna demokracia znamená, ale vrátim sa k tomu ešte aj v rozprave.
No ale späť k veci. Už nie raz tu bolo teda práve zo strany SNS rozporované naše vzdelanie, skúsenosti a všeličo iné, že máte obavy, koľko z nás je z neziskoviek a podobne. No ja na vašom mieste by som sa skôr obávala o kvalitu legislatívnych návrhov, ktoré predkladáte, pretože sústavne tie zo strany SNS, či už v oblasti kultúry, alebo aj teraz to vidíme ohľadom neziskoviek, sú nielen v rozpore s právom Európskej únie, ja to chápem, že to nie je pre každého, že to je taká zložitejšia vec, tak to možno úplne neovládate, obzvlášť keď robíte tú suverénnu zahraničnú politiku, ale aj so samotnou ústavou. Tak ja by som od takých veľkých národniarov čakala práve, že si budú tú ústavu ctiť a že nebudú predkladať návrhy, ktoré, ktoré idú doslova proti. No a hovorila to už teda aj Lucia, ale špeciálne toto rozhodnu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dana, ty si vlastne vo svojej rozprave pripomenula, či už teda pánovi poslancovi Michelkovi, alebo aj ďalším, ako sa to má robiť, a aj dnes tu odznela taká výčitka, že veď pani Jaurová alebo aj ty, že ste mali ix dní na to, aby ste sa nejakým spôsobom vyjadrili k tomuto návrhu, aby ste ho pripomienkovali, aby ste išli diskutovať s navrhovateľom, že tu bolo teda osem dní konkrétne.
Ale veď, pán Michelko, neprehadzujte stále zodpovednosť na iných vrátane teda opozície. Tento spôsob fungovania, že prídete do NR SR s návrhom, ktorý v skutočnosti by mal byť vládnym návrhom a prejsť riadnym MPK, v ktorom sa teda vyjadrí aj odborná verejnosť, je absolútne neakceptovateľný. A vy to veľmi dobre viete. Lebo to, že vy ho predložíte takto a vlastne jediným spôsobom, aby sa odborná verejnosť k nemu mohla vyjadriť, je to, že spravia nejaké verejné vyjadrenia alebo verejnú výzvu, tak to je skutočne neakceptovateľné. A opäť ste chceli, a už sme to videli pri Trestnom zákone, pri ďalších, všetkých týchto ľudí umlčať a vidíte, oni nakoniec sú ešte hlasnejší. A osem dní, skutočne, pán Michelko, to vám nestojí ten fond za viac ako za osem dní?
Kolegyni Jaurovej, ale aj kolegyni Kleinert ste hovorili, že nemajú nejaké konkrétne riešenia. Veď v oboch rozpravách, a teda reagujem hlavne momentálne na pani poslankyňu Kleinert, odzneli konkrétne riešenia na konkrétne výčitky, ktoré môžte mať k fungovaniu tohto fondu. Ale vám v skutočnosti o to nejde, lebo to sa vo vašom návrhu nijakým spôsobom nepremieta.
A ja sa tiež chcem obrátiť na prítomných kolegov a kolegyne z opozície, ktorí sa kultúre dlhodobo venujú, či už pani Laššáková, pán Malatinec, pán Mažgút, už ho tu nevidím, a ďalší. Skutočne sa tomu venujete odborne a nikdy by som si nedovolila pochybovať o vašich skúsenostiach či v dobrej vôli urobiť niečo pre našu kultúru a preto aj stále verím, že niečo takéto skutočne nepodporíte. A dúfam, že tá smutná politická realita u vás nepreváži... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Zora, ja ti ďakujem, že si do tohto miesta, ktoré veľmi často, na môj vkus až príliš často, je veľmi nekultúrnym miestom, kde sa navyše proti nezávislej kultúre bojuje, a to doslova, konečne kus kultúry vniesla. A vrátila by som sa veľmi stručne k tomu, čo sa tu dialo včera, pretože aj ty si to hovorila, a skutočne nechápte ma zle, pretože ja, ja umenie doslova milujem, aj keď je nám asi jasné, že s pánom Michelkom nezdieľam rovnaký vkus, ja si skutočne nemyslím, že na pôde tohto parlamentu, by mali odznievať slová, aké tu odzneli, nech to už, teda nech cieľ bol akýkoľvek, pretože si predstavte, že si ten prenos live zapol niekto v momente, keď ste citovali tú pasáž, ako niekto stál na balkóne a díval sa na dievčinu atď. Veď prosím vás, správajme sa na pôde tohto parlamentu ako zákonodarci a zákonodarkyne a s tým súvisí aj to, čo vám vyčíta či už teda kolegyňa Jaurová, alebo hovorila o tom aj kolegyňa Kleinert, a síce, že už si konečne, prosím vás, uvedomte, na čo tu sme. My tu nie sme na to, aby sme hodnotili, čo doteraz hodnotila Komisia, ani na to, aby sme týmto zákonom zmenili spôsob, akým fond má hodnotiť projekty a podobne. My tu nie sme na to, aby sme sa rozhodli, že politika bude následne rozhodovať o tom, ako Komisia bude rozhodovať, však toto nie je naša úloha.
My tu máme vytvárať rámce, legislatívne rámce. Už to, že ako kvalitne ich máme vytvárať, tak to je, samozrejme, ďalšia otázka, aj na to sme si zvykli, že sa tu úplne nedeje. Ale našou úlohou je presadzovať také zákony, aby sme napríklad zefektívnili činnosť tohto fondu. A vy k nemu, samozrejme, môžte mať výhrady a bavme sa o nich, to sa však nedeje, pretože vy nemáte argumenty. Vy máte iba len nejaké vaše názory a hovoríte, že to nie je subjektívne, lebo vy ste žiadne, žiadnu podporu nežiadali, zároveň... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za vašu reakciu. Určite môžme s veľa vecami súhlasiť a dúfam, že sa teda aj na nich zhodneme, avšak uznáte aj, že je úlohou opozície pýtať sa na to, že odkiaľ budú finančné prostriedky čerpané. Mňa toto špeciálne zaujíma aj v kontexte toho, že minister Susko rušil, zrušil teda dotácie mimovládnemu sektoru a povedal, že časť tých financií sa využije na pomoc obetiam rodovo podmieneného násilia, tak napríklad toto by sme chceli vedieť, že akým spôsobom sa majú tieto, sa majú tieto financie presunúť alebo čo sa s nimi vlastne má stať. Avšak tu som pochopila, že tieto financie našiel pán minister v kase ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, čiže sa nejedná o rovnaké financie. Tak verím tomu, že v rámci tých ministerstiev, tak ako je to momentálne rozkúskované, tak keď sa jednoducho dajú tie financie dokopy, tak, a navýšia sa, pretože to je to, čo tie organizácie potrebujú, tak jednoducho budeme vedieť dostatočne a systémovo tieto bezpečné domy financovať.
Zároveň ma veľmi mrzí, že teda, ideme tu poma... teda to ma veľmi teší, že ideme pomáhať, ale zároveň ma mrzia všetky tie útoky na neziskové organizácie a o jednom z nich budeme hovoriť ešte aj počas tejto schôdze, pretože tu máme zákon o mimovládnych organizáciách, ktoré, ktorý označuje niektoré mimovládne... (reakcia z pléna), nie, nie, ja to nehovorím vám, ale že označuje niektoré mimovládne organizácie za zahraničných agentov, pretože majú financovanie zo zahraničných zdrojov. A vidíme, že aj práve tieto organizácie, o ktorých dnes hovoríme, boli často doslova odkázané na tieto zahraničné zdroje, takže ja si myslím, že rozhodne toto nie je priestor na to, aby sme na tieto organizácie útočili, ale naopak, aby ich štát konečne začal finančne podporovať tak, aby neboli na tie zahraničné zdroje odkázané.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja na začiatku by som iba chcela reagovať, na to, čo tu odznelo a síce, že dúfam, že toto nie je len nejaké opatrenie, ktoré má ľuďom a konkrétne teda ženám, ktoré sú obeťami alebo preživšími násilia vrátane toho sexuálneho násilia a v najhorších prípadoch znásilnenia, ukázať, že predsa len pre ne vláda niečo robí a že sme nemuseli mať takú nechutnú diskusiu, aká tu prebehla počas tej novely Trestného zákona iba kvôli tomu, aby sme sa dopracovali k pomoci týmto ženám. Takže verím, že to nie je len akási záplata, ale že to skutočne vychádza z tej vôle pomôcť organizáciám, ktoré týmto ženám pomáhajú, pretože je tu teda konečne politická vôľa.
V tejto rozprave by som sa chcela oprieť hlavne o analýzu organizácií Fenestra a OZ Hana z júna 2023, ktorá je komplexnou správou súčasného stavu ochrany, pomoci a podpory žien zažívajúcich násilie, ale aj o rozhovory, ktoré som absolvovala s organizáciami vrátane teda týchto bezpečných domov.
V správe organizácie hovoria o tom, ako politiky štátu by mali vychádzať z reálnych dát a poznatkov z praxe. Aj preto by som vám chcela tak veľmi v skratke načrtnúť, ako momentálne vyzerá ten prístup k podporným službám. Keď si porovnáme roky 2023 a rok 2012, tak v roku 2012 malo Slovensko deväť špecializovaných poradenských centier a len dva bezpečné ženské domy. Dnes je to 28 poradenských centier, 13 bezpečných ženských domovov a pribudla tiež nonstop národná linka pre ženy zažívajúce násilie. Zlepšilo sa aj geografické zastúpenie týchto služieb, aj keď stále existujú regióny, kde ženy jednoducho nemajú prístup k špecifickej pomoci. Ja konkrétne som z Banskobystrického kraja a ja som sa stretla len s jediným bezpečným domovom, síce, teda s jedinou organizáciou, ktorá pokrýva celé stredné Slovensko. A to je skutočne málo, hlavne keď sa pozrieme na správy generálneho prokurátora, ktorý hovorí, že práve stredné Slovensko, neviem z akého dôvodu, je krajom, kde je najväčší problém s rodovo podmieneným násilím.
Problém, hlavný problém je v absencii kvalitného legislatívneho rámca, ktorý by definoval krízové a dlhodobé podporné služby pre ženy zažívajúce násilie vrátane ich detí, samozrejme, a nastavil aj ich financovanie. Súčasné nastavenie je také, ako som už načrtla veľmi stručne aj v rozprave o SLK, a síce je také, že je založené na tom, že fungovanie a financovanie týchto podporných služieb je čiastočne upravené vo viacerých zákonoch a ich činnosť podlieha udeleniu často aj dvoch-troch a viac akreditácií rôznymi ministerstvami. Teda nemáme jedno ministerstvo, ktoré by bolo kompetentné, jeden zákon, ale tie organizácie musia jednoducho nejakým spôsobom hľadať v tých zákonoch, čo, kde môžu čerpať na ktoré služby sa môžu obrátiť.
Tá správa, ktorú som citovala, hovorí jasne. Finančných mechanizmov je čo do počtu pomerne dostatok, všetky sú však nesystémové, negarantované a neudržateľné. Mimovládne organizácie poskytujúce špecifické podporné služby sa snažia dlhodobo prežiť v chaotickom systéme, kde teda musia takto žonglovať medzi rôznymi formami pomoci. Podmienky financovania pre mimovládne organizácie sú v porovnaní s financovaním štátnych a verejných organizácií diskriminačné. Financovanie je fragmentované a potvrdzuje dlhodobú odkázanosť Slovenska na zahraničných verejných zdrojoch. V dôsledku nedostatočnej štruktúry, výškových limitov a náročnosti dokladovania poskytujú poradenské pracovníčky niektoré služby zadarmo. A ja som sa skutočne, keď som sa rozprávala s týmito organizáciami, tak som videla zväčša ženy teda, ktoré tam pracujú, ktoré sú skutočne odhodlané, avšak už ľudsky jednoducho vyčerpané, pretože pokrývajú často rôzne, alebo teda suplujú rôzne aktivity, ktoré by mal vykonávať štát alebo aspoň dobre financovať, a jednoducho to sa nedeje a musia to robiť vo svojom voľnom čase a práve preto, že sú také oddané tejto oblasti, tak to aj naďalej robia, avšak skutočne cítia vyčerpanie.
Mimovládne organizácie prežívajú vďaka ich schopnosti fungovať v tomto chaotickom systéme a nie vďaka nemu. Všetky finančné mechanizmy sú navzájom doplnkové, chýba základ, ktorý by pokryl náklady na napĺňanie minimálnych štandardov. Nízka absorpčná možnosť čerpania financií nie je spôsobená organizáciami, ale neadekvátne nastavenými podmienkami čerpania. Čiže v nejakej takejto schéme si viete predstaviť, ako fungujú tieto mimovládne organizácie. Čo z toho vyplýva? No, jedným z dôsledkov tohto stavu je, že financovanie špecifických podporných služieb pre ženy je jednoducho roztrieštené a nesystémové. Podľa slov Barbory Holubovej, odborníčky na rodovú rovnosť, sa tak stáva, že až 20 až 60 % času, ktorý by neziskové organizácie mohli, alebo teda mali za normálnych okolností venovať práve tej podpore a práci s osobami, ktoré zažívajú násilie, a ich deťom, musia, naopak, vypĺňať, musia, naopak, venovať vypĺňaniu rôznych reportov alebo projektov a hľadaním financií. A presne to mi potvrdili teda tie organizácie aj počas stretnutí a je skutočne veľmi smutné, že nemajú len teda nedostatočné financovanie, ale sú aj ľudsky poddimenzované a že napríklad v organizácii, kde je sedem zamestnancov alebo zamestnankýň, je jeden človek špeciálne vyčlenený na hľadanie a zabezpečovanie financovania. Namiesto toho by mohli mať takéto organizácie jedného človeka naviac, napríklad detského psychológa. Aj preto by prioritou štátu malo byť priniesť systematické riešenie vrátane vytvorenia jedného komplexného legislatívneho rámca a udržateľného mechanizmu financovania pre špecifické podporné služby. Myslím, že už stačilo takých tých rôznych injekcií, ako sme tu mali aj za minulej vlády, keď sa nejaké financie uvoľnili počas covidu zo špeciálnej rezervy premiéra a toto sa jednoducho nemôže diať, my musíme skutočne nastaviť ten systém tak, aby tieto organizácie nielen prežívali, ale hlavne aby mohli žiť a vykonávať tieto veľmi dôležité služby.
Toto však tento zákon nerobí, a teda neprináša to systémové riešenie, nevytvára jeden, jeden komplexný legislatívny rámec, avšak vnímame ho ako akési provizórne riešenie, kým ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny príde so skutočným a efektívnym zákonom. My v Progresívnom Slovensku sme pripravené pomôcť s jeho tvorbou, nakoľko už máme takýto zákon pripravený. Ja teda nie som členkou sociálneho výboru, ale kolegyňa Petrík mi spomínala, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny bude pripravovať takýto návrh zákona spoločne s ministerstvom spravodlivosti a malo by sa tak stať zhruba do roku 2025. Ja dúfam, že by sa možno mohlo nájsť takéto riešenie aj skôr, pretože je skutočne potrebné presne kvôli tomu, čo uvádzate aj v dôvodovej správe k SLK, pretože keď je toto financovanie nedostatočné, teraz konkrétne teda hrozí to, že tieto organizácie prídu o nórske fondy, avšak vieme, že celkovo sú veľmi finančne poddimenzované, tak dôsledkom toho je nedostatočná aj poskytovaná pomoc a tým pádom sa aj naďalej porušujú ľudské práva.
Túto oblasť v našom klube PS nevnímame ako miesto, kde si máme porovnávať farbu politických tričiek, jedná sa o pomoc, ktorá ani tak nie je tak pomocou tým organizáciám, ale hlavne všetkým tým osobám, ktoré sú obeťami a preživšími násilia a musia tieto podporné služby vyhľadať. A tu si myslím, že by mala ísť politika bokom, preto tento zákon, ktorý síce nerieši ten problém vo svojej komplexite, podporíme. Tie organizácie a hlavne všetky tie obete ho, samozrejme, potrebujú.
Zároveň na záver mi dovoľte dodať, že by som si veľmi priala, aby sa rovnako ako sa my veľmi konštruktívne staviame napríklad k tomuto zákonu, rovnako konštruktívne stavala aj koalícia k našim zákonom, napríklad keď navrhujeme nejaké legislatívne riešenia v oblasti rodovo podmieneného násilia, pretože ako aj my teraz dokazujeme tým, že tento zákon podporíme, tak to je skutočne oblasť, kde by sme sa nemali pozerať na to, že z akej politickej strany sme, ale komu ten zákon má pomôcť. A musí pomôcť.
Takže ďakujem veľmi pekne a ako som už povedala, tento zákon podporíme.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne a páni poslanci, v posledných rokoch sa u nás štát spolieha, čo sa týka financovania podporných služieb najmä teda pre ženy zažívajúce násilie na projekty z tzv. nórskych fondov, alebo teda z Nórskeho finančného mechanizmu a tiež na podporu z európskych fondov a síce z Európskeho sociálneho fondu, a to na projektovom základe. Tieto zdroje napriek tomu, že sa pre mnohé organizácie stali doslova vitálnymi, však nie sú dlhodobo udržateľné a pri ich čerpaní vzniká povinnosť zabezpečiť ich udržateľnosť výsledkov. Štát však doteraz nedokázal nastaviť riadne dostatočné a systémové financovanie týchto podporných služieb. Na to upozorňovali organizácie už niekoľko rokov dlhodobo a snažili sa teda takéto financovanie získať. Žiaľ sa to nepodarilo, pretože vždy chýbala, samozrejme, politická vôľa a panovala tu tá výhovorka, že na to nie sú peniaze. Jednoducho to nebolo prioritou.
Súčasné zákonné mechanizmy finančnej podpory nielenže neumožňujú kontinuálne financovanie, ale skladbou oprávnených a neoprávnených nákladov nepokrývajú nevyhnutné činnosti a prevádzku týchto špecializovaných podporných služieb pre ženy. Dostupnosť a financovanie týchto služieb sa neustále zhoršuje a to napriek tomu, že aj pandémia COVID-19 nám ukázala, ako veľmi dôležité a v akom kritickom stave tieto služby sú. Niektoré organizácie dnes zažívajú doslova existenčné problémy a nájsť alternatívne zdroje je stále náročnejšie. Zároveň povinnosti kladené na tieto ženské špecializované organizácie rastú, avšak za stále menej peňazí.
Ja som nedávno jeden taký bezpečný dom pre ženy, alebo teda osoby zažívajúce násilie navštívila na východnom Slovensku a skutočne mi potvrdili, aké náročné je získať financie a že majú v organizácii doslova jednu osobu napriek tomu, že aj ľudsky sú poddimenzované, jednu osobu, ktorá sa venuje výlučne financovaniu a ktorá sa každý deň snaží zistiť, z akých zdrojov, koľko môžu financovať bežné činnosti tohto bezpečného domova. Pretože áno, ten spôsob financovania je nastavený tak, že sa tam prekrývajú rôzne zdroje, ako som už spomínala, tie európske, ale aj národné. A aj preto by bolo potrebné aby sme konečne prijali zákon, ktorý by takéto financovanie nastavil. Tým zákonom tento nie je, ale o tom sa budeme baviť neskôr, keď prejdeme k meritu, k meritu zákona.
Teraz však oceňujeme, že ministerstvo práce vypočulo volanie organizácií a rozhodlo sa prísť s týmto návrhom. Je o to dôležitejší a urgentnejší, že práve tento rok, ako už spomínal aj pán minister, končia tzv. nórske fondy a táto strata skutočne dôležitého financovania môže mať fatálne následky pre bezpečné domy.
Dôvodová správa k SLK priznáva neexistenciu vhodných podporných schém a tiež časovú náročnosť ich aktivovania a tiež fakt, že organizácie pomáhajúce ľuďom, ktorých sa má zákon týkať, a síce nielen teda bezpečné domy, ale aj humanitárna pomoc, potrebujú skutočne rýchlu pomoc od vlády na prekonanie akútnych problémov. Bez takejto pomoci by všetky osoby, či už teda tie, ktoré spadajú pod tú humanitárnu pomoc, alebo bezpečné domy, o ktorých som hovorila, prišli skutočne o možnosť zabezpečiť základné životné podmienky. Organizácie by viac nedokázali spĺňať tú svoju hlavnú úlohu, a síce pomoc v týchto ťažkých životných situáciách, pri ktorých dochádza k porušovaniu ľudských práv. A ja sa vždy, a teda najmä po tých predchádzajúcich skúsenostiach z SLK bojím, keď vláda v dôvodovej správe uvádza, že dochádza k porušovaniu ľudských práv, ale tentokrát je tá obava skutočne odôvodnená. Pretože, áno, domáce násilie a iné ohrozenie správaním iných fyzických osôb je porušením základných ľudských práv. A práve prevencii domáceho násilia, ako aj pomoci obetiam domáceho násilia sa venujú subjekty, už spomínané bezpečné domy, ktorých nezisková činnosť je podporovaná tým viaczdrojovým a nedostatočným financovaním.
Ako aj dôvodová správa hovorí, v dôsledku končiacej finančnej podpory z nórskeho fondu, ktorá teda končí tento rok, by mohli zariadenia núdzového bývania skutočne prísť o to, o tú najdôležitejšiu časť financovania, a teda už by nemohli poskytovať štandard špecializovaných zariadení, udržať vlastne to, čo bolo doteraz nastavené, a aj preto je nevyhnutné, aby štát zasiahol v tejto oblasti a to prostredníctvom dotácie na podporu rodovej rovnosti, ktorá sa teda poskytuje aj na iné činnosti a aktivity, ale tu je nastavená v tej navrhovanej maximálnej sume 150-tisíc eur v príslušnom rozpočtovom roku. Bez zabezpečenia takejto materiálnej podpory bezpečných ženských domovov a poradenských centier by mohlo dôjsť k ohrozeniu vyššie uvedených základných ľudských práv a slobôd. S tým sa nemožno nestotožniť. Aj preto v Progresívnom Slovensku vítame túto pomocnú ruku podanú organizáciám a hoci sa teda k samotnému návrhu, a síce teda k meritu zákona vyjadríme neskôr, pretože je skutočne potrebné nastaviť iným spôsobom toto dostatočné financovanie, s kolegyňami Petrík a Plavákovou o tom teda budeme neskôr hovoriť. SLK v klube Progresívne Slovensko jednoznačne podporíme, pretože je to veľmi potrebné.
A ešte raz ďakujeme za tú iniciatívu.

vymazať rámček

Ďakujem za slovo a ďakujem aj kolegom a kolegyniam za všetky faktické.
Pán minister, ja vás len chcem ubezpečiť, že keď pán Dostál povedal, že tu nie ste, tak nemyslel tento moment.
Ale keď hovoríme o tých ostatných návrhoch, ktoré sú poslanecké návrhy a vy tu vtedy, samozrejme, nesedíte a chcela by som sa zároveň teda pripojiť k tej výzve, ktorú môj kolega Vančo formuloval, aby ste na ministerstve spravodlivosti sa teraz zamerali práve na túto tému, na túto oblasť a konkrétne, aby sme konečne vyšli skutočne k tým európskym štandardom, čo znamená, že bavme sa o redefinícii znásilnenia, bavme sa o tom odborne v riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní a tak ďalej s ľuďmi, ktorí sa skutočne tejto téme venujú roky.
A možno ani nepoďme tak cestou tých našich susedov, lebo na jednej strane je to akýsi pokrok, samozrejme, v Českej republike, ale predsa len to nie je ideál, pretože oni idú tou cestou, že nie znamená nie, ale redefinícia znásilnenia na báze súhlasu by mala byť práve to, len áno znamená áno. Tak ja verím, že ako minister budete iniciovať takúto zmenu, aby sme sa skutočne priblížili tým prodemokratickým západným krajinám, ktoré už takúto zmenu zaviedli.
A ako sme aj minule tu s pani kolegyňou Kolíkovou mali takú debatu spoločne s poslankyňou z vládnej koalície, tak čo sa týka tých dôkazov, tam nebude o nič ťažšie, ani o nič ľahšie dokazovať, že len áno znamená áno, než napríklad v tej situáciu, ako máme dnes, ako sa dokazuje napríklad hrozba násilia. Alebo akékoľvek iné trestné činy, pri ktorých nie je takéto materiálne dokazovanie možné.
A zároveň keď už teda budeme vykračovať k tým ideálom, tak sa zamyslime aj nad zrušením premlčacích dôb.