Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

30.10.2024 o 14:33 hod.

Mgr. et Mgr.

Beáta Jurík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 30.10.2024 14:33 - 14:53 hod.

Beáta Jurík
 

23.10.2024 9:43 - 9:58 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ivan, ďakujem za tvoje vystúpenie a úplne s tebou súhlasím, že je veľmi dôležité, aby hlasom žien boli ženy, aj tu sediace ženy, a ja by som si veľmi želala, aby teda aj kolegyne z koalície podporovali aj návrhy, ktoré my predkladáme a ktoré skutočne majú za cieľ zlepšiť život žien na Slovensku. Zároveň si ale veľmi cením aj podporu mužov vrátane teda teba, pretože samy to nedokážeme a je načase, aby sme si uvedomili ako spoločnosť, že keď odstraňujeme nerovnosti, tak je to dobré pre nás všetkých bez ohľadu na to, že či sme žena, alebo muž.
Ja by som sa chcela vrátiť k tomu, čo tu odznelo o tom, že ženy možno chcú sa viacej venovať rodine, chcú byť viacej matkami, možno chcú byť viacej učiteľkami alebo sa venovať takýmto povolaniam a nie možno ekonomickej sfére alebo manažérskej, riadiacej, no toto je jednoznačné popieranie dát a štúdií, ktoré hovoria o tom, že ženy to chcú, len tam sú tie prekážky, ten tzv. sklenený strop, a jednoducho na tie pozície napriek tomu, že tam chcú ísť, sa nedostanú. Čiže je aj našou povinnosťou vytvárať také prostredie, aby keď sa žena rozhodne byť matkou, však je to jej slobodné rozhodnutie, nech je matkou, keď sa žena rozhodne byť manažérkou, tak nech je jej to umožnené a nech nie je diskriminovaná. Na tom, dúfam, sa zhodneme všetci.
Ivan, hovoril si o firmách a teda tom počte žien v riadiacich pozíciách. Bolo by zaujímavé pozrieť sa aj na to, že koľko pracovníčok je v skutočnosti v tých firmách. A bez toho, že budú ženy v riadiacich pozíciách, tak sa ani podmienky tých pracovníčok nezlepšia. Nezlepší sa ani, a to si tiež spomínal, ten servis alebo teda tie služby, ktoré tieto firmy poskytujú, pretože jednoducho nebudú mať záujem na tých riadiacich pozíciách robiť niečo pre ženy.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2024 9:28 - 9:43 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj za faktické poznámky kolegom a kolegyni.
Ja v prvom rade by som chcela odpovedať pánovi poslancovi Grendelovi a aj tak ma trošku prekvapil, lebo sme zvyknutí, si myslím, uňho na taký konštruktívnejší prístup a toto, čo ste povedali, tak bolo nefér či už teda ku mne, alebo aj k pánovi ministrovi, pretože tu sa skutočne nejedná o žiadnu progresívnu agendu a myslím si, že dôkazom toho je aj to, že to, aby táto smernica dnes, aby sme ju mohli mať na stole, tak sa o to zaslúžila Ursula von der Leyen, ktorá si myslím, že je teda predsedníčkou Európskej komisie, ktorá pochádza z EPP, a vy ste ešte do minulých európskych volieb boli súčasťou tejto frakcie konzervatívcov, takže rozhodne toto nie je žiadna progresívna agenda, to je niečo, na čom sa zhodli členské štáty vrátane tých, ktoré možno majú aj konzervatívnejšie vlády, pretože snáď mi nechcete povedať, že teda všetky členské štáty EÚ sú liberálne, progresívne a že sa snažia o zavedenie progresívnej agendy. Čiže toto bolo skutočne nefér aj voči pánovi ministrovi, aj voči mne, pretože ste deformovali to, čo som ja povedala. Ja som pochválila pána ministra za transpozíciu, pretože to jednoducho musíme urobiť, ale urobili ju dobre až na pár detailov, ktoré teda my aj pozmeňujúcim návrhom opravujeme a ku ktorým aj vyzývam teda pána ministra, aby zase zo svojej strany niečo opravil.
Tak, prosím vás, nestrašte tu a dúfam teda, že som pánovi ministrovi nespravila medvediu službu tým, že som ho pochválila a že teraz koalícia sa zľakne a zhodí progresívnu agendu vlastného ministra zo stola, pretože skutočne to tak nie je.
Pán poslanec Čaučík, ja by som vás len chcela poprosiť, že nehovorme za ženy, nehovorme za ne, že či si vyberajú také, alebo také oblasti, a nehovorme ani to, že chcú zlaďovať svoj pracovný a profesionálny život a venujú sa viac teda tomu osobnému, však... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.10.2024 8:58 - 9:13 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, ja vás idem dnes tak možno netradične veľmi pochváliť, tak dúfam, že mi to neoplatíte tak ako včera minister vnútra, keď ho pochválil môj kolega a on potom naňho spustil takú spŕšku hejtu.
Začala by som takou anekdotou. Mne po voľbách prišlo tak pár správ od takých rôznych trolov na sociálnych sieťach o tom, že či sa nehanbím, že vlastne tu sedím vďaka kvótam a že ináč by som sa sem nikdy nedostala. A ja si myslím, že aj vďaka tomu, aké mechanizmy sme zaviedli v Progresívnom Slovensku a že máme vyvážené zastúpenie žien a mužov, máme tak veľmi aktívny klub a tie ženy skutočne dokazujú, že tu majú svoje miesto, a to nehovorím za seba, ale aj za všetky svoje kolegyne, a toto je, myslím, jeden z dôkazov o tom, že kvóty fungujú a že je to skutočne dobré opatrenie, ktoré prináša tie pozitívne aspekty nielen pre ženy, ale aj tu pre nás v pléne a potom vlastne aj pre celú spoločnosť, keď sú teda zavádzané niekde inde.
Hneď na začiatku by som chcela povedať, že kvóty nie sú takou tou pozitívnou diskrimináciou, za akú sa často pasujú alebo teda ako to ľudia nazývajú, ale sú vyrovnávacím dočasným opatrením. Dočasným, pretože vždy sú prijímané na nejaký čas, a koniec koncov to je aj cieľom tejto smernice, že tie kvóty, ktoré sa zavádzajú, tak by tu nemali byť navždy, ale iba kým sa nevyrovná nerovnosť, pretože o tomto presne kvóty sú. Sú teda, ako som povedala, vyrovnávacie opatrenie, a to znamená, že ich cieľom nie je zvýhodniť jedno pohlavie na úkor druhého, ale vyrovnať nerovnosť, ktorá tu vzniká na základe rôznych diskriminačných faktorov.
My sme tento zákon podporili už v prvom čítaní, a teda podporíme ho, samozrejme, aj v druhom, aj keď máme k nemu menšie výhrady, ale to už je naša taká klasika s pánom ministrom spravodlivosti, že sa asi úplne nezhodneme na tom, že ako úplne a presne transponovať smernice, ale dostanem sa k tomu. No, v prvom čítaní nás tu bolo prítomných 147, tento zákon podporilo 111 poslancov a poslankýň, štyria boli proti a 32 sa zdržalo. No a ja sa chcem prihovoriť práve tým tridsiatim šiestim, ktorí tento zákon z rôznych dôvodov nepodporili, ale zároveň aj teda časti z tých sto jedenástich, ktorí podporili, lebo museli, lebo ja viem, že ste zvyknutí, že občas musíte, ale ja by som skutočne chcela, aby ste boli presvedčení o tom, že toto podporiť chcete.
Tak veľmi v skratke, prečo vlastne máme na stole túto smernicu a prečo ju musíme transponovať. No, smernica Women on boards, alebo teda o ženách v riadiacich pozíciách, je kľúčovou súčasťou stratégie EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2020 a 2025. Prečo? Pretože cieľom je zlepšiť postavenie menej zastúpeného pohlavia, jedná sa teda v drvivej väčšine prípadov o ženy, ale môže to byť aj naopak, pretože môže sa stať, že budete mať spoločnosť, v ktorej bude to menej zastúpené pohlavie práve mužské pohlavie a vtedy sa tam, to bude tiež vlastne ten vyrovnávací mechanizmus aplikovať, takže nemusíte sa báť, rozhodne nebudete diskriminovaní, práve naopak, akonáhle tam bude tá nerovnosť, tak tá nerovnosť bude vďaka tejto smernici vyrovnaná.
Vrátim sa k tomu, prečo je to dôležité, ale najskôr taká veľmi stručná genéza tohto textu. Text už v roku 2012 schválil Európsky parlament a potom ho však Európska rada zablokovala. A toto je opäť ďalším dôkazom toho, že tu neprichádza zlý diktát z Bruselu, že toto nám nenariaďuje tá EÚ, ktorá už nevie, že čo so sebou, ale rozhodujú členské štáty. Aj to, že desať rokov bola tá smernica blokovaná, o tom rozhodli členské štáty, pretože s tým nesúhlasili. Časť z nich si myslela, že takéto mechanizmy, opatrenia by sme mali zavádzať bez povinných sankcií, ktoré sú teda súčasťou tejto smernice, druhá časť členských štátov, ktoré teda túto smernicu odmietali, mala za to, že by sa to malo riešiť čisto na národnej úrovni, ak je teda tá potreba.
Koncom roka 2021 však predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen aj za teda veľkej pomoci vtedajšieho francúzskeho predsedníctva Rady, pretože vo Francúzsku majú takýto zákon na národnej úrovni už dlho, dokonca majú veľmi podobné opatrenia aj na úrovni či už teda štátnych podnikov, ale aj štátnych inštitúcií a veľmi to pomáha, pretože skutočne sa im tam podarilo vlastne vyrovnať tú nerovnosť, ktorá dovtedy, dovtedy v týchto inštitúciách bola. No a teda Ursula von der Leyen spoločne s francúzskym predsedníctvom sa rozhodli, že idú opäť túto smernicu otvoriť a rokovať či už teda so stranami, ale aj, samozrejme, s členskými štátmi.
V novembri 2022 sa tak text podarilo definitívne odhlasovať a schválila ho väčšina krajín. Do platnosti vstúpil v decembri ´22. Máme teda, ako už aj pán minister spomínal, do decembra ´24 na to, aby sme túto smernicu transponovali.
Aká bola pozícia Slovenska? Je možno škoda, že tu teraz nie je pani minister... bývalá pani ministerka Kolíková. Tie informácie, ktoré ja mám, sú, že Slovensko sa nestavalo proti tejto smernici, nakoľko malo teda Slovensko vedomosť o tom, že sa bude týkať žiadnej alebo len veľmi málo spoločnosti. Takže tam nebol dôvod nejakým spôsobom voči nej protestovať. Ale toto sú info, ktoré mám, keď som teda ešte aj na tejto smernici pracovala, ale je možné, že sme sa zdržiavali alebo teda možno pán minister má detailnejšie informácie z vyjednávaní.
O čo sa táto smernica snaží? Smernica sa zameriava na rodovú vyváženosť na riadiacich pozíciách kótovaných spoločností. Do polovice roku 2026, konkrétne teda do júna, musí mať každá spoločnosť kótovaná na burze cenných papierov v Európskej únii aspoň 40 % nevýkonných riaditeliek alebo aspoň 33-percentné zastúpenie žien medzi výkonnými a nevýkonnými riaditeľmi. Jedná sa teda o kótované firmy. Táto smernica sa netýka, a ja by som teda poprosila aj niektorých predstaviteľov koalície, aby prestali ňou strašiť, netýka sa malých a stredných podnikov, dokonca ani veľkých podnikov, iba skutočne tých úplne najväčších. A teda ak sú moje informácie správne, pani štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti sa na ústavnoprávnom výbore vyjadrila tak, že u nás sa bude týkať len dvoch spoločností. No a teraz si poviete, kvôli dvom firmám tu ideme prijímať zákon. V Českej republike je to napríklad päť, samozrejme, že v tých väčších štátoch sa jedná o oveľa väčší počet firiem. Možno si aj poviete, že okej, zákon pre dve firmy, ešte o kvótach, no čo nemajú tie ženy na Slovensku iné starosti, iné problémy, ktoré by sme mali riešiť?
Často tu hovoríme, hlavne teda na našej pravej strane, o matkách samoživiteľkách, o násilí na ženách, ale aj o tom napríklad, že je veľký počet dievčat, mladých žien, ale aj matiek, ktoré si napríklad nemôžu dovoliť kúpiť menštruačné potreby, pretože na to jednoducho nemajú a nemôžu tak ísť do školy alebo do práce. No áno, tieto ženy skutočne majú iné starosti ako teda pozície v kótovaných spoločnostiach, a my by sme sa nimi mali zaoberať, mali by sme ich riešiť, to tu, žiaľ, však nerobíme, respektíve my sa snažíme a vy už viete, ako hlasujete. Ale táto smernica je napriek tomu dôležitá aj pre ostatné ženy a nielen pre tie, ktorých sa to dotkne konkrétne v tých firmách.
Aj samotná dôvodová správa uvádza, že kótované spoločnosti určujú normu pre širšie hospodárstvo a je možné očakávať, že ich zavedené postupy budú napodobňovať aj iné typy spoločností. Ja dúfam, že možno aj štát. Verejný charakter kótovaných spoločností predstavuje oprávnený dôvod k tomu, aby boli vo verejnom záujme regulované v komparácii so súkromnými spoločnosťami vo väčšom rozsahu. Inak povedané, môžu a musia ísť príkladom. Zároveň (rečníčka si odkašlala), pardon, sama smernica hovorí, že dosiahnutie rodovej rovnosti na pracovisku si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa aj podporu rodovo vyváženého rozhodovania v rámci spoločnosti na všetkých úrovniach, ako aj odstraňovanie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. Je to kľúčový predpoklad na zníženie chudoby medzi ženami. Zjednodušene, kritici by povedali, že ten vrchol ľadovca je nepodstatný alebo že ženy, ktoré toto presadzujú, tak chcú len moc alebo pozície, že iným ženám to nepomôže. No, to nie je pravda. Mali by sme sa určite zamerať na tie socioekonomické opatrenia, ktoré by teda odstránili nerovnosti a pomohli ženám, ale zároveň teda, ak chceme vytvárať rovnosť príležitostí, tak to musí ísť aj zhora. Bez žien vo vrcholových pozíciách to jednoducho nepôjde, pretože sa nezmenia ani pracovné podmienky pre tie ostatné ženy, neznížia platové rozdiely, nezníži chudoba a vôbec teda neodstránia rozdiely. A práve odstránenie rozdielov, ktoré momentálne sú v našej spoločnosti, je veľmi dôležité nielenže pre tie samotné ženy, ale pre celú spoločnosť a pre jej fungovanie.
Kde sa teraz momentálne nachádza EÚ, čo sa týka teda zastúpenia žien vo vrcholových pozíciách? Momentálne veľké európske spoločnosti majú v priemere 30 % nevýkonných riaditeliek, ale medzi krajinami sú veľké rozdiely. Napríklad najlepšie je na tom Taliansko – 50 %, Francúzsko už aj vďaka spomínaným opatreniam – 47 %, Holandsko, Belgicko, Španielsko po 43 %. Toto sú krajiny, kde už obdobné zákony existujú. Najhoršie je na tom Cyprus – 7 %, Estónsko – 12 %, Maďarsko – 13 %, no a Slovensko je v tých štatistikách tak v polovici – 30 %, európsky priemer. Zase sme priemerní a ja verím, že s týmto sa nechceme uspokojiť.
Ako by krajiny mali zabezpečiť implementáciu tejto smernice? Každá krajina by mala zaviesť sankcie, ktoré budú účinné, primerané a odrádzajúce, ako napríklad sú pokuty alebo zrušenie nominácií v prípade, že tie procesy, ktoré teda aj európska smernica zavádza a ktoré my transponujeme, prebehli v rozpore s tými pravidlami, ktoré sa zavádzajú. Spoločnosti, ktoré tieto ciele nemajú splnené, tak si musia stanoviť kvantitatívne ciele, upraviť proces výberu kandidátov a kandidátok, zabezpečiť nediskrimináciu a objektívny proces výberu. A také spoločnosti, ktoré by sa nechceli tejto, tejto smernici podvoliť, tak by nemali mať nárok na verejné zákazky. Taktiež, veľmi zjednodušene povedané, ak v týchto spoločnostiach budú dvaja kandidáti rovnako kvalifikovaní, tak tá spoločnosť si musí vybrať to menej zastúpené pohlavie, čiže ako som už aj hovorila, bude sa to aplikovať v prevažnej väčšine na ženy, lebo teda ženy sú v drvivej väčšine týchto firiem to menej zastúpené pohlavie, ale nie je vylúčené, že sa to bude aplikovať aj na mužov.
Spoločnosť, samozrejme, musí toto svoje rozhodnutie odôvodniť, prečo sú potrebné sankcie, a teda táto smernica ich zavádza. No, ony sú potrebné a tento návrh, a tu teda mám aj takú výčitku k pánovi ministrovi. Náš návrh tie sankcie nepokrýva dostatočne, pretože to, čo zavádzate, tak sú iba sankcie za nedodržanie povinnosti podať informáciu ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny zo strany tých firiem, že teda ako sa im darí spĺňať túto smernicu, ale nezavádzate žiadne sankcie, čo sa týka nesplnenia tých podmienok procesu a taktiež prípadne aj za nesplnenie cieľa.
Ak sa pozrieme na ten vývoj, ktorý sa v iných krajinách už teda dal zdokumentovať na základe dát, tak za posledných 20 rokov najväčší pokrok dosiahli práve tie krajiny, ktoré svoje firmy zaviazali a ktoré, samozrejme, tie svoje národné zákony obohatili aj o povinnosti a teda aj sankcie. Samozrejme, že by pomohli aj také takzvané mäkké alebo teda dobrovoľné kvóty, ale ich účinnosť závisí od ďalších faktorov vrátane teda, samozrejme, politického a kultúrneho prostredia. No a, samozrejme krajiny, ktoré nič neprijali, ako napríklad Slovensko, tak stagnovali.
Čo sa týka tých sankcií, tak smernica hovorí, že požiadavky súvisiace s výberom kandidátov na vymenovanie alebo voľbu na pozície riadiacich pracovníkov, povinnosť stanoviť kvantitatívny cieľ vo vzťahu k výkonným riadiacim pracovníkom a povinnosti podávať správy, a to je teda to, čo my v návrhu máme, ale ten zvyšok nie, by sa mali presadzovať účinnými, primeranými a odrádzajúcimi sankciami a členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli na tento účel k dispozícii právne alebo súdne postupy. Takéto sankcie by mohli zahŕňať pokuty alebo možnosť justičného orgánu zrušiť rozhodnutie o výbere riadiacich pracovníkov alebo ho vyhlásiť za neplatné. Zároveň bez toho, aby bolo dotknuté vnútroštátne právo ukladaní sankcií, ak kótované spoločnosti uvedené povinnosti spĺňajú, a teda ak aj ten proces, aj tá povinnosť informácie je dodržaná, tak by sa im nemali ukladať sankcie za to, že napriek tomu nevedia dosiahnuť ten cieľ.
Ja by som aj z tohto miesta teda chcela pána ministra poprosiť, aby sa na ministerstve spravodlivosti ešte zamysleli nad tým, že ako tento zákon doplniť, či by bolo vhodné napríklad otvoriť antidiskriminačný zákon a doplniť ho nejakým spôsobom o tieto sankcie alebo ísť tou cestou, že ešte raz upraviť tento návrh zákona, ktorý tu dnes máme a ktorý predpokladám teda že schválime, ale však môžme ho opraviť o istý čas, pretože bola by som nerada, aby zase Európska komisia nám povedala, že máme zle transponovanú smernicu, pretože tá transpozícia je neúplná. A ja s vami, pán minister, súhlasím, že nie vždy sa robí tá transpozícia od slova do slova, to nie je cieľom, ale tu vyslovene ste opomenuli časť tých sankcií, ktoré sú skutočne veľmi dôležité preto, aby celý ten mechanizmus fungoval.
Vymenovanie žien za riadiace pracovníčky brzdí hneď niekoľko osobitných faktorov, ktoré možno prekonať nielen prostredníctvom takýchto záväzných pravidiel, ale aj prostredníctvom ďalších opatrení, ako sú napríklad vzdelávacie iniciatívy a rôzne podporné stimuly. Ako som už spomínala, tieto kvóty, ktoré smernica zavádza, sú jedným z vyrovnávacích mechanizmov, čiže ony nestačia. Ony teraz nezmenia či už situáciu v tých firmách, alebo situáciu v spoločnosti. Samozrejme, že ďalšie podporné a vyrovnávacie mechanizmy musia ísť ruka v ruke s týmito kvótami.
V prvom rade je napríklad zásadné zvýšiť na ekonomických školách a univerzitách informovanosť o prínose rodovej rovnosti v záujme zvyšovania konkurencieschopnosti spoločností a vôbec viesť dievčatá, mladé ženy k tomu, aby sa venovali tomuto odvetviu, pretože toto je veľmi často taká, nieže argument, ale výhovorka, že veď my na tie pozície by sme aj chceli ženy, lenže je ich málo. A potom v tom výberovom procese jednoducho si nemáme z koho vybrať. No tak ešte raz opakujem, samotné kvóty to nevyriešia. Vyriešia to aj ďalšie podporné opatrenia, ktoré by sme teda mali prijať. A ja chápem, že to nie je transpozícia tej smernice, ale chcela som sa teda dotknúť toho, že toto samotné nestačí a musíme ísť ďalej.
Prečo? No, v Európskej únii je veľký počet vysokokvalifikovaných žien, ktorý sa neustále zvyšuje, o čom svedčí aj skutočnosť, že 60 % absolventov a absolventiek vysokých škôl sú ženy. Slovensko patrí v indexe rodovej rovnosti k najhorším štátom v Európe. Je skutočne na chvoste a v niektorých tých parametroch nás predbiehajú štáty ako Malta či Bulharsko, Rumunsko.
Na Slovensku ženy zarábajú o 350 eur menej ako muži. Menej často pracujú na plný pracovný úväzok a menej často sa aj dostávajú do riadiacich pozícií. To je v silnom kontraste s údajmi z posledného sčítania obyvateľstva, podľa ktorých má vysokoškolský titul o 150-tisíc pracujúcich žien viac ako mužov. Jedná sa o čísla 365-tisíc mužov v produktívnom veku a 508-tisíc žien. Čo je príčinou tohto? Možno ste už počuli taký termín sklenený strop, a to je vlastne taká neviditeľná, často neprekonateľná bariéra, ktorá bráni ženám v kariérnom postupe na vyššie pozície. Vidíte, keď si to predstavíte, že vlastne máte nad hlavou niečo, čo vám bráni ísť ďalej, tak úplne chápete aj to, čo som hovorila na začiatku, že kvóty neznevýhodňujú jedno pohlavie. Ony iba vyrovnávajú to, že odstraňujú vlastne ten sklenený strop.
Prečo je to opatrenie, ktoré zavádza teda táto smernica a ktoré aj my transponujeme, dôležité? No, dosiahnutie rodovej vyváženosti v týchto firmách má zásadný význam pre účinné využívanie existujúceho potenciálu žien, ako som hovorila, teda tých s vysokoškolským titulom je neúmerne viac ako mužov. To je, samozrejme, kľúčové aj pre riešenie demografických a hospodárskych výziev, ktorým Európska únia, ale aj samotné členské štáty vrátane Slovenska čelia. Nedostatočné zastúpenie žien vo vrcholných orgánoch je, naopak, samozrejme, premárnenou príležitosťou pre hospodárstvo členských štátov, čiže aj z ekonomického hľadiska je skutočne výhodné mať ženy v týchto riadiacich pozíciách. Práve využitím potenciálu ženských talentov v plnom rozsahu sa zlepší aj návratnosť investícií do vzdelávania, a to tak pre jednotlivcov, ako aj pre verejný sektor. Všeobecne sa uznáva, že prítomnosť žien vo vrcholných orgánoch zlepšuje správu a riadenie spoločností, pretože rôznorodejšie a kolektívnejšie zmýšľanie, ktoré zahŕňa aj širšiu škálu perspektív, posilňuje výkonnosť tímov a kvalitu rozhodovania. A toto nehovorím ja, môžte si povedať, že prišla tu z Progresívneho Slovenska feministka, tak jasné, že nebude hovoriť opak, že, že je to zlé, keď dosadíme ženy na tieto vrcholové pozície, ale hovoria to dáta a štúdie. Tieto štúdie ukazujú aj to, že rozmanitosť vedie k aktívnejšiemu obchodnému modelu, vyváženejším rozhodnutiam, posilneným odborným štandardom vo vrcholových orgánoch, ktoré lepšie odrážajú spoločenskú realitu a potreby spotrebiteľov, čiže skutočne je to výhodné aj pre tie samotné firmy. Podporuje sa tým aj inovácia.
Z týchto štúdií taktiež vyplýva, že existuje pozitívny vzťah medzi rodovou vyváženosťou na najvyššej úrovni riadenia a finančnou výkonnosťou a ziskovosťou spoločností, čiže opäť je to skutočne dobré pre tie spoločnosti a je potrebné im to aj vysvetliť a práve možno na príklade tých veľkých kótovaných spoločností sa potom aj tie menšie alebo stredné podniky rozhodnú pre takéto, takéto podporné opatrenia. Výsledkom takejto vyváženosti je dlhodobý udržateľný rast.
Čo sa týka takého väčšieho pohľadu, tak, samozrejme, keď budeme mať v riadiacich pozíciách kótovaných spoločností vyvážené zastúpenie, tak to posilňuje aj konkurencieschopnosť Európskej únie a samotných členských štátov a dodáva im to výhodu oproti tretím krajinám, ktoré takéto opatrenia nielenže nepoznajú, ale ich teda vehementne odmietajú niektoré. Je to taký povolený doping, ak chcete. Zvýšenie zastúpenia žien vo vrcholových pozíciách ovplyvňuje nielen ženy, ktoré sú vymenované do týchto orgánov, ale tiež pomôže do týchto spoločností prilákať ďalšie ženy, ženské talenty a zabezpečiť teda ženskú prítomnosť na všetkých úrovniach či už teda rozhodovania, alebo práce v týchto, v týchto firmách.
Aj preto bude mať takéto vyššie a vyvážené zastúpenie pozitívny vplyv na odstraňovanie rozdielov, zamestnanosti a tiež rozdielov v odmeňovaní. No ja by som vás, kolegyne, kolegovia, chcela z tohto miesta vyzvať k tomu, aby sme, keď už teda sa rozhodneme pomáhať ženám alebo odstraňovať nerovnosť, aby sme to nerobili selektívne, že toto sa nám páči a toto nie, tuto pomôžeme tehotným študentkám, ale tuto odmietneme kvóty. No, to jednoducho keď chceme vyrovnávať tú nerovnosť a keď chceme pomáhať ženám, tak to nie je tak á la carte, že teda toto si vyberiem, lebo toto sa mi páči, a toto, naopak, odmietnem. Ak chceme, aby sa tu 51 % spoločností, pretože ženy nie sú menšinou, ale, naopak, väčšinou v našej spoločnosti, aby sa tu mali lepšie, a to, že sa nemajú bohvieako, tak to nám dokazuje aj práve aj ten index rodovej rovnosti, ktorý teda ukazuje, že Slovensko je skutočne na chvoste vo viacerých oblastiach, tak ak im chceme pomáhať, tak aj toto je jedno z opatrení, ktoré by sme tu mali, myslím, bez akýchkoľvek výnimiek prijať. Ak to nechceme robiť, tak buďme k sebe úprimní a jednoducho povedzme aj tým ženám, ktoré nás sledujú a ktoré dúfajú, že už sa konečne tento parlament bude zaoberať aj ich problémami a prinesie nejaké riešenia, tak im jednoducho povedzme, že sa tým nemienime zaoberať a že každý má iba nejakú svoju nálepku a bude si pomáhať tej cieľovke, ktorej chce. Jednoducho buďme úprimní.
Ako som hovorila, tak mám aj také menšie výhrady k tomu... možno počkám, lebo... ďakujem. Mám aj menšie výhrady k tomu, ako ministerstvo spravodlivosti navrhuje transponovať túto smernicu a konkrétne teda už som hovorila o tých sankciách a verím, že pán minister spravodlivosti príde teda s opravou alebo s doplnením, pretože si myslím, že je to skutočne dôležité, aby táto smernica splnila svoj cieľ a bola efektívnym nástrojom. Zároveň teda s kolegyňou Plavákovou predkladáme aj vlastný pozmeňovák, pretože máme za to, že v niektorých častiach tá transpozícia nie je úplná a presná, ako by si práve ten princíp efektívnosti želal.
Ja by som vás chcela, pán minister, poprosiť aj o podporu nášho pozmeňováku, pretože myslím si, že teda aj moje vystúpenie bolo konštruktívne, a vravím, aj sme vás pochválili, lebo toto je dobrá vec, ktorú robíte, ktorú musíte robiť, ale ktorú robíte a skutočne sa tam jedná o veci, ktoré sú ľahko doplniteľné a ktoré zabezpečia to, že budeme mať tú smernicu transponovanú tak, ako to má byť. A ďakujem teda vopred aj koaličným poslancom a poslankyniam za podporu tohto pozmeňováku.
Ja by som ho teda teraz prečítala, ak dovolíte... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Gašpar, Tibor, podpredseda NR SR
Poprosím, zastavte čas pani poslankyni.

Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík a Lucie Plavákovej k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s riadením kótovanej spoločnosti (tlač 397).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s riadením kótovanej spoločnosti (tlač 397).
Bod 1. Navrhujeme doplnenie znenia zákona tak, aby bol v úplnom a presnom súlade s čl. 6 ods.1 preberanej smernice.
V § 5 ods. 1 v tretej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "nediskriminačným spôsobom".
Bod 2. Navrhujeme doplnenie znenia zákona tak, aby bol v úplnom a presnom súlade s čl. 6 ods. 3 preberanej smernice.
V § 5 ods. 4 písmeno a) znie:
"a) podmienkach procesu výberu a požadovaných kvalifikačných predpokladoch v procese výberu,".
Bod 3. Odôvodnenie: Navrhuje sa určiť Slovenské národné stredisko pre ľudské práva ako subjekt na účely propagácie, analýzy, monitorovania a podpory rodovej vyváženosti vo vrcholových orgánoch.
Podľa čl. 10 preberanej smernice členské štáty môžu na tento účel určiť napríklad subjekty v oblasti rovnosti, ktoré určili podľa čl. 20 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES. Predkladaný návrh túto povinnosť určiť subjekt opomenul.
Za § 8 sa vkladá § 8a, ktorý vrátane nadpisu znie:
„8a
Podpora rodovej vyváženosti v kótovaných spoločnostiach
Oprávneným subjektom pre propagáciu, analýzy, monitorovanie a podporu rodovej vyváženosti vo vrcholových orgánoch je Slovenské národné stredisko pre ľudské práva."
Ďakujem. Skončila som. Ešte raz ďakujem vopred aj za podporu toho pozmeňujúceho návrhu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.10.2024 17:44 - 17:46 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo a ďakujem aj kolegom za ich faktické poznámky.
Ja, čo sa týka toho daňového bonusu, tak, pán kolega, ja s vami súhlasím, že teraz sa jeho zrušenie dotkne najmä tých, ktorí to najviac potrebujú, avšak je škoda, že vtedy, keď ste boli pri moci, tak ste ho nenastavili tak, aby bol adresný a aby ho nedostávali ľudia, ktorí ho nepotrebujú, napríklad aj my alebo ďalší, ktorí jednoducho majú na to, aby svojim deťom dopriali dôstojný život a aby nebol nejakým spôsobom odstupňovaný. A ja chcem veriť, že keď tu máme teda sociálnodemokratickú vládu, tak že minister práce, sociálnych vecí a rodiny sa bude týmto daňovým bonusom zaoberať tak, aby ho nastavil adresne, aby tak nezaťažil samosprávy, ktorým vieme, čo to spôsobilo, a aby, naopak, pomohol tým, ktorí to najviac potrebujú.
Kolega Michal, ja som veľmi rada, že si spomenul príspevok na úhradu nákladov na bývanie, ktorý sme teda spoločne predkladali. A je mi veľmi ľúto, že toto plénum sa vtedy k nemu postavilo tak, že aj vy, kolegovia, kolegyne, ktorí teda o sebe podobne ako ja hovoríte, že ste sociálni demokrati, tak ste sa bez mihnutia oka pri tomto návrhu, ktorý skutočne za málo peňazí, keď si pozriete tú dôvodovú správu, za málo peňazí by pomohol veľa, veľa ľuďom na Slovensku, pretože by nebol viazaný na hmotnú núdzu, tak ako je súčasný príspevok na bývanie a skutočne ho odporúča aj odborná verejnosť.
Vy ste sa vtedy bez mihnutia oka zdržali, je to teda veľká škoda, lebo myslím si, že práve takýmito opatreniami by sme sa tu mali zaoberať, a to vás vtedy nemrzelo, ale, naopak, pri nejakom uznesení o uznesení tu vlastne uvažujete o tom, že či to náhodou nejdete podporiť, aj keď to ide z opozície. Tak, prosím vás, pozerajte sa na to, že čo je dobrý návrh pre ľudí a nie na to, čo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.10.2024 17:30 - 17:40 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja teda nie som ekonómka, tak nepôjdem určite do detailov tohto zákona, avšak chcela by som sa venovať téme, ktorá mi ako sociálnej demokratke veľmi leží na srdci, a síce rôznym formám chudoby.
Slovensko je aj po dvanástich rokoch vraj sociálnodemokratických vlád stále konfrontované s obrovským problémom chudoby, ktorý nie je len akýmsi štatistickým údajom, ale každodennou realitou skutočne pre státisíce občanov a občianok tejto krajiny. Chudoba alebo sociálne vylúčenie na Slovensku v roku 2022 ohrozovalo 888-tisíc obyvateľov. To sú údaje, ktoré, o ktorých teda ako každý rok informoval štatistický úrad pri príležitosti medzinárodného dňa boja proti chudobe. V tom roku 2022 sa jednalo o 16,5 % obyvateľov, za rok k nim pribudlo viac ako 50-tisíc ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. Prieskum EÚ SILC od Eurostatu za minulý rok ukázal, že miera tohto rizika na Slovensku vzrástla na 17,6 % populácie, čo predstavuje 943-tisíc obyvateľov a obyvateliek tejto krajiny.
Podľa analytika Mariána Kočiša z tohto prieskumu vychádzajú ako najohrozenejšia skupina detí vo veku od 0 do 17 rokov, kde miera rizika chudoby narástla až na 25,3 %. Znamená to, že každé štvrté dieťa na Slovensku vyrastá v prostredí, ktoré obmedzuje jeho životný potenciál. Chudoba a sociálne vylúčenie sú vo väčšine týchto prípadov doslova dedičné. Preto sa nejedná len o problém dnešných detí, ale aj detí, ktoré sa ďalej týmto populáciám narodia. A ja by som skutočne bola rada, aby sme sa v tomto pléne venovali najmä týmto deťom, ktoré skutočne sú zo skupín ohrozených chudobou, a aby sme sa toľko nevenovali interrupciám. Tieto deti totiž nebudú vedieť následne participovať na ekonomickom raste a ani k nemu nijakým spôsobom plnohodnotne prispievať, čo, samozrejme, limituje prosperitu celej spoločnosti a aj preto by bolo, malo byť teda v našom záujme skutočne týmto deťom pomôcť, aby sa dostali z bludného kruhu chudoby a aby aj ony sa stali plnohodnotnou súčasťou spoločnosti.
Ďalej tu máme aj jednorodičovské domácnosti, ktoré sú najohrozenejšou skupinou medzi domácnosťami a u nich riziko toho, že padnú teda za tú hranicu chudoby, predstavuje až 46,4 %. Nasledujú domácnosti s tromi a viac deťmi, kde je miera ohrozenia 37,1 %. A možno vás teraz prekvapím, ale najmenej ohrozenou z tých skupín sú ľudia vo veku nad 65 rokov, kde miera rizika je len a hovorím "len" kvôli tomu, že sme videli, že pri tých ostatných kategóriách to bolo mnohonásobne viac, 14 % populácie. Hoci dôchodcovia vo všeobecnosti nepatria medzi najohrozenejšie skupiny chudobou, situácia sa mení, ak v domácnosti nad 65 rokov žije osoba sama. V takom prípade rastie miera rizika ohrozenia chudobou alebo sociálnym vylúčením u mužov na 32 % a u žien na 38 %. Tu by som tak poznamenala, že aj tá dôchodcovská chudoba má opäť raz ženskú tvár, pretože viac zasahuje ženy.
Zároveň máme na Slovensku jednu z najvyšších mier pracujúcej chudoby v Európskej únii. Až 8,2 % pracujúcich ľudí, ktorí sa každý deň zobúdzajú do práce, na konci mesiaca zistia, že sa musia rozhodovať o tom, že čo dajú deťom v posledný týždeň v mesiaci na desiatu, pretože im to skutočne nevychádza. Tento jav sa často porovnáva s tým, ako by ste sa snažili plávať v mori, ale namiesto toho, aby vám niekto hodil záchranné koleso, vám okolo členkov priviaže závažia. A vy sa len tak topíte a snažíte prežiť z mesiaca na mesiac.
Najzraniteľnejšie sú v tomto prípade mladé rodiny. Viete, do akej miery náklady na výchovu dieťaťa na Slovensku zaťažujú rodinné rozpočty? Priemerná rodina s jedným dieťaťom čelí situácii, v ktorej sa až 18 % takýchto mladých rodín ocitá pod hranicou chudoby alebo na jej prahu. Priemerné náklady na dieťa v prvých rokoch jeho života sa šplhajú do výšky skutočne stovák eur mesačne, pričom príjmy týchto mladých rodín sú často na úrovni životného minima. Kombinácia nízkych miezd, vysokých cien nehnuteľností a nedostatku dostupného bývania vytvára situáciu, v ktorej skutočne tieto mladé rodiny zápasia o prežitie. A opäť by som zopakovala, my sa tu namiesto toho, aby sme hľadali riešenia na dostupnosť bývania, napríklad vo forme inej formy príspevku na bývanie, jaslí a materských škôl alebo iných podporných mechanizmov rodovej rovnosti, pretože toto je jedna z vecí, ktoré skutočne mladým rodinám pomáhajú, tak sa tu zaoberáme interrupciami.
Ja by som bola skutočne za to, aby sme vytvorili pre mladých ľudí podmienky, aby chceli zakladať rodiny, aby ich chceli mať. Zároveň však nemôžeme odsudzovať, a už vôbec nie v tomto pléne, tých a tie, ktoré z rôznych dôvodov deti mať nechcú. A, samozrejme, pomôžme tým, ktorí chcú a nemôžu, opäť z rôznych dôvodov. O tomto sa tu, prosím, bavme, a nie o interrupciách!
Po tomto úvode by som sa rada pozrela na to, že čo zvýšenie DPH, ktoré je navrhované, pre tieto rodiny znamená. V situácii, keď ledva pokrývajú tie základné potreby, každé ďalšie zvýšenie cien, ktoré takéto zvýšenie DPH so sebou automaticky prinesie, má skutočne katastrofálne následky pre tieto rodiny. Už to tu neraz odznelo, zvýšenie DPH prinesie nárast cien a ten nárast cien bude skutočne najviac postihovať práve tieto rodiny. Čo urobí po tom zvýšení cien mladá rodina, ktorá už teraz nevie na konci mesiaca vyžiť, často aj z dvoch príjmov? Bude si musieť vybrať, či zaplatí nájom, alebo zaplatí jedlo pre deti. A v čom pôjdu do školy? Na taký lyžiarsky alebo školu v prírode budú musieť tie deti zabudnúť, na rozdiel od vašich, našich detí. Alebo budú na to šetriť niekoľko mesiacov. Viete, to je pre nich luxus, ktorý je možno pre nás samozrejmosťou. A toto by sme vždy mali mať na pamäti, keď prijímame akékoľvek opatrenia, že my tu v podstate máme veľké privilégiá, ktoré ľudia nemajú. A my by sme im mali pomôcť, aby tie základné, dôstojné podmienky na život mal skutočne každý v tejto krajine.
Takto na Slovensku žijú bežní ľudia, tí, ktorí na rozdiel od niektorých našich kolegov presne vedia, koľko stojí mlieko alebo rožok. Rodičia samoživitelia, ktorým sa venujú aj moje kolegyne, čelia podobným výzvam. Najmä tie jednorodičovské domácnosti, v ktorých sú teda často jednorodičmi hlavne matky, sú vystavené ešte väčšiemu riziku. A pre tieto ženy je realita taká, že sa často rozhodujú, či kúpia na konci mesiaca potraviny pre svoje deti, alebo si kúpia menštruačné potreby. A prečo o tejto téme hovorím? Ja keď som ju, dovolím si povedať, priniesla v roku 2020 na slovenskú politickú scénu, tak som čelila veľkému hejtu a výsmechu, pretože baviť sa o menštruácii je veľké tabu. Ale to je skutočne problém nielen mladých žien, študentiek, ale práve aj tých matiek samoživiteliek alebo matiek vo viacdetných domácnostiach, ktoré jednoducho na konci mesiaca nevedia, z čoho si zaplatiť menštruačné potreby, ktoré vyslovene potrebujú, lebo menštruácia si nevyberá, či na ňu máte, alebo nie. A to sú problémy žien od Bratislavy po Sninu, skutočne. Problémy konkrétnych žien, ktoré sa jednoducho sa musia rozhodovať medzi svojimi deťmi alebo tým, že či pôjdu do práce, lebo si nebudú môcť kúpiť vložky alebo tampóny. A viete, pre každú matku, aj ja som dvojnásobnou matkou, je tá voľba jasná: tie deti sú prvoradé. A aj takéto zvýšenie DPH, ktoré sa bude týkať aj takýchto potrieb, tak ten problém ešte zhorší. A viete, toto sú problémy, ktoré vláda absolútne nevníma. A ja to chápem, lebo keď vidím aj zloženie tohto parlamentu, aj zloženie vlády, tak vidím, že prečo toto konkrétne nie je problém, ale, prosím vás, otvorte oči. Nie je nič národniarskejšie, ako starať sa o ľudí v tejto krajine. Nie je nič rustikálnejšie, ako zaoberať sa problémami ľudí v našich regiónoch, a, samozrejme, nie je nič sociálnejšie, ako pomáhať tým najzraniteľnejším v tejto krajine. Nielen tým svojim, ale skutočne všetkým. Ja už nemám viacej času, ale tá chudoba má skutočne rôzne podoby a myslime na ňu, keď prijímame zákony. Doteraz to tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

24.9.2024 9:49 - 10:02 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Krátky, vy ste veriaci? Lebo vy toľko klamete, že ja normálne cítim takú prenesenú hanbu za vás. Zavádzate, klamete, strašíte ľudí, že sa tu bude diať niečo, čo sa vôbec, ale že vôbec nebude diať.
Mám aj druhú otázku, vy ste právnik? Lebo aj po právnej stránke to absolútne nesedí a hneď vám dám úplne taký najjednoduchší dôkaz, aký sa len dá. Hovoríte o ľudských právach, no očividne im vôbec nerozumiete, pretože to, čo ste tu hovorili, ako ste strašili, že teraz keď právo na interrupciu zavedieme do charty, tak nejaká žena si tu zmyslí v 15., 16., týždni, že ona chce ísť na interrupciu a že jej to nebude povolené a že potom dostaneme pokuty, že pôjdeme žalovať do Bruselu.
Vy tak hnusne zavádzate, strašíte a klamete, nielen teda tuto koalíciu, snažiac sa nejako ich donútiť k tomu, aby vám za to zahlasovali, ale aj ľudí, pretože mne teraz chodia maily od ľudí, ktorí sa zľakli týchto vašich zavádzaní. Tak, prosím vás, už s tým konečne prestaňte!
Čo sa týka ľudských práv, a to bude aj prípad práva na interrupciu v charte, bude to znamenať, že každý štát si bude môcť stanoviť svoj právny rámec. Opakujem, povedala som to tu desaťkrát, pre Slovensko sa nič nezmení. Jediné, čo bude, tak že v rámci členských štátov, žiadny členský štát nebude môcť absolútne zakázať právo na interrupciu. To je všetko. Čo sa týka týždňov, spôsobu vykonania a tak ďalej, tak to bude aj naďalej v kompetencii členských štátov, takisto ako je to v prípade iných ľudských práv.
Viete, pán poslanec Krátky, napr. také právo na súkromný a rodinný život alebo právo na manželstvo. Vy máte skutočne pocit, že napr. na Slovensku máme manželstvá pre všetkých, tak ako je v niektorých iných krajinách? A taktiež by mohli istí ľudia, predsa keď im je odopreté právo na manželstvo, sťažovať sa na Európsky súdny dvor a nedeje sa to, lebo takto jednoducho ľudské práva nefungujú.
Tak vás ešte raz prosím, prestaňte strašiť a klamať!
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2024 9:40 - 9:42 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo a ďakujem aj za vaše faktické poznámky.
Kolegyne, kolegovia, ja by som sa najskôr chcela vrátiť k tej sémantike potrat verzus interrupcia. Potrat je niečo spontánne, čo sa žene udeje bez ohľadu na to, že či to chce, alebo nie. Toto je zdravotnícky termín interrupcia, takže taký malý rozdiel.
Čo sa týka tých pseudoargumentov. Ja som rozhodne nepovedala, že právo na život je pseudoargumentom. Ja som povedala, že princíp subsidiarity, za ktorý sa navrhovateľ skrýva, je pseudoargumentom, a prosím vás, ja skutočne nemôžem prijať túto argumentáciu, že áno, právne je to hlúposť, ale de facto to hlúposť nie je. No keď raz sa princíp subsidiarity aplikuje na legislatívne akty, teda na zákony, tak my sa nemôžme tváriť, že ho tu môžme, lebo sa nám to páči, aplikovať na uznesenia. Jednoducho nie. To je právny blud.
Ja úplne súhlasím s tým, že bavme sa o práve na život, snažme sa zachrániť čo najviac ľudských životov, veď to je úplne legitímne a ja si myslím, že aj na to tu sme, ale tak sa bavme o všetkých tých deťoch napríklad, ktoré žijú v marginalizovaných komunitách, bavme sa o všetkých tých ľuďoch, ktorých môže zachrániť naše zdravotníctvo a, žiaľ, kvôli neschopnosti a kvôli ďalším veciam sa to jednoducho nedarí.
Bavme sa o tom, ako pomáhať ľuďom v tejto krajine, ale nebavme sa o tom, ako upierať ženám právo rozhodovať sa. A to je zároveň aj moja posledná poznámka. Ja som rozhodne nepovedala, že všetkých mužov preč z tejto sály, keď sa bavíme o interrupciách. Ja som povedala len toľko, že my sme tu na to, poslanci aj poslankyne, aby sme nastavili nejaký právny rámec, ale tak, aby sa každá žena mohla rozhodnúť, aby do toho nebola nútená z ekonomických dôvodov, ale zároveň, aby mala tú slobodu, že keď sa rozhodne nestať sa matkou, tak aby jej to ten právny rámec garantoval bez toho, že príde o život alebo o svoje zdravie. To je všetko.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.9.2024 9:27 - 9:34 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, ja som už vystúpila v písomnej rozprave, tak by som len chcela narýchlo zhrnúť, že o čom sa tu vlastne bavíme, a síce že pán navrhovateľ sa tu skrýva za princíp subsidiarity, ktorý, sa opakujem, neuplatňuje na uznesenia, takže je to absolútne právny blud.
Potom ďalší, ďalším takým vraj argumentom je, že ak by sme zaradili právo na interrupciu do Charty základných ľudských práv, tak by lekári a lekárky prišli o možnosť výhrady vo svedomí, čo taktiež nie je pravda. Jediné, čo toto uznesenie hovorí, je, že celé zariadenia si nemôžu uplatňovať výhradu vo svedomí, a to, dúfam, uznáte, je niečo veľmi logické, pretože výhrada vo svedomí má byť niečo, čo vychádza z presvedčenia človeka, a toto skutočne nechce nikto lekárom a lekárkam uprieť. Jedná sa tam len o to, že aj v súčasnosti aj na Slovensku sú zariadenia, celé zariadenia, kde nikto nevykonáva interrupciu, a nie je to z presvedčenia tých lekárov a lekárok. Je to čisto kvôli tomu, že tieto zariadenia majú rôzne zmluvy s cirkvou a inými organizáciami a jednoducho odmietajú interrupcie vykonávať, čo núti ženy často sa presúvať v rámci regiónov a okrem teda samotnej ceny interrupcie sa tam teda pridávajú ešte aj ďalšie poplatky, ktoré si napríklad, pretože väčšinou interrupcie podstupujú ženy, ktoré už sú matkami niekoľkonásobnými, tak si jednoducho takúto interrupciu potom nemôžu dovoliť. Čiže toto je problém aj na Slovensku. Ale opakujem, nikto nechce zrušiť výhradu vo svedomí.
Ďalej, čo sa týka toho uznesenia Európskeho parlamentu, tak niekoľkokrát tu odznelo, že my vlastne len chceme, aby Slovensko nejako zastávalo ten svoj suverénny postoj k interrupciám, aby sa teda vyjadrilo proti takémuto vraj zásahu z Bruselu. To samotné uznesenie Európskeho parlamentu hovorí, že je to na členských štátoch, čiže to uznesenie Európskeho parlamentu nejde proti našej suverenite.
A prepáčte mi, budem teda stručná, nakoľko toto, tieto základne pseudoargumenty, si myslím, že už boli dostatočne zhodené zo stola. Nebudem sa vracať k tomu, že právo na interrupciu je ľudské právo, pretože je takto zaradené do niekoľkých medzinárodných dohovorov plus aj náš Ústavný súd v tom rozhodnutí, o ktorom som vám hovorila, z roku 2007, už z roku 2007 jednoznačne garantuje právo, ženy rozhodnúť sa, či sa stane, alebo nie matkou. Čiže ešte aj naša ústava, náš Ústavný súd toto právo garantuje, tak ja už neviem, aký iný dôkaz by sme o tom chceli, že sa jedná o ľudské právo, a ten Ústavný súd to podľa mňa aj veľmi detailne vysvetľuje, že prečo sa takto rozhodol, takže vás prosím, keď máte nejaké pochybnosti o tom, že či teda právo na interrupciu je, alebo nie je základným ľudským právom, tak si prečítajte to odôvodnenie Ústavného súdu, ktoré je skutočne rozsiahle a veľmi dobre vysvetlené. Keď už teda neveríme medzinárodným alebo európskym mechanizmom na ochranu ľudských práv, tak ten náš Ústavný súd, snáď nebudeme spochybňovať jeho dôveryhodnosť alebo jeho rozhodnutia.
Keď už toto bolo všetko povedané, tak mne sa teda žiada povedať jednu takú základnú vec, a síce že už sa tu podľa mňa niečo cez päť hodín bavíme o uznesení, o uznesení. To ani nie je, že uznesenie o nejakom legislatívnom návrhu z dielne Európskej únie, to je o uznesení, o vyjadrení nejakej politickej vôle, nejakého politického názoru.
A ja si teda myslím, že špeciálne v dnešnej dobe máme skutočne iné problémy na stole, ako baviť sa o niečom takom. A PS-ko je veľmi často kritizované práve hnutím OĽANO, alebo teda klubom OĽANO a priatelia, že vraj sem vnáša nejaké ideologické vojny, kultúrno-etické a neviem čo všetko, pritom toto uznesenie sem prinieslo práve hnutie OĽANO a vravím, my tu už päť hodín strácame čas debatou o interrupciách, ktorú iba skrývate pod vraj suverenitu, vraj princíp subsidiarity a hovorím, všetky tieto argumenty sme vám jasne vyvrátili.
Ja si skutočne myslím, že v tomto pléne by sme sa momentálne mali zaoberať inými vecami ako uznesením o uznesení a inými vecami ako interrupciami, keď máme súčasný legislatívny rámec nadstavený tak, že, myslím, že sa zhodneme v tejto sále, že minimálne, momentálne je dostačujúci. Takže skutočne toto je obrovská strata času a minule kolegyňa Jaurová povedala, že všetci raz v ten deň D sa budeme spovedať Pánovi, že ako sme aj využili, nevyužili náš čas, tak ja som presvedčená, že aj týchto päť hodín tam budeme mať niekde v tom zozname napísaných, že to bolo skutočne päť hodín, ktoré sme tu premárnili zbytočnou debatou.
A špeciálne sa teda obraciam na opozíciu, pretože ja si nemyslím, že na takýchto otázkach, a vravím, na uznesení o uznesení by sme sa tu mali ako opozícia hádať, pretože potom sa koalícia len smeje. A skutočne to v ľuďoch vyvoláva ten pocit, že čo potom. Čo keď sa oni raz dostanú k vláde, tak sa budú hádať o takýchto hlúpostiach o uznesení o uznesení, skutočne? Od toho tu sme? Prosím, vás, kolegovia, kolegyne, nesťažujme si tu situáciu, neukazujme ľuďom, že sú medzi nami takéto rozdiely. A to momentálne skutočne nie je podstatné.
A špeciálne by som chcela apelovať na kolegov a kolegyne z KDH, už niekoľkokrát sme sa stretli či už formálne, neformálne, vieme sa rozprávať, vieme nájsť zhodu. Poďme sa aj tento týždeň stretnúť, poďme sa rozprávať o tom, ako pomôcť ženám zažívajúcim násilie. Poďme sa rozprávať o tom, ako pomôcť matkám samoživiteľkám, ako pomôcť aj tým ženám, ktoré sa, ktoré sa rozhodujú, alebo teda ktoré váhajú nad interrupciou z ekonomických dôvodov. Poďme sa o tom rozprávať, ako zlepšiť ich situáciu, a ja verím, že nájdeme spoločné návrhy. Ale nerobme to takto. Nekritizujme sa tu, nehádajme sa tu, je to skutočne zbytočné. Ja verím tomu, že vieme ukázať ľuďom, že na tých najpodstatnejších veciach sa vieme zhodnúť a že môžme ľuďom ponúknuť alternatívu k štvrtej vláde Roberta Fica.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2024 18:29 - 18:29 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Keďže opakovanie je matkou múdrosti a veľa sa tu bavíme o matkách, tak ešte raz, ak začleníme právo na interrupciu do charty, tak tým nevznikne žiadne právo na super potrat v akomkoľvek momente, v akejkoľvek situácii a tak ďalej. Neodoberie sa tým kompetencia členských štátov aj naďalej definovať právny rámec na to, aby v ich národných právach proste interrupcie boli vykonávané tak, alebo inak. Ja som vám to hovorila už aj v rozprave, aj vo faktických poznámkach.
Napríklad pre Slovensko by sa absolútne nič nezmenilo. Zmenilo by sa niečo pre krajinu, ktorá by absolútne zakázala interrupcie. Tomu chce zamedziť Európska únia, aby toto nespravila žiadna krajina. Vám ide očividne o opak, vy by ste veľmi radi obmedzili interrupcie až tak, že by boli de facto znemožnené, z čisto ideologického hľadiska, samozrejme, a v tomto vám chce Európska únia zabrániť.
Vy ste dokonca povedali tu, že Európsky parlament toto robí úskočne. No jediné, čo je úskočné, je predniesť tu uznesenie, hovoriť, že vlastne sa jedná o princíp subsidiarity a našu suverenitu, ktorú chceme chrániť a tak ďalej, a pritom sa tu snažiť iba hovoriť neustále o interrupciách a rozdúchavať kultúrne vojny. Toto ja považujem za úskočné.
A posledná vec, lebo pani kolegyňa Plaváková sa bude venovať tejto otázke tak rozsiahlejšie, ale vy ste nazvali právo na interrupciu novým ľudským právom. Ústavný súd, rok 2007, pripomínam opäť pre tých, ktorí si nevšimli, teraz je rok 2024. Čiže žiadne nové ľudské právo.
A k tej výhrade vo svedomí, to je tak zase na dlhšie, tak ja sa opäť prihlásim s faktickou poznámkou.
Ďakujem.
Skryt prepis