Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

15.7.2024 o 11:53 hod.

Mgr. et Mgr.

Beáta Jurík

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.7.2024 11:53 - 11:53 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No ja budem najskôr reagovať na posledné, na poslednú faktickú poznámku na pána Barteka. Tak ja sa nemusím pred vami nejakým spôsobom obhajovať, ale predsa len vám poviem, že moje štúdium som, v mojom štúdiu som sa zamerala na právo Európskej únie, ktoré som následne aj učila na univerzite v Štrasburgu, potom som pracovala v Európskom parlamente vo výbore kontroly rozpočtu a mojimi rukami prešlo nie jedno rozhodnutie, uznesenie, správa o právnom štáte, o korupcii, o ochrane finančných záujmov EÚ, čiže skutočne aj bez toho počítača vám môžem garantovať, že by som vedela, o čom hovorím, teda na rozdiel od vás.
Následne budem teda reagovať na ostatné faktické poznámky.
Pani kolegyňa Turčanová, veľmi pekne ďakujem za vašu faktickú poznámku. No ako ste správne poznamenali, toto SLK skutočne dokazuje to, že novela Trestného zákona bola v rozpore s právom Európskej únie a že niekto by sa tu mal pravdepodobne ospravedlniť.
Pán poslanec Lupták, budem iba veľmi stručne reagovať na to, čo ste hovorili o našom návrhu uznesenia o odsúdení nehanebného ruského útoku na ukrajinskú nemocnicu. Nuž ja som tam nebola, nebola tam ani pani ministerka Dolinková, ministerka vašej vlády, a predsa Ukrajine ponúkla pomoc, pretože žiadnym spôsobom to, čo sa tam stalo, nerozporuje, tak ako to podľa mňa nerozporuje žiadny príčetný človek. Pozvánku na sobotňajšiu udalosť som nedostala.
Pani Plevíková, ďakujem pekne, že ste vlastne, že súhlasíte s tým a potvrdzujete to, čo sme hovorili, a síce že tie diskusie s Európskou komisiou tu prebehli a prebiehali tie dlhé mesiace, a bolo to aj vďaka tomu, že tu bola dvojmesačná obštrukcia a následne podanie na Ústavný súd. A keby to tak nebolo, tak dnes, ako som už spomínala aj v rozprave, by sme mali... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.7.2024 11:09 - 11:39 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, neviem, ako vy, ale ja som skutočne rada, že sme sa tu dnes stretli. Jednak pretože ja strašne rada chodím do práce, a jednak pretože tým, že sme dnes tu, tak ste potvrdili, že počas takmer dvojmesačnej obštrukcie sme sa nemýlili, a to, keď sme vás upozorňovali na to, že novela Trestného zákona môže byť v rozpore s právom Európskej únie, bola pravda, pretože to, čo dnes robíte, a síce že opravujete vašu trestnú novelu, len potvrdzuje naše slová. Takže som z toho skutočne veľmi šťastná.
A okrem toho ma veľmi teší, že dnešným dňom, alebo teda touto schôdzou budeme môcť opraviť trestnú novelu, kvôli ktorej by sme mohli prísť o európske peniaze. Takže tieto európske peniaze skutočne patria ľuďom v tejto krajine, a ak by sa to neopravilo, tak by vláda, samozrejme, ohrozila toto čerpanie, takže som veľmi rada, že nakoniec teda minister Susko pristúpil na zmeny a že minimálne teda minimalizuje to riziko, ktoré stále tu existuje.
Doposiaľ táto vláda predstavila viac ako 60 zákonov a z toho takmer 40 išlo v skrátenom legislatívnom konaní. Vláda Roberta Fica tak prekonala aj doterajšieho rekordmana v tejto, ak to môžme nazvať súťaži, Igora Matoviča, aj keď na jeho obranu musím povedať, že to bolo v čase pandémie. Vláda Igora Matoviča vtedy prijímala skrátene necelú polovicu zákonov. Aj tie niektoré boli teda bezdôvodne v skrátenom legislatívnom konaní.
Avšak teraz tu nie sme v čase pandémie, resp. ono to tak trochu aj vyzerá, že skutočne sme v nejakom období pandémie ochorenia tejto vlády prejavujúcej sa neschopnosťou normálne a skúsene vládnuť v súlade nielen s ústavou, ale aj so zákonom, pretože nám na stôl neustále pristávajú buď ničím neodôvodnené SLK, ktoré ale prejdú, samozrejme, vďaka tu prítomnému valcu. SLK, ktoré sú odôvodnené neschopnosťou vlády, ktorá mala od nástupu do funkcie niečo vykonať, no nekonala. A potom ešte navyše pani ministerka ani nepríde na svoj vlastne naprogramovaný bod, všakže? Alebo tými SLK-mi opravujete chyby, ktoré vláda urobila v predchádzajúcom legislatívnom procese. A presne dnes sme v takejto poslednej kategórii, a síce SLK pre chyby, ktoré ministerstvo spravodlivosti urobilo v novele Trestného zákona, ktorú už čiastočne opravovalo rozsiahlym pozmeňujúcim návrhom spravodajcu Tibora Gašpara, následne novelizovalo ďalším SLK procesom ohľadom premlčacích dôb pri znásilnení. No a dnes, dnes tu máme ďalšie SLK, a teda novelu novelizovanej novely kvôli nesúladu s právom Európskej únie.
A je skutočne namieste pripomenúť si, prečo tu dnes sme. A ak by mali teda ohroziť hospodárske škody odôvodňu... ak by mali hroziť hospodárske škody odôvodňujúce toto SLK, kto ich v skutočnosti spôsobil? My vám vyčítame, že väčšina SLK, ktoré ste poslali do parlamentu, nie sú v súlade so zákonom. No pomaly, ale isto sa môžeme zhodnúť, že takmer všetko, čo robíte, je hospodárskym rizikom pre túto krajinu, a teda podľa počtu SLK si to zrejme uvedomujete aj vy sami.
Chcela by som spraviť také krátke zhrnutie toho, čo sme tu vlastne zažili od skráteného legislatívneho konania ku samotnej novele. Pôvodná dôvodová správa k SLK o Trestnom zákone hovorila nasledovné:
Naliehavosť prijatia návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní vyplýva z nevyhnutnosti prijať legislatívne opatrenia v oblasti trestného práva nadväzujúce na konania o porušení povinností vyplývajúcich z práva Európskej únie. Ide o tieto konania a porušenia práva Európskej únie...“ A následne tam boli vymenované konania o porušení, medzi ktorými aj konanie o porušení týkajúce sa nesprávnej transpozície smernice PIF.
Ďalej sa v tej dôvodovej správe k smernice k SLK uvádzalo, že je preto dôležité, aby zákonodarca pristúpil k okamžitému riešeniu výhrad Európskej komisie, v opačnom prípade sa Slovenská republika vystavuje riziku súdneho konania, s ktorým sú bezprostredne späté finančné sankcie z dôvodu absentujúcej, prípadne nesprávnej transpozície práva Európskej únie. Minister spravodlivosti vo svojom odôvodnení vtedy ďalej pripomenul niektoré z možných následkov konaní o porušení zmlúv, najmä teda tzv. infringement procedures.
Ale ten návrh, ten pôvodný návrh, ku ktorému bola táto dôvodová správa, návrh novely Trestného zákona zo 6. decembra ’23, zlú transpozíciu tejto smernice, o ktorej hovoril, napriek tomu, čo bolo uvedené v dôvodovej správe, nevyriešil. A ja si dovolím povedať, že ani to, čo máme dnes na stole a čo možno bude zmenené už zajtra, tak ani to nerieši tú zlú transpozíciu, ale o tom potom.
Po zverejnení novely Trestného zákona sa ozvala nielen Európska komisia, ale aj Európska prokuratúra, Európsky parlament a žiadali vládu Slovenskej republiky, aby zastavila skrátené legislatívne konanie. Nebolo to preto, že by európske inštitúcie nerešpektovali demokraticky zvolenú vládu, ani preto, že by mali za to, že trestné právo nepatrí do kompetencií členských štátov, a nebolo to ani preto, že by chceli ochrániť Daniela Lipšica na čele dnes už zrušeného ÚŠP. Európska komisia sa ozvala, pretože plánované zmeny mali dopad aj na ochranu finančných záujmov EÚ, tak ako to vyplýva zo smernice PIF, nariadenia o EPPO a tiež zo základných zmlúv Európskej únie. A do toho má Európska komisia skutočne čo povedať, pretože peniaze daňových poplatníkov z Nemecka, z Francúzska a z ďalších veľkých štátov musia byť chránené aj na Slovensku. Majú končiť v našich cestách, nemocniciach, mostoch, v školstve a v ďalších, a nie v rukách rôznych talianskych špekulantov a grófok na východe.
Počas dvoch mesiacov sme toto, počas tej obštrukcie, pripomínali. Európska komisia poslala vláde Slovenskej republiky niekoľko listov. A my sme nežiadali ich zverejnenie, ale zverejnenie tých výhrad, ktoré v nich boli formulované.
A čo na to naša vláda, resp. jej predstavitelia a predstaviteľky? No najskôr sa tvárili, že žiadne listy vôbec nie sú a že teda toto riziko, že ním len straší opozícia. Napríklad minister Raši tvrdil, že on nič nedostal, a minister Susko mu vraj potvrdil, že v liste, ktorý obdržal, nie je nič o možnom riziku ohrozenia európskych peňazí, a listy, ktoré sa dostali k nám do opozície a ktoré boli aj zverejnené, sú obyčajný hoax.
Europoslankyňa Flašíková Beňová na výbore CONT, kontroly rozpočtu, dokonca tvrdila, že Európska komisia nemá dobrú adresu ministerstva spravodlivosti, načo ju predsedníčka tohto výboru Monika Hohlmeier z EPP vysmiala, že v Európskom parlamente už teda počula kadečo, ale toto teda nie, a dúfala, že ide o žart. Nuž očividne nešiel. Zároveň pripomenula predsedníčka výboru, že naratív o tom, že zlá Komisia nechce dať Slovensku peniaze a blokuje ich, je potrebné obrátiť, pretože to slovenská vláda odmietaním prijatia demokratických a ústavných opatrení na ochranu finančných záujmov EÚ, brzdí peniaze z EÚ.
Ďalšou výhovorkou, alebo teda tým, čo hovorili predstavitelia a predstaviteľky tejto vlády, bolo, že PS a opozícia si ohrozenie európskych peňazí touto vládou len vymýšľajú, a to, že hovoríme, že, že to je vlastne cena za amnestie pre svojich ľudí, absolútne nie je pravda.
Premiér Robert Fico, dokonca obvinil opozičných europoslancov z vlastizrady, nazýval ich potkanmi, ktorí poškodzujú dobré meno Slovenska. Dokonca na pôde Národnej rady ste pretlačili na objednávku premiéra dve uznesenia, jedno z výboru pre európske záležitostí a druhé z 27. 2., v ktorých ste v mene tejto Národnej rady obviňovali Európsky parlament, opozičných europoslancov aj opozíciu zo šírenia nenávisti kvôli obavám, ktoré vyjadrila Európska komisia, a to by som rada pripomenula, že v tej Európskej komisii sedí, resp. sedel ešte vtedy nominant SMER-u pán Šefčovič, EPPO a tiež Európskeho parlamentu, ktoré upozorňovali túto vládu v komunikácii, ktorú dnes už minister Susko nerozporuje, na možný rozpor s právom EÚ vrátane princípov právneho štátu.
Napriek tomu, napriek tomu, že celé ohrozenie čerpania európskych peňazí bol vraj výmysel podľa vlády, minister Susko vyslal do Bruselu špeciálnu vyjednávačku v osobe Marice Pirošíkovej, ktorá mala európskym inštitúciám vysvetľovať kroky vlády v oblasti právneho štátu a reformy trestného práva, a to napriek tomu, že sama nemala žiadne skúsenosti v oblasti ochrany finančných záujmov EÚ.
Vtedajší štátny tajomník, dnes šéf SIS Pavol Gašpar mňa osobne na pôde ústavnoprávneho výboru presviedčal, že tieto veci ohľadom EÚ sú len administratívne záležitosti a všetko bude okej. Aj pani kolegyňa Plevíková nás na výbore európskej, európskeho ubezpečila, že sú to len administratívne záležitosti a že Európska komisia aj EPPO budú, samozrejme, spokojné. Nuž neboli a podľa mňa neboli ani tento týždeň, ale o tom potom.
Neskôr sme ale z úst premiéra predsa len počuli, že vzťahy s Európskou úniou a konkrétne s Európskou komisiou sú takpovediac komplikované. No to bola pravda. A premiér sa vtedy vyhováral, že to je spôsobené prípadným nezvolením Ivana Korčoka za prezidenta, odmietnutím vyslať vojakov na Ukrajinu, resp. našou suverénnou zahraničnou politikou, že dokonca sám premiér môže prísť o premiérske kreslo. Klamstvá, výhovorky, samé klamstvá a výhovorky.
Tak poďme späť od týchto klamstiev ku faktom. Analýzy Európskej prokuratúry – a neviem, čo vám je smiešne, pán kolega, lebo toto vám hovorí Európska komisia, nie ja, ale asi tomu nerozumiete, tak nevadí – analýzy Európskej prokuratúry a Európskej komisie boli vedené – ako vždy v takýchto prípadoch – nestranne, objektívne a hlavne na báze právnych argumentov, vychádzajúc z expertízy, ktorú tieto inštitúcie v oblasti ochrany finančných záujmov EÚ majú.
Európska komisia upozorňovala, že novela ako taká znižuje schopnosť Slovenskej republiky chrániť finančné záujmy EÚ, teda európske peniaze, pred korupciou, spreneverou, praním peňazí a ďalšími ekonomickými trestnými činmi. Podrobnou analýzou vtedy Európska prokuratúra identifikovala najmä, no nie výlučne, dva závažné problémy – premlčacie doby a skrátenie trestných sadzieb.
Upozorňovala, že v prípade, ak vláda navrhovanú úpravu neupraví tak, aby táto bola v súlade s európskymi textami, a teda že Slovenská republika nebude schopná riadne chrániť európske peniaze, hrozí nám nielen už spomínaná infringement procedure, ale aj aktivácia mechanizmu podmienenosti a tiež mechanizmu ochrany The Recovery and Resilience Facility, čo je vlastne plán obnovy.
Dnešné skrátené legislatívne konanie tak len potvrdzuje to, čo sme hovorili. To vláda ohrozila čerpanie európskych peňazí. Od decembra, od predstavenia tejto novely Trestného zákona vláda s Európskou komisiou komunikovala. My nevieme, čo konkrétne bolo v tejto komunikácii ani ako ste odpovedali spočiatku na tie výčitky, čo však vieme, je, že keby ste túto novelu vtedy nešili horúcou ihlou, ale postupovali riadnym legislatívnym procesom, keby ste od začiatku diskutovali a konzultovali Európsku komisiu tak, ako sa to má robiť, tak dnes sme tu nemuseli byť.
A vlastne aj s tou Európskou komisiou ste komunikovali len vďaka tomu, že opozícia celý tento váš valec brzdila, obštruovala a následne to išlo na Ústavný súd. Inak by už novela Trestného zákona bola v účinnosti, ako ste to plánovali, k 15. 1. a dnes už by Európska komisia viedla možno nie jedno konanie proti Slovenskej republike. Čo tiež vieme s istotou, je, že dnes 15. júla sme sa tu stretli, aby sme prerokovali novelu novelizovanej novely, ktorej cieľom je, ako sami uvádzate v dôvodovej správe – „zohľadniť výsledky konzultácií s Európskou komisiou, ktoré prebehli od decembra po rozhodnutie Ústavného súdu.“ To, čo sa dialo odvtedy, vie aj sám pán minister a ja sa k tomu vrátim neskôr.
Čo sa týka toho samotného odôvodnenia. Tak hovoríte v ňom, že naliehavosť prijatia návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní vyplýva predovšetkým z potreby reagovať na nález Ústavného súdu. No na ten v prvom rade reagovala Európska komisia tým, že povedala, že obnovuje analýzu nášho Trestného zákona.
Zároveň hovoríte, že po rokovaniach s Európskou komisiou je zámerom vlády Slovenskej republiky poskytnúť väčšiu ochranu finančných záujmov Európskej únie. No ja by som tu chcela povedať, že to nie je o tom, že vy poskytujete väčšiu ochranu finančným záujmom, vy zaisťujete, že napriek zmenám v Trestnom zákone, tá ochrana finančných záujmov Európskej únie nebude nižšia – a to je teda rozdiel.
Zároveň hovoríte, že reflektujete na judikatúru súdneho dvora Európskej únie, uvádzate až jedno rozhodnutie, pritom tých rozhodnutí je niekoľko. A keby ste brali do úvahy to, čo sme vám tu počas viac ako dvoch mesiacov obštrukcie hovorili, tak ste mohli túto judikatúru reflektovať do trestnej novely už predtým.
Čítam ďalej tú dôvodovku: „Zohľadnenie požiadaviek Európskej komisie minimalizuje riziko aplikácie mechanizmov Európskej komisie, ktoré by mohli mať za následok negatívny vplyv na štátny rozpočet.“
No, kolegovia, kolegyne, nehnevajte sa, ale toto je krása, toto je priam drzé až arogantné, pretože to riziko aplikácie mechanizmov Európskej komisie, a síce Infringement procedure, Conditionality mechanism, alebo teda Recovery and Resilience Facility, je tu kvôli zbabranej a nebezpečnej novele Trestného zákona.
Tie mechanizmy samé osebe nepredstavujú žiadne riziko, nespôsobujú hospodárske škody. Ak ich Európska komisia aktivuje a sú z nich sankcie, tak je to len a len preto, že vláda nedokáže dostatočne európske peniaze chrániť, resp. vystavuje ich možnosti korupcie, sprenevery a ďalších.
Na záver: „Prijatie navrhovanej úpravy minimalizuje riziko značných hospodárskych škôd pre Slovenskú republiku spôsobených iniciovaním finančných nástrojov Európskej komisie.“
Podobný koment, ako som povedala pred chvíľou. Ak niekto ohrozil rozpočet Slovenskej republiky, ak niekto spôsobil to, že nám hrozia hospodárske škody, tak to nie je Európska komisia, Európska únia vo všeobecnosti, ale je to práve táto vláda Slovenskej republiky svojím konaním a tým, že novelu Trestného zákona šila, všetci, všetky vieme prečo, narýchlo, horúcou ihlou, a že nepočúvala tie výčitky, či už európskych inštitúcií, alebo opozície, keď sme dokonca pozmeňovacím návrhom vám vraveli, že tam máte chyby a že ich je potrebné opraviť, ináč bude táto novela v rozpore s právom Európskej únie. Nuž dnes sme teda tu a ideme opravovať to, čo už bolo minimálne dvakrát, dvakrát opravené.
A čo teda upravujete? V tejto novele novelizovanej novely upravujete premlčacie doby pri trestných činoch v oblasti finančných záujmov EÚ, upravujete sadzby a čiastočne tzv. problematiku obligatórneho ukladania trestu odňatia slobody. Inak povedané, dnes týmto SLK potvrdzujete, že všetko, čo sme počas dvoch mesiacov v tejto oblasti tvrdili, všetko, na čo sme sa pýtali, na čo sme vás upozorňovali, a teda to, čo môže spôsobiť zníženie ochrany finančných záujmov EÚ na Slovensku, bola pravda.
Ešte raz, novelu Trestného zákona ste šili horúcou ihlou a všetky tieto úpravy a opravy sú toho len dôkazom. A vy najlepšie viete, že prečo. Spravili ste v nej aj tieto chyby a bohvieaké ešte ďalšie a vedeli ste to. To je na tom to najhoršie. Vy ste zavádzali, klamali ste verejnosť, tvárili ste sa, že všetko je O. K. Nuž nie je. A ešte raz, týmto SLK to potvrdzujete.
Zároveň štvrtá platba z plánu obnovy dostala len pred pár dňami provizórnu zelenú, ale stále nie je vyplatená a ďalšie platby sú, samozrejme, ohrozené aj preto, že ste Trestným zákonom, ktorý po rozhodnutí Ústavného súdu nadobudne účinnosť, možno otvorili, alebo dokonca zvrátili jeden z míľnikov plánu obnovy, za ktorý už Slovensku boli vyplatené peniaze.
Vysvetlím. Pokiaľ túto novelu posudzoval Ústavný súd, tak jej účinnosť nebola, bola pozastavená a Európska komisia ju teda nebrala do úvahy pri posudzovaní hodnotenia štvrtej platby. Postupovala vlastne tak, akoby bol stále v aplikácii, pretože to tak aj bolo, Trestný zákon ešte bez tej novely. Dnes to už tak nemusí byť a Európska komisia môže teda rozhodnúť o tom, že skutočne ten míľnik bol zvrátený, a môžme byť nútení vracať nejaké peniaze.
Zároveň, teda ako som už spomínala, Európska komisia za ten čas pozastavila samotnú analýzu Trestného zákona, pretože nevedela, ktoré časti ako Ústavný súd posúdi. Po rozhodnutí Ústavného súdu, a to vôbec nie je preto, že by ten, že by to rozhodnutie akýmkoľvek spôsobom nerešpektovala, ale my tu máme dve roviny. A ja skutočne nechápem tomu, že ako aj ľudia s právnym vzdelaním môžu povedať, že Európska komisia sa stará do vecí, ktoré, ktoré sa jej netýkajú, a nerešpektuje rozhodnutie Ústavného súdu, pretože teraz obnovila tú analýzu. To sú dve absolútne rozdielne roviny. Na jednej strane máme rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý posudzoval súlad predkladaných zmien s ústavou, a teraz Európska komisia posudzuje tieto zmeny s právom Európskej únie, takže to si netreba miešať.
Po rozhodnutí Ústavného súdu teda Európska komisia opäť obnovila túto analýzu. A ja som teda ešte do dnešného rána nevedela, že či Európska komisia videla tento predkladaný text, o ktorom sa tu dnes bavíme, a mohol na to teda odpovedať pán minister a povedal nám to už na ústavnoprávnom výbore, že teda na to, že som ho ja osobne minulý týždeň upozornila na to, že tá novela, ktorú dnes tu máme, opäť nie je v súlade s právom Európskej únie, sa následne opýtali Európskej komisie a idú predkladať pozmeňujúci návrh.
Dámy a páni, ja som skutočne veľmi rada, že tu dnes sme, že sa bavíme o texte, ktorý zajtra už bude opäť menený, ale ja, ja neviem vy si myslíte, že toto je skutočne normálny, štandardný legislatívny proces? No, ja s tým veľmi nesúhlasím.
Skutočne neviem, že či Európska komisia by bola spokojná s tou novelou, tak ako bola schválená vládou minulý týždeň. Myslím si, že ten pozmeňujúci návrh, ktorý prichádza, tak je jasným dôkazom toho, že by nebola a že by sme tu asi boli zbytočne, pretože by sme sa pravdepodobne vrátili aj ďalší týždeň, ale len to potvrdzuje, že v tej novele Trestného zákona sú jednoducho chyby, a všetci, všetky vieme veľmi dobre, prečo tam sú a prečo ste sa s tou novelou tak strašne ponáhľali.
Dnes ste potvrdili tým, že tu sme, že vaša novela nebola v súlade s právom EÚ. Ale keby to bolo len o tom, že ste zlí študenti práva Európskej únie, nuž čo už, ja si tu už aj zvykám na to, ale horšie je, že v momente, keď si bolo treba vybrať, pretože to riziko tu bolo a vy ste o ňom vedeli, keď si bolo treba vybrať medzi amnestiou pre „vašich ľudí“ a európskymi peniazmi pre všetkých ľudí tejto krajiny, tak ste neváhali a prstom ste ukázali na „vašich ľudí“, že si vyberáte ich. A to skutočne len potvrdzuje, ako táto vláda myslí na občanov a občianky tejto krajiny. Neprešlo vám to.
Európska komisia veľmi pozorne sleduje, čo sa na Slovensku deje, pretože nechce, aby sme sa stali ďalším Orbánistanom. Preto sme dnes tu, preto vy opravujete vašu zlú písomku z práva EÚ, lebo ste ohrozili, vy ste ohrozili peniaze ľudí a po všetkých tých klamstvách, vyhováraniach ich zrazu idete chrániť, pretože ak je niečo, na čo počúvate, tak je to práve zvuk peňazí. Slovensko ich potrebuje, vaša vláda ich potrebuje a mňa teda skutočne baví, mám v sebe asi tak trošku škodoradosti, ako sami seba na sociálnych sieťach nazývate – eurofondovou vládou. No to, to je tak smiešne a patetické. Dnes ste sa totiž usvedčili. Všetko, čo sme rozporovali počas tej obštrukcie v súvislosti s právom Európskej únie, všetko, čo sme kritizovali, tak bola pravda.
A keď tak radi voláte po ospravedlnení, tak sami by ste mali dnes jedno adresovať
– v prvom rade európskym inštitúciám, ktoré ste krivo a bezočivo obviňovali,
– opozičným europoslancom, ktorým ste nadávali do potkanov a vlastizradcov, aj keď oni nerobili nič iné, ako chránili záujmy krajiny a ľudí v nej,
– ale aj nám v opozícii, pretože sme vás konštruktívne upozorňovali počas tej obštrukcie na to, čo vo vašej novele nie je v súlade s právom EÚ.
Dnes ste nám dali za pravdu. Ďakujeme.
A na záver budem možno trošku osobnejšia, mňa veľmi mrzia slová pána ministra spravodlivosti, keď hovorí o tom, že Európska komisia mala akési zlé, zavádzajúce, nepravdivé informácie o tom, čo sa vlastne v tej novele Trestného zákona nachádza, a že ministerstvo spravodlivosti toto muselo vyvracať. A hoci teda sám pán minister hovorí, že nechce špekulovať, kto takéto informácie Európskej komisii donášal, z tých tlačových besied strany SMER jednoznačne vyplýva, že to zvaľujú na opozíciu.
No ja chcem pripomenúť ešte raz, že v Európskej komisii sedel nominant SMER-u pán Šefčovič a opozícia nijakým spôsobom s Európskou komisiou nekomunikuje. Zároveň hovorím, na toto sme vás upozorňovali počas dvoch mesiacov obštrukcie. Myslím si, že aj to svedčí o tom dobrom úmysle opozície, pretože keby ste to vtedy zmenili, tak dnes sme tu jednoducho nemuseli byť. Tie európske peniaze nemuseli byť ohrozené.
Ďalším dôkazom nášho dobrého úmyslu je, myslím si, pán minister, a dúfam, že mi dáte za pravdu, aj to, čo sa udialo minulý týždeň, a síce že sme vás upozornili na to, že ten text, ktorý tu máme dnes, opäť nie je dobrý, a že ho budete musieť opravovať. A nespravili sme to preto, aby sme si nahrali nejaké politické body, lebo to mohla byť o tom tlačová beseda, kde by sme mali k tomu infografiky a kričali by sme, akí ste neschopní. Spravili sme to tak, aby ste to mohli upraviť. A ten pozmeňujúci návrh, ktorý zajtra predložíte, je len dôkazom toho, že ste sami pochopili, že ten nesúlad s právom Európskej únie tam skutočne je a že ste urobili chyby.
Takže vás poprosím, aby ste tie reči, že opozícia, europoslanci a neviem kto všetko robil zlobu v Bruseli, aby ste ich viac nešírili, pretože to nie je pravda. A ak sa v tomto pléne, dúfam, na niečom zhodneme, keď sa už nevieme zhodnúť napríklad na odsúdení deportácií ukrajinských detí do Ruska alebo na odsúdení nehanebného útoku na detskú nemocnicu, tak dúfam, že sa zhodneme aspoň na tom, že ideme upraviť niečo, nejaké chyby, ktoré sú v tej trestnej novele, kvôli tomu, aby občania a občianky tejto krajiny nestratili, aby neprišli o európske peniaze, ktoré im právom patria a ktoré táto vláda ohrozila.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

15.7.2024 10:45 - 10:49 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolegovia, kolegyne, ja by som vás veľmi pekne chcela poprosiť o zaradenie bodu uznesenie Národnej rady k útoku na detské zdravotnícke zariadenie Ohmatdyt na Ukrajine do programu tejto schôdze.
S kolegyňami spolupredkladateľkami Plavákovou a Števulovou máme za to, že odsúdenie tohto hanebného ruského útoku Národnou radou Slovenskej republiky je nielen silným symbolickým gestom solidarity s napadnutým susedom, no najmä prejavom ľudskosti.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.6.2024 15:10 - 15:10 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem aj tebe, Zora, za, myslím, tvoje štvrté vystúpenie, ak dobre počítam, k tomuto návrhu.
Ty si sa tak pýtala, že prečo. Prečo tu máme na stole tento pozmeňujúci návrh, prečo je potrebné takto zmeniť fungovanie a organizáciu doteraz nezávislej verejnoprávnej inštitúcie?
No keďže tento návrh predložila SNS, tak ja by som mala takú tendenciu odpovedať, že lebo medveď, ale ono je to vlastne tak, že tento návrh mal byť vládny, lenže pani ministerke sa sem očividne veľmi nechce do tohto pléna, pretože ani ona často nemá odpovede na tie otázky, že prečo, a nechce si tým vlastne tak skaziť svoj imidž radšej. A tak tu máme nie vládny, ale poslanecký návrh a vlastne ani poslanecký, ale priam pozmeňovací návrh.
A ja by som sa skôr chcela opýtať, nieže prečo to tu máme, lebo však s tým už nič nespravíme, máme to tu, ale že prečo tomuto celému sekunduje hlavne strana HLAS, lebo teda od SMER-u už veľa nečakám, ale teda strana HLAS, najmä ľudia, ktorí sa v nej zaoberajú kultúrou, tak to ma stále tak trošku prekvapuje. A momentálne, ak sa nemýlim, a nie je tu pani Laššáková, pred chvíľou tu nesedel nikto zo strany HLAS. A zatiaľ čo SMER a SNS si vytvorili akýsi alternatívny výbor pre kultúru, tak HLAS je ticho a opäť nejakým spôsobom akceptuje to, čo SNS robí kultúre a ako ju ničí.
A pán Michelko nám tu povedal, že producenti, s ktorými o tomto návrhu hovoril, tak neboli nejak extra nadšení, ale že teda prežijú to. No tak koaliční poslanci a poslankyne, nie všetci, ale niektorí tiež nevyzerajú nadšene.
Tak ja by som sa chcela opýtať, či to prežije táto koalícia, a dokedy ešte budú tolerovať takéto správanie SNS.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.6.2024 12:08 - 12:10 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja sa tak strašne hanbím, že tu dnes sedím. Ale nehanbím sa za seba, ani za svojich kolegov a kolegyne, ale hanbím sa za tú pravú stranu, na ktorej, žiaľ, teraz momentálne nesedí nikto. Ale vy sa očividne nehanbíte, vy ste zaliezli do svojich klubov, ako správne hlasovacie automaty sa potom vrátite na hlasovanie a schválite ďalšie politické ovládnutie doteraz verejnoprávnej kultúrnej inštitúcie. Traja poslanci koalície tu sedia! Jeden predsedajúci, jeden spravodajca a jeden odvážny alebo neviem, ako ho nazvať, hore. Kde sú tí ostatní?
My tu sedíme, my pracujeme, sme tu kvôli tomu, že predkladateľ pozmeňovacieho návrhu, o ktorom aj dnes rokujeme, nebol schopný správne prečítať jednu vetu. A kvôli tomu proste sa momentálne deje to, čo sa deje. A ja by som sa chcela z tohto miesta ospravedlniť či už teda pánovi verejnému ochrancovi práv, pánovi komisárovi pre deti, pani komisárke pre osoby so zdravotným postihnutím, pani predsedníčke Úradu na ochranu oznamovateľov, prepáčte za toto nekultúrne správanie, za túto skutočne novú politickú nekultúru, za ktorú by sa nehanbil snáď ani Mečiar.
A nie je novinku, že tejto koalícii skutočne nezáleží na ľudských právach, ale to, čo dnes predvádza, tak to je, to je skutočne nepredstaviteľné.
A čo tých osem hlasov proti uzneseniu o deportácii ukrajinských detí do Ruska? To sa skutočne nehanbíte? To ja neviem, mne je z vás fyzicky zle. Za každého jedného, kto takto hlasoval. Toto, čo ste dnes predviedli, vy sami sa neustále oháňate vašimi ľudskými právami. No že vás tá hanba nefackuje, skutočne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.6.2024 19:24 - 19:26 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som podobne ako včera chcela spraviť také resumé na záznam, že ako vlastne prebieha momentálne tento legislatívny proces.
Takže dnes koalícia odmietla ďalšie opozičné návrhy, naopak, schválila doživotnú rentu pre premiéra, schválila si svojho podpredsedu parlamentu, odvolala opozičnú predsedníčku výboru, opozičného predsedu výboru, čo sa ešte podarilo? Prelomila veto prezidentky opäť raz, nezvolila žiadneho kandidáta, kandidátku na Ústavný súd, stále nemáme predsedu Národnej rady a opakujeme druhé čítanie zákona, o ktorom sme sa bavili aj včera večer.
Dnes rozprava začala 19.04 h, prihlásených je 36 opozičných poslancov a poslankýň, prvá vystúpila Zora Jaurová, odborníčka na kultúrne politiky, z PS, ktorá hneď vyvolala teda diskusiu, a síce 16 faktických poznámok.
V pléne je presne osem koaličných poslancov a poslankýň, z toho jedna spravodajkyňa, jeden predsedajúci, jeden navrhovateľ, hlasovať sa bude pravdepodobne zajtra o jedenástej.
Takto SNS mení fungovanie a organizáciu ďalšej verejnoprávnej inštitúcie.
Opäť je tu ticho, ale tentokrát aj HLAS.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.6.2024 16:16 - 16:30 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ešte raz ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Na Slovensku dlhodobo čelíme bytovej kríze a zhoršenie ekonomickej situácie po pandémii ochorenia COVID-19, rast cien energií a rekordná inflácia najviac zasiahli ľudí ohrozených chudobou a nižšiu strednú vrstvu. Ťažkú situáciu ešte zhoršila ruská agresia na Ukrajine. Slovenská republika tak obdobne ako ďalšie členské štáty Európskej únie čelila bezprecedentnému nárastu spotrebiteľských cien, ktoré sa najviac dotkli, samozrejme, energií, potravín a bývania. Bývanie je jedna z našich najdôležitejších ľudských potrieb. Napriek tomu je pre mnohých ľudí u nás nedostupné a my dnes máme možnosť zmeniť to. Keď sme tento zákon predkladali v minulom volebnom období, tu v pléne sa vtedy viedla súťaž o najpopulistickejší návrh, a aj preto túto adresnú pomoc, po ktorej, ako som už spomínala, volala aj odborná verejnosť, podporilo iba osem poslancov a poslankýň Národnej rady a 112 z nich sa vtedy zdržalo. Niektorí asi zabudli, čo to znamená byť obyčajnými ľuďmi, ďalší sa len tvária ako sociálni demokrati. Pre iných bola solidarita len prázdnym heslom. No a napokon tí a tie, ktorí vtedy sami seba nazývali rodinou, sa rodinám v núdzi otočili chrbtom. Státisíce ľudí u nás doslova nedisponujú primeraným a dôstojným bývaním a náklady naň pre nich predstavujú neúmerne veľkú záťaž. A hoci v našej krajine stále neexistuje evidencia presného počtu ľudí bez domova, odhaduje sa, že sú ich v skutočnosti desaťtisíce.
Na ilustráciu problému sa môžeme pozrieť napríklad na situáciu v Košiciach, kde sa v máji v roku 2021 konal registračný týždeň sčítania rodín bez domova. Do výskumu neboli zaradení dospelí jednotlivci bez dieťaťa do 18 rokov ani bezdetné páry. Do registračného týždňa sa zapojilo 309 rodín, pričom počet respondentiek žien bol 245, čiže 79 %. Celkový počet osôb v týchto rodinách bol 1 737. Z nich bolo 550 dospelých a 1 187 detí. V čase zberu dát okrem toho očakávali narodenie ďalšieho dieťaťa v každej desiatej domácnosti. Tieto rodiny sa však v situácii bezdomovectva vôbec nemuseli ocitnúť, keby štát poskytoval efektívnu prevenciu straty bývania. Bývanie nemožno považovať za komerčný tovar ako iné. Chlieb potrebujete mať kde jesť. Je to ľudské právo zakotvené v medzinárodných ľudsko-právnych dokumentoch, ktorým je Slovenská republika viazaná a z ktorých pre ňu vyplývajú konkrétne záväzky a povinnosti. Zároveň je toto právo na bývanie aj kľúčovým pre uplatňovanie ďalších ľudských práv ako právo na zdravie, sociálne zabezpečenie, prácu, právo voliť, právo na súkromie a vzdelanie.
Medzi najextrémnejšie, a zároveň najčastejšie porušenia práva na bývanie u nás patrí práve ľahostajnosť štátu v prevencii bezdomovectva a takisto neriešenie bytovej núdze ľudí, ktorí sú ohrození chudobu a sociálnym vylúčením. V roku 2021 bolo u nás celkovo 12,3 % obyvateľstva ohrozených príjmovou chudobou. V dôsledku pandémie miera rizika a chudoby u nás na Slovensku vzrástla v porovnaní s predošlým rokom o 0,9 percentuálneho bodu a po období pomalého, no pozitívneho trendu sa situácia opäť zhoršuje. Súčasná energetická kríza ich životnú situáciu ešte zhoršila. Na hranici chudoby už teraz žije cez 800-tisíc ľudí, pre ktorých sa dôstojné bývanie stáva doslova luxusom. Odborná verejnosť aj tretí sektor pritom dlhodobo poukazujú na fakt, že jedným z nástrojov prevencie straty bývania, ale aj zabezpečenie dôstojného a dostupného bývania je efektívny príspevok na bývanie.
Ten súčasný, tak ako ho poznáme, však túto úlohu nespĺňa. Nie všetky zraniteľné skupiny obyvateľstva naň dnes majú nárok, keďže je viazaný výlučne na stav hmotnej núdze, a teda situáciu, keď príjem osoby nedosahuje sumu životného minima. Aktuálne ho poberá len niečo cez 25-tisíc domácností.
Bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak pritom viac ako rok a pol sľuboval, že predstaví novú formu príspevku, žiaľ, svoj plán niekoľkokrát odložil, pretože vraj na to neboli financie, no a následne ho, samozrejme, nedokončil. Dostupné bývanie pre všetkých teda nepredstavovalo očividne prioritu pre tie predchádzajúce vlády, aj keď aby som nebola nefér, tak musím uznať, že ten súčasný príspevok na bývanie, tak ako momentálne funguje, sa zvýšil, to však nestačí.
Podstatou nášho návrhu zákona je zavedenie novej samostatnej štátnej sociálnej dávky, ktorá nie je viazaná na hmotnú núdzu. Takto koncipovaný príspevok by poberalo odhadom okolo 546-tisíc ľudí, z toho 316-tisíc ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby, čo je takmer polovica, 43 % všetkých ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby.
Miera rizika chudoby by teda klesla o 0,5 percentuálneho bodu z 13,7 na 13,2 %. Miera rizika chudoby detí by klesla o 0,9 percentuálneho bodu zo 17,6 na 16,7. Navrhovaná finančná podpora a pomoc by zároveň mala aj pozitívny vplyv na rodiny zasiahnuté energetickou chudobou, o tej viac povie kolega Michal Sabo. Takýto príspevok by teda poskytol záchrannú sieť a ochranu ich bývania pre tieto rodiny, ktoré sú najviac ohrozené.
Predkladaný návrh sa inšpiruje českou úpravou, no podobný systém majú aj v iných krajinách, napríklad v Poľsku alebo vo Francúzsku. Štát v ňom vlastne dorovnáva čistý príjem domácností a náklady na bývanie, tak aby ľuďom zabezpečil dôstojný život a znižoval tú takzvanú energetickú chudobu. Cieľom návrhu je kompenzovať zdokladované náklady na bývanie, ktoré prevyšujú 30 % z príjmu domácností, pričom náklady nad hranicou takzvaných normatívnych nákladov nie sú kompenzované. Táto hranica zabezpečuje cielenie príspevku na domácnosti s nižšími príjmami. To znamená, že sa jedná vlastne o adresnú pomoc, ktorá nezasiahne tých, ktorí to nepotrebujú, ale práve naopak, tých, ktorí to najviac potrebujú.
Návrh určuje normatívne náklady ako násobok životného minima bez rozlišovania nájomníkov a vlastníkov a bez rozlišovania veľkosti obce. Ak by, samozrejme, pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny sa rozhodol si takýto návrh osvojiť, tak prípadne on by tam mohol pridať aj ďalšie faktory, pretože v iných krajinách aj teda na základe toho, že tam majú lepšie dáta a chcú ešte adresnejšie pomôcť najmä teda domácnostiam zasiahnutým energetickou chudobou, tak sa to môže prípadne líšiť napríklad aj podľa regiónov alebo veľkosti obcí a tak ďalej.
My sme zatiaľ išli takou tou jednoduchšou formou, ktorá ale ako som hovorila, je veľmi adresná a efektívna. Príspevok teda pomôže nielen chudobným domácnostiam, ale aj nižšej strednej triede. Zároveň návrh určuje maximálnu výšku príspevku ako 20 % príjmu v prípade osôb, ktoré nehnuteľnosť vlastnia a 30 % príjmu v prípade osôb v nájme. To znamená, že zdokladované náklady na bývanie, ktoré prekračujú 50 % príjmu v prípade osôb vlastniacich nehnuteľnosť a 60 % príjmu v prípade osôb žijúcich v nájme, nie sú kompenzované.
Tento element je tam vlastne v tom zákone obsiahnutý na to, aby zabránil potenciálnym špekuláciám, a zároveň, aby zabezpečil, že do určitej úrovne príjmu, zhruba na úrovni hranice rizika chudoby, by maximálny príspevok rástol s príjmom, čo by prispelo, samozrejme, k motivácií hľadať si prácu. V prípade domácností s príjmom pod hranicou životného minima, by sa mala maximálna výška príspevku odvodzovať nie od príjmu, ale od životného minima, teda 20 % životného minima pre vlastníkov a 30 % životného minima pre nájomníkov.
Dlhodobá bytová kríza pretrváva. Rekordná inflácia najviac zasiahla zraniteľné skupiny. Státisíce ľudí ohrozených chudobou viac nedokážu platiť rapídne sa zvyšujúce náklady na bývanie. Aj preto dnes predkladáme tento náš návrh, dúfajúc, že buď teda si ho poslanci a poslankyne aj vládnej koalície osvoja a zahlasujú zaň, alebo teda že sa ním aspoň inšpiruje minister práce, sociálnych vecí a rodiny a rozhodne sa v tejto neľahkej situácii skutočne podať pomocnú ruku tým, ktorí to najviac potrebujú. Koniec koncov ani sám minister sa netají tým, že by chcel nejakým podobným spôsobom zreformovať ten súčasný príspevok na bývanie, po ktorom dlhodobo volá aj odborná verejnosť.
V roku 2021 bolo u nás celkovo 12,3 % obyvateľov ohrozených príjmovou chudobou, v dôsledku pandémie to neustále narastá a dnes dokonca máme oveľa vyššie percentá. Aj preto je skutočne potrebné, aby sa zaviedla adresná štátna sociálna dávka, ktorá by takýmto ľuďom pomohla. Vo výsledku okolo 90 % ľudí ohrozených chudobou nemá nárok na príspevok na bývanie v tej súčasnej forme, a síce podľa § 14 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Aj preto ho aktuálne poberá, ako som spomínala, okolo 25-tisíc domácností. Príspevok na bývanie v rámci pomoci v hmotnej núdzi navyše neodzrkadľuje rozdiely vo výškach príjmov a výdavkov na bývanie ani tie regionálne rozdiely. Od 15. júla 2023 sa zaviedli nové pravidlá vo vyplácaní príspevku na bývanie a popri jeho navýšení bola zásadnou zmenou aj diferenciácia súm príspevku podľa počtu členov domácnosti. Jeho výška tak dnes predstavuje v závislosti teda od zloženia domácnosti sumu od 95,20 eur, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti,
do zhruba 291,90 eura, ak ide o domácnosť s viac ako štyrmi členmi domácnosti. Inštitút pre výskum práce a rodiny však v roku 2023 poukázal aj na pokles počtu priznaných a vyplácaných príspevkov za posledných päť či šesť rokov. Čiže ten súčasný je nielen vyplácaný skutočne malému počtu, ale ešte sa to aj zmenšuje, nakoľko ľudia jednoducho nespĺňajú tú podmienku hmotnej núdze. Kým v júni 2018 bol príspevok priznaný 35 842 poberateľom, v auguste 2023 to bolo len 24 459. Čiže ako som hovorila, zhruba 25-tisíc.
Od júna 2018 teda poklesol počet priznávaných príspevkov na bývanie v rámci pomoci v hmotnej núdzi o celých 32 %. Zatiaľ čo počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi za to isté obdobie poklesol len o 13 %. Chýba teda systémové riešenie, ktoré by predstavovalo práve zavedenie samostatného príspevku na bývanie a jeho vyňatie spod systému hmotnej núdze. Týmto zabezpečíme adresnú pomoc pre viac ľudí a širšiu skupinu domácností, ktoré sú teda aj ohrozené energetickou chudobou. Zároveň nedostatok nájomných bytov na Slovensku tiež spôsobuje, že väčšina ľudí zo zraniteľných kategórií žije v bytoch súkromných prenajímateľov za ceny, ktoré zaťažujú ich rozpočet natoľko, že často čelia niečomu, čo sme nazvali dilemou o prežití. Inak povedané, rozhodujú sa medzi strechou nad hlavou a tým, čo do úst. Pomoc ľuďom, ktorí sa v dôsledku vysokých nákladov na bývanie dostávajú skutočne do existenčných problémov, je nielen otázkou empatie so sociálne slabšími.
Predchádzanie straty bývania je z pohľadu verejných výdavkov oveľa menej nákladné ako riešenie následkov bezdomovectva. Náš návrh by stál štát 171 miliónov eur, na rozdiel od predchádzajúcimi vládami prijatých opatrení za miliardy, ako boli napríklad plošné zastropovanie cien energií a ďalšie, sa jedná skutočne o adresnú pomoc, ktorá zohľadňuje príjem domácností a náklady na bývanie. Príspevok na bývanie nie je žiadnym populistickým pokusom, kúpiť si jednu alebo druhú skupinu voličov, tak ako sa to podarilo teda v predchádzajúcom volebnom období. Aj preto dnes máme skutočne v rukách návod na to, ako efektívne pomôcť státisícom ľudí a zabezpečiť rešpektovanie jedného zo základných ľudských práv, práva na bývanie. Len osem poslancov a poslankýň toto pochopilo v minulom volebnom období.
Dnes nás bude určite viac, ja môžem povedať že minimálne 32, a teda dúfam, že sa k nám pridáte ďalší a ďalšie a že skutočne sa budeme snažiť spoločne pomôcť ľuďom, ktorí to najviac potrebujú.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.6.2024 16:13 - 16:14 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona na vydanie zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie predkladám spoločne s kolegyňou Luciou Plavákovou a kolegom Michalom Sabom.
Jeho cieľom je zavedenie novej, adresnej, štátnej sociálnej dávky, tak aby pomohla čo najväčšiemu počtu ľudí s úhradou nákladov spojených s bývaním. Takýto príspevok na úhradu nákladov na bývanie je aj odborným konsenzom vnímaný a odporúčaný ako adresná pomoc domácnostiam vystavených energetickou chudobou. Obdobnú úpravu už sľuboval bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak. My sme ho prostredníctvom vtedy nášho jediného poslanca Tomáša Valášeka predkladali v Národnej rade dvakrát. Vo volebnom programe ho malo hneď niekoľko strán.
Dnes ho predstavujeme opäť aj keď teda s vedomím, že pravdepodobne nekonštruktívna koalícia sa zdrží, pretože síce vie, že ten návrh je dobrý, ale však opozičné návrhy sa nepodporujú, avšak chceli by sme aj takýmto spôsobom pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Erikovi Tomášovi pripomenúť vládny sľub z programového vyhlásenia vlády, a zároveň mu teda dať návod ako na to.
Nech sa páči, pán minister, práve takto môžete adresne pomôcť tým, ktorí to najviac potrebujú. Za málo peňazí, keďže je to adresná pomoc veľa domácnostiam.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvá.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

27.6.2024 14:51 - 14:53 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Vážený pán minister, veľmi pekne ďakujem za vašu odpoveď a nechcem vás teda tiež trápiť s doplňujúcou otázkou, keďže to nie je úplne vaša oblasť. Ja len že úplne nechápem teda, že prečo to nazývame pilotný projekt, ak nie je plánované aspoň zatiaľ rozšíriť to aj na ďalšie školy, a teda o to lepšie, ak sa neplánuje rozšíriť to na ďalšie školy.
Aj keď teda kolegyne mi tu už avizujú, že minimálne jedna ďalšia škola už v takomto režime funguje, alebo sa chystá fungovať, čo je teda maximálne problematické.
Lebo ak je toto spôsob, ako sa ministerstvo školstva snaží vyhnúť sankciám z infringement procedure, ktoré momentálne vedie voči nám Európska komisia práve za segregáciu rómskych detí v školách tak, že tie školy jednoducho premenuje na národnostné školy a bude sa snažiť argumentovať práve tým, že rómske deti sa potrebujú vzdelávať vo svojom materinskom jazyku, tak je to veľmi problematické, pretože to absolútne vyprázdňuje zo svojej podstaty slovo segregácia. Pretože jednoducho ak sú tie školy naďalej 100 % rómske, tak sa o segregáciu jedná a je úplne jedno, ako to ministerstvo školstva nazve.
A dúfam, že Európska komisia bude toto reflektovať, ak teda toto je cieľ.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.6.2024 9:45 - 9:47 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo a ďakujem aj za všetky faktické poznámky.
Ja by som najskôr chcela reagovať na pána kolega, pána kolegu Škripeka z KDH. Tak tento náš zákon, ako aj kolegyňa Plaváková hovorila predtým v rozprave, keď vysvetľovala všetky tie body, lebo ja som sa venovala iba prechyľovaniu, tak vysvetľovala, že odpovedá aj na praktické problémy ľudí, ktorí uzatvárajú manželstvá alebo iné zväzky, ktoré teda existujú v iných členských štátoch a jednoducho my ich uznávame, ale potom sa stretávajú s administratívnymi prekážkami napríklad tohto typu, ktoré tento zákon rieši. Tak preto nás musí zaujímať to, čo je aj v iných štátoch, lebo jednoducho však viete, že žijeme v Európskej únii, ľudia cirkulujú, ľudia sa, ľudia chodia študovať, ľudia sa zamilujú, ľudia sa vezmú, ľudia sa presťahujú a tak ďalej. A jednoducho momentálne naša právna úprava im znemožňuje žiť život aj na Slovensku teda, alebo žiť život jednoducho taký, ako chcú, a teda to zasahuje do ich práva na súkromný a rodinný život.
Čo sa týka toho počtu žien, že ktoré sa nám ozvali. Akože za prvé by som tak povedala, to nie je síce argument, ale však netvárme sa, že my tu prijímame iba zákony, ktoré sú pre viac ako 10-tisíc, 100-tisíc ľudí alebo milión.
My tie dáta nemáme, ale hovorím, ozvalo sa nám proste iks žien, ktoré sa s takýmto problémom stretli. Aj my sme tu príkladom, že tento problém existuje. Tak nechápem, že prečo by sme to mali odsunúť nabok len kvôli tomu, že to možno nie je proste problém, neviem akého percenta populácie. My môžme riešiť predsa tu v Národnej rade aj problémy menšieho počtu.
A chcela by som tiež reflektovať na to, že vraj nie sme dostatočne slovenské, keď niečo takéto chceme, lebo to prichádzajú nejaké tendencie zo zahraničia. Však čo je menej slovenské, ako nútiť ženu uznať, že nemá slovenskú národnosť a že má inú. To je hanba. (Potlesk.)
Skryt prepis