Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo ešte raz. A je to taká škoda, že sa nikto neprihlásil aspoň ústne, lebo by som čakala teda, že minimálne tí ľudia, ktorí riešia sociálne veci, takže by sa mohli k tomu vyjadriť, že či teda podporujú zámer alebo aj samotné podmienky. Vidím, že jeden pán poslanec z koalície krúti hlavou, ale tak je škoda, že o tom nediskutujeme a že je iba o tom, že si tu každý príde odprezentovať ten svoj návrh. Minule tu bol pán minister sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš a on hovoril, že on keď sedel na tej opačnej strane a že bol teda opozičným poslancom, takže mu prešlo veľa návrhov, pretože boli dobré tie návrhy a že sa mu to teda podarilo presadiť, pretože sa o nich diskutovalo, plus si to samozrejme obehal, tú podporu získal u koalície. Ja som sa vtedy tak chcela prihlásiť, že no ja síce o podporu som zatiaľ koalíciu nežiadala, ale že teda už sme tu mali nejeden dobrý návrh zo sociálnej oblasti. A je skutočne škoda, že si tu každý pozerá iba na to svoje politické tričko a nie na to, čo je dobré pre ľudí na Slovensku. Lebo tak si predstavujem aj tú novú politickú kultúru, ktorú nám tu už veľa ľudí sľubovalo a akosi sme sa k nej ešte nedostali. No, ale prejdem teda k tomu návrhu zákona a ja verím, že možno sa potom o ňom aspoň pobavíme a chcela by som veriť aj v tú podporu. Ja poviem aj takto na záznam, že pôjdem teda potom aj za pánom poslancom a predsedom poslaneckého klubu Richterom a opýtam sa ho, že teda, že čo si o tom myslí, lebo skutočne by som chcela minimálne teda poznať dôvody toho, okrem slávnej vety, že s opozíciou sa nehlasuje, že či by tento návrh podporili alebo nie, pretože si myslím, že je dobrý a mali by sme sa minimálne baviť teda o tom, že čo v ňom je a čo sa dá zmeniť, čo sa dá zlepšiť a čo sa dá urobiť aj pre mladých ľudí tu v pléne.
Časť mladých študujúcich ľudí je už teraz za svoju prácu aj riadne platená, pretože môžu vykonávať rôzne dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v zmysle Zákonníka práce. Napríklad dohodu o brigádnickej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti. Tieto formy dohôd však nemožno nejakým spôsobom porovnať alebo teda asimilovať s tým čo ja nazývam stážami. Pretože tieto dohody sú síce prácou, ale nepripravujú na výkon budúceho povolania. Ale to je taký ten základný rozdiel so stážami, že človek, ktorý ide na stáž, za ktorú by teda mal dostať zaplatené, tak sa pripravuje na výkon budúceho povolania. Napríklad niekto kto študuje ja neviem sociálne veci, tak sa pripravuje na to, že bude napríklad pracovať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. A keď robí stáž, ktorá v tejto oblasti, tak je to stáž a keď naopak pracuje napríklad ako brigádnik ja neviem, že vykladá tovar v nejakom hypermarkete, tak vtedy sa samozrejme nejedná o stáž ale brigáduje. Problémom je, že momentálne náš Zákonník práce neupravuje, pretože nepozná tento termín stáže a neupravuje vlastne ani všetky tie garancie, ktoré by sa mali spájať s tým, že je to stáž. Jednak samozrejme ten cieľ, že príprava na výkon budúceho povolania, ale napríklad aj to, čo by mala dohoda, pretože toto je niečo čo je veľmi potrebné pri takýchto stážach spísať skutočne aj dohodu medzi tým študentom, študentkou a zamestnávateľom a v nej by mali byť obsiahnuté garancie, ktoré ochránia toho študenta alebo študentku presne tak, ako je to v iných pracovnoprávnych zväzkoch. Na Slovensku skôr vidíme, že ak študenti a študentky majú nejaké stáže, tak často tam nie je ani spísaný žiadny dokument, ani nič, čo by vlastne atestovalo, že áno, tá stáž bola skutočne vykonaná alebo keď, tak sa jedná skutočne len o taký akýsi papier, ktorý to potvrdzuje, že ten človek tam na stáži bol, ale nehovorí nič iné. A dostanem sa teda k tomu, že čo by mala takáto dohoda aj obsahovať.
Hlavným zámerom stáže by malo byť pripraviť mladého človeka na trh práce a napríklad aj prehĺbiť tie teoretické vedomosti, ktoré získava počas štúdia a pretaviť ich do niečoho skutočne konkrétneho a samozrejme získať taký ten know how alebo teda skúsenosti v odbore na ktorého výkon sa pripravuje svojim štúdiom. Na Slovensku, ako som už povedala, absentuje potrebná právna úprava a mladí ľudia teda vstupujú aj na trh práce prostredníctvom, áno, flexibilných foriem zamestnania, ale neistých. A práve takáto úprava by im zabezpečila to, že budú mať nielen skúsenosti, ale aj všetky tie potrebné garancie. Zamestnávatelia tiež často siahajú po neplatených stážach a je to teda aj formou iných dohôd alebo teda iba takých nepísaných dohôd preto, aby nahradili iný pracovný pomer. Mňa napríklad, keď som predkladala tento zákon prvýkrát, tak ma kontaktovalo niekoľko budúcich lekárov a lekárok, ktorí mi hovorili, že počas ich štúdia, najmä v letných mesiacoch ich nemocnice využívajú práve na takéto "stáže", aby suplovali tie dovolenkové termíny lekárov a lekárok. A čudujte sa svete, aj na takéto veľmi dôležité povolanie akým samozrejme zdravotníci, zdravotníčky sú, tak oni počas tých mesiacov nie sú platení. A to si myslím, že je veľký problém, pretože a dostanem sa aj k tomu, nielen že sa prehlbujú tie sociálne rozdiely, ale zároveň tí ľudia potom si musia nejako zabezpečiť tie mesiace, keď nemajú žiadnu plácu, hoci majú prácu. A to skutočne považujem za niečo čo by sme v modernej spoločnosti, možno aj v sociálnej spoločnosti, ak si to tak dovolím nazvať, skutočne nemali dovoliť. Jedná sa a nemusíme sa báť toho slovo doslova o vykorisťovanie mladých ľudí. Pretože keď ten zamestnávateľ vie, že ten mladý človek nemá na výber, že on musí akceptovať tú formu práce, ktorú mu ponúka, hoci teda je bez pláce len kvôli tomu, aby nabral tú skúsenosť alebo aby to teda mohol mať napísané vo svojom životopise, tak to nemožno inak pomenovať ako vykorisťovanie. Prieskum Eurobarometra z roku 2013 a žiaľ, nemáme teda čerstvejšie prieskumy, sa pýtal mladých ľudí do 35 rokov na ich skúsenosti so stážami. A predstavte si, že na Slovensku z päťsto opýtaných respondentov a respondentiek využilo možnosť stáže len štyridsať. To je skutočne veľmi málo. A toto malé číslo nie je jedinou veľmi smutnou vecou, ktorú prieskum ukázal. Približne polovica stáží bola neplatená a deviatim osobám, čo predstavuje zhruba 23 % opýtaných, nedali po odpracovaní stáže žiadny certifikát, ani len akýkoľvek iný dokument, ktorý by atestoval vykonanie tej "stáže". A opäť to dávam do úvodzoviek, lebo či to tak nazveme formálne alebo neformálne je skutočne veľký rozdiel. Zato z tých päťsto opýtaných dvestošesťdesiatdva malo ...
=====

Ďakujem pekne. Ja vám sľubujem, že toto je dnes už posledný krát čo vystupujem v rozprave. Tento návrh zákona predkladám spoločne s kolegom Trubanom a jedná sa teda o návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Ako som už avizovala, tak cieľom tohto predkladaného návrhu je zavedenie novej formy dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a síce dohody o študentskej stáži. Práve takáto právna úprava by zabezpečila adekvátnu finančnú odmenu študentom a študentkám stredných a vysokých škôl, ktorí vykonávajú popri svojom štúdiu aj stáž a teda prípravu na výkon budúceho povolania. Mame za to, že každá osoba si za prácu zaslúži aj adekvátnu plácu alebo ohodnotenie, ktoré jej zabezpečí dôstojný život popri štúdiu.
Ďakujem pekne a hlásim sa do rozpravy ako prvá.

Ďakujem pekne za prejavenie dobrej vôle, tak aj ja prejavím dobrú vôľu a budem sa snažiť čo najkonštruktívnejšie vystúpiť, ale tak aj doteraz bola tá rozprava, si myslím, pomerne konštruktívna. Ja by som len tak na záver zhrnula, že tu mám dva návrhy. Jeden taký, aby sme sa už nehrali na to, že kto je tu konzervatívnejší a kto progresívnejší, hlavne keď teda sa jedná o hnutie Slovensko a hnutie Progresívne Slovensko, ale nazvem ich, že jeden je realistickejší a jeden komplexnejší. To znamená, že obidva majú svoje výhody. Každopádne cieľom oboch týchto návrhov je zvýšiť účasť vo voľbách, a teda dúfam, že sa zhodneme na tom, že aj zvýšiť demokraciu, pretože čím viac ľudí participuje na tom rozhodnutí, tak o to väčšia je vlastne sila toho rozhodnutia. A ja verím, že na tom sa zhodneme naprieč teda koalíciu aj opozíciou. Naopak čo ma mrzí a spomínal to aj kolega Dubovický je to, že v koalícii sa očividne začína hovoriť o presnom opaku a síce o obmedzení, ale dokonca zákaze voľby zo zahraničia, a tým pádom aj o obmedzení demokracie, lebo o tom ako znížiť tú jej mieru a ja sa tak pýtam sama seba, že o čo iné môže ísť v takomto prípade ako o nejakú vôľu ovplyvniť tie výsledky volieb, pretože niektorým, a to nehovorím, že všetkým v rámci koalície, ale niektorým sa očividne nepáči, že práve tú jeho, alebo ich stranu voliči v zahraničí nevolia, ale ja si myslím, že dať ľuďom právo rozhodnúť, znamená aj skutočne férovú a spravodlivú súťaž, pretože tak ako my sa môžme napr. v Progresívnom Slovensku, čo nám je často vyčítané, že teda neoslovujeme napr. tú staršiu vekovú generáciu, však je to na nás, aby sme sa im prihovárali, aby sme sa zaujímali o ich problémy. Rovnako ako je teda na iných stranách, napr. čo už tú cieľovku majú medzi staršími ľuďmi, aby ponúkli niečo mladým a aby sa o nich zaujímali. To je, to je niečo férové a nepredkladáme tento návrh počas kampane, že by sme tu menili spôsob ako voliť, keď už je rozbehnutá tá súťaž, ale všetci a všetky sa môžme na to pripraviť a ja si myslím, že toto skutočne posilní demokraciu na Slovensku.
Nehovoriac teda o tom, že ja sa tak pýtam, že čo je cieľom obmedzenia, akéhokoľvek obmedzenia volebného práva, ktoré by teda malo byť napr. čo sa týka tých volieb zo zahraničia, takýmto spôsobom znížené, alebo teda obmedzené, pretože opäť by sme sa raz vydali a vo veľa prípadoch sa to tak deje a vy to veľmi dobre viete, úplne opačným smerom ako ide väčšina krajiny, že vo väčšine krajín sa teraz rozprávajú ako zaviesť voľby on line, u nás predpokladám, že to zatiaľ, že nie je témou, ale nikto si to ani neviem predstaviť, že s tou informatizáciou, ktorú momentálne máme na Slovensku, že ako by sme niečo takéto zaviedli a pritom je to bežná súčasť niektorých napr. pobaltských krajín, alebo že iné krajiny, v ktorých doteraz bola obmedzená voľba zo zahraničia, takže práve robia ten opak a snažia sa ju nejakým spôsobom viac neobmedzovať, alebo teda rozšíriť aj na iné typy volieb. A mňa teda mrzí, že namiesto toho, aby sme sa skutočne konštruktívne bavili o tom ako rozširovať tú demokraciu, takže opäť sú tu nejaké návrhy na to ako ju zúžiť a ja verím tomu, že sú to len také populistické výstrely jednej menšej, menšej koaličnej strany a že realita bude iná a že k takémuto obmedzovaniu nedôjde. Bavíme sa tu dnes o mladých ľuďoch a práve veľa mladých ľudí aj žije v zahraničí a ja si myslím, že aj takéto signály, ktoré momentálne teda niektorí koaliční partneri vysielajú

=====

Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca, pán poslanec Šípoš? Nie. V rámci prejavenia dobrej vôle, nech sa páči. ... koaličnej strany a že realita bude iná a že k takémuto obmedzovaniu nedôjde. Bavíme sa tu dnes o mladých ľuďoch a práve veľa mladých ľudí aj žije v zahraničí a ja si myslím, že aj takéto signály, ktoré momentálne teda niektorí koaliční partneri vysielajú, sú presným opakom toho, o čo by sa aj koalícia, ale však aj opozícia mala snažiť a síce ukázať tým mladým ľuďom, že áno, vy ste síce odišli, ale stále vás považujeme za občanov a občianky našej krajiny, ktorými stále ste a spravíme všetko preto, aby ste sa chceli vrátiť domov. A to znamená aj neobmedzovať vaše právo rozhodnúť sa ako ten domov má vyzerať. A tak asi celkovo by som to zhrnula, že ak už nechceme nejakým spôsobom podporovať v iných oblastiach mladých a robiť tu momentálne súťaž, aj keď tých návrhov je veľa a ja si myslím, že by sme sa konečne už mohli dopracovať aj k tomu, že sa budeme aj o túto vekovú kategóriu mladých ľudí, ktorí skutočne sú napríklad a využijem to, že tu sedí pán poslanec Richter, ale aj pán poslanec Stuška, ktorí teda sú odborníkmi na sociálne veci. A veľmi dobre viete, že práve tá mladá generácia je napríklad najviac ohrozená chudobou, že poďme sa už baviť o mladých ľuďoch, poďme okrem teda toho, že im dáme takéto právo rozhodovať, tak vymýšľajme aj iné riešenia a podporujme ich. My tu máme na tejto schôdzi ďalšie myslím tri návrhy zákonov, ktoré sa týkajú mladých ľudí. Ja o chvíľu odprezentujem jeden týkajúci sa neplatených stáží. A verím, že na tom by sme sa napríklad mohli zhodnúť naprieč tým politickým spektrom, že áno, chceme dať aj tým mladým ľuďom pocítiť, že sú plnohodnotnou súčasťou tejto spoločnosti, že ich vidíme, že ich počujeme, že nám záleží na tom ako sa im na Slovensku žije a že ich či už vy, a hovorím to úprimne, alebo opozícia nechceme z tejto krajiny vyhnať. Pretože tak ako sa hovorí a za mňa je to také trošku prázdne heslo, že mladí ľudia sú budúcnosťou krajiny. Ale však samozrejme, že sú budúcnosťou, ale zároveň oni žijú tu prítomnosť. A je na nás, aby sme vyslyšali, uposlúchli tie ich apely na to, že chcú žiť v tejto krajine, chcú sa tu cítiť dobre a chcú sa tu mať dobre, žiť dôstojný život. To si myslím, že je niečo na čom záleží rovnako konzervatívcom ako liberálom, sociálnym demokratom, pravičiarom, skrátka asi by nám malo záležať všetkým. Takže ja, ako som hovorila, budem vďačná za vašu podporu v prvom čítaní, či už teda toho nášho návrhu zákona alebo aj toho návrhu zákona z dielne hnutia Slovensko, lebo minimálne by sa tým otvorila diskusia a potom sa presne bavme o tom, že aké podmienky, odkedy, či teda napríklad na tie ďalšie komunálne voľby alebo ešte počkáme a ideme ja neviem upraviť vzdelávací proces alebo čokoľvek, ale otvorme tú diskusiu. Podajme tú pomocnú ruku mladým ľuďom, pretože skutočne si to zaslúžia. Ďakujem pekne.

Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca, pán poslanec Šípoš? Nie. V rámci prejavenia dobrej vôle, nech sa páči. ... koaličnej strany a že realita bude iná a že k takémuto obmedzovaniu nedôjde. Bavíme sa tu dnes o mladých ľuďoch a práve veľa mladých ľudí aj žije v zahraničí a ja si myslím, že aj takéto signály, ktoré momentálne teda niektorí koaliční partneri vysielajú, sú presným opakom toho, o čo by sa aj koalícia, ale však aj opozícia mala snažiť a síce ukázať tým mladým ľuďom, že áno, vy ste síce odišli, ale stále vás považujeme za občanov a občianky našej krajiny, ktorými stále ste a spravíme všetko preto, aby ste sa chceli vrátiť domov. A to znamená aj neobmedzovať vaše právo rozhodnúť sa ako ten domov má vyzerať. A tak asi celkovo by som to zhrnula, že ak už nechceme nejakým spôsobom podporovať v iných oblastiach mladých a robiť tu momentálne súťaž, aj keď tých návrhov je veľa a ja si myslím, že by sme sa konečne už mohli dopracovať aj k tomu, že sa budeme aj o túto vekovú kategóriu mladých ľudí, ktorí skutočne sú napríklad a využijem to, že tu sedí pán poslanec Richter, ale aj pán poslanec Stuška, ktorí teda sú odborníkmi na sociálne veci. A veľmi dobre viete, že práve tá mladá generácia je napríklad najviac ohrozená chudobou, že poďme sa už baviť o mladých ľuďoch, poďme okrem teda toho, že im dáme takéto právo rozhodovať, tak vymýšľajme aj iné riešenia a podporujme ich. My tu máme na tejto schôdzi ďalšie myslím tri návrhy zákonov, ktoré sa týkajú mladých ľudí. Ja o chvíľu odprezentujem jeden týkajúci sa neplatených stáží. A verím, že na tom by sme sa napríklad mohli zhodnúť naprieč tým politickým spektrom, že áno, chceme dať aj tým mladým ľuďom pocítiť, že sú plnohodnotnou súčasťou tejto spoločnosti, že ich vidíme, že ich počujeme, že nám záleží na tom ako sa im na Slovensku žije a že ich či už vy, a hovorím to úprimne, alebo opozícia nechceme z tejto krajiny vyhnať. Pretože tak ako sa hovorí a za mňa je to také trošku prázdne heslo, že mladí ľudia sú budúcnosťou krajiny. Ale však samozrejme, že sú budúcnosťou, ale zároveň oni žijú tu prítomnosť. A je na nás, aby sme vyslyšali, uposlúchli tie ich apely na to, že chcú žiť v tejto krajine, chcú sa tu cítiť dobre a chcú sa tu mať dobre, žiť dôstojný život. To si myslím, že je niečo na čom záleží rovnako konzervatívcom ako liberálom, sociálnym demokratom, pravičiarom, skrátka asi by nám malo záležať všetkým. Takže ja, ako som hovorila, budem vďačná za vašu podporu v prvom čítaní, či už teda toho nášho návrhu zákona alebo aj toho návrhu zákona z dielne hnutia Slovensko, lebo minimálne by sa tým otvorila diskusia a potom sa presne bavme o tom, že aké podmienky, odkedy, či teda napríklad na tie ďalšie komunálne voľby alebo ešte počkáme a ideme ja neviem upraviť vzdelávací proces alebo čokoľvek, ale otvorme tú diskusiu. Podajme tú pomocnú ruku mladým ľuďom, pretože skutočne si to zaslúžia. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo pán predsedajúci. Jani ďakujem aj tebe za tvoje vystúpenie a vieš že ja na začiatku, keď sme začali pripravovať tento zákon, tak som mala za to že, zmena čo sa týka teda aj vekovej hranice, alebo vôbec volieb, je skôr otázkou takou všeobecnou, alebo teda otázkou práva a že to nie je skutočne komunálna téma, ty sa tej komunálnej politike venuješ podrobne a som veľmi rada že si ma presvedčila o tom, že prečo je to teda aj komunálnou témou a prečo je to skutočne dôležité a o tom viac si stojím za tým našim návrhom, ktorý teda, ktorého cieľom je aby sa tá veková hranica znížila na 16 rokov práve v prípade komunálnych a župných volieb. Pretože, ako si to aj správne niekoľko krát poznamenala, tak sa to týka skutočne toho prostredia, v ktorom mladí ľudia žijú. Je to to čo im je najbližšie a o to viac by sa mali o to zaujímať. A pripomeniem aj to, čo som už aj sama hovorila v rozprave, že samotní mladí ľudia si želajú, aby práve tieto voľby mohli byť tie, pre ktoré sa zníži veková hranica. Zároveň teda, aj všetky tie príklady zo zahraničia nám dokazujú, že to absolútne nie je o žiadnej odvahe, nie je to o tom, že či je niekto konzervatívny, alebo progresívny, ale je to skutočne o tom, že sú dôvody na to, aby práve v tomto v tejto bezprostrednej blízkosti mladých ľudí, mali právo rozhodovať o tom, že čo sa deje okolo nich. V témach ako sú infraštruktúra, kultúra, šport, životné prostredie a ďalšie a ďalšie. Takže myslím si že nikto nás nemôže v tomto prípade viniť z nejakého strategického rozhodnutia, lebo že teda PS potrebuje mladých voličov tam, alebo tam. Je to skutočne odôvodnené práve aj takými príkladmi zo zahraničia.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcela ešte opätovne zdôrazniť, že tu nejde o to, že náš návrh sa obmedzuje iba na komunálne voľby a voľby do VÚC kvôli tomu, že by sme nemali plnú dôveru v mladých ľudí. Jednoducho toto považujeme za cestu kompromisu momentálne, ktorý by mohol presvedčiť aj vládnu koalíciu a vôbec všetkým, ktorí práveže tú dôveru nemajú na rozdiel od nás, aby sme sa vydali takouto cestou a otvára to vlastne tie dvere alebo teda je to prvý krok k tomu, aby potom prišlo aj k tomu rozšíreniu na ďalšie voľby samozrejme, pretože ja verím tomu, že sa jednoducho preukáže, že tí mladí ľudia sa aj budú zaujímať, aj sa zúčastnia tých volieb. A nemyslím si skutočne, že to je o odvahe alebo o tom, že kto tu je progresívnejší alebo konzervatívnejší. Veď aj všetky tie členské štáty, ktoré som menovala a je ich teda mnohonásobne viac, ktoré s vydali práve touto cestou, že to limitujú iba na komunálne voľby, tak tam nejde o to, že sú z takej alebo hentakej politickej farby, ale o tom, že je...
===== o odvahe alebo o tom, že kto tu je progresívnejší, alebo konzervatívnejší, veď aj všetky tie členské štáty, ktoré som menovala a je ich teda mnohonásobne viac, ktoré sa vydali práve touto cestou, že to limitujú iba na komunálne voľby, tak tam nejde o tom, že sú z takej alebo hentakej politickej farby, ale o tom že jednoducho sú dôvody na to, aby aspoň na určitý čas to bolo limitované takto. A ja verím tomu, že aj kolegyňa Hanuliaková, ktorá je teda spolupredkladateľkou, tak práve zdôrazní ten komunálny aspekt, ktorý my sme považovali za veľmi dôležitý, pretože je to skutočne to, čo je najbližšie k tým mladým ľuďom. Zároveň, by som teda chcela apelovať, aj keď tu sedia iba dvaja koaličný poslanci, ale aj na to že však my tým podporujeme len férovú demokratickú súťaž. A je skutočne na nás všetkých, že ako sa budeme k tým daným aj vekovým kategóriám ľudí, ktorí majú voliť, volebné právo správať. Napríklad ja považujem, aj za takú našu chybu Progresívneho Slovenska a to mea kulpa, že sa nevenujeme starším ľuďom a tým pádom nemôžme od nich očakávať, že nás budú voliť.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcela ešte opätovne zdôrazniť, že tu nejde o to, že náš návrh sa obmedzuje iba na komunálne voľby a voľby do VÚC kvôli tomu, že by sme nemali plnú dôveru v mladých ľudí. Jednoducho toto považujeme za cestu kompromisu momentálne, ktorý by mohol presvedčiť aj vládnu koalíciu a vôbec všetkým, ktorí práveže tú dôveru nemajú na rozdiel od nás, aby sme sa vydali takouto cestou a otvára to vlastne tie dvere alebo teda je to prvý krok k tomu, aby potom prišlo aj k tomu rozšíreniu na ďalšie voľby samozrejme, pretože ja verím tomu, že sa jednoducho preukáže, že tí mladí ľudia sa aj budú zaujímať, aj sa zúčastnia tých volieb. A nemyslím si skutočne, že to je o odvahe alebo o tom, že kto tu je progresívnejší alebo konzervatívnejší. Veď aj všetky tie členské štáty, ktoré som menovala a je ich teda mnohonásobne viac, ktoré s vydali práve touto cestou, že to limitujú iba na komunálne voľby, tak tam nejde o to, že sú z takej alebo hentakej politickej farby, ale o tom, že je...
===== o odvahe alebo o tom, že kto tu je progresívnejší, alebo konzervatívnejší, veď aj všetky tie členské štáty, ktoré som menovala a je ich teda mnohonásobne viac, ktoré sa vydali práve touto cestou, že to limitujú iba na komunálne voľby, tak tam nejde o tom, že sú z takej alebo hentakej politickej farby, ale o tom že jednoducho sú dôvody na to, aby aspoň na určitý čas to bolo limitované takto. A ja verím tomu, že aj kolegyňa Hanuliaková, ktorá je teda spolupredkladateľkou, tak práve zdôrazní ten komunálny aspekt, ktorý my sme považovali za veľmi dôležitý, pretože je to skutočne to, čo je najbližšie k tým mladým ľuďom. Zároveň, by som teda chcela apelovať, aj keď tu sedia iba dvaja koaličný poslanci, ale aj na to že však my tým podporujeme len férovú demokratickú súťaž. A je skutočne na nás všetkých, že ako sa budeme k tým daným aj vekovým kategóriám ľudí, ktorí majú voliť, volebné právo správať. Napríklad ja považujem, aj za takú našu chybu Progresívneho Slovenska a to mea kulpa, že sa nevenujeme starším ľuďom a tým pádom nemôžme od nich očakávať, že nás budú voliť.

Kolegyne, kolegovia ja vám ďakujem za všetky vaše faktické poznámky. A začnem teda od konca. Pán poslanec Matovič ja vám ďakujem teda, že podporíte aj vy náš návrh, keď my teda podporujeme váš a zároveň vy ste nazvali ten váš, že slobodnejší, tak ja vám vrátim trošku tú, to že ste ten náš nazvali konzervatívnejším a poviem, že ten váš je progresívnejší. Tak dúfam, že to je rovnako ťažké pre vás teraz? Vy ste hovorili aj, že my týmto našim máme za cieľ tak vyskúšať mladých ľudí. Ale to nie je o tom, že my by sme im menej dôverovali alebo, že my chceme ukázať, že či ony sú schopní alebo nie. Práveže my si chceme vyskúšať samotných politikov a političky, ktoré o tomto majú rozhodnúť a tak povediac im vziať z rúk tú kartu, ktorou sa oháňajú, že to nebude fungovať, lebo mladí ľudia sa nezaujímajú a podobne. A práve preto sme to teda obmedzili a tu budem odpovedať aj pani poslankyni Marcinkovej, že teda prečo len na komunál a prečo si túto cestu zvolilo aj toľko členských štátov Európskej únie, že viete ja by som tiež chcela žiť v krajine, v ktorej sa veci menia tak, že takto luskneme a to moji kolegovia, kolegyne z PS-ka potvrdia, že ja som tá prvá, ktorú nazývajú aj radikálna, lebo by som bola veľmi rada, keby sa veci dali meniť hneď a tak akoby sme, už prišiel pán predseda klubu a potvrdzuje, že áno, že ja by som to chcela tak lusknutím prsta všetko zmeniť. Ale žiaľ tak sa to nedeje. A práve aj toto môže byť cesta ako teda sa priblížiť nejakému konsenzu aj tu v rámci pléna a aby sme teda minimálne o tom otvorili diskusiu a samozrejme v rámci tej spoločnosti. A nakoľko je to aj niečo čo si želejú aj samotní mladí ľudia, pretože práve aj z tých prieskumov, ktoré sú robené vyplýva jasne, že komunálne voľby sú tie, v ktorých si želajú to zníženie vekovej hranice primárne alebo prioritne, tak by sme mali aj počúvať teda mladých ľudí. A ďakujem pekne.
=====

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. My sme to už vlastne vystriedali troch predsedajúcich k jednému návrhu zákona, ktorý je ešte aj zlúčená rozprava, teda dvoch, tak tu neviem, či sa nám úplne takéto situácie vydaria. Pre vás? Ak vy sa musíte toľko striedať, tak asi pre vás je to náročné. No dobre, tak ja sa budem teda snažiť presvedčiť vás o tom, že prečo teda podporiť náš návrh zákona, ale samozrejme, v hnutí Progresívneho Slovenska podporujeme aj návrh zákona, ktorý podali kolegovia z OĽANO, takže ak môžeme niečo urobiť pre mladých ľudí, tak ja verím, že, teda neverím, lebo už vás nejakú dobu poznám, ale dúfam, že by sme mohli spraviť aspoň nejaký prvý krok nechať prejsť návrh zákona aspoň tým prvým čítaním a otvoriť o tom diskusiu a potom v druhom čítaní sa uvidí. Takže chcela by som vám ozrejmiť aj tie dôvody, prečo je náš návrh teda limitovaný na to, na tie voľby do orgánov samosprávy a síce teda komunálne voľby a voľby VÚC a ja som sa tak trochu aj zasmiala, keď pán poslanec Matovič povedal, že náš návrh je konzervatívny, lebo kam sme sa to už dostali, keď Progresívne Slovensko predkladá návrh, ktorý je podľa hnutia SLOVENSKO vraj konzervatívny, tak to je také zábavné, ale teda budem sa to snažiť podložiť nejakými argumentami a dátami a teda vás presvedčiť o tom, prečo jeden alebo druhý návrh podporiť. My keď sme uvažovali nad tým, že aký návrh zákona v tejto veci, pretože my sme mali zníženie vekovej hranice na 16 rokov už aj v našom volebnom programe, ale keď sme nad tým uvažovali teraz, že ako to nastaviť a čo predložiť, tak takým hlavným argumentom pre nás bolo, že sa blížia tie komunálne a VÚC voľby. Sú vlastne za niečo viac ako rok a tak máme za to, že práve prijatím takéhoto zákona, by sme tam mali aj dostatočný časový priestor na to, aby sa všetko potrebné pripravilo, aby sa pripravili aj samotní mladí ľudia na to, že o rok už budem môcť voliť a aby sme vôbec aj ako spoločnosť spravili aspoň tento prvý krok, tak ako je to v iných krajinách a potom sa jednoducho uvidí a hlavne to presvedčí tých, podľa mňa doteraz nepresvedčených, ktorí, ako to spomínal aj pán poslanec Matovič, považujú mladých ľudí za neskúsených, za nezrelých, za ľahko ovplyvniteľných a podobne. A ja sa teda budem snažiť aj v tejto rozprave vám vyvrátiť tieto, nenazvala by som to argumenty, ale naopak iba názory. Dáta z krajín, v ktorých bola veková hranica práva voliť znížená, ukazujú, že takéto zníženie na 16 rokov vlastne pomáha mladým ľuďom skôr sa začať zaujímať o to, čo sa u nich deje v ich krajinách alebo teda špeciálne, keď je to obmedzené na tú regionálnu alebo lokálnu úroveň, tak čo sa deje okolo nich. Skutočne sa u nich viac pestuje taký ten návyk alebo pravidelnosť chodiť voliť a stávajú sa aktívnymi občanmi a občiankami a ja si myslím, že toto je skutočne niečo, na čom by sme sa mohli zhodnúť, že chceme v mladých ľuďoch takou prirodzenou cestou pestovať tento návyk a túto vôľu zaujímať sa o veci, ktoré sa okolo nich dejú a skutočne participovať na tom rozhodovaní o nich. Zároveň z tých dát vyplýva, že vďaka skorému vybudovaniu si tohto, tohto zvyku občianskej participácie sa potom následne zapájajú do volieb, dokonca viac ako iné generácie a my tu máme aj taký problém s účasťou vo voľbách, ktorá je teda veľmi nízka pri všetkých druhoch volieb, že jednoducho na Slovensku v porovnaní aj s inými krajinami, považujeme toto právo, ktoré by sme si všetci mali ctiť, myslím, že na tom sa zhodneme, za len akési, len akési právo, ktoré nie všetci využívajú, pretože sa necítia tak, že by ten ich hlas bol dôležitý a často aj počujeme, že, ale však ten môj jeden hlas nič nezmení. No, my chceme práve aj takýmto spôsobom motivovať tú mladšiu generáciu, aby mala skutočne pocit, že to jej zapojenie sa takýmto spôsobom do rozhodovacieho procesu má svoju dôležitosť. Často sa teda opakuje názor, hovorím, názor, nie argument, že mladí ľudia ešte nie sú na takéto rozhodnutia pripravení. Pritom práve v 16. rokoch nastáva také obdobie pre mladých ľudí, v ktorom už robia veľmi dôležité rozhodnutia, týkajúce sa svojho života. Napríklad, aká bude ich profesia alebo akou cestou sa vydajú, či idú skôr na nejakú vysokú školu, alebo či chcú hneď prispievať do ekonomiky a čo sú to už aj v tomto veku robia. Zároveň začínajú napríklad brigádovať, alebo iným spôsobom participujú na tom dianí sa v spoločnosti a aj preto si myslím, že aj v tomto veku už majú aj nejaké hodnotové nastavenie alebo teda predstavu o tom, v akej krajine chcú žiť, nielen v budúcnosti, ale aj ako to má vyzerať konkrétne v prítomnosti, v ktorej sa nachádzajú. Mladí ľudia zároveň sa na Slovensku, aj skutočne tie dáta ukazujú, že u nás je to oveľa viac ako v iných krajinách, cítia politikmi a političkami prehliadaní a majú pocit a ja si myslím, že ten pocit je skutočne legitímny, že hoci aj my tu v pléne rozhodujeme a opakujem nielen o ich budúcnosti, ale aj o ich prítomnosti, tak v skutočnosti na ich názoroch politikom a političkám nezáleží. Máme aj prieskum agentúry FOCUS z novembra 2023, ktorá sa, ktorý sa teda pýtal mladých ľudí, že či sa cítia vypočutí politikmi, až 79% mladých si myslí, že sa o nich politici nezaujímajú. Toto číslo je dokonca ešte vyššie ako tri roky predtým, kde to bolo 73%. Napriek tomu sú stále ich potreby a ich priority prehliadané. Práve jedným z riešení, ktorý by teda dodal mladým ľuďom nielen pocit, ale reálnu moc participovať na tom rozhodovaní o tom, že ako majú vyzerať veci verejné a ako má vyzerať hlavne to doteraz správa vecí verejných, je práve aj zníženie vekovej hranice na 16 rokov. Jednou z najväčších výhod takéhoto zníženia a to som už tak trochu aj načrtla v úvode, je posilnenie občianskej angažovanosti a demokracie a keď mladí ľudia skutočne cítia, že majú hlas, že majú ten priestor, že majú právo, rovnako ako zvyšok populácie, sa vyjadriť k tomu, ako to tu má vyzerať, tak sa samozrejme o to dianie aj viacej zaujímajú. Zároveň sa tým znižuje a to je tiež argument, ktorý nadväzuje na to, čo som spomínala ako sa cítia prehliadaní, tak práve takýmto znížením vekovej hranice sa znižuje alebo zmenšuje tá priepasť, ktorá je vytvorená medzi mladými ľuďmi a politikmi. Navyše práve mladí voliči a voličky prinášajú do politickej debaty iné perspektívy a takpovediac nás aj nútia zaujímať sa o ich problémy, o ich priority, ktoré sú často naozaj iné ako si možno my môžeme a to ja sa ešte radím teda relatívne medzi mladých ľudí, ale priority skutočne môžu byť iné ako čo si my tu predstavujeme, že momentálne riešia mladí, lebo keď sme boli my v ich veku 16-18, tak aj na Slovensku to vyzeralo inak, aj svet okolo nás vyzeral inak a je preto dôležité pýtať sa ich a dať im takýmto spôsobom takúto moc rozhodovať o tom, že čo považujú za priority a za témy, ktoré by sme tu mali my riešiť práve oni. Ako som už spomínala, táto znížená hranica by im dala nielen možnosť podieľať sa takýmto rozhodovaním na tom, ako si predstavujú svet okolo seba, ale hlavne...
===== čo považujú za priority a za témy, ktoré by sme tu mali my riešiť, práve oni. Ako som už spomínala, táto znížená hranica by im dala nielen možnosť podieľať sa takýmto rozhodovaním na tom, ako si predstavujú svet okolo seba, ale hlavne reálnu moc rozhodovať o tom, že ako to tu má vyzerať a to je rozdiel, lebo keď chceme iba, aby boli vypočutí, alebo keď im povieme, že áno, vy tu máte reálnu moc rozhodnúť, ako to tu bude vyzerať, tak to si myslím, že je veľmi dôležité, lebo počúvať mladých je také pekné heslo, aj my sme ho pred pár rokmi mali, ale keď im nedáme tú moc povedať, že áno, toto sú naše priority, toto sú naše témy a rozhodnúť o tom, že teda kto bude tie témy presadzovať, tak potom je to žiaľ len také heslo, ktoré teda môžeme využívať, ale ak mu nedáme reálne kontúry, tak to ostane len heslom. Mladí ľudia sa už teraz podieľajú v spoločnosti na rôznych rozhodovacích procesoch, alebo teda vytvárajú tú spoločnosť okolo seba, napríklad prostredníctvom rôznych foriem aktivizmu, dobrovoľníctva a podobne a často teda aj v týchto sférach už majú tú možnosť podieľať sa na tvorbách politík. Na rozdiel od minulosti a to spomínal aj pán poslanec Matovič, tak dnes majú oveľa väčšie možnosti, ako sa môžu informovať o dianí okolo seba, ako sa teda môžu slobodne a na báze skutočne všadeprítomných informácií rozhodnúť o verejnom živote, o politickom systéme a jeho fungovaní. Môžeme sa samozrejme baviť o tom, že či je náš vzdelávací systém už uspôsobený na to, aby mladí ľudia od 16 rokov mohli voliť. Či im dáva dostatočný priestor, dostatočné informácie o tom, ako fungujú veci verejné. Ale toto si myslím, že by nemalo byť nejakou prekážkou alebo minimálne teda výhovorkou, prečo neznížiť vekovú hranicu, pretože veľmi obdobné vzdelávacie systémy sú samozrejme aj v iných členských krajinách a ja považujem za veľmi smutné, keď podceňujeme mladých ľudí a keď im hovoríme, že áno, to čo v iných členských krajinách platí a že tam považujú politici a političky mladých ľudí za skúsených, za zrelých rozhodovať sa a my im tu naopak hovoríme, že nie, lebo vy vlastne nie ste dostatočne vzdelaní. Tak to je skutočne smutné. Nehovoriac o tom, že pre ľudí, ktorí už teraz majú právo voliť, teda tá veková hranica 18 vyššie, tak u nich vlastne nemáme žiadne takéto nároky tohto typu, že napríklad sa majú informovať do takej alebo inej miery, alebo že majú byť nejako vzdelaní, alebo že nemajú napríklad prepadať dezinformáciám a hoaxom, že toto vyslovene žiadame alebo teda týmto ospravedlňujeme iba to, prečo by mladí ľudia nemali podľa niektorých ľudí voliť. Ale ja to mám skutočne len za takú výhovorku, lebo nemôžme mať, nemôžme považovať mladých ľudí za menej schopných rozhodovať sa, ako sú teraz dospelí ľudia, teda 18+. Zároveň je potrebné pripomenúť, že mladí ľudia sa už teraz angažujú v rôznych žiackych, študentských parlamentoch a že sa teda skutočne zaujímajú o politiku a táto mladá generácia si myslím, že na rozdiel práve od našich generácií, to skutočne dokazuje práve takouto už politickou angažovanosťou. A že práve to zníženie vekovej hranice im môže dodať aj nie že pocit, ale skutočnú dôležitosť, keď sa budú môcť podieľať reálne na rozhodovaní o veciach verejných. V iných európskych krajinách majú mladí ľudia právo voliť v komunálnych voľbách, to je Belgicko, Švédsko, Škótsko, Nórsko, Estónsko, Nemecko. V parlamentných voľbách Rakúsko a Malta. V Nemecku volia od 16 rokov aj do Európskeho parlamentu. Čiže aj preto sme sa my rozhodli ísť cestou toho, že by sme teda znížili vekovú hranicu na 16 rokov zatiaľ len pre komunál, pretože práve takto je to upravené vo väčšine členských štátov a myslíme si, že to je ten prvý potrebný krok, aby sme teda dokázali aj zvyšku spoločnosti, že áno, mladí ľudia chcú voliť, mladí ľudia sa zaujímajú a mladí ľudia budú využívať toto svoje právo. Skutočne považujeme toto za taký prvý krok k posilneniu politickej angažovanosti a participácie mladých ľudí a aj preto sme navrhli teda ponechať zatiaľ tie ostatné vekové hranice nezmenené a takýto postup teda zvolili už aj spomínané štáty, pretože tieto voľby, práve tie regionálne, lokálne, pre nás teda komunál a VÚC, sa dotýkajú takého toho praktického každodenného života ľudí. A o to je to dôležitejšie aj pre mladých ľudí, že to je vyslovene ten svet, v ktorom sa každý deň pohybujú, v ktorom by mali mať právo rozhodovať o tom, ako bude toto ich prostredie vyzerať. Práve v týchto voľbách, v týchto komunálnych a VÚC, sa rozhoduje o takých oblastiach, ako je infraštruktúra, školstvo, sociálne služby, kultúra, šport, životné prostredie a preto je skutočne dôležité, aby sa do rozhodovania na tejto lokálnej úrovni mohli mladí ľudia aktívne zapájať a podieľať sa teda na rozhodovaní. Práve rozhodnutia mestského a obecného zastupiteľstva, ale aj vyšších územných celkov, majú priamy a ten najbližší dopad na životy ľudí. A preto považujeme za dôležité, aby mladí ľudia mohli v tomto prípade rozhodovať. Zároveň podľa už spomínaného prieskumu, je najviac mladých ľudí presvedčených, že by 16, 17-roční mali právo získať takúto teda zníženú hranicu a právo voliť práve vo voľbách vo svojom najbližšom okolí, v obci či v meste, kde žijú a teda práve v komunálnych a župných voľbách. Čiže aj samotný prieskum ukazuje, že mladí ľudia sú presvedčení, že práve toto, komunálne a župné voľby, sú niečo, kde by mali rozhodovať a kde chcú rozhodovať. Čiže aj samotní mladí ľudia si želajú práve túto oblasť, aby sme teda tam nastavili tú zníženú vekovú hranicu. Tiež považujeme za dôležité viesť mladých ľudí k účasti vo voľbách, najmä keď vidíme, že v spoločnosti, sa tak akosi vytráca zmysel alebo viera v demokratické procesy a volebná účasť skutočne klesá. V súčasnosti dosahuje volebná účasť niečo cez 43 % v prípade volieb do VÚC a 46 % v komunálnych voľbách. Cieľom však nie je iba nejako umelo, ak by ste to tak chceli nazvať, zvýšiť nízku volebnú účasť, no skutočne vybudovať u mladých ľudí ten vzťah, ktorý som už spomínala ku demokratickému rozhodovaciemu procesu. Takéto zníženie vekovej hranice vedie mladých ľudí k tomu, aby právo voliť považovali nielen za nejakú bezvýznamnú možnosť a to som taktiež na začiatku spomínala, že často si hovoria, že ten jeden hlas nič nezmení, ale aby skutočne mali pocit, že sa jedná o občiansku povinnosť, aj keď nie v zmysle toho, ako v niektorých členských štátoch majú povinné voľby a že je tam teda aj sankcia ak niekto nejde voliť, ale občianska povinnosť, ktorá vyplýva z toho, že chcem mať reálnu moc ovplyvňovať smerovanie života v mojej komunite aj tým mojím v úvodzovkách jedným hlasom. Aj keď teda som hovorila, že to nie je primárnym cieľom, ale samozrejme, že aj to zvýšenie participácie alebo účasti vo voľbách, je niečím, čím by sme sa teda mali zaoberať a je to relevantným argumentom. V neposlednom rade máme za to, že možnosť rozhodnúť o tom, kto bude mladých ľudí zastupovať na lokálnej úrovni, je aj otázkou následného spravodlivého a férového zastúpenia, ktoré by malo byť odrazom rozmanitosti našej spoločnosti, v zmysle vekovej rozmanitosti, rodovej, ale aj názorovej samozrejme. Poukazujeme tiež na fakt, že vzhľadom na termín konania najbližších samosprávnych volieb, teda v roku 2026, existuje skutočne dostatočný časový priestor na to, aby sme pripravili tieto voľby, či už teda zo strany štátu, alebo zo strany politikov a političiek, aby sme sa spoločne teda na to pripravili naše strany a taktiež aj zo strany mladých ľudí. Ja sa teraz s mladými ľuďmi veľmi často stretávam a oni mi neustále opakujú, že aj na škole nie vždy majú dostatočný priestor na to, aby sa rozprávali o rozličných názoroch, o veciach ktoré sa dejú v ich okolí, ale napriek tomu sa skutočne zaujímajú a boli by radi, keby sa aj politici a političky zaujímali práve o to, čo ich zaujíma a teda o tie ich priority a tie ich témy. Aj preto by som vás chcela poprosiť a opakujem, ak by sme otvorili tú debatu o tom, či je to potrebné a akým spôsobom upraviť túto zníženú vekovú hranicu. Či to nastaviť na jedny voľby alebo na všetky, tak o tom sa samozrejme môžeme baviť, môžeme využiť to, že teraz je jún a že na najbližšej schôdzi, riadnej schôdzi sa stretneme pravdepodobne v septembri a môžeme to využiť ten priestor na debatu, na prípadné návrhy, úpravy a myslím si, že aj toto je jeden z argumentov, prečo by som vás teda pekne požiadala o podporu nášho návrhu a hlavne o otvorenie tej diskusie. Pretože, a spomínal to aj pán poslanec Matovič, my na Slovensku často vo veciach zaostávame, často nie sme akoby naklonení akýmkoľvek, nie že novinkám a ja by som to ani nenazvala experimentom, lebo však vidíme, že experimenty sa tu robia rôzne, napríklad transakčná daň. Však to bol taký experiment, ktorý sa úplne nepodaril, ale toto má byť naopak cesta, ako skutočne zlepšiť demokraciu na Slovensku a ako tiež tak nie zabrániť, ale minimálne znížiť počet mladých ľudí, ktorí utekajú zo Slovenska, pretože sa tu necítia dobre. A práve aj takýmto spôsobom ich môžeme motivovať k tomu, aby keď už odídu do zahraničia, tak aby sa sem s radosťou vrátili po prvej pracovnej príležitosti, alebo po prvej, po štúdiu napríklad a aby sa tu cítili tak, že sú vypočutí a že táto krajina je skutočne krajinou pre nich, pretože aj tá politická scéna sa o nich zaujíma. Ešte raz ďakujem pekne za podporu a verím, že aspoň v takejto veci, ktorá nijakým spôsobom nerozdeľuje spoločnosť, sa môžeme v tomto pléne zhodnúť, že ideme niečo konečne urobiť pre mladých ľudí. Ďakujem.