Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.6.2024 o 17:48 hod.

Mgr. et Mgr.

Beáta Jurík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.6.2024 17:48 - 17:48 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, pán kolega Michelko, ja mám taký pocit, že z toho, čo ste práve hovorili, že HLAS je vlastne niečo ako tí producenti, s ktorými ste sa bavili dopredu, že oni sú síce nespokojní, ale asi to prežijú, že? No dosť mi to teda berie všetku tú nádej, ale možno ani nie podľa toho, ako sa pozerám na pána predsedajúceho, tak on asi úplne s tým nie je stotožnený.
A ešte by som vám chcela iba tuto jeden fakt dať, lebo však radi sa tu bavíme na základe faktov. Tak SNS vo voľbách v roku 2023 získala presne 5,62 % hlasov, čo korešponduje so 166 995 voličmi a voličkami. Takže nie žiadnych šesť, ale však môžme to zaokrúhliť, nevadí. Podstatou toho nie je to, že koľko hlasov ste získali, ale to, že ako sa tu správate a čo všetko ničíte a že vaši koaliční partneri vám v tom sekundujú.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.6.2024 17:28 - 17:28 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, čo to tu robíme, robíte? A ja teda budem avizovať dopredu, že budem hovoriť hlavne o tej forme, lebo o obsahu už hovorila kolegyňa Jaurová a myslím si, že kto ju počúval, tak mu je jasné, čo je problémom či už toho zákona, alebo vlastne toho pozmeňujúceho návrhu. No ale teda čo to tu robíte?
Na jednej strane sme včera od rána prerokúvali seriózne, kvalitné, konštruktívne návrhy opozície, často také, ktorých cieľom bolo pomôcť ľuďom, pred prázdnym plénom. A ja viem, že ono je to vlastne jednoduché, lebo vy potom spravíte pri hlasovaní toto a zdržíte sa a je vám to úplne jedno. Ale na druhej strane tu opäť máme pred prázdnym plénom nejaký návrh, o ktorom sme sa dozvedeli včera, máme o ňom rokovať, on nám sem nejako padol z neba, aj keď teda on je skôr asi z tej druhej strany, a on vlastne kompletne mení ten pôvodný návrh, ktorý, ktorý sme tu mali vo februári a o ktorom by sme sa mali či už teda včera, alebo aj dnes baviť. A ja vlastne ani neviem, kedy na web Národnej rady tento pozmeňujúci návrh priletel, lebo my s kolegyňou Jaurovou stále refreshujeme tú stránku, aby sme sa vôbec dozvedeli teda, že o čom sa tu ideme baviť, čo je teda veľmi smutné, ale ak už aj teda nevieme úplne, že kedy tam priletel, tak každopádne vieme, že odkiaľ. Klasicky z klubu SNS. No a potom tam je podpísaných aj pár, konkrétne teda šesť, prepáčte mi za výraz, nestatočných zo SMER-u, pretože keby boli statoční, tak niečo takéto nepodpíšu, a konkrétne teda keď tam vidím pánov poslancov Podmanického, ktorý aj prišiel, pána Jarjabka, ktorý odišiel a prišiel, aj pána Mažgúta, ktorý tu sedí, troch členov výboru pre kultúru, tak neviem, že či to podpísali vedome, nevedome, alebo mali nejaký alternatívny výbor pre kultúru SNS plus SMER, pretože z HLAS-u tam podpísaný nikto nie je a k tomu sa ešte vrátim. Ale teda skrátka týchto pre istotu 16 ľudí, ak by si niekto, nedajbože, rozmyslel ten svoj podpis, tak týchto 16 ľudí, ktorí podpísali pozmeňujúci návrh pána poslanca Farkašovského k Audiovizuálnemu fondu, si skrátka povedali, že nám to na konci schôdze, alebo možno to bolo teda plánované na včerajší deň, ešte tak trochu okorenia a pozmeňujúcim návrhom totálne zmenia ten pôvodný návrh.
Cieľ tohto pozmeňovacieho návrhu, ktorý tu ešte nebol predstavený, ktorý bude predstavený len v ústnej rozprave, predpokladám, lebo to už bolo avizované, a ktorý teda už je teraz na webe Národnej rady, tak jeho cieľom je to, na čo si tu už pomaly začíname zvykať a je to veľmi smutné teda, že si na takúto praktiku začíname zvykať, a síce jedná sa o ovládnutie ďalšej doteraz verejnoprávnej nezávislej inštitúcie. A podľa mňa to teda vlastne ani nebolo okorenením záveru včerajšieho dňa alebo schôdze, ale skôr o tom, že tento návrh, tento pozmeňujúci návrh bude jednoducho prečítaný takto pred prázdnym plénom a nikto, aleže nikto nebude počuť a tým pádom ani vedieť, že o čom to je, a vo štvrtok zase príde za a jednoducho za to zahlasujete. Neviem, ale ja keby som bola súčasťou koalície, tak sa veľmi hnevám. Hnevala by som sa, že koaličný partner takto za mojím chrbtom niečo pomení a skutočne to zmení od piku kosti, ani to riadne nedá na výbor. Akože prečo. Nemalo by sa to tak robiť? Hnevala by som sa aj, že namiesto normálnej legislatívnej práce, do ktorej by som aj ja ako koaličná mohla byť zapojená, alebo teda moji kolegovia a kolegyne, že by sme do toho mohli nejakým spôsobom zasiahnuť, tak sa to robí takto poza chrbát. Pretože snáď sa zhodneme na tom, že toto skutočne nie je normálny legislatívny proces.
My tu máme už iks týždňov zverejnený návrh, o ktorom sa dnes ale baviť ani nemusíme a neviem, načo vlastne aj pani spravodajkyňa Laššáková tu čítala stanovisko výboru, pretože to vlastne neplatí, pretože my zajtra budeme hlasovať o niečom úplne inom. A teda neviem, o čom to je, že ideme sa tu iba tak pred prázdnym plénom na chvíľu pobaviť o pozmeňujúcom návrhu, ktorý príde teda v ústnej rozprave a totálne to, o čom sme sa doteraz mali baviť, vlastne zmení. A ja si presne pamätám, keď sme sa s kolegyňami bavili o tej sérii návrhov z dielne SNS, ktoré tak pristávali postupne na schôdzach a ktoré sa teda týkali kultúry, ako nenápadne menili počty členov a členiek dozorných alebo iných rád a sme si tak vlastne vraveli, že však to vyzerá v podstate nevinne. Čiže to horšie ešte len prichádza a vieme, že k tomu dajú nejaké pozmeňovacie návrhy. A takto v skutočnosti by nemal určite ten legislatívny proces vyzerať. Čo to znamená, že vlastne máme takýto postup tu?
Ja neviem, ale tak si predstavme, že ja najbližšie predstavím, predložím nejaký návrh o zmene napríklad Trestného zákona, vezmem si, ja neviem, § 199 a v návrhu zákona napíšem, že tam idem meniť jedno vlastne veľmi nevinné slovíčko. A potom pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní tam priložím ďalších iks úprav a nielen toho paragrafu, ale celého zákona. Ale viete čo? Toto sa stať nemôže, lebo ja som opozičná poslankyňa a mne žiadny návrh do druhého čítania neprejde. Čiže ja ani o pozmeňovákoch nemôžem snívať. A o to horšie to je, čo práve robíte. Pretože vy takýmto spôsobom dokazujete, ako arogantne pristupujete k poslaneckej práci, pretože dobre viete, že toto si môžte dovoliť a že vám to prejde aj kvôli tomu, že polovica, možno aj viac, tu sediacich poslancov a poslankýň netuší, čo sa práve chystáte urobiť a čo do tých pozmeňujúcich návrhov dávate.
A vy tu neklamete len občanov a občianky, čo by malo byť teda asi najzávažnejšie a na čom by vám malo záležať, nás, na tom vám nemusí záležať vôbec, ale vy vaše zámery skrývate aj pred koaličnými poslancami a poslankyňami. A potom vraj v koalícii všetko funguje, ako má. Nuž, neviem. To, ako pristupujete k legislatívnemu procesu, svedčí o tom, že asi nie. A toto teda skutočne nie je normálny legislatívny proces, lebo však načo sú nám nejaké deadline, v ktorých podávame návrhy zákonov, ak to, čo predložíte, čo prerokúvame napríklad v prvom čítaní, tak nemusí prejsť ani žiadnou diskusiou, pretože váš návrh sa totálne zmení pár hodín pred tým, než je odhlasovaný v druhom a následne aj v treťom čítaní. O čom sa tu potom dá diskutovať. Však to nemá vôbec zmysel baviť sa o zákonoch v prvom čítaní.
Obzvlášť keď to má byť spravené tak, ako sa to malo včera udiať, a síce, že tam ten návrh priletel a do niekoľkých hodín mal byť jednoducho tu prediskutovaný a cieľom bolo, samozrejme, umlčať či už opozíciou alebo ďalšie hlasy, napríklad odbornú verejnosť. Ale vidíte, napriek tomu, že bolo na to tak málo času, tak kolegyňa Jaurová ako naša odborníčka na kultúru vedela aj do dnešnej debaty, a bola pripravená teda už aj včera, rozobrať všetky tie vaše zmeny na cimpr-campr. Ju SNS nedokázalo obalamutiť, ale však to ani nebol cieľ, lebo vy viete, že aj tak by vám za to nezahlasovala, teda celý poslanecký klub Progresívneho Slovenska by za to nezahlasoval. Toto totižto nie je oklamanie cielené na nás, to je hlavne kvôli vašim koaličným partnerom.
A ja sa teda seriózne a čím ďalej, tým viac čudujem kolegom a kolegyniam z HLAS-u, že toto dovolia. Po múzeách, po FPU, po RTVS. Veď vy veľmi dobre viete, že čo sa dialo s FPU a aký bol váš postoj k tomu a vlastne aj tá procedúra, ktorú zvolilo SNS, tak bola veľmi podobná, až teda na to, že ten pozmeňujúci návrh išiel aspoň výborom. Teraz už sa neunúvali spraviť ani to. A oni vám to, milé poslankyne a poslanci HLAS-u, idú spraviť opäť. Strana, ktorá získala vo voľbách 5,9 % hlasov, šesť? Zaokrúhlene, no dobre, tak nie je to veľký rozdiel, ale v poriadku. Ktorej líder šiel proti tomu vášmu v prezidentských voľbách a neraz vystúpil voči nemu spôsobom, kvôli ktorému by už v iných krajinách, nazvime ich demokratickými, vyspelými krajinami padla vláda a boli predčasné voľby, predtým, než mu, samozrejme, vyslovil takú že „podporu", strana, ktorá vás chce obrať o post predsedu Národnej rady, strana, ktorá doslova vybuchla v eurovoľbách so ziskom 1,9, zaokrúhlene 2, tak táto strana tu ide spôsobiť ďalšie politické ovládnutie inštitúcie, ktorá bola doteraz verejnoprávna. A na ktorej, dúfam, pani poslankyni Laššákovej, pánovi poslancovi Malatincovi a ďalším z HLAS-u záleží.
A ja sa teda pýtam, že či to skutočne ide strana HLAS dovoliť. Že ja už neviem, že čo by vám ten koaličný partner musel spôsobiť, aby ste prestali sekundovať týmto nebezpečným návrhom. SMER sa tak vystatoval, že ide vykostiť KDH. No mne to skôr príde, že jediný, kto tu je vykostený, je dosiaľ HLAS a že vykosťuje SNS. A mne by to vlastne mohlo byť úplne jedno, však ja nie som členka HLAS-u, a teda čo sa stane s vašou stranou, no tak to je už na vás, ale mne úplne nie je jedno, že čo bude s kultúrou na Slovensku. A my keď tu schvaľujeme zákony, tak ony neplatia len na toto volebné obdobie, len na to, kým vy vládnete. Si predstavte, že po vás príde niečo horšie. A to, samozrejme, nemyslím nás. To by bolo maximálne namyslenecké.
Ťažko si predstaviť, či by niekto iný ako SMER vedel sformovať vládu napríklad s extrémistami z Republiky, však hovorilo sa o tom počas kampane, to asi nikoho neprekvapím, ale dajme tomu, nikdy neviete, však veci sa môžu meniť, predstavte si, že sa k moci dostanú extrémisti. Že po SNS zdedia ministerstvo kultúry a začnú čistky vo všetkých tých inštitúciách, kvôli ktorým teraz akože meníme zákony, aby sme ich politicky ovládli, a že si tam začnú dosadzovať všelijakých pánov z posilky alebo aj dámy možno tiež z posilky, ako to bude potom vyzerať. Ako to bude vyzerať, keď ľudia, ktorí vymenili uniformy za obleky, budú rozhodovať o kultúre. Zdá sa vám, že straším, že je to pritiahnuté za vlasy, nuž pozrite sa, ako dopadli eurovoľby v mnohých členských krajinách. Pozrite sa, čo sa momentálne deje vo Francúzsku. Aj preto je namieste, je vašou povinnosťou prijímať zákony, ktoré nebude možné politicky zneužiť v budúcnosti, napríklad v prípadoch ako je FPU alebo dnes Audiovizuálny fond. Aby nebolo možné politicky ich len tak zrazu ovládnuť, pretože niekto z ministerstva, niekto, kto na ten moment vlastní, ovláda to ministerstvo, že si tam pomení ľudí a jednoducho všetko sa tým pádom zmení, celé to smerovanie sa zmení. Toto nemôžme dovoliť teraz, lebo je to dôležité aj pre budúcnosť.
A ešte raz, je mojím názorom, a myslím, že aj celkom zdieľaným, že SNS je skutočne pre kultúru katastrofou. Ale o pár rokov môže byť ešte horšie, a to som si nemyslela teda, že to niekedy poviem. Preto vás prosím, kolegyňa Jaurová dopodrobna rozobrala, aké sú v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý teda kompletne mení ten pôvodný návrh, problémy. Ja tak všeobecne, takto sa to skutočne nerobí. Mali sme tu už FPU, prichádza AVF. Stačilo. Ak chcete týmto verejnoprávnym inštitúciám brať ich nezávislosť, tak aspoň nebuďte takí slabošskí a postavte sa hrdo k vašim zámerom. Predložte tieto návrhy riadne cez ministerku, nech prejdú riadnym legislatívnym procesom. Alebo keď to už chcete teda robiť takto poslaneckými návrhmi, tak ich aspoň opäť predložte riadne, s dôvodovou správou, odkryte vaše skutočné úmysly, citujte tam filmy, ktoré sa vám nepáčia, či už z RTL alebo Sviňu, alebo ja neviem, čo všetko sa vám nepáči, ale nerobte to takto, že váš zámer skryjete do pozmeňovacieho návrhu na poslednú chvíľu a zamedzíte diskusii.
Ja sa priznám, že za tých pár mesiacov som tu v pléne teda stratila dosť ideálov a predstáv, preto neverím, že vy v SNS sa zmeníte a že vaše návrhy budú spĺňať všetky náležitosti, že budú napríklad v súlade s právom Európskej únie, alebo že to nebudú všetky takéto nezmyselné návrhy, ako tu predkladáte, a už vôbec nie tie, ktoré sú takto politicky motivované, aby sa vám podarilo najmä teda čo sa týka kultúry ovládnuť nezávislé inštitúcie. Ale možno mi ostáva taká maličká, skutočne maličká nádej v HLAS (rečníčka sa obrátila na predsedajúceho) a dúfam, že tieto slová nebudem ľutovať a že to nikto nestrihne, ale ja stále mám tú malú nádej, pretože verím, že práve takí ľudia, ktorí sa dlhodobo zaoberajú kultúrou, ktorí sú teda v HLAS-e, tak že im na tom záleží a že ešte sa pokúsia nejakým spôsobom toto zvrátiť či už pri hlasovaní, alebo aspoň oddialení tohto návrhu. Teraz máte šancu dokázať, že SNS nevykosťuje HLAS, aleže HLAS je plnohodnotným členom tejto vlády, nech už je, aká chce.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 25.6.2024 11:22 - 11:23 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som ešte veľmi stručne sa chcela vrátiť k tomu, že vlastne my navrhujeme, aby štát mal povinnosť uzatvárať takéto dohody s mladými ľuďmi, ktorých teda zamestnáva na stáž a ktorí vykonávajú prácu vo verejných inštitúciách a vo všetkých orgánoch štátnej moci. Myslím si, že toto je zároveň aj riešením, ktoré môže dopomôcť k tomu, že na Slovensku máme veľmi veľký problém s dostatkom kvalitných mladých ľudí, ktorí by chceli ísť pracovať práve do verejného sektora, do verejných inštitúcií. A práve toto môže byť možnosť, ako im dať v podstate okúsiť tú prvotnú skúsenosť s verejnou správou, s verejnou službou a, samozrejme, že riadne im za to zaplatiť. A pre štát je to tiež vlastne výhoda, že si pripravuje tých svojich budúcich zamestnancov a zamestnankyne, takže aj kvôli tomu sme tam vlastne do tej navrhovanej úpravy zaviedli túto povinnosť pre štát platiť mladých ľudí.
Takže ak by ste ešte mali akékoľvek otázky k tomu nášmu návrhu, tak určite som k dispozícii a vopred ďakujem za vašu podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2024 11:18 - 11:20 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo a ďakujem aj za predchádzajúce vystúpenia, či už teda poslanca Deja, alebo aj kolegov z KDH.
Ja by som chcela ešte kolegu Deja doplniť v dvoch veciach. Hovoril o tej smernici, ktorá sa momentálne pripravuje na pôde európskeho, európskych inštitúcií a my sme vlastne do tohto nášho návrhu implementovali všetky tie garancie, ktoré, o ktorých teda hovorí sa aj na pôde európskych inštitúcií, pretože tá smernica má skutočne zaručiť mladým ľuďom, že nebudú vykorisťovaní, ale hlavne, že aj ten pracovný vzťah, ktorý budú mať s tým zamestnávateľom, tak že bude obsahovať všetky potrebné garancie toho, aby vykorisťovaní neboli. Čiže toto už ten náš návrh obsahuje. Aj preto by som vás chcela veľmi pekne poprosiť o podporu, pretože raz tú smernicu, budeme musieť implementovať. Ak môžeme vyjsť mladým ľuďom v ústrety už teraz, tak jednoducho o to lepšie.
A druhá vec. Možno sa to bude zdať ako taký detail, ale momentálne často mladí ľudia, ktorí teda absolvujú na Slovensku neplatenú stáž, tak stážujú, pracujú, ale zároveň o tom nemajú žiadne potvrdenie, žiadny dokument, ktorý by skutočne potvrdzoval túto skutočnosť a ktorý by im mohol potom následne pomôcť, napríklad keď si hľadajú ďalšie zamestnanie. A práve aj toto sme my dali do toho nášho návrhu. Ak by sme prijali návrh, ktorý vám predkladáme, tak vlastne zamestnávateľ by bol povinný na začiatku uzatvoriť písomne dohodu o študentskej stáži s rôznymi potrebnými informáciami, ktoré by takáto dohoda absolvoval... obsahovala, a taktiež po ukončení tej stáže by bol vystavený certifikát o absolvovanej stáži. Ono sa to možno zdá ako taký detail, ale je to veľmi dôležité v prípade toho, že si človek potom hľadá to ďalšie povolanie, takže všetko je to v tom zákone.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.6.2024 11:08 - 11:08 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Vážený pán kolega, veľmi pekne ďakujem za vašu faktickú poznámku a myslím si, že vy ako bývalý minister školstva skutočne viete oceniť dôležitosť tohto návrhu zákona a som veľmi vďačná aj za to prepojenie, ktoré ste urobili s kvalitou vzdelávania a vôbec s príležitosťami pre mladých ľudí, pretože absolútne súhlasím s tým, že to nie je iba o tom, ako si zabezpečiť tú dôstojnú prítomnosť, ale, samozrejme, že sa jedná aj o kvalitu samotného štúdia a tú prípravu na budúce povolanie, a aj preto veľmi pekne zo srdca ďakujem klubu KDH za túto podporu a verím, že ďalšie kluby sa pridajú, pretože sa nejedná o žiadny ideologický alebo ja neviem aký návrh, ale skutočne o niečo, čo môže mladým ľuďom pomôcť a na čom by sme mali pracovať spoločne. A, samozrejme, že sme pripravení o tom aj diskutovať, možno nejaké veci prípadne zmeniť v druhom čítaní, ak by teda tento návrh bol do druhého čítania posunutý.
Ešte raz ďakujem pekne za podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 25.6.2024 10:48 - 11:04 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ďakujem ešte raz za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v prvom rade by som rada vysvetlila, aký je rozdiel medzi tým, čo už dnes Zákonník práce obsahuje, a tým, čo navrhujeme. Už dnes totiž veľká časť mladých ľudí popri štúdiu pracuje, zarába a zamestnávatelia majú možnosť zamestnať ich na jednu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v zmysle § 223 a ďalších Zákonníka práce, a to na dohodu o brigádnickej práci študenta, dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti. Tieto formy dohôd však nemožno kvalifikovať ako stáže. Náš Zákonník práce v súčasnej podobe nič také ako študentskú stáž neobsahuje a tým pádom takýto systém u nás neexistuje. Navyše sa s týmito spôsobmi zamestnávania nespájajú garancie, ktoré by mala študentská stáž prinášať.
V súčasnosti preto väčšina z mladých ľudí, ktorí teda popri štúdiu zároveň pracujú, vykonáva nejakú stáž, ale bez finančnej odmeny, bez nároku na odmenu.
Aký je teda zásadný rozdiel? Hlavným zámerom stáže je predstaviť študujúcej osobe, či už teda na strednej škole, alebo na vysokej škole, trh práce, pridať alebo prehĺbiť jej teoretické skúsenosti a znalosti, ktoré teda nadobúda počas toho štúdia, a taktiež získať pracovné skúsenosti v odbore, na ktorého výkon sa štúdiom pripravuje. Inak povedané, stáž je skutočne úzkym prepojením medzi tým, čo mladý človek študuje, a tým, tou prácou, ktorú vykonáva a ktorú by chcel vykonávať aj v budúcnosti.
Dám vám také veľmi jednoduché príklady. Študentka práva, ktorá pracuje niekde v hypermarkete, môže túto prácu vykonávať ako brigádu. Študent sociálnej práce, ktorý pracuje na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny by mal možnosť, by mal mať možnosť aby táto práca bola kvalifikovaná ako stáž, pretože sa skutočne pripravuje na výkon svojho budúceho povolania.
Keďže na Slovensku absentuje potrebná právna úprava, mladí ľudia vstupujú na trh práce prostredníctvom síce flexibilných, ale zároveň neistých foriem zamestnania a bez skúseností. Zamestnávatelia však často siahajú práve po neplatených stážach, aby nahradili iný pracovný pomer, využívajúc skutočnosť, že mladí ľudia, samozrejme, chcú, najmä kvôli potrebnému nadobudnutiu praktických skúsenosti a tiež rozšíreniu svojich kontaktov, ktoré sú v dnešnej dobe veľmi dôležité, že oni vlastne musia tieto neplatené stáže akceptovať, a teda akceptovať aj neplatenú prácu. Takýto postup znemožňuje mladým ľuďom nielen dôstojne žiť popri štúdiu, ale aj dôstojne vstúpiť na trh práce.
Použijem možno také trochu silnejšie slová. Zamestnávatelia často využívajú skutočnosť, že stáže sú vlastne jediným spôsobom, ako môžu mladí ľudia obohatiť svoje CV, ako sa môžu presadiť často v ťažkej konkurencii, alebo dúfať v prvé pracovné miesto a aj preto zamestnávajú mladých ľudí takto zadarmo na výkon neplatených stáží, a dokonca mne sa ozvali mladí ľudia, ktorým bola takáto neplatená stáž doslova nanútená, najmä napríklad v oblasti zdravotníctva ako forma nejakého suplovania letných dovoleniek v zdravotníckom sektore.
No, neviem ako vy, ale ja mám za to, že za každú prácu sa platí, a nikto by nemal byť nútený pracovať zadarmo len preto, že je to vraj preňho príležitosť do budúcnosti. Príležitosť do budúcnosti je, samozrejme, dôležitá vec, ale za ňu si človek nájom nezaplatí, chlieb nekúpi a taktiež si nenakúpi ani učebnice, ktoré, ktoré potrebuje ku štúdiu.
Prieskum Eurobarometra z roku 2013 sa pýtal mladých ľudí do 35 rokov na ich skúsenosti so stážami. Na Slovensku z 500 opýtaných respondentov a respondentiek využilo možnosť stáže len šty... (Prerušenie vystúpenia pre nefunkčnosť hlasového zariadenia. Krátka pauza.) Ďakujem.
Toto malé číslo nie teda jedinou zarážajúcou vecou, ktorú prieskum ukázal. Približne polovica z týchto stáží, čiže z tých 40 opýtaných, bola neplatená, deviatim osobám, čo predstavuje 23 % opýtaných, nedali po odpracovaní stáže ani len certifikát, alebo akúkoľvek obdobnú formu dokumentu o ukončení stáže, 262 opýtaných malo tzv. platenú študentskú brigádu, čiže opäť raz formu, ktorú nemožno kvalifikovať za stáž. Nepomer osôb, ktoré stážovali, a osôb, ktoré majú skúsenosti so študentskou brigádou, môžeme vysvetliť aj tým, že drvivá väčšina stáží na Slovensku nie je platená. Dohody o brigádach zas nekorešpondujú s ich zameraním štúdia, mnohokrát tiež pracujú do neskorých hodín, pričom ráno musia nastúpiť na vyučovanie. To sa skutočne nedá považovať za stáž.
Stáže otvárajú dvere na trh práce a podľa prieskumu Eurobarometra z apríla 2023, čiže z pomerne čerstvého prieskumu, sedem z desiatich mladých Slovákov a Sloveniek získalo prvú pracovnú skúsenosť, či už platenú, alebo neplatenú, do šiestich mesiacov od ukončenia stáže, takže je skutočne takýmito dátami podložené, že jednoducho tie stáže otvárajú dvere na trh práce. Zároveň iba šiestim percentám trvalo získanie pracovnej skúsenosti viac ako rok. Absolvovaná stáž bola zároveň dobrým predpokladom pre získanie pracovného pomeru. Do šiestich mesiacov od ukončenia stáže sa podarilo zamestnať viac ako pätine opýtaných Slovákov a Sloveniek, a to väčšinou u rovnakého zamestnávateľa.
Prieskum tiež ukázal, že mladí ľudia so znevýhodnením nemajú rovnaké možnosti stážovania oproti ostatným. Túto nerovnosť vníma vo väčšej alebo menšej miere 44 % opýtaných. Lepšia sociálnoekonomická situácia znamená podľa časti opýtaných tiež lepší prístup k príležitostiam. Nízke alebo žiadne finančné ohodnotenie teda predstavuje skutočne prekážku v možnosti vstúpiť na trh práce najmä pre študentov a študentky z nízkopríjmových domácností. Inak povedané, ak máte to šťastie a privilégium narodiť sa v rodine, ktorá vám môže financovať dôstojný život počas štúdia, môžeme si dovoliť obohatiť svoje CV aj neplatenou stážou. Ak však takéto privilégium nemáte, môžete študovať a zároveň pracovať, napríklad teda mať brigádu alebo jednoducho nejsť na stáž. A ja som teda už aj počula taký názor, že veď ísť alebo neísť na stáž je každého slobodné rozhodnutie a tým pádom by neplatené stáže mohli ďalej existovať a ničím takým ako platiť za stáž by sme sa vôbec nemali zaoberať, pretože tá rovnosť je tam jednoducho dodržaná. To však nie je pravda, pretože ak sa jedná o neplatené stáže štartovacia čiara a ani tá dĺžka behu nie sú rovnaké podľa toho, či vaša peňaženka prácu bez pláce potiahne, alebo teda peňaženka vašich rodičov, alebo nie.
Zároveň je potrebné dodať, že nami navrhovaná právna úprava nenahrádza existujúce spôsoby výkonu práce mimo pracovného pomeru. Študujúce osoby, ktoré si chcú zarábať alebo privyrábať popri štúdiu inou činnosťou ako stážou, napríklad brigádou, ktorá nemá nič spoločné s odborom, ktorý študujú, tak, samozrejme, môžu robiť aj naďalej.
Ten rozdiel je, že my vlastne chceme, aby sa zaviedol rozdiel medzi zamestnávateľmi a ich povinnosťami podľa toho, či sa jedná o štátne inštitúcie, orgány štátnej moci alebo iných zamestnávateľov.
V prvom prípade navrhujeme, aby mal štát povinnosť uzatvárať dohody o študentskej stáži, a teda finančne ohodnocovať osoby, ktoré pracujú na ministerstvách, v orgánoch štátnej správy a vôbec vo všetkých jeho zložkách. Štát totiž nesmie využívať bezplatnú pracovnú silu mladých ľudí. A práve naopak, jeho povinnosťou by malo byť zabezpečiť im spravodlivé a férové ohodnotenie za vykonanú prácu a dovoliť im tak dôstojne žiť.
My sme ešte minulý rok rozposlali ministerstvám a ďalším štátnym orgánom infožiadosti, v ktorých sme sa pýtali, či u seba zamestnávajú na výkon stáže, a teda buď platenej, alebo neplatenej, mladých ľudí. Žiaden z orgánov, ktorý nám odpovedal, nezamestnával mladých ľudí na platenú stáž. A ak nejaké stáže na tých ministerstvách boli, tak boli práve neplatené.
V prípade iných zamestnávateľov navrhujeme, aby sa táto povinnosť obmedzila na dohody o študentskej stáži, ktoré presahujú dva mesiace. Takýto systém funguje napríklad vo Francúzsku. Ja sama som takúto stáž absolvovala. Zamestnávateľ má, samozrejme, možnosť uzavrieť dohodu o stáži aj na dobu kratšiu ako dva mesiace, čiže jeho povinnosť, vlastne má povinnosť, akonáhle prekročí tie dva mesiace, avšak má možnosť uzavrieť tú stáž, ak aj stáž nepresahuje dva mesiace.
Naším cieľom, keď robíme vlastne tento rozdiel medzi štátom a súkromným sektorom, je, že nechceme zaťažiť súkromný sektor, ktorý je teda posledné roky pomerne dosť skúšaný niekoľkými za sebou idúcimi krízami, ale tiež aj tretí sektor, ktorý je dlhodobo finančne poddimenzovaný.
Obdobný zákon, ktorý takto podporuje mladých ľudí a zabezpečuje im dôstojné podmienky na život formou platených stáží schválilo v roku 2018 aj Rumunsko, tak myslím si, že mohli by sme aj my napredovať. V Rumunsku je zamestnávateľ okrem finančnej odmeny vo výške aspoň 50 % hrubej mzdy povinný zabezpečiť stážistom a stážistkám aj pridelenie pracovníka, tzv. supervisora a rovnako tak upravujú aj ďalšie podmienky uzavretia stáže, dĺžku a formu spolupráce.
Sme presvedčení, že štát ba mal ísť ostatným zamestnávateľom príkladom a nevykorisťovať takýmto spôsobom mladých ľudí. Zároveň sa domnievame, že má možnosť vynaložiť potrebné financie, máme to veľmi dobre vypočítané, koľko by to presne štát stálo, aby takto pomohol mladým ľuďom. Práve mladí študujúci ľudia, žiaľ, doteraz vždy ostali, a to napriek deklarovanej politickej vôli predchádzajúcich vlád, ktorá ich teda chcela udržať doma na Slovensku, na konci rebríčka priorít, pritom patria medzi chudobou najviac ohrozené skupiny a hlavne, často to hovoríme najmä my politici a političky, sú budúcnosťou našej krajiny. A namiesto toho sa napríklad naše ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny premenovalo na ministerstvo pre seniorov, a teda mladí ľudia absolútne toto ministerstvo nezaujímajú, minimálne teda do ďalších volieb. A skutočne ma nechápte zle, ja som tiež vnučka a priala by som si pre svojich starých rodičov dôstojný život, nielen nejaký 13., 14., 15. dôchodok, ale dôstojný dôchodok každý mesiac, ale zároveň musíme myslieť aj na tie ďalšie ohrozené skupiny, medzi ktoré patria, samozrejme, aj mladí ľudia.
Na záver by som chcela prízvukovať, najmä teda tu prísediacim sociálnym demokratom, že neplatené stáže sú faktorom prehlbovania sociálnych nerovností, pretože kvalitnú stáž bez finančného ohodnotenia si môžu dovoliť skutočne len mladí ľudia, ktorých rodiny sú schopné utiahnuť vlastne tú finančnú záťaž spojenú so štúdiom a finančne im pomôcť zabezpečiť všetky životné náklady a vôbec potreby, ako je bývanie, strava a všetko, čo sa viaže ku štúdiu.
Študenti a študentky, ktorí takúto možnosť spolufinancovania zo strany rodiny nemajú, jednoducho prichádzajú o možnosť uchádzať sa o stáž, alebo musia kumulovať hneď niekoľko aktivít. Študujú, zároveň popritom brigádujú, napríklad v nejakom hypermarkete alebo v inom sektore a zároveň majú ísť na stáž. Myslím, že sa zhodneme, že táto situácia je skutočne neúnosná pre mladých ľudí a zároveň aj ohrozuje, samozrejme, ich mentálne zdravie.
Aj preto neplatené stáže dlhodobo kritizujú európske inštitúcie. Vo svojom rozhodnutí zo 16. februára 2022 napríklad Európsky výbor pre sociálne práva rozhodol, že Belgicko porušuje práva zakotvené v Európskej sociálnej charte, pretože jeho inšpektorát práce nie je dostatočne účinný pri odhaľovaní a prevencii tzv. falošných stáží. To sú práve tie, o ktorých som hovorila aj na začiatku, maskované zamestnávanie, ktoré v skutočnosti zahŕňa prácu, no bez odmeny v prospech zamestnávateľa. Podľa Európskeho výboru pre sociálne práva tak Belgicko porušilo článok charty zakazujúci diskrimináciu, keďže stážisti a stážistky sú zbavení nároku na spravodlivú odmenu, ktorá je zaručená všetkým ostatným zamestnancom vykonávajúcim podobnú prácu.
Európsky parlament tiež hneď v niekoľkých svojich uzneseniach a rezolúciách odsúdil tieto praktiky a apeloval na štáty, aby ich ukončili. Podľa Európskeho parlamentu neplatené stáže predstavujú formu zneužívania práce mladých ľudí a porušovanie ich práv. Napríklad v uznesení z roku 2022 Európsky parlament vyzval Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s parlamentom navrhli spoločný právny rámec na zabezpečenie spravodlivého odmeňovania za stáže cieľom zabezpeč... zamedziť, pardon, vykorisťovateľským praktikám. Vidíte, že tie slová sú skutočne silné, ale jednoducho treba pomenovať veci pravým menom. Zamestnávať mladých ľudí bez pláce je jednoducho vykorisťovaním.
Pripravovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady o lepších pracovných podmienkach pre stážistov, ich presadzovaní a boji proti vydávaniu riadnych pracovnoprávnych vzťahov za stáže bola predstavená Komisiou 20. marca 2024, čiže je pomerne čerstvá. Navrhuje hneď niekoľko vecí, zlepšenie pracovných podmienok pri vykonávaní stáže napríklad formou zástupcov pracovníkov, čiže odbory, zavedenie povinnosti pre členské štáty zriadiť komunikačné kanály, kde budú môcť stážisti a stážistky nahlasovať porušenie svojich pracovných práv, navrhuje tiež boj proti vydávaniu riadnych pracovnoprávnych vzťahov za stáže, napríklad riadnym označovaním pracovných povinností pri uverejňovaní pracovných ponúk.
My však máme za to, že Národná rada Slovenskej republiky nemusí čakať na prijatie tejto smernice a na jej finálne znenie, ale už teraz môže urobiť krok vpred ku mladým ľuďom a prijať tento zákon, ktorý by mohol pomôcť už od nasledujúceho školského, alebo teda univerzitného roka 2024/2025.
A teda verte mi, investícia do prítomnosti mladých ľudí je zároveň investíciou do budúcnosti našej krajiny, takže vopred vám ďakujem za podporu nášho zákona. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 25.6.2024 10:44 - 10:45 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, predkladám spoločne s kolegom Davidom Dejom a jeho cieľom je zavedenie novej formy dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru do Zákonníka práce. Jedná sa o tzv. dohodu o študentskej stáži.
Takáto právna úprava zabezpečí adekvátnu finančnú odmenu študentom a študentkám stredných a vysokých škôl, ktorí vykonávajú popri svojom štúdiu aj stáž ako prípravu na výkon budúceho povolania. Máme totiž za to, že každá osoba si za svoju prácu zaslúži finančné ohodnotenie, ktoré jej zabezpečí dôstojný život popri štúdiu.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som a zároveň sa do rozpravy hlásim ako prvá.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.6.2024 17:57 - 18:17 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Vážená pani ministerka, pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja som sa už k tomuto zákonu vyjadrovala aj v prvom čítaní a načrtla som, prečo je podľa nás v rozpore s právom EÚ a rada by som sa k týmto argumentom vrátila aj teraz detailnejšie, ale ešte predtým mi dovoľte jedno porovnanie. Pred pár dňami sme na výbore pre európske záležitosti mali delegáciu z výboru pre EÚ záležitosti z Českej republiky, zo senátu, a pýtali sa nás okrem iného aj na všetky tie návrhy zákonov, poväčšine teda z dielne SNS, ale nie vždy, o ktorých si teda nielen my, ale aj európske inštitúcie myslíme a hovoríme teda, že sa zdajú byť v rozpore s právom EÚ. Samozrejme, Trestný zákon, medvede, neziskovky, ale aj tento zákon, o ktorom rokujeme dnes - RTVS. A jeden z pánov senátorov sa nás pýtal špeciálne na RTVS, konkrétne na financovanie a tiež na nezávislosť rady alebo teda tie nominácie do nej, že ako to ovplyvní tú nezávislosť. Pretože práve v Českej republike sa momentálne rieši reforma verejnoprávnej Českej televízie a špeciálne jej financovanie a ministerstvo kultúry doslova pred pár dňami predstavilo návrh na zmenu tohto financovania. Ako iste viete, v Českej republike majú stále koncesionárske poplatky a ministerstvo kultúry sa rozhodlo tieto koncesionárske poplatky zvýšiť od roku 2025 o celých 15 českých korún, to je 60 centov, na 150 korún, to je 6 eur mesačne, a rozhlasový poplatok o 10 korún, to je 40 centov, na 55 korún, čiže 2,20 mesačne. Rozpočet médií verejnej služby sa tak zvýši v prípade Českej televízie o 865 miliónov, to je takmer 35 miliónov eur, a pri Českom rozhlase sa bude jednať o 331 miliónov, čiže 13,3 milióna eur. Zvýšenie televízneho poplatku, ktorý, ako ste iste počuli, je skutočne zanedbateľný, má byť ešte o desať korún nižší oproti pôvodnému návrhu, ktorý, ktorý ministerstvo kultúry predtým predstavovalo a ktorý kritizovali najmä teda komerčné médiá. Česká televízia tento rok hospodári s rozpočtom 7,95 miliardy korún a Český rozhlas má mať výnosy a náklady 2,3 miliardy korún. Poplatky u oboch verejnoprávnych firiem tvoria väčšinu z ich príjmov, avšak tieto poplatky sa v Českej republike nemenili od roku 2008 pri Českej televízii a pri Českom rozhlase dokonca od roku 2005.
A následne podľa návrhu českého ministerstva kultúry by sa v ďalších rokoch mali tieto poplatky zvyšovať tak o 6 %, najmä teda kvôli inflácii. Návrh navyše predlžuje oslobodenie Českej televízie aj Českého rozhlasu od platenia daní z pridanej hodnoty.
A teda prečo vám toto všetko rozprávam? No určite sa zhodneme na tom, že Česká televízia je kvalitná verejnoprávna televízia. Však mnohí a mnohé z nás ju dozaista aj pravidelne sledujú. A my sa skutočne veľmi radi inšpirujeme tým, najmä čo teda sa robí v Českej republike, prečo sa teda neinšpirujeme aj teraz? Prečo nehľadáme spôsob, ako skvalitniť fungovanie RTVS a hlavne ako zabezpečiť jej dostatočné financovanie? Vrátim sa k tomu.
Predošlý parlament zákonom o dani z osobitného príjmu schváleným vo februári 2023 zrušil koncesionárske poplatky s účinnosťou od júla 2023. Verejnoprávna televízia a rozhlas sú odvtedy financované zo štátneho rozpočtu. Následne v júni 2023 Národná rada schválila novelu zákona o rozhlase a televízii, ktorou stanovila výšku nárokovateľného príspevku zo štátneho rozpočtu pre túto inštitúciu a aj keď pôvodný návrh počítal s 0,15 HDP, poslanci odobrili zvýšenie príspevku cez pozmeňujúci návrh a ten bol 0,17 HDP. Avšak v decembri 2023 schválila, schválilo toto plénum konsolidačný balíček na ozdravenie verejných financií. V rámci neho sa rozhodlo, že RTVS dostane zo štátneho rozpočtu nižší príspevok, a to len 0,12 HDP.
A potom tu neustále počúvame, aká je RTVS nekvalitná a že ju nikto nepozerá, že v nej nedávajú futbal, že tam nebol ani hokej a dnes ste spomínali dokonca regióny, kultúru, zahraničných Slovákov a Slovenky. Nuž áno, tá RTVS skutočne nie je schopná konkurovať súkromným televíziám a nakúpiť napríklad teda futbalové zápasy alebo iné.
A ja teda skutočne nie som odborníčka na kultúru, však na to máme Zoru Jaurovú, ale už mi konečne niekto povedzte a vyjadrovali ste sa tu teda aj poslanci a poslankyne z koalície, ako konkrétne tento návrh dopomôže tomu, že RTVS bude konečne konkurencieschopná a že bude môcť práve takéto, takéto aktivity, ako napríklad teda futbalové alebo hokejové zápasy a ďalšie iné, financovať.
Dnes tu odznelo aj, že RTVS nie je funkčná inštitúcia. Nuž opäť, povedzte mi bod po bode v tomto vašom návrhu, ako ju sfunkční napríklad to, že si zmení názov, že v rade budú vaši nominanti, že generálny bude váš nominant. To skutočne takto chcete sfunkčniť RTVS, že tam budú politickí nominanti a nominantky? Dúfam, že teda nezabudnete na ženy, lebo to sa vám väčšinou v prejavoch a príhovoroch akosi stáva.
No, pani kolegyňa Laššáková, vás si nesmierne vážim aj za vašu skúsenosť a odbornosť, a sama ste povedali, že tým najväčším problémom RTVS je skutočne to veľmi nešťastné financovanie. Ale ako tento návrh to financovanie rieši? No nerieši ho. Ani tie pozmeňovacie návrhy, ktoré tu predkladáte, koaliční poslanci a poslankyne, ho opäť raz nerieši.
Mimochodom, padol tu dnes aj taký názor, že kritizujeme politizáciu, a pritom ešte nevieme, aké mená si napríklad do rady chce ministerstvo dosadiť. Ale prosím vás, veď akonáhle sú to ľudia, ktorých si vyberie ministerstvo, ministerstvo, ktoré riadi politický nominant alebo nominantka v tomto prípade, tak sa jednoducho jedná o politizáciu, pretože sú to ľudia, ktorí sú dosadení politickou mocou. Nejednalo by sa o politizáciu, keby tých ľudí vyberala nejaká komisia zložená z ľudí z rôznych oblastí, inštitúcií atď., ale toto, toto je jednoznačne politizácia RTVS.
Ale teda späť k tej českej reforme. V Českej republike sa aj zvýšením koncesionárskych poplatkov snažia zaručiť, že akákoľvek vláda príde po ďalších a ďalších voľbách, tak tá verejnoprávna televízia ostane nezávislou a hlavne teda nezávislou od príspevkov od štátu. Lebo to je to dôležité, áno, to bola tá historická chyba, o ktorej hovorila aj kolegyňa Jaurová a ktorú veľmi hlasne kritizovala, ešte keď sme boli mimo parlamentu.
Vy sa však momentálne chystáte urobiť pravý opak. Chcete RTVS ovládnuť, obrať ju o tú nezávislosť a verejnoprávnosť, podriadiť si ju. Inak povedané aj "zorbanizovať", pretože toto je to, čo sa stalo aj v Maďarsku. A to je aj problém z pohľadu práva EÚ. Aj v samotnej dôvodovej správe ste akosi pozabudli na Európsky akt o slobode médií. Tento onedlho vstúpi do platnosti a sú v ňom aj ustanovenia o verejnoprávnych médiách. A tento akt, toto nariadenie musia rešpektovať členské štáty, všetky členské štáty vrátane Slovenska. Už sme sa minule o tom bavili. Aj preto tento vývoj na Slovensku sleduje Európska vysielacia únia a návrhom je, samozrejme, znepokojená rovnako ako Európska komisia. Komisárka Jourová, podpredsedníčka Európskej komisie a komisárka pre hodnoty a transparentnosť sa takto vyjadrila: "Verejnoprávne médiá hrajú v našej demokracii a spoločnosti kľúčovú úlohu. Ich úlohou je informovať občanov a občianky, overovať fakty, robiť žurnalistiku najvyšších profesionálnych štandardov, ale aj spájať spoločnosť prostredníctvom kultúry, vzdelávania a zábavy.
A viete, čo zaručuje, že si verejnoprávne médiá môžu plniť túto kľúčovú úlohu? Nuž ich nezávislosť, pretože nezávislosť médií je pre plnenie ich úloh absolútne zásadná, priam vitálna. Nemôžu sa stať ampliónom jednej politickej strany, ani viacerých politických strán, ani vlády.
Už zo svojej podstaty majú a musia slúžiť celej spoločnosti a poskytovať priestor aj názorovej pluralite. A to sa, dámy a páni, nerobí tak, že ich ovládne jedna politická moc, jedna garnitúra. A ja vám teda garantujem, že prví budete kričať, keď raz nebudete pri moci, a vy viete, že nebudete, že verejnoprávne médium nemôže byť v moci jednej strany. Predstavte si, teraz máme kultúru v rukách SNS. No nie je to bohviečo, na tom sa teda mnohí a mnohé zhodneme, ale môže to byť ešte horšie. Predstavte si, že sa tu raz vytvorí vláda s fašistami. Však v mnohých iných členských štátoch je to momentálne skutočné riziko a kľudne sa to môže stať aj na Slovensku.
Vy, napríklad na tejto strane sociálni demokrati, s tým potom budete okej? Že verejnoprávne médiá budú v rukách extrémnej pravice? Verejnoprávne médiá musia ostať nezávislé a je skutočne jedno, kto je pri moci, pretože garantujú demokraciu. Aj preto sa nedávno v rámci Európskej únie dohodol ten spomínaný zákon o slobode médií a špeciálne aj ustanovenia o verejnoprávnych médiách.
Dnes tu pán kolega Horecký z KDH pripomenul, že nezávislé médiá sú z anglického prekladu watchdogs of democracy, to znamená strážnepsy demokracie. A keď mám teda pokračovať v tejto metafore, tak vlastne vždy, keď ju príde niekto ukradnúť, tú demokraciu a všetky princípy, hodnoty, právny štát, napadnúť ju, alebo nejak inak jej ublížiť, tak áno, ony štekajú a hryzú, aby ju uchránili. Toto je ich úloha a preto aj my, politici a političky, musíme toto rešpektovať a nesnažiť sa ich zrušiť kvôli tomu, že sa nám to nepáči, že kričia, keď sa tu deje nejaký únos demokracie alebo porušovanie pravidiel.
Padla tu však aj otázka, no ak sú toto strážcovia, tak kto stráži strážcov? Ja neviem ako teda pán Podmanický, načo si on kúpil psa, ale však pes má strážiť dom a nie človek toho psa, že či stráži, lebo tým pádom by sme mohli ísť ďalej v tejto absurdite a povedať, no tak, kto stráži toho človeka, ktorý stráži psa? Však, prosím vás, bavme sa seriózne. (Reakcia z pléna.) Tak určite. (Reakcia z pléna.) Takto napríklad. (Ruch v sále.)
Môžem vás poprosiť? (Reakcia rečníčky na ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Piť sa môže, jesť sa nemôže. (Reakcia z pléna.)


Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR
Na úrovni Európskej únie sme sa teda zaviazali v rámci členských štátov k tomu, aby tieto členské štáty, ďakujem, zaručili, že vedenie verejnoprávnych médií bude menované na základe transparentných, otvorených a nediskriminačných postupov, že môže tiež byť odvolané za veľmi špecifických a zákonom daných okolností.
A v neposlednom rade že aj to financovanie, ktoré teda členské štáty musia zaručiť, musí byť nastavené podľa zákona a musí byť primerané, predvídateľné a dostatočné, aby mohli tie verejnoprávne médiá plniť svoje poslanie.
A dovoľte mi teda teraz prejsť v detailoch k tomu, v čom konkrétne je teda tento vládny zákon v rozpore s EÚ legislatívou, a konkrétne teda s Európskym aktom o slobode médií.
Po prvé, a teda najdôležitejšie je v rozpore s čl. 5 Európskeho aktu o slobode médií. Tento totiž zdôrazňuje potrebu právnych záruk pre nezávislé fungovanie verejnoprávnych médií a zabezpečenie ich dostatočného financovania na plnenie verejnoprávneho poslania, aby sa predišlo riziku zasahovania do mediálnej objektivity a plurality. Navrhované navýšenie reklamy v tomto návrhu môže ohroziť verejnoprávny charakter vysielania a nespĺňa podmienku zaručenia dostatočného financovania. Podobne je v rozpore s týmto článkom aj neriešenie toho žalostne nízkeho rozpočtu 0,12 % HDP, o ktorom sme sa tu už ikskrát bavili a skutočne vy, vy v tom návrhu neprinášate žiadne riešenie tejto katastrofálnej situácie. Toto je zároveň v rozpore s preambulou bodu 31 tohto textu. Pretože tá hovorí, že členské štáty majú zaručiť stabilné a primerané finančné zdroje. Taktiež posilnenie právomoci ministra kultúry pri menovaní a odvolávaní rady, ktorá ovplyvňuje celé riadenie inštitúcie, je v príkrom rozpore s princípom nezávislosti, ktorý taktiež chráni tento európsky akt, keďže implikuje priamo politickú kontrolu nad touto inštitúciou. Navyše návrh prináša potenciálne konflikty záujmov vyplývajúce z vypustenia nezlučiteľnosti niektorých funkcií, čo opäť narúša nezávislosť.
Ďalej tento článok 5 Európskeho aktu o slobode médií stanovuje záruky pre nezávislé fungovanie verejnoprávnych médií vrátane transparentného vymenúvania a odvolávania riadiacich orgánov, čo je v rozpore s dôsledkom tohto zákona, ktorý znamená okamžitú výmenu celého riadenia nadobudnutím dňa účinnosti tohto zákona.
Európsky akt o slobode médií tiež vyžaduje v čl. 21, aby každé legislatívne, regulačné alebo administratívne opatrenie bolo riadne odôvodnené a primerané. V ods. 3 tohto čl. sa tiež žiada právo odvolať sa proti tomuto opatreniu pred odvolacím orgánom. Tu tiež možno konštatovať, že vlastne celý legislatívny proces pri tvorbe tohto zákona je v rozpore s týmto článkom, pretože my sme tu skutočne nepočuli, ani sme nečítali v dôvodovej správe to skutočné odôvodnenie vytvorenia novej inštitúcie. Ako tu už bolo ikskrát spomínané, tak ten zákon je do veľkej miery kópiou toho súčasného zákona a jediné, o čo tu skutočne ide, a niekto sa dnes pýtal, že teda vysvetlite nám ten dôvod, prečo meníte tento zákon, keď do veľkej miery kopírujete ten súčasný, je len to, že sa snažíte vymeniť vedenie RTVS, a to je, samozrejme, veľkým problémom.
Taktiež v tomto návrhu absentuje odvolací orgán, o ktorom som už hovorila. Návrh zákona, o ktorom sa dnes bavíme, sa teda javí, pretože ja nie som súd, tak nemôžem povedať, že je v rozpore, ale javí sa byť v rozpore s Európskym aktom o slobode médií. Nezávislí novinári a novinárky naprieč Európskou úniou musia byť chránení a potrebujú, aby mohli svoju prácu vykonávať bez strachu. A my zase potrebujeme ich kvôli tomu, že chránia demokraciu. Aj preto bol tento európsky akt prijatý a vstúpi do platnosti. Aj preto musia všetky členské štáty, je to skutočne nariadenie, čiže sme povinní to urobiť, zaistiť jeho napĺňanie a fungovanie v súlade s týmto európskym právom. Ak členský štát napriek tomu, že vie, a ja verím teda, že ministerstvo kultúry vie o existencii tohto aktu, ak koná v rozpore s ním, ide to proti zásade lojality a spolupráce medzi členskými štátmi, a teda ide o porušenie základnej zmluvy o EÚ.
A nebudem sa ďalej venovať tomu, že čo znamená táto zásada, ale v skratke, ak prijmeme tento návrh, tak opäť nás môže stáť peniaze a teraz nemýľme si to s tým, že je tu ešte stále, teda aspoň podľa informácií, ktorými disponujeme, zablokovaná štvrtá platba z plánu obnovy. Nie, tu môžeme prísť o peniaze tak, že budeme platiť pokutu, pretože Európska komisia voči nám bude viesť ďalšiu infringement procedure.
A dnes ráno sme sa tu bavili, pretože sa tu robí SLK kvôli tomu, že je tu riziko, že Európska komisia nám môže udať nejakú pokutu kvôli tomu, že nebola transponovaná smernica. Ale tu ideme vyslovene porušovať právo EÚ. A keď sa to skonštatuje, tak jednoducho dostaneme, dostaneme pokutu a tie pokuty nie sú malé.
A ja skutočne neviem, že či vám odvolanie generálneho riaditeľa RTVS stojí za tie peniaze, ktoré vezmete daňovým poplatníkom a poplatníčkam.
Dôsledky všetkých týchto legislatívnych zmien teda môžu byť veľmi vážne vrátane potenciálneho konania Európskej komisie proti Slovensku. To by teda mohlo mať vážne ekonomické dopady a, samozrejme, aj narušiť opäť raz naše vzťahy s EÚ inštitúciami, ale aj s inými členskými štátmi.
Na záver by som rada prečítala veľmi stručný, no výstižný email, ktorý mi dnes prišiel.
Pani poslankyňa, mohla by som vás poprosiť o tlmočenie postoja občanov, ktorí opakovane v prieskumoch dokazujú, že RTVS je pre nich jednoznačne najdôveryhodnejšia, a to je podstatné. Nie to, čo chce táto vládna garnitúra. Politici majú predovšetkým rešpektovať vôľu ľudu, pretože vládna moc pochádza z jej vôle. Politici majú slúžiť ľuďom a nie naopak. Politici lákali ľudí na predvolebný program. To, že si zakomponovali do programového vyhlásenia vlády plno špinavostí, je podraz na občanoch Slovenska. S pozdravom, občianka.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2024 9:52 - 9:53 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som len chcela ctenému plénu pripomenúť a týka sa to rovnako opozície ako aj koalície, že my sme tu v Národnej rade Slovenskej republiky, tak prosím vás, majte trošku úctu k tejto inštitúcii a k tomu, čo tu máme prezentovať a vyvarujte sa osobných útokov a rôznych invektív, ktoré tu neustále padajú. Ja si myslím, že to, my nielenže máme na to, my tu musíme sa medzi sebou baviť slušne a vecne, a teda aj pán Michelko tu povedal, že politika nie je o tom, že je vecná. No tak potom to tu tak aj vyzerá.
Tak skutočne vás prosím, majme nejaký vzájomný rešpekt a úctu a keď sa kritizujeme, tak sa kritizujme vecne, odborne. Však pani ministerke máme čo vyčítať, ale hovoriť jej, že bola v plavkách, že bola v tričku, že plávala s delfínmi a podobné veci, to je skutočne nedôstojné tejto inštitúcie, rovnako ako obracať sa tu na iné kolegyne poslankyne prostredníctvom farby ich šiat a podobne. Ja tiež tu nikomu nehovorím, že hej, ty v tej modrej kravate, tak by som vás poprosila, skutočne majme úctu, keď už teda nie jedni k druhým, aj to by sme mali mať, tak aspoň k tejto inštitúcii a ku funkcii, ktorú tu vykonávame.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2024 9:26 - 9:26 hod.

Beáta Jurík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja budem veľmi stručná a nechcem, aby to vyznelo teda ako nejaká nevyžiadaná rada pani ministerke, ale rozhodne infringement procedures nikdy nemôžu byť len tak odôvodnením skráteného legislatívneho konania, pretože vy tam máte možnosť s komisiou jednať a diskutovať. A myslím, že komisia aj podľa všetkých tých infringement, ktoré sa už diali, je vždy naklonená tomu, diskutovať s vládou a nie je tam problém, ak je potrebné odložiť tú implementáciu, ktorá mešká o nejaký ten mesiac.
Takže ak nechcete porušovať takýmto spôsobom zákon, že tu budeme robiť niečo v skrátenom legislatívnom konaní, keď na to tie dôvody skutočne nie sú, tak jednoducho stačí vám iba toto stiahnuť a diskutovať s Komisiou.
A verím, že nebudú mať žiadny problém s vami diskutovať.
Ďakujem.
Skryt prepis