Videokanál poslanca

Vašu otázku ale dokončím. To ste presne vy, pani poslankyňa Števulová a vaši kolegovia z Progresívneho Slovenska, keď ja konám v zmysle zákona o svojich zákonných oprávneniach, tak je to zasahovanie do nezávislosti súdov, ale to, čo sa tu dialo v predchádzajúcom období, to bolo všetko v poriadku. A vy sa netvárte, pani poslankyňa, že vy ste v tom čase neboli vo vláde. Veď ste kandidovali za Progresívne Slovensko aj v minulých voľbách a za pôsobenia pani Kolíkovej ste predsa stáli na čele podriadenej organizácie ministerstva spravodlivosti. To je jedno koľko, boli ste tam. Boli ste politička a ja som nepočul za celé vaše bývalé vládne obdobie, že by ste nejakým spôsobom sa ohradili alebo vyjadrili nejakým spôsobom proti tomu, čo sa tu dialo, ako sa zneužívalo trestné právo, ako sa zastrašovali sudcovia. A čo poviete dnes? Čo poviete na vyjadrenia pána Hamrana, ktorý sa po novom stáva politikom a ktorý pred pár dňami sa vyhrážal sudcom Najvyššieho súdu, ktorý naznačoval, že no veď tu aj boli sudcovia stíhaní. V zmysle teda komentára k rozhodnutiu Najvyššieho súdu vo veci Dušana Kováčika. To ste teda ticho? To mlčíte a to je podľa vás v poriadku, že takýmto spôsobom niekto, kto sa uchádza o moc v ďalšom volebnom období, takto zastrašuje súdy už dnes? To je podľa vás v poriadku? Vy tu hovoríte, že ja tým, že využívam svoje zákonné oprávnenia, zasahujem do nezávislosti súdu. Takže zasa za týmto zasahujem, ale to, že sa tu niekto vyhráža hlbokou orbou, že sa tu vyhráža niekto tým, že veď aj sudcovia boli trestne stíhaní a môžu byť aj v budúcnosti, to je podľa vás v poriadku? Ja som nepočul nič od vás, žiadnu výtku na takéto vyjadrenia, že by ste teda s tým nesúhlasili alebo že toto je cez všetky čiary. A na vašu otázku odpovedám veľmi jednoducho. Každý občan na Slovensku má právo podať trestné oznámenie na kohokoľvek a pokiaľ ste počúvali s porozumením tlačovú konferenciu, ktorá k tomuto bola, tak to trestné oznámenie nie je za rozhodovanie, nie je za rozhodnutie. Je za nezákonnosti, ktoré boli konštatované v samotnom rozhodnutí, a tieto nezákonnosti neboli z nedbanlivosti, boli úmyselné. Ale to, či to tak bolo alebo nebolo, zase rozhodne len samotné vyšetrovanie organizované v trestnom konaní a na konci dňa súd. Nikto iný. Čiže to, čo ste celý čas tu rozprávali, že nech rozhodnú súdy, tak prečo dnes spochybňujete, že majú súdy rozhodnúť? Veď tu nikto nikoho nepopravuje politicky. Veď na to sú orgány činné v trestnom konaní, aby to vyšetrili, a súdy, aby rozhodli. A návrhové oprávnenie má každý. Takže ja by som si na vašom mieste vstúpil do svedomia a naozaj skúste sa vyjadriť aj k tým otázkam, ktoré som hovoril, že či to je v poriadku do budúcnosti alebo nie. Ja som ako minister úplne jasne odpovedal. Svojím zákonným oprávnením a jeho využitím na základe rozhodnutia Ústavného súdu nemôžem nijakým spôsobom zasahovať do nezávislosti justície. To snáď akože nemyslíte vážne. Ďakujem pekne. Vzhľadom na to, že

Vážená pani poslankyňa Števová. Disciplinárny návrh proti sudcovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Jurajovi Klimentovi bol podaný na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý ako najvyššia súdna autorita na Slovensku konštatoval, že sudca Kliment svojím úmyselným protiprávnym konaním hrubým spôsobom porušil ústavné práva Mareka Paru a že jeho verejné vyhlásenia proti Marekovi Parovi z ústavnoprávneho hľadiska predstavovali kvalifikovaný dôvod na jeho vylúčenie z výkonu úkonov trestného konania. Tento názor umocnila aj Súdna rada Slovenskej republiky, ktorá k tejto veci prijala obdobné stanovisko. Je preto absolútne vylúčené, že sa podanie disciplinárneho návrhu zakladalo na motívoch politickej pomsty alebo zastrašovania sudcov. V danom prípade úmyselné protiprávne konanie sudcu vyvrcholilo až do protizákonného obmedzenia osobnej slobody, teda závažným spôsobom zasiahol do jeho základného ľudského práva na osobnú slobodu, čo konštatoval samotný Ústavný súd Slovenskej republiky. Disciplinárny návrh som podal v dôsledku nezákonného konania sudcu. Ide o zákonom predpokladaný a predvídateľný postup. Je potrebné zdôrazniť, že súd v časti disciplinárneho návrhu konštatoval vinu. Pán Kliment, ešte raz. Najvyšší správny súd v disciplinárnom konaní konštatoval vinu pána Klimenta. Samotný súd potvrdil, že časť môjho disciplinárneho návrhu bola dôvodná. To znamená, že tu nešlo o žiaden vykonštruovaný útok, ale o vec, ktorá mala reálny základ. Z dôvodu premlčania však nebol uložený trest, pričom samotné premlčanie, dovoľujem si povedať, možno považovať za veľmi sporné, pretože pani Kolíková o tom vedela a mohla tento návrh takisto podať a z nejakých dôvodov ho nepodala a ešte to aj obhajovala pred Najvyšším správnym súdom, ktorý jej v tomto nedal za pravdu. Meritorne kategoricky odmietam útoky a obvinenia, že by sme zastrašovali sudcov a ako minister spravodlivosti využívam svoje zákonné oprávnenie podať disciplinárny návrh vždy, keď som presvedčený, že existujú relevantné dôvody, pričom o takomto návrhu nerozhodujem ja, ale rozhoduje nezávislý a nestranný disciplinárny senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Zároveň platí, že ani sudcovia nie sú nedotknuteľní a podliehajú rovnakým princípom zodpovednosti ako iní nositelia verejnej moci. Práve preto právny poriadok umožňuje ministrovi spravodlivosti podať disciplinárny návrh v prípade, keď existuje podozrenie na porušenie povinnosti. A takýto postup nemožno považovať za zásah do nezávislosti súdnictva. Teda na záver treba konštatovať, že konám legitímne a Ministerstvo spravodlivosti pod mojím vedením postupuje striktne v medziach zákona, na rozdiel od obdobia rokov 2020 až 2023, keď vtedajšia vládna garnitúra brutálnym spôsobom zneužívala moc voči práve súdnej moci. Poďme si teda pripomenúť, čo sa tu dialo v rokoch 2020 až 23. Bolo to obdobie, keď pani exministerka spravodlivosti Mária Kolíková pod vedením vlády Ľudovíta Ódora, respektíve predchádzajúcich, ale najmä teda, keď sa bavíme o strane Progresívne Slovensko, ktorú viedol aj Ľudovít Ódor, ktorý je dnes vaším kolegom v Progresívnom Slovensku a vtedy pani Kolíková ešte ani nebola do funkcie ministerky ustanovená a telefonicky sa vyhrážala vybraným členom Súdnej rady, aby sa vzdali svojich funkcií. Toto je podľa vás rešpekt k súdnej moci? Iste. Pani Kolíková už ako ministerka v rozpore so zákonom odvolala predsedu Okresného súdu Bratislava III napríklad preto, že jej nešiel po ruke, čo bolo vlani, minulý rok, potvrdené správnym súdom v Bratislave, ktorý konštatoval v tejto veci nezákonné konanie pani ministerky. Potom tu máme známe kauzy Búrka, Víchrica a ďalšie, ktoré mali byť symbolom akéhosi očistenia súdov v očiach voličov predchádzajúcej vládnej koalície, čo aj pani exministerka x-krát takýmto spôsobom prezentovala, že je to očistenie justície. Dnes vidíme, že títo sudcovia, ktorým boli zničené... váš čas vypršal.

Doplňujúcu otázku. Ja by som ešte dokončil, čo som začal hovoriť, že, že teda iné komodity, ako je oceľ, drevo, ale napríklad aj alkohol alebo morské plody a podobne, všetky tieto boli prijímané v rámci ruského parlamentu a Rady, boli prijímané jednohlasne v rámci bezpečnostnej politiky, teda ako sankčné opatrenia. Pričom práve z nepochopiteľných dôvodov samotný plyn, ktorý je veľmi obdobnou komoditou ako všetky tie, ktoré boli na základe právneho základu bezpečnostnej politiky a obrannej politiky Európskej únie, bolo teda z nepochopiteľných a nám neznámych dôvodov prijímané ako súčasť všeobecnej obchodnej politiky Európskej únie, teda nie jednomyseľne, ako teda podľa nášho názoru malo byť, ale väčšinovým hlasovaním. A to je ďalší dôvod, ktorý, alebo hlavný dôvod, ktorý napádame v rámci tejto žaloby, ktorú sme podali na Súdny dvor Európskej únie, kde spochybňujeme právny základ, na základe ktorého Európska únia rozhodla o tomto nariadení, pretože sa domnievame, že vyplývajúc z jednotlivých zmlúv, toto malo byť práve súčasťou bezpečnostnej a obrannej politiky a teda malo sa o tom hlasovať jednomyseľne, čiže spochybňujeme vlastne právny základ, na ktorom z hľadiska procesu Európsky parlament a Rada nakoniec rozhodovali. Pokiaľ sa pýtate o úspešnosť alebo neúspešnosť, ja by som veľmi nerád prejudikoval rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie. Na druhej strane, treba povedať, že táto otázka naozaj je veľmi vážna. O takejto otázke Súdny dvor Európskej únie ešte nerozhodoval a bude v takomto kontexte a bude naozaj veľmi dôležité a precedentné do budúcnosti, ako Súdny dvor v tomto prípade rozhodne, pretože takéto rozhodnutie bude mať dopad na akékoľvek budúce rozhodovania Európskeho parlamentu a Rady z hľadiska právneho základu, na základe ktorého bude rozhodovať, čiže akokoľvek Súdny dvor Európskej únie rozhodne, bude to veľmi dôležité precedentné rozhodnutie pre celé fungovanie Európskej únie do budúcnosti a hlavne pre možnosť uplatňovania práva veta, ktoré vyplýva z jednotlivých zakladajúcich zmlúv. Takže očakávame veľmi netrpezlivo rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v tejto oblasti a veríme, že máme šancu, ale ako rozhodne Súdny dvor, to je samozrejme na nich. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister. Ďalšia otázka od pána poslanca Lackoviča na ministra

Európska únia zakázala dovoz zemného plynu z Ruska nariadením Európskeho parlamentu a Rady, ktoré bolo prijaté v januári tohto roka. Zákaz dovozu má zásadný vplyv na Slovensko, ktoré je vnútrozemskou krajinou bez prístupu k LNG terminálom. Slovensko je jednou z najviac plynofikovaných krajín Európskej únie, až 65 % domácností využíva plyn na vykurovanie a varenie. Od plynu je závislá, samozrejme, aj priemyselná produkcia v rámci Slovenskej republiky. Na Slovensku zaznamenávame zvýšenie dokonca zvýšenie spotreby plynu medziročne. Dlhodobo sme upozorňovali orgány Európskej únie, že plán úplne vylúčiť dovoz ruského plynu môže mať závažné dopady na ceny plynu pre slovenské domácnosti a priemysel, ale aj na samotnú bezpečnosť dodávok plynu. Pre predčasné ukončenie dlhodobých zmlúv s dodávateľmi plynu súčasnými, kvôli zákazu dovozu plynu môžu hroziť aj arbitráže a súdne spory. Navyše sa objavujú obavy z toho, aby úplné odstrihnutie sa od Európskej únie od ruského plynu, ktorého cieľom je zníženie závislosti Európskej únie od jednej konkrétnej krajiny, neviedlo paradoxne k vzniku závislosti na iných krajinách, ktoré môžu rovnako zneužiť toto svoje postavenie na dosahovanie svojich geopolitických cieľov. Vylúčením dovozu potrubného plynu z Ruska sa Európska únia musí viac spoliehať na dovoz LNG, ktorého ceny sú výrazne ovplyvnené dianím na globálnom trhu, ktoré je v súčasnosti veľmi ťažké a nemožné predvídať. Vhodnosť úplného vylúčenia ruského plynu ako jedného z viacerých zdrojov podkopáva aj situácia spojená s konfliktom v Iráne, ktorý vyvolal krízu v celom regióne Perzského zálivu. Tento región s významnými producentmi LNG tvorí približne 20 svetového obchodu, pritom nečelí uzavretiu Hormuzského prielivu prvýkrát. Zastavenie produkcie LNG v Katare, súperenie o LNG, tankery s Áziou a súvisiaci nárast dovozu ruského LNG z projektu Jamal do Európy poukazujú na vážne trhliny v energetickom pláne Európskej únie, ktorý by mal sledovať, čo najväčšiu diverzifikáciu zdrojov práve preto, aby sa Európska únia nedostala do situácie, kedy je primárne závislá od konkrétnej krajiny pôvodu zemného plynu. Na základe uvedených skutočností vláda Slovenskej republiky rozhodla, aby Ministerstvo spravodlivosti požiadalo Súdny dvor o vstup do konania C4626, Maďarsko versus Parlament a Rada, ktorého predmetom je žaloba Maďarska o neplatnosť nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 261 z roku 26 o postupnom ukončení dovozu ruského zemného plynu a príprave ukončenia dovozu ruskej ropy o zlepšení monitorovania možných energetických závislostí o zmene nariadenia č. 1938 z roku 2017. Do tohto procesu sme vstúpili 9. apríla 2026. Rovnako na základe rozhodnutia vlády v zmene v zmysle vami uvádzaného uznesenia bola podaná aj samostatná žaloba Slovenskej republiky minulý týždeň v piatok o neplatnosť tohto nariadenia a to 24. apríla 2026. Spolu so žalobou bola aj podaná žiadosť, aby v tomto konaní rozhodovala veľká komora súdneho Taká, ako na základe rozhodnutia vlády v zmysle vami uvádzaného uznesenia, bola podaná aj samostatná žaloba Slovenskej republiky minulý týždeň v piatok o neplatnosť tohto nariadenia, a to 24. apríla 2026. Spolu so žalobou bola aj podaná žiadosť, aby v tomto konaní rozhodovala Veľká komora Súdneho dvora a pre úplnosť konaniu o žalobe Slovenskej republiky bolo priradené označenie C-398 z roku 26 Slovensko versus Parlament Rada. Okrem samotných skutočností, z ktorých sme vychádzali pri podaní žaloby, ktoré som citoval z hľadiska dopadov negatívnych na samotný slovenský priemysel a slovenskú ekonomiku, je treba ešte povedať, že v oblasti prijímania tohto nariadenia nastali určité skutočnosti, ktorými podľa nás boli porušené zmluvy Európskej únie, pretože situácia bola vyhodnotená ako situácia spoločnej obchodnej politiky Európskej únie, kde sa vyžaduje hlasovanie väčšinové, nie jednomyseľné. Avšak zo svojej podstaty tohto opatrenia ide o reštriktívne opatrenie, ktorým sa zakazuje dovoz nejakých určitých komodít z tretích krajín, kde v ostatnom období väčšina týchto reštriktívnych opatrení, ktoré boli súčasťou jednotlivých sankčných balíkov, bolo prijímané v rámci bezpečnostnej politiky Európskej únie, kde sa vyžaduje jednomyseľné hlasovanie. Či to bola napríklad oceľ, či to bolo drevo, či to bola

Európska únia zakázala dovoz zemného plynu z Ruska nariadením Európskeho parlamentu a Rady, ktoré bolo prijaté v januári tohto roka. Zákaz dovozu má zásadný vplyv na Slovensko, ktoré je vnútrozemskou krajinou bez prístupu k LNG terminálom. Slovensko je jednou z najviac plynofikovaných krajín Európskej únie, až 65 % domácností využíva plyn na vykurovanie a varenie. Od plynu je závislá, samozrejme, aj priemyselná produkcia v rámci Slovenskej republiky. Na Slovensku zaznamenávame zvýšenie dokonca zvýšenie spotreby plynu medziročne. Dlhodobo sme upozorňovali orgány Európskej únie, že plán úplne vylúčiť dovoz ruského plynu môže mať závažné dopady na ceny plynu pre slovenské domácnosti a priemysel, ale aj na samotnú bezpečnosť dodávok plynu. Pre predčasné ukončenie dlhodobých zmlúv s dodávateľmi plynu súčasnými, kvôli zákazu dovozu plynu môžu hroziť aj arbitráže a súdne spory. Navyše sa objavujú obavy z toho, aby úplné odstrihnutie sa od Európskej únie od ruského plynu, ktorého cieľom je zníženie závislosti Európskej únie od jednej konkrétnej krajiny, neviedlo paradoxne k vzniku závislosti na iných krajinách, ktoré môžu rovnako zneužiť toto svoje postavenie na dosahovanie svojich geopolitických cieľov. Vylúčením dovozu potrubného plynu z Ruska sa Európska únia musí viac spoliehať na dovoz LNG, ktorého ceny sú výrazne ovplyvnené dianím na globálnom trhu, ktoré je v súčasnosti veľmi ťažké a nemožné predvídať. Vhodnosť úplného vylúčenia ruského plynu ako jedného z viacerých zdrojov podkopáva aj situácia spojená s konfliktom v Iráne, ktorý vyvolal krízu v celom regióne Perzského zálivu. Tento región s významnými producentmi LNG tvorí približne 20 svetového obchodu, pritom nečelí uzavretiu Hormuzského prielivu prvýkrát. Zastavenie produkcie LNG v Katare, súperenie o LNG, tankery s Áziou a súvisiaci nárast dovozu ruského LNG z projektu Jamal do Európy poukazujú na vážne trhliny v energetickom pláne Európskej únie, ktorý by mal sledovať, čo najväčšiu diverzifikáciu zdrojov práve preto, aby sa Európska únia nedostala do situácie, kedy je primárne závislá od konkrétnej krajiny pôvodu zemného plynu. Na základe uvedených skutočností vláda Slovenskej republiky rozhodla, aby Ministerstvo spravodlivosti požiadalo Súdny dvor o vstup do konania C4626, Maďarsko versus Parlament a Rada, ktorého predmetom je žaloba Maďarska o neplatnosť nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 261 z roku 26 o postupnom ukončení dovozu ruského zemného plynu a príprave ukončenia dovozu ruskej ropy o zlepšení monitorovania možných energetických závislostí o zmene nariadenia č. 1938 z roku 2017. Do tohto procesu sme vstúpili 9. apríla 2026. Rovnako na základe rozhodnutia vlády v zmene v zmysle vami uvádzaného uznesenia bola podaná aj samostatná žaloba Slovenskej republiky minulý týždeň v piatok o neplatnosť tohto nariadenia a to 24. apríla 2026. Spolu so žalobou bola aj podaná žiadosť, aby v tomto konaní rozhodovala veľká komora súdneho Taká, ako na základe rozhodnutia vlády v zmysle vami uvádzaného uznesenia, bola podaná aj samostatná žaloba Slovenskej republiky minulý týždeň v piatok o neplatnosť tohto nariadenia, a to 24. apríla 2026. Spolu so žalobou bola aj podaná žiadosť, aby v tomto konaní rozhodovala Veľká komora Súdneho dvora a pre úplnosť konaniu o žalobe Slovenskej republiky bolo priradené označenie C-398 z roku 26 Slovensko versus Parlament Rada. Okrem samotných skutočností, z ktorých sme vychádzali pri podaní žaloby, ktoré som citoval z hľadiska dopadov negatívnych na samotný slovenský priemysel a slovenskú ekonomiku, je treba ešte povedať, že v oblasti prijímania tohto nariadenia nastali určité skutočnosti, ktorými podľa nás boli porušené zmluvy Európskej únie, pretože situácia bola vyhodnotená ako situácia spoločnej obchodnej politiky Európskej únie, kde sa vyžaduje hlasovanie väčšinové, nie jednomyseľné. Avšak zo svojej podstaty tohto opatrenia ide o reštriktívne opatrenie, ktorým sa zakazuje dovoz nejakých určitých komodít z tretích krajín, kde v ostatnom období väčšina týchto reštriktívnych opatrení, ktoré boli súčasťou jednotlivých sankčných balíkov, bolo prijímané v rámci bezpečnostnej politiky Európskej únie, kde sa vyžaduje jednomyseľné hlasovanie. Či to bola napríklad oceľ, či to bolo drevo, či to bola

Vážená pani poslankyňa, prečítam odpoveď od pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pána Erika Tomáša. Aktuálne prejavilo záujem o zaradenie do ročného poradenského programu 5659 záujemcov, jednorodičov, z toho 5300 žien a 359 mužov, pričom chceme opäť zdôrazniť, že ide o pilotný projekt, na základe ktorého sa postupne nastavia systémové opatrenia. V rámci prvej návštevy v poradni je s klientom vedený anamnestický rozhovor s cieľom zistiť rozsah problémov klienta a nastaviť individuálne zacielenie ročného poradenského programu. Následne poradne prostredníctvom manažéra prípadu overujú oprávnenosť klienta na zaradenie do cieľovej skupiny národného projektu Podpora osamelých rodičov – Poradenstvo inak. Prví záujemcovia o zaradenie do ročného poradenského programu sa na poradne komplexnej pomoci obrátili vo februári 2026 a títo môžu byť v súlade s projektom od 1. 3. 2026 a za predpokladu splnenia podmienok zaradení do ročného poradenského programu a prostredníctvom svojho manažéra prípadu majú poskytnuté všetky relevantné informácie o priebehu ročného poradenského programu, ako aj o podmienkach poberania motivačného príspevku pre jednorodičov v rámci národného projektu Finančné stimuly pre zamestnanosť 2. Projektom Podpora osamelých rodičov – Poradenstvo inak sa má pilotne overiť prínos tejto sociálnej inovácie a celý ročný poradenský program vychádza zo skúseností partnerov projektu, ktorými sú tri mimovládne organizácie tvoriace konzorcium. V pilotnej fáze a zo skúseností partnerov projektu jeden manažér prípadu môže súčasne riadiť ročný poradenský program pre stanovený počet klientov. V prípade, že klienti prejavili záujem o zaradenie do ročného poradenského programu a kapacita manažéra prípadu bola v danom čase v počte vedených prípadov už naplnená, je im poskytnutá informácia, že sú naďalej evidovaní ako záujemcovia a postupne budú zaradení do poradenského programu. V prípade, ak žiadatelia majú prioritný záujem o poradenstvo ako také a nie o motivačný príspevok, alebo ak žiadatelia nespĺňajú podmienky zaradenia do ročného poradenského programu, môžu sa aj napriek tomu kedykoľvek obrátiť na poradne komplexnej pomoci vo veci poskytnutia poradenstva v právnej, ekonomickej, sociálnej alebo psychologickej oblasti, tak ako to už spravilo vyše 25 000 klientov. Partnerom projektu je aj Inštitút pre výskum práce a rodiny, ktorého úlohou je overiť a evaluovať inovatívny prístup mimovládnych organizácií k cieľovej skupine jednorodičov prostredníctvom poradní komplexnej pomoci a v prípade úspešnej evaluácie pilotného projektu sme pripravení aplikovať tento spôsob poradenstva ako štandard v prostredí poradní komplexnej pomoci. Zároveň chceme upozorniť, že od 1. 1. 2026 už platí legislatívna úprava pre jednorodičov, ktorá navýšila počet dní na sprevádzanie dieťaťa k lekárovi a v parlamente je už zákon, ktorý výrazne zvýši minimálne výživné na dieťa. Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, pán minister Drucker ma požiadal, aby som prečítal jeho odpoveď na vašu otázku. V prvom rade mi teda dovoľte uviesť, že Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku plní v tomto ohľade výlučne úlohu koordinátora implementácie Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Za vecné naplnenie vami uvedeného míľnika Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky nesie zodpovednosť jeho vykonávateľ, ktorým je Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. A v tejto súvislosti mi teda dovoľte rozdeliť odpoveď na vašu otázku na dve časti. Pokiaľ ide o materiál Zabezpečenie plnenia cieľa Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky v oblasti rozvoja veternej energie, ktorý bol včera schválený vládou Slovenskej republiky, ten sme spoločne s pani podpredsedníčkou vlády a ministerkou hospodárstva predložili z vlastnej iniciatívy. Samotné mapovanie potenciálu využitia veternej energie bude mať vo výsledku podobu strategického dokumentu, ktorého obsah musí zo zákona prejsť strategickým posúdením vplyvov, teda tzv. SEA. V tomto zmysle bolo na včerajšom rokovaní vlády schválený aj uvedený materiál. K zonácii národných parkov si dovoľujem uviesť, že príprava a schválenie zonácií národných parkov je veľmi komplexný odborný a legislatívny proces. Opatrenie v komponente päť Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky hovorí o zonáciách siedmich národných parkov. Nariadeniami vlády Slovenskej republiky boli v rokoch 2022 až 2023 schválené zonácie Národný park Veľká Fatra, Národný park Slovenský kras a Národný park Muránska planina, pričom ani jeden z týchto prípadov nebol posudzovaný v rámci procesu strategického posúdenia. Príprava zonácie ďalších štyroch národných parkov prebieha už viac ako rok a podľa mojich informácií tieto taktiež nebudú posudzované strategickým posudzovaním, teda SEA. Z vecného hľadiska však pripravujú návrhy zonácií odborníci a odborníčky zo správ jednotlivých národných parkov v gescii Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktoré je vykonávateľom dotknutého opatrenia Plánu obnovy a odolnosti. V prípade potreby podrobnejších informácií ohľadom procesu SEA je preto potrebné obrátiť sa priamo na Ministerstvo životného prostredia. Ďalej uvádzam, že po rokovaniach medzi Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, Európskou komisiou, stakeholdermi, vrátane environmentálnych organizácií a predstaviteľov neštátnych vlastníkov, ako aj vedcami, bola spresnená metodika k definícii starých lesov, ktorá je dôležitým prvkom pre úspešné splnenie míľnika. Zároveň sa upravujú návrhy zonácií. Pokiaľ by v rámci celého procesu prípravy a schválenia zonácií národných parkov vyplynula potreba posúdenia vplyvov, o vykonaní takéhoto posúdenia rozhodne Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako gestor tohto opatrenia. Vzhľadom na prebiehajúce rokovania s Európskou komisiou bolo vzájomne odsúhlasené, že návrhy zonácií sa budú predkladať na rokovanie vlády po dohode s odbornými útvarmi Európskej komisie. Vážený pán poslanec, ďakujem pekne za pozornosť. Ďakujem za odpoveď. Pán poslanec, chcete doplňujúcu? Nie. Takže budeme pokračovať ďalšou

Panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci. Na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s prijatím zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach. Návrh zákona reaguje na zmeny navrhované v rámci vládneho návrhu zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach, tlač 1221, ktorý sme pred chvíľkou prerokovali. Predmetom návrhu zákona sú okrem zmien Trestného poriadku aj zmeny týkajúce sa procesných postupov v oblasti uchovávania, predkladania a vydávania počítačových údajov. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je uvedenú problematiku zosúladiť s legislatívou Európskej únie, najmä nariadením o e-dôkazoch, smernicou o e-dôkazoch a dohovorom o počítačovej kriminalite z roku 2001. Navrhované zmeny taktiež reflektujú právnu úpravu v novom dohovore OSN o boji proti počítačovej kriminalite z roku 2024. Návrhom zákona sa zároveň v primeranej miere upravuje Trestný zákon, zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb, zákon o ochrane osobných údajov, zákon o elektronických komunikáciách a tiež zákon o niektorých administratívnych opatreniach súvisiacich so zhromažďovaním elektronických dôkazov v trestnom konaní. Ambíciou návrhu zákona je súčasne odstrániť aktuálne aplikačné problémy a zabezpečiť vyššiu úroveň právnej istoty a predvídateľnosti aplikácie právnych noriem v tejto oblasti. Návrh zákona reaguje na technologický pokrok v tejto oblasti, ako aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, na limit verejných výdavkov, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana, ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona bol opätovne predmetom riadneho pripomienkového konania a bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky, pričom vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila vládny návrh zákona na rokovaní dňa 24. marca 2026. Navrhuje sa takisto delená účinnosť zákona, a to od 18. augusta 2026 a 1. januára 2028, a skorší termín účinnosti vybraných ustanovení návrhu zákona bude uplatnený z dôvodu nevyhnutnosti implementačnej povinnosti vo vzťahu k nariadeniu o e-dôkazoch obdobne, ako je to v tom predchádzajúcom bode zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci. Ďakujem pekne za slovo. Skončil som. Ďakujem pekne, pán minister, dávam slovo spravodajcovi náhradníkovi.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach. Cieľom predkladaného návrhu zákona je konsolidácia právnej úpravy medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach, ktorej účelom je sprehľadnenie a zjednodušenie využívania nástrojov a inštitútov uplatňovaných v právnom styku s cudzinou, vrátane snahy odstrániť nedostatky aplikačnej praxe. Jedným z dôvodov pre spracovanie komplexnej osobitnej právnej úpravy je tiež zjednotenie oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach s členskými štátmi Európskej únie, ktorá je z hľadiska jej špeciálnej povahy aj systematiky oblasťou s osobitnou dôležitosťou s ohľadom na frekvenciu jej využívania zo strany justičných orgánov. Justičnú spoluprácu v trestných veciach doteraz upravovala piata časť Trestného poriadku a osobitné zákony. Nová právna úprava medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach predstavuje v potrebnej miere revíziu jednotlivých osobitných zákonov upravujúcich medzinárodnú justičnú spoluprácu v trestných veciach a prepracovanie piatej časti Trestného poriadku, ktorá sa zrušuje a preberá do návrhu zákona. Právna úprava justičnej spolupráce v trestných veciach bude mať povahu lex specialis k ustanoveniam Trestného zákona a Trestného poriadku, ktoré sa budú aplikovať subsidiárne. Predkladaný návrh zákona je dohodnutým výstupom pracovnej skupiny zriadenej ministrom spravodlivosti zo zástupcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a Ministerstva spravodlivosti, pričom spolupráca s uvedenými subjektmi spočívala vo vecných rokovaniach a odborných diskusiách a návrh zákona má negatívno rozpočtové zabezpečené vplyvy na rozpočet verejnej správy, najmä s ohľadom na zabezpečenie nového informačného systému e-dôkazy, čo vyplýva z jednotlivých aktov Európskej únie ako povinnosť. Ako samostatný legislatívny materiál sa paralelne predkladá aj vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s prijatím zákona o medzinárodnej justičnej spolupráci v trestných veciach, tlač 1222, ktorého predmetom sú súvisiace zmeny dotknutých právnych predpisov, ktorý je predkladaný ako ďalší bod programu. Vládny návrh zákona bol opätovne predmetom riadneho pripomienkového konania a bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila vládny návrh zákona na rokovaní dňa 24. marca 2026. Navrhuje sa delená účinnosť zákona, a to od 18. augusta 2026 a od 1. januára 2028. Skorší termín účinnosti vybraných ustanovení návrhu zákona bude uplatnený z dôvodu nevyhnutnosti implementačnej povinnosti vo vzťahu k nariadeniu o e-dôkazoch, tých elektronických dôkazoch, ktoré som spomínal už pred chvíľkou. Dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie vládneho návrhu zákona v prvom čítaní a o jeho podporu. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister.

Pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, kolegovia. Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 550 z roku 2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Cieľom vládneho návrhu zákona je realizácia programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2023 až 2027 „Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť“, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala dobudovať fungujúci model probačnej a mediačnej služby a zabezpečiť reálnu možnosť ukladania alternatívnych trestov domáceho väzenia a povinnej práce vo významne väčšej miere ako doteraz. Jedným zo základných cieľov vládneho návrhu zákona je vyzdvihnúť význam restorativnych prístupov v trestnom konaní, zohľadniť postoj páchateľov, ktorí prevezmú zodpovednosť za spáchaný trestný čin a spoločne s poškodeným v mediácii dospejú k vzájomnej dohode na odstránení ujmy vzniknutej v príčinnej súvislosti s trestným činom, čo sa môže premietnuť do umožnenia skoršieho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a najmä podporiť tak úspešnejšiu reintegráciu páchateľov do spoločnosti. Aplikačná prax a navrhované zmeny v súvislosti s restorativnou justíciou si vyžadujú, aby v tomto kontexte došlo k úprave pojmov, ale aj obsahu vykonávaných činností v procese mediácie a probácie. Vládnym návrhom zákona sa precizujú jednotlivé činnosti probačného a mediačného úradníka do kvalitatívnejšej podoby, ktorá korešponduje aj s európskymi štandardmi. Cieľom navrhovanej úpravy je aj zefektívniť a debürokratizovať procesy medzi probačnými a mediačnými úradníkmi a súdmi, okrem iného i presunom kompetencií zo sudcov na probačných a mediačných úradníkov vo vybraných alternatívnych trestoch, najmä pri treste povinnej práce. Nástrojom k dosiahnutiu týchto cieľov je okrem novelizácie tohto zákona aj novelizácia zákona č. 528 z roku 2005 Z. z. o výkone trestu povinnej práce a o doplnení zákona č. 5 z roku 2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ďalším cieľom v tejto oblasti je prispôsobiť proces nariaďovania a výkonu trestu povinnej práce potrebám praxe. Vládnym návrhom zákona sa tak zefektívňuje a zrýchľuje proces výkonu trestu povinnej práce delimitáciou kompetencií z predsedu senátu na probačného a mediačného úradníka, konkrétne úkonov realizovania a nariaďovania trestu povinnej práce, keďže doterajší postup sa z hľadiska rýchlosti a účelovosti javí ako neefektívny. Požadovaným krokom sa dokáže urýchliť proces začiatku výkonu trestu povinnej práce a zároveň dôjde aj k odbremeneniu trestného oddelenia súdu. Takýto postup je navyše v plnej zhode s revíziou výdavkov pre väzenie, ktorú vypracoval Útvar hodnoty za peniaze ešte v apríli roku 2025. Dovoľujem si vás, vážené kolegyne, kolegovia, požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona na Slovensku čítať. Ďakujem pekne. Ďakujem pekne.