Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám v rámci druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je reagovať na súčasný nárast počtu deliktov proti majetku a vyššej agresivity v spoločnosti. Vo vládnom návrhu zákona sa s cieľom upokojiť spoločenské napätie a spoločenský dopyt maloobchodov, starostov a primátorov na tvrdšiu reakciu voči týmto páchateľom navrhuje zmena trestného činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona, ktorá v duchu hesla trikrát a dosť zavádza trestnosť tretieho po sebe spáchaného obdobného priestupku proti majetku.
Súčasne sa v záujme lepšej vymožiteľnosti náhrady škody spôsobenej trestným činom alebo priestupkom umožňuje v Exekučnom poriadku uložiť pri vymáhaní týchto nárokov donucovacie opatrenia podľa § 43a ods. 1, pričom donucovacími opatreniami podľa uvedeného ustanovenia sú: peňažná pokuta, zadržanie vodičského preukazu, použitie technických prostriedkov brániacich užívaniu veci alebo zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla.
Vládny návrh zákona bol prerokovaný v rámci druhého čítania v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, ďakujem pekne. Ďakujem za faktickú poznámku. Ja len doplním, že takáto právna úprava pri obchodných, kapitálových obchodných spoločnostiach je napríklad z hľadiska overovania notárskou zápisnicou je napríklad v Rakúsku, v Českej republike, v Nemeckej spolkovej republike, v Poľskej republiky a v ďalších krajinách, čiže nie je to nad európsky štandard a najmä teda z hľadiska posilňovania právnej istoty zapisovaných údajov pre bezproblémovosť obchodného styku. Takže toľko z mojej strany. Ďakujem.

Otázkam prečo sme pristúpili k niektorým úkonom, ktoré bude potrebné urobiť vo forme notárskej zápisnice, je to v zásade z hľadiska zabezpečovania vyššej miery právnej istoty zapísaných údajov. Máme tu čl. 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 1132/2017 týkajúcich sa niektorých aspektov práva obchodných spoločností a táto smernica v čl. 10 hovorí o tom, že vo všetkých členských štátoch, ktorých právne predpisy neustanovujú preventívnu správnu alebo súdnu kontrolu v čase zakladania spoločnosti, musia byť akt o založení spoločnosti, stanovy spoločnosti a všetky zmeny týchto dokumentov úradne overené. Vychádzajúc aj z tohto znenia smernice, ale najmä z hľadiska zabezpečovania zvýšenia právnej istoty zapisovaných údajov, pretože údaje ktoré majú zásadný vplyv na obchodné vzťahy, ktorými sú najmä konateľ spoločnosti, obchodné imanie, respektíve tie ďalšie, ďalšie, ktoré spomínala aj pani poslankyňa, teda zmena o prevode obchodného podielu a rozhodnutie o zvýšenia alebo zníženie základného imania sú za prvé, úkonmi, ktoré smerujú k zmene základných dokumentov obchodných spoločností, čiže buď stanov alebo zakladajúcej listiny a majú zásadný vplyv na obchodné vzťahy medzi jednotlivými podnikateľmi. A preto máme za to, že aby neboli žiadne pochybnosti o správnosti týchto údajov zapísaných v obchodnom registri tak mali by byť nejakým spôsobom ex ante overené a to overenie je práve prostredníctvom notárskej zápisnice. Čiže toto bol jediný dôvod pre ktorý sme sa rozhodli a naozaj sme sa zredukovali na minimum tých právnych aktov, ktoré je potrebné urobiť takouto formou, buď notárskou zápisnicou alebo autorizovanou zmluvou advokáta, že nemusí to byť len notárskou zápisnicou, môže tam byť aj autorizovaná zmluva advokáta, ktorý bude potvrdzovať správnosť týchto údajov, ktoré sú zapisované do obchodného registra tak aby nemohli byť spochybnené, aby nemohlo prísť k nejakým právne súdnym sporom v dôsledku toho, že boli tieto údaje zapísané na základe dokumentov, ktoré, nechcem povedať že boli priamo sfalšované, ale ktoré nemusia byť, nemusia sa zakladať na pravde. Čiže ten dôvod je zvyšovanie právnej istoty. Takže toľko k tomu a ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Ďakujem pán minister.

Susko, Boris, minister spravodlivosti SR
Ešte, ešte, pardon, a myslím si že to je všetko. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Prihlásil som sa úmyselne do, do rozpravy, ak by ste mohli zareagovať, ak budete mať potrebu ešte zareagovať na informácie, ktoré, ktoré možno v tejto súvislosti poviem. Je pravdou, čo hovorila pani poslankyňa Kolíková, my sme tiež zvažovali s tým, že, že ponecháme len jeden registrový súd, ale predstavovalo by to potom úplne iný systém, respektíve jednokoľajnosť nie viackoľajnosť možnosti zápisov do obchodného registra, tak ako sme to ponechali dnes a vyplynulo to z rozporových konaní. A tá pôvodná myšlienka bola naozaj, že tie zápisy budú len prostredníctvom registrátorov, ktorými budú notári výlučne a tým pádom by bolo možné zredukovať, zredukovať počet registrových súdov na jeden na Slovensku a to je myslím si, že do budúcnosti aj, aj cieľ, ale v rámci rozporových konaní a výsledkov týchto rozporových konaní sme nakoniec uzavreli túto vec takým spôsobom, že sme nechali, nechali doterajší systém zápisov do obchodných registrov a spolu s novým systémom, kedy budú môcť byť týmito registrátormi aj notári a necháme ten systém alebo teda predpoklad je taký, že ten systém ak sa osvedčí do budúcnosti, tak samozrejme do budúcnosti bude možné zredukovať, zredukovať počet, počet súdov registrových tak, aby ich boli tri prípadne, prípadne len jeden, ale nechceli sme to robiť jedným krokom, aby keď tento nový systéme registrácie ešte nie je úplne overený, aby sa nedostalo k nejakým alebo nedospelo k nejakým výpadkom a podobne. Boli tu požiadavky najmä z podnikateľského prostredia, čiže zostali sme zatiaľ v tomto systéme ôsmich registrových súdov, ale s tým, že pokiaľ sa tento systém osvedčí, zabehne, tak je predpoklad, že do budúcnosti by sa ten, ten systém respektíve ten počet registrových súdov zúžil. Že to je k tej, k tej prvej poznámke. K otázkam, otázkam prečo sme pristúpili k, k niektorým úkonom, ktoré bude potrebné urobiť vo forme notárskej zápisnice, je to v zásade z hľadiska zapezpečovania vyššej mieri právnej istoty ...
=====

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky, pričom sa ním súčasne napĺňa programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Návrh zákona predstavuje normatívny predpoklad pred naplnením míľnika z plánu obnovy a odolnosti, ktorým je zavedenie nového informačného systému obchodného registra. Cieľom návrhu zákona je zjednotenie podstatnej časti hmotnoprávnej a procesnoprávnej úpravy vedenia obchodného registra v jednom právnom predpise a zároveň pripraviť podklad pre nový informačný systém obchodného registra. Návrhom zákona sa má v plnom rozsahu nahradiť v súčasnosti platný a účinný zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrhom zákona sa transponujú ustanovenia tých právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sú v súčasnosti prebraté ustanoveniami zákona o obchodnom registri. Súčasne sa reflektuje vývoj digitalizácie v technickej a legislatívnej oblasti, a to za súčasného dôrazu na čistotu, dôveryhodnosť a aktuálnosť údajov v obchodnom registri. Na účel dosiahnutia uvedených cieľov návrh zákona zavádza právnu záväznosť údajov obchodného registra zverejnených online bez potreby preukazovať údaje v úradnom a obchodnom styku. Zabezpečuje referencovanie údajov širšími možnosťami prepojenia s ostatnými registrami, čo odbremeňuje podnikateľov od nutnosti vykonávať zmeny v obchodnom registri tam, kde to nie je nevyhnutné. Napríklad, pri zmene priezviska. Umožňuje rezerváciu obchodného mena spoločnosti s cieľom umožnenia budovania podnikateľskej značky a identity. Umožňuje súčasné získanie živnostenského oprávnenia pre vybrané predmety podnikania, a to pre všetky právne formy ich registráciou do obchodného registra bez nutnosti komunikácie podnikateľa so Živnostenským úradom. Rozširuje možnosť vykonávať zápisy registrátorom, notárom na prvozápisy všetkých právnych foriem spoločností a vykonávanie zmien v nich, čo má za cieľ zrýchlenie zápisu rozšírenie počtu registračných miest pre podnikateľov, čo zároveň uvoľňuje kapacity registrových súdov na zabezpečenie inej súvisiacej agendy, a to najmä zosúlaďovacie konanie, prípadne konanie o pokutách za porušenie povinnosti na úseku obchodného registra. Ďalej zachováva možnosť slobodného výberu registrátora. Zostáva zachovaná možnosť registrácie prostredníctvom registrových súdov. Zavádza preventívnu kontrolu zakladateľských dokumentov o obchodných spoločností s cieľom zabezpečiť lepšiu dôveryhodnosť údajov v obchodnom registri a stavia na jednu úroveň notárske zápisnice o právnom úkone a zmluvy autorizovanej advokátom v prípade ak je požadovaná ako zápisový podklad pri registrácii. S cieľom predchádzania pokútnictva umožňuje zastúpenie pri registrácii len notárom, advokátom alebo zamestnancom zapísanej osoby. Zachováva fixnú lehotu na vykonanie registrácie, čím sa vytvárajú predpoklady na rýchle vybavovanie registrácie. Dôležitým momentom návrhu zákona je, že navrhovaná právna úprava neukladá osobám zapísaných v obchodnom registri nové administratívne povinnosti vo vzťahu k už zapísaným údajom. Všetky zápisy, ktoré sú v súčasnosti obsiahnuté v obchodnom registri zostávajú v platnosti, a to bez potreby ich doplnenia či úpravy. Vládny návrh zákona predpokladá pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a rozpočet verejnej správy a tiež pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na služby verejnej správy pre občana ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Účinnosť návrhu zákona, účinnosťou návrhu je 17. augusta 2026. Zohľadňuje sa tak dostatočná legisvakačná lehota, lehota nevyhnutná pre vývoj nového informačného systému obchodné registra. Rovnako aj termíny plynúce z plánu obnovy a odolnosti, nakoľko návrh zákona vytvára legislatívne predpoklady pre napĺňanie míľnika plánu obnovy a odolnosti ako som spomínal v úvode. Návrh zákona prešiel riadnym pripomienkovým konaním, ktoré bolo vzhľadom na rozsah matérie predĺžené na 30 pracovných dní. Po prerokovaní legislatívnou radou vlády a vládou. Považujem dôležité zdôrazniť, že materiál bol na rokovaní vlády predkladaný bez rozporov.
Vážené pani, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie vládneho návrhu zákona v prvom čítaní a o jeho podporu.
Ďakujem pekne.

...nemenili. To znamená, že či sme my znovelizovali Trestný zákon alebo nie, tak takéto konania by takisto boli trestnými činmi aj dnes. To znamená, že tieto príklady sú práve tie o ktorých sme hovorili, ktoré, ktoré nesúvisia ani s recidívou ani, ani s výškou škody ani s ničím podobným, pretože pri vlámaní sa vôbec neskúma výška škody. Len z hľadiska, z hľadiska náhrady škody, ale nie z hľadiska trestnosti činu. Čiže tieto príklady sú práve tie, ktoré, ktoré nie sú by som povedal relevantné vo vzťahu ani k tomuto návrhu zákona ani k tomu o čom tu je celý čas, celý čas diskusia. No a pokiaľ ide o tie ďalšie opatrenia okrem to, ohľadom tohto alebo okrem toho čo je v tomto návrhu zákona. O tých opatreniach som včera veľmi podrobne, podrobne rozprával, takže ich už, už nebudem, nebudem opakovať. A pokiaľ ide o to, čo tu spomínate s daňovými podvodmi. Čo tu bola pani hlavá európska prokurátorka konzultovať, tak ja by som vás len upriamil na tlačovú správu finančnej správy, ktorá priamo uvádza, že a upozorňuje, že medializované informácie o aktuálnych daňových únikoch na Slovensku nie sú pravdivé. Prípady o ktorých sa hovorí, vznikli v minulosti a ich vyšetrovanie trvá niekoľko rokov. Ide o často organizované medzinárodné podvody, do ktorých je Slovensko zapojené prostredníctvom fyzických a právnických osôb, pričom k samotným únikom nedochádza na území Slovenskej republiky. Nie všetky tieto prípady majú fiškálny dopad na štátny rozpočet Slovenskej republiky. Čiže to nie sú veci, ktoré by súviseli s opäť s novelizáciami Trestných zákonov. Sú to niekoľkoročné prípady veľkých medzinárodných podvodov, do ktorých áno, sú zapojené aj slovenské fyzické a právnické osoby, to treba priznať. A v tejto oblasti ale nie je len jediným nástrojom na postihovanie takýchto skutkov Trestný zákon a Trestné právo, ale máme tu aj iné nástroje, ktorými sú, ktorými sú nástroje daňové. A tu práve, keď si pozriete aj stránku Finančnej správy aj akčný plán, ktorý zverejnila ešte minulý rok a aktualizovala ho tento rok Finančná správa, majú pripravené rôzne opatrenia od posilňovania kriminálnej, kriminálneho úradu Finančnej správy z hľadiska vyšetrovania týchto špeciálnych daňových, daňovej kriminality aj ďalšie návrhy. Napríklad, osobnej zodpovednosti fyzických a právnických osôb v rámci podnikateľskej činnosti tak, aby sa zabránilo nejakým spôsobom tunelovaniu jednotlivých spoločností prostredníctvom ktorých sa páchaj takéto daňové delikty a tak ďalej. Ale to nie je len otázka samotného Trestného práva alebo Trestného zákona, ale to je otázka viacerých opatrení najmä, najmä z oblasti daňovej a finančnej, Finančne správy. Takže toľko na záver z mojej strany a budeme dúfam pokračovať v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, naozaj veľmi krátko. Ja už som povedal včera, v rozprave som vystúpil a povedal som všetky veci, ktoré som k tomu chcel povedať. Len krátko ešte zareagujem na niektoré skutočnosti, ktoré boli povedané v rozprave.
Pokiaľ ide o pani poslankyňu Kolíkovú, ktorá hovorí, že sme nemali pripravené ani nemáme pripravené žiadne programy pre odsúdených, prípadne pre obete a ďalších, tak s týmto musím nesúhlasiť. Máme množstvo programov, ktoré realizujeme s odsúdenými, ktoré realizujeme s probačnými a mediačnými úradníkmi, ako je napríklad národný projekt Šanca, Návrat II už teraz, národný projekt restoratívnej a alternatívnej justície pre každého, program Vnímam teba, program systematického zamestnávania odsúdených, kde sme vytvorili nových sto príležitostí, sto pracovných ponúk alebo, alebo miest, kde môžu byť zamestnávaní, zamestnávané takéto osoby. Veľa sme urobili v elektronickom monitoringu, ktorý sa tu doteraz nevyužíval, a ďalšie a ďalšie kroky, ktoré myslím si, že teraz nemá, nemá význam, význam všetky citovať, ale určite ich, určite ich niekde všetky odprezentujeme. Máme v MPK zákon, novelizáciu zákona o probácii a mediácii, podporujeme vzdelávanie v oblasti probácie a mediácie tak prostredníctvom jednotlivých vysokých škôl, ako aj prostredníctvom Justičnej akadémie, takže naozaj v tejto veci sme urobili obrovský kus práce. To, že o tom nemáte vedomosť, je jedna vec, ale to neznamená, že v tejto oblasti nerobíme naozaj obrovský kus práce a tú sme urobili a ja to aj náležite, náležite, samozrejme, v čase, keď uznáme za vhodné, odprezentujem.
Pokiaľ ide o to, čo hovorila pani Števulová, tie príklady, ktoré tu uvádzala, na to tu musím zareagovať a musím povedať, že je to opäť určitou formou zavádzania, pretože všetky tie príklady, ktoré tu pani poslankyňa Števulová spomínala, či sa jednalo o vlámania a podobné, sú trestnými činmi dnes, boli trestnými činmi pred novelizáciou trestných zákonov a budú trestnými činmi aj do budúcnosti. Tam sa, tam sme v tejto oblasti nič nemenili.
To znamená, že či sme my znovelizovali Trestný zákon, alebo nie, tak takéto konania by takisto boli trestnými činmi aj dnes. To znamená, že tieto príklady sú práve tie, o ktorých sme hovorili, ktoré, ktoré nesúvisia ani s recidívou, ani, ani s výškou škody, ani s ničím podobným, preto...
=====

Ďakujem. Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, ja som nehovoril, že kto za to môže. Ja som povedal, že vy ste nás celé, celé, celú rozpravu pri skrátenom legislatívnom konaní obviňovali z toho, že sme vás nepočúvali a že takto to dopadlo, že vy ste nás na to upozorňovali. No tým som chcel len dokumentovať, že na toto ste nás neupozorňovali, pretože toto ešte aj na základe dohody s Kresťanskodemokratickým hnutím sme práve tento paragraf na základe rozpravy a vašich požiadaviek, aj vašich požiadaviek teda, lebo ja som s tým bol stotožnený, samozrejme, tak sme to odtiaľ vypustili. Čiže tu nejde o to, že kto za to môže, ale čo k tomu všetko prispelo. A za tým si stojím, že táto kampaň k tomu prispela. Za tým si stojím, a to, to si myslím, že, že keď niečo počúvate každý týždeň rok dokola, tak to prispieva k nejakej, k nejakej všeobecnej, všeobecnému povedomiu. Pokiaľ ide o výšku škody, tie, tie ďalšie výšky škody väčšej, väčšieho rozsahu a tak ďalej, tak pani poslankyňa, tie len odôvodňujú použitie vyššej trestnej sadzby. Ale my sa tu bavíme o tom, že ktorý skutok je odkedy trestným činom. A pokiaľ sa bavíme o tých kvalifikovaných skutkových podstatách, tak to sú len sumy za ktoré sa ukladá vyššia trestná sadzba. To nemá nič spoločné s trestnosťou činu ako takého. A pokiaľ ide o, o, pán poslanec Dušenka, vy ste hovorili, že. No, teraz si už nepamätám, čo ste hovorili, takže sa ospravedlňujem, ani tu nie je pán poslanec, takže keď si spomeniem, tak na to snáď zareagujem.
Ďakujem.

takejto drobnej kriminalite zabránilo. Boli tu niektoré príklady zo zahraničia napríklad, ak spomeniem jedno, jeden návrh bol, aby sme z predavačov v maloobchode spravili chránenú osobu. Áno, je to riešenie, ktoré v niektorých krajinách, krajinách je. Zatiaľ sme k tomu nepristúpili, pretože potom by sme mohli aj učiteľov, aj lekárov, aj všetkých ostatných považovať za chránené osoby, alebo teda definovať v Trestnom zákone ako chránené osoby a zatiaľ si myslíme, že tonie je cesta, ktorá by k tomu, k tomuto viedla.
Mali sme, mali sme množstvo tlačových konferencií, kde sme vyvracali tieto mýty, ktoré tu boli klamlivo šírené o tom, že čo všetko je nepostihnuteľné, aké konania sú nepostihnuteľné, že sú aj dnes trestnými činmi. Rôzne mediálne vystúpenia, takže my sme sa snažili robiť tú protikampaň tomu, len ten priestor, ktorý dostáva v médiách opozícia, ktorý dostáva v médiách koalícia, je, žiaľbohu, taká, aká je a... A to, čo sa, to, čo sa tlačová konferencia opozície v médiách púšťa desaťkrát za sebou, tak naše, naše tlačové konferencie, žiaľ, nie.
Ďalej, že nebol čas sa poradiť. To vôbec nie je pravda. My sme sa niekoľko mesiacov radili s akademickou obcou, s odborníkmi, stretli sme sa s Úniou miest Slovenska, so Združením miest a obcí Slovenska a s ďalšími subjektami na to, aby sme diskutovali o tom, aké opatrenia by bolo najlepšie, najlepšie urobiť.
Pán poslanec Krúpa, žiaľ, je mi to veľmi ľúto, ale musím povedať, že opäť klamete. Opäť tu pred verejnosťou verejne klamete a používate zavádzajúce vyjadrenia a výzvy, keď hovoríte, parafrázujem teda, lebo nepamätám si úplne doslovne, čo ste povedali, ale že pri daňových trestných činoch je potrebné spôsobiť škodu minimálne 20-tisíc eur, tak keď niekto môže krátiť daň, tak prečo by ju neskrátil, aby som vás teda parafrázoval, nemám tu doslovný preklad. No len tento príklad je zase klamstvo, lebo trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276, odcitujem: "Kto v malo rozsahu skráti daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Kvalifikované skutkové podstaty na jeden rok až päť rokov, ak už bol za taký čin odsúdený, ak na uľahčenie spáchania takého činu porušil úradný uzáver, závažnejším spôsobom konanie a tak ďalej.
Čiže to, čo ste hovorili, že je potrebné spôsobiť škodu najmenej 20-tisíc eur pri skrátení dane, je klamstvo, to nie je pravda. Keď si pozriete Trestný zákon, vyžaduje sa tu spôsobenie škody malého rozsahu, to znamená 700 eur. Klamete a zavádzate občanov, ktorí to pozerajú.
Pokiaľ ste hovorili o tom, že niekomu zoberieme vodičák, že aký je to smiešny trest. Ešte raz, to nie je trest a nie je to trest za spôsobený priestupok. To, že meníme Exekučný poriadok, alebo že teda navrhujeme zmeniť Exekučný poriadok, je práve v tom, že popri samotnom treste, ktorý sa snažíme opätovne zaviesť pri recidíve, chceme, aby aj poškodený nejakým spôsobom, mu bola nahradená škoda, pretože samotný trest pre páchateľa, ktorým je trest odňatia slobody, respektíve k tomu sa ešte za chvíľku dostanem, iný trest, pre toho poškodeného v zásade nemá žiaden zmysel. To je trest, ktorý spoločnosť ukladá páchateľovi, ktorého vyhodnotí v rámci trestnej politiky, že je tak, v pôvodnom znení, spoločensky nebezpečný, aj keď dnes sa to už nepoužíva, že by mal byť odsúdený ako trestný čin, že by mal byť riešený trestným, trestným právom a že teda spoločnosť ho chce potrestať v rámci trestného práva. Ale to nie je cieľ, ktorým by mala byť práve náhrada škody. A dnes v rámci priestupkového zákona priestupkový orgán, ktorý ukladá sankciu, môže už dnes podľa platného priestupkového zákona, ak je škoda jasná, môže uložiť povinnosť nahradiť škodu.
A tu sme práve išli do, do toho donucovacieho prostriedku, pretože to je donucovací prostriedok k náhrade škody, to nemá s trestom nič spoločné. Ak priestupkový orgán uloží povedzme pokutu, zároveň môže uložiť povinnosť nahradiť škodu. A ak ten, kto má povinnosť nahradiť škodu, ju dobrovoľne nenahradí, tak práve tu je ten donucovací prostriedok, ktorý dnes už je v právnom poriadku zavedený vo vzťahu k výživnému a my to len rozširujeme aj na priestupky, aj na trestné činy, ak takýmito priestupkami alebo trestnými činmi bola spôsobená škoda a priestupkový orgán uloží povinnosť nahradiť škodu, tak aby tu bol nejaký donucovací prostriedok, akým pri majetných páchateľoch je možné túto škodu, respektíve donútiť toho páchateľa, aby tú škodu nahradil.
A to sú práve tie veci, o ktorých som hovoril, že buď mu môže zobrať vodičský preukaz, technické oprávnenie od vozidla, alebo použiť nejaké zabezpečovacie zariadenie. Samozrejme nebude to pôsobiť na všetkých, najmä tých nemajetných, na to máme tie iné nástroje a opatrenia, ktoré zavádzame cez drobné obecné služby napríklad, pod hrozbou vymožiteľnosti. Ale pri majetných môže byť aj toto, tak ako je to pri výživnom učiniť donucovací prostriedok, tak to môže byť donucovací prostriedok aj pre určitú skupinu tých páchateľov. A nehovoríme, že pre všetkých, ale pre určitú skupinu áno. A myslím si, že to, aby bola nahradená poškodenému tá škoda, že toto je ten primárny cieľ, ktorý by sme mali všetci chcieť. A o toto sa práve týmto snažíme, aby sme im vedeli zabezpečiť náhradu škody.
No a teraz, teraz sa vrátim k tomu, čo som povedal, že bude dokumentovať, pretože upozorňovali ste na to, že aký bude mať vplyv vypustenie tzv. horalkového paragrafu z právnej úpravy tuná v rozprave a dokonca pani Hanuliaková tu hovorila, aj niektorí ďalší, že ste nás na to upozorňovali a my sme vás nepočúvali. Ešte raz, že ste nás na to upozorňovali, že vypustenie tohto horalkového paragrafu, takzvaného, čo spôsobí a že sme vás nepočúvali. Tak vráťme sa teda do roku 2024. My keď sme predkladali novelizáciu Trestného zákona do prvého čítania, tak ak si dobre spomínate, v tomto návrhu zákona vypustenie tohto horalkového paragrafu, teda § 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona tam nebolo. Tam nebolo.
No a teraz 8. 1. 2024 o 11.40 h vystúpenie v rozprave pani Márie Kolíkovej. Citujem: "Ale súčasne, čo je naozaj úsmevné, je, že vláda, ktorá sa hlási k sociálnym hodnotám, tak úplne kašle vlastne na krádeže, ktoré sú dlhodobo diskutované a kritizované, že tu ľudí za horalky a šampóny dávame do trestu odňatia slobody." No tak toto nerieši.
Ďalej, 8. 1. 2024 15.10 h, pán poslanec Jozef Hajko: "Mimoriadne prekvapuje nezáujem tzv. horalkových previnilcov. O takzvaných horalkových previnilcoch, ktorí budú aj naďalej zatváraní do výkonu trestu za nepatrné delikty."
10. 1. 2024 11.55 h, pán poslanec Štefunko: "Hovoríme o tom, že, že trest za, keď nejaká matka ukradne nejakú horalku pre svoje deti, tak samozrejmé, že nemá ísť do väzenia a ak v minulom trestnom systéme jej to hrozilo, tak proste to treba odstrániť." Hovoril pán poslanec Štefunko.
25. 1. 2024 o 11.10 h, pani poslankyňa Mária Kolíková: "Vôbec vám nezáleží na chudobných ľuďoch, ktorí niekoľkokrát v núdzi, v núdzi sú nútení ukradnúť horalku. Nepomáhate im nijakým spôsobom, týchto ľudí necháte v base."
25. 1. 2024 o 15.40 h, pani poslankyňa Kolíková hovorí: "Suska a túto koalíciu vôbec netrápi tie viacnásobné horalkové krádeže, tam nakoniec človek skončí v base."
26. 1. 2024 o 11.55 h, vystúpenie pána poslanca Jozefa Pročka: "Ale vy, vy ukradnete dve horalky a pôjdete na dva roky do basy. A to sú ľudia naozaj, ktorých poznám." Čiže takisto pán poslanec týmto vyjadril, že by to rád vypustil z Trestného zákona.
7. 2. 2024, vystúpenie pána poslanca Horeckého: "Taktiež nám bolo údajne akceptované vypustenie trestania činov so zanedbateľnou alebo žiadnou škodou, teda tí takzvaní horalkoví zlodeji. Vypúšťa sa per ústa, ale nenašiel som to v parlamentnej tlači, tak naozaj neviem, na čom sme." To bola reakcia na predloženie návrhu zákona v druhom čítaní a kde si pán poslanec Horecký nevšimol, že na výbore bol prijatý pozmeňovací návrh pána poslanca Gašpara, ktorý vypúšťal aj tento takzvaný horalkový paragraf, to písmeno g) z § 212 ods. 1 Trestného zákona.
Vystúpenie s faktickou poznámkou pána poslanca Hajka: "Ale ja len poviem k tomu, že po tej novele, ktorú priniesol poslanec Gašpar, tak sme sa snažili hľadať tam nejaké pozitíva. No našli sme ich v tom, že sa ináč hľadí na tzv. horalkových zlodejov, ktorých dnes máme vo väzbe okolo 900 a definuje sa drogový priestupok a bude možný probačný dohľad, čo vytvorí nový stav." Takže pochvala toho, že sme toto ustanovenie z Trestného zákona vypustili.
24. 9. 2024, pani poslankyňa Kolíková: "To, čo zaviedla tá rýchla novela Trestného zákona, a je dobré a určite nechcem, aby sa to vrátilo späť, je, že sa zrušil horalkový trestný čin. To sme navrhovali nakoniec všetci ministri spravodlivosti."
Čiže keď sa bavíme o tom, že kto to vypustil a že ste upozorňovali na to, že čo to spôsobí, tak všetko, ako tu sedíte, ste to prostredníctvom svojich kolegov z jednotlivých poslaneckých klubov navrhovali vypustiť. Dokonca ste všetci, ktorí tu sedíte, v minulom volebnom období zahlasovali v prvom čítaní za vládny návrh ministra Karasa, ktorý to takisto v tom vládnom návrhu zákona vypúšťal.
Vrátim sa späť ešte do roku 2023, do mája 2023, do 3. 5., kedy pán poslanec Šeliga povedal: "Má byť trestný čin od 100 eur a zároveň časť obyvateľov nemá peniaze na to, že keď niekoho okradne, aby ich vrátila. No a čo pomôže, že tí ľudia budú zavretí v base, vo väzení teda, aby som sa presne vyjadroval. Oni majú povinnosť nahradiť škodu, že či je to priestupok, alebo trestný čin, to je úplne jedno. Tu ide o to, že akým spôsobom", a to budem reagovať na to, čo povedala pani Kolíková, "sa posúva ten trend, ako stúpa mzda, ako je nastavená cenotvorba a mnohé-mnohé-mnohé ďalšie faktory, prečo tá výška škody je dobré, že sa zdvihla." Čiže už vlastne hodnotí aj pozitívum, že sa zdvihla výška škody na 500 eur, aj to, že treba riešiť horalkových zločincov. "Proste tu nehrozí nič také, že tí, ktorí by okrádali chudobných, babičky alebo kohokoľvek, by zostali beztrestní, alebo že by nemali povinnosť vrátiť to, čo ukradnú. To proste zostáva zachované." - hovorí pán poslanec Šeliga ešte za vašej bývalej vlády.
Čiže my sme práve vás počúvali, čo ste tu hovorili v prvom čítaní a na základe toho, čo ste hovorili v prvom čítaní, sme zareagovali na ústavnoprávnom výbore a toto ustanovenie z Trestného zákona sme na základe aj dohody s KDH, keďže sme sa s nimi bavili a požadovali to, čo nakoniec dokumentuje aj ten citát, citát pána poslanca Hajka, aj celú tú rozpravu v prvom čítaní sme na ňu reagovali. Teda nieže sme vás nepočúvali, my sme vás práve počúvali. To, že to dopadlo tak, ako to dopadlo, môžeme sa teraz všetci zhodnúť, že áno, možno to bola chyba, ale bola to chyba tým pádom nás všetkých.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)