Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Samotné znenie tej analýzy nie je zverejnené s poukazom na, na § 10 v spojení s § 12 zákona o slobodnom prístupe k infe, k informáciám. Hovoril som, že je zverejnená predkladacia správa, kde sú tieto informácie, ktoré som povedal, pričom vlastný materiál obsahuje právne posúdenia, možné argumentačné prístupy, ktoré by v prípade zverejnenia vzhľadom na sporovú povahu konania o žalobe mohli nepriaznivo ovplyvniť procesné postavenie Slovenskej republiky, čiže z tohto dôvodu nebude Slovenská republika vopred odkrývať karty.
Čo sa týka vašej druhej otázky, návrh tohto nariadenia je samozrejme, Slovenskej republike známy, bol tu, je, bol pripravovaný predsa tento návrh. My sme k nemu už v procese vznášali námietky, bol, bolo vydané odôvodnené stanovisko. Čiže my predbežne vieme, čo, čo je navrhované v rámci toho nariadenia. Dobre viete, že, že Európsky parlament požadoval skrátiť jednotlivé lehoty na, na substatívnu možnosť Európskej komisie udeliť výnimky na koniec roku 2026. Nakoniec sa z pôvodného návrhu Európskej komisie, ktoré boli do konca roka ´27. Nakoniec výsledok týchto trialógov je, je jeseň v roku 2027. Čiže malo by, pokiaľ mám ja správne informácie, malo by byť prerokovávané v prvom čítaní toto nariadenie. Myslím 12. decembra ak sa nemýlim. Následne ak bude schválené, bude, bude publikované v úradnom vestníku. A od publikácie v úradnom vestníku je stanovená lehota, v ktorej je možné podať takúto žalobu. Takže ak sa vláda na základe návrhu ministerstva hospodárstva rozhodne takúto žalobu podať, lebo zatiaľ také rozhodnutie ešte nepadlo, tak potom v tejto lehote, ktorá, ktorá je stanovená, tak samozrejme, pripravíme takýto návrh, návrh žaloby a, a ju podáme.
Pokiaľ ide o tretiu otázku, ktorú ste sa pýtali, neviem čo bolo v samotnom, v samotnom stanovisku ministerstva hospodárstva, sa priznám, ten materiál som nezaregistroval, že bol na výbore. My, na základe uznesenia vlády, ministerstvo spravodlivosti uznesením vlády dostalo úlohu spracovať takúto analýzu v spolupráci s ministerstvom hospodárstva a s ministerstvom zahraničných vecí. Že kancelária zástupcu Slovenskej republiky pred zastupovaním pred Súdnym dvorom Európskej únie v spoluprácu s týmito rezortmi pripravili túto analýzu, predložili ju na vládu a následne, pokiaľ príde k samotnému rozhodnutiu o prijatí takéhoto nariadenia, tak vláda sa na základe podnetu ministerstva hospodárstva podľa schváleného obsahu takéhoto nariadenia opätovne zíde a rozhodne o tom, že či sa takáto žaloba podá alebo, alebo nepodá a budeme pokračovať v tom procese, ktorý som, ktorý som povedal. Takže toľko z mojej strany, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa, obsah samotnej analýzy je uvedený v predkladacej správe materiálu, ktorá je sprístupnená na stránke úradu vlády. V prvej časti analýza poskytuje ucelený prehľad o vývoji a aktuálnom stave rokovaní o návrhu samotného nariadenia. Druhá časť obsahuje zhrnutie možných právnych prostriedkov na dosiahnutie neplatnosti nariadenia a súvisiace postupy na vnútroštátnej úrovni. V tretej časti je analyzovaná použiteľnosť možnej žalobnej argumentácie s ohľadom na aktuálny stav návrhu a doterajšiu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Súčasťou analýzy je aj predbežné posúdenie dopadov prípadného podania žaloby, v rámci ktorej sa predkladajú úvahy k všetkým známym predvídateľným dôsledkom takéhoto postupu. V rámci trialógov, Rada Európskej únie a Európsky parlament a Európska komisia len predvčerom v nočných hodinách dospeli k politickej dohode o znení návrhu nariadenia, ktoré ešte bude predmetom formálneho schvaľovania v Európskom parlamente a v Rade, v rámci prvých čítaní riadneho legislatívneho postupu. Pred ďalším postupom bude najprv potrebné sa oboznámiť s finálnym znením nariadenia REPowerEU, parciálnym, finálnym znením nariadenia. Zároveň, z právneho aj faktického hľadiska je situácia v súvislosti s týmto návrhom nariadenie REPowerEU bezprecedentná. V tejto chvíli preto nie je možné jednoznačne odhadnúť úspešnosť v prípade podania takejto žaloby. Máme však za to, že existujú relevantné právne argumenty, ktoré by mohli prípadne viesť k neplatnosti takéhoto nariadenia, respektíve v úspešnosti v takomto spore.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážený páni poslanci.
Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ďalej len návrh na skrátené legislatívne konanie. Návrh na skrátené legislatívne konanie predstavuje nevyhnutnú reakciu na nárast deliktov proti majetku. V uplynulých mesiacoch sme boli svedkami šírenia naozaj agresívnej a často krát klamlivej kampane proti vláde Slovenskej republiky ktorá vytvorila mylný dojem že drobné krádeže nevedú k žiadnym následkom pre ich páchateľov. Tento skreslený obraz právnej reality priamo prispel k rastu takýchto protiprávnych konaní. Súčasne však sme na rozdiel od iných krajín kde takisto narastá kriminalita ako vyplýva zo štatistík aj jednotlivých obchodníkov s ktorými sme boli v rokovaniach aj samotného policajného zboru narastá narastá a zvyšuje, zvyšuje sa agresivita páchateľov najmä voči pracovníkom obchodu alebo súkromným bezpečnostným službám V niektorých prípadoch išlo o fyzické útoky s použitím nebezpečných predmetov, čo zásadne zvyšuje riziko pre život a zdravie obyvateľov. Tu sme takisto boli častokrát svedkami mylnej a zavádzajúcej kampane jednotlivých subjektov vrátane, vrátene niektorých predstaviteľov aj samospráv, ktorí častokrát konštatovali prostredníctvom médií, že niektoré konania nie sú vôbec postihnuteľné pri tom tak ako ich prezentovali tak sú trestnými činmi aj boli pred novelizáciám trestných kódexov aj po nich v tom prípade sa nič nemenilo čiže trestnými činmi naďalej zostávali napríklad častokrát používané argumenty ohľadom vlámaní do pivníc a podobne. Čo je trestný čin tak či tak bol aj predtým aj je aj teraz bez ohľadu na výšku škody, či napríklad podávanie alkoholických nápojov mládeži, ktoré takisto aj aj aj jedna významná mimovládna organizácia jej predstaviteľ pán Danko na internete prezentoval, že takéto konanie nie je trestným činom respektíve trestným činom je až vtedy, ak hodnota alkoholu dosiahne 20-tisíc eur, čo je absolútny nezmysel a klamanie a zavádzanie verejnosti, čo vlastne podporovalo podporovalo jednotlivých páchateľov k tomu, aby sa cítili nejakým spôsobom, spôsobom beztrestne a a zvyšoval to najmä agresivitu jednotlivých páchateľov. Čiže na tieto skutočnosti sme nejakým spôsobom museli zareagovať a dôsledky tohto, tohto vývoja presahujú rámec bežných priestupkov a priamo sa dotýkajú pocitu bezpečia občanov a ochrany ich majetku a celkového verejného poriadku, a preto si tento stav vyžadoval rýchlu legislatívnu reakciu, ktorá by mala posilniť právnu istotu a umožniť efektívnejšie postihovať aj opakované protiprávne konania, pretože práve v rámci alebo čo sú poznatky a informácie najmä od obchodníkov tak takýchto konaní a agresívneho správania sa dopúšťajú naozaj recidivisti. Pokiaľ ide o samotnú recidívu, sami dobre viete, že už v predchádzajúcom volebnom období, keď predkladali návrh zákona, zmeny, zmeny trestného zákona predchádzajúca vláda, vtedy v tomto návrhu zákona boli takisto bol tento paragraf trestného činu krádeže o opakovanom postihovaní recidívy, bol tak isto navrhnutý vypustiť, mali sme za to, že bola všeobecná zhoda na tomto dokonca aj my sme zahlasovali v prvom čítaní za tento zákon, a tak isto aj v rozprave v prvom čítaní k novelizáciám trestných zákonov, kde my sme s touto, s týmto ustanovením priamo do Národnej rady neprišli ale po rozprave v prvom čítaní, kedy aj z rodov terajšej opozície boli predložené niektoré výhrady smerujúce k tomu, aby sme práve toto ustanovenie vypustili. Tak sme to potom v druhom čítaní, prostredníctvom Ústavnoprávneho výboru vypustili z trestného zákona. Ukázalo sa, že práve toto vypustenie recidívy a následná násilná kampaň o tom, že priestupky na tomto úseku nie sú vôbec postihnuteľné a že takýto páchatelia môžu vyviaznuť bez trestu, posilnili jednotlivých páchateľov k takejto opakovanej trestnej činnosti, respektíve protiprávnej činnosti a preto bolo na to potrebné urýchlene zareagovať a preto, preto skrátené legislatívne konanie. Pokiaľ ide o jednotlivé opatrenia, ktoré sa snažíme nastaviť či už v samotnom, samotnej tejto novelizácii trestného zákona respektíve v nasledujúcich právnych predpisoch ako je priestupkový zákon ako je zákon o probácii a mediácii, ktorý je v pripomienkovom konaní, a ktorý v krátkej dobe bude predložený. Bude nastavovať ďalšie parametre, ďalšie opatrenia na to, aby sa k takýmto, k takýmto skutkom nedochádzalo. Respektíve, aby sme ich vedeli čo najviac minimalizovať. Takže návrh bol schválený vládou a ako opatrenia na nevyhnutné, na stabilizáciu situácie, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a podporu predloženého vládneho návrhu na skrátené legislatívne konanie a k tým ďalším opatreniam sa potom vyjadrím a prednesiem ich pri predkladaní prvého čítania. Ďakujem pekne.

V čase, keď, teda ja nemám informáciu o tomto, nemôžem mať informáciu o všetkých podrobných veciach, ktoré sa kde reportujú, ale teda nemám informáciu, že sme takúto informáciu OECD poskytovali. Na druhej strane naozaj táto téma je, je dlhodobo predmetom aj, aj úvah na ministerstve spravodlivosti z hľadiska dostatočnej ochrany obetí trestných činov. Nepoviem vám presne, kedy tá, diskutujeme o tejto téme dlhodobejšie, presný termín, termín si momentálne nespomínam, ale tá potreba je naozaj z hľadiska špecializácie práve týchto činností, činností na mieste.
A pokiaľ ste sa pýtali na, na tú, na tú sumu, tak rozpočtované prostriedky na obete trestných činov, na odškodňovanie obetí trestných činov sú vo výške za ostatné roky, teda rozpočtované sú, myslím, vo výške 1,2 milióna eur a za ostatné dva alebo tri roky to bolo na tejto, približne na tejto úrovni, 1,2, 1,1 a 1,3 myslím, ak sa nemýlim.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za doplňujúcu otázku.
Prechod tejto agendy je veľmi jednoduchý, nakoľko sám nový zákon, ktorý zriaďuje nový úrad, hovorí v svojich prechodných ustanoveniach, že konania, ktoré boli začaté na ministerstve spravodlivosti, sa dokončia na ministerstve spravodlivosti, čiže tam nebude dochádzať k žiadnemu presunu agendy. A nové veci, ktoré napadnú na úrad, bude už riešiť úrad. A ako ste mohli počuť aj v predchádzajúcej rozprave ministra vnútra, sám povedal, že tieto kapacity budú zabezpečené z kapacít ministerstva vnútra, personálnych kapacít myslím, a, samozrejme, ministerstvo spravodlivosti poskytne maximálnu súčinnosť pri prechode tejto agendy alebo pri teda začatí tejto novej agendy týmto úradom, myslím tým z hľadiska metodického, metodických pokynov, z hľadiska nejakého know how, ktoré ministerstvo v tejto oblasti má. Pokiaľ bude záujem zamestnancov ministerstva spravodlivosti prejsť na tento úrad, tak, samozrejme, my tomu nebudeme brániť, ale nepredpokladáme prechod personálneho stavu. Tento bude zabezpečený z kapacít ministerstva vnútra.
Pokiaľ ide o financovanie, my máme na tieto, na túto oblasť vyčlenený, vyčlenenú časť rozpočtu a táto časť rozpočtu bude rozpočtovým opatrením presunutá na nový úrad.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážená pani poslankyňa, respektíve panie poslankyne, lebo tá druhá otázka bola od (reakcia z pléna), vážená pani poslankyňa, respektíve panie poslankyne, keďže druhá otázka bola od, tá istá, od pani poslankyne Števulovej.
Súčasná právna úprava ochrany a odškodňovania obetí trestných činov trpí najmä tým, že táto agenda je len jednou z mnohých úloh ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a pri množstve iných povinných činností ministerstva nie je možné venovať odškodňovaniu obetí takú mieru odbornej pozornosti, akú si táto oblasť naozaj zasluhuje.
Vybavovanie žiadostí je dnes limitované aj obmedzené personálnymi kapacitami ministerstva a ako včera odznelo aj v rozprave, túto agendu v súčasnosti na ministerstve zabezpečuje len niekoľko zamestnancov, ktorí to robia popri svojej inej činnosti. Napriek tomu chcem zdôrazniť, že túto agendu v takomto nastavení zvládame a chceme sa úprimne poďakovať kolegom, ktorí ju vykonávajú napriek tomu, a to sa, verím, zhodneme, že špecializácia zamestnancov výlučne na obete trestných činov, teda aby sa tejto problematike venovali na sto percent, nielen čiastočne popri iných úlohách, môže priniesť kvalitatívne zlepšenie. A práve to je cieľom pripravovanej zmeny. Je prirodzené, že tým, ktorý sa venuje agende naplno, dosiahne viac, než ľudia, ktorí jej môžu venovať len časť svojej kapacity.
Vytvorením nového úradu, ktorého jednou z dvoch hlavných úloh bude práve odškodňovanie obetí trestných činov, sa táto situácia, myslím si, zásadne zlepší. Agenda bude na novom úrade plnohodnotne a personálne zabezpečená. Nový úrad umožní nielen špecializáciu odborníkov výlučne na túto oblasť, ale aj systematickú metodickú činnosť pre obete a ich právnych zástupcov. Jednoducho povedané, vytvárame priestor na to, aby sa agenda odškodňovania stala prioritou, aby bola vykonávaná efektívnejšie a aby obete dostávali takú podporu, akú si zaslúžia.
V oblasti ochrany obetí je stále veľa čo zdokonaľovať od procesov až po samotné mechanizmy pomoci. Je to priestor, ktorý si žiada nielen čas, ale aj sústredenú odbornú pozornosť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Mám tu inak, ale nevadí. Takže vážený pán poslanec, zákon č. 192/2023 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol schválený v máji 2023. Vami položená otázka je riešená v § 15 uvedeného zákona. Predmetné ustanovenie, ktoré upravuje novú verejnú listinu na preukazovanie bezúhonnosti, výpis z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou nadobudne účinnosť 1. januára 2026. Za ministerstvo spravodlivosti ako ústredný orgán štátnej správy, ktorý pripravuje právnu úpravu v oblasti trestného práva v zmysle § 13 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy uvádzam, že legislatíva potrebná na vydávanie výpisu z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou je pripravená od schválenia zákona o registri trestov. Čo sa týka organizačnej prípadne technickej pripravenosti na vydávanie výpisu z registra trestov pre prácu s deťmi a mládežou, je potrebné sa obrátiť na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky ako ústavný orgán, do ktorého vecnej pôsobnosti patrí vedenie registrov, tam už my nemáme žiadnu kompetenciu. Takže ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Ďakujem kolegom za, za vystúpenia, aj pani poslankyni Števulovej, aj pani poslankyni Bihariovej. Určite sa dá urobiť vždy viac, s tým súhlasím, ale toto si myslím, že je minimum také, ktoré je nevyhnutné urobiť na to, aby sa tie podmienky zhumanizovali v rámci, v rámci väzenského systému, a to s cieľom, s cieľom samotnej resocializácie a k tej resocializácii ešte za chvíľočku krátko poviem.
Najprv by som sa však chcel venovať tomu, čo povedal pán poslanec Dušenka. Pán poslanec Dušenka hovoril niečo o navyšovaní rozpočtu. Je mi ľúto, že odchádza, pretože som mu chcel na to odpovedať, pretože nemá pravdu a neprečítal si návrh štátneho rozpočtu kapitoly ministerstva spravodlivosti s porozumením a v kontexte aj doterajších rozpočtov kapitoly ministerstva spravodlivosti. K žiadnemu navýšeniu rozpočtu kapitoly ministerstva spravodlivosti nedošlo, práve naopak, došlo k zníženiu rozpočtu. A to, čo hovorí, áno, je pravdou, že sa premietla, premietli do kapitoly výdavky obligatórne, ktoré v tomto roku nám ministerstvo financií poskytovalo prostredníctvom rozpočtových opatrení, a to sú obligatórne výdavky na súdne konania, na trovy advokátov, na znalečné, na prekladateľské a tak ďalej, čiže obligatórne výdavky v súdnictve. Tam prišlo k dofinancovaniu toho, čo tento rok nám nebolo priznané v rámci štátneho rozpočtu a riešilo sa až rozpočtovými opatreniami a oproti tomu nám ešte klesol rozpočet o 17,1 milióna eur, čo budeme musieť ušetriť v roku 2026. Takže nie je pravdou to, čo povedal pán poslanec Dušenka, že sa nám navýšil štátny rozpočet. To nie je, nie je pravdou.
===== ...významné v rámci štátneho rozpočtu a riešilo sa až rozpočtovými opatreniami, a oproti tomu, nám ešte klesol rozpočet o 17,1 milióna eur, čo budeme musieť ušetriť v roku 2026. Takže nie je pravdou to, čo povedal, pán poslanec Dušenka, že sa nám navýšil štátny rozpočet. To, nie je, nie je pravdou. Ďalej, k tým jednotlivým veciam, ktoré tu, ktoré tu odzneli a ktorým sa venoval aj pán poslanec Dušenka, aj niektorí ďalší rečníci, bola resocializácia. No, treba si uvedomiť, že resocializácie vo vzťahu k odsúdeným, predstavuje určitý ucelený proces, ktorého cieľom je opätovné začlenenie odsúdenej osoby zo spoločnosti tak, aby po výkone trestu odňatia slobody dokázala viesť život v súlade so zákonmi, v súlade s normami, hodnotami spoločnosti. Tento proces je nevyhnutný pre prevenciu recidívy, teda opakovaného páchania trestnej činnosti, a má zásadný význam pre bezpečnosť a stabilitu spoločnosti. Zvyšovanie životnej úrovne odsúdených počas výkonu trestu, má priamy vplyv na úspešnosť resocializácie. Hoci sa môže zdať, že výkon trestu je v prvom rade represívny nástroj, moderné trestné systémy kladú dôraz aj na reedukačný a humánny rozmer trestu. A tento prístup vychádza z predpokladu, že len v primeraných životných podmienkach môže dôjsť k efektívnej zmene správania. Resocializácia, nielen samotná náprava odsúdeného, ale komplexný proces, ktorý si vyžaduje vhodné podmienky fyzické, psychické aj sociálne. A tu, chcem odpovedať, aj pani poslankyni Biháriovej, ktorá hovorila o príprave na vrátenie sa do spoločnosti. Toto v jednotlivých ústavoch prebieha, dnes máme projekt Šanca na návrat 2 už, kde vlastne v určitom období predtým, ako má skončiť trest odsúdeným, sú títo odsúdení zaradení do takéhoto programu, kde sa pripravujú na, na život v na slobode v spoločnosti, kde majú zabezpečený kontakt aj s úradmi práce, so zamestnávateľskými organizáciami, ktoré poskytujú prácu a tak ďalej. Čiže tieto veci sa, sa dejú, a nie sú výslovne zakotvené priamo v zákone, ale sú na to jednotlivé resocializačné programy a projekty, prostredníctvom, ktorých takéto, takéto niečo už prebieha a, a, a sa vykonáva. Pokiaľ ide o navrhovanú právnu úpravu pracovnej odmeny, zavádza napojenie výšky pracovnej odmeny odsúdených, zaradených do práce na všeobecne aplikovanú minimálnu mzdu prostredníctvom percentuálnej sadzby. A už v súčasnosti, je to rovnakým spôsobom upravené pre obvinených v zákone o výkone väzby, čiže sa to len zosúlaďuje so za, so zákonom vo výkone väzby. A navrhované znenie, reflektujete na výhrady výboru CPT, podľa ktorých je systém nízkej pracovnej odmeny a vysokých zrážok nielen demotivujúci, z hľadiska nápravy páchateľa, ale môže byť vnímaný aj ako vykorisťovanie dotknutých väzňov, ako zdroja lacnej práce, čo je neprijateľné. Výbor CPT, ďalej, so znepokojením konštatoval, citujem, "že po prepustení z výkonu trestu, mnohí odsúdení vychádzajú z väzenia s dlhom, ktorý vznikol v dôsledku ich všeobecnej povinnosti nahradiť časť trov výkonu trestu, a opätovne odporúča, aby orgány Slovenskej republiky preskúmali podmienky vykonávania práce väzňov a systém zrážok, a zabezpečili pre nich spravodlivú pracovnú odmenu." Čiže nie je to náš výmysel, je to požiadavka výboru proti zabráneniu mučeniu a neprimeranému trestaniu s tým, že vážení kolegovia, tá odmena je dnes, dnes ak sa nemýlim, napríklad, pri štandardných pracovných činnostiach, ako spomínala pani poslankyňa Biháriová, okolo 280 eur, má väzeň pracovnú odmenu. To navýšenie o pár percent, je pár eur. Čiže tu nejdeme nejakým dramatickým spôsobom niečo, niečo navyšovať, ale ide o štandardnú, štandardnú valorizáciu. Zabezpečenie štandardnej valorizácie, aby sme tu nemuseli technicky robiť každý rok cez nariadenia, cez nariadenia vlády.
Pokiaľ ide o, už toľko diskutované, a to ma trošku zaráža, že pán Dušenka tu opakuje trikrát to isté. V prvom čítaní to isté, odpovedal som mu na to, vysvetlil som mu to na výbore. Opak, opakovane to isté, znova sme mu to vysvetlili. A v druhom čítaní, vytiahne presne tie isté argumenty, napriek tomu, že už dvakrát na ne dostal odpoveď. Čiže pokiaľ ide o odievanie, ďalšie potreby osobnej hygieny, cieľom tejto navrhovanej úpravy je spresnenie terminológie označenia poskytovaných ústavných výstrojných súčastí odsúdenému. A zároveň, na rozdiel od súčasného znenia, kde každú takúto súčasť výstroja, im musí, riaditeľ povoliť, ústavu, tak sa to zavádza do zákona, aby to bolo automatické. To nie je o tom, že štát odsúdeným ide niečo dávať, oni si to zabezpečujú sami, ale bude to zadefinované v zákone, že to môžu mať. Vlastnú spodnú bielizeň, vlastné ponožky bez toho, aby o to museli žiadať, žiadať riaditeľa ústavu o povolenie, a to isté s tými zubnými kefkami. Čiže tu nejde o žiaden, žiaden extrém. Pokiaľ ide o literatúru, s dospelým, literatúru pre dospelých, tu už pani Biháriová na to upozornila, ja len doplním, že ide o prípad Chocholáč proti Slovenskej republike. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý toto povedal jasne, a výbor CPT nás žiada, aby sme tieto, aj bez toho teda, aby nás žiadal, ale rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva musíme implementovať do nášho právneho poriadku.
Pokiaľ ide o ubytovaciu plochu, takisto navrhované znenie reflektuje len dlhoročné odporúčania výboru CPT, ktorý považuje za žiadúce, aby jedno miestna cela poskytovala osem až deväť metrov štvorcových životného priestoru. Cela pre dve väznené osoby aspoň desať metrov štvorcových. Cela pre tri väznené osoby štrnásť metrov štvorcových a cela pre štyri väznené osoby aspoň osemnásť metrov štvorcových. Absolútne nevyhovujúce sú veľkokapacitné cely, ktoré takisto ešte v niektorých ústavoch máme. Vo všetkých prípadoch tieto čísla nezahrňujú hygienické zariadenia. Minimálna plocha životného priestoru, ktorú výbor CPT podporuje, opäť bez započítania hygienického zariadenia je šesť metrov štvorcových pre jedno miestnu celu a štyri metre štvorcové pre väznenú osobu vo viacmiestnych celách. Čiže navrhovaná zmena reaguje na tieto opakované výhrady a odporúčania výboru CPT, a odporúča, aby slovenské orgány prijali potrebné opatrenia zabezpečenie toho, aby minimálny štandard štyri metre štvorcové obytnej plochy na jedného väzňa vo viac miestnych celách, bez započítania teda hygienických zariadení bol právne zaručený pre všetky kategórie väzňov a v praxi plne dodržiavaný. Pokiaľ ide o, ešte sa vrátim k tým, k tým odmenám, tak treba si uvedomiť, že odsúdení, ktorí sú vo výkone trestu odňatia slobody, tam častokrát nastup, už nastupujú s dlhmi. Z hľadiska resocializácie, by mal štát zabezpečiť to, aby väzni mali možnosť v rámci výkonu trestu odňatia slobody a v rámci resocializácie si zarobiť tak, aby vedeli z týchto peňazí, ktoré zarobili splácať dlhy, ktoré majú už, vrátane výživného a podobne. A aby sa nedostávali opäť na slobodu s dlhmi, pretože je to potom len zase priestor na opät, opätovnú recidívu. Čiže toto je účelom aj posilnenia odmien v rámci, v rámci pracovnej činnosti odsúdených, aby potom, to pomáhalo k samotnej resocializácii a k samotnému znižovaniu recidívy odsúdených, ktorí budú v nejakom čase prepustení na slobodu.
Vidím, že s blížiacou sa sedemnástou hodinou klesá pozornosť, takže z mojej strany je to všetko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Ďakujem kolegom za, za vystúpenia, aj pani poslankyni Števulovej, aj pani poslankyni Bihariovej. Určite sa dá urobiť vždy viac, s tým súhlasím, ale toto si myslím, že je minimum také, ktoré je nevyhnutné urobiť na to, aby sa tie podmienky zhumanizovali v rámci, v rámci väzenského systému, a to s cieľom, s cieľom samotnej resocializácie a k tej resocializácii ešte za chvíľočku krátko poviem.
Najprv by som sa však chcel venovať tomu, čo povedal pán poslanec Dušenka. Pán poslanec Dušenka hovoril niečo o navyšovaní rozpočtu. Je mi ľúto, že odchádza, pretože som mu chcel na to odpovedať, pretože nemá pravdu a neprečítal si návrh štátneho rozpočtu kapitoly ministerstva spravodlivosti s porozumením a v kontexte aj doterajších rozpočtov kapitoly ministerstva spravodlivosti. K žiadnemu navýšeniu rozpočtu kapitoly ministerstva spravodlivosti nedošlo, práve naopak, došlo k zníženiu rozpočtu. A to, čo hovorí, áno, je pravdou, že sa premietla, premietli do kapitoly výdavky obligatórne, ktoré v tomto roku nám ministerstvo financií poskytovalo prostredníctvom rozpočtových opatrení, a to sú obligatórne výdavky na súdne konania, na trovy advokátov, na znalečné, na prekladateľské a tak ďalej, čiže obligatórne výdavky v súdnictve. Tam prišlo k dofinancovaniu toho, čo tento rok nám nebolo priznané v rámci štátneho rozpočtu a riešilo sa až rozpočtovými opatreniami a oproti tomu nám ešte klesol rozpočet o 17,1 milióna eur, čo budeme musieť ušetriť v roku 2026. Takže nie je pravdou to, čo povedal pán poslanec Dušenka, že sa nám navýšil štátny rozpočet. To nie je, nie je pravdou.
===== ...významné v rámci štátneho rozpočtu a riešilo sa až rozpočtovými opatreniami, a oproti tomu, nám ešte klesol rozpočet o 17,1 milióna eur, čo budeme musieť ušetriť v roku 2026. Takže nie je pravdou to, čo povedal, pán poslanec Dušenka, že sa nám navýšil štátny rozpočet. To, nie je, nie je pravdou. Ďalej, k tým jednotlivým veciam, ktoré tu, ktoré tu odzneli a ktorým sa venoval aj pán poslanec Dušenka, aj niektorí ďalší rečníci, bola resocializácia. No, treba si uvedomiť, že resocializácie vo vzťahu k odsúdeným, predstavuje určitý ucelený proces, ktorého cieľom je opätovné začlenenie odsúdenej osoby zo spoločnosti tak, aby po výkone trestu odňatia slobody dokázala viesť život v súlade so zákonmi, v súlade s normami, hodnotami spoločnosti. Tento proces je nevyhnutný pre prevenciu recidívy, teda opakovaného páchania trestnej činnosti, a má zásadný význam pre bezpečnosť a stabilitu spoločnosti. Zvyšovanie životnej úrovne odsúdených počas výkonu trestu, má priamy vplyv na úspešnosť resocializácie. Hoci sa môže zdať, že výkon trestu je v prvom rade represívny nástroj, moderné trestné systémy kladú dôraz aj na reedukačný a humánny rozmer trestu. A tento prístup vychádza z predpokladu, že len v primeraných životných podmienkach môže dôjsť k efektívnej zmene správania. Resocializácia, nielen samotná náprava odsúdeného, ale komplexný proces, ktorý si vyžaduje vhodné podmienky fyzické, psychické aj sociálne. A tu, chcem odpovedať, aj pani poslankyni Biháriovej, ktorá hovorila o príprave na vrátenie sa do spoločnosti. Toto v jednotlivých ústavoch prebieha, dnes máme projekt Šanca na návrat 2 už, kde vlastne v určitom období predtým, ako má skončiť trest odsúdeným, sú títo odsúdení zaradení do takéhoto programu, kde sa pripravujú na, na život v na slobode v spoločnosti, kde majú zabezpečený kontakt aj s úradmi práce, so zamestnávateľskými organizáciami, ktoré poskytujú prácu a tak ďalej. Čiže tieto veci sa, sa dejú, a nie sú výslovne zakotvené priamo v zákone, ale sú na to jednotlivé resocializačné programy a projekty, prostredníctvom, ktorých takéto, takéto niečo už prebieha a, a, a sa vykonáva. Pokiaľ ide o navrhovanú právnu úpravu pracovnej odmeny, zavádza napojenie výšky pracovnej odmeny odsúdených, zaradených do práce na všeobecne aplikovanú minimálnu mzdu prostredníctvom percentuálnej sadzby. A už v súčasnosti, je to rovnakým spôsobom upravené pre obvinených v zákone o výkone väzby, čiže sa to len zosúlaďuje so za, so zákonom vo výkone väzby. A navrhované znenie, reflektujete na výhrady výboru CPT, podľa ktorých je systém nízkej pracovnej odmeny a vysokých zrážok nielen demotivujúci, z hľadiska nápravy páchateľa, ale môže byť vnímaný aj ako vykorisťovanie dotknutých väzňov, ako zdroja lacnej práce, čo je neprijateľné. Výbor CPT, ďalej, so znepokojením konštatoval, citujem, "že po prepustení z výkonu trestu, mnohí odsúdení vychádzajú z väzenia s dlhom, ktorý vznikol v dôsledku ich všeobecnej povinnosti nahradiť časť trov výkonu trestu, a opätovne odporúča, aby orgány Slovenskej republiky preskúmali podmienky vykonávania práce väzňov a systém zrážok, a zabezpečili pre nich spravodlivú pracovnú odmenu." Čiže nie je to náš výmysel, je to požiadavka výboru proti zabráneniu mučeniu a neprimeranému trestaniu s tým, že vážení kolegovia, tá odmena je dnes, dnes ak sa nemýlim, napríklad, pri štandardných pracovných činnostiach, ako spomínala pani poslankyňa Biháriová, okolo 280 eur, má väzeň pracovnú odmenu. To navýšenie o pár percent, je pár eur. Čiže tu nejdeme nejakým dramatickým spôsobom niečo, niečo navyšovať, ale ide o štandardnú, štandardnú valorizáciu. Zabezpečenie štandardnej valorizácie, aby sme tu nemuseli technicky robiť každý rok cez nariadenia, cez nariadenia vlády.
Pokiaľ ide o, už toľko diskutované, a to ma trošku zaráža, že pán Dušenka tu opakuje trikrát to isté. V prvom čítaní to isté, odpovedal som mu na to, vysvetlil som mu to na výbore. Opak, opakovane to isté, znova sme mu to vysvetlili. A v druhom čítaní, vytiahne presne tie isté argumenty, napriek tomu, že už dvakrát na ne dostal odpoveď. Čiže pokiaľ ide o odievanie, ďalšie potreby osobnej hygieny, cieľom tejto navrhovanej úpravy je spresnenie terminológie označenia poskytovaných ústavných výstrojných súčastí odsúdenému. A zároveň, na rozdiel od súčasného znenia, kde každú takúto súčasť výstroja, im musí, riaditeľ povoliť, ústavu, tak sa to zavádza do zákona, aby to bolo automatické. To nie je o tom, že štát odsúdeným ide niečo dávať, oni si to zabezpečujú sami, ale bude to zadefinované v zákone, že to môžu mať. Vlastnú spodnú bielizeň, vlastné ponožky bez toho, aby o to museli žiadať, žiadať riaditeľa ústavu o povolenie, a to isté s tými zubnými kefkami. Čiže tu nejde o žiaden, žiaden extrém. Pokiaľ ide o literatúru, s dospelým, literatúru pre dospelých, tu už pani Biháriová na to upozornila, ja len doplním, že ide o prípad Chocholáč proti Slovenskej republike. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý toto povedal jasne, a výbor CPT nás žiada, aby sme tieto, aj bez toho teda, aby nás žiadal, ale rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva musíme implementovať do nášho právneho poriadku.
Pokiaľ ide o ubytovaciu plochu, takisto navrhované znenie reflektuje len dlhoročné odporúčania výboru CPT, ktorý považuje za žiadúce, aby jedno miestna cela poskytovala osem až deväť metrov štvorcových životného priestoru. Cela pre dve väznené osoby aspoň desať metrov štvorcových. Cela pre tri väznené osoby štrnásť metrov štvorcových a cela pre štyri väznené osoby aspoň osemnásť metrov štvorcových. Absolútne nevyhovujúce sú veľkokapacitné cely, ktoré takisto ešte v niektorých ústavoch máme. Vo všetkých prípadoch tieto čísla nezahrňujú hygienické zariadenia. Minimálna plocha životného priestoru, ktorú výbor CPT podporuje, opäť bez započítania hygienického zariadenia je šesť metrov štvorcových pre jedno miestnu celu a štyri metre štvorcové pre väznenú osobu vo viacmiestnych celách. Čiže navrhovaná zmena reaguje na tieto opakované výhrady a odporúčania výboru CPT, a odporúča, aby slovenské orgány prijali potrebné opatrenia zabezpečenie toho, aby minimálny štandard štyri metre štvorcové obytnej plochy na jedného väzňa vo viac miestnych celách, bez započítania teda hygienických zariadení bol právne zaručený pre všetky kategórie väzňov a v praxi plne dodržiavaný. Pokiaľ ide o, ešte sa vrátim k tým, k tým odmenám, tak treba si uvedomiť, že odsúdení, ktorí sú vo výkone trestu odňatia slobody, tam častokrát nastup, už nastupujú s dlhmi. Z hľadiska resocializácie, by mal štát zabezpečiť to, aby väzni mali možnosť v rámci výkonu trestu odňatia slobody a v rámci resocializácie si zarobiť tak, aby vedeli z týchto peňazí, ktoré zarobili splácať dlhy, ktoré majú už, vrátane výživného a podobne. A aby sa nedostávali opäť na slobodu s dlhmi, pretože je to potom len zase priestor na opät, opätovnú recidívu. Čiže toto je účelom aj posilnenia odmien v rámci, v rámci pracovnej činnosti odsúdených, aby potom, to pomáhalo k samotnej resocializácii a k samotnému znižovaniu recidívy odsúdených, ktorí budú v nejakom čase prepustení na slobodu.
Vidím, že s blížiacou sa sedemnástou hodinou klesá pozornosť, takže z mojej strany je to všetko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci predkladám vám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2023 až 2027, v ktorom sa vláda okrem iného zaviazala vytvoriť bezpečné a humánne prostredie vo väzenských zariadeniach s cieľom chrániť základné ľudské práva a slobody osôb obmedzených na slobode, s dôrazom na resocializáciu a následné začlenenie odsúdených do civilného života reflektujúc pritom výhrady Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského, či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, a zároveň poslniť individualizáciu spôsobu výkonu trestu. Rozvíjať a implementovať resocializačné a výchovno-vzdelávacie programy pre odsúdených. Eliminovať negatívne vplyvy väzenského prostredia na väznenú osobu a jej blízkych. A zvýšenie preventívneho účinku uložených trestov. Základným cieľom navrhovaných zmien je upraviť zásady pohybu a možnosti vzájomného kontaktu odsúdených a odsúdených s inými osobami. Zmenu stupňa stráženia, práva a povinnosti osôb vo výkone trestu odňatia slobody, disciplinárnu zodpovednosť, výkon trestu odňatia slobody osobitných kategórií odsúdených, a to najmä odsúdených na doživotie a špecializovaný výkon trestu odňatia slobody, predovšetkým v oddiele s bezpečnostným režimom a tým dosiahnuť, čo najvyššiu formu efektivity humanizácie výkonu trestu odňatia slobody. V neposlednom rade je cieľom zvýšiť ohodnotenie práce odsúdených a odstrániť administratívne prekážky valorizácie pracovnej odmeny a napojenie výšky pracovnej odmeny na všeobecne aplikovanú minimálnu mzdu, prostredníctvom percentuálnej sadzby pri zachovaní bezpečnosti vo väzenských zariadeniach a to s cieľom, aby sa plnili alebo aby odsúdení mohli plniť svoje záväzky, ktoré majú v civilnom živote a podieľať sa dostatočným spôsobom na nákladoch na samotný výkon trestu. Vychádzajúc z navrhovaných zmien je nevyhnutné vykonať aj viaceré zmeny v Trestnom zákone a Trestnom poriadku a v zákone o výkone väzby a zákone o zbore väzenskej a justičnej stráže.
Návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý bol zároveň určený za gestorský výbor, Výbor pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, výsledky prerokovania sú uvedené v spoločnej správe o prerokovaní návrhu zákona, kde so závermi uvedenými v ich spoločnej správe súhlasím a odporúčam ich schváliť. Okrem toho chcem dať do pozornosti, že je pripravený pozmeňujúci návrh, ktorý prednesie pán poslanec Lučanský, ktorý reaguje na diskusiu na Ústavnoprávnom výbore a odstraňuje niektoré pochybnosti, ktoré boli na Ústavnoprávnom výbore vyjadrené v súvislosti so zbieraním a poskytovaním biometrických údajov o obvinených, resp. odsúdených osobách. Čiže, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní a následne o jeho podporu. Ďakujem pekne.