Dobrý deň, vážený pán predsedajúci, vážené takmer neexistujúce kolegyne a kolegovia, česť výnimkám, samozrejme. Ja začnem takou možno rečníckou otázkou. Čo je kľúčom k hospodárskemu rastu, technologickému pokroku a sociálnej stabilite spoločnosti? Ja si myslím, že väčšina z vás by určite na prvú, na fleku vedela odpovedať, že napríklad je to rozvoj podnikateľského prostredia, a iný by povedal, že, ja neviem, stabilita demokratických...
Dobrý deň, vážený pán predsedajúci, vážené takmer neexistujúce kolegyne a kolegovia, česť výnimkám, samozrejme. Ja začnem takou možno rečníckou otázkou. Čo je kľúčom k hospodárskemu rastu, technologickému pokroku a sociálnej stabilite spoločnosti? Ja si myslím, že väčšina z vás by určite na prvú, na fleku vedela odpovedať, že napríklad je to rozvoj podnikateľského prostredia, a iný by povedal, že, ja neviem, stabilita demokratických inštitúcií, iný zase, že vytváranie zahraničnej spolupráce alebo zahraničné investície, iný možnože stabilné ukotvenie Slovenska v štruktúrach NATO a EÚ. Teraz neviem, či sa môžem na túto stranu dívať (rečníčka ukázal smerom na koalíciu) alebo skôr na túto (rečníčka ukázala smerom na opozíciu), ale bezpochyby sú to všetko veľmi dôležité veci.
Z môjho pohľadu a verím, že aj z vášho, tou najdôležitejšou hodnotou pre dosiahnutie týchto aspektov je vzdelanie. Kvalitné vzdelanie totiž podporuje inovácie, kreativitu a, samozrejme, aj schopnosť adaptovať sa na výzvy modernej doby. Krajiny, ktoré totiž investujú do vzdelávania, dosahujú aj vyššiu produktivitu, nižšiu nezamestnanosť a vo všeobecnosti lepšiu kvalitu života. Vzdelanie takisto napomáha riešiť aj také problémy, ako je chudoba či nerovnosť, a podporuje aj demokratické hodnoty a občiansku angažovanosť. Len vzdelaná spoločnosť dokáže čeliť globálnym výzvam, ako je napríklad klimatická kríza, digitalizácia alebo sociálne zmeny. Len vzdelaná spoločnosť má budúcnosť. Po preštudovaní rozpočtu v oblasti vzdelávania ma však napadla otázka, či si túto tak jednoduchú rovnicu vôbec niekto v tejto vláde uvedomuje. Pretože to, čo nám predložili, o tom absolútne nesvedčí.
Slovenské školstvo čelí naozaj dlhodobo pretrvávajúcemu problému nedostatočného financovania, o tom hovoríme už veľmi dlho a je úplne jasné, že takto poddimenzované školstvo sa, negatívne to teda ovplyvňuje aj kvalitu a konkurencieschopnosť. Výdavky Slovenska na vzdelávanie sú už dlhodobo alarmujúco nízke. Podľa štatistík OECD Slovensko vynakladá na školstvo len niečo okolo 4 % HDP, pričom priemer krajín OECD je 5 %. Podľa vládou predloženého rozpočtu je zámerom dosiahnuť do roku 2027 nárast podielu investícií do školstva na úroveň 4,06. To ma celkom pobavilo, pretože je to teda oveľa menej ako v roku 2019, 2020, 2021 a dokonca aj predchádzajúci, tento rok, kedy vláda investovala až 4,5 % HDP. Znamená to teda, že trend investícií je klesajúci a nie rastúci? To je asi úplne protichodné tomu, čo chceme dosiahnuť a je to fakt, že pritiahnuté za vlasy, najmä ak takí lídri v oblasti vzdelávania, ako je Švédsko, Belgicko alebo Island, investujú do vzdelania 6-7 % HDP. A dokonca, ako spomenula aj pani kolegyňa Kalmárová, aj susedné Česko investuje do vzdelania 5 % HDP.
Je potrebné si uvedomiť, že tu sa nehráme len s nejakými číslami, ale naozaj s tým, ako to reálne ovplyvňuje kvalitu vzdelávania našich detí, pretože aj naše deti chodia do tejto krajiny a budú tvoriť budúcnosť, a spôsobuje to naozaj vážny deficit v mnohých oblastiach, pre ktoré je kvalita školstva naozaj kľúčová. Ja osobne a verím, že aj iní odborníci, za najväčší nedostatok nášho školstva považujem neschopnosť implementovať princíp inklúzie do našich škôl. Vo vyspelých krajinách je princíp inklúzie absolútnym štandardom, ale na Slovensku nám stále chýbajú pomocné profesie v podobe asistentov, sociálnych či špeciálnych pedagógov a ďalších odborných zamestnancov. Podľa Inštitútu vzdelávacej politiky až 60 % škôl uvádza, že nemá dostatočný počet asistentov, čo, samozrejme, výrazne ovplyvňuje to, či sú schopní individuálne pristupovať k našim deťom. Tu len podotýkam, že je pre mňa naozaj nepochopiteľné, že ministerstvo školstva doteraz nezverejnilo žiadnu analýzu, ktorá by presne vypočítala, koľko asi podporného personálu v školách potrebujeme a koľko peňazí teda úplne celkom, summa summarum potrebujeme na podporné opatrenia rôzneho typu, či už doučovania, jazykové kurzy alebo iné asistentské služby pre deti so špeciálno-výchovnými vzdelávacími potrebami.
Ďalším problémom je ale aj to, že naši učitelia nie sú dostatočne pripravení na prácu v inkluzívnych triedach, čo teda pokladám tiež za obrovský problém. Pretože ak aj máme tieto pomocné profesie, tak v mnohých prípadoch nemajú dostatočnú zručnosť na prácu s diverzifikovanými potrebami detí. A tento nedostatok potom spôsobuje, že deti so špeciálnymi potrebami umiestňujeme do samostatných tried či samostatných škôl namiesto toho, aby sme ich dokázali integrovať v bežnom vzdelávacom systéme. Nebudem dneska hovoriť o segregácii a o takýchto negatívnych prístupoch, pretože dnes to nie je témou dňa, ale je to jeden z dôsledkov nedostatočného rozpočtu a financovania školstva.
Okrem toho slovenským školám chýba aj moderné vybavenie, ktoré je v iných krajinách štandardom. Viac ako 30 % škôl nemá prístup k dostatočným technologickým zdrojom, ako sú, neviem, tablety, počítače a v iných krajinách, ako je napríklad Fínsko či Holandsko, je technológia už dávno integrovaná priamo do výučby a to na všetkých stupňoch vzdelávania.
No a napokon financovanie sa prejavuje najmä na platoch učiteľov, tak ako to už bolo aj spomenuté. A tu opäť sme prví, ale teda od konca. Priemerný slovenský učiteľ zarába len niečo vyše 70 % priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaného zamestnanca, zatiaľ čo priemer OECD je okolo 85 %. Čo to spôsobuje, je úplne jasné. Nízka atraktivita učiteľského povolania a akútny nedostatok kvalifikovaných učiteľov. Ak chce Slovensko naozaj konkurovať vyspelým krajinám, tak musíme zásadne zvýšiť financovanie školstva, o tom niet pochýb, a musíme prioritizovať inklúziu a vytvoriť také podmienky, ktoré zabezpečia kvalitné a spravodlivé vzdelanie pre všetkých žiakov. Napriek chýbajúcim analýzam si dovolím tvrdiť, že optimálne by sme potrebovali do školstva investovať aspoň o jednu miliardu eur viac.
Podľa programového vyhlásenia vlády sa zdá, že tieto negatíva si vláda uvedomuje, pretože konkrétne uvádza, že "ďalšie zanedbávanie investícií do vzdelávania a vedy si Slovensko nemôže dovoliť", alebo že "rast zdrojov je nevyhnutný na znižovanie investičného dlhu v regionálnom školstve". Je pre mňa potom záhadou, že sa tieto postoje naozaj nepretavili aj do rozpočtu v oblasti vzdelávania. No ale potom som sa zamyslela nad tým, že čo môžeme očakávať od premiéra, ktorý zdravie a vzdelávanie asi tiež nepokladá, bohužiaľ, za svoju prioritu.
Poďme si teda zhrnúť, čo je obsahom rozpočtu pre oblasť vzdelávania na rok 2025. Niekoľkokrát aj médiách, ale už aj v tejto sále sme počuli, že školstvo je víťazom tohtoročného rozpočtu, pretože tam pôjde o 1,2 mld. eur viac. A takisto sme niekoľkokrát aj povedali, že je to bohapusté klamstvo, pretože 560 mil. z toho sa len presunie zo samospráv kvôli financovaniu materských škôl pod rezort školstva. Takže tieto peniaze už v našom školstve boli a nemožno ich považovať za peniaze navyše. A napokon, ak uvážime, že už v roku 2019 teda sme investovali do školstva 4,6% HDP, tak na budúci rok to bude len 4, je jasné, že aj keď máme nominálne v našom školstve viacej finančných prostriedkov, tak pri rastúcom počte detí sa to prejaví jednoducho tak, že budeme mať týchto peňazí menej z celkového koláča na počet detí. O tom, že by sme sa mohli nejako dostať k nejakému šesť-sedempercentnému HDP teda, o tom môžeme ešte len dlho-dlho snívať.
Potom sa tu už dneska hovorilo aj o tom, že časť finančných prostriedkov pôjde teda do podporných opatrení a to v dôsledku plánu obnovy a odolnosti, teda konkrétne o 131 mil. viac, a má teda pribudnúť 937 nových pozícií, pričom z rozpočtu vyplýva, že pôjde o pedagogických asistentov. Ako tu bolo spomenuté, nie je to zase nič, čo by pán minister školstva navyše vyrokoval, pretože toto navýšenie už bolo naplánované za predchádzajúcich vlád a vyplýva z plánu obnovy a odolnosti. Takže nie je to nič, čo tam pôjde opäť navyše. Už to tam bolo, aj títo asistenti tam boli, len teraz sa budú financovať zo štátneho rozpočtu. Vzhľadom na to, že nemáme predstavu ani o tom, koľko finančných prostriedkov na zabezpečenie dostatočného počtu asistentov potrebujeme, je pre mňa teda naozaj aj otázne, či toto dofinancovanie bude stačiť. Podľa mňa určite nie, lebo 937 asistentov je príliš málo na to, čo potrebujeme. Ale analýzy nemáme, takže sa to nedá nejako dokázať.
Čo je však ale najhoršie, je, a vy určite viete, v médiách je to všade, vláda si neplní svoje programové vyhlásenie vlády, kde deklaruje, že bude pravidelne navyšovať platy zamestnancom. A minister školstva pán Drucker sa vyjadril, že teda ak by aj niekde nazbieral, naškrabkal na toto zvyšovanie platov zamestnancov, tak by to bolo jedine práve z týchto podporných opatrení. Takže je dosť možné, že napokon títo noví asistenti v našich školách ani nebudú, pretože budeme musieť platiť za to, že minister školstva, resp. súčasná koalícia si neplní svoje záväzky.
Najväčším problém je všade skloňované teda absencia navýšenia platov zamestnancov v školstve, pretože rozpočet počíta iba s navýšením objemu na kompenzačné príspevky. Ale je však potrebné povedať, že tieto sú naozaj nízke, absolútne neriešia problém s regionálnymi rozdielmi. Okrem toho sú nepredvídateľné, sú negarantovateľné a nedostanú ich všetci zamestnanci školstva. Aj tu musím povedať, že vláda neplní svoje záväzky, ktoré si stanovila, a tým pádom aj tieto finančné prostriedky v objeme takmer 100 mil. eur možno budú presunuté do valorizácie platov. Takže aj z tých ďalších oblastí, o ktorých hovoríme, že teda však je tam viacej peňazí na valorizáciu, však tu máme nejaké regionálne, resp. kompenzačné príspevky, sa môže stať, že aj tie budú zrušené ako nesystémový prvok a budú prehodené do zvýšených platov zamestnancov. Môže sa stať, však, takže nie, uvidíme, ako teda odbory to s pánom ministrom vyrokujú. Pre mňa je to však ale dôkaz, že vláda myslí na atraktívnosť učiteľského povolania jedine a jedine vtedy, keď učitelia hrozia štrajkom. Som presvedčená, že je to absolútne neprijateľné, nesystémové, ale čo je najhoršie, tak je to nedôstojné.
Nedostatok financií sa však nebude prejavovať len v školách, ktoré sú financované z rezortu ministerstva školstva. Zmena financovania materských škôl, konsolidácia a vyššie daňové zaťaženie budú mať dopad aj na financovanie samospráv a sieť školských zariadení v pôsobnosti miest a obcí. Ide najmä o školské jedálne, školské kluby detí, základné umelecké školy a centrá voľného času.
-----------------------------------------
Už v roku 2024 výška finančných prostriedkov nezohľadňovala skutočné náklady, ktoré sú vynakladané školskými zariadeniami na zabezpečenie miezd a prevádzky. Ja podotýkam, že to nie je len nejaká fráza a naozaj za posledné tri roky som sa často rozprávala v regióne s ľuďmi, ktorí prevádzkujú školské zariadenia na úrovni našich regiónov, miest a obcí, ktorí hovoria o tom, že im síce rastú náklady na energie, že sa tam prejavuje veľmi negatívne aj inflácia, ale rastú aj napríklad mzdy, však za posledných pár rokov narástli mzdy pedagogických zamestnancov dokopy možno o viac ako 30 %, avšak na normatíve od starostov miest a obcí sa tento nárast nákladov neprejavil v ich normatívoch. Znamená to, že náklady na mzdy a prevádzku rástli oveľa rýchlejšie ako normatív na žiaka a keď do toho započítame to, že neustále rastie počet detí a že klesá jednotkový koeficient miest a obcí, tak stále máme tu ten aspekt, že ten normatív na žiaka je z roka na rok nižší a nižší.
Znamená to, že naše základné umelecké školy, centrá voľného času, školské kluby detí sa dostali do stavu, kedy nedokážu bez dodatočných zdrojov financovať svoju prevádzku. A keďže prevádzku jednoducho musíte zaplatiť, na týchto položkách sa nedá šetriť, no tak kde budete šetriť? Jedine na pedagogických zamestnancoch a na mzdových nákladoch.
Len pre ilustráciu vám poviem, že napríklad pri zaplatení takého sedmičkového kvalifikovaného pracovníka alebo zamestnanca pedagogického v základnej umeleckej škole potrebujete na to, aby ste zaplatili jeho mzdu, 20 až 23 žiakov, ale jeho plný úväzok je 15 detí, viac jednoducho tam nevtesnáte. To znamená, že na takomto zamestnancovi vy každý mesiac preplatíte 1 500 eur, ktoré nemáte odkiaľ zobrať. Čo to znamená? Znamená to len toľko, že vy jednoducho si nemôžete dovoliť ako riaditeľ prijať takéhoto kvalifikovaného zamestnanca, ale musíte siahnuť po nejakého študenta alebo absolventa strednej školy. Aký to bude mať dôsledok? No len na kvalite tej vykonávanej činnosti alebo výchovno-vzdelávacej činnosti. Čiže v dôsledku tohto sa nám stane, že bude rapídne klesať kvalita vzdelávania ešte aj umeleckého a mimoškolského.
Ja viem, možno si poviete, že tak to zoberte od rodičov, však nech si to doplatia. Ale v dôsledku toho, aké máme v súčasnosti nastavenie, konsolidácia, zvyšovanie daňového zaťaženia, viete si vôbec predstaviť, že poviete nejakému rodičovi, že si musí zaplatiť za mimoškolské vzdelávanie? No nie je to vôbec jednoduché. A ja si myslím, že stojíme pred veľmi-veľmi závažnou situáciou, kedy fungovanie školských zariadení na Slovensku je ohrozené. Uvedomme si, že tu ide nielen o tisícky detí, ktoré sa teda táto vláda tiež zaviazala v programovom vyhlásení vlády, že bude podporovať mimoškolskú činnosť, ale že tu ide aj o 60-tisíc zamestnancov, ktorí v dôsledku reforiem tejto vlády a konsolidačných opatrení môžu prísť o prácu. Výsledkom teda bude to, že sieť regionálnych školských zariadení skolabuje. A to vám môžem povedať teda aj z osobnej skúsenosti, lebo mám osobnú skúsenosť aj so zriaďovaním základnej umeleckej školy a centra voľného času, kde som predtým, ako som sa presunula sem, pôsobila.
Jediným možným riešením, ktoré ja v tejto situácii vidím, lebo však ten koláč nejakým spôsobom pre samosprávy nenafúknete, je asi to, že štát prevezme celé financovanie týchto škôl pod seba, v opačnom prípade teda zanikne mimoškolská činnosť na Slovensku.
Summa summarum, školstvo je hlboko finančne poddimenzované, nemá kto učiť a aj keby niekto učiť chcel, tak si to nemôže dovoliť, pretože nemôže uživiť svoju rodinu. Nadšenci, ktorí prinášajú do školstva inovácie, tí sú frustrovaní, lebo nedokážu z normatívu ufinancovať svoje prevádzky. A možnosti rodičov sú dnes tiež na hranici únosnosti. Vďaka rozpočtu na rok 2025 sa naše školstvo dostane do ešte väčšieho úpadku, ako je dnes. Tak neviem ako vy, ale ja sa o budúcnosť tento krajiny naozaj obávam.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis