Takže, vážené kolegyne, vážení kolegovia. A možno o mne mnohí viete, lebo som to už párkrát teda v tomto pléne povedala, že pôsobím alebo pôsobila som predtým, ako som sem prišla, ako montessori učiteľka, ale nie vždy to tak bolo. Aj keď je pravda, že práve k téme montessori ma priviedol môj záujem o deti, ktoré sa narodili v generačnej chudobe. No a už roky predtým som teda pracovala na rôznych projektoch pre deti, ktoré vyrastali v...
Takže, vážené kolegyne, vážení kolegovia. A možno o mne mnohí viete, lebo som to už párkrát teda v tomto pléne povedala, že pôsobím alebo pôsobila som predtým, ako som sem prišla, ako montessori učiteľka, ale nie vždy to tak bolo. Aj keď je pravda, že práve k téme montessori ma priviedol môj záujem o deti, ktoré sa narodili v generačnej chudobe. No a už roky predtým som teda pracovala na rôznych projektoch pre deti, ktoré vyrastali v marginalizovaných rómskych komunitách a tam som sa samozrejme práve prostredníctvom týchto detí začala stretávať aj s ich rodičmi, lebo je to pri výchove detí veľmi dôležitá časť, ktorú by sme nemali opomínať, a najmä s matkami a mladými dievčatami, s ktorými sme robili naozaj veľmi pekné projekty, komunitnú prácu, v ktorých sme sa ich snažili posilňovať a vzdelávať. A tu som sa stretla aj s mladou Klaudiou, ktorá v tom čase mala 13 rokov a pri tom odhaľovaní svojich životných skúseností sme samozrejme otvorili aj tému menštruačnej chudoby. A táto Klaudia sa nám zdôverila naozaj s problémom, ktorému čelila a je v podstate veľmi podobný ako ten príbeh, ktorý si prezentovala tu Tigreta, ale s tým rozdielom, že tomuto dievčaťu sa to stalo v 12 rokoch, keď prvýkrát v školskom prostredí vôbec prvýkrát dostala menštruáciu, a pre mňa bolo strašne zaujímavé, keď ona hovorila, že vôbec nevedela, čo sa jej stalo. Že ona tomu absolútne nerozumela. Ona si myslela, že zomiera. Že má nejaké vnútorné krvácanie a že tam jednoducho zomrie. Bolo jej zle, pretože doma jej nikto nevysvetlil, čo sa deje so ženským telom, a v školách, samozrejme, učitelia a učiteľky neposkytovali informácie z oblasti reprodukčného zdravia ani v oblasti sexuálnej výchovy, takže ona vlastne nemala odkiaľ mať nejaké žiadne informácie, čo sa vlastne v jej živote stalo. Tak sedela v školskej lavici, aj dokonca cez prestávky, lebo sa jej to stalo niekedy na 1:00, možno 2:00, až doobeda, kým si ju nevšimli jej spolužiačky a nakoniec jej to nejakým spôsobom vysvetlili a tam sa dozvedela, že sa vlastne stala ženou, že má menštruáciu, že je to úplne normálna, prirodzená vec pre každé dievča. Nám sa to zdá možno nemysliteľné, že sa niečo takéto deje v 21. storočí, ale toto je reálny príbeh dievčaťa, ktoré nemalo absolútne žiadne informácie o tom, čo sa deje ženám v určitom veku. A to je úplná katastrofa a podľa mňa je to maximálne zlyhanie aj školského systému. Pretože ak sa niečo dievčatá alebo deti nemajú šancu dozvedieť doma, ak je nejaká téma tabuizovaná, tak potom je práve škola to miesto, kde by sa k týmto informáciám mali dostávať. A mňa veľmi mrzí v tomto kontexte, že aj dnes čelíme tomu, že práve oblasť reprodukčného zdravia a sexuálnej výchovy je zbytočne, zbytočne ideologizovaná tak, a že musíme aj pri takýchto vážnych témach čeliť odporu niektorých antiliberálnych smerov, ktoré o tejto téme len vznášajú množstvo konšpirácií a hlúpostí, ktoré potom brzdia príliv týchto informácií k deťom, ktoré to potrebujú. Každopádne, ten príbeh nekončí tým, že sa nejakým spôsobom dostala domov. Ale aj v domácnosti vlastne prišiel ďalší šok, pretože mama jej jasne povedala, že ona vlastne nikdy nekupovala vložky a že oni niečo takéto nemajú. Že teda tú informáciu, ktorú dostala od svojich spolužiačiek, nemá bežnú v ich domácnosti a ukázala jej, že teda oni dlhodobo používajú nejaké handričky miesto menštruačných vložiek. Tak zostala doma v domácom prostredí, kde žili dve generácie. To znamená, že nemala ani súkromie. Nemali prístup k vode ešte v tom čase a tak sa stalo, že jednoducho prestala v čase, keď mala menštruáciu, chodiť do školy. Pretože nemala ani kde sa umyť a nemala ani hygienické vložky. Jednoducho sa to nedalo. Od času, kedy vlastne dostala menštruáciu, toto dievča vynechalo 100 hodín ročne, čo si myslím, že je teda v tomto veku absolútne prirodzené, lebo niekedy sa týmto mladým dievčatám stane, že majú nepravidelný menzes a dokonca aj dvakrát do mesiaca. Takže my si vlastne ani neuvedomíme, že takáto úplne banálna vec v 21. storočí môže spôsobiť aj to, že dievčatá sú nútené nejakými okolnosťami, je prinútená nechodiť do školy, čo môže znemožniť ich ďalšiu vzdelávaciu dráhu a čo môže predčasne ukončiť aj ich vzdelávanie. Že aj toto je jeden z hlavných problémov, prečo tieto dievčatá nechodia do školy. Menštruačná chudoba. A toto nie je nejaký výnimočný príbeh. Toto je čistá realita tisícok dievčat na Slovensku, ktoré mali len to nešťastie, že sa narodili do chudobného prostredia. A keď sa pozrieme bližšie, tak zistíme, že to práve sú tie dievčatá, ktoré už dnes ťažia aj tým najväčším prekážkam a ktoré sa spájajú samozrejme s chudobou, a je to najmä týkajúce sa dievčat z rómskych marginalizovaných komunít. Viete, keď hovoríme o menštruačnej chudobe, tak často si ľudia predstavia len to, že teda je to nedostatok hygienických potrieb alebo menštruačných pomôcok. Málokto už hovorí o tom, že je to aj to, že niektorí ľudia nemajú prístup k vode. Že nemajú prístup k hygiene. Že nemajú prístup k súkromiu. A dôsledky sú naozaj vážne. Len to, že teda je to nedostatok hygienických potrieb alebo menštruačných pomôcok. Málokto už hovorí o tom, že je to aj to, že niektorí ľudia nemajú prístup k vode. Že nemajú prístup k hygiene. Že nemajú prístup k súkromiu. A dôsledky sú naozaj vážne, a nie je to len to vynechávanie zo školy alebo neskôr z práce, ale vedie to aj ku zdravotným komplikáciám. Pri tejto téme je teda veľmi dôležité pozrieť sa aj na celkový kontext, v akom vlastne žijú v súčasnosti rómske ženy vo všeobecnosti na Slovensku. Podľa dostupných údajov žije v marginalizovaných rómskych komunitách obrovská časť populácie v chudobe. To je až 88 %. To znamená, že základné potreby, ktoré my dnes považujeme za absolútnu samozrejmosť, sú pre nich luxusom, a nie sú to len menštruačné potreby. V niektorých domácnostiach nenájdete tekuté mydlo. Jednoducho sú radi, ak vôbec majú nejaké mydlo. A menštruačné potreby potom sú už totálnym luxusom. A sú posledné, úplne posledné na zozname ich priorít, pretože oni riešia to, či budú mať, čo zajtra jesť. Ale tu nejde len o financie, ako som povedala. 22 % Rómov a Rómok nemá prístup k pitnej vode a kanalizácii. Tá je dostupná len pre menšinu. Domácnosti sú preplnené, kým na slovenské domácnosti pripadajú na nejaké m2 možno tri osoby. V rómskych komunitách je to sedem osôb. V takýchto podmienkach je zabezpečenie akejkoľvek hygieny extrémne, extrémne náročné, predstavte si, že dievčatá, že vlastne ani nemáte kam ísť si vymeniť tú vložku. To je nemysliteľné. A okrem toho, ešte k tomu všetkému, žijete v prostredí, kde sa o menštruácii vôbec nehovorí. Kde je to dokonca považované za chorobu. Ja sama som z integrovanej rodiny, ale keď sa mi to prvýkrát stalo, alebo vždy, keď sa mi to stalo, tak mama sa ma pýtala: „Zase si ochorela?“ Jednoducho, táto konotácia v tom jazyku je veľmi prízračná tomu, ako sa vníma menštruácia v rómskej populácii. Je to jednoducho tabu a je to niečo, o čom sa nehovorí a čo dokonca je považované za chorobu. Okrem toho tým pádom to nie je len nejaké nepohodlie. Je to úplná strata dôstojnosti. Okrem toho rómske ženy čelia aj ďalším prekážkam a to je obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti. Často hovorím aj tu v tomto pléne o tom, akému jazyku sú v zdravotníckom zariadení vystavené rómske ženy. Totálnej diskriminácii, dokonca násiliu v zdravotníckych zariadeniach. Nehovoriac o nízkej úrovni poznania sexuálnej výchovy. Menej než polovica z nich, menej než polovica z nich absolvuje preventívne gynekologické prehliadky. Mnohí nemajú absolútne žiadny prístup k informáciám o vlastnom tele. O tom, čo znamená menštruačný cyklus alebo čo to znamená vôbec reprodukčné zdravie. A to všetko vytvára začarovaný kruh, v ktorom ale samozrejme na prvom mieste zlyháva tento štát. Čiže, aby som to zaramcovala, menštruačná chudoba nie je len o tom, že nemáte vložku. Je to o tom, že vynechávate školu, vynechávate prácu, nižšie vzdelanie, ktoré dosiahnete tým, že aj skôr odchádzate zo vzdelávacieho systému, vás núti mať nižšie príjmy a nižšie príjmy zasa vedú k väčšej chudobe. A tá sa potom prenáša samozrejme na celú generáciu. Takže áno, aj menštruačná chudoba je príčinou celkového začarovaného kruhu generačnej chudoby a práve preto je veľmi nevyhnutné, aby sme konečne začali konať. Ak chceme tento cyklus prerušiť, tak my potrebujeme riešenia, ktoré sú naozaj okamžité, dostupné a zároveň systémové. A tým riešením je napríklad aj to, že zabezpečíme, aby aspoň v školách tieto dievčatá mali vôbec prístup k hygienickým potrebám. Hlavne, aby mali aj prístup k informáciám, pretože škola je presne to miesto, kde my tieto mladé dievčatá môžeme zasiahnuť najviac. Práve škola je priestor, kde dievčatá trávia väčšinu svojho času. A je to aj miesto, kde vieme zabezpečiť rovnosť. Rovnosť pre deti bez ohľadu na to, z akého prostredia dieťa pochádza. A je to často aj jediné miesto, kde môžeme aspoň trochu eliminovať dopady chudoby na každodenný život detí. Ak budú menštruačné potreby dostupné v školách, tak odstránime jednu z najzásadnejších bariér školskej dochádzky. Nepotrebujeme brať rodinné prídavky za záškoláctvo, stačí takýto malý, takýto malý krok vpred. Pretože tieto dievčatá už nebudú musieť odísť domov, nebudú musieť vynechávať vyučovanie a nebudú sa musieť hanbiť. Nebudú mať pocit, že sú menej cenné. Že nebodaj zapáchajú a že stratili dôstojnosť. Tieto dievčatá získajú istotu, že škola je práve ten priestor, kde sa môžu obrátiť na niekoho, kto im pomôže. A táto istota má v živote každého jedinca na svete obrovský význam. Zároveň je to aj veľmi veľký krok v oblasti verejného zdravia, pretože ak ženy nemajú prístup k hygienickým potrebám a často používajú tie nevhodné náhrady, handričky a kadečo, no tak potom často čelia aj rôznym infekciám a zdravotným komplikáciám. Dostupnosť kvalitných pomôcok v školách preto znamená aj výrazne veľkú prevenciu, ktorá je oveľa efektívnejšia ako potom následná liečba. Neviem, či ste vedeli o tom, ale rómske ženy majú o 30 % vyššiu mieru infekcií ako ostatné ženy. A je to práve dôsledok toho, že nepoužívajú kvalitné hygienické pomôcky počas menštruácie. Týmto krokom zároveň my môžeme meniť aj celospoločenské vnímanie toho, ako hovoríme o menštruácii, o tom, aby to konečne nebola tabuizovaná téma, pretože, ako som už povedala vo faktickej, týka sa väčšinovej populácie na Slovensku. Žien na Slovensku je viac ako mužov. Neviem, prečo z toho robíme takého strašiaka, prečo tú tému tak tabuizujeme, prečo je nevhodné v pléne parlamentu rozprávať o menštruačnej chudobe a o vložkách. Naozaj tomu nerozumiem, je čas, aby sa to konečne prekonalo, pretože, ak začneme meniť spoločenské vnímanie menštruácie, tak potom aj zvýšime dôstojnosť žien vo všeobecnosti. A dôstojnosť to nie je niečo navyše, nie je to nejaký bonus. Je to základné právo, vážení. Základné ľudské právo. Ak vieme zabezpečiť, a to už aj kolegyne hovorili, toaletný papier, mydlo, pitnú vodu v školách, tak potom by sme mali zabezpečiť aj menštruačné potreby. Pretože pre polovicu, teda viac ako polovicu populácie, sú tieto potreby rovnako nevyhnutné ako to mydlo alebo papier. A keby sme k tomu pridali ešte aj tú kvalitnú sexuálnu výchovu a vzťahovú výchovu, kde by dievčatá mohli získať dôležité informácie, ktoré im dnes odopierame, napríklad o svojom tele, o reprodukcii, o tom, ako predchádzať infekciám, ako predchádzať neželanému tehotenstvu a podobne, tak potom by sme naozaj urobili významný krok v ochrane dievčat a zvýšili by sme ich šance na dôstojnejší život. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, je pravda, že menštruačná téma, všetko, čo na chudobu je téma, ktorá je súčasťou feminizmu, rodovej rovnosti a práve preto ju prinášajú najmä liberálne strany. Ale konečne si uvedomme, že toto nie je téma, ktorá sa týka ideológie. Toto nie je o symboloch. Toto je o konkrétnych životoch Klaudie, dievčatách, ktoré opisovala Greta, a o tisícoch ďalších dievčat a o polovici našej populácie. Je to o dievčatách, ktoré dnes odchádzajú zo školy, pretože nemajú vložky. Je to o ženách, ktoré riskujú svoje zdravie, pretože si nemôžu dovoliť hygienické potreby. Je to aj o rómskych ženách, ktoré čelia viacnásobnej diskriminácii a ktoré tento problém zasahuje v najvyššej miere a práve preto tu dnes stojím a práve preto o tom hovorím. Ale je to zároveň aj o všetkých nás. O tom, či budeme tento problém ignorovať alebo ho konečne začneme riešiť. My tu máme pred sebou riešenie. Je praktické, je systémové, je realizovateľné a môže mať okamžitý dopad. Zabezpečme menštruačné potreby na školách. Nie ako experiment, nie ako nejaký pilotný program, ako to dnes robia niektoré vyššie územné celky, ale ako systémové riešenie, ktoré bude robiť štát. Pretože každé jedno dievča, ktoré dnes kvôli menštruácii vynechá školu, je dôkazom, že tento systém, ktorý tu máme, zlyháva. A vy všetci máte dnes možnosť to zmeniť. Ďakujem. Na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky.
Skryt prepis
