Videokanál poslanca

Už to ide. Ďakujem veľmi pekne za zdržanie, teda sa ospravedlňujem.
Ďakujem ti, Zorka, ty si mala, samozrejme ako vždy, výborný príspevok a mne tak utkvelo hlavne také tri základné body, na ktoré by sme sa mali všetci sústrediť a mám potrebu ich vypichnúť, a to je problematika výboru menšín podľa počtu ľudí, ktorí sa k tomu hlásia, pretože určite, teda aspoň dúfam, že to všetci viete, že najviac na to dopláca najmä rómska národnostná menšina v tomto fonde, kde sa nehlási možno ani jedna tretina k rómskej národnosti a podľa toho máme teda omnoho menej finančných prostriedkov na podporu rómskej národnostnej kultúry. Ďalej je to otázka celej efektivity fondu, pretože vo všeobecnosti tento fond už dlhodobo čelí kritike, my dlho vieme, že sú tam dokonca aj podozrenia z konfliktu záujmov a zaujatosti pri prideľovaní finančných prostriedkov, veď sú známe mediálne kauzy, kedy tí, ktorí rozhodovali o úspešnosti projektov, tak boli zároveň žiadateľmi tých projektov alebo boli osobami blízko spriaznenými so žiadateľmi projektov. Okrem toho celý ten zákon je komplikovaný, administratívne deravý a mnohé oblasti podpory ani neodrážajú potreby, reálne potreby menšín a ja sa teda pýtam, ako je možné a to je ten tretí bod a to je úloha ministerstva, že pani Šimkovičová, ktorá je na čele ministerstva kultúry, neprišla už s nejakou systémovou zmenou celého tohto fondu a my tu vlastne budeme schvaľovať poslanecký návrh, ktorý by mal prísť v nejakom participatívnom procese. A ďalšia otázka, ktorú si kladiem a ktorá je nezodpovedaná, prečo profesionálna národnostná kultúra nie je súčasťou celkovo chápanej kultúry na Slovensku, prečo je len nejakou odnožou. A tieto veci by sme si mali v nejakej diskus... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Lukáš, bol to naozaj veľmi pekný prejav, veľmi úprimný, srdečný, milý, taký, ako si ty dobrý človek, a ja ti za to ďakujem. Možno len jednu takú malú individuálnu pripomienku.
Ja sa teda vôbec nehanbím za Rómov, pretože oni sa narodili v začarovanom kruhu chudoby, a tento štát im nevytvoril dostatočné podmienky na to, aby mali možnosť sa z tohto začarovaného kruhu chudoby dostať. Posudzujem ľudí individuálne na základe toho, či sú dobrí, zlí, či sú agresívni, rešpektujúci, či sú solidárni, alebo sú sebeckí, a tak ich hodnotím.
A hanbím sa za ľudí, ktorí mali tie podmienky dostatočné na to, aby mohli zmeniť túto krajinu, a neurobili to. Hanbím sa za politikov a političky, ktorí zneužívajú rómsku kartu, vulgarizmy a kydajú oplzlosti do verejného priestoru len preto, aby mali čo najviac hlasov. Hanbím sa aj za tých politikov niektorých, ktorí momentálne sedia v tejto Národnej rade a ktorí šíria nenávistné prejavy voči Rómom a ešte viac polarizujú spoločnosť, pretože keď takíto ľudia, ktorí majú moc, takto rozprávajú o akýchkoľvek menšinách, nielen o Rómoch, tak tento spoločenský nenávistný diskurz iba legitimizujú, až sa stáva úplne normálnym a neuvedomujú si, že sú vzory pre mnohých ľudí, ktorí tieto názory od nich preberajú. A to je to nebezpečné, s tým by ste mali prestať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ja som nesmierne rada, že v parlamente zaznieva rómsky hlas, a obom vám za to veľmi pekne ďakujem.
Je treba si uvedomiť, že to, o čom ste hovorili, a ďakujem za tie osobné príbehy, ktoré ste tu prezentovali, tak toto všetko netrvá pár desiatok rokov. Treba si uvedomiť, že táto situácia na území celej Európy trvá od roku približne 1427, keď parížsky arcibiskup exkomunikoval Rómov z cirkvi a začalo sa naozaj prenasledovanie a dokonca vešanie, sťatie s mečom, ktoré bolo povolené generálnym patentom napríklad v roku 1721 v Čechách, a mrzačenie a vraždenie dokonca detí.
Výsledkom je, že momentálne je 80 % ľudí na Slovensku v roku 2022 presvedčených o tom, že Rómovia majú zväčša negatívne vlastnosti, a 51 % ľudí na Slovensku je dokonca presvedčených o tom, že Rómovia predstavujú národnú hrozbu a ohrozujú slovenskú národnú identitu.
A ďakujem vám aj za to, že ste spomenuli nedávne výroky pána premiéra v Davose, ale spomínam si aj ja sama na jeho výroky o tom, že Rómovia zneužívajú sociálny systém a alebo že robia deti, pretože potrebujú sociálne dávky, a chcem prízvukovať, každý z vás, ktorí tu sedíte, politici a političky, a ste tu takí, ktorí sa na tomto priživovaní tejto nenávisti voči Rómom aj priživujete a hľadáte si svojich obetných baránkov a vyťahujete rómsku kartu, kedy sa vám to páči... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Tak ako sa dlho nehovorí o rodovo podmienenom násilí, kde každá piata žena čelí fyzickému násiliu, tak ešte menej hovoríme o sexuálnom obťažovaní, ktorému čelí každá štvrtá žena. Takže tento problém na Slovensku je ešte vypuklejší ako vo fyzickom násilí v partnerskom vzťahu. A len 11% žien nahlasuje znásilnenie alebo sexuálne obťažovanie, či už na pracovisku, v školách, kdekoľvek.
A ja sa ani nedivím, že tomu tak je. Ja osobne vo svojom okolí nepoznám ženu, ktorá by nebola terčom nejakých nechutných poznámok, nejakého obchytkávania a rôznych foriem sexuálneho obťažovania. Myslím si, že každá z nás má takéto negatívne skúsenosti. A to, prečo o tom nehovoríme, je aj ten fakt, že takáto forma obťažovania je v našej spoločnosti absolútne znormalizovaná. A keď aj niečo poviete a ozvete sa, tak ste viktimizovaná vy, obeť, prečo si sa tak obliekla, nemala si si dať taký červený rúž, určite si bola vyzývaná, vyzývavá, určite si bola koketná, načo chodíš večer sama a podobné veci. Miesto toho, aby sme brali za vinu toho páchateľa, tak skôr viníme ženy za to, že sa správali neprimerane.
A osobne si myslím, že každý jeden muž, ktorý sa vie správať k žene ako k rovnocennej partnerke a vie si ju uctiť, nemá problém so súhlasom v sexuálnom vzťahu. Bohužiaľ, tí ľudia, ktorí sa nechcú vzdať svojich výhod v patriarchárnej spoločnosti a stále považujú ženu za menejcennú, tento problém majú.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Beáta, ja ti veľmi ďakujem za tento podrobný exkurz do problematiky rodovo podmieneného násilia, pretože tejto problematike takmer vôbec nie je venovaná žiadna pozornosť, čo sa týka ani tu v parlamente teda, ani na verejnosti. A výsledkom je, samozrejme, že zlyhávame ako v oblasti primárnej, tak aj sekundárnej prevencie a ako sa ukazuje, tak aj v tej trestnoprávnej rovine.
Keď sa tak zamyslíme nad tým, že prečo to ale je a prečo ostatné krajiny sú už tak ďaleko napríklad v riešení rodovo podmieneného násilia a u nás tomu tak nie je, tak ja musím vyjadriť presvedčenie, že z môjho pohľadu je to hlavne preto, lebo nekalým spôsobom do riešenia rodovo podmieneného násilia vstupuje ideológia, ktorá má na Slovensku naozaj veľmi podstatný vplyv na to, že sa táto problematika nerieši odborným spôsobom, ale ideologicky. A to nám bráni pomenovať ten základný problém, prečo k rodovo podmienenému násiliu dochádza, a to je pretrvávajúce rodové stereotypy.
Je nutné začať s touto problematikou naozaj už v útlom veku, v prostredí škôl, keď už nie v domácnostiach, a tu narážame na ďalší problém, kedy je vzťahová a sexuálna výchova zrazu ideologickým problémom, ktorý pokladáme aj na tejto pôde za veľmi dôležité riešiť.
Ja by som ešte chcela veľmi rýchlo upriamiť pozornosť aj na to, že je tu veľmi závažný problém, ktorý je opomínaný, a to je omnoho väčší výskyt rodovo podmieneného násilia v rómskych komunitách, ktorému čelia rómske ženy, a tejto téme nevenujeme absolútne žiadnu pozornosť. Čo sa ani nečudujem, keď tomu nevenujeme pozornosť v majoritnej populácii, nieto ešte vo vylúčených rómskych komunitách.
Ďakujem za pozornosť. Už nemám čas viac.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Aj ja chcem, samozrejme, v mene školského tímu Progresívneho Slovenska podporiť svoje kolegyne a kolegov v tomto zákone. A chcela by som upriamiť možno pozornosť na jednu dôležitú vec a to, že tento príspevok na predprimárne vzdelávanie môže vo významnej miere prispieť aj k rozmachu súkromných škôlok a rôznych iných alternatívnych foriem vzdelávania, pretože ja sama z vlastnej skúsenosti viem, že mimo Bratislavského kraja, napríklad na strednom alebo na východnom Slovensku by ľudia, rodičia prijali aj zaškolenie v nejakom súkromnom zariadení, ale nemajú na to dostatočné finančné prostriedky. A práve tento príspevok 450 eur, až do tejto výšky, by významne prospel k tomu, aby ľudia, ktorí sú a na tom aspoň čiastočne finančne dobre, ale aj zamestnaní, mohli svoje dieťa umiestniť v takejto novovybudovanej materskej súkromnej škole, čím by sa vlastne aj znížila kapacita, voľná kapacita v obecných materských školách, kde by zase mohli dochádzať deti, čo ja viem, z vylúčených lokalít alebo tie, ktorých rodičia nie sú zamestnaní.
Čiže myslím si, že je to taká dobrá a sekundár... dobré a sekundárne opatrenie na to, aby sme znížili počet detí, ktoré vôbec nie sú zaškolené predprimárnym vzdelávaním. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán Michelko, ja som v nemom úžase. Nič z toho, čo ste doteraz povedal, ma nepresvedčilo, nebol to žiadny jediný argument, ktorý by dokazoval, že tie vaše návrhy sú naozaj opodstatnené, nehnevajte sa. Pretože vo vzťahu k tomu, čo sa tu deje posledných sto dní, nemôže byť ani pochybnosti o tom, že sa tu snažíte z pozície arogancie moci dobreže nie ovládnuť celé Slovensko, nehnevajte sa. Zrušenie ŠPÚ, kompetenčný zákon, snaha o ovládnutie RTVS, koho chcete presvedčiť o tom, že naozaj sú vaše zámery úprimné? A ešte takýmto netransparentným spôsobom, ktorý znižuje absolútne dôveru v to, že máme tu nejaké dobré, netransparentné a nezávislé inštitúcie a že naozaj chcete chrániť demokraciu. Tak nehnevajte sa, ale keby ste to naozaj chcel, keby ste naozaj stál o to, tak sa naozaj snažíte zachovať v prvom rade transparentné výberové konania, kde by boli odborníci a odborníčky a bez politickej nejakej príslušnosti. To je najzákladnejšie. Čo keby ste radšej naozaj zanechal tie otvorené výberové konania a dal verejné výzvy, ktoré jasne stanovujú kritériá na tie dané pozície. Viac by ste spravil pre Slovensko, nehnevajte sa. Čiže tento zákon ide absolútne mimo všetkých snáh o normalizáciu kultúrnej obce a môžete sa hanbiť, že ho vôbec predkladáte.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo a ďakujem aj vám, pani ministerka, že tu zastupujete teda pána ministra školstva. Na jednej strane si uvedomujem, že to zrejme máte predpripravené od ministerstva školstva a že je možné, že mi ani nebudete vedieť odpovedať na moju doplňujúcu otázku, ale skúsim sa to spýtať. Ja som teda rada, že ministerstvo sa snaží, ale tá moja otázka cielila naozaj ku konkrétnym nejakým odpovediam, pretože to, čo ste prečítali, tak v podstate vieme aj z dostupných informácií. Zaujíma ma, či bude teda ten sľub predchádzajúceho pána ministra Bútoru naozaj reálny a či od septembra 2024 naozaj môžeme očakávať, že bude povinná školská dochádzka najmä pre ukrajinské deti a akým spôsobom sa bude snažiť ministerstvo školstva nielen snažiť, ale akým spôsobom naozaj zozbiera dáta. Pretože my nevieme, koľko detí je na území našej krajiny, ani žiakov, ani študentov, a tým pádom ani nevieme, či máme dodatočné kapacity pre tieto deti. Za minulý školský rok to bolo len 30 % detí, ktoré mali vôbec jazykové kurzy k dispozícii. To znamená, že k tomu je nutné aj nejaké finančné prostriedky rezervovať aj. A toto sú informácie, ktoré nemáme. Tam smerovali moje otázky a, bohužiaľ, ja som odpovede nedostala. Teda skúste, či to budete vedieť. Keď nie, tak asi budem musieť požiadať o interpeláciu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo a že ste mi umožnili teda ísť ešte pred pánom ministrom. Ja by som sa len veľmi krátko chcela poďakovať všetkým za faktické pripomienky a pozdraviť tých študentov hore.
Ale predtým ešte, pán Šimko, myslíte si, že na to, aby si človek napísal nejaký príhovor, potrebuje umelú inteligenciu? To fakt? K tomuto sa idem znižovať? Veď to je absolútne akože až nehumánne, aby sme sa tatko k sebe správali a vyjadrovali sa len kvôli tomu, že mám iný názor na veci ako vy, ešte neznamená, že je potrebné niekoho urážať. A myslím si, že to nie je ani dobrý vzor pre tých študentov tam hore. Pretože predpokladať aj u ľudí, že vás len zavádzajú a podvádzajú bez toho, aby ste predpokladali, že skôr majú naozaj dobrý názor a vy ho chcete vypočuť a rešpektujete iný názor, to je to, čo potrebujeme deti naučiť. A ja by som bola veľmi rada, keby ste sa radšej so mnou o tom možno niekedy porozprával a skúsil mi vy zargumentovať, čo z toho, čo som povedala, nebolo pravdivé. A chcela by som vedieť aj váš názor, ako aj názor ostatných, ktorí sa k tomuto zásadne nevyjadrujú. To by bol lepší vzor pre tých ľudí, pre ktorých tvoríme, hore, budúcnosť.
Ďakujem. (Potlesk.)

.