Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, vážený pán minister, predtým ako sa vyjadrím, by som ešte krátko, keďže som nemala možnosť vyjadriť sa k tomu vášmu záverečnému slovu, ktorý ste mali, tak len malý dôvetok. Povedal ste, že ak nám, členom, členkám rómskej národnostnej menšiny, nezáleží na zvýšení kvality detí v rómskych segregovaných školách, tak ten pilotný projekt kľudne zastavíte. Parafrázujem,...
Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení poslanci, vážený pán minister, predtým ako sa vyjadrím, by som ešte krátko, keďže som nemala možnosť vyjadriť sa k tomu vášmu záverečnému slovu, ktorý ste mali, tak len malý dôvetok. Povedal ste, že ak nám, členom, členkám rómskej národnostnej menšiny, nezáleží na zvýšení kvality detí v rómskych segregovaných školách, tak ten pilotný projekt kľudne zastavíte. Parafrázujem, nepamätám si to úplne presne. Práveže naopak. Budeme veľmi radi, ak ho zastavíte, hlavne kvôli tomu, pretože nám na tej kvalite a na zvýšení kvality teda veľmi, veľmi záleží. Dnes sme mali výbor ľudskoprávny, kde ste sa, bohužiaľ, nemohol zúčastniť. Bol tam za vás pán štátny tajomník, pán Hrinko, a on na konci položil takú otázku, že prečo ste proti tomu, aby sa deti učili vo svojom materinskom jazyku. Pravda je taká, že my vôbec nie sme proti tomu, aby sa učili vo svojom materinskom jazyku. Dokonca nie sme proti tomu, aby vznikol nejaký pilotný projekt zvyšovania kvality v takýchto segregovaných školách a môžem vás ubezpečiť, že ak by ste nás, či už kolegyňu Kalmárovú, Gažovičovú alebo aj mňa, alebo aj iných členov opozície pozvali, alebo aj mimovládnych organizácií určite, ak môžem hovoriť v ich mene, na také stretnutie, ktoré by sa týkalo práve pilotného projektu zvyšovania kvality v segregovaných školách alebo dokonca desegregácie, tak sa ho kedykoľvek radi zúčastníme. Čiže nám ide v podstate len o to, že máme naozaj oprávnené obavy, že zmena segregovaných škôl na národnostné neprinesie nielen tú požadovanú kvalitu, aleže naozaj zakonzervuje tieto deti. A to, že ide o v podstate legitimizáciu segregácie, to si nemyslíme len my, myslia si to aj mimovládne organizácie a aj tí členovia a členky rómskej národnostnej menšiny, ktorí vám zaslali predsa petíciu, respektíve výzvu. Myslí si to napríklad aj stredisko ľudských práv, myslí si to aj verejný ochranca práv a ja som presvedčená o tom, že v najbližšej, v najbližšom čase to bude aj stanovisko Európskej komisie.
Nám v Progresívnom Slovensku vždy v prvom rade záležalo pri zvyšovaní kvality školstva najmä na kvalite a spokojnosti učiteľského povolania, alebo teda respektíve učiteľov a učiteliek, pretože sme presvedčení, že práve od nich závisí kvalita školstva na Slovensku. A myslím si, že v tom sa úplne všetci, či sme z koalície alebo v opozícii, zhodneme.
Takisto vieme, že momentálne čelíme naozaj akútnemu nedostatku týchto pedagogických zamestnancov. Napríklad teraz na začiatku školského roka na portáli Profesia bolo až 1 423 žiadostí pedagogických zamestnancov a hľadali, respektíve 12 riaditeľov. Aktuálne teda je na portáli Edujobs zverejnených vyše 1 700 pracovných ponúk a 82 % z toho tvoria práve inzeráty na pedagogických zamestnancov. Dokonca stredné školy hľadajú konkrétne 162 pedagógov a chýbajú už dokonca aj pedagógovia na prvom stupni základných škôl vo výške 139 učiteľov a učiteliek. Analýzy, samozrejme, tiež dokazujú, že priemerne nám bude chýbať až okolo dvetisíc učiteľov ročne. A my už veľmi dobre poznáme aj dôvody, prečo to tak je. V prvom rade je to starnutie a odchod do dôchodku, čo sa prejavuje najmä na stredných školách a materských školách a chýbajú nám hlavne teda učitelia matematiky, fyziky, odborných predmetov a informatiky. Druhým dôvodom je, samozrejme, populačný nárast žiakov. A tretím dôvodom je, samozrejme, aj odchod začínajúcich učiteľov. To znamená absolventov učiteľského povolania, ktorí neprichádzajú buď do základných škôl, alebo stredných škôl a hľadajú si miesto niekde úplne inde, kde budú zaplatení lepšie.
Takže to, čo máme, ten problém, ktorý momentálne dneska je najzásadnejší, je atraktívnosť učiteľského povolania, ktorá je naozaj veľmi nízka. To tiež všetci veľmi dobre vieme. Ja sa vôbec nečudujem, že takí začínajúci učitelia nechcú ísť učiť. Veď si predstavte, že nástupný plat je na úrovni niekde okolo 1 000 – 1 016 eur, čo je v hrubom, len ako 720 eur dajme tomu. To znamená, že napríklad v Bratislave by sa určite bez ďalšieho povolania takýto učiteľ, učiteľka neuživili.
Ale to nie je, samozrejme, jediný problém, pretože keď sa budete rozprávať s učiteľmi, tak vám jasne povedia, že ani tie pracovné podmienky, v akých učia, nie sú úplne najružovejšie. Na východnom Slovensku som napríklad stretla učiteľov, keďže som teraz dosť často bola práve na východnom Slovensku v školách, tak nám hovorili o tom, že im chýba bežný papier do kancelárie, nemajú tlačiareň, žiaci a žiačky tam sedia v polorozpadnutých laviciach, okná sa im rozpadávajú, chýbajú im didaktické pomôcky, o technickom vybavení to už ani nehovorím, že ho nemajú. Čiže v našich školách sa ani zďaleka nepribližujeme štandardom 21. storočia. Ale mnohých učiteľov a učiteľky trápi aj celková klíma na školách. My naozaj máme veľký problém s direktívnym prostredím na úrovni škôl a osobne som presvedčená, že ak učiteľ pôsobí pod direktívnym vedením, tak, samozrejme, ani on nemôže byť rešpektujúci k svojim žiakom. Zle zaplatených, unavených a frustrovaných učiteľov len veľmi ťažko motivujeme k tomu, aby vyučovali potom kreatívne a inovatívne.
Takže keď sa nad tým zamyslíme, poznáme všetky problémy, tak čo by sme teda očakávali, že čo by sme mali urobiť, tak na prvom mieste je to určite atraktívne ohodnotenie a to, čo by sme v prvom rade mali urobiť, je, aby sa už konečne systémovo zaviedli či už ako automat alebo nejaká zákonná, ale najmä predvídateľná úprava, tak z tých mnohých podmienok, aby sme sa pri učiteľských platoch dostali aspoň na úroveň priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov. Osobne si myslím, že je to tá najdôležitejšia vec, ktorú by sme mali urobiť, respektíve ktorú by mala urobiť vláda.
Na druhej strane ale musím povedať, že ak sa domnievame, že ak zvýšime plat, tak zároveň zvýšime aj hneď kvalitu vzdelávania, tak to je utópia a práve preto som presvedčená, že k tomuto základnému platu by sme možno mohli učiteľov motivovať aj tým, že im umožníme alebo dáme nejaké príplatky za inovatívnosť alebo za kreativitu, respektíve za kvalitu práce a nadpráce. Veľmi prospešný by mohol byť napríklad aj náborový príplatok pre učiteľov, ktorých je, samozrejme, nedostatok, alebo pre začínajúcich učiteľov. A keďže sa bavíme o veľkých regionálnych rozdieloch, tak prospešné by mohlo byť aj poskytovanie nájomného bývania alebo nejakého príspevku na bývanie, ktoré by, samozrejme, mohlo byť diferencované podľa nákladov na bývanie v danom regióne, čo sa čiastočne do nejakej malej miery podarilo.
Okrem toho ale by sme nemali zostať len pri platoch a príplatkoch, je potrebné možno pozrieť sa aj na ďalšie príklady dobrej praxe. A sú to aj rôzne iné nefinančné benefity a mali by sme sa pozrieť teda na podporu učiteľského povolania komplexne. Máme rôzne príklady dobrej praxe zo zahraničia, takzvaný napríklad kafetéria systém, kedy si môžu učitelia a učiteľky vyvstávať rôzne benefity na základe svojich individuálnych potrieb. Ja neviem, môžu mať čiastočne hradený rekondičný pobyt, wellness pobyt, bezplatný vstup do nejakých inštitúcií, alebo môžu mať sick day, dva dni plateného voľna na rehabilitáciu, napríklad plateného, príspevok na zdravotnú starostlivosť, alebo aj umiestnenie dieťa do firemnej škôlky. Tých nefinančných benefitov je naozaj nesmierne množstvo, len sa nad nimi treba zamyslieť. Ale to, čo pokladám za ešte dôležitejšie, je, aby sme umožnili učiteľom a učiteľkám, aby mali prístup k preventívnym a intervenčným opatreniam na ochranu duševného a fyzického zdravia. A sem patrí napríklad aj štátom podporovaná a financovaná supervízia alebo mentoring, zážitkové programy, teambuilding, možnosť nejakých návštev centier duševného zdravia zadarmo a podobne.
Samozrejme nesmieme zabúdať aj na dôležitosť toho, že k tomu duševnému zdraviu prispieva aj vytváranie rôznych inkluzívnych a podporných tímoch na školách, pretože pracovať s rôznymi diverzifikovanými deťmi v prostredí, kde nemáme dostatok asistentov učiteľa, výchovných poradcov, odborných pracovníkov, logopédov, psychológov, špeciálnych pedagógov a tak ďalej, tak v takom prostredí je veľmi ťažké naozaj implementovať alebo realizovať inkluzívne vzdelávanie.
No a napokon je tu ešte ďalší balík, a to je podpora vzdelávania pedagogických zamestnancov. Osobne si myslím, že je veľmi potrebné zvýšiť podiel pedagogickej praxe už od prvého ročníka na vysokých školách. To je základ, pretože z našich vysokých škôl vo veľmi vysokej miere naozaj odchádzajú síce dobre teoreticky podkutí odborníci, ale nie osobnosti, ktorí majú zručnosti a naozaj vyučovať v praxi, a to inovatívne, kreatívne, zážitkovo, ktorí sú schopní rozvíjať emocionálnu inteligenciu alebo kritické myslenie. V tomto môže byť veľmi prospešný napríklad aj excelentný učiteľ v programe učiteľstva a ďalej je napríklad potrebné navýšiť počet hodín na profesijný rozvoj, zároveň navýšiť aj rozpočet pre školy, ktoré by si samy určovali a financovali vzdelávanie, ktoré potrebujú. Napokon je vhodné umožniť pedagogickým zamestnancom, aby rozširovali aj svoju kvalifikáciu počas študijného voľna v skrátenom type rozširujúceho štúdia, najmä pre potreby rekvalifikácie a zručnosti s výukou detí so špeciálnymi potrebami, ktorých je v našom školstve naozaj stále viac a viac.
No a teraz k tomu, čo v tomto predkladanom zákone ponúka ministerstvo školstva. Sú to kompenzačné príspevky. Z toho mora všetkých tých opatrení, ktoré som vymenovala, ktoré by mali, na ktoré by malo ministerstvo myslieť, tak, bohužiaľ, sú to zatiaľ len kompenzačné príspevky. Tieto, určite viete, že boli pôvodne určené pre učiteľov v regiónoch s vyššími životnými nákladmi, pričom na opatrenie bolo tento rok vyčíslených, ak sa nemýlim, 65 mil. A samozrejme, je to nízky budžet na to, aby boli tieto príspevky dostatočne vysoké. V Bratislave je to na úrovni okolo 130-135 eur a samozrejme, že sa to stretlo aj s kritikou, že tieto výšky kompenzačných príspevkov regionálnych nie sú postačujúce, čo sa dalo očakávať.
Tento nový zákon, nový návrh teda príspevkov, ktorý pán minister predkladá, hovorí, že by mal slúžiť ako motivačný a stabilizačné nástroje pre zamestnancov v sektore vzdelávania, ktorí pôsobia v prostredí s výrazným nedostatkom personálu, vyššou fluktuáciou alebo s pretrvávajúcimi ťažkosťami pri získavaní a udržiavaní kvalifikovaných zamestnancov, a kde je potrebné zvýšiť ich atraktivitu pracovných pozícií. V dôvodovej správe sa píše, že do budúcna nie je možné vylúčiť, že pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec dostane aj príspevok ako kompenzačný a iný príspevok ako kompenzačný. Z tohto dôvodu je v § 76 uvedené iba slovo príspevok a nie kompenzačný príspevok. Zároveň sa ale v dôvodovej správe píše aj, že tento nedostatok je zvlášť citeľný v určitých regiónoch, špecializáciách a školách s vyšším podielom žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia či v hmotnej núdzi, kde je obzvlášť ťažké obsadiť voľné pracovné miesto.
Osobne sa priznám, že s touto formuláciou v dôvodovej správe mám určitý problém, tá žiarovka mi trošku zablikala, pretože áno, ja na jednej strane chápem, že učitelia a učiteľky sú frustrovaní, vyhorení a predstava, že majú učiť vysoké percento detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, respektíve rómske deti, je naozaj často spojená s rôznymi typmi obáv, často aj kvôli hygienickým podmienkam, v ktorých žijú tieto deti, majú problémy so žltačkou, všami, svrabom a tak ďalej. A ja na jednej strane nechcem tým povedať nič hanlivé, lebo, samozrejme, poznám pár učiteliek a učiteľov, ktorí by túto prácu nevymenili za nič na svete a či už pracujú s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia, alebo s bežnými deťmi, tak dokonca sú aj takí, ktorí hovoria, že práca práve s týmito deťmi z chudobného prostredia ich napĺňa oveľa viac a už by takú triedu nevymenili za nič iné na svete. Ale na druhej strane tu máme aj množstvo učiteľov a učiteliek, ktorí takýto prístup nemajú. Ja netvrdím, že tieto učiteľky si nezaslúžia príspevok ku svojmu platu za to, že učia deti, ktoré sú zo sociálne znevýhodneného prostredia, a povedzme si, tieto deti majú často aj špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Na druhej strane si ale myslím, že by sme sa mali zamyslieť aj nad tým, či by sme nemali oceňovať pedagógov, ktorí pracujú naozaj v rôznorodom kolektíve a ktorí sa snažia integrovať deti a rôzne skupiny detí s rôznymi potrebami a musia mať tým pádom diverzifikovaný prístup k týmto deťom, keďže majú rôzne potreby. Takéto vzdelávanie v integrovanom prostredí je z môjho pohľadu oveľa náročnejšie, najmä ak tam nemáte dostatočné množstvo ľudí v podpornom tíme, alebo teda žiadny podporný tím.
A teda v tej dôvodovej správe sa skôr píše o tom, že by sme mali teda oceňovať pedagógov, ktorí pracujú v podstate s homogénnou skupinou, deťmi s homogénnymi potrebami a pravdepodobne s nižšími kognitívnymi schopnosťami. Ja to pokladám vo vzťahu napríklad k tým učiteľom, ktorí pracujú diverzifikovane a ktorí sa snažia o integráciu, za nespravodlivé. Lebo keď si dáme do váhy, že čo je ťažšie, či učiť v kolektíve, kde máme deti na približne rovnakej kognitívnej úrovni, aj keď ešte ku tomu nižšej, alebo či je ťažšie učiť v inkluzívnej škole, kde máme deti s rôznymi potrebami a naozaj musíme to učivo diferencovať, no tak potom je asi ťažšie to druhé. Takže podľa mňa, a tieto učiteľky sa tiež môžu ozvať, že potom teda je pre mňa výhodnejšie integrovať deti a naozaj pracovať v náročnejšom prostredí?
Okrem toho ale na druhej strane je to aj v rozpore tým pádom s inkluzívnym vzdelávaním. A keď zvážime aj ten fakt a tie zámery ministerstva, ktoré, o ktorých som včera hovorila, tak to skôr celá táto iniciatíva mi inklinuje, že to smeruje práve k oceňovaniu učiteľov, ktorí budú vyučovať v tých novovytváraných segregovaných národnostných školách, a týmto učiteľom zrejme budeme musieť ešte priplatiť za to, aby vôbec do týchto škôl išli učiť. A v konečnom dôsledku sa mi to zdá ale aj rizikové, pretože sa musím priznať, že po tých mojich skúsenostiach, mierou rasizmu na Slovensku mám reálne obavy, čo spôsobí taký príplatok za vzdelávanie detí zo SZP. Lebo práve podľa mňa reálne hrozí to, že pod prísľubom získania tohto príplatku bude toto opatrenia slúžiť práve na to, aby sa zneužívalo v neprospech rómskej menšiny. My už dnes máme problém s vylúčenými lokalitami, s rómskymi triedami, s pavilónmi a tak ďalej a v podstate keď si vezmete, máme tu nástroje na to, ako tieto deti segregovať pod akoukoľvek zámienkou alebo aj z objektívnych dôvodov do adaptačných tried. A takisto sme tu už mali takú skúsenosť, a preto sme tie nulté ročníky zrušili, pretože v konečnom dôsledku boli segregačné. Takže naozaj, opakujem, mám naozaj oprávnené dôvody sa obávať, že bude ten, bude takéto opatrenie s takýmto zámerom a len takto nastavené možno aj zneužívané.
Takže summa summarum, podľa mňa by sme mali v prvom rade oceňovať učiteľov, ktorí deti integrujú, pretože to je to, k čomu sme sa zaviazali a k čomu smeruje naše školstvo, urobiť z neho naozaj inkluzívne. Čiže oceňovať aj školy, ktoré integrujú napríklad aj rómske deti aj zo segregovaných škôl. A tým pádom by sme sa možno skôr priblížili k desegregácii. A hovorím to práve kvôli tomu, lebo momentálne ani nemáme jasné, ako vlastne bude fungovať financovanie a odmeňovanie na základe kompenzačných príspevkov, v zákone je iba, že proste nejaké príspevky budú, ale my nepoznáme ani spôsob, ako to bude implementované v praxi, ani či to bude nejaké pravidelné, alebo to bude vždycky závislé iba od toho, čo zostane v rozpočte, alebo ako sa ministerstvo školstva dohodne s ministrom financií. Takže možno toto nám potom bližšie objasní pán minister, budem mu veľmi vďačná. A myslím si, že je to práve priestor na to, aby sme to v legislatíve už teraz vyladili a nastavili tak pravidlá, aby tieto obavy, ktoré máme, naozaj nehrozili.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
